Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201212 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118201212.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s. Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO:50387189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:00585441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom - advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 518,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8Cb/2/2018-169 zo dňa 3.7.2019 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8Cb/2/2018-169 zo dňa 3.7.2019 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 518,41 eur s príslušenstvom a zároveň mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo k škode na vozidle poškodeného, pričom škodová udalosť bola spôsobená prevádzkovou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti bol nútený poškodený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu žalobca vystavil faktúru (priloženú v prílohe), ktorou si uplatnil náhradu škody u žalovaného. Žalovaný oznámil poškodenému, že neuznáva uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Ďalej súd uviedol, že poškodený uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej zmluvy. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že keďže spoločnosti Space Consulting, s. r. o. ako postupcovi bola riadne postúpená jeho pohľadávka voči žalovanému vo výške 950,--eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre 170342 podľa bodu 4 zmluvy o postúpení vystavenej žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi za poskytnutie náhradného motorového vozidla Dacia Logan EČV:BL942 MT je daná aktívna legitimácia žalobcu. Zdôraznil, že v bode 5 predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, že vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za neuhradené vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom žalobca SetCar, a.s. si uvedenú pohľadávku bude vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalobca v konaní preukázal listinným dôkazom, že oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Poukázal na list žalovaného zo dňa 29.9.2017, v ktorom žalovaný mal za to, že žalobca je vlastníkom predmetnej pohľadávky, čo mohol mať jedine na základe tej skutočnosti, že mu bolo oznámené, že žalovaný má plniť nie pôvodnej spoločnosti Space Consulting, s.r.o., ale spoločnosti SitCar, SK, žalobcovi. Ďalej okresný súd uviedol, že čo sa týka výšky poistného plnenia, je potrebné vychádzať poukázal z konštančnej judikatúry, v zmysle ktorej počas doby opravy patrí aj náhrada za prenájom požičaného auto, keďže nemohol užívať svoje auto. Ďalej čo sa týka námietky, že žalobca nešpecifikoval, ktoré vozidlo bolo poškodené, že chýba jeho identifikácia, kto je vlastníkom vozidla, súd uviedol a poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo strany žalovaného žalobcovi zo dňa 29.9.2017, kde sú jednoznačne uvedené identifikačné údaje. Okresný súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu. 2. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože odôvodnenie rozhodnutia je arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30. K samotnej veci uviedol, že mal za to, že žalobca nebol v uvedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka, konkrétne uviedol, že žalobca v uvedenom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený pred postúpením pohľadávky aj uhradil faktúru žalobcovi, v dôsledku čoho nemohla poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Podľa tvrdení žalovaného obsah žalobcom predloženej zmluvy o postúpení práve naopak preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred samotnou údajnou cesiou pohľadávky. Napádal aj priznanie úrokov z omeškania a v tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.1.2018. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že v celom rozsahu žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považuje tak za dostatočné, zrozumiteľné a správne. Zdôraznil, že aj keď sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, to ešte neznamená, že došlo tu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, stotožnil sa so záverom okresného súdu, ktorý postupoval pri ustálení dôvodného momentu vzniku omeškania žalovaného konštatovaním, že s ohľadom na povahu uplatnenej pohľadávky, ktorá predstavovala právo žalobcu na náhradu škody, a nie na samotné poistné plnenie, nebol priestor pre posudzovanie vzniku omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2017 Z. z. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 5. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 518,41 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania. 9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 518,41 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom v bode 5 predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že ich vzájomné nároky (úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom žalobca si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému, bola preukázaná výška poistného plnenia, pričom v rozhodnutí poukázal práve na Zmluvu o nájme uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom spoločnosťou Space Consulting, s. r. o., kde je uvedené, že jej predmetom je poskytnutie náhradného vozidla, nájomné je 42,--eur, pričom zmluvne dojednané nájomné je vo výške 30,--eur. Okresný súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zároveň priznal žalobcovi aj nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 13.10.2017 do zaplatenia. 10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 11. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 13. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 14. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 15. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka a Zmluva o postúpení pohľadávky nie je absolútne neplatným právnym úkonom, preto bol žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, na základe čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu posúdil v časti o zaplatenie istiny ako dôvodnú. 19. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie, rovnako aj v odvolaní, uplatnil procesnú obranu, ktorou namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zdôrazňoval, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. 20. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, ktorý nesprávne stotožnil dva samostatné právne vzťahy poškodeného. Medzi poškodeným a žalobcom vznikol právny vzťah na základe toho, že žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo na zabezpečenie jeho potrieb prostredníctvom nájomného vzťahu, za čo poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné. Z tohto právneho vzťahu tak mal žalobca proti poškodenému pohľadávku na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného vozidla (pohľadávka 1). 21. Poškodený mal pritom samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni, a to z dôvodu, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo. Užívaním náhradného vozidla poškodenému vznikla povinnosť za toto užívanie zaplatiť nájomné, pričom nájomné zaplatené za požičanie vozidla, ak prevyšuje výdavky spojené s využívaním vlastného auta, sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Poškodenému tak proti žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bol povinný zaplatiť za požičanie vozidla (pohľadávka 2). 22. Poškodený sa tak dostal do pozície veriteľa z pohľadávky proti žalovanému z právneho titulu náhrady škody a zároveň bol v postavení dlžníka proti žalobcovi vzhľadom na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného auta. 23. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič mu nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, v danom prípade na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.7.2017 uzavretá medzi žalobcom a poškodeným jasne a určito vymedzuje postupovanú pohľadávku a zároveň bez ďalších pochybností upravuje, akým spôsobom sa strany dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného proti poisťovni. 24. Žalovaný tak nesprávne dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky postupoval poškodený žalobcovi pohľadávku, ktorá patrila žalobcovi proti poškodenému. K takémuto právnemu úkonu by skutočne nemohlo dôjsť, pretože nie je možné, aby veriteľ pohľadávky uzavrel so svojim dlžníkom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky na samého seba, inak povedané dlžník nemôže postúpiť na veriteľa pohľadávku, z ktorej je dlžníkom a nie veriteľom. V danom prípade však poškodený bol veriteľom pohľadávky na náhradu škody proti poisťovni a táto pohľadávka bola predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky. 25. Zmluvu o postúpení pohľadávky môžu strany uzavrieť ako odplatný alebo bezodplatný právny úkon. V danom prípade medzi poškodeným a žalobcom došlo k dohode o odplatnom postúpení pohľadávky a dohodnutá odplata vo výške 518,41 eur bola žalobcom poškodenému uhradená prostredníctvom započítania. Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky odkupoval od poškodeného pohľadávku proti žalovanému v hodnote 518,41 eur, pričom žalobca zároveň disponoval proti poškodenému pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie náhradného vozidla rovnako v hodnote 518,41 eur. Stranám tak nič nebránilo v tom, aby na základe dohody vykonali úkon započítania vzájomných pohľadávok, keďže tieto sú spôsobilým predmetom započítacieho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. 26. Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Je to teda rovnaká situácia, ako keby poškodený zaplatil 518,41 eur v hotovosti žalobcovi za prenajatie vozidla, čím by v jeho majetkovej sfére vznikla škoda vo výške 518,41 eur a následne by mu týchto 518,41 eur žalobca zaplatil späť v hotovosti na základe toho, že odplatne odkúpil od poškodeného pohľadávku, ktorou poškodený disponoval proti poisťovni. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Poškodený tak formou započítania zaplatil žalobcovi 518,41 eur za prenajatie náhradného vozidla, čo znamená že v jeho majetkovej sfére vznikla škoda. Ak pohľadávku na náhradu tejto škody v rozsahu 518,41 eur postúpil na žalobcu, tak je následne žalobca oprávneným z pohľadávky na náhradu škody voči poisťovni, takže v právnom spore o zaplatenie náhrady škody žalobca disponoval aktívnou vecnou legitimáciou. 27. Pri komplexnom posudzovaní všetkých okolností zisteného skutkového stavu treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že sám žalovaný zrejme uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z titulu používania náhradného vozidla vznikol, keďže čiastočné poistné plnenie poskytol priamo žalobcovi. 28. Ako dôvodnú súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania a uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 518,41 eur od 13.10.2017 do zaplatenia. 29. K tvrdeniu žalovaného o ústavnej nekonformnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vydaniu súdneho rozhodnutia musí predchádzať zákonné konanie, t. j. taký postup, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok strane sporu procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vrátane práva uviesť skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia protistrany, navrhovať dôkazy a namietať k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania nepochybne patrí aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 30. V prejednávanej veci sa žalobca, ako aj žalovaný, už v konaní na súde prvej inštancie vyjadrili k otázke aktívnej legitimácie žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky preukázané. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.7.2017 a žalovaný, zhodne s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní, aj v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Aj keď sa súd prvej inštancie s týmito tvrdeniami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, na základe vykonaného dokazovania dospel správne k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo preukázané, čo uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce stručné, dalo však odpoveď na argument, ktorý je pre spor rozhodujúci, t. j. že postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo preukázané, a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Judikatúra, na ktorú v odvolaní poukazoval žalovaný, pre povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nevyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Vyžaduje špecifickú odpoveď práve na argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. Navyše, žalovaný v odvolaní a aj v konaní na súde prvej inštancie uvádzal rovnaké tvrdenia, pre ktoré mal za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a keďže sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito podstatnými vyjadreniami žalovaného nevysporiadal, zaoberal sa s nimi odvolací súd podľa § 387 ods. 3 CSP. Nie je preto možné prisvedčiť námietke žalovaného, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo natoľko arbitrárne a nedostatočné, že by tým bolo popreté jeho právo na spravodlivý súdny proces. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).