Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/110/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202139 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618202139.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, O.: XX XXX XXX, proti žalovanej E. J., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. I. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 12.650,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/3/2018-142 z 27. februára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/3/2018-161 z 3. apríla 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/3/2018-142 z 27. februára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/3/2018-161 z 3. apríla 2019, vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e. II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 27. 02. 2019 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č.k. 11Csp/3/2018-161 z 03. 04. 2019 (ďalej aj ,,rozsudok okresného súdu“, resp. ,, rozsudok prvoinštančného súdu“, event. ,,rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.650,23 Eur, zmluvné úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 730,51 Eur, úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 1611,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.650,23 Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 38% (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 12.650,23 Eur, úroku vo výške 2356,73 Eur, úroku vo výške 6710,37 Eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 12.650,23 Eur vo výške 19,9% ročne zo sumy 12.650,23 Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.650,23 Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia vrátane náhrady trov konania s odkazom na Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2014 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) Na základe návrhu žalobcu zo dňa 02. 01. 2019 súd prvej inštancie uznesením č.k. 11Csp/3/2018 - 128 zo dňa 10. 01. 2019 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, O.: XX XXX XXX (ďalej aj ,,právny predchodca žalobcu“) a na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť BENCONT COLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, O.: XX XXX XXX. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 06. 02. 2014 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere Lepšia pôžička, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky pre žalovanú, pričom v zmysle čl. 3 si zmluvné strany dojednali : výšku úveru : 13.000,-Eur; výšku mesačnej splátky 251,-Eur; výšku úrokovej sadzby 19,9% ročne; RPMN 22,53%, priemernú RPMN: 13,88%; celkovú výšku nákladov : 17.315,45 Eur; dátum 1. splátky: 10. 03. 2014; dátum konečnej splatnosti úveru : 10. 02. 2024; dátum každej ďalšej splátky : k 10. dňu v mesiaci; počet mesačných splátok : 120; číslo úverovej zmluvy: XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 13.000,-Eur, pričom na úver splatila sumu 349,77 Eur Písomným podaním zo dňa 11. 06. 2015 (č.l. 47 spisu) označeným ako „ Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ upozornil právny predchodca žalobcu žalovanú, že k 10. 06. 2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, a to vo výške 862,63 Eur. Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a vyhlásiť úver predčasne splatným. Písomným podaním zo dňa 29. 06. 2015 (č.l. 42 spisu) označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej predčasnú splatnosť Zmluvy o úvere k 29. 06. 2015, pričom žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 13.384,26 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka v znení ku dňu 06. 02. 2014 (ďalej aj ,,ObZ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 06. 02. 2014 (ďalej aj ,,OZ“), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 06. 02. 2014 (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,NV č. 87/1995 Z.z.“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s. a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o úvere v zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 13.000,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať po dobu 10 rokov v pravidelných mesačných splátkach po 251,-Eur. Žalovaná splatila na istine sumu 349,77 Eur a na úrokoch sumu 2912.24 Eur a na poplatkoch sumu 69,61 Eur. Zmluvu o úvere prvoinštančný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Preto aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, jedná sa zároveň aj o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, a tiež zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade spotrebiteľskej zmluvy, právo veriteľa, t.j. žalobcu žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pokiaľ bolo tak dohodnuté, je podmienené uplynutím 3 mesiacov od omeškania so splátkou a predchádzajúcim upozornením na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9 OZ). Žalobca uplatnil svoje právo v súlade so zákonom a Obchodnými podmienkami, žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy, pričom úver zosplatnil po uplynutí 3 mesiacov od omeškania žalovanej (ako dlžníčky). Listom zo dňa 11. 06. 2015 označeným ako ,,Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru“ upozornil žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky, ako aj na skutočnosť, že úver bude vyhlásený za splatný v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote 15 dní. Následne písomným podaním zo dňa 29. 06. 2015 označeným ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ bolo žalovanej oznámené, že veriteľ rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 12.650,23 Eur, avšak čo sa týka uplatnených zmluvných úrokov, podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca má nárok len do dňa zosplatnenia úveru, t.j. do 29. 06. 2015. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatenia dlhu zaniká. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi zmluvné úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 730,51 Eur v súlade s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14. 08. 2018, v ktorom žalobca špecifikoval zmluvné úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v sume 3539,34 Eur a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej v sume 8,79 Eur, celkovo vo výške 3548,13 Eur, od ktorej odrátal úhrady žalovanej vo výške 2817,62 Eur, preto výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je vo výške 730,51 Eur. Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 1611,86 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.650,23 Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia, ktoré žalobca uplatnil v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výšku vyčísleného úroku z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2018 (č.l. 84 spisu ), kde žalobca uviedol, že úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti predstavujú sumu 1706,48 Eur od ktorej odrátal čiastočnú úhradu vo výške 94,62 Eur, čo predstavuje priznanú sumu vo výške 1611,86 Eur. Súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, t.j. v časti uplatnenia si zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a to uplatneného jednak pevnou sumou do 28. 02. 2018 ako aj v časti uplatnenia úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 19,90 % ročne zo sumy 12.650,23 Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol: ,,V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 predstavuje špeciálnu sankciu za porušenie povinností dlžníka a veriteľ môže v takomto prípade požadovať zaplatenie celej pohľadávky, pričom dlžník v dôsledku sankcie stráca výhodu splátok. Súd je toho názoru, že pokiaľ veriteľ (žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (zosplatnenie úveru ) potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, tzv. úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti úveru) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a požadovať za to dohodnuté úroky. Súd je toho názoru, že žalobca má právo na zmluvné úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo platnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné ( úroky z omeškania) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, ale vo svojom dôsledku odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, naproti tomu splácanie úveru v splátkach pre veriteľa znamená absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa mu vracia postupne v splátkach. Za tento nedostatok finančnej hotovosti, ktorú v rámci úveru požičia dlžníkovi patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. V prípade však zosplatnenia úveru, vzniká veriteľovi nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Vyššie uvedený právny názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 11Co/187/2018 zo dňa 31. 10. 2018 ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp.zn.15Co/132/2017 zo dňa 14. 11. 2018. Súd sa v prejednávanej veci prikláňa k vyššie uvedenému právnemu názoru, aj keď je potrebné poznamenať, že rozhodovacia prax v súčasnosti jednotná nie je. Vzhľadom na uvedené, okresný súd žalobu v časti uplatnenia si zmluvného úroku po zosplatnení zamietol, nakoľko je toho názoru, že dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie postavenie spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) s poukazom na § 262 ods. 1, 2, § 232 ods. 3 CSP. Žalobca aj žalovaná boli v konaní úspešní čiastočne, pričom miera úspechu žalobcu predstavuje 69% a miera úspechu žalovanej 31%. Čistý úspech žalobcu predstavuje 38%. Žalobca si uplatnil celkovo kapitalizovanú sumu 21.717,33 Eur (12.650,23 + 2.356,73 + 6.710,37), z ktorých súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 12.650,23 Eur + 730,51 Eur + 1611,86 Eur, t.j. celkovo 14.992,60 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd čo do zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (III. výrok), podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. V odôvodnení odvolania namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nepatrí nárok na zmluvné úroky. Ďalej uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143 /1998 zaoberajúce sa otázkou nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti, nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, navyše rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, preto nie je v súlade s princípom právneho štátu. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, ide o plnenie, ktoré je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny žalobcu za poskytnutie úveru. Aj z jazykového výkladu § 503 ods. 3 ObZ, je zrejmé, že zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný ich platiť od okamihu reálneho poskytnutia úveru do okamihu jeho vrátenia. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Poukázal na bod 6. 4 Obchodných podmienok, podľa ktorého: ,,V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaná oboznámila a vyjadrila s nimi súhlas, čo potvrdila svojím podpisom na zmluve. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, preto je oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Poukázal na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Obidva úroky môže veriteľ žiadať popri sebe bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16. 08. 2018 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018 zo dňa 28. 06. 2018. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že v posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. 7. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z.. 8. Kardinálnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a dispozitívne v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie zo zaplatením istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003 z 25. 09. 2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn. 33Cdo/1401/2014 z 24. 07. 2014) Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že „dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli.“ 9. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na ktoré zmluva môže odkazovať. 10. Uvedené uplatnenie OP však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. 11. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto OP súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s Obchodnými podmienkami oboznámený. 12. V spotrebiteľských zmluvách obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. 13. V danom prípade Zmluva o úvere v čl. 3. 6 uvádza: ,,Právne vzťahy neupravené v ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a niektorých zákonov (ZoSÚ).“ V dôsledku uvedeného zo Zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, že konkrétne ktoré obchodné podmienky sú jej súčasťou a s ktorými žalovaná mala možnosť oboznámiť sa, eventuálne vyjadriť súhlas. 14. Žalobca v prípade úroku po zosplatnení odkazuje v odvolaní na bod 6. 4 Obchodných podmienok, podľa ktorého: ,,V prípade, ak sa stane ver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Odvolací súd konštatuje, že z obsahu obchodných podmienok pre úver - dobrá pôžičky účinných od 06. 01. 2014 nevyplýva žalobcom citované znenie 6.4 Obchodných podmienok. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok na úrok po zosplatnení má byť výsledkom tzv. individuálneho dojednania, t.j. dojednania nároku na úroku po zosplatnení, ktoré musia byť súčasťou Zmluvy o úvere, pričom zo Zmluvy o úvere konkrétna výška úrokov, ktorú je na základe konkrétneho dojednania v konkrétnej výške spotrebiteľ povinný zaplatiť, sa neuvádza. 16. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok po zosplatnení, pričom absentuje i platne dohodnutá výška úroku po zosplatnení úveru, preto ho nemožno v zmysle ustanovení o spotrebiteľskom úvere ani požadovať. 17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dohodnutie úrokov po zosplatnení úveru so žalovanou ako spotrebiteľom, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných Obchodných podmienkach žalovaná ako spotrebiteľ pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané úroky v prípade zosplatnenia úveru. 18. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 20. So žalobcom treba súhlasiť v tom, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou. 21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vyššie uvedené atribúty spĺňa - rozsudok je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Obsahom odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je opísanie zisteného skutkového stavu a základných skutočností majúcich rozhodný vplyv na výsledok rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, ako zistené skutočnosti posudzoval a vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie. V rozhodnutí súd prvej inštancie uvádza konkrétne skutkové fakty, skutkové zistenia týkajúce sa predmetu daného konania, konkrétne dôkazy a závery, ktoré z nich vyvodil, ako aj právne posúdenie. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo veci sú obsahom odôvodnenia rozsudku a súd prvej inštancie k nim zaujal konkrétne stanovisko. 22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), pretože okresný súd správne rozhodol ohľadne trov konania s prihliadnutím na čiastočný (prevažujúci) úspech žalobcu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. 23. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).