Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200149 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200149.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX H., zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.09.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27.09.2015. Žalobca v žiadosti vo vzťahu k dobe zamestnania uviedol, že od 15.07.1966 do 31.03.1967 bol zamestnaný v Y. T. B., od 01.04.1967 do 31.12.1999 bol zamestnaný na E. U. H. a od 01.01.2000 do 23.02.2003 bol evidovaný ako nezamestnaný. V žiadosti zároveň uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku. Z fotokópie Rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 11.01.2003 vyplýva, že žalobcovi bol podľa zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov (ďalej len „zák. č. 200/1998 Z.z.") priznaný od 01.01.2000 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 328/2002 Z.z.") od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 32 rokov a 281 dní. Prvostupňové rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy") o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 05.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy") rozhodol tak, že s poukazom na § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") žiadosť žalobcu zo 27.09.2018 o priznanie starobného dôchodku od 27.09.2015 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy citoval ust. § 65 ods. 1,2 § 60 ods. 8 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX.XX.XXXX, pričom k 27.09.2015 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, pretože do uvedeného dňa získal 2039 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Konštatoval, že k 09.06.2014 (správne malo byť uvedené k 27.09.2015) žalobca získal 5 rokov a 214 dní obdobia dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že podľa Potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 15.06.2017 bol žalobcovi od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zák. č. 200/1998 Z.z., ktorý sa podľa § 124 ods.7 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 32 rokov a 281 dní. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok/ dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 01.04.1967 do 31.12.1999, t.j. v rozsahu 32 rokov a 281 dní nebola hodnotená. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že aplikačnú prax zosúladil s názorom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutia sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, ústredie, doba pracovnej činnosti E. od 01.04.1967 do 31.12.1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z uvedeného dôvodu nie je podľa prvostupňového orgánu verenej správy možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií a ani aplikovať § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom poukázal na to, že Úrad vlády SR mu rozhodnutím o priznaní výsluhového príspevku stanovil dňom 01.01.2000 výsluhový príspevok a jeho vyplácanie s tým, že po dovŕšení dôchodkového veku XX rokov veku života mu bude mesačne zasielaný prídavok k dôchodku v zmysle Zákona o štátnej službe colníkov. Rozhodnutie žalovaného 4. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „rozhodnutie žalovaného") rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny. Poukázal na dôvody rozhodnutia uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy a na dôvody odvolania, ďalej na listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01.01.2000 podľa zák. č. 200/1998 Z.z., ktorý sa podľa § 124 ods.7 zák.č. 328/2002 Z.z. považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 32 rokov a 281 dní. Následne konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods.5 zák.č. 461/2003 Z.z. sa doba služobného pomeru E. od 01.01.1967 do 31.12.1999, t.j. v rozsahu 32 rokov a 281 dní, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. V odôvodnení ďalej uviedol, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia doba pracovnej činnosti žalobcu nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žalovaný odcitoval ust. § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistenca vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy svoju aplikačnú prax zosúladil so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. V tomto prípade takýto postup podľa žalovaného neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Prvostupňový orgán verejnej správy zvolil taký istý postup, ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K odvolacej námietke žalobcu uviedol, že nároky na dôchodkové dávky poistencov posudzuje podľa zák. č. 461/2003 Z.z., podľa Zákona o štátnej službe nemá právomoc rozhodovať. Správna žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou v zákonnej lehote správnemu súdu domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. V žalobe tvrdil, že rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a ich postupom boli porušené jeho práva tým, že bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek XX rokov a celkovú dobu poistenia viac ako 15 rokov. Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu aj napriek tomu, že sa tento nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, že argumentácia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru a nedáva odpoveď na skutočnosti, ktoré sú pre správne právne posúdenie veci zásadné. Obidve rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok žalobcu sú odôvodnené tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Ustálenú judikatúru žalovaný pritom odmietol s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu ide o iný skutkový a právny stav, ako je v rozhodnutiach, na ktoré bolo v odvolaní poukázané. Takéto rozhodnutia sú podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišnosť právneho hodnotenia skutkového stavu veci žalovaným i prvostupňovým orgánom verejnej správy pritom spočíva v tom, že u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje orgán verejnej správy za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, pričom u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Takýto postup žalobca označil ako diskriminujúci, a nie je ho možné odôvodniť poukazom na § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., keďže citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca považoval právne posúdenie veci žalovaným i prvostupňovým orgánom verejnej správy za rozporný s § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca (ak tento zákon v ods. 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak). Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa XX.XX.XXXX a jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 130 dní (5 rokov a 214 dní + 32 rokov a 281 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 5 rokov a 214 dní. Žalobca namietal, že žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Uvedený záver žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vyvracia aj osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činností) boli až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni. Žalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne od r. XXXX. Žalobca poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tvrdil, že nemôže byť sporné, keďže to žalobca preukázal, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený (zabezpečený) viac ako 15 rokov. Rovnako podľa žalobcu nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 a aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na cit. ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., ale žiadosť o dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 cit. zákona. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS SR č. 7So/138/2011, v ktorom tento vyslovil: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu". Žalobca ďalej poukázal na Rozsudok NS SR č. 10So/59/2014, z ktorého odcitoval nasledovný text: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné, najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. Rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd."... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorých musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať". Tieto a aj ďalšie rozsudky vyvracajú podľa žalobcu závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom zdôraznil, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy podľa žalobcu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Žalobca ďalej poukázal na to, že vo vyššie cit. rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval nasledovné: „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. .... zo dňa .... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku XX rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128" 6. Žalobca v žalobe poukázal na ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalobca zároveň poukázal na rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí ako je prejednávaná vec. Ďalej poukázal na rozsudky krajských súdov SR týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR. Žalobca dal v žalobe do pozornosti, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatoval, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/1995 a II.ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ÚS SR za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV.ÚS 14/07). Ďalej poukázal na to, že sudca je princípmi právneho štátu viazaný a je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ÚS SR III.ÚS 192/06 a aj na Rozsudok NS SR č.k. 10So/59/2014 z 15.04.2015, v ktorom bol vyslovený právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s prejednávanou vecou, zhodne s Uznesením ÚS SR IV.ÚS 481/2011 zo dňa 10.11.2011. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 (o.i. rieši dôchodkový vek) nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Žalobca mal za to, že týmto diskriminujúcim spôsobom bola posúdená celková doba poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Orgány verejnej správy tento postup nevolia ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch. Žalovaný podľa žalobcu preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Žalobca poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom 10So/59/2014 z 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na ostatný rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 z 28.2.2018. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný oprel svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaný cituje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia podľa žalobcu o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie a interpretuje právne predpisy odlišne od ustálenej judikatúry. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Rozsudok NS SR č.k. 7So/138/2011, v ktorom bol vyslovený nasledovný názor: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov upravených v Zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov so všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ". Žalobca argumentoval, že na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok v zmysle cit. ustanovení, nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného nie je správny, čo podľa žalobcu potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok, v zmysle ktorého celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Ďalej žalobca odcitoval z rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 nasledovný text: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov systému vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti". Žalobca považoval za preukázané, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré žalobca opakovane poukázal v žalobe, jeho vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke. Nie je súladný postup žalovaného ani s judikatúrou a v rámci svojej právnej argumentácie žalobca poukázal na ostatný Rozsudok NS SR č.k. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery (rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch) sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého vyplýva: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. alebo II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.". Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ a ods. 3 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnej výške. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.04.2019 zopakoval skutkovú a právnu argumentáciu obsahovo zhodnú s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku a uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré sú vecne totožné. Mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Replika žalobcu 8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe vychádzajúcu z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, NS SR a všeobecných súdov, ktorú žalovaný dlhodobo nerešpektuje. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (ale komplexne v celom rozsahu), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 10. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov i právnej argumentácie uvedenej v žalobe. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a vydané v rozpore s dlhodobou rozhodovacou činnosťou súdov. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadal priznať náhradu trov konania. 11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí i v písomnom vyjadrení k žalobe. Rozhodnutie považovala za zákonné a navrhla žalobu zamietnuť. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6, 7, 10 zák. č. 461/2003 Z.z. zák. č. 368/2018 Z.z. (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 16. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z. (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 17. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 18. Podľa § 255 ods. 1, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) 19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor"), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 22. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 27.09.2018 o priznanie starobného dôchodku od 27.09.2015. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. 24. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dovŕšením 62 roku veku (XX.XX.XXXX). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.01.2000, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba trvania služobného pomeru colníka od 01.04.1967 do 31.12.1999 v rozsahu 32 rokov a 281 dní s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach v zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhového príspevku, (ktorý sa v zmysle § 124 ods.7 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje od 01. júla 2002 za výsluhový dôchodok), do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku nebola zohľadnená doba zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR, a teda ani aplikovať § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 25. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor je súčasťou právneho poriadku SR, pretože bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok. 26. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR opakovane NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia napr. pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku v primeranej dobe trvania služobného pomeru" a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku)." 27. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v Rozsudku NS SR č. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 6/2013. Vyslovený právny názor sa týkal nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zák. č. 328/2002 Z.z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenia jeho výšky. V rozhodnutí sa uvádza: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniaci po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia". Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal. 28. Správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky s § 191 ods. 6 SSP záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd, a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru NS SR vo vzťahu k rovnakej právnej otázke. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového príspevku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 29. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový príspevok/dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NS SR (napr. sp. zn. 1So/59/2012 z 13.08.2013, 1So/127/2014 z 30.11.2015) zdôraznil, že „... nielen správny orgán, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj pre konajúci súd". Nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru a povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach, a preto bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie napriek uvedenému za súladné so zákonom a potvrdil ho, aj jeho rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ust. § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a je zaťažené rovnakou vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo rovnako výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a § 191 ods. 3 SSP správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 4 SSP. Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že nakoľko obdobie profesionálnej služby E. nie je zaradené ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné aplikovať § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. 30. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ust. § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení) najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t.j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra NS SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt" sa v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktorý žalobca správne v žalobe i v preskúmavacom konaní poukázal. Zo záverov citovaných v rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto sa kráti najviac vo výške výsluhovej dávky. 31. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 32. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov tak, ako je uvedené v bode 30 tohto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedené bolo jednoznačne ozrejmené aj v Rozsudku NS SR č. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktorý poukázal žalobca. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaný v právnych predpisoch, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 32 rokov a 281 dní, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 33. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek XX rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (32 rokov a 281 dní), najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Prvostupňový orgán verejnej správy bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).