Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/19/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200744 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6018200744.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu J.. B. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX H. A., štátny občan SR, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Šandríkom, so sídlom Strážovská 625/1, 922 03 Vrbové proti žalovanému Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia ľudských zdrojov, Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-102-10/2018-OdSP zo dňa 12. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobcovi bol na základe jeho žiadosti zo dňa 3.8.2009 rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VuSZ/OVZ zo dňa 21. septembra 2009 podľa § 31 ods. 1 a 2 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1.8.2009 vo výške 622,15 Eur mesačne. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňom 31.7.2009 a službu vykonával 15 ukončených rokov. Ďalej, že základ pre výpočet výsluhového dôchodku je 1 916,54 Eur a to zo služobného platu za rok 2008 za 15 rokov vo výške 30% spolu so zvýšením o 8,205% na čiastku 622,15 Eur. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi zvyšovaný rozhodnutiami Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (valorizačné rozhodnutia). 2. V správnom spise sa nachádza aj žalobcova žiadosť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.11.2009 o zaslanie podkladov, ktoré boli Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia zaslané služobným úradom pre výpočet žalobcovho výsluhového dôchodku a odchodného. 3. Žalobca podal podaním zo dňa 10.1.2017 doručeným Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia 11.1.2017 podnet na začatie konania vo veci prepočítania výsluhového dôchodku a odchodného. Navrhol, aby bol prepočítaný jeho výsluhový dôchodok, nakoľko podľa rozsudku Okresného súdu BA III z 3.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.11.2016 bolo rozhodnuté o doplatení príplatku za spravodajskú činnosť do výšky 20% k žalobcovmu platu v roku 2008, čím sa tento reálne zvýši zo sumy 22 891,22 Eur na 24 234,25 Eur. 4. Prvostupňový správny orgán postupne rozhodnutiami z 3. februára 2017, 26. júla 2017, 2. januára 2018 rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku, ktoré rozhodnutia boli rozhodnutiami žalovaného zrušené. 5. Prvostupňový správny orgán Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. 2USZ- XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 3. mája 2018 rozhodol tak, že 1/ Podľa § 105 ods. 4, písm. a) v spojení s § 68 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznal žalobcovi výsluhový dôchodok od 11. januára 2014 vo výške 721.-Eur mesačne. 2/ Podľa § 105 ods. 4, písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 1. júla 2014 zo sumy 721.-Eur mesačne na sumu 721,30 Eur mesačne; od 1. júla 2015 zo sumy 721,30 Eur na sumu 721,48 Eur mesačne; od 1. júla 2016 zo sumy 721,48 Eur na sumu 721,55 Eur mesačne. 3/ Rozhodol, že žalobcovi podľa § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. patrí rozdiel medzi vyplateným výsluhovým dôchodkom od 11. januára 2014 do 28. februára 2017 a zvýšeným výsluhovým dôchodkom od 11. januára 2014 do 28.februára 2017 v sume 1 619,94 Eur. Žalobcovi bol rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX/X-VuSZ/OVZ z 21. septembra 2009 od 1. augusta 2009 podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok. Základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol zistený z priemerného služobného platu v príjmovom najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich rokov ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, teda z roku 2008 vo výške 1 916,54 Eur. Žalobca 11. januára 2017 správnemu orgánu doručil žiadosť o prepočítanie výsluhového dôchodku odôvodnenú nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C/36/2001-106 z 3. októbra 2016. Ďalej, že správnemu orgánu boli z M.C. XXXX A. 11. januára 2017 doručené finančné doklady, v ktorých bolo uvedené, že žalobcovi bol na základe predmetného rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyplatený doplatok na služobnom plate za obdobie od 1. marca 2008 do 31. januára 2007 vo výške 1 431,51 Eur, čím sa služobný plat žalobcu za rok 2008 zvýšil na sumu 22 703,02 Eur a zvýšil sa aj základ pre výpočet výsluhového dôchodku. Základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinného v čase priznania výsluhového dôchodku) zistený z roku 2008 ako podiel služobného platu a počtu hodnotených dní v roku 2008 a vynásobený koeficientom 30,417, t. j. 22 703,02/339x30,417=2 037,05 Eur. Výsluhový dôchodok bol prepočítaný tak, že základ pre výpočet bol 2 037,05 Eur za 15 rokov služby 30%, čo je 611,12 Eur, ďalej zvýšenie odo dňa priznania výsluhového dôchodku 8,205% zo sumy priznaného výsluhového dôchodku, t.j. o 50,15 Eur. Prepočítaný výsluhový dôchodok v 1. augustu 2009 je vo výške 661,27 Eur mesačne. V období od 1. júla 2010 do 30. júna 2013 sa výsluhový dôchodok zvyšuje na základe príslušnej právnej úpravy k 1. júlu 2010 vo výške 705,79 Eur mesačne, k 1. júlu 2011 vo výške 720,62 Eur mesačne. Od 1. júla 2013 do 1. júla 2016 sa podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odseku 3. Potom žalobcovi patrí od 1. júla 2013 výsluhový dôchodok vo výške 721.-Eur, od 1. júla 2014 vo výške 721,30 Eur, od 1. júla 2015 vo výške 721,48 Eur, od 1. júla 2016 vo výške 721,55 Eur. Ďalej dôvodil tým, že podľa § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí. Žalobca doručil žiadosť 11. januára 2017. Nárok na zvýšenie dávky bol uplatnený teda 11. januára 2017 a zvýšiť ju bolo možné najviac tri roky spätne od 11. januára 2014. Ďalej dôvodil tým, že M.C. XXXX A. správnemu orgánu doručil 11. januára 2017 finančné doklady o doplatení doplatku na služobnom plate za obdobie od 1. marca 2008 do 31. januára 2009 vo výške 1 431,51 Eur. Správny orgán nemal vedomosť o tom, že sa vedie súdne konanie v právnej veci žalobcu proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom obrany o zaplatenie doplatku spravodajského príplatku. Správny orgán až po doručení finančných dokladov prvýkrát zistil, že dávka bola žalobcovi priznaná v nižšej sume, ako mu patrí. To bol dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi dávku priznal najviac tri roky spätne od zistenia, že sa dávka priznala v nižšej sume, teda od 11. januára 2014. Podmienky na priznanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume boli splnené 11. januára 2017. Výsluhový dôchodok možno priznať najviac tri roky spätne, teda od 11. januára 2014. Toto vyplýva priamo z dikcie § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.. Správny orgán je pre určenie dňa, od ktorého bude výsluhový dôchodok účastníkovi konania priznaný, obmedzený zákonnou úpravou na maximálnu dobu tri roky spätne od objektívneho zistenia, že výsluhový dôchodok bol účastníkovi konania priznaný v nižšej sume, ako mu v skutočnosti patril. Až doručením finančných podkladov od M.C. XXXX A. správny orgán zistil, že dávka bola žalobcovi priznaná v nižšej sume, ako mu patrí, a teda došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého správny orgán vychádzal pri určení výšky výsluhového dôchodku v rozhodnutí z 21. septembra 2009. Skutkový stav, z ktorého vychádza pri vydaní predmetného rozhodnutia v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia z 21. septembra 2009, neexistoval. Ďalej dôvodil tým, že žalobcovi patrí aj doplatok na výsluhovom dôchodku za obdobie od 11. januára 2014 do 28. februára 2017 vo výške 1 619,94 Eur. Nedoplatok vznikol ako rozdiel už medzi vyplatenou sumou výsluhového dôchodku vo výške 25 791,82 Eur za obdobie od 11. januára 2014 do 28. februára 2017 (v tomto mesiaci bol žalobcovi poslaný posledný výsluhový dôchodok v nižšej sume) a zvýšeným výsluhovým dôchodkom za rovnaké obdobie podľa tohto rozhodnutia vo výške 27 411,76 Eur, a teda suma 1 619,94 Eur. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že žalobca podľa správy Služobného úradu profesionálneho vojaka spracovanej M.C. XXXX A. bol dňom 31. júla 2009 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Na účely výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcov služobný pomer trval 15 rokov 6 mesiacov a 16 dní. Právoplatným rozhodnutím z 21. septembra 2009 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia priznal žalobcovi od 1. augusta 2009 výsluhový dôchodok vo výške 622,15 Eur mesačne. 11. januára 2017 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená žiadosť žalobcu s označením veci „Podnet na začatie konania vo veci prepočítania výsluhového dôchodku a odchodného“, ktorého súčasťou boli listinné dôkazy preukazujúce dodatočné doplatenie spravodajského príplatku žalobcovi za obdobie od 1. marca 2008 do 31. januára 2009 na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C/36/2011-106 zo dňa 3. októbra 2016. 11. januára 2017 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené finančné doklady M.C. XXXX A., podľa ktorých bolo žalobcovi za obdobie od 1. marca 2008 do 31. januára 2009 vyplatený doplatok na služobnom plate a to za základný rok 2008 vo výške 1 343,01 Eur a za mesiac január 2009 vo výške 88,50 Eur. Doplatkom služobného platu (spravodajského príplatku) za kalendárny rok 2008 došlo v žalobcovom prípade k dodatočnej zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých pôvodné právoplatné rozhodnutie z 21. septembra 2009 vychádzalo. Ďalej odvolací orgán uviedol, že podľa odvolacích námietok je sporná otázka určenia rozhodného dňa odvolateľovho uplatnenia si nároku na prepočet dávky výsluhového zabezpečenia z dôvodu zmeny skutkového stavu, t. j. z dôvodu zvýšenia vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2008 a zákonnosti doplatenia rozdielu na už vyplatenom výsluhovom dôchodku a patriacom výsluhovom dôchodku s jeho zvýšeniami (valorizáciou) od 1. augusta 2009. Z výroku napadnutého rozhodnutiu žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán žalobcovi priznal od 11. januára 2014 výsluhový dôchodok vo výške 721.-Eur mesačne. Žalovaný považoval za jednoznačne preukázané, že prvostupňový správny orgán dňa 11. januára 2018 zistil (doručením relevantných listín), že v žalobcovom prípade došlo k dodatočnej zmene rozhodujúcich skutkových okolností majúcich vplyv na vymeranie a priznanie výsluhového dôchodku. Dikcia § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. platného v čase vzniku žalobcovho nároku na výsluhový dôchodok dáva Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia právnu možnosť odvolateľom výsluhový dôchodok priznať najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa žalobcovi výsluhový dôchodok priznal v nižšej sume, ako patrí. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovi bol vyplácaný výsluhový dôchodok v nižšej sume, ako mu patrí, je deň 11. január 2017, ktorý je rozhodným uplatnenia si nároku na prepočet dávky výsluhového zabezpečenia. Odvolaciu námietku žalobcu, ktorou napádal nerešpektovanie jeho práva nadobudnutého rozhodnutím z 21. septembra 2009 o priznaní výsluhového dôchodku od 1. augusta 2009 považoval odvolací orgán za neopodstatnenú, uviedol, že jeho práva z tohto rozhodnutia zostali naďalej zachované. Dávka výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi od 1. augusta 2009 vyplácaná v súlade s platnou právnou úpravou a k 1. júlu príslušného kalendárneho roka priebežne valorizovaná. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je aj výpočet zvýšenia žalobcovho výsluhového dôchodku k 1. júla za kalendárne roky 2009, 2010, 2011, 2013, 2014, 2015 a 2016, s ktorými sa odvolací orgán stotožnil. Po zvýšení dávky podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2013 žalobcovi patril výsluhový dôchodok vo výške 721.-Eur mesačne, ktorý by sa mu vyplácal do 30. júna 2014. Vo výroku uvedenom v prvom bode napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 105 ods. 4, písm. a) v spojení s § 68 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia správne rozhodol, keď žalobcovi od 11. januára 2014 priznal výsluhový dôchodok vo výške 721.-Eur mesačne. Námietkou, ktorou bol napadnutý druhý bod výroku s uvedením, že o zvýšení dávky výsluhového zabezpečenia k 1. júlu za kalendárne roky 2009, 2010 a 2013 vojenský úrad nerozhodol, odvolací orgán vyhodnotil ako neopodstatnenú. Po preskúmaní rekonštrukcie výpočtu žalobcovi novopatriacej výšky výsluhového dôchodku, vrátane jednotlivých zvýšení tejto dávky podľa platnej úpravy, prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď žalobcovi podľa § 105 ods. 4, písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil výsluhový dôchodok od 1. júla 2014 na sumu 721,30 Eur mesačne, od 1. júla 2015 na 721,48 Eur mesačne a od 1. júla 2016 na sumu 721,55 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že sa dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcovi zvýšila od 11. januára 2014, bolo potrebné, aby bolo rozhodnuté. Zvýšenie výsluhového dôchodku k 1. júlu za základné roky 2009, 2010 a 2013 prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rámci rekonštrukcie výpočtu. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka, že nárok na doplatenie kráteného spravodajského príspevku subsumuje aj uplatnenie si nároku na zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia, bola neopodstatnená. Podanie žaloby, ktorou žalobca žiadal doplatenie na služobnom plate, nie je žiadnou žiadosťou žalobcu o prepočet výšky výsluhového dôchodku. V tomto spore nebol prvostupňový správny orgán žalovaným subjektom ani účastníkom tohto sporu. Jeho kompetencie na úseku výsluhového zabezpečenia vyplývajú z § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zostavuje a odníma. Uplatnenie si nároku na dávku alebo jej zvýšenie je možné len na tomto správnom orgáne. Ďalej argumentoval tým, že postavenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia voči profesionálnym vojakom je analogické ako postavenie Sociálnej poisťovne voči zamestnancom. Skutočnosť, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ešte neznamená, že má mať od začiatku vedomosť o súdnych sporoch, ktoré vedú bývalí profesionálni vojaci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, alebo že má dokonca nejaký rozhodovací vplyv na platové náležitosti profesionálnych vojakov. Takéto postavenie nevyplýva Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Nárok na zvýšenie spravodajského príplatku nie je vecou sociálneho zabezpečenia ale vecou týkajúcou sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a preto nie je možné považovať uplatnenie nároku vyplývajúceho zo služobného pomeru podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl za uplatnenie nároku vyplývajúceho zo zákona č. 328/2002 Z. z.. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že v treťom výrokovom bode napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnuté o doplatku v správnej výške 1 619,94 Eur. Za deň zistenia, že žalobcovi od 1. augusta 2009 priznal a vyplácal výsluhový dôchodok v nižšej sume, ako patrí, sa považuje 11. január 2017. Za obdobie mesiacov január 2014 až február 2017 bola žalobcovi vyplatená dávka vo výške 25 791,82 Eur a patrila mu vo výške 27 411,76 Eur. Rozdiel medzi žalobcovi patriacou dávkou a vyplatenou dávkou výsluhového zabezpečenia je 1 619,94 Eur. Námietka, že doplatok nebol vyplatený za celé obdobie poberania výsluhového dôchodku od 1. augusta 2009, bola žalovaným vyhodnotená ako neopodstatnená. Ustanovenie § 105 zákona č. 328/2002 Z. z. samostatne upravuje postup pri zmene v nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, na jej výplatu a zmenu sumy dávky sociálneho zabezpečenia. Poukázal na znenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. a § 46 a § 59 ods. 3 tohto predpisu. Žalobné body 7. Žalobca namietal, že doručil list zo dňa 14.1.2011 svojmu bývalému zamestnávateľovi, ktorým žiadal doplatenie nezákonne nevyplateného spravodajského príplatku, ktorý mu patril v zmysle jeho zaradenia podľa zákona č. 346/2005 Z. z.. Zamestnávateľ žalobcu mal s touto informáciou náležite naložiť a mal doplatiť spravodajský príplatok a zabezpečiť zaslanie podkladov na VÚSZ, ktorý by konal v zmysle platných predpisov. Žalobca tvrdil, že uplatnením nároku na doplatenie spravodajského príspevku došlo aj k zmene rozhodných skutočností pre výpočet jeho výsluhového dôchodku. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu a nadriadený správny orgán VÚSZ mal k dispozícii informáciu, že dávka sa priznala a vyplácala v nižšej sume. Nie je podstatné, kto konal za žalovaného, zodpovednosť nesie žalovaný, v ktorého záujme je, aby informácie, ktorými disponuje a ktoré zakladajú práva fyzických osôb, mal uložené tak, aby ich mohla použiť aj podriadené správne orgány. Žalovaný tak ale nekonal. Žalobcovi bol nárok voči žalovanému priznaný až súdnym rozhodnutím z 3.10.2016, pričom výška nároku nebola sporná, a teda žalovaný od počiatku poznal sumu, ktorá mala byť použitá pre výpočet výsluhového dôchodku. 8. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán v prvej výrokovej vete rozhodnutia nesprávne formuloval výrok a nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z., čím sa stalo rozhodnutie v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a tým aj nezákonné. Podľa žalobcu bol výsluhový dôchodok žalobcovi priznaný rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX/X z 21.9.2009 od 1.8.2009 vo výške 622,15 Eur. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 3.5.2018 č. XXXXXXXXXXXXXX/ XX vyplýva, že „výsluhový dôchodok bol žalobcovi opakovane priznaný aj od 11. januára 2014“, avšak zostala nezodpovedaná otázka, akým spôsobom budú rešpektované práva žalobcu nadobudnuté rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX/X z 21.9.2009 z 21.9.2009, ktoré aj naďalej podľa názoru druhostupňového správneho orgánu zostáva v platnosti. Žalovaný sa nezaoberal tým, že žalobca mal už dávku priznanú rozhodnutím z roku 2009 a táto sa mala zvýšiť. Existencia rozhodnutia tak, ako bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím by spôsobovala popri sebe dve rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku, avšak v inej výške. Žalobca poukázal na to, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že deň zistenia, že žalobcovi sa vyplácal výsluhový dôchodok v nižšej sume, ako mu patrí, je deň 11. január 2017, pretože vychádzal z toho, že súdnym rozhodnutím došlo k zmene skutkového stavu. 9. Žalobca poukázal na to, že súdne rozhodnutie bolo len o doplatení nároku, založeného zákonom a služobným predpisom a nevznikol ním nový nárok, len deklarovalo právny stav pri vyplácaní služobného platu, ktorý bol nezákonne krátený. 10. Žalobca namietal, že žalovaný je zamestnávateľom a správnym orgánom v jednej osobe, a preto musel mať informácie o tom, že žalobca si uplatnil žalobou právo na doplatenie služobného platu. Mohol teda túto informáciu poskytnúť prvostupňovému správnemu orgánu. Účastník konania nemôže predpokladať, že v konaní v ktorom si uplatňuje svoje práva u ústredného orgánu verejnej správy, jedna z jeho zložiek z organizačnej štruktúry nemá o tomto konaní vedomosť, čím by mohlo dôjsť k značnému zásahu do jeho práv, čo sa deje. Zákon nevylúčil uplatnenie nároku vo veci príslušného orgánu, ktorý je posledným orgánom verejnej správy a zároveň druhostupňovým správnym orgánom v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žalobca si takto svoj nárok uplatnil. 11. Žalobca namietal, že sa žalobou podanou 10.3.2011 domáhal doplatenia rozdielu spravodajského príplatku v trojročnej lehote od vydania rozhodnutia o priznaní a vyplácaní dávky výsluhového zabezpečenia. Žalobe predchádzala výzva zo dňa 14.1.2011. Takto si súčasne uplatnil aj nárok na zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá mu bola priznaná v nižšej sume, ako mu patrila. Zmenou výšky služobného platu dochádza súčasne aj k zmene vymeriavacieho základu na určenie výsluhového zabezpečenia v rozhodujúcom období a z tohto dôvodu ho bolo potrebné zmeniť. Žalobca tvrdil, že uplatnenie si nároku na doplatenie svojho nekráteného spravodajského príplatku v sebe subsumuje uplatnenie si nároku na zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia najmä, keď povinný je súčasne aj správnym orgánom, ktorý rozhoduje o dávke. Nárok žalobcu bol služobným predpisom vymedzený ako obligatórny, čiže žalobca ho mal už aj v čase vydania rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXXX/X z 21.9.2009. 12. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán ponechal uplatnenie si nároku na zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia a tiež zistenie, že dávka sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, formalisticky výhradne len na absolútnej svojvôli MOSR, kedy a či vôbec takto zistené skutočnosti predloží prvostupňovému správnemu orgánu doplnené mzdové listy, na základe ktorých prvostupňový správny orgán VÚSZ rozhodne o zvýšení a doplatení výsluhového zabezpečenia. Nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu. Pokiaľ by žalovaný konal v súlade so zákonom, musel by nárok uznať už v reakcii na výzvu o doplatenie spravodajského príplatku zo dňa 14.11.2011. 13. Žalobca ďalej namietal, že v odôvodnení správny orgán uviedol, že čiastka 13,75 Eur bude žalobcovi doplatená v najbližšom výplatnom termíne výsluhového dôchodku, čo sa ale do podania žaloby nestalo. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nevyhovuje požiadavkám na riadne odôvodnenie. Obsahuje len formálne náležitosti, keď opisuje priebeh správneho konania v prvom stupni, konanie v druhom stupni a neobsahuje odôvodnenie, ktoré by zakladalo a vysvetľovalo bez akýchkoľvek pochybností správnosť výroku rozhodnutia. Nie je z neho zrejmé, či sa žalovaný zaoberal otázkami, na ktoré upriamil žalobca pozornosť, chýbajú úvahy, ktorými by boli závery žalovaného dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spornou otázkou vzhľadom na žalobné dôvody nezákonnosti v predmetnej veci, je otázka určenia rozhodného dňa žalobcovho uplatnenia si nárok na prepočet dávky výsluhového zabezpečenia z dôvodu zmeny skutkového stavu, ktorý z dôvodu zmeny vymeriavacieho základu za základný rok 2008 a doplatenia rozdielu na už vyplatenom výsluhovom dôchodku a patriacom výsluhovom dôchodku a jeho zvýšeniami od 1. augusta 2009. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalovaného zákonné a trvá na záveroch, ktoré sú v nich vyslovené. Prvostupňovému správnemu orgánu bola 11. januára 2017 doručená písomná žiadosť žalobcu označená ako „Podnet na začatie konania vo veci prepočítania výsluhového dôchodku a odchodného“ z 10. januára 2017, ktorej súčasťou boli aj výplatné pásky žalobcu a písomné oznámenia profesionálnemu vojakovi. Súčasne 11. januára 2017 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené finančné doklady, dodatočne spracované služobným úradom žalobcu a to Vojenským útvarom 2013 Bratislava. Na základe osobitného konania ukončeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/36/2011-106 z 3. októbra 2016 a listu Úradu legislatívy a práva Ministerstva obrany SR, Vojenský útvar 2013 Bratislava ako vecne príslušný služobný úrad žalobcu za obdobie od 1. marca 2008 do 31. januára 2009 vyplatil žalobcovi doplatok na služobnom plate a to za kalendárny rok 2008 vo výške 1 343,01 Eur a za mesiac január 2009 vo výške 88,50 Eur. Doplatením služobného platu (spravodajského príplatku) za kalendárny rok 2008 vo výške 1 343,01 Eur sa služobný plat žalobcu za rok 2008 zvýšil na sumu 22 703,02 Eur a tým sa príjem za rok 2008 stal príjmovo najlepším rokom. V žalobcovom prípade došlo k dodatočnej zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo. Žalovaný ďalej uviedol, že výroky tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia obsahujú presné označenie adresáta rozhodnutia ako aj samotné rozhodnutie vo veci a to s uvedením konkrétnych ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, teda všetky náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení oboch rozhodnutí sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých bolo rozhodnuté. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje opísanie skutkového stavu veci, ktorý bol podkladom na rozhodnutie, prepočet výšky výsluhového dôchodku s uvedením jednotlivých ročných valorizácií výsluhového dôchodku, následne obsahuje konštatovanie, že dňa 11. januára 2017 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku a na to nadväzujúci výpočet doplatku výsluhového dôchodku žalobcu. Rozhodnutie žalovaného obsahuje opísanie skutkového stavu veci a v rozhodnutí sa správny orgán vysporiadal aj s námietkami žalobcu uplatnenými voči prvostupňovému rozhodnutiu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že druhostupňový správny orgán sa s námietkami nevysporiadal, nakoľko v napadnutom rozhodnutí sú uvedené tak jednotlivé námietky žalobcu ako aj argumentácia podporujúca názor žalovaného o neopodstatnenosti týchto námietok. Obe rozhodnutia tak obsahujú aj ostatné náležitosti podľa § 47 ods. 4 a 5 Správneho poriadku. Správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom a bolo mu umožnené vyjadriť sa podkladom rozhodnutia, ktorú možnosť aj využil. Žalovaný ďalej uviedol, že doplatiť rozdiel, ktorý vznikol žalobcovi vyplateným výsluhovým dôchodkom a prepočítaným výsluhovým dôchodkom bolo podľa § 154 zákona č. 328/2002 Z. z. možné najviac tri roky spätne od 11. januára 2017. Prvotné rozhodnutie z 21. septembra 2009, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2009 vychádzal z právneho skutkového stavu z vtedy dostupných podkladov, a teda bolo vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z.. Až následne, dňa 11. januára 2017 doručením žiadosti žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorej prílohou bolo aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/36/2011-106 z 3. októbra 2016 a v rovnako v tento deň doručených finančných dokladov od služobného úradu žalobcu M.C. XXXX A., prvostupňový správny orgán prvýkrát zistil, že dávka bola žalobcovi priznaná v nižšej sume, ako mu patrí, a teda došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal pri určení výšky výsluhového dôchodku žalobcu priznaného rozhodnutím z 21. septembra 2009. K námietkam týkajúcim sa výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie z 21. septembra 2009 o priznaní výsluhového dôchodku je právoplatným rozhodnutím, ktoré už nie je možné zákonným spôsobom zmeniť alebo zrušiť. Toto rozhodnutie je stále rozhodnutím zákonným, pretože pri jeho vydávaní správny orgán vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností v čase jeho vydania. Zmena skutkových okolností po vydaní rozhodnutia nemôže mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia len z dôvodu okolností, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali. K žalobným námietkam týkajúcich sa uplatnenia nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku, na prepočet výsluhového dôchodku už žiadosťou zo dňa 14.1.2011, keďže podľa žalobcu mal doručením tohto listu bývalý zamestnávateľ žalobcu informáciu o uplatnenom nároku žalobcu na doplatenie spravodajského príplatku, mal tento spravodajský príplatok doplatiť a zabezpečiť zaslanie podkladov VÚSZ, ktorý by konal v zmysle platných predpisov a že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu a nadriadený správny orgán VÚSZ mal k dispozícii informáciu, že dávka sa priznala a vyplácala v nižšej sume, žalovaný uviedol nasledovné: Nie je možné stotožňovať Ministerstvo obrany SR, ktoré je odvolacím správnym orgánom v konaniach o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia podľa § 84 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a prvostupňový správny orgán, ktorým je VÚSZ, kto je prvostupňovým orgánom a ktorý priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi dávky výsluhového zabezpečenia a ani samotného bývalého zamestnávateľa žalobcu. Ministerstvo obrany je len odvolacím orgánom v správnych konaniach týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia vedených podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Zamestnávateľom žalobcu bola v rozhodnom období Slovenská republika, pričom vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahoch s ním súvisiacich konal a rozhodoval služobný úrad žalobcu, ktorým bolo Vojenské spravodajstvo (Vojenský útvar 2013 Bratislava). Žalovaný ďalej uviedol, že z predmetnej žiadosti zo dňa 14. januára 2011 nevyplývajú okrem žiadosti o doplatenie rozdielu príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstva žiadne iné požiadavky žalobcu a to ani inplicitne. Nárok, ktorý si týmto listom žalobca uplatňoval, považovala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR za neopodstatnený, o čom svedčí aj následný niekoľko rokov trvajúci súdny spor. Preto tvrdenie, že Ministerstvo obrany SR malo na základe tohto listu žalobcovi doplatiť časť spravodajského príplatku a zabezpečiť zaslanie podkladov pre výpočet výsluhového dôchodku na VÚSZ, je absurdné. Pokiaľ žalobca bol presvedčený, že mu nebol správne vypočítaný výsluhový dôchodok, tak mohol podať proti rozhodnutiu, ktorým bol tento dôchodok priznaný č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/OVZ z 21. septembra 2009 odvolanie, čo neurobil. Takisto sa mohol brániť proti ďalším rozhodnutiam, ktorými bol výsluhový dôchodok zvýšený v roku 2010, 2011, 2014, 2015 a 2016. Voči rozhodnutiu z 19. januára 2013, ktorým bol výsluhový dôchodok zvýšený od 1. januára 2013 podal žalobca odvolanie len vo vzťahu k zvýšeniu dôchodku, ktoré považoval za diskriminačné v porovnaní so zvyšovaním starobných dôchodkov všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Prepočítania výšky výsluhového dôchodku sa žalobca začal domáhať na príslušnom správnom orgáne až podaním zo dňa 10. januára 2017 označením ako „Podnet na začatie konania vo veci prepočítania výsluhového dôchodku a odchodného“, ktoré bolo VÚSZ doručené 11. januára 2017. V ten istý deň boli VÚSZ doručené finančné doklady dodatočne spracované služobným úradom žalobcu - M.C. XXXX A. a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 14C/36/2011-106 z 3. októbra 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2016 a vykonateľnosť 23. novembra 2016. V súvislosti s týmto žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 346/2015-51 z 19. januára 2016, v ktorom bolo uvedené, že v danom prípade bolo potrebné rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodeniu. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že z rôzneho textu žaloby vyplýva, že jadrom problému je stanovenie dňa, kedy VÚSZ ako príslušný správny orgán, ktorý priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov, zistil, že žalobcovi sa dávka (výsluhový dôchodok) priznala a vyplácala v nižšej sume, ako mu patrí. Žalobca nesprávne tvrdí, že Ministerstvo obrany, sekcia ľudských zdrojov rieši otázky a nároky profesionálnych vojakov v služobnom pomere a po skončení služobného pomeru, pretože túto úlohu plnil voči žalobcovi jeho služobný úrad (M.C. XXXX, A., M. B.). Čo sa týka nároku profesionálnych vojakov po skončení služobného pomeru, prvostupňovým správnym orgánom je v týchto správnych konaniach VÚSZ, ktoré je samostatnou právnickou osobou. Služobný úrad žalobcu potom, čo sa dozvedel o rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 14C/36/2011-106 z 3. októbra 2016, nanovo spracoval finančné doklady žalobcu potrebné na prepočítanie jeho výsluhového dôchodku a listom z 30. decembra 2016 ich zaslal v VÚSZ, ktorému boli doručené 11. januára 2017 a ktorý na ich základe začal konanie o prepočítanie výsluhového dôchodku. Pokiaľ žalobca namietal, že nemohol predpokladať, že v konaní v ktorom si uplatňuje svoje práva u ústredného orgánu verejnej správy jedna z jeho zložiek z organizačnej štruktúry nemá o tomto konaní vedomosť, žalovaný uviedol, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. žalovaného Slovenskú republiku zastupovalo Ministerstvo obrany SR prostredníctvom Úradu legislatívy a práva, ktorý až do právoplatného skončenia súdneho sporu nemal dôvod upovedomovať o tejto skutočnosti VÚSZ, ktorý ani nie je zložkou z organizačnej štruktúry Ministerstva obrany SR a ani iné zložky Ministerstva obrany SR, nakoľko zastával právny názor, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol neopodstatnený. Žalobcovi bol doplatený spravodajský príplatok až na základe rozhodnutia súdu, ktorý nebol ale vydaný na základe uznania nároku. Po rozhodnutí súdu služobný úrad žalovaného konal aktívne a prvostupňovému správnemu orgánu zaslal finančné doklady potrebné pre prepočet výsluhového dôchodku žalobcu. Žalovaný znovu poukázal na obsah podania, z ktorého je zrejmé, že žalobca nežiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku, ani si takýto nárok v priebehu súdneho konania o doplatenie spravodajského príplatku neuplatňoval. Žalovaný uzavrel, že na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia nie je daný žiadny z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 SSP a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 4 SSP vec preskúmal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná. 17. Podľa § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) (1) Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. (2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. (4) Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7). 18. Podľa § 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku 1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 19. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (1) Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. 20. Podľa § 60 ods. 5, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. 5) Priemerným mesačným služobným platom profesionálneho vojaka, ktorý a) je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 1) je súčet mesačných služobných platov, 8) rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, 9) služobného platu počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, 33b) služobného platu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, 33c) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem súčtu služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa § 6 ods. 3 písm. a). 21. Podľa § 60 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. (6) Súčet zistený podľa odseku 5 sa vydelí celkovým počtom kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi patrili príjmy podľa odseku 5 v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril príjem podľa § 6 ods. 3, a vynásobí sa koeficientom 30,417. 22. Podľa § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (3) Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. (4) Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí. 24. Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (1) Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. 25. Žalobné námietky nezákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom postupe žalovaného uvedené v bode 7, 10, 11 a 12 tohto rozsudku neboli dôvodné. Možno zhrnúť, že tieto žalobné námietky majú jadro v tvrdení žalobcu, že žalobca si listom zo dňa 14.11.2011 uplatnil súčasne nárok na doplatenie služobného platu a tým aj nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. Zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v § 19 ods. 2 upravil, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podal, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. V preskúmavanej veci už z označenia podania žalobcu zo dňa 14.1.2011 (na ktoré poukazuje a o ktorom tvrdí, že si ním uplatnil nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku), ktoré bolo adresované žalovanému, vyplýva, že ide o žiadosť o doplatenie služobného platu. Správny súd po oboznámení sa s obsahom tohto podania zistil, že ide o podanie označené ako „Vec: J.. B. K., H. A. c/a Ministerstvo obrany SR, Bratislava o doplatenie rozdielu príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstva - uplatnenie pohľadávky - pokus o mimosúdne vyriešenie úhrady pohľadávky“. Ďalší text podania obsahuje dôvody, pre ktoré žalobcovi patril spravodajský príplatok v období od 1.3.2008 do 30.4.2009 vo výške 20% z hodnostného platu a nie vo výške 10%, ako mu bol vyplatený. Z obsahu tohto podania je teda úplne zjavné, že neobsahuje žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku. Neexistoval tak žiadny zákonný dôvod, aby žalovaný podanie odstúpil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a teda postupoval podľa § 20 Správneho poriadku, ktorý upravuje povinnosť na rozhodnutie veci nepríslušnému správnemu orgánu, vec bez meškania odstúpiť príslušnému správnemu orgánu. Toto podanie podľa svojho obsahu nebolo návrhom na začatie konania o zvýšenie výsluhového dôchodku. Administratívne konanie o zvýšenie výsluhového dôchodku, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, tak začalo až na základe návrhu žalobcu vo veci prepočítania výsluhového dôchodku a odchodného doručeného Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 11.1.2017. Z uvedeného vyplýva, že námietky nemajú oporu v podaní, na ktoré sa žalobca odvoláva. Navyše možno uviesť, že sa tieto námietky týkajú postupu žalovaného v období pred začatím preskúmavaného administratívneho konania, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý nemohli námietky uvedené v bodoch 7, 10, 11 a 12 tohto rozsudku obstáť. To platí aj pre námietky, že žalovaný ako odvolací orgán mal na základe žalobcovej žiadosti z 14.1.2011 o doplatenie platu, informáciu, že sa žalobcovi dávka priznala v nižšej sume, a preto mal informáciu poskytnúť prvostupňovému orgánu. 26. Pokiaľ ide o žalobné námietky zhrnuté v bode 8 tohto rozsudku, možno s nimi čiastočne súhlasiť do tej miery, že pokiaľ už bolo právoplatne rozhodnuté o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi a o jeho výške, potom ďalšie rozhodnutie vydané podľa § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. sa týka už len zmeny výšky už priznaného výsluhového dôchodku. Takže možno prijať záver, že formulácia, že správny orgán priznáva žalobcovi od 11. januára 2014 zvýšenie výsluhového dôchodku na čiastku 721.-Eur mesačne by bola na mieste v danej veci. Avšak výrok ako je špecifikovaný v bode 5 tohto rozsudku v prvej výrokovej vete, a teda že žalobcovi bol podľa § 105 ods. 4, písm. a) v spojení s § 68 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečenie policajtov a vojakov priznaný dôchodok od 11. januára 2014 vo výške 721.-Eur mesačne, netrpí žalobcom tvrdenou nezákonnosťou z dôvodu nezrozumiteľnosti či zmätočnosti, a teda nepreskúmateľnosti. § 105 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje, čo je zdôraznené aj v jeho nadpise, zmeny v sociálnom zabezpečení, v nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia, na ich výplatu a zmeny sumy dávok sociálneho zabezpečenia, čiže keď s odkazom na toto ustanovenie bol priznaný výsluhový dôchodok od 11. januára 2014 vo výške 721.-Eur mesačne, je úplne nepochybné, že ide o zmenu už priznaného dôchodku, resp. jeho výšky. Z napadnutého rozhodnutia je úplne jasné, o čom bolo rozhodnuté a ako bolo rozhodnuté. Potom takéto rozhodnutie zmätočnosťou ani nezrozumiteľnosťou netrpí. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť môže trpieť výrok vtedy, keď z neho nie je možné zistiť, ako vlastne správny orgán rozhodol, alebo ak je výrok rozhodnutia vnútorne rozporný. Napadnuté rozhodnutie takouto chybou netrpí a je z jeho prvej výrokovej vety jednoznačne zrejmé, že žalobcovi sa od 11. januára 2014 mení suma výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že sa mu priznáva výsluhový dôchodok vo výške 721.-Eur. Ďalej z druhej výrokovej vety je zrejmé, ako sa tento dôchodok zvyšuje k 1. júlu 2014, k 1. júlu 2015 a k 1. júlu 2016 a z tretej výrokovej vety, aký je doplatok medzi vyplateným výsluhovým dôchodkom za obdobie od 11. januára 2014 do 28. februára 2017 a zvýšeným výsluhovým dôchodkom od 11. januára 2014 do 28. februára 2017. Námietka nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia preto nemohla obstáť. 27. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný na základe jeho žiadosti o doplatenie služobného platu mohol zistiť, že žalobcovi sa dôchodok vypláca v nesprávnej výške a túto informáciu posunúť prvostupňovému správnemu orgánu, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Jednak nemá oporu v obsahu takejto žiadosti a v Správnom poriadku, ako je uvedené v bode 25 tohto rozsudku a jednak takéto tvrdenie nič nemení na skutočnosti, že prvostupňový správny orgán zistil, že bola žalobcovi priznaná dávka v nižšej sume ako žalobcovi patrila, až 11.1.2017 z dokladov predložených bývalým služobným úradom žalobcu o doplatení služobného platu žalobcu za rok 2008, keď výška príjmu žalobcu za tento rok bola rozhodujúcou veličinou pri výpočte výsluhového dôchodku, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Zo znenia § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku nároku žalobcu na výsluhový dôchodok, základom na výpočet výsluhového dôchodku bol u profesionálneho vojaka jeho priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom kalendárnom roku v období v posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, z čoho vyplýva, že rozhodujúcou veličinou pre výpočet výsluhového dôchodku boli príjmy, ktoré profesionálnemu vojakovi patrili v rozhodujúcom kalendárnom roku. Práve zvýšenie týchto príjmov v dôsledku doplatenia príplatku pôvodne vyplácaného v nesprávnej výške v roku 2008, došlo k zmene predmetnej rozhodnej veličiny pre výpočet výsluhového dôchodku. Tým došlo k zmene rozhodných skutočností spätne, čo bolo potrebné právne posúdiť tak, že v dôsledku doplatenia služobného platu za rok 2008 bol výsluhový dôchodok žalobcovi priznaný v nižšej sume ako mu patrí. Inak povedané, prvostupňový správny orgán nemohol túto rozhodnú skutočnosť zistiť skôr, ako bol žalobcovi doplatok služobného platu vyplatený služobným úradom a ako mu táto rozhodná skutočnosť bola oznámená a doložená dokladmi, či už týmto úradom alebo účastníkom konania. Prvostupňový správny orgán nemá žiadnu kompetenciu skúmať, či účastníkovi konania, resp. žiadateľovi o dávku bol plat vyplácaný v správnej výške a musí vychádzať z preukázaných príjmov žiadateľa, ktoré tento dosiahol v rozhodnom období postupom podľa § 60 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z.. 28. Žalovaný, k námietke týkajúcej sa požiadavky žalobcu na priznanie zvýšenia výsluhového dôchodku od uplatnenia nároku na dávku, teda od vtedy, kedy mu právo na dávku vzniklo v správnej výške, na výzvu súdu doplnil svoju argumentáciu k výkladu znenia § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. za skutkových okolností ako v tejto veci k časti vety „alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí“. Podľa žalovaného z § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva nasledovné: Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí: a)najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala, alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí alebo b) najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume ako patrí, alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo sa neprávom odoprela alebo sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Zákonodarca rozlišuje medzi zistením príslušným orgánom z jeho vlastnej činnosti, v tomto prípade je to Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý v zmysle § 81 ods. 3, písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume, ako patrí a uplatnením nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie (podaním žiadosti zo strany dotknutého subjektu), ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, alebo vypláca v nižšej sume, ako patrí alebo neprávom odoprela, alebo priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Žalovaný poukázal na obdobnú úpravu v zákone o sociálnom zabezpečení a to § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy zákonodarca tiež rozlišuje medzi zistením, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí a uplatnením nároku na dávku alebo nároku na zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí alebo sa neprávom odoprela, alebo sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Aj v tomto prípade je možné dávku priznať/zvýšiť len tri roky od zistenia alebo od uplatnenia. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Ads/10/2013-86 z 31. októbra 2005, v ktorom je uvedené, že: „ Soud tedy vykládá uvedené ustanovení tak, že se týká případů, kdy dávka byla přiznána nesprávně; zákon ale nerozlišuje, z jakého důvodu se tak stalo; patří sem proto i případ, kdy v době podání žádosti o starobní důchod nebyla prokázána (ve skutečnosti ale splněná) doba pojištění 25 let, nutná pro přiznání tohoto důchodu podle ustanovení § 29 písm. a) zákona o důchodovém pojištění, a z tohoto důvodu nebyl také tento nárok uplatněn. Jestliže tedy v době podání žádosti o starobní důchod nebyl uplatněn nárok na zhodnocení doby pojištění 25 let a stalo se tak dodatečně, je třeba posoudit tento nárok podle ustanovení § 56 odst. 1 písm. b) zákona, jako dávku přiznanou v nesprávné výši.(...) Samotný nárok na dávku nezaniká uplynutím času. Vzhledem k tomu, že však prekluzi podléhají jednotlivé splátky dávky, uplatní se toto pravidlo také v souvislosti s finanční účinností rozhodnutí o změně dávky. Dávka se proto zvýší nebo přizná ode dne, od něhož dávka nebo její zvýšení náleží, nejvýše však tři roky nazpět ode dne zjištění nebo uplatnění nároku na 3 dávku nebo její zvýšení.Krajský soud v napadeném rozsudku v souladu se zákonem dovodil, že stěžovatelka za daného skutkového stavu [žalobkyně v době podání první žádosti o starobní důchod již splnila zákonné podmínky ustanovení § 29 písm. a) zákona, ale nemohla doložit potřebnou dobu, kterou prokázala později] chybně aplikovala ustanovení § 56 odst. 1 písm. b) zákona. Je správný i závěr krajského soudu, který zavázal stěžovatelku k tomu, aby ve věci vydala rozhodnutí nové, v němž přizná účastnici řízení starobní důchod 3 roky zpětně. Není ale správné, že se tak má stát od podání prvé žádosti o starobní důchod. Je tomu tak proto, že samotný nárok na dávku nezaniká uplynutím času, nicméně se zřetelem k tomu, že prekluzi podléhají jednotlivé splátky dávky, uplatní se toto pravidlo také v souvislosti s finanční účinností rozhodnutí o změně dávky. Dávka se proto zvýší nebo přizná ode dne, od něhož dávka nebo její zvýšení náleží, nejvýše však tři roky nazpět ode dne zjištění nebo uplatnění nároku na dávku nebo její zvýšení. Uplatněním nároku na dávku je třeba rozumět uplatnění dodatečné doby pojištění, protože toto uplatnění dodatečné doby pojištění je vázáno s ohledem na prekluzi jednotlivých splátek právě na tuto žádost. Obdobně starší judikatura k výkladu ustanovení § 62 odst. 1 a § 71 odst. 2 zákona č. 121/1975 Sb. (Cpj 179/78 bývalého Nejvyššího soudu ČSR) dovozovala, že tyto tři roky je třeba počítat od uplatnění nároku na změnu dávky u příslušného orgánu důchodového zabezpečení“. Podľa žalovaného tento výklad je potrebné vzťahovať aj na prípad žalobcu. Dikcia ust. § 105 ods. 4, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. platného v čase vzniku žalobcovho nároku na výsluhový dôchodok dáva Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia právnu možnosť žalobcovi výsluhový dôchodok priznať najviac tri roky spätne odo dňa, kedy sa preukázateľne zistilo, že sa mu výsluhový dôchodok priznal v nižšej sume ako mu patrí (túto skutočnosť VÚSZ preukázateľne zistil dňa 11. januára 2017, kedy mu boli doručené „nové“ finančné podklady od zamestnávateľa žalobcu), alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na zmenu dávky u príslušného orgánu (žalobca si uplatnil nárok na zmenu dávky svojou žiadosťou o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorá bola VÚSZ takto doručená 11. januára 2017). Použitie § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v časti vety - alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume ako patrí, vypláca v nižšej sume ako patrí, neprávom sa odoprela alebo sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, sa viaže predovšetkým na prípady, kedy po skončení služobného pomeru profesionálny vojak, aj keď spĺňa zákonom ustanovené podmienky na priznanie dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenie, o dávku požiada oneskorene. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7So/23/2012 z 27. februára 2013. 29. Vyššie uvedenému výkladu znenia § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. nie je, čo vytknúť. Prvostupňový správny orgán zistil, že žalobcovi bola dávka priznaná v nesprávnej sume z podkladov o doplatení služobného príplatku žalobcovi za rok 2008, ktorý bol rokom rozhodným pre výpočet žalobcovho výsluhového dôchodku. Tieto doklady mu boli doručené bývalým služobným úradom žalobcu M.C. XXXX A. dňa 11.01.2017. Tieto skutočnosti sú nesporné. To znamená, že žalovaný správne na tieto skutočnosti aplikoval § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., keď žalobcovi priznal dávku v správnej výške len 3 roky spätne od zistenia tejto skutočnosti, a teda k 11.01.2014. Alternatívou k určeniu počiatku, od ktorého sa trojročná lehota pre spätné priznanie dávky v správnej výške počíta dňom zistenia tejto skutočnosti správnym orgánom je určenie počiatku dňom uplatnenia nároku na dávku alebo jej zvýšenie. Čistý gramatický výklad znenia § 105 ods. 4 písm. a) by mohol zvádzať k žalobcovej požiadavke, aby mu výsluhový dôchodok bol v správnej sume priznaný spätne od uplatnenia nároku na dávku, t. j. od podania žiadosti o výsluhový dôchodok. Právny predpis je ale potrebné vykladať nielen gramaticky ale aj systematicky a v súlade s účelom zákona a zároveň ústavne komformne. Predmetné ust. § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje zmeny v sociálnom zabezpečení, v nároku na dávky, na ich výplatu a zmeny sumy dávok ako to vyplýva už z nadpisu tohto ustanovenia. Podľa § 106 ods. 2 tohto zákona nárok na dávku výsluhového zabezpečenia nezaniká uplynutím času, avšak podľa § 107 ods. 1 sa nárok na výplatu výsluhového zabezpečenia premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. Podľa § 103 ods. 3 tohto zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok na dávku ustanovených týmto zákonom na vznik nároku, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky. To znamená, že predmetné ustanovenie § 105 ods. 4 písm. a) je potrebné vykladať v súlade s jeho účelom, ktorým je umožniť zmenu v dávke sociálneho zabezpečenia, právo na výplatu ktorej sa ale premlčuje v trojročnej lehote. V súlade s tým potom aj spätné doplatenie dávky zákonodarca umožňuje len v trojročnej lehote od zistenia, že bola vyplácaná v nesprávnej výške alebo od uplatnenia nároku na dávku, čím treba v zmysle uvedeného rozumieť uplatnenie nároku na dávku, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté, teda v prípadoch už právoplatne priznaného nároku na dávku uplatnenie nároku na zmenu dávky, čiže v preskúmavanom prípade uplatnenie zmeny výšky príjmov za rozhodný rok pre výpočet výsluhového dôchodku, čiže uplatnenie nároku na zvýšenie dávky. 30. Žalobné námietky žalobcu tak, ako sú zhrnuté v bode 12 a 13 tohto rozsudku žalobca uplatňoval len vo všeobecnej rovine bez toho, aby ich konkretizoval na daný prípad. Správny súd je pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný dôvodmi žaloby. Nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené námietky podľa obsahu správneho spisu alebo obsahu napadnutého rozhodnutia konkretizovať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať. Inak povedané, žalobné námietky uplatnené všeobecne neumožňujú prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Námietka, že žalobcovi nebola vyplatená čiastka v termíne, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemá žiadny vzťah k jeho zákonnosti, nakoľko sa týka konania, ktoré nastalo po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Námietka, že rozhodnutie nemá náležitosti odôvodnenia, alebo že žalovaný sa nezaoberal otázkami, na ktoré žalobca upriamil pozornosť bez toho, aby žalobca uviedol, čo konkrétne tomu odôvodneniu má chýbať, alebo s ktorou jeho námietkou sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného, čo nestačí na to, aby správny súd mohol zistiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Možno k tomu uviesť, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 71/1967 Zb. v § 47 ods. 3. Žalovaný uviedol všetky rozhodné skutkové okolnosti a aj to, z akých dôkazov k nim dospel a aj to, ako bolo vypočítané zvýšenie žalobcovho výsluhového dôchodku. Tiež žalovaný v odôvodnení uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu tak, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, ktoré je zhrnuté v bode 6 tohto rozsudku. 31. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil jeho rozpor so zákonom a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.