Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/184/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200802 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6018200802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu Slovenská realitná kancelária, s.r.o., Bystrický rad 69, 960 01 Zvolen, IČO: 36 641 430, zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14/A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102029128/2018 zo dňa 10. októbra 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102029128/2018 zo dňa 10. januára 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101152292/2018 zo dňa 12. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100332905/2018 zo dňa 9. februára 2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený 28.2.2018. Dňom nasledujúcim po doručení protokolu, teda dňom 1.3.2018 začalo vyrubovacie konanie. Správca dane vo vyrubovacom konaní sa neúspešne pokúsil vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti BV Com Europe s.r.o. L. C., F. J. XX, I.. Správca dane nahliadol do spisu vedeného vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 spoločnosti Slovenská patentová a doménová kancelária, spol. s r.o. a spoločnosti SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o.. Správca dane sa oboznámil so žalobcom doručeným CD nosičom, na ktorom mali byť dôkazy o poskytnutí služby zo strany dodávateľa BV Com EUROPE s.r.o. a následne bolo na ústnom pojednávaní prerokované vyjadrenie žalobcu k protokolu, ich vyhodnotenie správcom dane. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 101152292/2018 zo dňa 12. júna 2018 rozhodol tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 21 359,90 Eur a neuznal daňovú stratu v sume 102 990,58 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. 1. Daň alebo daňová licencia vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 30.6.2015 960.-Eur; 2. daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 22 319,90 Eur; 3. rozdiel dane 21 359,90 Eur; 4. daňová strata vykázaná v daňovom priznaní 102 990,58 Eur; 5. daňová strata zistená správcom dane 0.-Eur. 3. Správca dane rozhodnutie odôvodnil zisteniami daňovej kontroly, podľa ktorých žalobca krátil svoje výnosy tým, že čiastku 1 206,41Eur na základe prijatej faktúry od spoločnosti Herda spol. s r.o. zaúčtoval na ťarchu účtu XXXXXX-L., pričom podľa faktúry išlo a bolo na nej jasne uvedené, že fakturovaná bola dodávka a montáž plastových okien (demontáž starých okien, čistenie otvorov, osadenie okien, vypenenie PU omietky a murárske vysprávky, osadenie doplnkov - parapety, žalúzie, siete, odvoz a likvidácia odpadu), a preto mal žalobca účtovať o zmene stavu nedokončenej výroby v prospech účtu XXX. Žalobca tým porušil § 17 ods. 2, písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., na základe ktorého sa výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované od základu dane. Správca dane do daňových výdavkov neuznal výdavky vo výške 1 759,44 Eur, ktorými boli náklady na motorové vozidlo V. ev. č. I ktoré bolo podľa vyjadrenia žalobcu na základe ústnej zmluvy prenajaté D.. K. F., ktorá uhrádzala prenájom za užívanie motorového vozidla z dôvodu, že žalobca mal zaúčtovaním na účet XXXXXX-X. V. na za obdobie 01/2014 - 12/2014 vo výške 1 334,96 Eur. Teda nakupoval pohonné látky pre inú osobu, a preto spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov v zmysle § 19 ods. 2, písm. e), bod 3 zákona č. 595/2003 Z. z. možno použiť len pre ten daňový subjekt, ktorý motorové vozidlo používal za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov v nadväznosti na § 2 písm. i) tohto zákona. Z dôvodu, že išlo o prenajaté motorové vozidlo, neboli uznané ani výdavky s ním spojené a to daň z motorových vozidiel vo výške 148.-Eur, prezúvanie, umývanie vo výške 45,85 Eur, diaľničná nálepka vo výške 50.-Eur a zákonné poistenie vo výške 79,67 Eur. Podľa správcu dane žalobca tým porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a § 17 ods. 2, písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške v nadväznosti na § 2 písm. i) tohto zákona, daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak a v nadväznosti na § 2 písm. j) tohto zákona základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon neustanovuje inak. 4. Správca dane ďalej dôvodil tým, že čiastku 4 412,85 Eur, o ktorú bol zvýšený základ dane odôvodnil tým, že išlo o nezaúčtovanú odmenu z podielu na tržbách za kaviareň, bar a herňu. Podľa predloženej zmluvy o spolupráci zo dňa 14.1.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a MCafe s.r.o. Zvolen, ktorej predmetom bolo prevádzkovanie kaviarne, baru a herne v priestoroch na Z. Q.. XX vo I. sa žalobca zaviazal uhrádzať náklady súvisiace s réžiou nebytových priestorov a obstarávať základné hygienické pomôcky a prostriedky potrebné pre nerušenú prevádzku, obstarávať HIM a DHIM v nevyhnutnom rozsahu, vykonávať reklamnú podporu pre úspešné prevádzkovanie prevádzky MCafe. MCafe s.r.o. sa zaviazalo uhrádzať všetky náklady súvisiace s nákupom nealkoholických, alkoholických nápojov a príslušenstva v zmysle platného nápojového lístka. Dohodli sa tiež na odmene pre každú zo zmluvných strán vo výške 50% + DPH z výnosov MCafe s.r.o. ponížených o preukázateľné náklady. Odmena mala byť splatná do troch dní po mesačnej uzávierke na základe faktúry žalobcu. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období v predmetných priestoroch na základe mandátnych zmlúv prevádzkoval v kaviarni, herňa na mieste Q.. XX I. hazardné hry pomocou video terminálov umiestnených v týchto priestoroch. Podľa jeho vyjadrenia kaviareň bola prevádzkovaná spoločnosťou MCafe a herňa žalobcom v rámci jednej kompatibilnej prevádzky. Nevyhovel žiadosti správcu dane, aby sa vyjadril k svojej odmene z prevádzky kaviarne a predložil len obraty na účte - tržby kaviareň, bar spoločnosti MCafe s.r.o., následne tiež fotokópie denných a mesačných pások z ERP spoločnosti MCafe s.r.o. zo dňa 26. až 28.2.2014 za mesiac 04,05,06. 2014 a konateľka MCafe s.r.o. predložila knihy elektronickej pokladnice za kaviareň a bar s dennými a mesačnými obratmi. Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly vôbec nevyjadril k svojej odmene a nepreukázal jej zaúčtovanie na výnosových účtoch. Správca dane vyčíslil odmenu vo výške 50% z dosiahnutých tržieb za kaviareň a herňu vo výške 4 412,85 Eur. Konštatoval, že žalobca porušil § 17 ods. 2, písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sa výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, alebo podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. 5. Správca dane k nákladom, ktorých vynaloženie na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, nebolo žalobcom dostatočne preukázané vo výške 121 805.-Eur, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca na ťarchu účtu reklamné služby a inzercia v roku 2014 každý mesiac okrem mesiaca august účtoval faktúry od svojich dodávateľov BV Com Europe s.r.o. a MCafe s.r.o. za reklamné služby (logo, reklamná kampaň formou baneru stránok N., N., N., N., N., N.), poskytované na webových stránkach N., N., N., N.. Pri niektorých dodávateľských faktúrach od dodávateľa BV Com Europe s.r.o. Zvolen boli priložené printscreeny obrazovky. Tieto boli vo všetkých prípadoch takmer totožné a nebol na nich špecifikovaný dátum, kedy boli vytvorené. Takéto dokumenty nie je možné pre ich nejednoznačnosť považovať za dôkaz v daňovom konaní. Dodanie reklamných služieb webstránok od dodávateľa MCafe s.r.o. nebolo ničím doložené. Žalobca vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly rozdelil reklamu na priamu ako podporu vlastných domén, log a banerov a nepriamu ako podporu cudzích domén, log a banerov a pripojil hodnotenie - analýzy schémy priradenia faktúr ekonomickej opodstatnenosti v pozícii sprostredkovateľa reklamy a v pozícii konečného užívateľa. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vykonal dôkladnú analýzu predložených vyjadrení vrátane schém žalobcu, pričom zistil, že je potrebné uznať ako daňový výdavok jednu z faktúr od BV Com Europe s.r.o. vo výške 2 250.-Eur. K ďalším sa vyjadril jednotlivo, pričom časť nebolo uznaných z dôvodu, že podľa žalobcu nakúpené reklamné služby ako sprostredkovateľ predával odberateľom so ziskom, čo ale nebolo dodržané pri niektorých faktúrach. Ďalej pri niektorých faktúrach zistil, že bolo rozdielne zdaniteľné plnenie podľa dodávateľskej a odberateľskej faktúry alebo išlo o rozdielne zdaniteľné obdobie na dodávateľskej faktúre a na odberateľskej faktúre. K žalobcom uvádzanej priamej reklame, ktoré preukazoval elektronickým scanom súborov na CD (elektronické zápisy o poskytnutí služby zo strany dodávateľa BV Com Europe s.r.o.) správca dane uviedol, že po preskúmaní predložených materiálov a CD nosiča a dodávateľských faktúr zistil, že v schéme dôkazu poskytnutia služby z pozície konečného užívateľa výhod je uvedený elektronický zápis s dátumom 14.8.2014 za obdobie 08/2014 s tým, že službu poskytol BV Com a službu prijal žalobca. Správca dane uviedol, že v mesiaci august 2014 nebola poskytnutá žiadna služba a zaevidovaná žiadna dodávateľská faktúra pre žalobcu od uvedeného dodávateľa. Ďalej, že v schéme dôkazu je uvedené, že v každom 01-12/2014 období bola k faktúre priložená listina farebný scan printobrazovky. Správca dane ale zistil, že len pri niektorých dodávateľských faktúrach boli priložené printscreeny obrazovky, pričom ich vymenoval. Žalobca mal faktúry za reklamu od spoločnosti BV Com Europe s.r.o. spolu vo výške 95 470.-Eur. K niektorým z nich boli priložené printscreeny obrazovky, ktoré však pre ich nejednoznačnosť nebolo možné považovať za dôkaz v daňovom konaní, žalobca iné dôkazy počas daňovej kontroly nepredložil. Počas daňovej kontroly teda neboli predložené elektronické záznamy na CD alebo USB kľúči, kde malo byť vyobrazenie reklamy a jej umiestnenia vrátane stránok, na ktorých sa bude nachádzať a ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou dodávateľskej faktúry. Žalobca predložil vo vyrubovacom konaní CD s elektronickými zápismi dodávateľa BV Com Europe s.r.o., ktoré obsahujú snímky, na ktorých sú printscreeny obrazoviek, ktoré sú totožné s tými, ktoré boli priložené pri výkone daňovej kontroly k faktúram bez označenia dátumu. Súbory vo formáte X. dodané na CD nosiči preukazujú len skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase, a v rozsahu ako boli uvedené na faktúre. V súčasnosti predmetné stránky, na ktorých mala byť reklama umiestnená nie sú funkčné, a preto nemožno realizáciu reklamných služieb zistiť. Takisto ani stránky N., N., N., nie sú v súčasnosti funkčné a nie je možné zistiť, či ich žalobca využíval. Žalobca nepreukázal správcovi dane ani vo vyrubovacom konaní opodstatnenosť zaúčtovania predmetných nákladov do daňových výdavkov. Jeho tvrdenia nemajú reálny podklad, a preto nemajú ani oporu v zákone o dani z príjmov. Správca dane na námietku žalobcu sa pokúsil o vypočutie konateľa dodávateľa BV Com Europe s.r.o. pána L. C., čo sa nepodarilo, nakoľko pri doručovaní predvolania na výsluch svedka, bolo zistené, že na adrese M. J. XXXX/XX, I. sa nezdržiava min. 4 až 5 rokov. Dodávateľ spoločnosť BV Com Europe s.r.o. nesídli na svojej adrese. Nahliadnutím do spisov vedených vo vyrubovacích konaniach na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 u daňových subjektov Slovenská patentová a doménová kancelária spol. s r.o., Zaježova 560, Pliešovce a SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o., Zvolen za účelom oboznámenia sa s CD nosičmi s elektronickými zápismi BV Com Europe s.r.o. v roku 2014, pričom zistil, že ide o totožné súbory, ako boli predložené v predmetnom daňovom konaní. Konštatoval, že pri možnosti úpravy vstupných dát v PC (dátum a čas), je možné takýto dôkaz spochybniť ako dôkaz v daňovom konaní. Čas na snímkach (printscreenoch) sa vo väčšine prípadov nezhoduje s časom vytvorenia snímky podľa údajov zobrazených vo vlastnostiach dokumentu. Na CD sa nachádzajú snímky, na ktorých sú printscreeny obrazoviek zobrazené v priečinkoch označené obdobia 01, 02, 04, 05, 06, 07, 08/2014. Po otvorení jednotlivých priečinkov sa na CD sa zobrazia obrázky printscreeny vo formáte X.. Priečinok označený Q. na CD predloženom vo vyrubovacom konaní je podľa údajov uvedených vo vlastnostiach vytvorený až v roku 2017. Správca dane poukázal tiež na to, že žalobca mal v zdaňovacom období 2014 zaúčtovaných 47 dodávateľských faktúr od spoločnosti BV Com Europe s.r.o., pričom z celkovej fakturovanej sumy 142 050.-Eur žalobca v roku 2014 dodávateľovi zaplatil len 200.-Eur a aj napriek tomu mu boli služby naďalej fakturované. Pokiaľ ide o faktúry od spoločnosti MCafe s.r.o. neboli ani počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní tieto náklady ničím doložené. Preto boli výdavky na priamu reklamu vo výške 98 900.-Eur vyhodnotené ako výdavky, ktoré nebolo možné uznať za daňové, a teda výdavky ktoré zvyšujú výsledok hospodárenia. Po úprave uznateľných výdavkov na nepriamu reklamu bola pripočítateľná položka z daňovej kontroly upravená na čiastku 119 555.-Eur. Správca dane ďalej zdôvodnil aj zvyšné položky neuznaných výdavkov, ktoré pre potreby tohto prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nie sú relevantné z dôvodu, že žalobca ich nesprávnosť alebo nezákonnosť v žalobe nenamietal. Správny súd ich preto v zhrnutí podstatných argumentov administratívneho rozhodnutia, neuvádza. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102029128/2018 zo dňa 10. októbra 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane 21 359,90 Eur a žalobcovi nebola uznaná daňová strata v sume 102 990,58 Eur za zdaňovacie obdobie 2014, potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že stručne popísal zistenia správcu dane a výsledky vyrubovacieho konania s tým, že sa stotožnil so závermi správcu dane s poukazom na § 2 písm. i), j), § 19 ods. 2, písm. k), § 21 ods. 1, § 17 ods. 2, písm. a) a b) zákona o dani z príjmov. Ďalej uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a predchádzajúceho konania sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi správcu dane. 7. K odvolacej námietke týkajúcej sa nespochybniteľného prínosu priamej aj sprostredkovanej reklamy žalovaný uviedol, že prínos z nepriamej reklamy je mu zrejmý vtedy, keď reklamné služby boli ďalej fakturované odberateľom, a teda boli dosiahnuté z tejto činnosti aj výnosy. Išlo o sprostredkovanie reklamy pre dvoch hlavných odberateľov - spoločnosť MCafe s.r.o. tri faktúry a Mikisystémy päť faktúr. Dodávateľom týchto reklamných služieb mala byť v roku 2014 spoločnosť BV Com Europe s.r.o.. Správcom dane bola spochybnená opodstatnenosť len tých nákladov za reklamné služby týchto stránok na základe faktúr od dodávateľa BV Com Europe s.r.o. v daňových výdavkoch, ktoré sa týkali mesiacov, za ktoré daňový subjekt od dodávateľa reklamné služby nakúpil, ale svojim odberateľom ich už ďalej nevyfakturoval, resp. daňový subjekt priradil nesprávne dodávateľské faktúry k odberateľským - rozdielne plnenie (obsah) dodávateľskej a odberateľskej faktúry s rozdielnymi obdobiami, alebo služba bola predaná skôr, ako ju žalobca nakúpil. Podstata reklamy určenej pre žalobcu (priama reklama v zmysle používanej terminológie žalobcu) mala spočívať v reklame a propagácii jeho vlastných log a banerov a mala zabezpečiť ekonomický prínos. Konkrétne išlo o zverejňovanie názvov domén N., N., N. a N. (39 dodávateľských faktúr od spoločnosti BV Com Europe s.r.o. a tri dodávateľské faktúry od spoločnosti MCafe s.r.o.). Z účtovníctva žalobcu a ani z vyjadrení a objasnení žalobcu však nebolo možné zistiť, na akom princípe by táto priama reklama mala fungovať, aký bol jej konkrétny prínos, resp. v akom časovom horizonte by bolo možné prínos vyhodnotiť a očakávať. Žalobca toto nijako neobjasnil a nikde nešpecifikoval, nepodal žiadne vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému užívateľovi táto priama reklamná podpora prostredníctvom zverejnenia log, banerov a domén vyššie uvedených na webových stránkach dodávateľa priniesla. Žalobca tiež nepodal vysvetlenie, prečo bola z jeho strany bezodplatne poskytovaná reklamná podpora spoločnostiam, ktorým mala prinášať ekonomický úžitok. Opodstatnenosť uplatnenia nákladov na reklamné služby prostredníctvom zverejňovania názvov domén na webových stránkach dodávateľov daňových výdavkoch, bola posudzovaná v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu a z hľadiska splnenia základných podmienok na uznanie nákladov ako daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov. 8. K odvolacím námietkam týkajúcim sa preukázania opodstatnenosti výdavkov predkladanými schémami priradenia faktúr žalovaný uviedol, že sa v odvolacom konaní stotožnil so záverom správcu dane, ktorý jednotlivé priradenia faktúr posúdil a porovnal z hľadiska plnení (obsahu) a období dodávateľskej a odberateľskej faktúry. Ďalej zopakoval dôvody, pre ktoré nebolo možné so žalobcom predkladanou schémou súhlasiť, resp. dôvody pre ktoré žalobcom predkladaná schéma pre časové a obsahové nezrovnalosti, nemohla obstáť a pre ktoré náklady na nepriamu reklamu v celkovej sume 20 655.-Eur boli posúdené ako výdavky, ktoré nemožno uznať ako daňové. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že žalobca v odvolaní sa obmedzil len na konštatovanie, že pokiaľ je on vlastníkom predmetných stránok, ide o priamu reklamu jeho činnosti a prínos je z takejto reklamy pre neho nespochybniteľný, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepodal žiadne vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému užívateľovi táto priama reklamná podpora prostredníctvom zverejnenia log, bannerov a domén N., N., N. a N. na webových stránkach dodávateľov priniesla. Podľa žalovaného z dostupne verejných zdrojov bolo zistené, že stránka N. bola v čase vydania napadnutého rozhodnutia registrovaná a vlastníkom bola PRVÁ ZVOLENSKÁ REALITNÁ KANCELÁRIA HOLDING s.r.o., stránka N. bola registrovaná registrátorom Gransy s.r.o. Praha. Stránky domény N., N. a N. neboli v čase vydania napadnutého rozhodnutia funkčné a nenachádzali sa ani v dostupne verejnom zozname domén. Z toho nebolo možné zistiť, či ich žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období 2014 využíval. To platí aj pre stránky N. a N. a N., ktoré neboli už v čase vydania napadnutého rozhodnutia funkčné, a preto nebolo možné realizáciu reklamných služieb overiť. Pri niektorých dodávateľských faktúrach od spoločnosti BV Com Europe s.r.o. boli k výkonu daňovej kontroly predložené printscreeany v papierovej podobe bez datovania a boli všetky takmer totožné, takže nebolo možné ich pre túto nejednoznačnosť považovať za dôkaz realizácie reklamy pre žalobcu. Nebolo možné uznať ani elektronický zápis súboru vo formáte PNG predložený na nosiči CD z dôvodu, že súbory na CD nosiči preukazujú len tú skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a rozsahu, ako boli uvedené na faktúre. Pri možnosti úpravy vstupných dát v PC (dátum a čas) je možné takýto dôkaz spochybniť ako dôkaz v daňovom konaní. Čas na snímkach (printscreenoch) na CD nosiči sa vo väčšine prípadov nezhoduje s časom vytvorenia snímky podľa údajov zobrazených vo vlastnostiach dokumentu. Na CD sa nachádzajú snímky, na ktorých sú printscreeny obrazoviek zoradené v priečinkoch, označené obdobiami 01 až 08/2014 a po otvorení sa zobrazia obrázky vo formáte X., pričom priečinok s označením Q. je podľa údajov vo vlastnostiach vytvorený až v roku 2017. Z tohto sa javí, že snímky nesú znaky dodatočných úprav. 9. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že po dôkladnom preskúmaní predložených materiálov, CD nosiča a dodávateľských faktúr bolo zistené, že v schéme dôkazu poskytnutia služby je uvedený elektronický zápis s dátumom 14.8.2014 za obdobie 08/2014 a že službu poskytol BV Com Europe a službu prijal žalobca, pričom za tento mesiac nebola zaevidovaná žiadna dodávateľská faktúra pre žalobcu. Ďalej, že v schéme dôkazu poskytnutia služby žalobca uvádza, že za každé obdobie 01/2014-12/2014 bola dodávateľom priložená listina farebný scan - printscan obrazovky, kde nie je možné, aby bol vyznačený dátum, kedy sa printscan realizoval. Ďalej žalobca v tabuľke schémy uvádza, že tieto listiny boli priložené k jednotlivým faktúram dodávateľa. Odvolací orgán ale zistil, že len pri niektorých dodávateľských faktúrach boli priložené printscreeny obrazovky, pričom aj uviedol, pri ktorých sa tak stalo. Ďalej, že z iných prebiehajúcich konaní bolo zistené, že predložené CD vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 je totožné s CD, ktoré bolo predložené vo vyrubovacích konaniach po daňových kontrolách dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014 v spoločnosti Slovenská patentová a doménová kancelária spol. s r.o. a v spoločnosti SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o.. Žalovaný uzavrel, že všetky tieto skutočnosti spochybňujú vierohodnosť predloženého CD nosiča, ktorý mal byť dôkazom realizácie reklamných služieb a CD javí znaky dodatočných úprav. Ďalej dôvodil tým, že žalobca nepreukazoval ničím poskytnutie reklamy na stránkach MCafe s.r.o., pričom stránka nie je funkčná a nie je to možné overiť. Tvrdenia žalobcu o opodstatnenosti zahrnutia uvedených nákladov do daňových výdavkov nemajú reálny podklad, a preto ani oporu v zákone o dani z príjmov. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že išlo zviditeľnenie jeho obchodného mena uviedol, že predložené dokumenty obchodné meno žalobcu neobsahovali a žalobca neuviedol, akým spôsobom malo byť takto zviditeľnené jeho obchodné meno. 10. Žalovaný k námietkam vo vzťahu k neuznaným výdavkom vyfakturovaných faktúrou od spoločnosti Herda spol r.o. Zvolen uviedol, že na dodávateľskej faktúre je jasne uvedené, že bola fakturovaná dodávka a montáž plastových okien (demontáž starých okien, čistenie otvorov, osadenie okien, vyplnenie PU, omietky a murárske vysprávky, osadenie doplnkov, parapety, žalúzie, siete, odvoz a likvidácia odpadu). V daňovej kontrole to bolo takto vyhodnotené, pričom žalobca počas daňovej kontroly proti tomu nenamietal, až vo vyjadrení k protokolu uviedol, že išlo o sprostredkovaný predaj a nešlo o nedokončenú výrobu ale o samostatnú časovú akciu s časovým rozlíšením, o čom však žalobca neúčtoval v účtovníctve. V účtovníctve žalobcu časové rozlíšenia neboli. V odvolaní žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť tejto nákladovej položky v zmysle platných predpisov. 11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam týkajúcim sa neuznaných nákladov v sume 1 759,44 Eur a to náklady na motorové vozidlo V. uviedol, že žalobca účtoval náklady na spotrebované pohonné hmoty vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% podľa § 19 ods. 2, písm. l), bod 3 zákona o dani z príjmov v sume 1 334,96 Eur a ďalšie náklady. Žalobca bol vyzvaný, aby predložil doklady a nájomnú zmluvu, pričom žalobca oznámil, že išlo o ústnu nájomnú zmluvu. O tejto položke bol priebežne oboznámený a nič nenamietal, až vo vyjadrení k protokolu uviedol, že sa ústne dohodol s nájomcom, že prenajímateľ bude znášať prevádzkové náklady, opravy, údržbu, poistné aj PHM. Žalobca v odvolaní uviedol totožné stanovisko, ako vo vyrubovacom konaní, a teda neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť zahrnutia nákladov na motorové vozidlo, ktoré využívala pre svoje účely fyzická osoba do daňových výdavkov. Preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky, pretože neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. 12. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa neuznania výdavkov, resp. týkajúcim sa zvýšenia pripočítateľných položiek, týkajúcich sa príjmov z prevádzkovania kaviarne spoločnosťou MCafe s.r.o. uviedol, že žalobca vo vyrubovacom konaní tvrdil, že prevádzky spoločnosti MCafe s.r.o. nedosiahli zisk, a preto nevznikol základ pre výpočet odmeny, avšak túto skutočnosť ničím nepodložil ani v čase výkonu daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania. Vyjadrenie žalobcu spočívalo v tom, že bude mať len náklady (v skutočnosti boli minimálne vo výške 22 171,33 Eur) a žiadnu adekvátnu odmenu za to, že spoločnosti MCafe s.r.o. poskytol priestory, zariadil prevádzku a urobil reklamu. Žalovaný k tomu podotkol, že žalobca a spoločnosť MCafe s.r.o. sú personálne prepojené osoby, keď D.. F. Q. bol konateľom spoločnosti MCafe s.r.o. (predtým a teraz znova Reality Market s.r.o.) od 27.9.2005 do 21.1.2014 a od 7.6. 2017 je v tejto spoločnosti prokuristom. D.. A. F. je od 22.3.2017 konateľkou žalobcu. Žalobca v odvolaní uviedol to isté, čo vo vyrubovacom konaní, čo znamená že neuviedol také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že nemal žiadne príjmy z prevádzkovania kaviarne a herne. 13. Žalovaný k námietke preukázania nákladov na reklamu v sume 119 555.-Eur uviedol, že išlo o výdavky na základe 39 dodávateľských faktúr od BV Com Europe s.r.o. a troch faktúr od spoločnosti MCafe s.r.o.. Pri niektorých faktúrach od spoločnosti BVV Com Europe s.r.o. boli k výkonu daňovej kontroly priložené v papierovej podobe printscreeny obrazoviek, na ktorých nebol vyobrazený dátum, kedy boli vytvorené, a preto nebolo možné pre ich nejednoznačnosť považovať to za dôkaz reklamy pre žalobcu. Počas výkonu daňovej kontroly neboli v inej ako papierovej forme predložené žiadne dôkazy preukazujúcu realizáciu reklamy práve v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca predložil vo vyrubovacom konaní po skončení daňovej kontroly CD s elektronickými zápismi, ktoré obsahuje printscreeny obrazoviek totožné s tými, ktoré boli priložené k niektorým faktúram bez označenia dátumu. Súbory vo formáte PNG dodané na CD nosiči preukazujú skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a rozsahu, ako bolo uvedené na faktúre. Žalovaný argumentoval ďalej tým, že stránky dodávateľa v čase rozhodovania neboli funkčné, a preto nebolo možné realizáciu reklamných služieb na týchto stránkach overiť. Takisto stránky, ktoré mali byť zobrazované na webových stránkach dodávateľa neboli v čase rozhodovania funkčné, a preto nebolo možné zistiť, či ich žalobca využíval. Žalobca ničím nepreukázal poskytnutie reklamných služieb od dodávateľa MCafe s.r.o. a webové stránky tejto spoločnosti nie sú funkčné, preto nebolo možné realizáciu reklamných služieb overiť. Ani pri dodávateľovi BV Com Europe s.r.o. nebolo možné dodávku reklamných služieb na strane tohto dodávateľa overiť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorej konateľ sa nezdržiava na adrese pobytu a ani spoločnosť na adrese sídla. Preto reklamné služby od týchto dvoch dodávateľov nebolo možné uznať za daňové výdavky, keďže žalobca v priebehu daňovej kontroly vyrubovacieho konania ani odvolacieho konania nepreukázal, že boli vynaložené na propagáciu jeho obchodného mena. Takisto nebolo možné uznať náklady v celkovej sume 20 655.-Eur, pretože neboli vynaložené na dosiahnutie a udržanie zdaniteľných príjmov. 14. Žalovaný k ďalším odvolacím námietkam uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Kontrola na dani z príjmov právnickej osoby nebola vykonávaná u dodávateľov žalobcu a ani u jeho odberateľov. Z výpisov z obchodného registra bolo zistené, že D.. F. Q. bol prokuristom spoločnosti BV Com Europe s.r.o., pričom táto spoločnosť má od 20.11.2013 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie D.. F. Q.. Správca dane postupoval v súlade so zásadami daňového konania. Všetky dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami, prinstscreenmi webových stránok dodávateľa bez uvedenia dátumu vytvorenia a CD nosiča jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o realizácii reklamných služieb. To, že služba bola riadne poskytnutá, nebolo riadne preukázané a žalobca si nezabezpečil také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné poskytnutie fakturovaných služieb. CD nosič s elektronickými zápismi obsahuje snímky, na ktorých sú printscreeny obrazoviek bez dátumov. Snímky sú totožné s tými, ktoré boli predložené v papierovej podobe. Súbory vo formáte X. na CD nosiči preukazujú len skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a v rozsahu, v akom boli uvedené na faktúre. Pri možnosti úpravy vstupných dát v PC (dátum a čas) je možné takýto dôkaz spochybniť ako dôkaz v daňovom konaní. Čas na snímkach sa vo väčšine prípadoch nezhoduje s časom vytvorenia snímky, podľa údajov zobrazených vo vlastnostiach dokumentu. Takisto skutočnosť, že faktúra je zaúčtovaná v účtovníctve u dodávateľa aj odberateľa sama o sebe nie je dôkazom, že k plneniu na nej uvedenému reálne aj došlo. Faktúra zaúčtovaná do nákladov je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné a vystavil ten, kto ich vystaviť mal za služby, ktoré boli reálne uskutočnené. Dôkazy predložené daňovým subjektom nie je možné považovať za dôkazy o realizácii reklamných služieb v čase, ktorý je uvedený na faktúrach. Technické zápisy na CD nosiči je možné pri určitých podmienkach pozmeniť (pri zmene vstupných dát - dátum a čas). Žalobca nepreukázal oprávnenosť vynaložených nákladov ani na jeho zviditeľnenie a nebol preukázaný ani ekonomický prínos reklamy, pri ktorých vystupoval ako sprostredkovateľ. Žalobca dlhodobo podniká so stratou. Hodnotenia správcu dane vychádzali z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, dáta zo systému finančnej správy, z verejnej prístupných zdrojov, ústne pojednávanie so žalobcom, vyjadrenia žalobcu, nahliadnutie do spisu iných daňových kontrol, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Žalobca si dlhodobo neplní svoje záväzky, nakupuje reklamné služby, za ktoré nezaplatí. Žalobca mal vo svojom účtovníctve za rok 2014 zaúčtovaných 47 faktúr od dodávateľa v celkovej 142 050.-Eur, z ktorých dodávateľovi zaplatil len 200.-Eur a napriek tomu boli dodávateľom služby fakturované naďalej. V kontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca náklady v celkovej sume 144 095,05 Eur a celkové výnosy boli v sume 43 238.-Eur. Náklady na priamu reklamu predstavovali 98 900.-Eur, čo je 68,64% z celkových nákladov. Žalovaný zdôraznil, že hlavným dôvodom na neuznanie výdavkov na priamu reklamu na základe faktúr od dodávateľa BV COM Europe s.r.o. bolo, že podľa predložených dokladov a písomností k tejto reklame vôbec nedošlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom. Neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu má za následok nepreukázanie jeho tvrdení s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Preto nebolo vyhovené odvolaniu. Žalobné dôvody 15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania z dôvodu, že postup predchádzajúci napadnutému rozhodnutiu vrátane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezodpovedali vykonanému dokazovaniu, neboli vyvážené z hľadiska rozloženia dôkazného bremena, bolo posúdené v neprospech žalobcu v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov, a preto nezákonné. 16. Žalobca tvrdil, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu základných zásad správy daní, zásady zákonnosti, súčinnosti, rovnosti účastníkov konania, voľného hodnotenia dôkazov tým, že hodnotenie dôkazov CD nosiča s elektronickými zápismi, ktorým žalobca preukazoval vykonanie reklamných služieb v konkrétnom časovom období nezodpovedá technickým vlastnostiam fixne zaznamenaným na predloženom CD nosiči a ostatné dôkazy o vynaložení ostatných nákladov boli vyhodnotené v rozpore s predloženým účtovníctvom žalobcu. Podľa žalobcu CD nosič potvrdzuje vykonanie fakturovaných reklamných služieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietkam nesprávneho vyhodnotenia predloženého CD nosiča len prebral argumentáciu prvostupňového orgánu bez toho, aby rozumne vysvetlil, prečo nie je možné akceptovať vysvetlenia žalobcu v tejto rozhodujúcej, skutkovej a právnej otázke. Na pojednávaní upresnil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil veličinu dátumu otvorenia súboru, pričom nezobral do úvahy dátumy vyhotovenia jednotlivých printscreenov, ktoré v tomto súbore sú presne uvedené a zmeniť by ich mohol len možno nejaký hacker. 17. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie vzájomnej obsahovej súvislosti reklamných printscreenov v papierovej podobe a údajov zaznamenaných na CD nosiči s elektronickými zápismi dodávateľa reklamných služieb BV Com Europe s.r.o.. Nesprávne tiež daňové orgány vyhodnotili argumentáciu žalobcu, že cez tzv. preklik reklamovaných domén sa oslovené subjekty mohli dostať k informácii v kolónke „kontakty", kde bolo uvedené obchodné meno žalobcu s kontaktným telefónnym číslom a e-mailovou adresou. V takom prípade sa zverejnenie obchodného mena žalobcu považuje za jeho priamu reklamu, ergo náklady spojené s poskytovaním reklamy je možné kvalifikovať za daňové výdaje. Printscreen je vlastne banerom, resp. ekvivalentom jeho materiálneho vyhotovenia a preukázania v digitálnom prostredí. Žalobca nesúhlasil s tým, že samotná snímka printscreen pre nedostatok identifikačných údajov o mieste a čase vyvesenia reklamy, nebola dostatočným dôkazom o realizácii fakturovaných reklamných služieb, pretože súbory vo formáte X., ich podrobne zdokumentované vlastnosti v členení, kedy bol ten - ktorý súbor vytvorený, upravený a naposledy otvorený poskytujú priemerne zdatnému užívateľovi nezvratnú istotu o čase vzniku, t. j. o čase vytvorenia toho-ktorého predloženého súboru. Forma takto v digitálnom prostredí zverejnených banerov musí postačovať na unesenie dôkazného bremena žalobcu v tejto otázke. Podľa žalobcu sa pre účely uznania daňových výdavkov jedná o porovnateľnú situáciu, keď mimo virtuálneho prostredia reklamný baner visí napr. na mantineli zimného štadióna. 18. Žalobca namietal zmätočnosť a vnútornú protirečivosť argumentácie daňových orgánov, keď poukazovali na priečinok s označením Q., keďže za uvedené obdobie žalobcom nebola účtovaná reklama ako daňový náklad. Žalobca ďalej namieta, že samotná skutočnosť, že na jednom CD nosiči sú nahraté logá viacerých reklamovaných subjektov a pre viacerých odberateľov (okrem žalobcu aj pre Slovenskú patentovú a doménovú kanceláriu spol. s r.o. a SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o.), nemôže viesť k záveru o nedostatočnom preukázaní reklamných služieb pre žalobcu v tomto konaní. 19. Žalobca ďalej namietal nesprávne posúdenie položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia a to krátených výnosov pri zakúpení plastových okien od dodávateľa Herda s.r.o. v sume 1 206,41 Eur, kedy daňové orgány nesprávne vyhodnotili tento obchodný prípad ako nedokončenú výrobu, hoci sa jednalo o sprostredkovaný predaj - t. j. nákup a predaj plastových okien. Ďalej náklady spojené s nájmom motorového vozidla V. v sume 1 759,44 Eur, keď žalovaný pochybil, keď prenájom vozidla, čo bolo potvrdené D.. F. a faktúrami vystavenými za nájom vozidla, čo nebolo sporné, kauzálne neuznal náklady spojené s prevádzkou vozidla a správnymi poplatkami. Tieto náklady bolo nutné uznať ako daňové náklady. 20. Ďalej nezaúčtovaná odmena z podielu na tržbách za kaviareň, bar a herňu MCafe s.r.o. v sume 4 412,85 Eur pri nej daňové orgány v rozpore s obsahom zmluvného dojednania v článku III.-odmena v zmluve o spolupráci dospeli k protichodnému záveru, ako je výška odmeny dohodnutá medzi zmluvnými stranami. Tie sa dohodli na odmene vo výške 50% plus DPH z výnosov MCafe s.r.o. ponížených o preukázateľné náklady. Správne orgány to vyhodnotili ako 50% z tržieb, pričom správne mali byť 50% z čistého zisku. Žalobca namietal, že správne orgány mali posúdiť ekonomickú podstatu transakcie pred právnym titulom, na základe ktorého bola transakcia uskutočnená. Daňové orgány neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno na preukázanie a obhájenie v rozhodnutí prijatej verzie o nedostatočnom preukázaní vynaložených daňových výdavkov. 21. Žalobca namietal, že predložil správcovi dane účtovníctvo, z ktorého vyplýva, že k poskytnutiu sporných daňových výdavkov nepochybne došlo. Platí, že daňový subjekt v takom prípade vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou plnenia a má k tomu zodpovedajúcu fakturáciu a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku toho, čo účtovníctvom a súvisiacimi dôkazmi deklaroval žalobca, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Pri hodnotení dôkazov daňové orgány nerešpektovali zmysel a účel internetovej reklamy ako daňovo uznateľného dôkazu o výdavku. Pritom je všeobecne akceptovateľné, že v súčasnej digitálnej dobe predstavuje reklama jeden z významných marketingových nástrojov podnikateľskej činnosti každého podnikateľského subjektu. Hodnotiace úvahy daňových orgánov v ostatných namietaných položkách sa odklonili od bežnej a štandardnej akceptácie daňových výdavkov v porovnateľných, resp. totožných prípadoch. 22. Žalobca namietal, že hodnotenie dôkazov, o ktoré správne orgány opreli úvahu, že nedošlo k dostatočnému preukázaniu poskytnutých reklamných služieb, že boli krátené výnosy pri zakúpení plastových okien od dodávateľa Herda s.r.o. ako aj náklady spojené s nájmom motorového vozidla V. a bola navýšená nezaúčtovaná odmena z podielu na tržbách za kaviareň, bar a herňu MCafe s.r.o., nepredstavujú daňový náklad, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Ak sa žalovaný správny orgán nevysporiadal s dôkaznými prostriedkami, tak konal protiprávne, čiže v rozpore so zásadou voľného hodnotenia podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Technicky nesprávne a neprijateľné posúdenie CD nosiča v prieniku s podozrením o možnom zásahu do údajov na ňom evidovaných, avšak bez zodpovedajúceho dôkazu, nemôže postačovať v rámci rozloženého dôkazného bremena na záver daňových orgánov o nedostatočnom preukázaní žalobcom uplatnených daňových výdavkov. Ani ostatné závery k ostatným namietaným položkám nemožno hodnotiť za súladné s rozložením dôkazného bremena, v prípade keď žalobca vyčerpal dôkazné bremeno. Žaloba mal za preukázané, že nebol správne vyhodnotený kľúčový dôkaz žalobcu CD nosič, nesprávne hodnotené aj ostatné dôkazy pri ostatných neuznaných položkách a žalovaný pochybil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezákonné prvostupňové rozhodnutie potvrdil a nezohľadnil argumentáciu obsiahnutú v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Potom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za vyčerpávajúci, vecný a preskúmateľný spôsob rozhodovania žalovaného. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd žalobu zamietol. K neuznaným nákladom na reklamu v sume 119 555.-Eur žalovaný uviedol, že žalobca nakupoval v zdaňovacom období roku 2014 od hlavného dodávateľa BV Com Europe s.r.o. Zvolen a od ďalšieho dodávateľa MCafe s.r.o. Zvolen reklamné služby, ktoré boli určené jednak pre jeho odberateľov - sprostredkovanie reklamy ale hlavne pre žalobcu, pričom malo ísť o reklamu internetovú tak, že na stránkach dodávateľov boli zverejnené názvy konkrétnych domén. Žalobca tvrdil, že prínos z obidvoch foriem reklamy je nespochybniteľný a prináša úžitok konečných výhod. Žalovanému je zrejmý prínos sprostredkovania reklamy, pokiaľ žalobca tieto reklamné služby fakturoval svojim odberateľom a dosiahol v tejto činnosti aj výnosy. Išlo o sprostredkovanie reklamy pre dvoch hlavných odberateľov spoločnosti MCafe s.r.o. (tri faktúry) a Mikisystémy s.r.o. (päť faktúr). Správca dane neuznal len tie náklady za reklamné služby, ktoré sa týkali období mesiacov, za ktoré žalobca od dodávateľa reklamné služby nakúpil, ale svojím odberateľom už ich ďalej nevyfakturoval, resp. priradil nesprávne dodávateľské faktúry k odberateľským, kde bol rozdielny obsah, alebo rozdielne obdobie, alebo bola služba predaná skôr, ako ju žalobca nakúpil. Podstata reklamy určenej pre žalobcu mala spočívať v propagácii jeho vlastných log a bannerov a mala mu zabezpečiť budúci ekonomický prínos. Konkrétne išlo o zverejňovanie názvov domén N., N., N. a N. (39 faktúr). Z účtovníctva a ani z vyjadrení žalobcu nebolo možné zistiť, na akom princípe táto priama reklama mala fungovať a aký bol jej konkrétny prínos, resp. v akom časovom horizonte by bolo možné prínos vyhodnotiť a očakávať. Žalobca to nešpecifikoval, nepodal žiadne vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému užívateľovi táto priama reklamná podpora priniesla. Z dostupne verejných zdrojov bolo zistené, že stránka Z. v súčasnosti registrovaná a vlastníkom je PRVÁ ZVOLENSKÁ REALITNÁ KANCELÁRIA HOLDING s.r.o., stránka N. je registrovaná registrátorom Gransy s.r.o. Praha a stránky N. a N. nie sú v súčasnosti funkčné a nenachádzajú v dostupne verejnom zozname domén, preto nie je možné zistiť, či ich žalobca využíval. Takisto stránky N., N. a N. nie sú funkčné, a preto nebolo možné realizáciu reklamných služieb zistiť. Žalovaný ďalej zopakoval dôvody zhodne ako v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný k námietkam nesprávneho hodnotenia dôkazov a s tým súvisiaceho nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. postupu v rozpore s Daňovým poriadkom uviedol, že správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku počas daňovej kontroly a vytvoril dostatočný časový priestor na to, aby žalobca preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré uviedol v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2014. Správca dane opakovane žalobcu vyzýval, aby sa vyjadril najmä k tomu, ako konkrétne došlo k realizácii reklamy a propagácie obchodného mena a činnosti žalobcu ako koncového užívateľa tým, že na internetových stránkach dodávateľa boli zverejňované názvy predmetných domén. Žalobca to nijako neobjasnil a nikde nešpecifikoval, nepodal žiadne vyhodnotenie prínosu výhod, aké mu reklama týchto webových stránok priniesla. Žalovaný zdôraznil, že neuznanie výdavkov na priamu reklamu bolo, že podľa predložených dokladov a písomností, k tejto reklame vôbec nedošlo. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil, že žaloba bola dôvodná. 25. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26. Podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. Podľa § 24 ods. 1,2,4 Daňového poriadku 1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 30. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 19 ods. 2, písm. k), l), bod 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky bod 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. 33. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií. 34.Podľa § 17 ods. 2, písm. a) a b) zákona o dani z príjmov 2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane. 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014 vo výške 21 359,90 Eur. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. 36. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. Inak povedané, všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Z týchto dôvodov všeobecné námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevysporiadaním sa s dôkaznými prostriedkami a o tom, že správca dane i žalovaný nevychádzali z vykonaného dokazovania a neuviedli úvahy a hodnotenia dôkazov vo veci tak, aby boli podkladom napadnutého rozhodnutia, neumožnili prieskum zákonnosti a boli len vyjadrením nesúhlasu s postupom žalovaného a správcu dane, čo nestačí na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 37. Námietky žalobcu, ktorými žalobca namietal, že vyhodnotenie dôkazov predkladaných v súvislosti s výdavkami na vozidlo V. bolo v rozpore s obsahom týchto dôkazov a v dôsledku toho námietky nesprávne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho právneho posúdenia zistených skutočností boli dôvodné v časti, keď žalobca namietal, že žalovaný nesprávne neuznal daňové výdavky týkajúce sa tohto motorového vozidla, ktoré súviseli s jeho prevádzky-schopnosťou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetné motorové vozidlo žalobca prenajal a to za odplatu, ktorú nájomcovi mesačne fakturoval. Potom výdavky vynaložené na to, aby bolo prenajaté vozidlo v prevádzky-schopnom stave, nemožno vyhodnotiť ináč ako výdavky vynaložené na dosahovanie príjmov z prenájmu vozidla. Takýmito výdavkami bez pochyby je zaplatenie poistného na zákonné poistenie motorového vozidla, bez ktorého nie je možné motorové vozidlo prevádzkovať, daň z motorového vozidla, takisto zaplatenie diaľničnej známky, bez ktorej nie je možné vozidlo prevádzkovať po spoplatnených úsekoch ciest, takisto výdavky na prezutie pneumatík súvisia s prevádzky-schopnosťou vozidla. Žalovaný ani správca dane neuviedli žiadnu racionálnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že tieto výdavky nesúvisia s príjmami z prenájmu motorového vozidla. Naopak, nič nemožno vytknúť argumentácii správcu dane vo vzťahu k neuznaniu čiastky 1 334,96 Eur z dôvodu uplatnenia si paušálnych výdavkov vo výške 80% podľa § 19 ods. 2, písm. j), bod 3. zákona o dani z príjmov, podľa ktorej pokiaľ daňový subjekt nakupoval pohonné hmoty pre inú osobu, nemožno uplatniť náklady na spotrebované pohonné hmoty vo forme paušálnych výdavkov a tieto boli potom zahrnuté do daňových výdavkov v rozpore s § 2, písm. i) zákona o dani z príjmov. Navyše, možno uviesť, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukazoval, že pohonné hmoty nakupoval, a teda že išlo o jeho preukázateľné daňové výdavky v zmysle uvedeného § 2 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 38. Boli dôvodné aj žalobné námietky nesprávneho vyhodnotenia žalobcom predkladaného dôkazu, ktorým boli snímky internetových stránok dodávateľa reklamy s vyobrazenými banermi, ktoré obsahovali logá a názvy domén N., N., N. a N. ako dôkazu, ktorý nie je možné zobrať do úvahy, pretože čas na snímkach na CD nosiči sa vo väčšine prípadov nezhoduje s časom vytvorenia snímok podľa údajov uvedených vo vlastnostiach dokumentu, pričom priečinok s označením Q. bol podľa údajov vo vlastnostiach dokumentu vytvorený v roku 2017, z čoho sa žalovanému javilo, že snímky nesú známky dodatočných úprav. Správny súd sa oboznámil s obsahom CD nosiča na pojednávaní tak, ako to požadoval žalobca. Takéto hodnotenie nemá oporu v obsahu priečinkov a súborov v nich zahrnutých a ich vlastnostiach. Dôkazom má byť snímka obrazovky v elektronickej podobe umiestnená na CD nosiči, na ktorej je zobrazená webová stránka, na ktorej boli, resp. mali byť umiestnené logá webových stránok N., N., N. a N.. Z vlastností dokumentu jednotlivých snímok je jasný údaj, kedy boli snímky vyhotovené a kedy boli upravované, pričom pokiaľ bol súbor neskôr otvorený, je tam údaj o dátume otvorenia súboru, avšak dátum úpravy súboru teda snímky zostal nezmenený a zhodný s dátumom vyhotovenia snímky. Takže z týchto údajov nemožno dospieť ani k tomu, že súbor bol upravený dodatočne. Skutočnosť, že priečinok XX/XXXX bol vytvorený až v roku 2017, nič nemení na tom, že súbory, ktoré boli do tohto priečinku vložené, teda jednotlivé fotografie boli vytvorené podľa údajov vo vlastnostiach týchto fotografií čiže týchto súborov. Navyše, ide o priečinok zhodný s priečinkom sedem. Žalobca nesúhlasil ani s vyhodnotením obsahu predmetného dôkazného prostriedku, že snímky X. pre nedostatok identifikačných údajov o mieste a čase vyvesenia reklamy neboli dostatočným dôkazom o realizácii fakturovaných reklamných služieb namietal, že z vlastnosti súboru v ich elektronickom zápise umožňujú získať údaje o čase vzniku tohto súboru, a teda o čase vytvorenia snímky, čo podľa žalobcu stačí na preukázanie, že reklama bola umiestnená v digitálnom prostredí. Žalovaný vo vyjadrení k tejto námietke zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že súbory na CD nosiči preukazujú len tú skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a rozsahu, v akom boli uvedené na faktúre. Takejto argumentácii ale chýba vyhodnotenie tohto dôkazu vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti, prečo nestačí snímka z určitého času a dátumu, ako dôkaz o tom, že reklamná služba vo fakturovanom rozsahu bola poskytnutá. Potom aj námietka nedostatočného vyhodnotenia, resp. neuvedenia úvahy, ktorou bol tento dôkaz hodnotený, bola dôvodná, nakoľko podľa vyššie citovaného § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyžaduje, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. 39. Treba zdôrazniť, že žalovaný okrem uvedenej argumentácie, pre ktoré neboli uznané výdavky na reklamu, argumentoval aj tým, že žalobca ničím nepreukazoval, že zverejnenie log vyššie uvedených webových stránok je reklamou, ktorou žalobca zviditeľňuje svoje obchodné meno. Žalobca to tvrdil, ale ničím nepreukazoval. Žalobca až v žalobe uviedol, že je to jasné, keď sa cez tzv. preklik návštevník stránky mohol dostať k obchodnému menu žalobcu. Žalobca ale ani v žalobe ničím nepreukazoval, že sa tak naozaj mohlo stať, že banery uvedené na predmetných stránkach takýto preklik umožňovali, iba to tvrdil. Žalobca počas daňovej kontroly, ani vyrubovacieho či odvolacieho konania skutočnosť že išlo o stránky, ktoré by mali patriť žalobcovi resp., že reklama bola prínosom priamo pre žalobcu ani ničím nepreukazoval, pričom bolo na ňom, aby preukázal všetky rozhodné skutočnosti. Žalovaný preto správne argumentoval, že nebolo preukázané, že zverejnenie log predmetných webových stránok bolo reklamou, ktorá prinášala pre žalobcu výhody a že ňou zviditeľňoval svoje obchodné meno ako to tvrdil. Možno zhrnúť, že tento dôvod pre záver, že nebolo preukázané, že išlo o daňové výdavky by postačoval, pričom táto samotná skutočnosť, alebo toto samotné zistenie správcu dane odôvodňuje neuznanie predmetných výdavkov za výdavky daňové pre chýbajúcu vecnú súvislosť s dosahovaním príjmov žalobcu. Možno uzavrieť, že v prípade, že by žalobca mal proti napadnutému rozhodnutiu len námietky uvedené v tomto bode rozsudku, tak by to nestačilo na záver, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou, i keď boli tieto námietky čiastočne dôvodné.(viď bod 38) 40. Neboli dôvodné námietky nezákonnosti pre nesprávne posúdenie položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia a to krátených výnosov pri zakúpení plastových okien od dodávateľa Herda s.r.o.. Pretože sa žalobca obmedzil len na tvrdenie, že išlo o nesprávne vyhodnotenie ako nedokončenú výrobu, hoci sa jednalo o sprostredkovaný predaj. Takto formulované námietky nezákonnosti sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako boli predmetné výdavky posúdené žalovaným a správcom dane. Nesúhlas nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o posúdenie v rozpore so zákonom, resp. že išlo o hodnotenie neštandardné. Naopak závery žalovaného vychádzali z vykonaného dokazovania obsahom faktúr a účtovníctvom žalobcu. 41. Neboli dôvodné ani námietky týkajúce sa nesprávneho zvýšenia príjmov o nezaúčtovanú odmenu z podielu na tržbách za kaviareň, bar a herňu MCafe s.r.o. v sume 4 412,85 Eur z dôvodu, že daňové orgány nesprávne interpretovali dohodu o odmene dohodnutú v zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou MCafe s.r.o., kde bola dohodnutá odmena 50% z čistého zisku a nie 50% z tržieb a neuniesli dôkazné bremeno v tejto položke daňových výdavkov. V zmysle vyššie citovaného § 24 Daňového poriadku je daňovník tým subjektom, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných pre správne určenie dane. Žalobca preukazoval existenciu daňových výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s tým, že si plnil svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o spolupráci so spoločnosťou MCafe s.r.o., keď ako uviedol žalovaný v súvislosti so zriadením a propagáciou baru, herne a kaviarne tejto spoločnosti mal výdavky vo výške 22 171,33 Eur, pričom sa mal podieľať na zisku, z tejto prevádzky podľa predloženej zmluvy dosahovala spoločnosť MCafe s.r.o.. Správcovi dane predložil len tržby z tejto prevádzky, avšak nepredložil žiadne náklady prevádzkovateľa na danú prevádzku, pričom tvrdil, že prevádzka nebola zisková. Správca dane preto správne vychádzal z tých dokladov, ktoré mu žalobca predložil. Keďže mu predložil len tržby, nemal dôvod ani možnosť postupovať inak, ako že tieto považoval za výnosy danej prevádzky, keďže mu žiadne náklady prevádzkovateľa na ich dosiahnutie neboli dokumentované. 42. Žalobca namietal, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením účtovných evidencií, pretože platí, že daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno ak disponuje existenciou plnenia a má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa. Preukazovanie opaku potom leží na správcovi dane. Takéto námietky nemohli obstáť práve z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou fakturovaného plnenia. V danom prípade bolo práve sporné, že reklamné služby boli dodávateľom uvedeným na faktúrach žalobcovi dodané v rozsahu a čase, v ktorom boli fakturované a že išlo o výdavky, ktoré súviseli s príjmami žalobcu. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1, písm. a), b) a c), pričom správca dane nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie daňových výdavkov pre určenie dane z príjmu preukazuje daňovník, pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu daňovníkom tvrdených skutočností a dokladov predkladaných daňovníkom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť výdavok uznaný za výdavok daňový. Zo znenia § 24 Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil uvedené svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ si daňovník uplatňuje daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že išlo o výdavky spojené s udržaním alebo s dosahovaním príjmov daňovníka. Z uvedených dôvodov žalobná námietka neoprávneného presunu dôkazného bremena ani nesprávneho právneho posúdenia, nemohla obstáť. 43. Pre úplnosť je možné uviesť, že predmetom rozhodnutia, a teda ani súdneho prieskumu, neboli hodnotenia vecnej súvislosti - ekonomickej opodstatnenosti, či primeranosti výdavkov na reklamu a ani časových súvislostí z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že internetová reklama bola žalobcovi dodaná a že mala prinášať výhody žalobcovi. 44. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k zisteniu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď výdavky na motorové vozidlo V., ktoré žalobca prenajímal fyzickej osobe a ktoré súviseli s prevádzky-schopnosťou motorového vozidla posúdil ak o výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, a teda v rozpore s vyššie citovaným § 2, písm. i) zákona o dani z príjmov, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Bude úlohou správcu dane znovu vyhodnotiť dôkazy, ktorými žalobca preukazoval, že výdavky na motorové vozidlo V. boli výdavkami daňovými a že súviseli so žalobcovými príjmami s tým, že je bude viazaný právnym názorom správneho súdu a to, že výdavky na prevádzku motorového vozidla spojené s jeho prevádzky- schopnosťou sú výdavkami vynaloženými za účelom dosiahnutia príjmov z prenájmu tohto motorového vozidla. Úlohou správcu dane bude aj znovu posúdiť obsah predkladaného dôkazu CD nosiča v súlade s vlastnosťami dokumentu a pri odôvodnení rozhodnutia riadne zdôvodniť, akou úvahou dospel k skutkovému záveru (v prípade, že k nemu znovu dospeje), že digitálna snímka z webovej stránky s banerom s časovým údajom, kedy bola zhotovená, nie je dôkazom o tom, že reklamná služba bola poskytnutá v rozsahu a v časovom období uvedenom na faktúre. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý bol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v tomto konaní úspešný, preto správny súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi nahradil dôvodne vynaložené trovy konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu P.. X. F. z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.