Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoZm/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118249727 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118249727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX N., zast. JUDr. Miroslav Červenka, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva proti žalovanému 1/ Q.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX N. a žalovanému 2/ C. P. A. B. E., a.s., so sídlom G. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmenečného ručenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62CbZm/6/2018-162 zo dňa 18. marca 2019 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62CbZm/6/2018-162 zo dňa 18.marca 2019 v I. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e . II. Odvolanie proti II. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62CbZm/6/2018-162 zo dňa 18.marca 2019 o d m i e t a . III. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zamietol žalobu v celom rozsahu. V druhej výrokovej vete nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov konania. V tretej výrokovej vete priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal v zmysle § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka určenia neplatnosti zmenečného ručenia žalovaného 1/ za zaplatenie zmenky, vystavenej dňa 1. júla 2015 vystaviteľom Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. IČO: 31 561 888. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ sú manželia a ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Žalovaný 1/ ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, Žilina, IČO: 31 561 888 podpísal dňa 01.07.2015 blankozmenku v mene vystaviteľa a zároveň aj ako fyzická osoba v pozícii avalistu. Vystavenou blankozmenkou bola zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2015 medzi žalovaným 2/ ako veriteľom a spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. ako dlžníkom, na základe ktorej žalovaný 2/ poskytol dlžníkovi a vystaviteľovi zmenky úver vo výške 700.000,- Eur. Žalovaný 2/ následne vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke doplnením sumy 458.024,57 Eur s dátumom splatnosti 05.03.2018 a listom zo dňa 06.03.2018 vyzval žalovaného 1/ ako zmenkovo zaviazanú osobu na uhradenie zmenky. Žalobca tvrdil, že nikdy žalobou napadnutý právny úkon žalovaného 1/ neodsúhlasil a vzhľadom k hodnote zmenkou zabezpečenej pohľadávky sa nejedná o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov, preto je na daný právny úkon potrebné aplikovať ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na platnosť právneho úkonu je potrebný súhlas oboch manželov. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa odvolával na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 a uviedol, že k aplikácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam a postačuje, ak sa jedná o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov a možných dôsledkov právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Prevzatie zmenečného ručenia bez súhlasu druhého manžela je potrebné posúdiť i cez prizmu dobrých mravov, pretože v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda podľa § 39 Občianskeho právny úkon neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu žalobca videl v tom, že s ohľadom na majetkové pomery žalovaného 1/ je zrejmé, že nie je sám schopný záväzok vyplývajúci zo zmenečného ručenia splniť. Právne postavenie žalobcu je pritom neisté, nakoľko žalovaný 2/ by sa mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a v konaní o plnenie zo zmenky by sa žalobca nemohol domáhať určenia neplatnosti zmenečného ručenia, pretože by nebol účastníkom konania. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1/ v priebehu konania so žalobou súhlasil a žiadal jej vyhovieť. Tvrdil, že si nebol vedomý toho, že by zmenku podpisoval aj ako aval, pretože v priebehu rokovania o úvere nebolo spomenuté osobné ručenie členov štatutárneho orgánu za splatenie úveru. Uvádzal, že nemal vedomosť o podpísaní dodatkov č. 1 a 2 k úverovej zmluve a o zmene spôsobu splácania úveru. Táto zmena úverovej zmluvy sa podľa žalovaného 1/ nepremietla do dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a potom aj dohoda, ako aj vyplnená zmenka sú neplatné. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že avalovanie zmenky zo strany žalovaného 1/ bolo realizované pred poskytnutím úveru a tento úkon bol podmienkou poskytnutia úveru. Zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi bolo zabezpečené okrem zmenečného ručenia aj záložným právom k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve dlžníka, pričom časť tohto nehnuteľného majetku bola znaleckým posudkom č. 49/2014 ohodnotená na sumu 1.100.000,- Eur. Z poskytnutého úveru došlo k jeho čiastočnej úhrade vo výške 319.702,57 Eur. Žalovaný 1/ bol od 05.12.2003 členom štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň aj jeho akcionárom. Žalovaný 2/ tvrdil, že avalovanie zmenky žalovaným 1/ ako osobou oprávnenou konať za dlžníka a súčasne majúcou prospech z výsledkov jeho podnikateľskej činnosti, pri zabezpečení pohľadávky záložným právom je štandardné a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil so závermi Ústavného súdu citovaného žalobcom a podľa jeho názoru sa jedná o výrazný odklon od predchádzajúcej judikatúry pri aplikácii §145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že avalovanie zmenky nie je úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov a pre jeho platnosť sa nevyžaduje súhlas oboch manželov. Žalovaný 1/ podpisoval nielen ako člen štatutárneho orgánu, ale aj ako avalista, o čom svedčí Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Podľa čl. II. bod. 2.1 dohody sa zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy blankozmenkou malo vzťahovať aj na neskoršie prípadné dodatky úverovej zmluvy. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľného majetku mimo režimu BSM. Podľa žalovaného 2/ v prípade uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní by bol dotknutý v prvom rade majetok žalovaného nepatriaci do BSM. 6. Žalobca v priebehu konania ďalej tvrdil, že ak bola blankozmenka doplnená na základe Dohody o vyplňovacom práve k nej údajom o zmenkovej sume a dátume splatnosti po podpísaní Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k úverovej zmluve, kde bol zmenený spôsob splácania úveru, je potrebné túto vyhodnotiť ako absolútne neplatnú v celom rozsahu, ako aj z dôvodu, že predmetné dodatky za dlžníka týkajúce sa úverovej zmluvy nepodpisovali členovia štatutárneho orgánu, ale boli podpísané prokuristom, teda neoprávnenou osobou. 7. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom sporu je určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobeného jedným z manželov - žalovaným 1/ bez súhlasu druhého manžela, t. j. žalobcu, predstavujúceho zmenečné ručenie zo zmenky vystavenej 1.7.2015 spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, kde majiteľom zmenky je žalovaný 2/. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a konštatoval jej prípustnosť, keď zohľadnil, že v prípade súdneho konania o plnenie zo zmenky a uloženie povinnosti žalovanému 1/ by žalobca nebol priamym účastníkom tohto súdneho konania a jeho možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaného 1/ by nebola v konaní o splnenie povinnosti možná. 8. Okresný súd konštatoval, že spornou medzi stranami konania ostala otázka, či v prípade zmenečného ručenia ide o právny úkon, ktorý pre svoju platnosť podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje súhlas druhého manžela a či ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov. 9. Dospel k záveru, odkazom na zaužívanú a ustálenú judikatúru ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 234/2010 z 29.6.2011), že ak sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ani ručiteľský záväzok jedného z manželov, ani zmluva o pristúpení k dlhu uzatvorená len jedným z manželov, pretože tieto sa priamo nedotýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. spoločných vecí, potom aj aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) je v súvislosti s týmito právnymi úkonmi vylúčená. Zaužívaná ustálená judikatúra sa prikláňa k názoru, že posudzovanie právnych úkonov manželov z hľadiska, či ide o bežnú alebo nie bežnú vec nie je relevantné, pokiaľ sa právny úkon netýka spoločných vecí. 10. Podľa súdu prvej inštancie ani Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 8.12.2010 nenamietal správnosť takéhoto právneho posúdenia všeobecnými súdmi. Súd prvej inštancie odkázal na bod 15. citovaného rozhodnutia ÚS, v ktorom bolo uvedené, že pri posudzovaní každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení a zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Podľa súdu prvej inštancie ÚS SR v tomto rozhodnutí nevyslovil všeobecne záväzný názor, keď len naznačil smer, akým spôsobom je potrebné skúmať každú vec jednotlivo, aby prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem neviedol k extrémne nespravodlivému záveru a z toho dôvodu k porušeniu základných práv. Okresný súd uviedol, že v tomto rozhodnutí vytýkal Ústavný súd SR všeobecnému súdu, že tento neposudzoval právny úkon v súvislosti s jeho rozporom s dobrými mravmi a následne absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ zvlášť, keď ju účastník konania výslovne namietal. 11. Podľa súdu prvej inštancie posúdenie platnosti úkonov jedného z manželov vo vzťahu k § 145 ods. 1 OZ je v rozhodovacej praxi súdov konštantné, môže byť porušené len výnimočne. Podľa jeho názoru rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/2010 predstavuje odklon od doterajšej súdnej praxe a svojou povahou je rozhodnutím, ktoré nie je všeobecne záväzné. Podľa súdu prvej inštancie, z odôvodnenia citovaného rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva potreba zohľadniť aj sekundárne právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí len vtedy, ak by žalobca uviedol v konaní také konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by pri aplikovaní ust. § 145 ods. 1 OZ v súlade s doterajšou súdnou praxou jednoznačne v konkrétnom prípade predstavovali extrémnu nespravodlivosť, čo však v danom prípade preukázané nebolo. 12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca namietal právny úkon žalovaného 1/, poukazujúc na jeho rozpor s dobrými, bolo na jeho strane bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, smerujúce k preukázaniu rozporu namietaného právneho úkonu s dobrými mravmi. Okresný súd dospel k záveru, že ak žalobca tvrdil, že s poskytnutím zmenečného ručenia žalovaným 1/ za zaplatenie zmenky nesúhlasil, žiadne ďalšie skutkové okolnosti neuviedol. Poukázal len na to, že plnenie žalovaného 1/ z titulu zmenečného ručenia môže byť v prípade exekúcie realizované aj z majetku patriaceho do BSM. Obmedzil svoje skutkové tvrdenia len na všeobecné konštatovanie, že žalovaný 1/ nemá dostatočný majetok vo výlučnom vlastníctve, z ktorého by mohla byť pohľadávka zo zmenky uspokojená. Podľa okresného súdu žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci neuviedol, bližšie nekonkretizoval, aké sú majetkové pomery žalovaného 1/, čo všetko a v akej hodnote patrí do jeho výlučného vlastníctva, a to ani napriek tomu, že údaje o nehnuteľnom majetku osôb sú verejne dostupné. Žalovaný 2/ tieto informácie sám vyhľadal a žalovaný 1/ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku nepoprel. Žalobca v konaní v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy, okrem tých, ktoré pripojil k žalobe. Okresný súd dospel k záveru. že nemal dostatok skutkových tvrdení na to, aby mohol posúdiť objem majetku patriaceho do výlučného vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a dospieť k záveru, že v danom prípade je namieste odkloniť sa od terajšej súdnej praxe. Okresný súd preto dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu takých skutkových okolností, ktoré by pre žalobcu predstavovali mimoriadne nespravodlivú situáciu. 13. Podľa súdu prvej inštancie rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období a s prihliadnutím na jeho vtedajšie postavenie. 14. Podľa okresného súdu rozhodovacia prax súdov dlhodobo pred rozhodnutím Ústavného súdu, ako aj po jeho rozhodnutí, nepovažuje za potrebné vyjadrenie súhlasu druhého manžela v prípade záväzku jedného z manželov, hoci druhý manžel je povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia pri uspokojovaní tohto záväzku z ich spoločného majetku (§ 147 OZ). Takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona a sama o sebe nemôže byť skutočnosťou, ktorá by znamenala rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že manžel žalobcu - žalovaný 1/ podpísal zmenku, ako aj dohodu o vyplňovacom práve k blankozmene, v pozícii avalistu ako jeden z členov predstavenstva akciovej spoločnosti. Zmenečné ručenie poskytol okrem žalovaného 1/ aj ďalší člen predstavenstva Q.. N. E., ktorý je tiež osobou spoločne a nerozdielne zo zmenky zaviazanou. Podľa okresného súdu v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že zostatok dlhu vo výške 458.024,57 Eur by nemohol byť čo i len čiastočne uspokojený z majetku hlavného dlžníka, keďže zmenka bola len jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky žalovaného 2/. Pohľadávka z titulu úverovej zmluvy bola okrem zmenky zabezpečená aj záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota predstavuje viac ako dvojnásobok zostatku dlžnej sumy. 15. Okresný súd po vykonaní dokazovania nezistil na strane žalovaných žiadne konanie odporujúce dobrým mravom. Uviedol, že v konaní nebolo zo strany žalobcu tvrdené, že by bol žalovaný 1/ k takémuto úkonu akýmkoľvek spôsobom donútený. Žalovaný 1/ spolu s ďalším členom štatutárneho orgánu, mali možnosť zvážiť riziko dopadu tohto úkonu na ich BSM a ako osoby zodpovedné za chod a riadenie spoločnosti zvážiť tiež aj všetky podnikateľské riziká. Pokiaľ tak neurobili, nemôže byť ich správanie na ťarchu veriteľa a majiteľa zmenky, obzvlášť keď im právna úprava, obsiahnutá v § 143a Občianskeho zákonníka umožňovala vykonať kroky smerujúce k ochrane ich majetku v BSM. 16. Okresný súd konštatoval, že námietky žalobcu a žalovaného 1/ o neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, resp. o neplatnosti zmenky, pretože pred vyplnením Dohody došlo k zmene spôsobu splácania úveru, pričom dodatky k úverovej zmluve neboli podpísané oprávnenou osobou, nie sú pre posúdenie danej veci relevantné. Podľa okresného súdu predmetom tohto konania nebol nárok na plnenie vyplývajúci zo zmenky, kde obdobné námietky by prislúchali osobám zo zmenky zaviazaným. Predmetom tohto konania bolo posúdenie relatívnej platnosti právneho úkonu podľa § 40a v spojení s § 145 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kde žalobca mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré sa týkali možného dopadu právneho úkonu na spoločný majetok manželov. Nad rámec uvedeného okresný súd upozornil na § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka a uzavrel, že tvrdenia o neoprávnenom konaní prokuristu a zmene spôsobu splácania úveru, ktorý nemá vplyv na platnosť zmluvy, nepovažoval za opodstatnené. 17. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobca neunesením bremena tvrdenia ani dôkazného bremena nepreukázal existenciu skutkových okolností, v dôsledku ktorých by bolo možné vysloviť, že právny úkon žalovaného 1/ je neplatný a rozhodol o zamietnutí žaloby. 18. Proti tomuto rozsudku podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalobcu základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúcich sa spoločných vecí. Práve Ústavný súd v citovanom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 26/2010 uviedol, že pre aplikáciu ust. § 145 ods. 1 OZ nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam a postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. V danom prípade sa prevzatie zmenečného ručenia bez súhlasu druhého manžela má posúdiť aj cez prizmu dobrých mravov, pretože aj v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda môže byť neplatným podľa § 39 OZ. 19. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného 1/, ktorý nie je sám schopný záväzok vyplývajúci zo zmenečného ručenia splniť a splnenia záväzku žalovaného 1/ by sa veriteľ, t. j. žalovaný 2/ mohol domáhať v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM), sa takéto účinky napadnutého právneho úkonu môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na zreteli práve § 145 ods. 1 OZ. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že podpísanie zmenečného ručenia žalovaným 1/ bez súhlasu žalobcu je v zmysle § 145 ods. 1 OZ nie bežnou vecou vzhľadom aj na rozsah sumy, za ktorú žalovaný 1/ prevzal ručenie. Podľa žalobcu prípadná povinnosť strpieť výkon rozhodnutia pri uspokojení záväzku na základe zmenečného ručenia žalovaného 1/ zo spoločného majetku žalobcu a žalovaného 1/ je preukázaním existencie skutkových okolností, ktoré predstavujú nespravodlivosť. 20. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmena spôsobu splácania úveru nemá vplyv na platnosť zmluvy. Poukazoval na znenie spôsobu splácania úveru v úverovej zmluve č. XXXXXX- XXXX zo dňa 1.7.2015 podľa jej pôvodného bodu 5.1, a to najneskôr do 30.6.2016, ktorá zmluva bola podpísaná žalovaným 1/ a ďalším členom predstavenstva Q.. N. E.. Na zabezpečenie úveru s takýmto spôsobom splatenia bolo žalovaným 1/ podpísané aj zmenečné ručenie. Dodatkom 2/ k úverovej zmluve zo dňa 16.10.2015 došlo k zmene a doplneniu úverovej zmluvy v čl. 5 a týmto dodatkom došlo k zrušeniu znenia bodu 5.1 úverovej zmluvy a nahradilo sa novým znením o spôsobe splácania úveru do 21.5.2019. Na takúto zmenu sa nemôže vzťahovať podpísaný aval, pretože tento bol uzavretý na spôsob splácania úveru podľa pôvodného znenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného 1/ a 2/ na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ podaním zo dňa 10.5.2019 a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. Žalovaný 2/ nesúhlasil s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Podľa neho zmenečné ručenie žalovaného 1/ je platným právnym úkonom, pretože nešlo o právny úkon, ktorý sa týka spoločných vecí, čo bolo v konaní preukázané. Na základe stabilizovanej súdnej a právnej praxe na platnosť takéhoto záväzku nie je potrebný súhlas druhého manžela. Úprava § 145 OZ sa vzťahuje len na priame úkony týkajúce sa spoločnej veci, t. j. „nakladanie a dispozíciu“, ochrana pred sekundárnymi dopadmi sa mu nepriznávala. Podľa zaužívanej judikatúry zo 60 a 70 rokov na tomto závere nič nemení ani fakt, že podľa ust. § 147 OZ pri prípadnom vymáhaní bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa aj z vecí patriacich do BSM. Takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona a sama o sebe nemôže byť skutočnosťou, ktorá by znamenala rozpor s dobrými mravmi. Zmenečné ručenie nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Pretože sa nejedná o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, posudzovanie či ide o bežnú alebo nie bežnú vec je irelevantné. Žalovaný 2/ považoval na základe uvedeného žalobcom citované rozhodnutie Ústavného súdu za výrazný odklon od predchádzajúcej judikatúry pri aplikácii § 145 ods. 1 OZ a považoval tento názor za ohrozenie princípu právnej istoty ako jedného zo základných právnych pravidiel civilného procesu. Ďalej uviedol, že predmetný právny úkon v žiadnom prípade neodporuje dobrým mravom a ako obsah úverovej zmluvy, tak aj spôsob zabezpečenia pohľadávky z nej považoval za štandardný pre obdobné záväzkové vzťahy. 22. Žalovaný 2/ nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že uzatvorením dodatku č. 2 k úverovej zmluve, sa zmenilo splácanie úveru, pričom na tento spôsob splácania úveru sa nemôže vzťahovať podpísaný aval. Podľa žalovaného 2/ úverová zmluva ako aj dodatok č. 1 a č. 2 k nej boli riadne uzavreté, dodatky k úverovej zmluve podpísal za obchodnú spoločnosť, t. j. za dlžníka Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a. s. prokurista a prokúra bola udelená uvedenou obchodnou spoločnosťou, t.j. dlžníkom s účinkami ku dňu zápisu prokúry v obchodnom registri, t. j. k 21.5.2015. 23. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 09.05.2019, v ktorom súhlasil s odvolaním žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. Podľa neho vyjadrenie súhlasu manželky, t. j. žalobcu k záväzku považuje za nevyhnutné a dobré mravy činnosti rodiny. Opätovne zopakoval, že ako on, tak aj Q.. E. odmietli bod zmenkového ručenia, avšak podmienky banky sa zmeniť nedali. Vzhľadom na ostatné body ručenia však vedeli, že je to zbytočné. Spolu s odvolaním pripojil aj list pre Q.. G., generálneho riaditeľa žalovaného 2/ zo dňa 09.04.2019. 24. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ vyjadril podaním doručeným súdu 20.6.2019. V ňom nesúhlasil s tvrdením žalovaného 2/ o tom, že úkon zmenečného ručenia neodporuje dobrým mravom, pretože žalobca je povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia pri uspokojení záväzku na základe zmenečného ručenia zo spoločného majetku manželov, ktorý nadobudli žalobca a žalovaný 1/ počas trvania manželstva. K vyjadreniu žalovaného 2/ (správne malo byť žalovaného 1/) sa nevyjadril, keďže tento s odvolaním súhlasil. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 26. Z obsahu spisu vyplýva nesporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný 1/ sú manželia a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 2/ ako veriteľ uzavrel dňa 01.07.2015 s dlžníkom - spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 700.000,- Eur. Dodatkami č. 1 zo dňa 10.07.2015 a č. 2 zo dňa 16.10.2015 podpísanými za dlžníka jeho prokuristom Q.. N. A. došlo k zmene úverovej zmluvy. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená okrem iného záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti patriace dlžníkovi, zapísané na LV č. XX pre k. ú. L., ktorých všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku znalca Q.. K. J.. 49/2017 bola odhadovaná na sumu 1.100.000,- Eur. Zároveň bola pohľadávka z úverovej zmluvy zabezpečená aj blankozmenkou vystavenou dlžníkom. V mene dlžníka blankozmenku podpisoval žalovaný 1/ ako člen štatutárneho orgánu. Na blankozmenke nebol vyplnený údaj týkajúci sa dlžnej sumy a dátumu splatnosti. Zmenka bola avalovaná žalovaným 1/ ako aj ďalším členom štatutárneho orgánu dlžníka Q.. N. E.. Z nesporných tvrdení vyplýva čiastočná úhrada úveru vo 319.702,57 Eur. Zmenka bola následne doplnená údajom o dlžnej sume v zostávajúcej časti vo výške 458.024,07 Eur a dátumom splatnosti 05.03.2018. 27. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke č. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015 (ďalej aj „Dohoda“) bola za veriteľa podpísaná zástupcami žalovaného 2/ a za dlžníka žalovaným 1/ ako predsedom predstavenstva a Q.. N. E. ako členom predstavenstva. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke bola podpísaná dvoma avalistami, a to žalovaným 1/ a Q.. N. E.. Podľa čl. II. bod 2.1 Dohody uvedená blankozmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 01.07.2015 vo výške 700.000,- Eur vrátane príslušenstva, v znení jej prípadných neskorších dodatkov. 28. Žalobca v konaní tvrdil, že nemá vedomosť o žiadnom majetku nachádzajúcom sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, mimo vlastníctva patriaceho do BSM. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 18.02.2019 potvrdil, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý spolu so svojim bratom nadobudol dedením po svojich rodičoch. 29. V zmysle čl. III bod 3.1. písm. a) uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 1.7.2015 podmienkou čerpania úveru bolo, aby klient, t. j. spoločnosť Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a. s. najneskôr do 31.12.2015 uzavrel so žalovaným 2/ okrem iného aj Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu č. XXXXXX-XXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXXXX-XXXX. vyplývajúcich z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a Slovenským vodohospodárskym podnikom š. p. Banská Štiavnica. 30. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení platnom k 01.07.2015 (ďalej „Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 32. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 33. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 34. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 35. Podľa § 359 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „CSP“) odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 36. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 37. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 38. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 39. Po zhodnotení skutočností uvedených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady. Súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s námietkami žalovaných a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal stranám sporu možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania, odvolací súd dodáva k veci nasledovné. 40. Súd prvej inštancie správne identifikoval predmet tohto konania, ktorým bolo určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako právneho úkonu urobeného jedným z manželov - žalovaným 1/ bez súhlasu druhého manžela - žalobcu, predstavujúceho zmenečné ručenie zo zmenky vystavenej dňa 01.07.2015 spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s., kde majiteľom zmenky je žalovaný 2/. 41. Súd prvej inštancie tak isto správne zhodnotil, že sporné medzi stranami konania ostalo, či v prípade zmenečného ručenia ide o právny úkon, ktorý pre svoju platnosť podľa § 145 ods. 1 OZ vyžaduje súhlas druhého manžela, t. j. žalobcu a teda, či ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov. 42. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením a s hodnotením súdom prvej inštancie, že v danom prípade posudzovania právneho úkonu, a to zmenečného ručenia žalovaného 1/, sa nejedná o právny úkon, ktorý sa priamo týka spoločných vecí manželov (bod 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z tohto pohľadu je potom právne irelevantné, či sa jedná, vzhľadom na hodnotu veci, o nie bežnú vec alebo o vec bežnú a či je potrebný na tento úkon súhlas druhého manžela, keďže nebola splnená základná podmienka a predpoklad na takýto súhlas, t.j. že sa nejedná o právny úkon (zmenečné ručenie), ktorý sa týka spoločných vecí manželov. 43. Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, v prevládajúcej rozhodovacej činnosti súdov sa uplatňuje názor, podľa ktorého o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí ide iba vtedy, ak je daný priamy, t. j. bezprostredný vzťah právneho úkonu k veciam patricich do BSM. Jedná sa teda o úkony, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Z judikatúry tak isto vyplýva, že právny úkon, ktorým má byť vec ešte len do BSM získaná, napr. zmluva o pôžičke, nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci a k takému úkonu preto nie je potrebný súhlas oboch manželov, aj keď nejde o bežnú záležitosť. V prípade právnych úkonov, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik pohľadávky alebo záväzku, nejde o úkony týkajúce sa spoločných vecí, a preto pohľadávky a záväzky nie sú predmetom BSM. Odvolací súd len pripomína zaužívanú judikatúru, podľa ktorej za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci nemožno považovať Zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov ako dlžníkom (rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 3Cz 57/73), zmluvu o úvere, ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973), zmluvu o výpožičke uzavretú len jedným z manželov (R 71/1994), Dohodu o pristúpení k záväzku alebo uznanie dlhu (rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 3Cz 27/1986). 44. Pri ručiteľskom záväzku, ktorým je aj zmenečné ručenie avalistov, sa jedná o úkony, ktoré sa priamo netýkajú spoločného majetku v zmysle zákonného vymedzenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ. Preto ak takýto úkon za trvania BSM uskutočňuje ako dlžník jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec vzhľadom napr. na hodnotu tohto ručiteľského záväzku. Dôsledkom nesplnenia záväzku jedného z manželov bez súhlasu druhého však bude možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky veriteľov v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM podľa § 147 ods. 1 OZ ako zákonného dôsledku neplnenia zmluvnej povinnosti obligačného dlžníka, t. j. jedného z manželov. Len z dôvodu, že v prípade vymáhania ručiteľského záväzku jedného z manželov, ktorého uspokojenie je možné dosiahnuť aj zo spoločného majetku manželov podľa § 147 OZ, nie je možné vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, aj keď nie bežnou, vyžadujúcou pre platnosť súhlas druhého manžela, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Druhý manžel bude povinný strpieť pri výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nie je však spoluručiteľom (R 61/1973, R 71/1994). 45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného súdu ČR sp. zn. 5Cmo 735/95 (za totožnej právnej úpravy § 145 OZ na území ČR a SR) podľa ktorého k záväznosti podpisu zmenky jedným z manželov, ktorý nemajú rozdelené BSM, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela s týmto podpisom. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že právny úkon, ktorým sa žalovaný 1/ zaviazal na zmenečné ručenie ako avalista v prospech žalovaného 2/ nie je úkonom, ktorý sa priamo týka spoločných vecí v majetku BSM, t. j. žalobcu a žalovaného 1/, a preto na vykonanie tohto právneho úkonu sa nevyžaduje súhlas žalobcu podľa § 145 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie správne posúdil nesplnenie podmienky relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka. Podobný záver je vyslovený napr. aj v právnej teórii - Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.:Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), I. vydanie, rok 2017, C.H.Beck, str. 1055). 46. Žalobca sa v priebehu celého konania odvolával na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010, v zmysle ktorého „Pri interpretácii obsahu normatívneho textu - „vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí“ - pritom podľa ústavného súdu všeobecné súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam (tak, ako to zohľadnil v záveroch rozsudku NS SR), ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí“. Citované rozhodnutie zdôrazňuje, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností jednotlivého prípadu, ktoré vychádza zo skutkových zistení všeobecných súdov (bod 15. citovaného rozhodnutia). Aj citované rozhodnutie uvádza, že „... ak by manžel sťažovateľky mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, dalo by sa súhlasiť so záverom najvyššieho súdu, že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade je však nesporné, že účinky dohody o pristúpení k záväzku uzavreté len jedným z manželov sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do BSM“ (bod 19. cit. rozhodnutia). Ústavný súd zároveň akceptoval legitímne právo najvyššieho súdu odmietnuť odklon od doterajšej judikatúry (bod 21. cit. rozhodnutia). 47. Odvolací súd konštatuje, že aj citované rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré sa odvoláva žalobca vychádza z individuálneho posudzovania konkrétneho prípadu aj vo vzťahu k posudzovaniu, či sa právny úkon týka spoločných vecí, a to vzhľadom na majetkové pomery manžela, ktorý bez súhlasu druhého manžela vykonal právny úkon. Znamená to, že aj v prípade, ak by sa aplikácia § 145 Občianskeho zákonníka mala vzťahovať aj na právne úkony s nepriamym dôsledkom a účinkom do majetkovej sféry BSM (v prípade výkonu rozhodnutia postihnutím vecí patriacich do BSM), predpokladom jeho použitia je posudzovanie majetkovej sféry toho manžela, ktorý takýto úkon urobil bez súhlasu druhého manžela. Pokiaľ by takýto manžel disponoval majetkom oddeleným od masy BSM spôsobilým na uspokojenie pohľadávky veriteľa mimo postihu BSM, nie je možné konštatovať, že takýmto úkonom (napr. zmenečným ručením) by sa jednalo o úkon čo i len s nepriamymi účinkami voči majetku v BSM v prípade exekúcie na základe zmenečného ručenia žalovaného 1/. Tak, ako to vyplýva z obsahu rozhodnutia ústavného súdu, pri posudzovaní nepriameho účinku právneho úkonu bez súhlasu druhého manžela je nevyhnutné posudzovanie majetkových pomerov manželov a samostatne majetkových pomerov manžela vykonávajúceho úkony bez súhlasu druhého manžela. 48. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 25. napadnutého rozhodnutia žalobca len všeobecne konštatoval, že žalovaný 1/ nemá dostatočný majetok vo výlučnom vlastníctve, z ktorého by mohla byť pohľadávka zo zmenkového ručenia uspokojená. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žiadne ďalšie skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie žalobca neuviedol, nekonkretizoval aké sú majetkové pomery žalovaného 1/, čo všetko a v akej hodnote patrí do jeho výlučného vlastníctva. Na druhej strane žalovaný 2/ uviedol a označil nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ mimo masy BSM. Napriek tomuto tvrdeniu žalovaného 2/, ktorým poprel tvrdenia žalobcu o neexistencii majetku žalovaného 1/ spôsobilého čo i len čiastočne na uspokojenie pohľadávky veriteľa zo zmenečného ručenia mimo masy BSM, žalobca žiadne dôkazy na vyvrátenie tohto skutkového tvrdenia žalovaného 2/ neoznačil ani neuviedol. 49. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil skutkový stav a dôkaznú situáciu, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno preukázania existencie takých skutkových okolností, v dôsledku ktorých by bolo možné vysloviť, že právny úkon žalovaného 1/ je neplatný. Za situácie keď žalobca nepoprel a nevyvrátil tvrdenia žalovaného 2/ o existencii majetku žalovaného 1/ mimo masy BSM spôsobilého na úhradu pohľadávky zo zmenečného ručenia, v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010, nie je možné dospieť k záveru o tom, že úkonom zmenečného ručenia žalovaného 1/ došlo čo i len k nepriamemu účinku týkajúceho sa spoločných vecí patriacich do BSM v prípade exekúcie. Žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovaného 2/ o existencii majetku žalovaného 1/ mimo masy BSM a nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie preukazujúce, či táto hodnota postačuje alebo nepostačuje na úhradu záväzkov z masy BSM. 50. Odvolací súd konštatuje, že úkon zmenečného ručenia nemá priamy bezprostredný vplyv na spoločné veci patriace do BSM, pričom nepriamy účinok tohto právneho úkonu žalobca v konaní nepreukázal, keď nenavrhol žiadne dokazovanie preukazujúce nepostačujúcu hodnotu majetku žalovaného 1/ oddeleného od BSM napriek tomu, že žalobcom uvádzaná skutočnosť o nedostatku tohto majetku bola popretá tvrdením a označením listinných dôkazov zo strany žalovaného 2/. Na pojednávaní dňa 18.02.2019 súd priamo vykonal dokazovanie dotazom na žalobcu a žalovaného 1/ ohľadne existencie a hodnoty tohto majetku, pričom žiadne návrhy na dokazovanie označené ani predložené neboli. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena a bremena tvrdenia žalobcu o tom, že úkon zmenečného ručenia je možné považovať za úkon majúci čo i len nepriamy, sprostredkovaný vplyv na spoločné veci v BSM. 51. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že predmetný vzťah je nevyhnutné posúdiť aj cez prizmu dobrých mravov, pretože môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda o jeho neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že nezistil na strane žalovaných žiadne konanie odporujúce dobrým mravom. 52. Odvolací súd opätovne odkazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010, v ktorom vytkol všeobecným súdom neposúdenie právneho úkonu cez prizmu dobrých mravov. V danom prípade sa však súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal aj s týmto tvrdením žalobcu a správne vyhodnotil skutkovú a dôkaznú situáciu, keď dospel k záveru o nepreukázaní rozporu konania žalovaných 1/ a 2/ s dobrými mravmi. 53. Odvolací súd poukazuje, že v bode 21. cit. nálezu po zhodnotení konkrétnych individuálnych skutočností daného prípadu dospel Ústavný súd k záveru o konaní v rozpore s dobrými mravmi „... keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela dohodou z veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti (v sume 1.115.735,40 Sk s príslušenstvom) a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou“. 54. Ústavný súd dospel k záveru o možnom konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade absencie súhlasu druhého manžela s právnym úkonom manžela za predpokladu, ak zistil, že predpokladaným cieľom tohto konania, t.j. konania manžela bez súhlasu druhého manžela, je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Ako vyplýva z obsahu podanej ústavnej sťažnosti v tejto veci a záveru Ústavného súdu, rozpor s dobrými mravmi konštatoval Ústavný súd z dôvodu, že účelom konania manžela bez súhlasu druhého manžela bolo umožniť uspokojenie pohľadávky z majetku BSM a práve tento dôsledok považoval Ústavný súd za predpokladaný cieľ konania manžela bez súhlasu druhého manžela a konanie s takýmto cieľom posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. 55. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že tieto individuálne vyhodnotené závery Ústavným súdom nie je možné aplikovať na danú prejednávanú vec. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej žalovaným 1/ ako štatutárnym zástupcom dlžníka a žalovaným 2/ vyplývajú rôzne spôsoby zabezpečenia pohľadávky žalovaného 2/ ako veriteľa. Okrem iného zabezpečujúcim prostriedkom mala byť samotná zmenka, ktorú okrem žalovaného 1/ podpísal ako avalista aj ďalší člen štatutárneho orgánu dlžníka. Znamená to, že obdobne „postihnutým“ ako žalovaný 1/ je ďalší člen štatutárneho orgánu. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ zabezpečoval poskytnutie úveru ďalším zabezpečovacím prostriedkom, a to záložnou zmluvou na nehnuteľný majetok, ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom na 1.100.000,- Eur. Z obsahu úverovej zmluvy, a to jej čl. III. bod 3.1 písm. a) vyplývajú ďalšie zabezpečovacie prostriedky pohľadávky veriteľa (zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke z bankového účtu, k pohľadávke vyplývajúcej z kúpnej zmluvy). Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade hlavným cieľom konania žalovaného 2/ a žalovaného 1/ nebolo vytvorenie situácie umožnenia postihnutia majetku v BSM žalobcu, a to vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalovaného 2/ ako veriteľa bola zabezpečená aj inými zabezpečovacími prostriedkami. Nie je preto možné konštatovať v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, že ani dlžník a ani iné zabezpečovacie prostriedky neboli spôsobilé v čase uzavretia zmluvy záväzok z úverovej zmluvy uhradiť. Odvolací súd tým mieni zdôrazniť, že nebolo hlavným cieľom podpisu zmenečného ručenia postihnúť veci patriace do BSM žalobcu a žalovaného 1/, avšak zmenečné ručenie vo forme avalu bolo jedným z viacerých prostriedkov zabezpečenia pohľadávky žalovaného 2/ ako veriteľa. 56. Na základe uvedeného preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že vykonaného dokazovania nebolo preukázané konanie v rozpore s dobrými mravmi pri podpísaní zmenečného ručenia žalovaným 1/. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, samotný zákonný dôsledok možnosti postihu vecí patriacich do BSM pri výkone rozhodnutia na základe existencie individuálneho samostatného záväzku žalovaného 1/, je zákonom predpokladaným dôsledkom. Samotná realizácia zo zákona vyplývajúceho práva nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi. Iné okolnosti, ktoré by mali nasvedčovať rozporu s dobrými mravmi žalobca netvrdil a ani ich nepreukázal. 57. Pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne namietal neplatnosť Dohody o vyplňovacom práve z dôvodu zmeny úverovej zmluvy o spôsobe a čase splatnosti úveru na základe dodatku č. 2, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 30. Nad rámec uvedeného len pripomína, že podľa čl. II. bod 2.1 vystavená blankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ z úverovej zmluvy č.l XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015 v znení jej prípadných ďalších dodatkov. Tento zabezpečovací prostriedok sa preto týkal úverovej zmluvy vrátane jej zmien na základe dodatkov a tvrdenia žalobcu v odvolaní nezodpovedajú obsahu Dohody. 58. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu zisteného stavu súdom prvej inštancie alebo zmenu jeho právneho posúdenia a neuviedol ani také okolnosti a skutkové tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi. 59. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a preto ho v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 60. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. vrátane druhej výrokovej vety, ktorou okresný súd žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z povahy druhej výrokovej vety, ktorou žalovanému 1/ nebola priznaná náhrada trov konania vyplýva, že sa jedná o rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného 1/. Pokiaľ preto žalobca podal odvolanie v celom rozsahu, vrátane odvolania voči druhej výrokovej vete, v tejto časti je odvolanie proti druhej výrokovej vete podané neoprávnenou osobou a odvolací súd preto odvolanie žalobcu proti druhej výrokovej vete odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) s použitím § 359 CSP. 61. Keďže žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, napadol aj tretiu výrokovú vetu, ktorou bol žalovanému 2/ priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovaný 2/ bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto správne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ voči žalobcovi podľa § 255 ods.1 CSP. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil aj v tretej výrokovej vete. 62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalovanému 1/ a 2/ hoci boli v odvolacom konaní úspešní, nepriznal nárok na ich náhradu, keďže im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 63. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).