Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/231/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211563 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6914211563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej 2/ R. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom 1. mája XXX, P., právne zastúpenej JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota, o zaplatenie 17.279,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10C/453/2015-137 z 15. mája 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v II. výroku a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), v poradí druhým rozsudkom zo dňa 15. 05. 2018 konanie v časti o zaplatenie sumy 79,- Eur a v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 79,- Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia zastavil (I. výrok). Žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.200,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.200,30 Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia s tým, že dlžnú sumu spolu s príslušenstvom povolil žalovanej 2/ splácať až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 99,08 % (IV. výrok). 2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal uloženia povinnosti pôvodne žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu sumu 17.279,30 Eur s príslušenstvom z titulu uzavretej Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere dňa 01. 04. 2011, na základe ktorej poskytol mimoriadny medziúver. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 6, písm. d), § 344, § 365, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 2 ods. 1, § 8 ods. 3, § 9 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len ,,zák. č. 310/1992 Zb.), § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Uznesením č. k. 10C/453/2015-119 zo dňa 20. 03. 2018 konanie voči žalovanému 1/ zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa 01. 04. 2014 Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ,,Zmluva“), na základe ktorej mali žalovaní dostať medziúver vo výške 20.000,- Eur. Táto zmluva obsahovala jednotlivé podmienky za akých bol poskytnutý medziúver s tým, že bol poskytnutý žalovaným na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení. Z odstúpenia od Zmluvy (č. l. 6 a 7 spisu) vyplýva, že žalobca od tejto Zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru. Predmetné odstúpenie bolo riadne žalovaným doručené, pričom táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Konštatoval, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je Zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zákonu č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), pretože zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere v § 1 ods. 3 takýto úver spomedzi spotrebiteľských úverov nevylučoval. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov Zmluvy o úvere je potrebné vychádzať aj z ustanovení ObZ o Zmluve o úvere § 497 a nasledujúce. Žalobca je tzv. stavebnou sporiteľňou, ktorá vykonáva stavebné sporenie, vrátane poskytovania stavebných úverov a medziúverov, podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a na základe povolenia Národnej banky Slovenska. V súlade s dispozičnou zásadou ovládajúcou civilný sporový proces v časti o zaplatenie sumy 79,- Eur a 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 79,- Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, konanie zastavil (išlo o nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu). Mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k jednostrannej zmene zmluvných podmienok, resp. k akémukoľvek porušeniu Zmluvy či zákona. Žalobca v konaní preukázal a vysvetlil, že keďže neboli zo strany žalovaných v rámci vykonania kontroly u nich predložené doklady účelového použitia úveru, nevyplatil im 100% medziúveru, ktorý postup neznamenal jednostrannú zmenu podmienok, išlo o postup predpokladaný Zmluvou. Prijal záver, že porušenie podmienok Zmluvy zo strany žalovanej (žalovaných) oprávňovalo žalobcu požadovať okamžité splatenie úveru. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že odstúpením nastali účinky zrušenia Zmluvy ex tunc (v zmysle ustanovení OZ), pretože odstúpenie nie je inštitútom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa, a žalobca len využil svoje právo v zmysle Zmluvy i ustanovení ObZ, pretože žalovaní prestali plniť podľa Zmluvy. Spôsob výpočtu žalovanej sumy bol žalobcom zreteľne vysvetlený a výška žalovanej sumy vyplýva z predloženej platobnej histórie. Namietané poplatky za služby vyplývali zo Zmluvy, v ktorej ich strany sporu akceptovali v súlade so Sadzobníkom poplatkov platným v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu, ale aj cenu služieb dohodnutú v Zmluve. Námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca od Zmluvy odstúpil ku dňu 25. 03. 2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 25. 08. 2014. Žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach po 100,- Eur vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na výšku žalovaného nároku a jej osobné pomery, ako aj vzhľadom na pomery žalobcu, ktorý je ekonomicky silnou finančnou inštitúciou, do ktorej práv výrazne nezasiahne zaplatenie priznanej sumy v splátkach. Tiež zohľadnil platobnú schopnosť žalovanej, pretože žalovaná žije s manželom a majú minimálny príjem. Žalobu zamietol v časti úrokov z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 16.078,12 Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia, pretože ak dlžník nevráti jednorázovo zosplatnenú sumu, nastáva protiprávny stav, kedy už dlžník nemá právo (právny titul) disponovať s poskytnutými finančnými prostriedkami, s čím zákon spája sankciu, ktorou je povinnosť uhradiť veriteľovi úrok z omeškania. Za stav oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov možno považovať iba stav do zosplatnenia celého úveru, nakoľko zosplatnením úveru dlžník právo držať požičanú sumu stráca. 4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP, a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,08 %, neúspech mal iba v časti úroku vo výške 6,49 % od 14. 04. 2011 zo sumy 16.078,12 Eur , v ktorej časti bolo konanie zastavené. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. V odvolaní namietala, že žalovaným bol schválený medziúver vo výške 20.000,- Eur, pričom žalobca poskytol úver len v sume 16.000,- Eur, čím svojvoľne moderoval Zmluvu v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, pričom z článku IV. Zmluvy vyplývalo, aké povinnosti majú žalovaní splniť ohľadne výšky schváleného úveru. Preto žalobca svojvoľne vyložil ustanovenia Zmluvy, pokiaľ žalovaným neposkytol plnenie v celom rozsahu. Vyčítala prvoinštančnému súdu neuvedenie dôvodov pre nevykonanie dôkazu a to výsluchom žalobcu na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s úhradou žalovaných vo výške 218,- Eur, ktorú vedel ozrejmiť iba žalobca, a ktorú žalovaní uhradili pred uzatvorením Zmluvy dňa 18. 03. 2011 k číslu Zmluvy. Žalobca neozrejmil z akého dôvodu si zaúčtoval spracovateľský poplatok aj dňa 07. 04. 2011 vo výške 130,- Eur a na čo sa prioritne započítala úhrada 218,- Eur. Zotrvávala na argumentácii, že Zmluva uzavretá stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázala na charakter Zmluvy, ktorá je Zmluvou spotrebiteľskou, pre ktorú je charakteristické, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor pre dojednanie jej obsahu alebo zmeny. Žalobca v Zmluve analogicky sám nevylúčil aplikáciu ustanovení OZ, ani zák. č. 129/2010 Z. z., preto namietala prednostné použitie ustanovení ObZ pred ustanoveniami OZ. Zmluvnú podmienku o odstúpení od Zmluvy považovala za nevyváženú a spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Odstúpenie od Zmluvy malo účinky jej zrušenia ex tunc a v dôsledku uvedeného je každý z účastníkov povinný vrátiť, čo podľa nej dostal. Preto bolo povinnosťou žalovanej 2/, ak by súd nepovažoval Zmluvu za nulitný právny akt, vydať žalobcovi len bezdôvodné obohatenie ako rozdiel sumy 16.000,- Eur po odpočítaní úhrad vo výške 2.242,86 Eur ako aj sumy 218,- Eur, teda spolu sumu 13.539,14 Eur. Zo Zmluvy ďalej nevyplýva ani to, aké sumy žalobca zo sumy poskytnutého úveru 16.000,- Eur poukázal na refinancovanie iných úverov a aká časť sumy bola použitá na obnovu, keďže Zmluva neobsahovala číselné údaje o tom. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadril. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovanej viazaný jej rozsahom a dôvodmi v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, pričom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.200,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.200,30 Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia s tým, že dlžná suma spolu s príslušenstvom sa povoľuje žalovanej splácať až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Na pojednávanie konané pred odvolacím súdom dňa 31. 10. 2019 sa žalobca nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a navrhol, aby odvolací súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 10. Právna zástupkyňa žalovanej 2/ na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom dňa 31. 10. 2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Poukázala na vznesenú námietku premlčania. Suma 218,- Eur podľa vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že bola uhradená inak ako je zrejmé z prehľadu úhrad predloženým žalobcom. 11. Odvolací súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to poštovým poukazom na sumu 218,- Eur (na č l. 156 spisu). 12. Zo Zmluvy o medziúvere úvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 01. 04. 2011 vyplýva, že predmetom Zmluvy malo byť poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 20.000,- Eur. Podľa platobnej histórie však bola žalovaným reálne poskytnutá suma 16.130,- Eur a to po častiach dňa 07. 04. 2011 vo výške 1.197,28 Eur, dňa 11. 04. 2011 vo výške 5.533,16 Eur a dňa 05. 05. 2011 vo výške 9.269,56 Eur. Dňa 07. 04. 2011 bolo zároveň zaúčtovaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130,- Eur podľa Sadzobníka poplatkov a článku II. predmetnej Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanej 2/ doručené dňa 10. 04. 2014. Podľa čl. I, bod 2. Zmluvy bola účelom medziúveru ako aj stavebného úveru modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Žalobca vykonal ohliadku vykonaných stavebných prác, porovnal ju s materiálom, tovarom a prácou uvedenými v dokladoch účelového použitia predloženými žalovanými dňa 07. 07. 2011, pričom zistil nezhodu skutočnosti s dokladmi účelového použitia, nakoľko neboli preukázané stavebné práce (viď správa o realizácii stavebných prác z č. l. 85 spisu). Žalovaní sa v Zmluve zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,84 Eur, poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,- Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,- Eur. Po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení mala splátka stavebného úveru vrátane úroku vo výške 4,7 % ročne predstavovať sumu vo výške 149,84 Eur a poplatky za poistenie typu A vo výške 8,- Eur. Vzhľadom k omeškaniu nedošlo k prideleniu Zmluvy o stavebnom sporení, t. j. ku zmene medziúveru na stavebný úver. Na účet medziúveru boli žalovanými zaplatené splátky celkovo vo výške 2.242,86 Eur (splátka 149,83 Eur bola započítaná na splátku úroku úveru vo výške 88,58 Eur a zostatok bol preúčtovaný na účet stavebného sporenia). Z dôvodu omeškania s úhradou splátok od novembra 2013 do marca 2014, žalobca dňom 25. 03. 2014 odstúpil od Zmluvy, po ktorom sa zaúčtovala suma nasporená na účte stavebného sporenia č. 1096527 2 06 vo výške 51,88 Eur s medziúverom 16.130,- Eur, pričom nezaplatená zostala istina 16.078,12 Eur. Suma 17.235,15 Eur uvedená v odstúpení od Zmluvy pozostávala z istiny 16.078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % úrokov do 25. 03. 2014 vo výške 859,03 Eur a z nezaplatených poplatkov za vedenie účtu, za upomínanie a za zmenu splátkového plánu s upomínaním vo výške 298,- Eur. Ku dňu účinnosti odstúpenia tak žalovaná suma pozostávala z istiny vo výške 16.078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % úrokov do 14. 05. 2014 vo výške 903,18 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 298,- Eur, ktorá predstavovala žalovanú sumu, nakoľko po odstúpení od Zmluvy neboli vykonané žiadne úhrady žalovanými. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom sporu žalovaná suma 17.200,30 Eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny medziúveru vo výške 16.078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov do 14. 05. 2014 vo výške 903,18 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 219,- Eur (pôvodne 298,- Eur - 79,- Eur). 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Odvolací súd je podľa § 380 CSP ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi vymedzenými žalovanou 2/ v odvolaní, preskúmal prejednávanú vec a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej nie sú relevantné, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v zmysle II. výroku rozsudku, preto je jeho rozhodnutie vecne správne. 15. Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 1096527 7 08 uzatvorená 01. 04. 2011 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je špecifickým zmluvným typom upraveným v zák. č. 310/1992 Z. z. v znení účinnom k 01. 04. 2011. Stavebným sporením sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely, uvedené v § 11 ods. 1. Svojou podstatou ide o úverovú zmluvu, na náležitosti ktorej treba aplikovať z dôvodu tzv. absolútneho obchodu ustanovenie § 497 ObZ. Predmetný vzťah je spotrebiteľský, podliehajúci aj právnej úprave obsiahnutej v ustanoveniach OZ (§ 52 a nasl.); v prípade dualizmu právnej úpravy tej z nich, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne ustálil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. 16. Z článku I. bod 2 predmetnej Zmluvy vyplýva účelové poskytnutie medziúveru a aj za predpokladu, že časť úveru bola žalovaným poskytnutá na vyplatenie iných úverov podľa článku IV. Zmluvy, z dôvodu nepreukázania účelového použitia finančných prostriedkov žalovanými, im dôvodne nebol žalobcom poskytnutý úver v pôvodne dojednanej výške 20.000,- Eur. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal vykonaním kontroly u žalovaných čoho dôkazom je aj Správa o realizácii stavebných prác (č. l. 85 spisu). Odvolací súd sa nestotožňuje so odvolacou námietkou žalovanej o absolútnej neplatnosti predmetnej Zmluvy uvádzanou žalovanou len vo všeobecnej rovine, pretože z jej argumentácie nevyplýva z akého dôvodu by mala byť predmetná Zmluva absolútne neplatná, keď navyše žalovaní sa s ňou oboznámili, podpísali ju a prijali plnenie zo Zmluvy. 17. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bola nevyváženosť zmluvnej podmienky o odstúpení od zmluvy. 18. Odstúpenie od zmluvy je ako právny inštitút konštruovaný ako jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, i keď odstúpenie je samozrejme prípustné aj na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Rovnako možno podľa OZ ako aj ObZ od zmluvy odstúpiť keď to ustanovuje zákon alebo Zmluva. 19. Ani s touto odvolacou námietkou žalovanej sa odvolací súd nestotožnil a ak účinkom odstúpenia poukazuje na zmluvné dojednanie v článku VII., bod 5 Zmluvy, podľa ktorého ani odstúpením od Zmluvy nezanikol záväzok dlžníka splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstva. Preto neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej o zrušení Zmluvy ex tunc a jej povinnosti vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia iba rozdiel sumy poskytnutého úveru po odpočítaní zaplatených úhrad na úver. K tvrdenej nevyváženosti tejto zmluvnej podmienky odvolací súd poukazuje aj na možnosť žalovaných od Zmluvy odstúpiť dojednanej v čl. VII., bod 12. Zmluvy. 20. K poplatku zaplateného žalovanými vo výške 218,- Eur pred uzavretím Zmluvy o medziúvere, odvolací súd uvádza, že išlo o úhradu poplatku na Zmluvu o stavebnom sporení č. 1096527 2 06, ktorá predchádzala uzavretiu Zmluvy o medziúvere, ktorá mala priradené iné číslo (č. 1096527 7 08). O uvedenej skutočnosti však mali mať vedomosť aj žalovaní, keďže uzatvárali obidve Zmluvy, i keď nie v jeden deň. 21. So záverom súdu prvej inštancie o nepremlčaní nároku žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje, nakoľko prvoinštančný súd v bode 25. svojho rozsudku ozrejmil dôvody, pre ktoré nie je nárok premlčaný. 22. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.200,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.200,30 Eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia s tým, že dlžná suma spolu s príslušenstvom sa povoľuje žalovanej splácať až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok), odvolací súd konštatuje, že napadnutý II. výrok rozsudku prvej inštancie je vecne správny, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v II. výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (IV. výrok), pretože okresný súd správne rozhodol ohľadne trov konania s prihliadnutím na čiastočný (prevažujúci) úspech žalobcu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP. 24. Odvolaním nenapadnuté I. a III. výroky rozsudku prvoinštančného súdu, zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcovi v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).