Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200136 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne C. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX I. T., občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. decembra 2018 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2010 priznaný invalidný dôchodok od X. O. XXXX z dôvodu splnenia podmienok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., keď sa žalobkyňa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom, nárok vznikol dovŕšením XX-teho roku veku. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zistený 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica bol uvedený v lekárskej správe zo 16. februára 2010. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná listom Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 9.3.2018 na predloženie odborných nálezov za posledných 12 mesiacov za účelom vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky s poukazom na § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Do spisu bolo predložené vyšetrenie neurológa s poznámkou, že psychologické vyšetrenie je objednané na 23.4.2018. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 4. júna 2018 posudkový lekár konštatoval, že podľa predložených nálezov je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60%, a preto kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná. 2. Preskúmavané administratívne konanie začalo na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.6.2018 o dohodnutie termínu kontrolnej lekárskej prehliadky a posúdenie zdravotného stavu, nakoľko má za to, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýšila nad 70%. Do spisu bolo 14.5. doplnené aj psychologické vyšetrenie žalobkyne zo dňa 23.4.2018. Žalobkyňa následne doručila sociálnej poisťovni žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu 2.7.2018 osobne spolu s dokladmi o zdravotnom stave. Dňa 19. júla 2018 prebehlo ústne pojednávanie, kontrolná lekárska prehliadka vykonaná posudkovým lekárom. Podľa lekárskej správy podkladom bola kontrolná lekárska prehliadka a psychologické vyšetrenie zo dňa 8.10.2009, 23.4.2018, očné vyšetrenie K.. R. 7.6.2018 a hematologické vyšetrenie K.. J. z 24.2.2014. Podľa zápisnice bolo žalobkyni oznámené, že na základe týchto podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobkyne a vlastného vyšetrenia posudkového lekára bola žalobkyňa uznaná naďalej invalidnou s vyššou K. ako pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu, lebo je dokumentované zhoršenie zdravotného stavu. Podľa posudkového lekára bola žalobkyňa posúdená ako XX ročná žena so špeciálnym vzdelaním, ktorá je od útleho detstva sledovaná pre psychomotorické zaostávanie ako detské mozgové ochrnutie s diskrétnym narušením jemnej motoriky a s ľahkou duševnou zaostalosťou. V roku 2009 absolvovala psychologické vyšetrenie s IQ-XX. Aktuálne psychológom udávané zhoršenie intelektu v dolnom pásme ľahkej duševnej zaostalosti s IQ- XX, pravdepodobne na podklade prehĺbenia organických zmien osobnosti. Viac rokov je sledovaná hematológom pre vrodené poruchy krvnej zrážanlivosti - C. L. porucha druhého typu, ktorý je s miernymi prejavmi krvácania. Tiež sa v minulosti podrobila transplantácii W. - zraková ostrosť je vpravo len ľahko znížená, vľavo na úrovni stredne ťažkej slabozrakosti. Za rozhodujúce ochorenie naďalej posudkový lekár považoval ľahkú duševnú zaostalosť pri uvedenom náleze s poklesom IQ na XX. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, oddielu pod položkou 6 - mentálna retardácia písm. a) ľahká mentálna retardácia. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s tým, že ide o hornú hranicu percentuálneho rozpätia 40-60%. Ďalej bolo za ostatné ochorenia ovplyvňujúce funkčný stav organizmu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10%, teda najviac z možných 10%. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zistená na 70% a to ku dňu 2.7.2018. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 3. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa - ústredie 22. augusta 2018 rozhodla podľa § 73, § 112 ods.4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 2. júla 2018 na sumu 250,70 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkynin dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli posúdené lekárom sociálnej poisťovne. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Nárok na invalidný dôchodok vznikol X. O. XXXX. Ďalej bol odôvodnený spôsob výpočtu invalidného dôchodku so záverom, že suma 216,60 Eur mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,6700 x 44,0302 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 11,9379x70% sa rovná 216,60 mesačne. Ďalej bol invalidný dôchodok navýšený o plnú sumu zvýšenia o 4,10 Eur podľa § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. spolu na sumu 250,70 Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 19. júla 2018. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. Žalovaný na základe žalobkyňou podaného odvolania vo veci jej invalidného dôchodku rozhodol tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v odbornom posudku o invalidite nebol uvedený odborný nález z neurológie z 1.2.2018, pričom v tomto je uvedená prenatálna encefhalophatia -A. s poruchami správania, častými bolesťami hlavy, prejavy úzkosti, tikmi a pod., a tiež že pacientka nie je schopná samostatnej existencie ani zaradenia pracovného procesu. Doporučila psychiatrické sledovanie a žalobkyňa preto k odvolaniu priložila aj kópiu psychiatrického vyšetrenia zo dňa 3.10.2018. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového administratívneho orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v priebehu odvolacieho konania posudkový lekár, ktorý vyhotovil posudok v prvom stupni na svojom pôvodnom posudku zotrval a nevyhovel odvolaniu, a preto vec predložil posudkovému lekárovi Sociálna poisťovňa - ústredie, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne 12. novembra 2018 s nasledovným záverom: Žalobkyňa je s ukončenou špeciálnom strednou odbornou školou, odbor V., ktorá doteraz nikdy nikde nepracovala, je od detstva v starostlivosti neurológa pre hypotonický syndróm spôsobený N. E. a oneskorený psychomotorický vývoj s poruchami správania. A. hodnotí neurológ ako ľahkú s motorickým postihnutím jemnej i hrubej motoriky s apraxiou. Psychológ pri vyšetrení v roku 2009 potvrdil ľahkú mentálnu retardáciu s celkovým IQ-XX. Pri vyšetrení popisuje psychológ aj prejavy organického poškodenia mozgu. Od roku 2003 bola v starostlivosti očného lekára pre zhoršenie videnia, ťažkú krátkozrakosť pri keratokonuse oboch očí (ochorenie W. oka), pričom sa rohovka stenšuje, čím dochádza k odlišnej refrakcii oka. V roku 2005 a v roku 2008 sa podrobila transplantácii W. na oboch očiach, pretrváva porucha vízu, ktorá je kompenzovaná okuliarmi. Hematológom je sledovaná pre vrodenú krvácavú poruchu - C. L. chorobu, lieky neužíva žiadne. Pre uvedený zdravotný stav bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Žalobkyňa požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotné stavu. Po preštudovaní odborných nálezov psychiatra, psychológa, neurológa a očného lekára, posudkový lekár určil za rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej ľahkú duševnú zaostalosť, duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia, stredné pásmo, kapitola V., položka 6, písm. a) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., avšak pre preukázané zhoršenie celkového IQ stanovil hornú hranicu percentuálneho rozpätia, čo je 60%. Za ostatné pridružené ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 70%. Psychiater pri vyšetrení žalobkyne dňa 3. októbra 2018 uvádzal v závere vyšetrenia stredne ťažkú duševnú zaostalosť s inou poruchou správania (F.). Uvedený záver nekorešponduje so psychologickým vyšetrením, a ani s vyšetrením žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. Poruchy správania nie sú dokumentované. Neužíva žiadne lieky ordinované psychiatrom. Ani v jednom psychologickom vyšetrení, ktoré doteraz absolvovala, nie je sú uvedené ťažké zmeny centrálneho nervového systému, len stredne ťažké zmeny organického poškodenia mozgu. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: psychologické vyšetrenie z 8. októbra 2009, psychologické vyšetrenie zo dňa 23. apríla 2018, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 3. októbra 2018, očné vyšetrenie zo dňa 7. júna 2018, hematologické vyšetrenie zo dňa 24. februára 2014, neurologické vyšetrenie z februára 2018. Žalovaný ďalej konštatoval, že obaja posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne v konaní tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní, posúdili zdravotný stav žalobkyne tak, že miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70%. Ďalej, že bolo v odvolacom konaní prihliadnuté na subjektívne uvádzaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, ktorý vo svojom posudku uviedol skutkové závery a medicínske hľadisko zdravotného stavu žalobkyne. V odvolacom konaní neboli predložené dôkazy, ktorými by bola preukázaná nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia prvostupňového orgánu o výške invalidného dôchodku. Skutkový stav bol zistený objektívne a nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom, resp. žalovaným, pričom subjektívne ťažkosti uvádzané pri predchádzajúcich posúdenia a v odvolaní sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Žalobné body 5. Žalobkyňa sa včas doručenou žalobou domáhala, aby správny súd zrušil napadnuté a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že skutkový stav, ktorý žalovaný zobral za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. 6. Žalobkyňa namietala, že žalovaná vychádzala zo záverov posudkového lekára uvedených v posudku z 12.11.2018, v ktorom bolo konštatované, že psychiater udáva v závere stredný stupeň duševnej zaostalosti, ale takýto nález psychologickým vyšetrením zistený nebol. Podľa žalobkyne z vyšetrenia psychológa z roku 2009 vyplýva, že úroveň intelektu v pásme MR, ťažkej debility, IQ-XX, pričom ten istý psychológ 23.4.2018 skonštatoval, že úroveň rozumových schopností je na hranici ľahkej až strednej mentálnej zaostalosti, pri IQ-XX a psychologické vyšetrenie zo dňa 5.9.2018 konštatuje aktuálnu intelektovú výkonnosť v pásme mentálnej retardácie bez udania stupňa postihnutia. Z týchto psychologických vyšetrení má žalobkyňa za preukázané, že psychiater vychádzal zo záverov psychológov a aj z týchto dospel k diagnostikovaniu stredného stupňa duševnej zaostalosti. 7. Žalobkyňa ďalej namietala, že v odôvodnení rozhodnutia sa nesprávne uvádza, že poruchy správania u žalobkyne nie sú dokumentované. Naopak, poruchy správania konštatuje neurológ vo vyšetrení z 1.2.2018 aj 16.11.2018, pričom išlo o zistenia neurológa, ktorý žalobkyňu ošetruje od detstva, teda dlhodobo. 8. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukázala na skutočnosť, že psychologička už pri vyšetrení v roku 2009, kedy mala žalobkyňa XX rokov konštatovala, že žalobkyňa je na úrovni N. veku, s mentálnym handicapom dieťaťa a intelektuálnymi schopnosťami v pásme ťažkej debility. V závere psychologického vyšetrenia zo dňa 23.4.2018 skonštatovala, že úroveň rozumových schopnosti žalobkyne je na hranici ľahkej až strednej mentálnej zaostalosti pri IQ-XX, žalobkyňa má obmedzenú schopnosť učenia a kapacitu zvládať nároky bežného života, redukovaný výkon a adaptačný potenciál, výrazne sťažená schopnosť samostatnej činnosti a adekvátneho zaradenia do pracovného procesu. 9. Žalobkyňa ďalej poukázala na psychologické vyšetrenie N.. W. L. zo dňa 5.9.2018, ktorý sa zameral posúdenie kognitívnych funkcií a ktorý vyhodnotil celkový výkon žalobkyne v pásme mentálnej retardácie IQ-XX a ako najslabšie na úrovni IQ-XX označil výkonu v indexe aktuálnej pamäte. Zároveň konštatoval, že osobnosť je organicky determinovaná, nezrelá a labilná so sťaženou možnosťou samostatnej činnosti a zaradením do pracovného procesu. Z poslednej doloženej lekárskej správy psychiatra K.. K. I. zo dňa 3.10.2018 vyplynulo, že úroveň intelektuálnych a mnestických funkcií je na úrovni stredne ťažkej mentálnej retardácie, a preto stanovil diagnózu ako stredne ťažkú duševnú zaostalosť s inou poruchou správania. 10. Žalobkyňa namietala, že z uvedených podkladov a z nich vyplývajúcich odborných záverov vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. Potvrdzuje to aj stanovisko posudkového lekára, ktorý v lekárskej správe uviedol, že aktuálne je psychológom udávané zhoršenie intelektu v dolnom pásme ľahkej duševnej zaostalosti s IQ-XX, pravdepodobne na podklade prehĺbenia organických zmien osobnosti a žalobkyňa poukázala na to, že táto hraničná miera IQ so strednou mentálnou retardáciou, kde je pásmo IQ-XX-XX a rozdiel predstavuje len jeden bod medzi mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 80% a jej stanovenou mierou na úrovni 60%. Žalobkyňa preto tvrdila, že jej zdravotný stav bol posúdený zľahčujúcim spôsobom a nebol objektívne zhodnotený. Vyjadrenie žalovanej 11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa zo dňa 19. decembra 2018 a trvá na jeho správnosti. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. K námietkam žalobkyne zopakovala závery posudkového lekára Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 12. novembra 2018, pričom zdôraznila, že psychiater pri vyšetrení dňa 3. októbra 2018 uvádza v závere vyšetrenia stredne ťažkú duševnú zaostalosť s inou poruchou správania (F.). Uvedený záver nekorešponduje s psychologickým vyšetrením, a ani s vyšetrením posudkového lekára pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity. Poruchy správania nie sú dokumentované, žalobkyňa neužíva žiadne lieky ordinované psychiatrom. Ani v jednom psychologickom vyšetrení, ktoré doteraz žalobkyňa absolvovala, neboli uvedené ťažké zmeny centrálneho nervového systému, len stredne ťažké zmeny organického poškodenia mozgu. Žalovaná ďalej konštatovala, že skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je na dôvod spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobkyňa predložila v správnej žalobe až po vydaní rozhodnutia, žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 12. Žalobkyňa k záverom posudkového lekára uviedla, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom trvalo maximálne 10 minút a prvýkrát sa tohto vyšetrenia nemohla zúčastniť matka žalobkyne, ktorá je žalobkyninou najväčšou oporou a najlepším terapeutom. Len vďaka jej dennodennému úsiliu je žalobkyňa v stave, keď sa na prvý pohľad javí ako zdravý človek, avšak bez matky nedokáže prežiť ani jeden deň. Podľa žalobkyne si posudkový lekár odporuje, keď tvrdí, že poruchy správania neboli dokumentované a zároveň uvádza, že žalobkyňa je od detstva v starostlivosti neurológa pre hypotonický syndróm.. a oneskorený psychomotorický vývoj s poruchami správania.... Podľa žalobkyne z toho vyplýva, že neobstojí záver, že skutkový stav bol objektívne zistený a neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov, keď existuje minimálne jedna diskrepancia v záveroch žalovanej. Žalobkyňa tiež uviedla, že nerozumie vyjadreniu žalovanej, že subjektívne ťažkosti boli vysvetlené dokázanými diagnózami, keďže nerozumie, aké subjektívne ťažkosti a akými diagnózami. Žalobkyňa zotrvala na svojom žalobnom dôvode, že zdravotný stav bol posúdený zľahčujúcim spôsobom. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 14. Podľa § 71 ods. 4 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 15. Podľa Prílohy č. 4, kapitola V.- Duševné choroby a poruchy zdravia zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Všeobecné posudkové hľadisko: Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Položka Druh zdravotného postihnutia Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 6. Mentálna retardácia a) ľahká mentálna retardácia (horné, stredné 40 - 60 a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) b) stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 80 35 - 49) c) ťažká mentálna retardácia (IQ v pásme 90 20-34) d) hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20) 100. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe ako aj v celom rozsahu, pričom nezistil žiadny rozpor v postupe správnych orgánov tak prvostupňového ako aj druhostupňového a napadnutého rozhodnutia so zákonom. 20. Žalobné námietky, že skutkový stav, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo v rozpore s administratívnym spisom, neboli dôvodné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkovým stavom v preskúmavanej veci žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku je zdravotný stav žiadateľa a jeho posúdenie posudkovým lekárom, ktorým sa určuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V preskúmavanom prípade bol tento zisťovaný v zákone stanoveným postupom. Zdravotný stav žalobkyne bol v konaní postupne posúdený dvomi posudkovými lekármi tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Podkladom posúdenia posudkovými lekármi bola zdravotná dokumentácia predložená žalobkyňou a kontrolná lekárska prehliadka vykonaná posudkovým lekárom. Tvrdenie žalobkyne, že zdravotný stav nebol posúdený komplexne alebo že bol posúdený zľahčujúcim spôsobom, nemá oporu v hodnotení zdravotného stavu žalobkyne a v záveroch, ku ktorým z neho posudkový lekár dospel, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia: „Účastníčka konania je s ukončenou špeciálnou strednou internátnou odbornou školou, odbor opatrovateľka, ktorá doteraz nikdy nikde nepracovala, je od detstva v starostlivosti neurológa pre hypotonický syndróm spôsobený N. E. a oneskorený psychomotorický vývoj s poruchami správania. A. hodnotí neurológ ako ľahkú s motorickým postihnutím jemnej i hrubej motoriky s apraxiou. Psychológ pri vyšetrení v roku 2009 potvrdil ľahkú mentálnu retardáciu s celkovým IQ-XX%. Pri vyšetrení popisuje psychológ aj prejavy organického poškodenia mozgu. Od roku 2003 bola v starostlivosti očného lekára pre zhoršenie videnia, ťažkú krátkozrakosť, pri J. oboch očí (ochorenie W. oka), pričom sa W. stenšuje, čím dochádza k odlišnej refrakcii oka. V roku 2005 a v roku 2008 sa podrobila transplantácii W. na oboch očiach, pretrváva porucha vízu, ktorá je kompenzovaná okuliarmi. Hematológom je sledovaná pre vrodenú krvácavú poruchu - C. L. chorobu, lieky neužíva žiadne. Pre uvedený zdravotný stav bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Účastníčka konania požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotné stavu. Po preštudovaní odborných nálezov psychiatra, psychológa, neurológa a očného lekára, posudkový lekár určil za rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej ľahkú duševnú zaostalosť, duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia, stredné pásmo, kapitola V., položka 6, písm. a) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., avšak pre preukázané zhoršenie celkové IQ stanovil hornú hranicu percentuálneho rozpätia, čo je 60%. Za ostatné pridružené ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 70%. Psychiater pri vyšetrení žalobkyne dňa 3. októbra 2018 uvádza v závere vyšetrenia stredne ťažkú duševnú zaostalosť s inou poruchou správania (F.). Uvedený záver nekorešponduje so psychologickým vyšetrením, a ani pri vyšetrení žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu na účely invalidity. Poruchy správania nie sú dokumentované, neužíva žiadne lieky ordinované psychiatrom. Ani v jednom psychologickom vyšetrení, ktoré doteraz absolvovala, nie sú uvedené ťažké zmeny centrálneho nervového systému, len stredne ťažké zmeny organického poškodenia mozgu. 21. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že záver psychiatra o strednom stupni duševnej zaostalosti nebol podporený vyšetreniami psychológa z roku 2009 a z roku 2018. Žalobkyňa pritom poukazovala na vyšetrenie z roku 2009, kde psychológ v závere uviedol, že úroveň intelektu v pásme MR, ťažkej debility IQ-XX. Takýto záver ale znamená, že psychológ posúdil mentálnu retardáciu ako ľahkú, keď všetky stupne debility, teda aj ťažký stupeň debility spadajú do pásma ľahkej mentálnej retardácie, čomu zodpovedalo aj v tom čase namerané IQ-XX. Práve tento posudok psychológa z roku 2009 bol jedným z podkladov pre posúdenie zdravotného stavu, na základe ktorého bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok pre hlavné ochorenie ľahká mentálna retardácia v roku 2010 spätne od dosiahnutia XX roku veku. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ďalšie psychologické vyšetrenie, kde bol prijatý záver, že pri IQ- XX je žalobkyňa s úrovňou rozumových schopností na hranici ľahkej až strednej mentálnej retardácie, takýto záver nepotvrdzuje stredný stupeň duševnej zaostalosti ale len dosiahnutie dolnej hranice ľahkej mentálnej retardácie. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 tohto zákona, pričom podľa odseku 6 sa miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Pri mentálnej retardácii sa v zmysle Prílohy č. 4 zákona o sociálnej poistení, kapitoly V.- Duševné choroby a poruchy správania mentálna retardácia ako druh zdravotného postihnutia posudzuje ako ľahká mentálna retardácia tak v hornom, strednom ako aj dolnom pásme pri IQ v pásme od XX do XX . s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť v rozmedzí 40 až 60% miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. V prípade žalobkyne bola miera poklesu určená ako maximálna v danom rozmedzí pri tomto hlavnom ochorení. 22. Žalobkyňa namietala rozpor medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje podľa žalobkyne, že poruchy správania nie sú dokumentované, čo je v rozpore s neurologickými vyšetreniami, ktoré boli podkladom rozhodnutia. K tejto žalobnej námietke je potrebné uviesť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že poruchy správania neboli dokumentované vo vzťahu k posudzovanému záveru psychiatra pri vyšetrení zo dňa 3. októbra 2018 o stredne ťažkej duševnej zaostalosti žalobkyne s inou poruchou správania (F.) a psychologického vyšetrenia, keď títo obaja vo svojich záveroch poruchy správania neuviedli. Vyplýva to z textu: „Psychiater pri vyšetrení účastníčky konania dňa 3. októbra 2018 uvádza v závere vyšetrenia stredne ťažkú duševnú zaostalosť s inou poruchou správania (F.). Uvedený záver nekorešponduje s psychologickým vyšetrením, a ani pri vyšetrení účastníčky konania a pri posudzovaní jej zdravotného stavu na účely invalidity. Poruchy správania nie sú dokumentované, neužíva žiadne lieky ordinované psychiatrom. Ani v jednom psychologickom vyšetrení, ktoré doteraz absolvovala nie sú uvedené ťažké zmeny centrálneho nervového systému, len stredne ťažké zmeny organického poškodenia mozgu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa z tohto kontextu vytrhla vetu „poruchy správania nie sú dokumentované“, ktoré hodnotenie sa ale nevzťahuje k neurologickému vyšetreniu ale k posudzovaniu zdravotného stavu, pri hlavnom ochorení a to lekárskeho vyšetrenia psychiatra a jeho záveru o stredne ťažkej duševnej zaostalosti s inou poruchou správania vo vzťahu k posúdeniu psychológa. Ide o argumentáciu miery zníženia pracovnej schopnosti pre hlavné zdravotné postihnutie. V súvislosti s poukazom žalobkyne na závery odborných lekárov o neschopnosti žalobkyne pracovať je potrebné uviesť, že patrí do výlučnej kompetencie posudkového lekára zistený zdravotný stav žiadateľa o dávku ako aj o jej zvýšenie posúdiť z hľadiska dôsledkov hlavného ochorenia na schopnosť pracovať. 23. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo zdravotného stavu žalobkyne zachyteného v lekárskych nálezoch a posúdenia psychológov a tiež z posúdenia zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti posudkovým lekárom. Skutočnosť, že žalobkyňa trpí mentálnou retardáciou v pásme IQ-XX (čo je na hranici oddeľujúcej ľahkú mentálnu retardáciu od strednej mentálnej retardácie), bola zistená zo záverov na to kompetentných odborníkov. Obsah lekárskych správ tak vypracovaných v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní a obsah odôvodnení tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia nepotvrdzujú dôvodnosť žalobkyninej námietky, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený zľahčujúcim spôsobom. Preto takejto námietke nebolo možné vyhovieť. 24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodu ako je uvedené vyššie, zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.