Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/329/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117232103 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117232103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom A. cesta XXX/XX, XXX XX R. R., o zaplatenie 1.745,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Csp/191/2017-71 zo dňa 19.07.2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu m e n í v časti o povolení plnenia dlhu v mesačných splátkach (časť prvého výroku) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť prisúdený dlh v mesačných splátkach vo výške po 40,- eur, splatných do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok), p o t v r d z u j e . III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 19.07.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.745,86 eur, úrok 81,60 eur, úroky z omeškania vo výške 0,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.745,86 eur od 28.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy úrokov 81,60 eur od 28.07.2017 do zaplatenia a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,79 eur, všetko v mesačných splátkach vo výške po 35,- eur s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. (tretí výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 11.09.2017 bolo plnenie predčasne zosplatneného úveru, poskytnutého žalobcom žalovanej sumou 2.100,- eur na základe úverovej zmluvy z 21.10.2013. Žalobca sa domáhal zaplatenia nezaplatenej istiny vo výške 1.745,86 eur, úroku vo výške 81,60 eur, úrokov z omeškania 0,61 eur, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.745,86 eur od 28.07.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.745,86 eur od 28.07.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 81,60 eur od 28.07.2017 do zaplatenia a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,79 eur. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dlh vznikol z finančných dôvodov, keďže bola po dobu 2 rokov nezamestnaná. Od leta 2017 má živnosť na upratovacie práce, dosahuje čistý mesačný príjem cca 500,- eur až 600,- eur mesačne. Je rozvedená, žije s maloletým synom, všetky výdavky s domom (inkaso 150,- eur mesačne, poplatky za telefón, dopravu, na základné životné potreby) znáša sama. Otec prispieva na syna výživným po 100,- eur mesačne. Žalovaná má úver v Poštovej banke (splátky po 150,- eur mesačne). Požiadala o určenie splátkového kalendára. 1.1. Okresný súd mal preukázané, že žalobca dňa 21.10.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti. Zmluva obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (bola dohodnutá úroková sadzba, RPMN aj jej priemerná hodnota, celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou jej žalobca výzvou zo dňa 27.07.2017 oznámil zosplatnenie úveru podľa § 506 Obchodného zákonníka. Zároveň vyzval žalovanú na uhradenie dlhu najneskôr do 06.08.2017. 1.2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), § 261 ods. 6 písm. d), § 369 ods. 1 až 3, § 497 a § 506 Obchodného zákonníka čiastočne vyhovel žalobe v rozsahu uvedenom v prvom výroku rozsudku. Uviedol, že okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni predčasného zosplatnenia úveru 27.07.2017. Úrok z omeškania žalobcovi priznal z istiny 1.745,86 eur a z nezaplatených úrokov 81,60 eur od 28.07.2017 do zaplatenia. 1.3. Žalobu v časti zaplatenia úroku 17,9 % ročne z istiny 1.745,86 eur od 28.07.2017 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že v zmysle § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, teda spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Veriteľ preto nemohol od žalovanej dlžníčky oprávnene požadovať zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 27.07.2017 sa istina úveru zmluvne neúročí. Žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru aj obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Právny poriadok po mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia zosplatnenej pohľadávky. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia. Ak teda nastal stav, kedy už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a užívať ich, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. 1.4. Súd prvej inštancie povolil žalovanej splácanie dlhu v mesačných splátkach po 35,- eur, ktorých podmienky splatnosti sú uvedené vo výroku rozsudku. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že tak urobil s prihliadnutím na majetkové, zárobkové a rodinné pomery žalovanej s odkazom na § 232 ods. 4 C. s. p.. 1.5. Súd prvej inštancie tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.. S odkazom na § 255 ods. 1 C. s. p. vychádzal z toho, že žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti žaloby čo do príslušenstva priznanej sumy. Po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 2. Proti časti prvého výroku o povolení splácania dlhu v mesačných splátkach a proti zamietajúcemu druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu; uplatnil si náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania. 2.1. Podľa žalobcu (ďalej aj „odvolateľ“) má veriteľ nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení. Strany si dohodli dobu trvania nároku na zmluvné úroky do splatenia úveru. Poukázal na § 102 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a citoval z literatúry, ktorú označil ako „komentár IURA EDITION“. Uviedol, že z § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods. 1 ZoSÚ. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pre omeškanie dlžníka, ktoré nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlžnej sumy dlžníkom s úrokmi. Odplatu za dojednanie záväzku poskytnúť úver v zmysle § 499 Obchodného zákonníka je potrebné odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 Obchodného zákonníka. Odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 z 31.01.2017 a rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017-92 z 29.11.2017, č. k. 43Co/28/2017-94 z 27.02.2018 a č. k. 43Co/7/2018 z 31.05.2018 (z jedného z nich rozsiahlym spôsobom citoval). Aj Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017 priznal nárok na úrok po zosplatnení aj úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. V ďalšej časti odvolania poukázal a citoval z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/366/2017-84 z 30.11.2012, viaceré rozsudky Krajského súdu v Košiciach, napr. sp. zn. 5Co/297/2017 z 13.02.2018 alebo 5Co/6/2018 z 22.05.2018, na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/138/2017-83 z 27.03.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/116/2017 z 19.06.2018, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/108/2017 z 29.05.2018. Citoval aj z uznesenia NS ČR sp. zn. 33Cdo 2012/2014 z 21.08.2014, ktoré sa zaoberá vzťahom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, aj ich uplatniteľnosťou veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu. 2.2. Časti prvého výroku, týkajúceho sa umožnenia plnenia dlhu v splátkach odvolateľ rozsudku súdu prvej inštancie vytkol nedostatok odôvodnenia s odkazom na konštantnú, v odvolaní uvedenú judikatúru, týkajúcu sa náležitého správneho odôvodňovania súdnych rozhodnutí. Súdu prvej inštancie tiež vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu týkajúceho sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú sumu v splátkach. Súd prvej inštancie sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej, svoje zistenia obmedzil výlučne na tvrdenia uvedené v jej výpovedi na pojednávaní a dôvod vzniku dlhu (finančné dôvody na strane žalovanej, keďže bola 2 roky nezamestnaná). Podľa odvolateľa okresný súd umožnenie plnenia v splátkach nepodložil náležitou právnou argumentáciou ani riadne vykonaným dokazovaním. Neuviedol, akým spôsobom posúdil komplexné pomery žalovanej, ktorá nepredložila nijaký dôkaz o jej nepriaznivej finančnej situácii. Priznaním splátok po 35,- eur mesačne žalovaná opätovne získala možnosť splácať úver tak, že istinu bude splácať viac než 4 roky za výhodnejších podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve (v ktorej bola dohodnutá výška splátky 38,10 eur). Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv. Žalobca má právo na zaplatenie pohľadávky v primeranej lehote, za rešpektovania zásady spravodlivosti uvedenej v článku 2 ods. 1 C. s. p.. Výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože došlo k predĺženiu lehoty na splatenie pohľadávky do miery popierajúcej účel súdneho konania. V ďalšej časti odvolania odvolateľ rozsiahlym spôsobom citoval z rozhodnutí viacerých krajských súdov. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že je v zlej finančnej situácii, preto by požiadala o povolenie stanovených splátok. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vo svojom podaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, preto sa k nemu nebude vyjadrovať. 5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Dospel k záveru, že odvolanie proti časti prvého výroku o povolení plnenia prisúdeného dlhu v splátkach je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C. s. p. v tejto časti zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Naopak odvolanie odvolateľa proti výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) dôvodné nie je, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 6. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 7. Zákonodarca v § 232 ods. 4 C. s. p. zveril súdu oprávnenie uložiť povinnosť plniť v opakujúcich sa, v budúcnosti splatných splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti zároveň určí. Súd tiež môže určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. Táto časť výroku súdneho rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností presvedčivo zdôvodňujúcich záver súdu, že vzhľadom k povahe prejednávaného sporu, k povahe priznaného nároku a osobným pomerom strán sporu je vhodné umožniť splácanie dlhu. Odvolateľ tejto časti rozsudku vytkol nedostatok odôvodnenia aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej za účelom zistenia jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov na pojednávaní konanom dňa 19.07.2018, na ktorom sa riadne a včas predvolaný žalobca nezúčastnil. Nakoľko výslovne nepoprel skutkové tvrdenia prednesené žalovanou, tieto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Svoje skutkové zistenia súd prvej inštancie uviedol v bode 2. odôvodnenia rozsudku a dôvody svojho rozhodnutia v poslednej vete bodu 19. Ide síce o odôvodnenie veľmi stručné, ale jeho rozsudok nemožno považovať za nezdôvodnený. Odvolací súd však dal odvolateľovi za pravdu, že priznaním splátok po 35,- eur mesačne žalovaná získala možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok, ako boli podmienky dohodnuté v úverovej zmluve (výška splátky 38,10 eur) a výška určenej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a umožnil žalovanej splácanie dlhu, ale v splátkach po 40,- eur mesačne zodpovedajúcich jej finančnej situácii, čo lepšie zohľadňuje aj právo žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávky v primeranej lehote. 8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 9. Tvrdenie odvolateľa, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie (teda aj po zosplatnení úveru) vychádzajúce z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je však potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 ObZ), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta ObZ). Uvedené ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 ObZ) teda explicitne upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. V súlade s týmto výkladom je aj ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, umožňujúce od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, teda celý dlh jednorazovo. Z uvedeného vyplýva, že doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktorý považoval výklad krajského súdu (aj okresného súdu) za ústavne akceptovateľný s tým, že okresný aj krajský súd v prejednávanej veci vyslovil právny záver, podľa ktorého dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ teda veriteľ, v danom prípade žalobca, pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, nie úrokov z úveru. Ústavný súd SR v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 10. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že je potrebné brať do úvahy aj následok porušenia povinnosti dlžníka splácať spotrebiteľský úver, ktorým je skoršia ako pôvodne dohodnutá splatnosť celého dlhu. Dlžník v tomto prípade síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. Otázka rýchleho vymoženia dlhu je spojená s predzmluvnou aktivitou (zisťovanie platbyschopnosti klienta) a zabezpečením úveru. 11. Odvolací súd z dôvodu, že rozsudok okresného súdu v časti zmenil, rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. o trovách celého konania, teda konania na súde prvej inštancie aj konania na súde odvolacom. Vychádzal aj z ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca bol globálne v spore neúspešný v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona voči žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu odvolací súd priznal v plnom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).