Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/31/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813201573 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6813201573.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej konajú LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Mesto Tornaľa, sídlom Mierová 14, 980 01 Tornaľa, IČO: 00 319 091, právne zastúpený JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/46/2013-203 zo dňa 28.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/46/2013-145 zo dňa 09.04.2015 okresný súd ako súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1: - parc. reg. "C" č. XXXX - lesné pozemky o výmere 423 422 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres C., obec M., katastrálne územie F., - parc. reg. "C" č. XXXX - lesné pozemky o výmere 45 846 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres C., obec M., katastrálne územie L.. Na náhradu trov konania okresný súd zaviazal žalovaného. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 12Co/363/2015-172 zo dňa 27.04.2016 rozsudok okresného súdu vo výroku o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. O trovách konania okresný súd opätovne rozhodol odvolaním napadnutým uznesením sp. zn. 7C/46/2013-203 zo dňa 28.12.2018 tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu100% a zároveň žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov (pôvodného) odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s odkazom na ust. § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP), vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa prezentované žalovaným, pričom podľa názoru okresného súdu mimoriadnou okolnosťou nie je to, že žalobca bol presvedčený o svojom vlastníckom práve, a to ani v prípade ak ho v tomto presvedčovaní utvrdzovali niektoré vyjadrenia inštitúcií, dĺžka nerušeného zápisu jeho vlastníckeho práva, či nenamietanie jeho vlastníckeho práva v iných konaniach. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani v tej súvislosti, že žalovaný má status obce. Rovnako sa okresný súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcovi nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia, keďže tieto nemožno považovať za účelne vynaložené, vzhľadom na to, že žalobca má aparát zamestnancov s právnickým vzdelaním. Rovnako ako o trovách konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, rozhodol i o trovách pôvodného odvolacieho konania. 4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že už vo svojich podaniach poukazoval na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane spočívajú jednak v jeho osobitnom postavení obce ako samosprávnej územnej jednotky, s prihliadnutím na charakter sporu a zároveň v okolnostiach prípadu preukázateľne nasvedčujúcich správnosti jeho postoja v predmetnom súdnom konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia sa síce venoval každému bodu námietok žalovaného, avšak výlučne formálnym konštatovaním jeho nerelevantnosti bez podrobnejšieho zdôvodnenia a bez prihliadnutia na námietky. Okresný súd nevzal do úvahy tú rozhodujúcu skutočnosť, že nešlo len o subjektívne pocitové presvedčenie žalovaného, ale tento si svoje vlastnícke právo po zistení spornosti začal riadne preverovať. Výsledkom zistení žalobcu bola však neexistencia relevantného spochybnenia jeho vlastníctva a nemožnosť žiadneho zo správnych orgánov, ani samotného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, konštatovať skutočne nesprávny zápis vlastníckeho práva na dotknutom liste vlastníctva. Zo strany žalovaného nešlo o svojvoľné konanie, pretože jeho zápis ako vlastníka nemohol považovať za nesprávny. Výsledok predsúdnych zisťovaní bol pre žalobcu (zrejme žalovaného) priaznivý, nemal dôvod a zároveň v súlade so zákonom ani možnosť vzdať sa bez ďalšieho majetku na základe dohody v prospech žalobcu. Zdôraznil, že za obdobie počas ktorého žalovaný dobromyseľne držal a užíval predmetné nehnuteľnosti aj v prípade, ak by v súdnom konaní bolo zistené, že delimitácia bola neplatná, mal za to, že spĺňa podmienky vydržania. Zároveň poukázal aj na odôvodnenie súdu týkajúce sa námietky ohľadne neuplatnenia spornosti vlastníckeho práva zo strany žalobcu v iných súdnych konaniach. Žalobca bol priamym účastníkom pozemkových konaní ohľadom dotknutých nehnuteľností, a v týchto so žalovaným riadne a bez výhrad konal ako s vlastníkom. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že žiadnej zo sporovej strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 5. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 384 ods. 1 CSP) v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. 7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. Okresný súd ako súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania žalobcovi vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP, bez náležitého vyhodnotenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. 9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R34/1982). 11. Zákon pre rozhodnutie nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na pomery strán sporu, ale musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R24/1964). Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa preto je potrebné prihliadnuť na neprimeranú tvrdosť priznania trov, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, okolnosti a povahu sporu, ako aj zložitosť v doposiaľ neriešenej právnej problematike. 12. Ust. § 257 CSP umožňuje presadiť aplikáciu ustanovenia čl. 2 ods. 1 CSP (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty). Citované ustanovenie CSP totiž slúži aj k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. 13. Odvolací súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, vzhľadom na povahu a okolnosti sporu a zložitosť riešenej právnej problematiky a zmenou rozhodnutia okresného súdu a nepriznaním v spore úspešnému žalobcovi náhrady trov konania, odstránil neprimeranú tvrdosť. Z rozhodnutia vo veci samej jednoznačne vyplýva, že už v priebehu rokov 1950 až 1957 bolo do pozemno-knižných vložiek č. Y. XXX, kat. úz. F. a do pozemno- knižnej vložky č. XXX, kat. úz. L. zapísné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech vtedajšieho Československého štátu a uvedené pozemky boli dané len do správy príslušného národného výboru (Miestneho národného výboru F.). Sporné nehnuteľnosti aj keď boli už v 50. rokoch vo vlastníctve štátu a príslušný národný výbor vykonával len správu uvedených pozemkov, žalovaný sa nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností (lesných pozemkov) na základe prechodu týchto pozemkov ako majetku štátu do majetku obce. Avšak zjavne nesprávne rozhodnutie štátneho orgánu (Okresného úradu C. L.), ktorým bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľného majetku (lesných pozemkov) protokolom na žalovaného (Mesto Tornaľa), žalovaný sa mohol mylne domnievať, že je vlastníkom týchto nehnuteľností. Uvedený stav trval takmer niekoľko desaťročí až do začatia sporu vyvolaného žalobcom. Až vznik sporu umožnil riešiť celkovú situáciu a prispel k jednoznačnému záveru, komu svedčí vlastníctvo sporných nehnuteľností. To, že zmenou spoločenskej situácie po roku 1948 a následnými právnymi krokmi sa žalovaný mohol dôvodne domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností sú dôvodmi, ktoré vzhľadom na povahu a okolnosti sporu napriek tomu, že žalobca spor vyhral, môžu viesť k nepriznaniu trov konania v spore úspešnej strane. Za účelom spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov a naplnenia právnej istoty, ako aj za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti, odvolací súd preto zmenil uznesenie okresného súdu o náhrade trov konania a rozhodol, že žalobcovi ako v spore úspešnému vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe a okolnostiach sporu, v riešení zložitej právnej problematiky, náhradu trov konania nepriznal. 14. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 257 CSP z rovnakých dôvodov, a tak žalovanému úspešnému v tomto odvolacom konaní rovnako z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).