Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/99/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200294 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200294.6 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. B. X, XXX XX X., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Trúsikom, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti: 1/ Mesto Žarnovica, Námestie SNP 33, 966 81 Žarnovica, 2/ W.. K. P., W. S., XXX XX Y. Y. XX, 3/ Elprom NB, s.r.o., Legionárska 35, 968 01 Nová Baňa, 4/ Neuman Aluminium Fliesspresswerk, surn., Partizánska 1384/85, 966 81 Žarnovica, 5/ C. Y., L. C. XXX/X, XXX XX X., 6/ X. Y., L. C. XXX/X, XXX XX X., 7/ I. Q., G. XXXX, XXX XX X., 8/ I. Q., G. XXXX, XXX XX X., 9/ I. J., P. XX, XXX XX X., 10/ J. J., P. XX, XXX XX X., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- ZH-OCDPK-2019/002487 zo dňa 27. februára 2019, takto r o z h o d o l : Rozhodutie žalovaného Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-ZH-OCDPK-2019/002487 zo dňa 27. februára 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 2 - určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Mesto Žarnovica (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „špeciálny stavebný úrad“) vydal dňa 16.09.2009 rozhodnutie č. 2009/01446 SP-03/2009, ktorým bola povolená stavba „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. G. v meste X.“, ktorá bola rozčlenená na stavebné objekty „SO 01 stavebná časť chodník, SO 02 vonkajšie osvetlenie“. Prvostupňový orgán následne dňa 05.12.2018 vydal rozhodnutie č. 4368/2018 ZRS-05/2018, ktorým podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) povolil zmenu časti stavby pred jej dokončením „na stavebný objekt „SO 02 Oporný múr“ v rámci stavby „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. G. v meste X.“ v meste X. v k.ú. X. na pozemku C KN parc. č. XXXX/X (E KN XXX/XX), XXXX/X (E KN XXX/X), XXX/X, XXX/X a XXX . v rozsahu: projektová dokumentácia zmeny časti stavby pred jej dokončením rieši stavebné zmeny pôvodne povoleného stavebného objektu SO 02 Oporný múr. Zmena časti stavby nevyžaduje vybudovanie oporného múra. Úprava chodníka zo strany terénu bude zrealizovaná zosvahovaním a preložením betónového kanála, ktorý sa v dĺžke 20,4 m zatrubní, zrealizuje sa betónový priepust DN 1000. Pri komunikácii sa nachádza jestv. betónový kanál, ktorý je zaústený priepustom popod cestu do potoka. Pôvodná projektová dokumentácia navrhovala oporný múr na hranici betónového kanála - SO 02. Zmena časti stavby rieši namiesto SO 02 (oporný múr) v mieste betónového kanála popod chodník betónový rúrový priepust DN 1000 a časť jestvujúceho betónového kanála sa zosvahovaním od nového chodníka po upravený terén zasype zhutneným násypom a pri päte svahu sa vybuduje nový betónový kanál, z TBM tvárnic šírky 1,0 m, s betónovými bočnými doskami. Vybuduje sa preložený betónový kanál, ktorý sa zaústi do novej betónovej šachty, z ktorej pôjde betónový priepust DN 1000 s napojením na jestvujúci priepust pod cestou a následným odvodnením do potoka. Z druhej strany betónovej šachty sa v päte nového svahu osadí typový betónový žľab TBM - 1-60. Po celej dĺžke nového zhutneného svahu pri chodníku je oceľové zábradlie výšky 1,2 m, kotvené do betónových pätiek z DT tvárnic - vystužených výstužou OR14, prepojených betónovou doskou šírky 500 mm, vystuženou sieťovinou O8/100 x O8/100“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Špeciálny stavebný úrad pre dokončenie stavby prvostupňovým rozhodnutím stanovil aj záväzné podmienky spočívajúce v uložení povinnosti stavbu dokončiť podľa projektovej dokumentácie zmeny časti stavby overenej stavebným úradom v tomto konaní, ktorej spracovávateľom bol projektant zmeny časti stavby W.. K. P., autorizovaný stavebný inžinier, s tým, že ostatný rozsah stavebných 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 3 - prác bude dokončený podľa pôvodne schválenej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní podľa stavebného povolenia z 16.09.2009, ktorého platnosť bola opakovane predĺžená. Pre uskutočnenie zmeny stavby špeciálny stavebný úrad ďalej určil podmienky vyplývajúce z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že stavebník - Mesto Žarnovica podal na špeciálny stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením podľa § 68 ods. 2 Stavebného zákona, týkajúci sa stavby „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. G. v meste X.“ týkajúci sa časti stavby -„SO 02 Oporný múr“ vo vlastníctve stavebníka. Po označení všetkých podkladov vrátane stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov prvostupňový orgán do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol obsah námietok podaných W.G., bytom na B. XXX/X, XXX XX X. (ďalej len „žalobca“), ktorý namietal, že stavebné povolenie nekorešponduje s vykonávanými stavebnými prácami a žiadal porovnať pôvodný projekt, na základe ktorého bolo vystavené stavebné povolenie s projektom, na základe ktorého sa vykonávajú stavebné práce, ktoré sú v úplne inom rozsahu a technického riešenia. Bol presvedčený, že bol porušený stavebný zákon a stavebné povolenie je neplatné a z tohto dôvodu bolo nevyhnutné riadne stavebné konanie. Prvostupňový orgán tejto námietke ako neopodstatnenej nevyhovel a zamietol ju, pričom uviedol, že po začatí stavebných prác sa zistili technické veci, o ktorých sa intenzívne viackrát rozhodovalo so zhotoviteľom stavby. Bol zabezpečený hydrogeologický prieskum podložia, do ktorého sa mal osadiť oporný múr, na základe ktorého výsledku bolo nutné zmeniť technologický postup paženia cesty II. triedy (vedľa ktorej mal byť chodník vybudovaný), osadiť oporný múr ešte hlbšie, ako bolo navrhnuté v projekte. Vzhľadom na finančnú náročnosť technického riešenia navrhnutého zhotoviteľom bolo navrhnuté nové technické riešenie bez oporného múra a paženia cesty II. triedy, pričom projekt s novým technickým riešením problémového úseku stavby chodníka navrhoval zmenu z oporného múra na násypové svahy vybudované na mestskom pozemku. Nové technické riešenie sa týka len časti úseku úpravy betónového kanála o dĺžke cca 67 metrov bez realizácie nákladného oporného múra a paženia pri betónovom kanáli vybudovaním násypových svahov. Pôvodná dĺžka chodníka zostala nezmenená 355,04 m (a nemení sa ani zastavaná plocha chodníka, technické riešenie chodníka mimo problémového úseku ostalo nezmenené a nezmenené zostalo aj dopravné značenie a napojenie na cestu II. Triedy). Nové odvodenie cesty II. triedy, ktoré je súčasťou výstavby chodníka ostalo taktiež nezmenené, ako aj technické riešenie osvetlenia. Ďalšou námietkou žalobca pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietal, že prvostupňový orgán začal konanie o zmene stavby pred jej dokončením a upustením od miestneho zisťovania a šetrenia sa snažil zakryť pochybenia a porušenia stavebného úradu, na čo prvostupňový orgán reagoval zamietnutím tejto námietky z dôvodov, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 61 ods. 1, 2, 3 a 6 Stavebného zákona. Ďalej podľa žalobcu pôvodný projekt nezasahoval do parcely č. XXX/X, kde je v súčasnosti vybudovaný betónový kanál a odklonenie koryta potoka, ktoré znehodnocuje priľahlý pozemok a o takomto zásahu sa v pôvodnom projekte nepojednávalo, čo dokazuje aj zmluva z 2015/04, ktorá bola podpísaná 10.10.2015 primátorom mesta. Ani tejto námietke prvostupňový orgán nevyhovel s odôvodnením, že žalobca mal záujem o kúpu 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 4 - pozemku parc. č. XXX/X, do ktorej sa zasahuje násypovými svahmi, pričom bola uzavretá aj kúpna zmluva, od ktorej však mesto X. odstúpilo, pretože žalobca nezaplatil včas kúpnu cenu. Ďalej argumentoval, že preložením betónového kanála, drobný tok č. XXX - Tehelňa v správe OZ Lesy SR, š.p., ktorý prechádza cez parcelu č. XXX/X nedochádza k znehodnocovaniu susednej parcely č. XXX/X.. Nejedná sa o odklonenie koryta potoka, ale prekládku drobného vodného toku, na ktorom nebola vykonávaná pravidelná údržba. Prekládkou a vybudovaním nového betónového kanála sa zlepšia technické vlastnosti kanála s použitím nových stavebných materiálov, zväčší sa šírka a hĺbka betónového kanála, ktorý je vyústený do betónovej nádrže, s vyústením a napojením na jestvujúci betónový priepust pod cestou s priemerom veľkým DN 1000 tak, ako bol vyústený pôvodný betónový kanál. Nové technické riešenie rešpektuje priemer jestvujúceho betónového priepustu DN 1000 pod cestou II. triedy, do ktorého je zaústený nový betónový kanál (drobný vodný tok) tak, aby bol zachovaný plynulý odtok vôd so zachovaním pozdĺžneho sklonu bez vytvorenia prekážky plynulému odtoku vôd drobného vodného toku. Odvádzanie vôd z povrchového odtoku je zabezpečené tak, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu susedných parciel, realizáciou prác nesmie dôjsť k porušeniu vodných pomerov k predmetnej lokalite a k porušeniu ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. K námietke žalobcu, že ide o nepovolenú stavbu ako aj nesprávny priebeh verejného obstarávania prvostupňový orgán uviedol, že na stavbu boli predložené povolenia, z ktorých vyplýva, že stavba ako celok bola povolená stavebný povolením z roku 2009, ktoré je platné a jeho platnosť bola právoplatnými rozhodnutiami podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona predĺžená do 31.12.2019. K námietke žalobcu, že došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR, pričom pri riešení stavby v zmysle pôvodného stavebného povolenia by k porušeniu jeho vlastníckych práv nedošlo, prvostupňový orgán v zamietavom stanovisku uviedol, že parc. C KN č. XXX/X je stále vo vlastníctve mesta Žarnovica a v žiadnom prípade neboli dotknuté vlastnícke práva žalobcu, ktorý je účastníkom konania zmeny časti stavby pred dokončením ako vlastník susednej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X. Preložením betónového kanála, drobný vodný tok, ktorý prechádza cez parcelu č. XXX/X nedochádza k znehodnocovaniu susednej parcely č. XXX/X a nezasahuje sa do tejto parcely, nie sú dotknuté vlastnícke práva žalobcu. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OÚ-ZH-OCDPK-2019/002487 z 27.02.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako aj celý spisový materiál, pričom popísal priebeh prvostupňového konania ukončeného vydaním prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že žalobca proti nemu podal odvolanie, v ktorom uviedol námietky a pripomienky, ktoré už boli podané dňa 15.10.2018 na prvostupňovom orgáne. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“). Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 5 - (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“), podľa ktorého je na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad v zmysle § 3a ak ďalej nie je ustanovené inak. Poukázal na to, že v zmysle § 16 ods. 4 Cestného zákona na stavebné konanie podľa ods. 1 a na ohlasovanie podľa ods. 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Zmienil sa o tom, že na stavbu ako celok „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. G. v meste X. v k.ú. X.“ bolo vydané stavebné povolenie v roku 2009 pod č. 2009/01446 SP-03/2009, jeho platnosť bola právoplatnými rozhodnutiami podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona predĺžená do 31.12.2019. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 120 Stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 Cestného zákona postupoval špeciálny stavebný úrad v súlade s § 68 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením a v súlade s § 68 ods. 2 Stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán uzavrel, že v oznámení o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením a upustení od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania postupoval v súlade s § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 Stavebného zákona a zároveň upozornil, že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť v pracovnej dobe, t.j. v pondelok až v piatok na Mestskom úrade v Žarnovici, oddelenie výstavby, investícií a životného prostredia, Nám. SNP č. 33, Žarnovica. Na základe všetkých uvedených zistení, skutočností rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán v odvolacom konaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, nakoľko s poukázaním na § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so žiadnou s námietok žalobcu, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na rekapitulácii vykonaných úkonov a rozhodnutí a na citovaní zákonných ustanovení, pričom na záver napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že: „Na základe všetkých vyššie uvedených zistení, skutočností rozhodol Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný odvolací orgán v odvolacom konaní k rozhodnutiu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.“ Na strane 3 napadnutého rozhodnutia ešte žalovaný nad rámec vyššie uvedeného uviedol, že: „Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií po preskúmaní postúpeného spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie o zmene časti stavby (....) je v súlade s príslušnými ustanoveniami 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 6 - zákona (....).“ Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nemožno považovať za odôvodnenie vydané v súlade s § 47 Správneho poriadku bez potreby rozoberania jednotlivých obligatórnych náležitostí obsiahnutých v tomto ustanovení, ktoré nie sú v napadnutom rozhodnutí obsiahnuté, pričom táto skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod na jeho zrušenie. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami. Žalovaný dokonca ani neuviedol, či sa stotožnil s argumentáciou prvotupňového orgánu obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí voči jednotlivým námietkam žalobcu. Samotné konštatovanie o tom, že prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru žalovaného vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona (ani nevedno akými konkrétnymi ustanoveniami), nemožno považovať za stotožnenie sa v celom rozsahu so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu a prvostupňového orgánu. S poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku, § 68 ods. 1 a § 62 ods. 4 Stavebného zákona žalobca vyjadril presvedčenie, že povolením zmeny časti stavby na základe prvostupňového rozhodnutia došlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka stavebného konania vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Daným rozhodnutím bol jednoznačne sledovaný výlučný záujem prvostupňového orgánu bez rešpektovania práva a právom chránených záujmov dotknutých osôb - žalobcu. V prípade, ak by bola stavba vykonávaná v súlade s pôvodným stavebným povolením nedošlo by k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, k znehodnocovaniu jeho pozemku (smrad, výskyt hlodavcov, hmyzu, znečisťovania a pod.) a v neposlednom rade k vzniku potencionálnych rizík (zaplavenie a podmočenie pozemku žalobcu a s tým spojený súvisiaci vznik škôd). Povolením zmeny časti stavby však už k takémuto ohrozeniu dochádza, a to z dôvodu, že spôsob zhotovenia odvodňovacieho kanála a betónovej šachty v súčasnom fyzickom vyhotovení vystavuje pozemok žalobcu nebezpečenstvu podmočenia, prípadne zaplavenia v prípade väčšieho počtu objemu zrážok v danej lokalite, nakoľko predmetný odvodňovací kanál nebude schopný zviesť zrážkovú vodu a súčasne aj vodu zo zvedeného potoka do ďalšieho vybudovaného kanalizačného systému. Správny orgán mal podľa názoru žalobcu na daný skutkový stav aplikovať § 62 ods. 4 Stavebného zákona, nakoľko územné rozhodnutie nepočítalo s takým ohrozením práv a právom chránených záujmov žalobcu než ako tomu je po povolení zmeny stavby. Ak by sa s tým územné rozhodnutie aj počítalo, resp. by danú situáciu územné rozhodnutie neriešilo, ustanovenie § 62 ods. 4 Stavebného zákona malo byť zo strany prvostupňového orgánu aplikované per analogiam, nakoľko ak by sa stavba vykonávala podľa Stavebného zákona, k ohrozeniu práv žalobcu by nedošlo, pričom k ohrozeniu došlo až povolením zmeny časti stavby. Súčasne došlo podľa žalobcu aj k porušeniu § 3 ods. 1 Správneho poriadku a to z dôvodu, že prvostupňový orgán nehájil práva a oprávnené záujmy žalobcu dostatočným spôsobom. Na základe uvedeného konštatoval, že prvostupňový orgán nepoužil právnu normu, ktorú v konaní mal použiť, a to § 3 ods. 1 Správneho poriadku a § 62 ods. 4 Stavebného zákona, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom žalobnom bode žalobca s poukázaním na § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že správne konanie je na rozdiel od civilného 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 7 - procesu ovládané vyšetrovacou zásadou a zásadou materiálnej pravdy, pričom tento dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia bezprostredne súvisí s predchádzajúcim dôvodom. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán nezisťoval skutočný stav veci a z takého stavu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia nevychádzal, nakoľko pri rozhodovaní o povolení zmeny stavby žiadnym spôsobom neskúmal, aký vplyv bude mať takáto zmena na ostatných účastníkov konania, predovšetkým na žalobcu. Ako už uviedol predmetná zmena a jej realizácia je jednoznačne ohrozením pre žalobcu, nakoľko môže dochádzať k zaplaveniu a podmáčaniu pozemku, k šíreniu zápachu a nečistôt, k zvýšenému výskytu hlodavcov, hmyzu a pod., pričom ide o stavebný pozemok, na ktorom má žalobca záujem postaviť v budúcnosti rodinný dom. Tým, že žalovaný tieto pochybenia neodstránil, ani sa žiadnym spôsobom nimi nezaoberal, zaťažil napadnuté rozhodnutie uvedenými vadami, na základe čoho sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/, c/, e/ SSP. Záverom žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe obsiahlo opísal obsah na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov, právnej úpravy a doplnil, že na základe toho je podľa jeho názoru zrejmé, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci, obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie a postupoval v konaní v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s inými zákonmi a inými právnymi predpismi. Tiež uviedol, že správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalovaný mal ďalej za to, že stavbou „SO 02 Oporný múr v rámci stavby Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. G. v meste X.“, vzhľadom na intenzitu dopravy na ceste II./512 ako aj na permanentný pohyb veľkého počtu chodcov v danom úseku, došlo k výraznému zlepšeniu dopravno-bezpečnostnej situácie, a teda sú chránené záujmy štátu a spoločnosti. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej správnej žalobe. Uviedol, že ani vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe, s ktorým sa mal možnosť oboznámiť neodstraňuje žiadne s ním vytýkaných nedostatkov, preto zotrváva na žalobnom návrhu v plnom rozsahu. Predložil krátkou cestou znalecký posudok vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku parcely registra E č. XXX/X. v k.ú. X. vedený na LV č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a tým chcel preukázať to, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav a keby tento skutkový stav riadne zistil, dospel by k záverom, ktoré sú uvedené v tomto znaleckom posudku týkajúcom sa hodnoty jeho nehnuteľnosti, resp. škôd, ktoré by mohli na nej byť postupom správneho orgánu spôsobené. Právny zástupca žalobcu týmto znaleckým posudkom navrhol vykonať dokazovanie. V rámci záverečného slova poukázal na dôvody, ktoré popísal v písomne podanej správnej žalobe, najmä nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie založené na nepoužití 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 8 - ustanovenia § 68 a § 62 ods. 4 Stavebného zákona a zdôraznil najmä to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne relevantné dôvody, ktoré žalovaného viedli k rozhodnutiu odvolaní a nevysporiadal sa s námietkami, ktoré žalobca uviedol. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na písomne podanom vyjadrení k správnej žalobe, pričom uviedla, že druhostupňové rozhodnutie je podľa jej názoru vydané na základe dostatočne preskúmaného skutkového stavu veci a je vydané v súlade so zákonom. Navrhla žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok. 11. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 12. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 13. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 9 - vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 14. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 15. Správny súd preskúmaním veci zistil, že špeciálny stavebný úrad vydal rozhodnutie o zmene „cestnej“ stavby pred jej dokončením (prvostupňové rozhodnutie je obsahovo popísané v bode č. 1 tohto rozsudku), proti ktorému žalobca včas podal odvolanie. V odvolaní namietal, že (zjednodušene): - zhotovenie diela v zmysle stavebného povolenia nebolo možné, pretože nebol zabezpečený hydrogeologický prieskum, - špeciálny stavebný úrad oslovil zodpovedného projektanta, spôsobilosť ktorého vyhotoviť zmenu zvoleným spôsobom namietal, - jemu ako vlastníkovi susedného pozemku nebola zaslaná projektová dokumentácia, s ktorou nesúhlasil, - neboli zastavené práce až do vydania právoplatného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením v zmysle rozhodnutia vydaného orgánom štátneho odborného dozoru, - stavba bola užívaná pred povolením jej zmeny, - povolením zmeny stavby pred dokončením bola v podstate legalizovaná stavebná činnosť nemajúca oporu v zákone, čím sa špeciálny stavebný úrad dopustil obchádzania zákona, - pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenia špeciálneho stavebného úradu, že stavba bola povolená v súlade so stavebným povolením z roku 2009, nebolo by potrebné povoliť jej zmenu pred dokončením, - špeciálny stavebný úrad sa nijako nevysporiadal s dopadom vybudovania odvodňovacieho kanála a betónovej šachty na pozemok žalobcu C KN XXX/X (nebezpečenstvo podmočenia, zaplavenia, nánosov naplavenín, prieniku hlodavcov, zápachu so zahnívaných sedimentov a pod.), s tým, že jeho pozemok je vstavený trvalému nebezpečenstvu, ktorým sa nezaoberal. 16. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie podané žalobcom proti prvostupňové rozhodnutiu, ktoré potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah je uvedený v bode č. 2 tohto rozsudku, sa žalovaný konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu bližšie nezaoberal, len odkázal na obsah právnych predpisov, popísal priebeh prvostupňového konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a skonštatoval jeho súlad so zákonom. Žalobca preto oprávnene namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom argumentoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za odôvodnenie vydané v súlade s § 47 Správneho poriadku bez potreby rozoberania jednotlivých obligatórnych náležitostí obsiahnutých v tomto ustanovení, ktoré nie sú v napadnutom rozhodnutí obsiahnuté, pričom táto skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 10 - na jeho zrušenie. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami. Žalovaný dokonca ani neuviedol, či sa stotožnil s argumentáciou prvotupňového orgánu obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí voči jednotlivým námietkam žalobcu. Samotné konštatovanie o tom, že prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru žalovaného vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona (ani nevedno akými konkrétnymi ustanoveniami), nemožno považovať za stotožnenie sa v celom rozsahu so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu a prvostupňového orgánu. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tak bola dôvodná. 17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom na odvolacie konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku). To znamená, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, mal povinnosť zdôvodniť, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami odvolateľa (v danom prípade žalobcu). Túto povinnosť si žalobca vzhľadom na popisný obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia objektívne nesplnil. Nedodržanie tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným je o to vypuklejšie, že predmetom námietok, s ktorými sa žalovaný nijako nevysporiadal, bola pre danú právnu vec podstatná právna otázka, na ktorú v správnej žalobe upriamil pozornosť žalobca, vyplývajúca z ust. § 68 ods. 1 v nadväznosti na § 62 ods. 4 Stavebného zákona, a to prípadné prekročenie rozsahu obmedzenia či ohrozenia oprávnených záujmov účastníkov konania (žalobcu), s ktorý rozsahom sa počítalo v územnom rozhodnutí (resp. záväznom stanovisku v zmysle § 120 ods. 2 Stavebného zákona), alebo v územnoplánovacej dokumentácii vzťahujúcej sa k dotknutému územiu, čo by malo za následok povinnosť zamietnutia stavebného povolenia, resp. v danom prípade povolenia zmeny stavby pred dokončením, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona o stavebnom konaní (§ 68 ods. 2 veta druhá Stavebného zákona). Dôležitú otázku, ktorú bolo pre konštatovanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaným potrebné relevantne zodpovedať, z hľadiska zákonnosti uplatneného postupu špeciálneho stavebného úradu, žalobca nastolil aj námietkou obchádzania zákona „dodatočným“ povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Konkrétne malo dôjsť k zlegalizovaniu už dokončenej stavby zrealizovanej v rozpore s pôvodným stavebným povolením, čo v prípade, ak k takému postupu došlo, z právneho hľadiska nezhojuje ani fakt tvrdený žalovaným a to, že došlo k výraznému zlepšeniu dopravno-bezpečnostnej situácie, a teda sú chránené záujmy štátu a spoločnosti. Záujmy štátu a spoločnosti sú zásadne chránené dodržiavaním zákona. 18. Na zrozumiteľne sformulované odvolacie námietky žalobcu žalovaný nereagoval (nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómnych a odôvodnených právnych záverov k nim. V napadnutom rozhodnutí tak chýba ich vyhodnotenie, ktoré malo predstavovalo súčasť 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 11 - zisteného skutkového stavu veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako žalovaný vec právne posúdil vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, iba po zodpovedaní a vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu nestačilo uviesť popisné informácie a konštatácie použité v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ani mimo odvolacích námietok žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol k akým skutkovým záverom sám dospel a ako vec ako celok následne právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov) žalovaný zo skutkových zistení v danom konkrétnom prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci. Uvedené atribúty odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhľadom na uvedené nespĺňalo. 19. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačí tak zo strany orgánu verejnej správy zaoberať sa len niektorými námietkami. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez vyjadrenia vlastných úvah obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu a svoje neodôvodnené konštatácie, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami. 20. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 12 - verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov aj k relevantným otázkam týkajúcim sa práv, na ktorých sa žalobca cítil byť ukrátený, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné. 21. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. 22. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 23. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v odôvodnení rozhodnutia vyjadrí svoje vlastné úvahy a závery týkajúce sa skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia. Súčasne sa zrozumiteľne vyrovná so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 24. Správny súd považuje za vhodné nad rámec žalobných bodov doplniť, že pokiaľ zákon v § 66 ods. 1 Stavebného zákona (ktoré sa vzhľadom na § 68 ods. 2 veta druhá 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 13 - Stavebného zákona vzťahuje aj na konanie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením) stanovuje povinnosť (špeciálneho) stavebného úradu rozhodnúť o námietkach účastníkov konania, má sa tým z hľadiska formálnych náležitostí rozhodnutia na mysli rozhodnutie o námietkach vo výroku rozhodnutia o povolení zmeny stavby, pretože inak by nebolo možné sa proti tejto časti rozhodnutia účinne brániť (prvostupňové rozhodnutie takýto výrok neobsahuje). S odkazom na § 134 ods. 2 písm. b/ SSP ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/74/204-34 z 19.12.2014, kde súd uzavrel, že: “Osobitným predpisom v zmysle § 120 ods. 1 je § 3a zákona č. 135/1961 Zb. Podľa spomínaného § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak teda obec vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy, musíme sa dostať späť k ustanoveniu § 119 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Pokiaľ ide o Usmernenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 03.05.2004 č. 700/230/04, toto Usmernenie okrem iného vychádza zo zrušeného právneho predpisu - zo zrušeného zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikáciách a okrem toho Usmernenie nemôže byť v rozpore so Stavebným zákonom, preto nemohlo byť pre správne orgány záväzné“. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto v súlade s § 119 ods. 3 Stavebného zákona uložil v označenom uznesení žalovanému povinnosť postúpiť kompletný spisový materiál nadriadenému stavebnému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia spisu a pripojených správnych spisov 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. 2 4 S / 9 9 / 2 0 1 9 - 14 - Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu I.. S. S. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.