Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/98/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200293 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200293.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobkyne: P. W., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/012486-2- PN zo dňa 13. marca 2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Na základe Oznámenia o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2. októbra 2018 vykonalo Mesto Brezno - stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 11. októbra 2018 štátny stavebný dohľad týkajúci sa stavby „Stavba na bývanie“ na pozemku parcela č. C-KN XXXX/XX v katastrálnom území A. (ďalej len „predmetná stavba“) a zistil, že ide o nepovolenú rozostavanú stavbu, ktorej stavebníčkou je P. W., bytom M. XX, A. (ďalej len „žalobkyňa“). Štátnym stavebným dohľadom bolo zistené, že: „z dvoch unimobuniek, ktoré boli stavebne upravené, je zrealizované bývanie v zmysle priloženého pôdorysu. Stavba je prekrytá sedlovou strechou, tepelne izolovaná zvonka polystyrénom. Prípojku vody a prípojky kanalizácie predĺžili z rodinného domu M. XX. Elektrickú energiu majú zabezpečenú predlžovacím vzdušným káblom z V., z bytu M. 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 2 - W. (bytový dom V.). Stavba je sčasti postavená na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý sa zrútil v roku 2016. Novú stavbu začali realizovať v roku 2018, vo februári. Od apríla 2018 stavbu užívajú“. Priamo pri výkone štátneho stavebného dohľadu bola žalobkyňa orgánom štátneho stavebného dohľadu vyzvaná, aby bezodkladne zastavila práce na predmetnej stavbe. Výzvou z 25. októbra 2018 stavebný úrad vyzval žalobkyňu, aby v lehote 60 dní odo dňa jej doručenia predložila žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby a ďalšie vo výzve uvedené doklady. Žalobkyňa bola poučená, že nesplnenie výzvy bude mať za následok nariadenia odstránenia stavby. Stavebný úrad zároveň Rozhodnutím z 25. októbra 2018 (č. MsÚ-2018/11284-03) prerušil konanie vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného s kolaudačným konaním na stavbu „Stavba“ na pozemkoch parcela č. C- KN XXXX/XX, E-KN XXXX/X (C-KN XXXX/X) v katastrálnom území A. stavebníčky P. W.. Uvedenú výzvu a rozhodnutie o prerušení konania žalobkyňa prevzala 5. novembra 2018. V stanovenej lehote nepredložila požadované doklady a ani nepožiadala o predĺženie lehoty na ich predloženie. Stavebný úrad listom č. MsÚ-2019/442-03 z 10. januára 2019 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o nariadení odstránenia stavby „Stavba“ na pozemku parcela č. C-KN XXXX/XX, E-KN XXXX/X (C-KN XXXX/X) v katastrálnom území A. stavebníčky P. W., bytom M. XX, A.. Zároveň účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri nariadenom ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č.j.: MsÚ-2019/442-04, na ktorom sa stavebníčka (žalobkyňa) vyjadrila nasledovne: „doklady som nevybavila, lebo dedič (po neb. Q. Y. - spoluvlastník pozemku E-KN XXXX/X) Q. Y. je ešte v súdnom konaní pre vysporiadanie tohto pozemku, a teda mi nemôže dať súhlas pre moju stavbu. Chcem si to dať do poriadku a žiadam, aby som tam mohla stavbu ponechať. Chcem si vybaviť papiere a už som niekoľkokrát volala architektke mesta, aby som získala súhlas s touto stavbou“. Rozhodnutie stavebného úradu 2. Rozhodnutím č. MsÚ-2019/442-05 zo 4. februára 2019 Mesto Brezno, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 Stavebného zákona na základe § 90 Stavebného zákona a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2, 5 a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona nariadil stavebníčke P. W., M. XX, A., odstránenie stavby: „Stavba“ na pozemkoch parcelné číslo C-KN XXXX/XX, E-KN XXXX/X (C-KN XXXX/X) v katastrálnom území A. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu“). Predmetom nariadenia odstránenia bola jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek. Unimobunky sú prekryté plytkou sedlovou strechou, zvonku tepelne izolované polystyrénom. V obvodových stenách unimobuniek bol vyrezaný otvor a spojením unimobudniek v jednej vznikla obytná miestnosť s kuchynským kútom so vstupom priamo z dvora, v druhej unimobunke vznikla izba, z ktorej sa vchádza do kúpeľne s WC. Prívod vody do stavby je predĺžením rozvodov vody zo susedného rodinného domu C-KN XXXX/X. Splaškové odpadové vody sú odvedené predĺžením jestvujúcej kanalizačnej prípojky k rodinného domu C-KN XXXX/X. Na elektrickú energiu je stavba napojená vzdušným elektrickým predlžovacím káblom z bytu M. W. v susedom dome na ul. V.. Vykurovanie lokálne kachľami na pevné palivo s odvodom spalín oceľovou komínovou rúrou vyvedenou cez bočnú stenu stavby. Zároveň 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 3 - stavebný úrad určil podmienky, za dodržania ktorých sa mala stavba odstrániť v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia. 3. V odôvodnení rozhodnutia popísal stavebný úrad priebeh administratívneho konania, preukázaný skutkový stav veci, citoval aplikované zákonné ustanovenia a po zistení, že stavebný úrad nevydal na predmetnú stavbu žiadne stavebné povolenie, resp. súhlas s uskutočnením ohlásenej jednoduchej stavby a žalobkyňa, ako jej stavebníčka, na základe výzvy stavebného úradu v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, napriek poučeniu o možnom nariadení odstránenia stavby, nepredložila požadované doklady pre riadne posúdenie ďalšej existencie stavby uzavrel, že nebolo možné predmetnú stavbu ani dodatočne povoliť. Preto stavebný úrad rozhodol o nariadení odstránenia stavby. 4. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj stanovisko Mesta Brezno k zámeru - dodatočné povolenie stavby rodinného domu na pozemku parcela č. E-KN XXXX/X v katastrálnom území A. zo dňa 10. apríla 2018. Z neho vyplynulo, že predmetná stavba je podľa mapy svahovej deformácie umiestnená na parcele nachádzajúcej sa v aktívnej zóne. Stavba bola postavená na severnom svahu zosuvového územia, kde hrozí riziko poškodenia stability a následného zosuvu svahu. Svah v danej lokalite nie je zabezpečený, a teda nie sú vybudované opatrenia pre jeho stabilizáciu s cieľom predídenia mimoriadnej situácii, a preto s výstavbou v danej lokalite nesúhlasil. Rozhodnutie žalovaného 5. O podanom odvolaní, v ktorom žalobkyňa uviedla, že si chce stavbu riadne zlegalizovať a mať ju vo svojom vlastníctve, rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č.: OU-BB-OVPP2-2019/012486-2-PN zo dňa 13. marca 2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne ako neodôvodnené zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ustanovenia §§ 59 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2, 5, 6 písm. a) Stavebného zákona, obsah prvostupňového rozhodnutia a po preskúmaní spisového materiálu zistil, že začatiu konania o odstránení stavby predchádzalo začatie konania o dodatočnom povolení stavby spolu s výzvou na predloženie dokladov, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a Stavebného zákona s upozornením žalobkyne na následky ich nepredloženia s následne vydaným rozhodnutím o odstránení stavby, pretože požadované doklady žalobkyňa nepredložila. Odvolanie žalobkyne považoval žalovaný za nedôvodné, pretože žalobkyňa nepostupovala v administratívnom konaní aktívne. Nepožiadala Mesto Brezno o predĺženie lehoty na doloženie dokladov a v stanovenej lehote, ani do vydania rozhodnutia o odstránení stavby, nepredložila stavebnému úradu žiaden z požadovaných dokladov, na ktorých predloženie bola vyzvaná výzvou zo dňa 25. októbra 2018. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade so zákonom a súladné 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 4 - so zákonom bolo aj jeho rozhodnutie. Žalovaný nezistil žiadne porušenia zákona, pre ktoré by musel rozhodnutie stavebného úradu zmeniť alebo zrušiť. Žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa, tvrdiac, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, domáhala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu zrušil a uplatnila si právo na úplnú náhradu trov konania. 8. Namietala, že správne rozhodnutia vydané v administratívnom konaní, predmetom ktorých bolo nariadenie odstránenia stavby a to „jednopodlažnej stavby pozostávajúcej z dvoch unimobuniek“, boli vydané orgánmi verejnej správy, ktoré neboli na ich vydanie oprávnené, čo je dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). S poukazom na § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 Stavebného zákona argumentovala, že unimobunka nie je podľa slovenského práva nehnuteľnou vecou a nie je ani stavbou, ale je hnuteľnou vecou. Tento svoj právny názor podporila poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/342/2014 zo dňa 30. decembra 2014, predmetom ktorého bolo umožniť navrhovateľovi dočasne vstup k hnuteľnej veci - unimobunke. V nadväznosti na uvedené považovala za nepoužiteľné a neaplikovateľné ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2, 5 a 6 písm. a) Stavebného zákona, pretože tie sa týkajú práv a povinností k stavbe, a nie k hnuteľnej veci. S poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zdôraznila, že štátne orgány sú povinné postupovať tak, ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Nemôžu ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozhodovať podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na dikciu predpisu. Tvrdila, že žalovaný, ani stavebný úrad nepostupovali v súlade s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1 a žalovaný ani podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napriek tomu, že ich vo svojich rozhodnutiach citovali. Poukázala na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 226/06, III. ÚS 283/2010, v ktorom uviedol, že „úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotno-právnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie“, a na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 117/2011, podľa ktorého „zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola totiž v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty“ a tvrdila, že vydanými rozhodnutiami naplnili orgány verejnej správy dôvod na zrušenie ich rozhodnutí nielen podľa § 191 ods. 1 písm. b), ale aj podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) Správneho súdneho poriadku. 9. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom rozhodol správny súd Uznesením sp. zn. 24S/98/2019-29 zo 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 5 - dňa 12. júna 2019 tak, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2019. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že orgány verejnej správy rozhodli o odstránení hnuteľnej veci, a nie stavby, a teda rozhodovali na základe im zákonom nezverenej právomoci. Dôvodil, že Stavebný zákon obsahuje legálnu definíciu stavby v ustanovení § 43 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré citoval a uviedol, že uvedené ustanovenie slúži na administratívno-právne vymedzenie pojmu „stavba“ pre účely konaní podľa Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, a teda aj na účely odstraňovania stavieb. Právna úprava vyplývajúca z § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za nehnuteľnosť iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia vyplývajúcim aj z § 43 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona a stavby, využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) až e) Stavebného zákona považuje za hnuteľnosti. Zdôraznil, že unimobunka, ktorá je privezená na miesto určenia s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia podlieha povoľovaciemu procesu podľa Stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie, resp. zlúčené územné a stavebné povolenie) z dôvodu, že je potrebné z hľadiska dodržania súladu s územno-plánovacou dokumentáciou podľa § 37 Stavebného zákona a z hľadiska dodržania základných požiadaviek na stavby v zmysle § 43d Stavebného zákona a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47 a § 48 Stavebného zákona overiť jej umiestnenie a realizáciu. V preskúmavanej veci bola predmetom konania o odstránení stavby jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek, ktorej presný popis bol uvedený vo výroku rozhodnutia stavebného úradu a z neho podľa žalovaného vyplýva, že daný stavebný objekt spĺňa definičné znaky stavby podľa § 43 Stavebného zákona, pretože je napojený na elektrickú energiu, je k nemu zrealizovaný rozvod vody a kanalizačná prípojka a zároveň je aj pevne spojený so zemou v zmysle ods. 1 písm. d) tohto zákonného ustanovenia, a preto podlieha povoľovaciemu procesu podľa Stavebného zákona, na ktorý je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 Stavebného zákona príslušný stavebný úrad. 11. Žalovaný tiež poukázal na priebeh administratívneho konania a skutkové zistenia stavebného úradu, na základe ktorých konštatoval, že stavebný úrad rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobkyni nariadil odstránenie predmetnej stavby, pretože žalobkyňa v stanovenej lehote, a ani do vydania rozhodnutia o odstránení stavby, stavebnému úradu nepredložila žiaden doklad k dodatočnému povoleniu stavby, na ktorého predloženie bola vyzvaná výzvou z 25. októbra 2018 a ani nepožiadala stavebný úrad o predĺženie lehoty na doloženie dokladov. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania súladu stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia s verejným záujmom je v konaní o dodatočnom povolení stavby na stavebníkovi. Žalobkyňa však napriek výzve stavebného úradu bola pasívna a nepredložila žiadny doklad, ktorým by súlad stavby s verejným záujmom preukázala a nevyvinula ani žiadne právne kroky k vysporiadaniu vlastníckych práv k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Preto bolo vydanie rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby jediným možným právnym následkom po zistení, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. Preto považoval žalobou napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie stavebného úradu za vydané v súlade so zákonom a na základe zákonného procesného postupu. Vychádzal z presne 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 6 - a úplne zisteného skutočného stavu veci a vydal rozhodnutie s náležitým odôvodnením a vysporiadaním sa s podanými odvolacími námietkami žalobkyne. K žalobkyňou poukazovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove žalovaný uviedol, že skutkovo nesúvisí s predmetom konania v preskúmavanej veci. Replika žalobkyne 12. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného k jej správnej žalobe repliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, na ktorom žalobkyňa aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších prednesoch a žalobkyňa naviac spochybnila danosť pojmových znakov predmetnej stavby pre jej označenie za stavbu podľa § 43 Stavebného zákona, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body") 18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) - e) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 7 - a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. 20. Podľa § 43a ods. 3 písm. g), i) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Inžinierske stavby sú g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody 21. Podľa § 43g ods. 1 písm. a), b) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia. 22. Podľa § 54 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 23. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 24. Podľa § 88 ods. 1písm. b), ods. 2 Stavebného zákona (1) v znení účinnom na toto konanie Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, (2) Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. 25. Podľa § 88a ods. 1, 2, 5, 6 písm. a) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 8 - vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby 26. Podľa § 98 ods. 1, 2 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. (2) Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich. 27. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 28. Podľa § 90 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. 29. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 608/2003 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (1) Obvodný úrad v sídle kraja b) na úseku Stavebného poriadku 1. vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 9 - 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia predmetnej stavby. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecné uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. 31. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného (aj rozhodnutie stavebného úradu) je nezákonné preto, že o nariadení odstránenia predmetnej stavby neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení rozhodovať. Argumentovala tvrdením, že spojené unimobunky nie sú stavbou v zmysle § 43 ods. 1 Stavebného zákona, pretože nejde o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. V zmysle § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je ani nehnuteľnou, ale hnuteľnou vecou, čo podporila poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Cl/342/2014 z 30. decembra 2014, predmetom ktorého bolo umožniť v ňom označenému navrhovateľovi dočasne vstup k hnuteľnej veci - unimobunke. Vecná príslušnosť stavebného úradu a žalovaného je v zmysle zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodli o nariadení odstránenia predmetnej stavby, daná len na konanie a rozhodovanie o odstránení stavby zodpovedajúcej zákonnej definícii upravenej v § 43 Stavebného zákona, ktorou unimobunka zriadená žalobkyňou nie je, a preto neboli oprávnení nariadiť jej odstránenie. Žalovaný s argumentáciou žalobkyne nesúhlasil. Uviedol, že predmetná jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek, ktoré boli stavebne spojené, zateplené, prekryté plytkou sedlovou strechou a napojené na vodu, kanalizáciu aj elektrickú energiu spĺňa legálnu definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona, pretože ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, a to pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia a jej osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu. Zároveň uviedol, že pre účely navrhovania stavieb, ich povoľovania a umiestnenia, uskutočňovania a užívania, ako aj na účely odstraňovania stavieb, t. j. na účely konania podľa Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je pojem „stavba“ administratívno-právne vymedzený v § 43 Stavebného zákona. Preto je na vydanie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vecne príslušný stavebný úrad. 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 10 - 32. Úprava spoločenských vzťahov sa uskutočňuje prostredníctvom právnych noriem, ktoré fixujú hodnoty regulujúce správanie ľudí v rámci spoločnosti a tým dochádza k vytváraniu právom garantovaných hodnôt. Tieto hodnoty sa vo forme právnych noriem spájajú do právneho systému, ktorého zložkou je aj právne odvetvie. Skladá sa zo skupiny právnych predpisov a kódexov upravujúcich určitý okruh spoločenských vzťahov. Odlišnosť charakteru upravovaných spoločenských vzťahov je vyjadrená rozdelením jednotlivých právnych odvetví. V jednotlivých odvetviach súkromného práva (napr. občianske, obchodné, rodinné, pracovné...) sú vzťahy medzi subjektami založené na vzájomnej rovnosti. Žiadny zo subjektov nemôže ukladať iným subjektom povinnosti a priznávať práva bez ich súhlasu. Nijaký zo subjektov nemôže rozhodovať o právach a povinnostiach, ktoré vznikajú zo súkromno- právnych vzťahov. Inak je tomu v odvetví verejného práva, ktoré slúži najmä na ochranu verejných záujmov a záujmov štátu. Verejno-právne vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú právnymi aktami orgánov verejnej moci. Ich právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresáta. Sféra verejnej pôsobnosti je určená zákonom stanovenými a vymedzenými pôsobnosťami verejných a štátnych orgánov. Normy verejného práva, ku ktorým patrí aj správne právo, sú formulované ako zákazy a príkazy. Orgány verejnej moci konajú na základe zákona zvyčajne z úradnej povinnosti a zákonom predpísaným spôsobom. Okruh spoločenských vzťahov v oblasti územného plánovania a výstavby je upravený v Stavebnom zákone, ktorý je normou verejného práva. V jeho druhej časti - Stavebný poriadok je vymedzený administratívno-právny pojem „stavba“ (§ 43), podmienky na povoľovanie, uskutočňovanie, zmeny stavieb a ich udržiavanie, užívanie aj odstraňovanie, všeobecné technické požiadavky na stavby a iné, a to za účelom ochrany verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a pod. Ochrana verejných záujmov sa zabezpečuje aj prostredníctvom štátneho stavebného dohľadu (§ 98) a v konaniach naň nadväzujúcich. Z uvedeného vyplýva, že proces umiestnenia stavby, jej povolenia, užívania, zmien, údržby a jej odstránenia je regulovaný príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona. Na nariadenie odstránenia stavby je vecne príslušný stavebný úrad (§ 88 ods. 1 Stavebného zákona), ktorým je v zmysle § 117 ods. 1 cit. zákona obec, v preskúmavanej veci Mesto Brezno, v ktorého obvode bola predmetná stavba postavená a príslušným odvolacím orgánom verejnej správy je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 608/2003 Z.z. žalovaný. 33. Argumentácia žalobkyne, že o odstránení predmetnej stavby neboli oprávnené rozhodnúť orgány verejnej správy, ktoré preskúmavané rozhodnutia vydali, pretože predmetná stavba nie je stavbou podľa § 43 Stavebného zákona, ale hnuteľnou vecou, nemohla obstáť, pretože bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou. Pre účely administratívneho (správneho) konania, ktorým je v zmysle vyššie uvedeného aj konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, je stavba zadefinovaná v § 43 ods. 1 Stavebného zákona tak, že je to stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Čo sa rozumie pod pojmom pevné spojenie so zemou je vymedzené v písm. a) až e) tohto zákonného ustanovenia. Žalobkyňa sa mýli, keď tvrdí, že spojená unimobunka, t. j. predmetná stavba nie je stavbou podľa cit. zákonného ustanovenia, pretože v administratívnom konaní bolo štátnym stavebným dohľadom zistené, že bola stavebne spojená z dvoch samostatných unimobuniek, bola zateplená a prekrytá sedlovou strechou, 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 11 - a teda bola postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. Zároveň bola aj pevne spojená so zemou, a to prostredníctvom pripojenia na siete a zariadenia technického vybavenia územia, ktorým bolo napojenie na existujúcu vodovodnú a kanalizačnú prípojku a zdroj elektrickej energie. Označenie unimobunky za hnuteľnú vec v žalobkyňou poukazovanom rozhodnutí vydanom v občianskoprávnom konaní, ktorého predmetom bola úprava súkromnoprávnych vzťahov jeho účastníkov, nemalo žiadny právny význam pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V spornej otázke právnej charakteristiky predmetnej stavby totiž vychádzalo z noriem súkromného práva - Občianskeho zákonníka, ktorý nemožno aplikovať na oblasť verejného práva, ktoré obsahuje v § 43 Stavebného zákona vlastnú definíciu stavby. Orgány verejnej správy sa pri rozhodovaní správne riadili na vec sa vzťahujúcou normou verejného práva a správne vychádzali zo zákonnej definície stavby podľa § 43 Stavebného zákona. 34. Z vyššie uvedených dôvodov nebola takto uplatnená žalobná námietka dôvodná, pretože predmetná stavba je stavbou v zmysle § 43 Stavebného zákona, o jej odstránení rozhodol vecne aj miestne príslušný stavebný úrad - Mesto Brezno a jeho rozhodnutie na základe podaného odvolania preskúmal vecne a miestne príslušný odvolací orgán - žalovaný. Konajúce orgány verejnej správy postupovali zákonným spôsobom a vydali zákonné rozhodnutia. Iné tvrdenia žalovaného nemali oporu v obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností nepovažoval správny súd žalobkyňou uplatnenú námietku nezákonnosti rozhodnutia žalovaného za dôvodnú, a preto jej žalobu v súlade s § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby postavenej bez stavebného povolenia, pretože žalobkyňa v konaní o dodatočnom povolení stavby na výzvu stavebného úradu nepredložila vyžiadané doklady, a teda nepreukázala, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, bolo výsledkom dostatočných skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia boli vydané vecne príslušnými orgánmi verejnej správy. 36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemala úspech. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že 2 4 S / 9 8 / 2 0 1 9 - 12 - a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu Q.. W. V. z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.