Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/144/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010146 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218010146.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného G. I. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 26. 11. 2018, sp. zn. 3T 48/18 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 26. 11. 2018, sp. zn. 3T 48/18 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obž. G. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm.a/, b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby mesiaca január 2016 do 15. 03. 2018 v rodinnom dome č. XX v obci Z. a inde spôsoboval T. X., ktorá bola jeho družkou psychické a fyzické utrpenie počas tejto dlhšej doby a to vyvolávaním strachu alebo stresu tým, že vyvolával u nej obavy z bitia, opakovane viackrát ju bil päsťami, kopal ju, škrtil, vyhrážal sa ; j jej zabitím a dňa 21. 03. 2016 okolo 21.00 h v obci W. pred rodinným domom č. XXX začal násilím vyťahovať T. X. z auta, začal ju päsťou biť a následne ju škrtil a potom ju chytil za vlasatú časť hlavy a udieral jej hlavu o rám dverí, čím jej spôsobil poranenie hlavy, s následnou nutnosťou lekárskeho ošetrenia a šitia rany, pričom T. X. sa sama svojím osobným motorovým vozidlom odviezla na ošetrenie do nemocnice vo P. W. a G. I. sa viezol v aute s ňou a cestou ju žiadal, aby lekárovi neuviedla, ako jej bolo spôsobené zranenie, ale aby klamala, že si zranenie spôsobila sama, pričom podľa lekárskej správy T. X. utrpela pomliaždenú ranu vlasatej časti hlavy vpravo o rozmerov 5x0,8 cm bez PN a z dôvodu zranenia bola v nemocničnom ošetrení od 21.03.2016 do 29.03.2016 a presne nezisteného dňa v mesiaci december 2017 G. I. pod vplyvom alkoholu v rodinnom dome č. XX v obci Z. v miestnosti spálne chytil T. X. za krk, zdvihol ju a hodil do postele, následne ju opäť' zdvihol a hodil o zem, pričom podľa lekárskej správy bola T. X. ošetrená dňa 18. 12. 2017 a utrpela poškodenie :. driekovej chrbtice, okolitých väzov a svalstva s PN 14 dní, ďalej tým, že žiarlil na T. X. a vyžadoval, aby ho poslúchala a na požiadanie ho vozila svojím osobným motorovým vozidlom do pohostinstiev, kde ho musela pred pohostinstvami čakať, pričom presne nezisteného dňa v mesiaci december 2017, keď ho T. X. priviezla pred pohostinstvo v obci K. a pohostinstvo nebolo otvorené, G. I. vlastnou hlavou rozbil okno na motorovom vozidle T. X., čím jej spôsobil škodu najmenej vo výške 70,- Eur, pričom náhradu škody T. X. nepožaduje a následne chytil jej mobilný telefón a udrel ju po hlave, rozbil jej na telefóne displej, pričom T. X. náhradu škody nežiada, k zraneniu T. X. nedošlo, kde správanie G. I. najmä pod vplyvom alkoholu bolo voči T. X. agresívne a toto vyvrcholilo v presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2018, kedy G. I. v čase okolo 20.00 h v obývacej izbe rodinného domu č. XX v Z. pod vplyvom alkoholických nápojov T. X. chytil jednou rukou za krk, následne vytiahol zbraň, ktorú jej priložil ku krku a povedal jej: „zabijem Ťa, ak odídeš do Čiech, Ty si iba moja, Ty nemôžeš byť nikoho iného, môžeš odísť len cez moju mŕtvolu, ak odídeš, budem sa kúpať v Tvojej krvi“, čím takýmto konaním T. X. dlhodobé spôsoboval fyzické a psychické utrpenia. Bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia vecí a to 1 ks krátka, ručná expanzná zbraň, pištoľ tureckej výroby zn. Ekolfírat compact, kalibru 9 mm, P.A. Blanc, výrobné číslo FC-157 15 92, 1 ks zásobník ku krátkej ručnej expanznej zbrane, 1 . ks strelivo ráze 9 mm a 1 Ks puzdro na zbraň čiernej farby značky UMAREX. Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že obžaloba bola podaná dôvodne. Obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol na jednu priťahujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že v doterajšom živote už bol súdne trestaný) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. došlo k modifikácii trestného rozpätia, keď sa spodná hranica trestnej sadzby zvýšila o 1/3 a činila minimálne 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Súd v danom prípade aplikoval na rozhodnutie ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., upravujúce mimoriadne zníženie trestu, keď mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a aj pomery páchateľa, ktorý je zamestnaný a hodnotený zamestnávateľom kladne, by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, t.j. v danom prípade modifikovanej, pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje mu uložiť aj trest kratšieho trvania. Pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia by bolo možné uložiť takto obžalovanému trest odňatia slobody minimálne dva roky. Preto súd uložil obžalovanému trest vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu aplikujúc ustanovenie § 34 ods. 1,4 Tr. zák. súd prihliadol aj na správu o povesti na obžalovaného z miesta jeho bydliska, hodnotenie jeho zamestnávateľa a vedenie doterajšieho života. Podľa odpisu registra trestov bol doteraz dvakrát súdne trestaný, pričom v konaní 9T 74/09 pred Okresným súdom Veľký Krtíš došlo k zahladeniu odsúdenia podľa § 93 ods. 1 Tr. zák., čím sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V ďalšom konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 8T 158/2009 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zák., tento trest vykonal dňa 16. 05. 2012, avšak k zahladeniu odsúdenia nedošlo, pretože o to obžalovaný nepožiadal. Za predpokladu, že by bol požiadal o zahladenie odsúdenia, bol by zrejme úspešný a by bolo nutné pri posudzovaní výmery trestu prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v naplnení znaku, že pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), čo by malo ten dopad, že by nedochádzalo pri určovaní výmery trestu k modifikácii zákonného rozpätia trestnej sadzby, nakoľko by bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký. Súd vzhľadom na to, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v spojení s požívaním alkoholických nápojov mu uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné liečenie protialkoholické absolvovať ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu zároveň uložil trest prepadnutia veci a ňou bola expanzná pištoľ s príslušenstvom identifikovaná vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorej vlastníkom sa stane štát. Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 26.11.2018 obžalovaný ako aj prokurátor, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnili. Odvolanie okresného prokurátora smerovalo len čo do výroku o treste, keď mal za to, že okresný súd správne ustálil skutkový stav veci, keď poukázal na to, že obžalovaný už bol dvakrát súdne trestaný v minulosti, jeho pochybením je však priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák., keď nesprávne prihliadol na okolnosti prípadu a mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom neboli naplnené zákonné znaky tohto ustanovenia. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol vo veci sám a uložil obžalovanému trest bez použitia ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. a to trest zvýšený o jednu tretinu trestnej sadzby v rozpätí od 9 rokov, 8 mesiacov do 15 rokov. Obžalovaný vo svojom odvolaní sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, nakoľko sa podľa jeho názoru nedopustil spáchania trestného konania, ako to bolo uvedené v obžalobe. Podľa jeho názoru je výpoveď poškodenej T. X. tendenčná, založená na nenávisti z toho, že obžalovaný si ju nechcel vziať za manželku, pričom z obsahu jej výpovedí a z podaní vyplýva, že táto sa mu vyhrážala oznámením veci na políciu, domáhal sa potom, aby krajský súd v prvom rade zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil prvostupňovému súdu s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd nevykonal všetky dostupné dôkazy, tieto však nevyhodnotil v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Prvostupňový súd pochybil, keď nie dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Okresný prokurátor podal na Radúza I. obžalobu dňa 03. 07. 2018 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 3 písm.d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.a/, písm.b/ Tr.zák. Okresný súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, predvolal obžalovaného, vypočul ho na hlavnom pojednávaní, obžalovaný od začiatku trestného stíhania ako aj na hlavnom pojednávaní sa bránil tým, že poškodená T. X. podala na neho trestné oznámenie z dôvodu, že si ju nechcel zobrať alebo žiť s ňou vo vzťahu ako druh s družkou a bola to práve poškodená, ktorá ho neustále vyhľadávala, telefonovala mu a nemohla bez neho vydržať. Pokiaľ ide o jednotlivé skutky, obžalovaný sa doznal k tomu, že si kúpil zbraň a to len vzduchovú pištoľ, ale len z dôvodu zabezpečenia vlastnej ochrany. Poprel však, že by sa poškodenej vyhrážal danou zbraňou. Svoje stanovisko obžalovaný prezentoval množstvom podaní, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Okresný súd ďalej vypočul svedkyňu W. X., čo je matka poškodenej, keď uvádzala, že obžalovaný často chodil za dcérou, obyčajne cez víkendy a tiež mala vedomosť o tom, že si kúpil pištoľ. Nebola pri zranení dcéry, ale dcéra jej o týchto veciach rozprávala. Svedkyňa T. G., matka obžalovaného, uvádzala v postate skutočnosti na obranu svojho syna, keď tvrdila, že poškodená T. X. syna neustále prenasledovala, nedala mu pokoj, využívala tú skutočnosť, že obžalovaný bol zamestnaný, pýtala peniaze tak od nej, ako aj od syna, pričom svedkyni písala SMS, ktorými sa vyhrážala obžalovanému a snažila sa obžalovaného k sebe pripútať. Svedkyňa N. U. a svedok L. X., ktorí žijú v pomere, naproti tomu uvádzali, že obžalovaný žiarlil na poškodenú, prenasledoval ju, pričom tento vzťah trval asi 4 roky, často ju bíjaval, pričom opisovali aj jednotlivé skutočnosti, keď sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenej dňa 21.03.2016, ako aj skutočnosti ohľadne napadnutia v decembri 2017 a vyhrážania sa pištoľou v marci 2018. Naproti tomu svedkovia T. W. uvádzala o obžalovanom okolnosti, že obžalovaný býval pri matke, ktorá sa o neho starala, riadne chodil do práce a ľuďom bol ochotný pomáhať. Jeho zamestnávateľ vo firme Y. Y. F. R. udával, že obžalovaný pracoval v jeho firme I., s.r.o., keď bol dobrým pracovníkom, prichádzal do práce pod vplyvom alkoholických nápojov a poznal aj vzťah medzi ním a poškodenou T. X., ktorá mu často volala na mobil, chodila za ním často do práce a mal dojem, že ho prenasledovala, pretože na neho žiarlila. Pokiaľ ide o ďalšie výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, svedok Y. V. uvádzal okolnosti o spolužití obžalovaného s poškodenou, keď obžalovaný sa mu zdôveril, že má s poškodenou problémy, že sa chce s ňou rozísť, čo však poškodená nepripúšťala. Ďalšia svedkyňa T. V. taktiež uvádzala okolnosti ohľadne konfliktov medzi G. I. a jeho družkou, keď poškodená tvrdila, že keď ju nechá, že ona sa zabije, alebo si niečo spraví a stále tvrdila, že je tehotná. Taktiež svedok T. V. tvrdil, že poškodená obžalovaného I. stále prenasledovala, takže on sa pred ňou schovával a neustále si menil sim karty na mobile. Svedok L. X. potvrdil okolnosti ohľadne toho, že videl u obžalovaného, že nosí zbraň za opaskom a počul od T. X. vyhrážky, že ju zabije. Ďalší svedkovia ako P. L. uvádzali okolnosti o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou boli neustále žiarlivostné hádky, pretože poškodená bola žiarlivá a keď sa obžalovaný niekde stratil, tak ho naháňala aj cez kamarátov, pretože on v tom čase nedvíhal mobilný telefón. Prvostupňový súd pochybil, keď nie dôsledne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli produkované v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, predovšetkým nie dôsledne sa zaoberal znaleckým posudkom L.. T. V., L.., znalkyne z odvetvia klinickej psychológie pre deti a dospelých, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že intelektová úroveň poškodenej T. X. je v rámci mentálnej retardácie, verbálna zložka zistená v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pričom myslenie do istej miery je narušený kontakt s realitou, osobnostná štruktúra symplexná so znakmi závislosti poruchy osobnosti. Práve poškodená je tou osobou, ktorá obžalovaného usvedčuje a je v danom prípade hlavnou svedkyňou. Tak orgány prípravného konania, prokurátor, ale aj súd nevyriešili však jednu otázku, ktorá je dominantnou otázku a riešenia celého prípadu, teda či poškodená trpela syndrómom týrania zverenej osoby. Znalkyňa sa tejto konštatácii vyhýba a popisuje len iné okolnosti. Práve obžaloba okresného prokurátora je založená na tom, že obžalovaný mal spôsobovať blízkej osobe fyzické utrpenie, psychické utrpenie a to bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo fyzické a psychické zdravie poškodenej a obmedzovalo jej bezpečnosť. Je potrebné však konštatovať, že trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. sa dopustí ten páchateľ, ktorý spôsobuje fyzické utrpenia alebo psychické utrpenie a to závažnejším spôsobom konania. Okresný prokurátor vo svojej obžalobe na str. 9 správne rozoberá, čo treba rozumieť pod týraním ako zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, pričom takéto konanie môže trvať po dlhší čas. Doteraz nebola vyriešená tá otázka, keď aj okresný prokurátor poukazuje na to, že poškodená voči obžalovanému bola blízka osoba, čo tvrdí len poškodená, pričom matka obžalovaného T. G., ale aj sám obžalovaný, ale taktiež znalkyňa L.. T. V. uvádzali okolnosti len o príležitostnej známosti so zameraním obžalovaného na sexuálne potreby. Nie je bez povšimnutia sú aj SMS-ky , ktoré poškodená posielala matke obžalovaného T. G., z ktorých je zrejmé, že pokiaľ jej obžalovaný nevýjde v ústrety, oznámi tieto okolnosti na polícii. Obžalovaný je v postate usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ale taktiež výpoveďami svedkyne U. a X., pričom je zaujímavé, že svedok X. časť týchto správ len počul, pretože v rozhodnom období mal byť 111 dní vo výkone trestu odňatia slobody. Za týchto okolností sú závery okresného súdu predčasné o tom, že by sa obžalovaný bol poškodenej ako blízkej osobe vyhrážal, pričom nie je vyriešená tá okolnosť, či poškodená bola skutočne obžalovanému blízkou osobou tak, ako to má na mysli ust. § 127 ods. 4 Tr.zák., keď blízkou osobou treba rozumieť na účely Trestného zákona príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela, iné osoby v rodinnom alebo v obdobnom pomere možno pokladať za navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorá utrpela jedna z nich druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Túto okolnosť okresný súd nezisťoval, ani sa bližšie touto skutočnosťou nezaoberal. Taktiež sa podrobne nezaoberal tou skutočnosťou, či poškodenej bolo spôsobované fyzické utrpenie, psychické utrpenie akou formou, ako uvádza zákon, či už bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a vôbec nebola vyriešená tá otázka, prečo poškodená po útokoch zo strany obžalovaného naďalej obžalovaného vyhľadávala a kontaktovala a sama uvádzala, že nemôže bez neho žiť. Obžalovaný navyše tvrdí, že aj po tomto skutku a po tom, čo bol vo väzbe, mu poškodená posielala milostné listy a prejavila snahu, aby spolu naďalej žili. Vo všeobecnej skúsenosti možno konštatovať, že zvyčajne týraná osoba sa vyhýba útočníkovi, bojí sa ho, snaží sa s ním nekontaktovať, no v danom prípade situácia bola iná. Aj keď z konania obžalovaného vyplývajú útoky, ktoré sú spojené s ublížením na zdraví v dňoch 21.03.2016, 18.12.2017, v decembri 2017 ako aj v marci 2018, je podivné, že poškodená napriek opakovaným útokom vyhľadávala prítomnosť obžalovaného a dá sa povedať, že ho prenasledovala s tým, že ho chcela mať pri sebe. O tejto skutočnosti svedčia aj nezainteresované výpovede svedkov T. G., ktorá navyše preukazuje vzťah medzi obžalovaným a poškodenou uloženými SMS-kami v telefóne, Y. V., ďalšou svedkyňou T. V. a Y. Y. F. R.. Okresný súd preto bude musieť opätovne vykonať dokazovanie, vypočuť obžalovaného za účasti psychológa L.. T. V. k písomným podaniam, pričom jej účasť je potrebná na výsluchu tak obžalovaného, ako aj všetkých svedkov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Taktiež je potrebné vypočuť poškodenú T. X. za tým účelom, či skutočne pociťovala fyzické a psychické utrpenie ako to uvádza v obžalobe okresný prokurátor, strach a stres a vydieranie v nadväznosti na to, že neustále vyhľadávala prítomnosť obžalovaného aj po týchto zlých skúsenostiach. Taktiež je potrebné ju vypočuť na tú okolnosť, keď sa jej obžalovaný G. I. mal vyhrážať pištoľou, či vedela o tom, že táto pištoľ je funkčná a či vedela o tom, že pištoľ je vzduchová. Dôležitým dôkazom, ktorý bude musieť okresný súd vykonať a od ktorého sa odvíja trestná činnosť obžalovaného ako aj právna kvalifikácia, je výpoveď znalkyne L.. T. V., ktorá bude musieť uviesť, či poškodená trpela syndrómom týranej osoby a keď áno, ako je možné, že neustále si vynucovala prítomnosť obžalovaného. Znalkyni taktiež bude umožnené nahliadnuť do SMS, ktorých prepis sa nachádza na str. 294 - 297 spisu. Okresný súd sa vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, že poškodená sa snažila obžalovaného pripútať tým, že vo viacerých prípadoch vyhlasovala, že je od obžalovaného tehotná. Je potrebné, aby poškodená vypovedala o tej skutočnosti, prečo túto zrejmú nepravdu uvádzala, a taktiež je potrebné, aby sa k tejto skutočnosti aj vyjadrila, pretože táto okolnosť má svoj význam na možné citové vydieranie, ale zo strany poškodenej. Až po vykonaní týchto dôkazov bude môcť okresný súd ustáliť, či konanie obžalovaného skutočne napĺňa skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 3 písm.d/ Tr.zák., § 138 písm. a/, b/ Tr.zák., alebo či konanie obžalovaného bude možné kvalifikovať len podľa jednotlivých skutkov ako eventuálne trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr.zák., prípadne nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr.zák. Rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné, keď nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.