Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907200046 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6907200046.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX., XXX XX Q., na vymoženie pohľadávky vo výške 677,16,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom Ďumbierska 2, 040 01 Košice, pod spis. zn. EX 618/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Er/8/2007-88 zo dňa 26. júla 2017, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Er/8/2007-88 zo dňa 26. júla 2017, v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e. II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 4279/06 zo dňa 02.10.2006. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 14.02.2007. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Zo spisu ďalej zistil, že Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože založila značne nevýhodné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi a zároveň bola súčasťou formulárovej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je rozhodcovská doložka neprijateľná aj z dôvodu, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, preto nie je na zmluvu možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. K rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že ide o rozhodcovskú doložku nevýhradnú, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka má podľa názoru oprávneného charakter zmluvy v zmluve, t.j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Táto bola zároveň písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako ochranu proti ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v napadnutej časti prvej výrokovej vety. 5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2006 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 02.01.2007 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 4279/06 zo dňa 02.10.2006. Tento bol vydaný v dôsledku porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinným na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.04.2006, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Dňa 14.02.2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Uznesením č.k. 3Er/8/2007-43 zo dňa 24.03.2015 súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 41CoE/395/2016-80 zo dňa 31.10.2016 zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu aplikácie zákonných ustanovení, ktoré už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli platné a účinné. 6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 8. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 9. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi. 12. Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.04.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v bode 17 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. 13. Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou a takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 14. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. 15. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, pretože dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. S uvedeným názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v prvej výrokovej vete potvrdil. 17. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 18. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia veta, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia a následne nesprávne poučil účastníkov konania aj o prípustnosti odvolania, v dôsledku čoho musel odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP oprávneným podané odvolanie do druhej výrokovej vety, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuť. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).