Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/54/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200129 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200129.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, so sídlom Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36 054 259, právne zast.: JUDr. Róbert Gombala, advokát so sídlom Ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast.: JUDr. Beáta Rusová, advokátka so sídlom Jesenského 220/11, 972 71 Nováky, IČO: 42 021 430, 2/ Mesto Fiľakovo, Radničná 25, 986 01 Fiľakovo, 3/ SBD Fiľakovo, Kalinčiakova 8, 986 01 Fiľakovo, 4/ Filbyt, s.r.o., 1. mája 11, 986 01 Fiľakovo, 5/ filleck, s.r.o., Jánošíkova 12a, 986 01 Fiľakovo, 6/ Verejnoprospešné služby mesta Fiľakovo, Farská lúka 3, 986 01 Fiľakovo, 7/ Banskobystrický samosprávny kraj, Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, 8/ Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/034576-2,DD zo dňa 17.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ Orange Slovensko, a. s. podal dňa 02.03.2018 mestu Fiľakovo ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby: „Prípojka verejnej elektronickej komunikačnej siete Orange Slovensko, a. s., FTTH Fiľakovo“ na pozemkoch v katastrálnom území T., pre územie stavby určené optickou trasou, keď navrhovateľ má v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách iné právo na predmetné pozemky podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). 2. Stavebný úrad na prerokovanie návrhu nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Zároveň poučil účastníkov konania a upozornil dotknuté orgány, že námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Na ústnom pojednávaní svoje nesúhlasné stanovisko uplatnila spoločnosť Slovenská autobusová doprava Lučenec, a. s., keď ako výlučný vlastník nehnuteľností, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. T., menovite pozemkov registra C-KN parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX ležiacich v záujmovom území predmetnej stavby s umiestnením líniovej stavby nesúhlasil, pretože areál autobusovej stanice nadobudol do svojho vlastníctva kúpou od mesta Fiľakovo so záväzkom jej opravy a zveľadenia, na základe ktorého záväzku v priebehu rokov 2014 a 2015 zrealizoval celkovú opravu asfaltového krytu areálu autobusovej stanice, ktorej predchádzala aj oprava kanalizačnej siete. Osadené boli nové autobusové zastávky s prístreškami a umiestnený mestský mobiliár. Navrhované umiestnenie stavby by mohlo v budúcnosti brániť rozširovaniu služieb pre cestujúcu verejnosť, hlavne z hľadiska výstavby nových objektov, resp. rozširovania existujúcich objektov, a preto navrhol, aby sa našli iné vhodné nehnuteľnosti pre trasovanie stavby. 3. K nesúhlasnému stanovisku SAD Lučenec, a.s. sa písomne vyjadril navrhovateľ listom zo dňa 28.06.2018, v ktorom uviedol, že navrhovateľ očakával súhlasné stanovisko od SAD, pretože na základe vzájomnej komunikácie došlo k upraveniu a odsúhlaseniu konečného trasovania optickej prípojky cez pozemky vo vlastníctve SAD Lučenec, a.s., keď navrhovateľ zohľadnil požiadavky vlastníka na výhľadové plány výstavby nových objektov novej stanice vo T.. 4. Stavebný úrad, rozhodnutím č.: SU-FIL-D1/2018/00618-8 zo dňa 05.10.2018 rozhodol podľa § 39, § 39a Stavebného zákona a podľa § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. o umiestnení stavby: prípojka verejnej elektronickej komunikačnej siete Orange Slovensko, a.s. FTTH Fiľakovo na pozemkoch parc. č.: líniová stavba, k. ú.: T., tak ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Pre umiestnenie a následnú realizáciu stavby určil konkrétne podmienky, a to stavbu umiestniť podľa situácie stavby vypracovanej v januári 2018 fi. MICHLOVSKÝ, spol. s r. o., L.. H. A. a schválenej v konaní, uviedol stručnú charakteristiku územia a stavby, uložil dodržať podmienky dotknutých orgánov, ktoré vymenoval. Zároveň rozhodol o námietkach, ktoré v konaní uplatnil účastník konania Slovenská autobusová doprava Lučenec, a. s. tak, že námietky zamietol v plnom rozsahu. Konštatoval, že ostatní účastníci konania nepodali námietky. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že námietky účastníka konania SAD Lučenec, a.s. boli zamietnuté z dôvodu, že navrhovateľ Orange Slovensko, a. s. sa považuje podľa § 15 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách za podnik, ktorý môže podľa § 66 ods. 1 písm. a) tohto zákona v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedia na cudzej nehnuteľnosti, t. j. navrhovateľ má právo umiestniť navrhovanú stavbu, ktorá je podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona verejnou sieťou, aj na pozemkoch účastníka konania SAD Lučenec, a. s., a to pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X, XXXX a XXXX, k. ú. T.. Podľa § 139a ods. 10 písm. e) Stavebného zákona sa navrhovaná stavba považuje za „verejné“ technické vybavenie územia. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 66 ods. 1 písm. a) citovaného zákona sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach a návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá „podnik“. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že na pozemkoch vo vlastníctve účastníka konania SAD Lučenec, a. s., parc. č. KN- C XXXX/X, XXXX a XXXX je zapísaná ťarcha - vecné bremeno v súlade s § 66 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., a to povinnosť vlastníka pozemkov strpieť právo spoločnosti Orange Slovensko, a. s. ako oprávneného z vecného bremena zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na dotknutých nehnuteľnostiach, na základe vykonaného záznamu pod R.. Stavebný úrad konštatoval, že navrhovateľ má k pozemkom aj „iné právo“ v zmysle § 139 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, že umiestnenie stavby je v súlade so záväznou a smernou časťou Územného plánu mesta Fiľakovo schváleného dňa 01.07.1999 uznesením mestského zastupiteľstva vo Fiľakove č. 6/1999 v znení jeho zmien a doplnkov. Umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie. 6. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal odvolanie SAD Lučenec, a. s., na základe ktorého žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie zamietol. Konštatoval, že prvostupňový stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, pričom územným rozhodnutím vymedzil územie pre daný účel, určil podmienky pre umiestnenie stavby, zabezpečil ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby učením podmienok, ktoré vo svojich stanoviskách a vyjadreniach určili dotknuté orgány. K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby boli predložené všetky potrebné podklady v zmysle ustanovenia § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracovala oprávnená osoba v zmysle § 45 ods. 4 Stavebného zákona. Rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v súlade s ustanovením § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ako aj v súlade s § 46 Správneho poriadku. 7. K odvolacej námietke, že pozemky, na ktorých sa povoľuje umiestnenie líniovej stavby nie sú označené parcelným číslom a ani akýmkoľvek iným spôsobom, na základe ktorého by ich bolo možné identifikovať, uviedol, že podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, údaje podľa odseku 1 písm. c) a d) sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. V ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) vyhlášky sú uvedené druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. V zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. obsahom územného rozhodnutia pokiaľ ide o líniovú stavbu nemusia byť druhy a parcelné čísla pozemkov, postačuje opis územia. Stavebný úrad opis územia vykonal zoznamom ulíc, do ktorých bude navrhovaná optická trasa zasahovať. Neoddeliteľnou súčasťou územného rozhodnutia je grafická príloha so zakreslením predmetu územného rozhodnutia v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., pripojený bol situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhlášky. 8. K námietke o neexistencii vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. T.alovaný uviedol, že Orange Slovensko, a. s. má k dotknutým pozemkom iné právo v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, vyplývajúce z § 66 Zákona o elektronických komunikáciách, ktoré ho oprávňuje k zriaďovaniu, prevádzkovaniu a výstavbe siete na cudzích nehnuteľnostiach. Preto v územnom konaní nebolo potrebné v zmysle § 38 Stavebného zákona vyžadovať súhlasy vlastníkov pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená. 9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 10. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože jeho závery o určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia a ohľadom existencie iného práva k pozemkom žalobcu oprávňujúce spoločnosť Orange Slovensko, a. s. zriaďovať, prevádzkovať a stavať siete na cudzích nehnuteľnostiach sú v rozpore so zákonom a Ústavou SR. Tieto závery privádzajú žalobcu do stavu právnej neistoty, o to viac, keď stavba, t. j. prípojka verejnej elektronickej komunikačnej siete, povolená prvostupňovým rozhodnutím nevyžaduje vydanie stavebného povolenia. 11. Namietal čo do posúdenia určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia. Tvrdil, že opis územia vo výroku prvostupňového rozhodnutia, do ktorého bude navrhovaná optická trasa zasahovať nebol dostatočný, pretože žalobca nemá vedomosť, na ktorých konkrétnych pozemkoch v jeho vlastníctve a v ktorých častiach týchto pozemkov sa umiestňuje líniová stavba. Ani samotný situačný výkres tvoriaci neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia, nie je podľa názoru žalobcu spôsobilý odstrániť neistotu ohľadne vymedzenia pozemkov, na ktorých sa povoľuje umiestnenie líniovej stavby. V dôsledku neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia sa dostáva do stavu právnej neistoty, nie je mu zrejmé a nie je objektívne zistiteľné, v akom rozsahu sa rozhodnutie bude dotýkať jeho pozemkov a tým aj jeho práv k nim. Žalovaný tým, že zamietol odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie, nenapravil chybu prvostupňového stavebného úradu. 12. Tvrdil nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ žalovaný dospel k záveru o existencii iného práva k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, ktoré oprávňuje spoločnosť Orange Slovensko, a. s. zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách. 13. Namietal, že v čase rozhodovania Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, ktorý vykonal záznam ťarchy vecného bremena, povinnosť žalobcu zodpovedajúca oprávneniam spoločnosti Orange Slovensko, a. s. neexistovala, pretože ešte nedošlo k postaveniu líniovej stavby. Podľa žalobcu existencia vecného bremena je viazaná na existenciu stavby a pokiaľ takáto stavba nie je umiestnená, nemôže na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu viaznuť vecné bremeno, ktoré je zapísané na LV č. XXXX k. ú. T.. Spoločnosť Orange Slovensko, a. s. nemá k pozemkom žalobcu iné právo v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona vyplývajúce z § 66 Zákona o elektronických komunikáciách a zápis vecného bremena v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na LV č. XXXX bol nezákonný, preto s prihliadnutím na zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo nie je správny ani záver prvostupňového stavebného úradu, že spoločnosť Orange Slovensko, a. s. má k pozemkom iné právo podľa § 139 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. 14. Poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ak vecné bremeno v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. viazne na celých pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu, potom nemôže byť splnená ústavná podmienka nevyhnutnej miery. Podľa žalobcu nie je zabezpečená proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi Orange Slovensko, a.s. ako oprávneného z vecného bremena na strane jednej a žalobcom ako povinným z vecného bremena na strane druhej. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Trval na zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a postupu stavebného úradu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Poukázal na relevantnú právnu úpravu aplikovanú pri rozhodovaní. Uviedol, že pokiaľ ide o rozsiahlu líniovú stavbu v zmysle § 139 ods. 3 písm. f) stavebného zákona, ustanovenia § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. pripúšťajú úľavu oproti ustanoveniu § 3 ods. 1 tejto vyhlášky. Odmietol tvrdenie, že doteraz nie je právoplatné územné rozhodnutie, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria celok, pričom územné rozhodnutie mesta Fiľakovo zo dňa 05.10.2018 o umiestnení stavby v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.12.2018 nadobudlo právoplatnosť 02.01.2019. Zotrval na závere, že opis územia spolu so situačným výkresom dostatočne vymedzujú územie - pozemky, na ktorých sa povoľuje umiestnenie líniovej stavby. Spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ako podnik poskytujúci verejnú sieť alebo služby v oblasti elektronických komunikácií, má k dotknutým pozemkom iné právo v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, a to právo vyplývajúce z ustanovenie § 66 zákona o elektronických komunikáciách, ktoré ho oprávňuje zriaďovať, prevádzkovať a stavať siete na cudzích nehnuteľnostiach. 16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vecné bremeno neexistuje. Toto zákonné vecné bremeno vzniklo priamo zo zákona. Podľa § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa ods. 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Podľa § 66 ods. 5 tohto zákona vlastník, ktorý je obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že zriadenie vecného bremena ako aj určenie náhrady nie je v kompetencii stavebného úradu ani žalovaného. Proces zápisu práv k nehnuteľnostiam prebieha pod iným právnym režimom v zmysle ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) pred iným orgánom verejnej správy. Pre účely územného konania je postačujúce preukázanie „iného práva“ k nehnuteľnosti, čo bolo splnené. 17. Ďalší účastník konania Orange Slovensko, a. s. (ďalej aj „podnik“) označil vo vyjadrení k žalobe tvrdenia žalobcu za nepravdivé a zavádzajúce. Ako účastník územného konania a zároveň stavebník viackrát vyhovel požiadavke žalobcu na zmenu trasovania líniovej stavby cez jeho pozemky a to tak, aby bol vo svojom užívaní obmedzený čo najmenej. Stavebník preukazuje existenciu tzv. práva vyplývajúceho z iných právnych predpisov (§ 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 531/2011 Z. z.) už v okamihu podania návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Zároveň podnik podáva návrh na vykonanie záznamu tohto iného práva do katastra nehnuteľností. Prostredníctvom zápisu zákonného vecného bremena sa spoločnosť môže dovolávať všeobecnej znalosti ohľadom existencie zákonného vecného bremena, jednak voči tretím osobám, jednak voči štátnym orgánom vrátane stavebného úradu. Spoločnosti Orange Slovensko, a.s. patria oprávnenia v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, ktoré zodpovedajú povinnostiam vlastníka dotknutých pozemkov a tieto sú vecným bremenom viaznucim na dotknutých pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom ich spoločnosti vznikli tieto oprávnenia ešte pred zrealizovaním stavby na zaťažených pozemkoch. Ide o zákonné vecné bremeno, ktoré vzniká bez ohľadu na súhlas a vôľu vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu). 18. V replike žalobca zdôraznil, že k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností mohlo dôjsť najskôr až právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení stavby. Vecným bremenom sú zaťažené jeho pozemky registra C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX v celom rozsahu a nielen v časti, kde má byť umiestnená predmetná líniová stavba. 19. Žalovaný v duplike konštatoval, že testom súdnej kontroly prešlo rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení stavby optických káblových systémov na stĺpoch trolejového vedenia, kde bol opis územia taktiež vymedzený jednotlivými ulicami mesta N. N., pričom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžo/23-26/2014 zo dňa 18.03.2015 takýto postup stavebného úradu akceptoval, keď konštatoval, že nezistil také vady konania pred stavebnými orgánmi, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil s tým, že dôjde k zaťaženiu pozemkov v celom rozsahu. Po realizácii stavby dôjde k porealizačnému zameraniu stavby a vyhotoveniu tzv. „odčlenovacieho geometrického plánu“. Na ich základe dôjde k určeniu ochranného pásma stavby v zmysle § 68 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách a k následnému vyznačeniu v katastri nehnuteľností, avšak mimo konania pred stavebným úradom. Iba v tomto úseku, t. j. v trase elektrokomunikačných sietí a vo vymedzenom ochrannom pásme dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv k pozemku. Nárok na primeranú náhradu si potom žalobca môže uplatniť v príslušnom podniku v zmysle § 66 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Pri posudzovaní nevyhnutnej miery a nevyhnutného rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým pozemkom stavebné orgány vychádzali z návrhu spoločnosti Orange Slovensko, a.s., zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a projektovej dokumentácie, pričom dospeli k záveru že sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. 20. Spoločnosť Orange Slovensko a.s. v duplike uviedla, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného námietkami, ktoré v priebehu územného konania neuplatnil. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.06.2018, realizujúc svoje oprávnenie vyjadriť sa v zmysle § 36 ods. 1 stavebného zákona, neuviedol, že namieta neexistenciu zákonného vecného bremena v prospech ich spoločnosti z dôvodu nesplnenia podmienky nevyhnutného rozsahu, prípadne verejného záujmu, resp. z dôvodu, že zákonné vecné bremeno nemohlo vzniknúť, pretože ešte nie je stavba zrealizovaná, resp. nemohlo vzniknúť v čase, keď ešte nebolo územné rozhodnutie právoplatné. Žalovaný, uplatňujúc koncentračnú zásadu nemal v odvolacom konaní prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Preto žalovaný nemal prihliadať na odvolacie námietky v odvolaní zo dňa 26.10.2018, na ktoré sa vzťahuje koncentračná zásada v zmysle § 42 ods. 5 stavebného zákona. Na tomto nič nemení, že zákonné vecné bremeno v prospech ich spoločnosti bolo na žalobcových nehnuteľnostiach zapísané v priebehu územného konania, pretože sa jedná iba o deklaratórny zápis formou záznamu, ktorý nemá vplyv na vznik zákonného vecného bremena, ani na jeho obsah a rozsah. 21. Žalobca listom z 04.09.2019 oznámil správnemu súdu, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. LPO-4996/2019/Fi zo dňa 10.07.2019 vyhovel odvolaniu žalobcu a Okresnej prokuratúry Lučenec a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 1/2019-2/P1, k.:UP 4/2018 zo dňa 13.02.2019, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec podanému voči opatreniu Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru Z-2511/18 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca uviedol, že zo záverov rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR možno ustáliť, že zákonné vecné bremeno nebolo zriadené v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko zaťažuje celé nehnuteľnosti, nie iba ich nevyhnutnú časť. Tiež z neho vyplynulo, že katastrálny odbor nepostupoval správne, keď zapísal záznamom zákonné vecné bremeno v prospech podniku - spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách v konaní pod Z-2511/2018. Ďalším listom zo 07.10.2019 žalobca oznámil správnemu súdu, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. sp. OU-BB-OOP5-2019/033382-001 zo dňa 04.10.2019 vyhovel protestu prokurátora a zrušil opatrenie - záznam R., prevedený do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 974/18 zo dňa 11.07.2018. Podľa žalobcu uvedené preukazuje tvrdenie o neexistencii iného práva k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, ktoré by oprávňovalo spoločnosť Orange Slovensko, a.s. zriaďovať, prevádzkovať a stavať siete na cudzích nehnuteľnostiach. 22. Žalovaný v súvislosti s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-4996/2019/Fi zo dňa 10.07.2019 poukázal na jeho odôvodnenie (ods. 3 na strane 16), kde sa okrem iného uvádza: „Správny orgán na úseku katastra nehnuteľností nemal preukázaný rozsah zákonného vecného bremena a už vôbec nemal preukázané, či zákonné vecné bremeno vôbec vzniklo. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné k návrhu priložiť aj právoplatné rozhodne o umiestnení stavby.“ Uviedol, že rozhodnutie svedčí v prospech žalovaného, že zápis vecného bremena nemá vplyv na vydané rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu, práve naopak zápis vecného bremena je možné uskutočniť až na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby. Teda až právoplatné územné rozhodnutie je podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Avšak pre účely územného konania tzv. „iné“ právo k nehnuteľnostiam vzniká priamo zo zákona. 23. Spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v stanovisku zo dňa 18.09.2019 uviedla, že prípadný spor, či zákonné vecné bremeno vzniklo k celým nehnuteľnostiam alebo iba určitým častiam dotknutých nehnuteľností nie je oprávnený riešiť s konečnou platnosťou ani správny súd, ani príslušný katastrálny úrad v záznamovom konaní, ale civilný súd na základe žaloby o určenie/popretie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj jeho rozsahu. K podmienke verejného záujmu uviedla, že prostredníctvom stavieb verejných sietí sa poskytujú verejné elektronické komunikačné služby, konkrétne prostredníctvom stavieb optických sietí sa nahrádza nekvalitné bezdrôtové pripojenie, ktoré je menej výkonné a ktoré bude v dohľadnej dobe nedostatočné na poskytovanie kvalitných komunikačných služieb, ktorých užívateľmi sú aj štátne orgány (e-Government). Dostupnosť vysokorýchlostného internetového pripojenia, ktoré je schopné zabezpečovať prístup k vysokému objemu informácií, sa stala nevyhnutnosťou z hľadiska ďalšieho rozvoja spoločnosť ako takej. Poukázala na uznesenie vlády SR č. 136 z 2. marca 2011, ktorým bola schválená národná stratégia pre širokopásmový prístup SR. 24. Žiaden z ostatných ďalších účastníkov konania nepodali vo veci relevantné vyjadrenie dotýkajúce sa merita veci. 25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie deň 05.02.2020. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti niektorých ďalších účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu doručeniu predvolania. Všetci prítomní účastníci konania zotrvali na svojich stanoviskách. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, vrátane celého postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok v zmysle § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná priznať žalobe úspech, čo by mohlo vyústiť do vydania rozhodnutia správneho súdu v zmysle petitu žaloby. Navyše, relevantnými žalobnými námietkami pre takýto potenciálny záver mohli byť len tie žalobné námietky, ktorými žalobca tvrdil zásah do jeho subjektívnych práv. Jedná sa o všeobecnú správnu žalobu, kedy je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, uplatnenými v lehote na podanie žaloby, preto následne bude reagovať a uvedie v odôvodnení rozhodnutia posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v zmysle § 139 ods. 2 SSP. 32. Primárne sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Žaloba účastníka administratívneho konania má prísne individuálny charakter a vady administratívneho konania je nevyhnutné skúmať v medziach ukrátenia žalobcu na jeho právach. Žalobca nemá právo domáhať sa ochrany cudzích práv vo verejnom záujme. Žalobcovi neprináleží status subjektu oprávneného domáhať sa ochrany iných ako jeho subjektívnych práv. Ochrany iných práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom za zákonom ustanovených podmienok. Preto správny súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného len v medziach tvrdeného ukrátenia žalobcu na jeho vlastných právach. 33. Žalobca v podanej žalobe dostatočne nekonkretizuje, akým spôsobom navrhované umiestnenie líniovej stavby zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov a ako bol vydaním rozhodnutia ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Samotné tvrdenie, že bol ukrátený na právach nepostačuje, žalobca musí zdôvodniť v čom spočíva ukrátenie na jeho právach, a to nielen možnými hypotetickými následkami. Správny súd v konaní overuje, či jeho tvrdenie je pravdivé. K úspešnosti žaloby nepostačuje tvrdenie, že rozhodnutie sa dotýka právnej sféry žalobcu, ale musí sa negatívne v nej prejaviť, čo správny súd nezistil. 34. Podľa § 1 ods. 1 písm. d), g) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách; tento zákon upravuje d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí. 35. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z.; elektronická komunikačná sieť (ďalej len "sieť") je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.; podnikom na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 37. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.; podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. 38. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.; povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom. 39. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona; začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. 40. Podľa § 38 zákona č. 50/1976 Zb.; ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. 41. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 42. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 43. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 44. Podľa § 139 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 50/1976 Zb.; pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 45. Podľa § 139 ods. 3 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.; líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä vedenia elektronickej komunikačnej siete. 46. Podľa § 139a ods. 10 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.; verejným dopravným a technickým vybavením územia sú vedenia elektronickej komunikačnej siete. 47. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel. 48. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 453/2000 Z. z.; návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje zoznam všetkých známych účastníkov územného konania. 49. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 453/2000 Z. z.; druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. 50. Podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z.; Ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere, ak sa týkajú rozsiahleho územia, údaje podľa odseku 1 písm. c) a d) sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. 51. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 453/2000 Z. z.; k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach. 52. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 453/2000 Z.z.; územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia. 53. Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z.z.; k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a). 54. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 56. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 58. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 59. Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že náležitosti výroku územného rozhodnutia vyplývajú jednak zo všeobecného predpisu o správnom konaní, ale vo svojich odlišnostiach primárne z ustanovenia § 39 stavebného zákona a z ustanovenia § 4 vykonávacej vyhlášky, ktoré rozširujú všeobecné náležitosti rozhodnutia obsiahnuté v § 47 Správneho poriadku. Súčasťou územného rozhodnutia je overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy, s mierkou 1:2000, čo je detailnejšie ako vyžaduje samotná vyhláška. Rozhodnutie teda spĺňa náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 60. Požiadavka žalobcu uviesť v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby označenie druhu a čísla parciel nezodpovedá právnej úprave, keď v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky, namiesto uvedenia druhov a parcelných čísel pozemkov podľa katastra nehnuteľnosti, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje, postačuje len opis územia, ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 stavebného zákona, t. j. o líniové stavby. Situačný výkres, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, spolu s opisom územia (popisom ulíc), ktorými bude vedená optická trasa je dostatočným špecifikovaním polohy umiestnenia líniovej stavby. Ani návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. neobsahuje údaje o druhoch a parcelných číslach pozemkov, t. j. údaje uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky. 61. Otázka zápisu vecného bremena na LV č. XXXX je právne irelevantná. Orange Slovensko, a.s. ako telekomunikačný podnik v zmysle § 5 v spojení s § 15 zákona č. 351/2011 Z. z. má oprávnenie realizovať líniové stavby, t. j. stavať vedenia verejných sietí na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve spoločnosti Orange Slovensko, a.s., teda na cudzích pozemkoch, čo vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Podľa tohto oprávnenia je telekomunikačný podnik oprávnený, ak je to vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejnú sieť a stavať ich vedenia na nehnuteľnostiach, ktoré nie sú ich vlastníctvom. Toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona. Tomuto oprávneniu zodpovedajú povinnosti vlastníka pozemkov v podobe vecného bremena, avšak jeho zápis záznamom v katastri nehnuteľností nemusí predchádzať vydaniu územného rozhodnutia. Jedná sa o zákonné vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach (§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.), je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (ide o vecné bremeno výlučne „in rem“), vzniká priamo zo zákona (s účinnosťou zákona alebo na základe ich právnej skutočnosti) bez ohľadu vykonanie záznamu, ktorý má len deklaratórny účinok a evidenčný význam. Pre vydanie územného rozhodnutia nie je jeho zápis významný. 62. Obsahom zákonného vecného bremena podľa zákona č. 351/2011 Z. z. je právo podniku v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti (§ 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách). Spoločnosť Orange Slovensko, a.s. disponuje právom stavať vedenia verejnej siete v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, pričom toto je „iným právom k pozemku“ v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. 63. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 500/2018 zo 17.10.2018 vyplýva, že podstata vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda obmedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Zákonné vecné bremeno je inštitútom sui generis, ktoré nemá povahu súkromnoprávneho opatrenia, keďže ide o obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávnych predpisov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 39/2006). 64. Z hľadiska územného konania o umiestnení predmetnej stavby je významné: 1. -či investor je podnikom, 2. - či stavba je vedením verejnej siete, 3. - či ide o nevyhnutný rozsah a 4. - či je daný verejný záujem, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. 65. Pre existenciu práva vyplývajúceho z § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách je nesporne preukázané, že navrhovateľ stavby Orange Slovensko, a. s. má status podniku v zmysle § 5 v spojení s § 15 citovaného zákona. Spornou nebola ani povaha líniovej stavby, že sa jedná o stavbu vedenia verejných sietí, za účelom poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, konkrétne prostredníctvom stavby optických sietí. 66. To, že stavba je umiestnená na pozemkoch žalobcu v nevyhnutnom rozsahu vyplýva zo situačného výkresu. Podkladom územného rozhodnutia je projekt stavby, ktorý bol upravený po vznesených námietkach žalobcom na ústnom pojednávaní uskutočnenom 19.06.2018 tak, aby bol zásah do jeho vlastníctva čo najviac eliminovaný. Uvedené je zrejmé z porovnania navrhnutého projektu stavby (príloha č. 43 administratívneho spisu) a schváleného projektu stavby (príloha č. 44 administratívneho spisu). Situačný výkres, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, vychádzajúci z katastrálnej mapy, korešponduje (trasovanie) so schváleným projektom stavby. 67. Otázku verejného záujmu a neprimeraného obmedzenia vlastníctva žalobcu s poukazom na porušenie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR prvýkrát nastolil žalobca v odvolaní, v ktorom namietal neexistenciu zákonného vecného bremena v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. z dôvodu nesplnenia podmienky nevyhnutného rozsahu prípadne verejného záujmu, resp. z dôvodu, že zákonné vecné bremeno nemohlo vzniknúť, pretože ešte nie je stavba zrealizovaná resp. nemohlo vzniknúť v čase, keď ešte nebolo územné rozhodnutie právoplatné. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok pre umiestnenie stavby, so záverom ktorého sa správny súd stotožňuje. 68. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že zákonné vecné bremeno neexistuje, ak nie je zapísané do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že zákon o elektronických komunikáciách neupravuje okamih vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 ods. a) tohto zákona. Správny súd zastáva názor, že za deň vzniku je potrebné považovať deň účinnosti zákona, keďže citované ustanovenie predstavuje zákonom dané práva podniku, ktoré môže podnik kedykoľvek počas účinnosti zákona uplatniť, samozrejme za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok. Žalobca nemôže podmieňovať vydanie územného rozhodnutia o umiestnení verejnej siete zápisom zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Pre vydanie územného rozhodnutia sa nejedná o právne významnú skutočnosť. Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je sám vlastníkom pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť vedenie postavené. Oprávnenie mu pritom vyplýva priamo zo zákona. 69. Povinnosti vlastníka pozemku v súvislosti s oprávneniami telekomunikačného podniku, ktoré sú vecným bremenom, obmedzujú vlastníka pozemku len v rozsahu umiestnenia líniovej stavby. Preto možno súhlasiť so záverom, že vecné bremeno sa netýka celej parcely, ale len územia stavby, ktoré je určené výlučne trasou vedenia verejnej siete. Znášať vecné bremeno žalobcom v nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k jeho konkrétnym parceliam je proporčné so záujmami sledovanými realizáciou umiestňovanej líniovej stavby, ktorá sa považuje v zmysle ustanovenia § 139a ods. 10 písm. e) stavebného zákona za verejné technické vybavenie územia. Naopak, zrušenie rozhodnutia v prípade umiestnenia líniovej stavby by bolo v rozpore s ústavnou zásadou proporcionality, pretože žalobou jedného z účastníkov líniovej stavby by sa zasiahlo do samostatných práv ostatných účastníkov stavby, pričom žiaden z nich ako účastníci správneho konania neuplatnili námietky a s umiestnením líniovej stavby v zásade súhlasia. 70. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd zaoberal aj otázkou možnej deliteľnosti a procesnej samostatnosti predmetu konania, vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu SR vyplývajúcich z uznesenia sp. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa 18.10.2017. V danom prípade je predmetom preskúmavania zákonnosť územného rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení líniovej stavby, ktorou je vedenie elektronickej komunikačnej siete. Dospel k záveru, že líniovú stavbu nie je možné rozčleniť na jednotlivé stavebné objekty, či časti. Niet pochýb, že žalobca nemá právo domáhať sa ochrany cudzích práv vo verejnom záujme, čo prináleží len prokurátorovi, pričom rozsah ukrátenia žalobcu je individuálny a vyplýva z vlastníctva parciel č. : KN-C XXXX/X, XXXX a XXXX, katastrálne územie T., zapísaných na LV č. XXXX. 71. K žalobnej námietke, že rozhodnutie je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR správny súd má za to, že vzhľadom na charakter líniovej stavby je obmedzenie vlastníctva žalobcu vo verejnom záujme a z dôvodov vyššie uvedených aj v nevyhnutnom rozsahu, preto ho možno od žalobcu spravodlivo požadovať. Pokiaľ by sa žalobca, ako povinný z vecného bremena domnieval, že vecné bremeno platne nevzniklo (neexistuje) alebo že nie je daný verejný záujem, môže sa domáhať na všeobecnom súde určenia neexistencie práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu (§ 137 ods. 3 CSP). Okrem podania určovacej žaloby, môže žalobca ako povinný z vecného bremena podať negatórnou (zdržovaciu) žalobu v prípade, ak by oprávnený z vecného bremena vykonával právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu vo väčšom rozsahu, ako je oprávnený na základe zákonného vecného bremena, svojvoľne by ho rozšíril a pod. 72. Súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na jeho subjektívnych právach rozhodnutím žalovaného, ak nepreukázal, že stavba bola umiestnená na jeho pozemkoch viac ako v nevyhnutnom rozsahu. Stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade so stavebným zákonom, s vyhláškou č. 453/2000 Z. z., so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj so Správnym poriadkom. Nebolo preukázané umiestnenie stavby v prospech stavebníka vo väčšom ako nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k pozemkom žalobcu, zároveň bolo preukázané, že stavba je vo verejnom záujme. Rozsah povinností v zmysle § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je determinovaný rozsahom územia stavby na cudzom pozemku, pričom to, akým územím, t. j. ktorým konkrétnym miestom cez pozemky žalobcu je stavba trasovaná, je z rozhodnutia v spojení s jeho neoddeliteľnou časťou zrejmé, teda aj žalobcovi to bolo z rozhodnutia stavebného úradu známe. Je účelové tvrdenie, že nepozná rozsah zásahu do jeho práv, ak tvrdí, že ani z prílohy k rozhodnutiu o umiestnení stavby - situačného výkresu, ktorý je jeho súčasťou, nie je pre neho zrejmé konkrétne trasovanie, ak situačný výkres korešponduje so schváleným projektom stavby, v ktorom boli zapracované jeho pripomienky na ústnom pojednávaní uskutočnenom 19.06.2018 a najmä je nesprávne (resp. účelové) tvrdenie, že by Orange Slovensko, a.s. mohol stavbu realizovať v ktoromkoľvek mieste na jeho pozemkoch. Takýto záver z rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nevyplýva, obmedzenie vlastníka je len v rozsahu územia umiestnenia tejto stavby, pričom podkladom rozhodnutia je situácia stavby vypracovaná v januári 2018 fi. MICHLOVSKÝ, spol. s r. o., L.. H. A. a schválená v konaní. Keďže Orange Slovensko, a. s. má iné právo k pozemkom, bolo možné vydať územné rozhodnutie aj bez súhlasu vlastníka pozemkov v zmysle § 38 stavebného zákona. 73. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 74. Správny súd poznamenáva, že v prípade nedôvodnosti žaloby, žalobu zamietne (resp. žalobu odmietne, či konanie o nej zastaví pre nesplnenie procesných podmienok konania), inak zruší žalobou napadnuté rozhodnutie. Nemá zákonný rámec pre to, aby rozhodol len o časti líniovej stavby (v prípade, že by žaloba bola dôvodná), ak líniová stavba bola umiestnená jedným výrokom rozhodnutia. Opis konkrétneho zrušeného výroku v zmysle § 191 ods. 2 SSP by prichádzal do úvahy, pokiaľ by orgán verejnej správy rozhodol viacerými výrokmi. Navyše, toto konanie je ovládané dispozičným princípom, súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto by žalobca takýto postup musel navrhnúť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie žaloby (§ 62 ods. 1 SSP). Zmena trasovania v prospech jedného z vlastníkov pozemkov, by v zásade znamenala zmenu trasovania ako takého, minimálne na pozemkoch vlastníkov priamo susediacich s pozemkami žalobcu. 75. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr. 76. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, nakoľko im nevnikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil súd. Zároveň správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre možnosť priznania ďalších trov, ktoré si uplatnil ďalší účastník konania Orange Slovakia, a. s. proti žalobcovi. 77. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.