Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211908 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211908.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 451, právne zastúpený JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, IČO: 42 180 384, proti žalovanému STOKAT - M, s.r.o., so sídlom Dobronivská cesta 1243/8, 960 01 Zvolen, IČO: 31 573 436, právne zastúpený AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 2.438,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Cb/34/2017-90 zo dňa 16. októbra 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Cb/34/2017-90 zo dňa 16. októbra 2018 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen ( ďalej aj „ súd prvej inštancie“ ) rozsudkom č.k. 12Cb/34/2017-90 zo dňa 16. októbra 2018 v prvom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.438,-Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.438,-Eur od 15.10.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky 40,-Eur. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumu vo výške 2.438,-Eur s príslušenstvom, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur titulom zmluvnej pokuty v súlade s článkom 7 Zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2013 z dôvodu omeškania žalovaného s vykonaním diela v období od 6.10.2013 do 7.4.2014 vo výške 0,05 % denne zo sumy 26.503,20 Eur za 184 dní. Žalovaný sa v konaní bránil a poukazoval na to, že dielo bolo odovzdané B. L., zároveň doložil Zmluvu o dielo uzavretú dňa 31.1.2013 medzi ním a B. L.. 3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že strany uzavreli Zmluvu o dielo dňa 6.3.2013, predmetom ktorej bola výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline na sumu 26.503,20 Eur. Zo zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela zo dňa 23.7.2013 zistil, že za dodávateľa dielo prevzala B. L.. Zo zmluvy o dielo medzi žalovaným a B. L. zistil, že zmluva bola uzatvorená na rovnaký predmet, ktorý bol dohodnutý v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca výzvou zo dňa 13.9.2016 vyzval žalovaného na odovzdanie diela a zaplatenie zmluvnej pokuty. Výzvu žalovaný prevzal dňa 14.9.2016. Následne žalobca listom zo dňa 26.9.2016, ktorý žalovaný prevzal dňa 14.10.2016 odstúpil od zmluvy. Z potvrdenia Rímsko katolíckej cirkvi súd prvej inštancie v Žilina zistil, že dielo riadne využívajú a z tohto vyjadrenia nezistil, kto dielo prevzal. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 544 ods. 1, 2, 3, § 545 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, 2 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a posudzoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo, ktorú uzavreli strany sporu. 5. Okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za to, že dielo nebolo riadne a včas odovzdané. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, nedodržal termín plnenia zrealizovať produkt diela, preto je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.438,-Eur a v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj 9 % úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 15.10.2016 do zaplatenia. V súlade s § 369c Obchodného zákonníka uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okresný súd pri posúdení prevzatia a odovzdania diela vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/2446/2015, podľa ktorého k prevedeniu diela podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a to vrátane jeho odovzdania s účinkami vyplývajúcimi zo zákonnej úpravy môže dôjsť iba medzi zhotoviteľom a objednávateľom a iba ak by tretia osoba, ktorej dielo bolo odovzdané bola oprávnená dielo prevziať menom objednávateľa. Skutočnosť, že objednávateľ, ktorý by prevzal dielo od svojho zhotoviteľa a odovzdal dielo do užívania tretej osoby, je pre posúdenie otázky, či zhotoviteľ splnil povinnosť dielo vykonať podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka nerozhodná. Splnenie povinnosti odovzdať dielo podľa citovaného ustanovenia § 554 ods. 1Obchodného zákonníka nemožno odvodiť zo skutočnosti, že k prevzatiu dielo došlo medzi ďalšími účastníkmi dodávateľského reťazca, resp. že dielo užíva tretia osoba. K splneniu povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže dôjsť tým spôsobom, že dielo prevezme ďalší objednávateľ, pokiaľ nebolo vykonané spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania alebo aby vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie by malo byť predovšetkým spravodlivé, ktoré rešpektuje nielen platné ustanovenia príslušných všeobecných záväzných právnych predpisov a zmluvné dojednania, ale taktiež rešpektuje pravidlá slušnosti opierajúce sa o základné morálne zásady spoločnosti premietnuté do zásad tzv. poctivého obchodného styku. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie takým nie je a rovnako takým nie je ani správanie žalobcu. Namieta, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nie je presvedčivý, ani koherentný a skutkový stav vykladá jednostranne v jeho neprospech. Žalovaný pri vykonávaní diela postupoval dovoleným spôsobom, žiadnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi neporušil a správal sa korektne. Vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal povahou správania žalobcu, ktorý sa snaží bezdôvodne preniesť jeho podnikateľské riziko spočívajúce pravdepodobne v nedostatočnom zazmluvnení svojho objednávateľa, resp. v absencii dohode o vykonaní diela konečným užívateľom. Zo správania a dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že pristúpil k objednaniu diela u žalovaného bez toho, aby mal akýmkoľvek spôsobom zabezpečené ďalšie nakladanie s dielom. Pripomenul, že žalobca bol v celom reťazci dodávateľom ( STOKAT - M, s.r.o., EUNICA MEDIA, s.r.o., AV-inerier s.r.o. ) pre Biskupský úrad Žilina subjektom, ktorý k dielu nemal pridať žiadnu hodnotu, ale dielo malo cez neho prejsť len papierovo, čo sa podľa názoru žalovaného aj stalo. Keďže žalobca nemal komu dielo odovzdať spoločnosť AV-interier, s.r.o., s ktorou mal uzavretú ústnu zmluvu zanikla 2.7.2013, začal sa s odstupom viac ako troch rokov od odovzdania diela účelovo brániť poukazovaním na absenciu formality - odovzdávací protokol, resp. na odovzdania diela ako takého. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie postavené na neprijateľnom výklade zákona. Keďže jeho záväzok zahŕňa aj montáž, dielo možno považovať za riadne vykonané vykonaním montáže v zmysle § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo nie je sporné, pretože dielo je v zmysle zmluvy riadne ukončené. 7. Žalovaný v odvolaní namietal aj to, že B. L. v dobrej viere považoval za osobu konajúcu za žalobcu a za takú ju aj stále považuje. B. L. nebola žalobcovi a žalovanému neznámou osobou. O zákazke pre Biskupský úrad v Žiline sa žalovaný dozvedel práve prostredníctvom B. L., a výlučne jej prostredníctvom mala byť pôvodne realizovaná. B. L. vykonávanie diela za žalobcu dozorovala, konzultovala so žalovaným dielenskú dokumentáciu, k vykonávaniu diela prednášala legitímne výhrady ako kompetentná a zodpovedná osoba a jej prostredníctvom urgoval u žalobcu zaplatenie zálohovej platby. B. L. mala v kompetencii sprístupnenie diela v mieste jeho montáže, bola teda osoba bezprostredne sa podieľajúca na realizácii diela aj ako autor projektu . Pri vykonávaní diela žalovaný ju považoval za súčasť tímu žalobcu. Po obchodných jednaniach sa s B. L. a štatutárnym zástupcom stretávali, spolu dielo skontrolovali. Týmto dôkazom súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a v rámci svojich hodnotiacich úvah a s týmito dôkazmi nevysporiadal. 8. Ďalej žalovaný v odvolaní tvrdil, že B. L. bola žalobcom poverená určitou činnosťou, preto podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle došlo. Zdôraznil, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo, objednal si u žalovaného individuálne určený interiér do zasadacej miestnosti Biskupského úradu v Žiline, vrátane montáže na mieste samom. Žalovaný po úhrade dohodnutej zálohovej platby pre žalobcu dielo vykonal, na mieste určenom v zmluve a vykonal inštaláciu jednotlivých prvkov. Nikto nenamietal vadnosť diela. Objednaný interiér nie je možné využiť inak v prospech inej osoby, pretože jeho využitie biskupským úradom je jediným možným. Tvrdil, že dielo riadne vykonal a legitímne očakával úhradu jeho ceny. Žalovaný o týchto skutočnostiach musel vedieť, pretože dielo vykonával na ním určenom mieste. Nie si je vedomý toho, že by vo vzťahu k žalobcovi porušil akúkoľvek povinnosť dielo realizovať, porušenie ktorej je postihované sankciou vo forme zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov nárok žalovaného považuje za nedôvodný. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevypočul navrhovanú svedkyňuH. k zákonnému zastúpeniu B. L., nevykonal ani ďalšie potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu. Neposudzoval otázky spôsobu prevzatia diela dojednané sporovými stranami v zmluve o dielo, len jednou vetou konštatoval, že žalobca dielo neprevzal z čoho odvodzoval vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Z obsahového hľadiska odvolanie žalovaného pozostáva z prezentácie jeho vlastných skutkových tvrdení bez predloženia konkrétnych dôkazov a z jeho vlastných predstáv o tom, čo je podľa neho dobré a spravodlivé bez toho, aby boli zohľadnené dojednaniach v zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu resp. v právnych predpisoch. V zmysle článku 5 Zmluvy o dielo, cena za dielo mala byť splatná na základe faktúry zhotoviteľa, ktorú zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť po odovzdaní diela. Zvyšok ceny diela bol objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť po ukončení a diela, a o ukončení diela sa mal spísať odovzdávací protokol. Z článku 8 druhej vety Zmluvy o dielo jasne vyplýva, že dielo malo byť odovzdané objednávateľovi, pretože od jeho odovzdania objednávateľovi mala začať plynúť 24-mesačná záručná doba. Zmluvné strany zmluvnú pokutu dohodli v článku 7 Zmluvy o dielo pre prípad, ak zhotoviteľ nedodrží termín plnenia podľa článku 4 Zmluvy a to v sadzbe 0,05% denne z celkovej ceny predmetu diela za každý deň omeškania. Zmluvnú pokutu, ktorou žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému si uplatňuje za obdobie omeškania s vykonaním diela v čase od 6.10.2013 do 7.4.2014. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o dielo jednoznačne dohodli na protokolárnom odovzdaní diela objednávateľovi a na tom, že faktúru na cenu diela bol žalovaný oprávnený vystaviť žalobcovi až po odovzdaní diela. Žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom nevyzval na prevzatie diela, neupovedomil ho o montáži, ale bez súhlasu žalobcu dielo odovzdal B. L. v priestoroch Biskupského úradu v Žilina. Považuje za nesporné, že žalovaný ako zhotoviteľ mal s B. L. uzavretú písomnú Zmluvu o dielo na totožný predmet diela ako so žalobcom. Túto Zmluvu o dielo žalovaný súdu zatajil a nielen v tejto veci, ale aj v ostatných súdnych sporoch vedených medzi stranami. B. L. nikdy nebola zamestnankyňou žalobcu, nebola splnomocnená žalobcom na prevzatie diela, nikdy nebola poverená na konanie za žalobcu. Žalobca to ani pred žalovaným neprezentoval. Tieto skutočnosti potvrdila samotná B. L. v čestnom vyhlásení s jej úradne osvedčeným podpisom. 10. K tvrdeniu žalovaného, že pri vykonávaní diela postupoval dovoleným spôsobom, a žiadnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi neporušil, správal sa korektne uviedol, že žalovaný vynechal žalobcu, namiesto neho konal s B. L. s ktorou mal uzavretú samostatnú zmluvu. V žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný v tom, že B. Q. je oprávnená konať za žalobcu. Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku možno vidieť v konaní žalovaného, ktorý uzavrel Zmluvu o dielo aj s B. L. na ten istý predmet diela ako so žalobcom. Dielo odovzdal B. L., a zaplatenia ceny diela sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18Cb/90/2017. 11. K tvrdeniu žalovaného, že B. L. bola poverená žalobcom určitou činnosťou uviedol, že žalovaný neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval svoje tvrdenie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo/251/2005 zo dňa 14.2.2007 podľa ktorého ak určitá tretia osoba sa zúčastňuje niektorých obchodných rokovaní medzi objednávateľom a zhotoviteľom a to pravidelne a nepravidelne, nemá táto skutočnosť právnu relevanciu a nemožno z nej vyvodzovať, že by takáto osoba bola oprávnená na prevzatie diela za objednávateľa. Poukázal na rozsiahli rozhodovaciu prax slovenských a českých súdov, ktorá sa týka protokolárneho odovzdávania a prevzatia diela. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne nevykonal pre žalobcu dielo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2013, s vykonaním diela bol v rozhodnom období v omeškaní, považuje žalobca uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. K odvolaniu priložil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/90/2017 zo dňa 22. 11.2018, v ktorom okresný súd Žilina dospel na základe vlastného dokazovania k tým istým skutkovým a právnym záverom ohľadne riadneho vykonania predmetného diela. 13. K vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Za najdôležitejšie považuje, že spísanie odovzdávacieho protokolu nebolo dohodnuté ako hmotnoprávna podmienka ukončenia diela. Opäť poukázal na dispozitívne ustanovenie § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jeho záväzok zo zmluvy o dielo zahŕňal aj montáž na mieste určenom v zmluve a v takýchto prípadoch možno dielo považovať za riadne vykonané vykonaním montáže. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorý za hmotnoprávnu podmienku ukončenia diela považuje spísanie odovzdávacieho protokolu, poukázal na rozhodnutie Českého najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 23Cdo/1505/2013. Podľa jeho názoru dielo bolo riadne ukončené vykonaním na mieste určenom v zmluve, prvky interiéru boli vyrobené a montované do zasadačky. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný riadne vykonané dielo nepreukázal uviedol, že dodávka kameňa nebola súčasťou diela, zabezpečoval ju iný subdodávateľ. Dvierka a poličky boli nastavené, čo preukazuje stanovisko Biskupského úradu v Žiline. Žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko záväzok vykonať predmet diela splnený bol. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ďalej aj „ odvolací súd“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( § 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 15. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej obrany voči žalovanému nároku. 16. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného s vykonaním diela spolu s úrokom z omeškania a predpokladov spojených s uplatnením pohľadávky vyhovel. Žalobca si svoje právo uplatnil podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 6.3.2013, na základe ktorej zhotoviteľ ( žalovaný ) sa zaviazal zrealizovať predmet zmluvy 15.3.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby podľa článku 5 tejto zmluvy. V prípade, že zhotoviteľ nedodrží termín plnenia zmluvné strany v článku 7 Zmluvy o dielo dohodli, že objednávateľ je oprávnený u zhotoviteľa uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z celkovej sumy predmetu plnenia za každý deň omeškania s termínom plnenia. 17. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanoveným týmto zákonom. 18. Záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným sygnalagmatickým vzťahom, t.j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať. Zmluvné strany v článku 5 Zmluvy o dielo dohodli, že o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol. 19. Z dojednania dohodnuté v Zmluve o dielo a zo skutkových zistení okresným súdom vyplýva, že nebola splnená podmienka protokolárneho odovzdania a prevzatia diela. Keďže odovzdávací protokol strany spolu nespísali, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že k odovzdaniu diela nedošlo spôsobom a postupom dojednaným účastníkmi v Zmluve o dielo. Pokiaľ odovzdávací protokol nie je vyhotovený a podpísaný stranami tak, ako si to strany v Zmluve o dielo dohodli, nie je možné považovať dielo za odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom a to napriek tomu, že dielo užíva tretia osoba. 20. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní naďalej tvrdí, že dielo odovzdal B. L., ktorú považoval za osobu oprávnenú konať za žalobcu treba doplniť, že žalovaný o svojom tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz a toto tvrdenie žalobca kategoricky poprel. 21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkaz vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citovaného ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkou § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP ). 22. Odvolací súd po vyhlásení podstatného odvolacieho tvrdenia a odvolacieho dôvodu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrok jeho rozsudku. Žalobca podal žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú strany dohodli v Zmluve o dielo zo dňa 6.3.2013 za porušenie povinnosti žalovaného splniť termín plnenia predmetu zmluvy v lehote do 15.3.2013. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne zistené, že žalovaný porušil svoju povinnosti, predmet Zmluvy o dielo žalobcovi nesplatil v lehote dohodnutej v Zmluve o dielo. Bolo nesporne zistené, že o ukončení diela strany nespísali protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu diela. Bolo nesporne zistené, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením vykonať dielo. Za porušenia tejto povinnosti strany zmluvy dohodli v článku 7 zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca v tomto konaní oprávnene uplatnil proti žalovanému za obdobie od 16.3.2013 až do účinnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo t.j. do 7.4.2014. 23. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP. 25. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).