Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/173/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010261 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318010261.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/109/2018 zo dňa 12.11.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/109/2018 zo dňa 12.11.2018 vo výroku o vine a treste. Oslobodzujúci výrok zostáva zrušením nedotknutý. Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom stave pod bodom 1/, 3/ a 5/ uznáva obžalovaného N. I., nar. XX.XX.XXXX vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a o d s u d z u j e h o z a t o podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal na obvineného N. I. obžalobu v bodoch 1/ a 5/ pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bodoch 2/ a 4/ pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 3/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že 1/ dňa 24. 3. 2018 v presne nezistenom čase v D., F. XX/XX, v byte č. X žiadal od svojej matky D. I. 25 €, pritom jej vulgárne nadával, a následne, keď sa jej zastal jeho otec X.. E. I., tohto fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do hrude, v dôsledku čoho spadol na gauč, a vyhrážal sa mu pritom, že ho dokaličí a zabije, čím svojej matke D. I. spôsobil škodu vo výške 25 €, 2/ dňa 3. 5. 2017 vo večerných hodinách v D., F. XX/XX, byte č. X pod hrozbou fyzického napadnutia žiadal svoju matku D. I., aby mu dala presne nezistenú finančnú hotovosť, 3/ dňa 27. 5. 2017 v bližšie nezistenom čase, z N. telefonoval svojej matke D. I. a povedal jej, že mu má poslať 20 €, lebo ak nie, keď príde domov, tak ju a svojho otca X.. E. I. zmrzačí, dokaličí a zabije, 4/ dňa 7. 7. 2017 vo večerných hodinách v D., F. XX/XX, v byte č. X pod hrozbou fyzického napadnutia žiadal svoju matku D. I., aby mu dala 10 €, ktorá z dôvodu obavy pred napadnutím tak urobila, 5/ dňa 8. 7. 2017 približne od 01.00 h v D., F. XX/XX, v byte č. X sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojim rodičom X.. E. I. a D. I., pričom otca X.. E. I. udrel päsťou do hrude tak, že spadol na zem. Okresný súd na hlavnom pojednávaní napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že v bode 1/ obžaloby uznal obžalovaného N. I. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bodoch 3/ a 5/ (po úprave skutkovej vety v bode 3/) z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 24. 3. 2018 v presne nezistenom čase v D., F. XX/XX, v byte č. X žiadal od svojej matky D. I. 25 €, pritom jej vulgárne nadával, a následne, keď sa jej zastal jeho otec X.. E. I., tohto fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do hrude, v dôsledku čoho spadol na gauč, a vyhrážal sa mu pritom, že ho dokaličí a zabije, 3/ dňa 27. 05. 2017 v bližšie nezistenom čase, z N. telefonoval svojej matke D. I. a povedal jej, že mu má poslať 20 €, a keď zaslanie peňazí telefonicky odmietol aj jeho otec X.. E. I., vyhrážal sa obom rodičom, že keď príde domov, tak ich zmrzačí, dokaličí a zabije, 5/ dňa 8. 7. 2017 približne od 01.00 h v D., F. XX/XX, v byte č. X sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojim rodičom X.. E. I. a D. I., pričom otca X.. E. I. udrel päsťou do hrude tak, že spadol na zem. Obžalovaného potom odsúdil podľa § 360 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h), m), § 54 Tr. zák. k úhrnnému trestu povinnej práce vo výmere 280 hodín. Podľa § 55 ods. 1, § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v lehote 1 roka od právoplatnosti rozsudku psychoterapii. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Naproti tomu v bodoch 2/ a 4/ obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené v úvode odôvodnenia rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie do viny i do trestu. Čo sa týka viny, uviedol, že sa nestotožňuje s vyhodnoteným skutkovým stavom, a to napriek existencii určitých pochybností o vieryhodnosti výpovedí poškodených, z ktorých je zrejmá tendencia vypovedať s odstupom času v prospech obžalovaného, ktorý je ich synom. Podľa odvolateľa súd pri hodnotení dôkazov neuviedol relevantné skutkové zistenia, ani právne závery, ktoré by viedli k odlišnému posúdeniu skutkov oproti obžaloby. Vo vzťahu k skutku v bode 3/ uviedol, že obžalovaný poškodenú žiadal o zaslanie 20,- Eur, lebo sa omylom odviezol do iného mesta a potreboval na cestu späť. Poškodená to odmietla, podľa výpovede poškodeného otca obžalovaného z prípravného konania je pritom zrejmé, že potom volal opäť obžalovaný a poškodenému povedal, že keď príde domov, tak ho zabije, dokaličí a zmrzačí, takto sa vyhrážal aj jeho manželke. Podľa poškodeného mu potom manželka peniaze poslala. Prokurátor má za to, že skutok mal byť posúdený v zmysle obžaloby ako zločin vydierania. Čo sa týka skutkového a právneho posúdenia vo výrokoch k bodom 2/ a 4/ obžaloby, prokurátor sa nestotožňuje s oslobodzujúcim výrokom. Opäť vychádza z výpovede poškodeného - otca obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že ten volal policajtom, keďže syn dňa 03.05.2017 od manželky žiadal so slovami, že jej pridrbe, peniaze na marihuanu a alkohol. Ku skutku zo dňa 07.07.2017 (bod 4/ obžaloby) poškodený uviedol, že vo večerných hodinách musela dať manželka synovi pod hrozbou násilia, za použitia nadávok zo strany obžalovaného, 10,- Eur. Prokurátor má za to, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu lúpeže a nemožno aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Čo sa týka trestu, odvolateľ uviedol, že v prípade, ak by súdny výrok o vine bolo možné posudzovať za zákonný, nemožno uložený trest obžalovanému považovať za primeraný. Poukázal na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe z iného rozsudku Okresného súdu Brezno, kde bol odsúdený za prečiny a zločiny spáchané voči svojim rodičom k trestu odňatia slobody na 3 roky, pričom mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky aj s probačným dohľadom a zákaz požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe a tiež ústavné protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný sa teda v skúšobnej dobe podľa odvolateľa dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti voči rodičom a predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody sa u neho minul účinkom. Podľa prokurátora je na obžalovaného potrebné pôsobiť iným druhom trestu. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal k odvolaniu vyjadrenie. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Ďalej uvádza, že ho veľmi mrzí situácia, ktorá sa dostala do konfliktného štádia. Z celej veci si zobral ponaučenie, nebýva v byte svojich rodičov ale u rodinnej známej a brigádnicky pracuje a tak si obstaráva prostriedky na obživu. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a zákonné a to tak v otázke viny i trestu. V budúcnosti urobí všetko preto, aby sa zapojil do pracovného procesu a vyhol sa akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora sčasti o vine, aj keď z iných dôvodov ako uvádza odvolateľ, je dôvodné a to najmä vo vzťahu k uloženému trestu. Odvolateľ, čo sa týka viny, nespochybnil skutky uvedené v bodoch 1/ a 5/ obžaloby. Sporným robil úpravu skutku a jeho právnu kvalifikáciu pod bodom 3/ obžaloby a tiež oslobodzujúcu časť. Krajský súd z obsahu trestného spisu zistil, že obžalovaný sa k trestnej činnosti čiastočne doznal, keď nespochybňoval, že sa k rodičom, najmä k matke, správal nevhodne a hrubo. Priznal, že pomerne často pýtal od matky peniaze, pričom jej vulgárne nadával, vedel pritom, že keď na matku bude naliehať, tá mu napokon peniaze dá. Od matky si však nepýtal peniaze pod hrozbou násilia, ani jej nikdy fyzicky neublížil. Priznal časté požívanie alkoholu a následné konflikty s otcom, ktorý býval tiež často opitý. Obhajoba obžalovaného vo vzťahu k jeho hrubého správaniu voči rodičom nebola v rozpore s výpoveďou matky obžalovaného D. I., pričom táto výpoveď sa zásadným spôsobom nelíšila od výpovede z prípravného konania. Poškodená uvádzala, že vzťahy v rodine boli zlé, jej manžel a obžalovaný boli často pod vplyvom alkoholu, potom sa hádali, vulgárne si nadávali. Syn pýtal peniaze len od nej, a to aj dvakrát do týždňa, od otca si peniaze nepýtal. Keď mu peniaze nechcela dať, hrubo jej nadával, podľa nej obžalovaný vedel, že keď na ňu bude tlačiť, tak mu peniaze napokon dá. Jednoznačne uvádzala, že obžalovaný neprestal peniaze požadovať, kým mu ich napokon skutočne nedala. Obžalovaný pri požadovaní peňazí na ňu hlasno kričal, nadával, ale nikdy sa jej nevyhrážal fyzickým násilím. Keď mu peniaze odmietla dať, tak jej povedal, že keby nebola jeho matka, tak by ju udrel. Takto to mohlo byť aj dňa 03.05.2017. Uvádzala tiež, že obžalovaný mával konflikty s otcom, keď si nadávali, obžalovaný do otca aj strkal a ten niekoľkokrát spadol. Pokiaľ podávala sama trestné oznámenia, chcela dosiahnuť len to, aby obžalovaný pracoval, nebral drogy, nechcela mu privodiť trestné stíhanie. Čo sa týka skutku pod bodom 3/ obžaloby zo dňa 27.05.2017, obžalovaný vtedy pýtal od nej peniaze, lebo sa omylom zaviezol do iného mesta. Poškodená mu neverila a peniaze mu nechcela dať. Potom syn opäť volal, telefón zobral jej manžel a obžalovanému vynadal. Ani v tomto prípade sa jej obžalovaný nevyhrážal, keď požadoval peniaze, len nadával. Pripustila, že obžalovaný povedal, že keď sa vráti, tak uvidí aj s poškodeným. Vo vzťahu ku skutku zo dňa 07.07.2017 uvádzala, že obžalovaný vtedy od nej peniaze nepýtal, lebo bol zamestnaný (to napokon vyplýva aj z hodnotenia U. N., z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol skutočne zamestnaný od 05.06.2017 do 18.08.2017). Svedok poškodený X.. E. I. tiež popísal, ako sa obžalovaný správal bezohľadne a hrubo, keď bol pod vplyvom alkoholu alebo drogy. Budil ich v noci, rozbíjal nábytok, keď nevyhoveli jeho požiadavkám. On sa so synom dostával do opakovaných konfliktov, pričom mu obžalovaný hrubo nadával, vyhrážal sa zabitím. Dostal sa s ním aj do fyzického konfliktu, keď ho obžalovaný pri hádke strkal a on spadol na zem. Tento svedok uvádzal, že od neho si obžalovaný peniaze nepýtal, pýtal ich len od matky, keď mu nevyhovela, vulgárne jej nadával a pripustil, že obžalovaný mohol použiť aj výrazy voči matke „pridrbem ti“, i keď neskôr na hlavnom pojednávaní toto vyjadrenie revidoval, keď uvádzal, že býval tiež pod vplyvom alkoholu a presne si jednotlivé konflikty nepamätá. Konkrétne ku skutku 3/ obžaloby zo dňa 27.05.2017 uvádzal, že obžalovaný sa omylom ocitol mimo D., volal matke, že potrebuje peniaze na cestu, ona mu neverila a povedala mu, že mu peniaze nedá. Svedok mu preto sám zavolal a obžalovaný mu povedal, že keď príde domov, tak ho zabije, zmrzačí a dokaličí. Toto adresoval aj poškodenej. Ku dňu 03.05.2017 (skutok 2/ obžaloby) uvádzal poškodený v prípravnom konaní, že obžalovaný požadoval od poškodenej peniaze, pričom kričal na ňu a nadával jej. Uviedol tiež, že súčasťou takého vyžadovania peňazí mohli byť i výrazy zo strany obžalovaného, či jej má jednu pribiť. Podobne uvádzal aj ku skutku zo dňa 07.07.2017. Na hlavnom pojednávaní poškodený uvádzal, že obžalovaný sa poškodenej takto nevyhrážal. Zmenu výpovede zdôvodňoval tým, že keď podával trestné oznámenie, bol na obžalovaného nahnevaný, navyše bol veľmi často pod vplyvom alkoholických nápojov a niektoré veci si presne nepamätal. Uvádzal tiež, že ho mrzí podanie trestného oznámenia na obžalovaného. Týmto trestným oznámením chcel len dosiahnuť, aby obžalovaný pracoval a nepožíval alkohol, drogy a neničil zariadenie bytu. Na obžalovaného boli spracované znalecké posudky znalca psychológa a psychiatra. Zo znaleckého posudku znalca psychológa vyplynulo, že obžalovaný sa v bežnom živote spolieha na pomoc druhých, nemá rozvinuté pracovné návyky, jeho vývoj prebiehal v nestabilných rodinných pomeroch. Otcov spôsob výchovy používa ako ospravedlnenie svojho nevhodného konania. Možná motivácia jeho konania nemala chorobný charakter, prípadné skutky sa stali v súlade s jeho povahovými rysmi, nesamostatnosťou, s očakávaním pomoci od iných. Ako znalec uvádzal, rodičia trestným oznámením nesledovali to, aby bol obžalovaný trestne stíhaný s hrozbou vysokého trestu, ale mu chceli pomôcť. U obžalovaného je na mieste viac pôsobenie psychoterapiou či alternatívnymi trestami, ako vysokým trestom odňatia slobody. Znalec psychológ vyslovil názor, že v danom rodinnom prostredí by resocializácia obžalovaného bola zrejme neúspešná, je potrebné, aby sa obžalovaný odpútal od rodičov. Znalec psychiater k obžalovanému uviedol, že ak sa tento dopustil trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok, jeho ovládacie schopnosti mohli byť mierne znížené, rozpoznávacie boli plne zachované. Znalec zistil závislosť na psychoaktívnych látkach, ako sú alkohol a kanabinoidy v druhom štádiu. U obžalovaného sa prejavuje narušená kontrola ich konzumácie. Znalec nezistil u obžalovaného patologickú agresivitu. Navrhol obžalovanému uložiť protitoxikomanické ústavné liečenie. Aj poškodení boli podrobení znaleckému skúmaniu. Psychológ nezistil u nich sklony ku klamstvu a ku konfabuláciám. Konanie obžalovaného sa podľa znalca nevyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, i keď vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými sú dlhodobo narušené. Zmenu výpovede poškodených znalec odôvodňoval rozličnosťou emocionálnych stavov poškodených v čase podania trestného oznámenia, keď boli motivovaní frustráciou a hnevom. Po racionálnom zvážení a uvedomení si, že obžalovanému hrozí vysoký trest svoje výpovede revidovali. U poškodeného X.. I. znalec psychiater zistil sklony k škodlivému užívaniu alkoholu. U poškodenej zistil prejavy prechodnej duševnej choroby, ktorá sa u nej prejavuje pocitmi strachu a zníženou chuťou do jedla. Ide o stav prechodný, u poškodenej nebola zistená posttraumatická porucha v súvislosti so správaním sa obžalovaného. Ako už krajský súd uvádzal, odvolateľ nerobil sporným skutok uvedený pod bodom 1/ a 5/ obžaloby, ktoré obžaloba kvalifikovala ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. Okresný súd upravil skutok pod bodom 3/ obžaloby a kvalifikoval ho ako súčasť pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Krajský súd sa stotožnil s takouto úpravou a kvalifikáciou skutku uvedeného pod bodom 3/ obžaloby. Z dôkazov, najmä však z výpovede rodičov obžalovaného bezpečne vyplynulo, že obžalovaný najprv naliehal na matku, aby mu zaslala peniaze s tým, že sa omylom ocitol v N.. Keď mu matka neverila a peniaze mu odmietla poslať, opätovne sa ozval, pričom telefón zdvihol jeho otec, od ktorého už nepýtal peniaze a uviedol otcovi, že keď sa vráti, tak ho dokaličí a zabije. Toto podľa poškodeného bolo adresované aj jeho manželke. Pri trestnom čine vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa vyžaduje hrozba násilia alebo inej ťažkej ujmy, ktorou núti iného, aby niečo konal. Znamená to, že hrozba násilia musí predchádzať, či byť súčasťou nútenia k niečomu. Keď sa páchateľ vyhráža ex post, teda potom, čo chce od iného, aby niečo konal, nejde už o trestný čin vydierania, ale len o akúsi odplatu, či pomstu za to, že niekto odmietol jeho požiadavky. Tak tomu bolo aj v danom prípade, navyše keď obžalovaný poškodených nenútil násilím ani formou bezprostredného násilia k určitému konaniu, ale len dodatočne sa vyhrážal násilím, a to do budúcnosti, teda že keď príde domov, tak rodičov dokaličí a zabije. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa konanie obžalovaného pod bodom 1/, 3/ a 5/ vyhodnotil ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudzovalo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe, teda na rodičoch. Jednotlivé čiastkové konania napĺňali kritériá pokračovacieho trestného činu v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. a ani mierny časový odstup čiastkového konania pod bodom 1/ obžaloby nič nemení na kvalifikácii ako pokračovacieho trestného činu. Krajský súd sa na druhej strane po zrušení rozsudku prvostupňového súdu vo vine a treste nestotožnil tiež s uloženým trestom súdom prvého stupňa, a to s trestom povinnej práce. Obžalovaný sa dopustil prečinu v skúšobnej dobe z rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/60/2015, ktorým bol obžalovaný odsúdený za obdobnú trestnú činnosť spáchanú na rodičoch. Napriek trestu v podobe podmienečného odsúdenia opakovane spáchal trestnú činnosť zameranú voči rodičom, preukázal tak, že si nezobral ponaučenie z predchádzajúceho odsúdenia. Krajský súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorý je spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovaného. Takýto trest odňatia slobody bolo potrebné v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. uložiť ako nepodmienečný. Pre výkon trestu obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovanému bolo potrebné uložiť aj protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou, tak ako to navrhol znalec. Čo sa týka oslobodzujúcej časti prvostupňového rozsudku, v tomto prípade sa aj krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu. Krajský súd vychádzal z vykonaných dôkazov a pri rešpektovaní zásady ústnosti. Je potrebné povedať, že poškodená od počiatku tvrdila, že keď obžalovaný od nej vyžadoval peniaze, hrubo jej nadával a uvádzal, že keby nebola jeho matkou, tak by ju udrel. Nebola to teda vyhrážka bezprostredným násilím, ktoré je vyžadované u trestného činu lúpeže podľa § 188 Tr. zák. Otec obžalovaného ako svedok síce uvádzal v prípravnom konaní, že obžalovaný, čo sa týka skutkov pod bodom 2/ a 4/ obžaloby hovoril poškodenej pri vyžadovaní peňazí, že jej môže pridrbať, ale nikdy k tomu nedošlo, tak ako v mnohých iných prípadoch, keď vyžadoval od poškodenej peniaze. Neskôr tento svedok svoju výpoveď v tomto smere upresnil, že aj on v tomto čase bol pod vplyvom alkoholu a jednotlivé výrazy si už nepamätal. Tu je potrebné vychádzať zo zásady ústnosti v konaní pred súdom, keď poškodený na rozdiel od prípravného konania takýto výraz nepotvrdil a zmenu výpovede aj racionálne zdôvodnil. Napokon, ako poškodená uvádzala, spomínaný rituál sa opakoval vždy pri požadovaní peňazí od nej zo strany obžalovaného, keď pri naliehaní na ňu, aby mu peniaze dala, spomenul aj uvádzaný výraz, avšak vo forme, že nebyť jeho matkou, tak by ju udrel, nikdy však tak neurobil a poškodená sa týmto výrazom necítila vôbec ohrozená. Vadili jej skôr hrubé nadávky a vytrvalosť naliehania, preto požiadavkám obžalovaného napokon vyhovela. Správne si preto počínal okresný súd, keď obžalovaného spod obžaloby za konanie zo dňa 03.05.2017 a dňa 07.07.2017 (skutky 2/ a 4/ obžaloby) oslobodil so záverom, že skutok nie je trestným činom. Je potrebné uviesť, že poškodená jednoznačne vylúčila, aby obžalovaný dňa 07.07.2017 pýtal od nej peniaze, pretože bol v tom čase zamestnaný a mal k dispozícii vlastné finančné prostriedky, čo výrazne spochybňuje písomné záznamy otca obžalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.