Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200302 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200302.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu A. D., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom T. K. X, XXX XX X. S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Radkou Rešutíkovou, S. X, XXX XX I. I. proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/XXXX/XXXX/K. zo dňa 26. februára 2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/XXXX/XXXX/K. zo dňa 26. februára 2019 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. A. D., bytom J. K. XXXX/X, X. S. (ďalej len „žalobca“) dňa 07.09.2018 požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu - osobnú asistenciu. Žiadosť odôvodnil tým, že nevie a nevládze sám žiť. Je invalid dg. L. Z. S., a preto potrebuje pomoc - osobnú asistenciu. Rodičia sa nevládzu o neho starať, sú starší a chorí. Priložil 14 fotokópií dokladov o jeho zdravotnom stave. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový orgán“) na základe žalobcu vydal dňa komplexný posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% podľa Prílohy č. 3 bod IV. 6.písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“), a preto v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona považoval žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého pre žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie. Podľa komplexného posudku žalobca nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia duševných funkcií, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo nemá ťažké poruchy zvieračov, pre ktoré by nebol schopný prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, a preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008, pričom sa nenavrhuje, žiadna forma kompenzácie. V oblasti komunikácie je sťažená schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím a pri sprístupnení informácií v dôsledku narušenia duševných funkcií. Podľa tohto posudku žalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri styku so spoločenským prostredím, pri vybavovaní úradných záležitostí a sprístupnení informácií, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, pričom sa kompenzácia nenavrhuje. V oblasti sebaobsluhy je podľa posudku obmedzená schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií, bol stanovený druhý stupeň (s rozsahom bodov 85 - 104) odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., ale žalobca nespĺňa podmienky stanovené v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., a preto sa kompenzácia nenavrhovala. Ďalej sa v posudku konštatuje, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhoval. Podľa komplexného posudku ďalej pri zdravotnom postihnutí žalobcu nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré je možné kompenzovať v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., a preto sa nenavrhla žiadna forma kompenzácie. Záverom prvostupňový orgán skonštatoval, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je žalobca odkázaný na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie alebo komunikácie so spoločenským prostredím, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá zdravotné postihnutie na účely parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18 citovaného zákona. 2. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku žalobcu bol lekársky posudok zo 04.10.2008, kde na základe psychologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, EMG vyšetrenia a iných bolo vyslovené diagnostické funkčné hodnotenie: A. klinické diagnózy - Z. S., únavový syndróm (podľa 10. MKCH). Druh zdravotného postihnutia bol označený ako schizotypové poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami IV.6.c. 50 - 80%. Miera funkčnej poruchy v percentách bola stanovená vo výške 50%. Za rozhodujúce boli považované poruchy duševné a poruchy správania, bez pridružených ochorení, ktoré by odôvodňovali percentuálne navýšenie a celková hodnota miery funkčnej poruchy je 50% pre paranoidnú schizofréniu. K jednotlivým druhom odkázanosti tento posudok skonštatoval, že žalobca je schopný premiestňovať sa vozidlami verejnej hromadnej dopravy, avšak je odkázaný na sprievodcu a na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím, napriek čomu nie je ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na osobnú asistenciu, pretože nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4, nemá pohybové a zmyslové postihnutie, na základe čoho nespĺňa kritériá pre priznanie príspevkov. Stupeň odkázanosti dosahuje hodnotu II., preukaz so sprievodcom. Podkladom komplexného posudku bol aj posudkový záver z 10.10.2018 s obdobnými závermi. 3. Následne prvostupňový orgán dňa 17.10.2018 vydal rozhodnutie č. RS 1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/ XXXX/XXXX-X, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o priznanie a nepriznal mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že za účelom prehodnotenia zdravotného postihnutia a určenia miery funkčnej poruchy žalobcu bol vyžiadaný komplexný posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% podľa Prílohy č. 3, časti IV.6.c. k zákonu č. 447/2008 Z.z. a z tohto dôvodu sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebol mu navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Prvostupňový orgán poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého možno fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ako aj poukázal na § 20 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne na účel osobnej asistencie. Vychádzajúc z komplexného posudku uzavrel, že bolo zistené, že v súčasnosti nie je žalobca odkázaný na osobnú asistenciu, nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, ale má sťaženú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu. Žalobca nemá žiadne pracovno-vzdelávacie ani voľnočasové aktivity, zdržiava sa v domácom prostredí a jeho stav je na liečbe kompenzovaný a stabilizovaný. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, kde uviedol, že sa proti nemu odvoláva, pretože nesúhlasí s týmto rozhodnutím a myslí si, že je nepravda. Preto požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a to za jeho prítomnosti a tiež za prítomnosti matky. Dňa 15.02.2019 bol Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vypracovaný lekársky posudok žalobcu, podľa ktorého ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 žalovaný uviedol, že podkladom pre zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu sú lekárske nálezy, ktoré mu boli predložené. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú rozhodujúce psychické problémy posudzovaného zhodnotené ako Z. S.. Podľa aktuálneho odborného vyšetrenia pretrvávajú nepriaznivé povahové vlastnosti, bez floridných psychotických príznakov, ale bez známok dekompenzácie, zúženie záujmov, relatívna sociálna izolácia, mínusová symptomatika je aktuálne redukovaná. Nemá preukázané prejavy poruchy komunikácie, poruchy zmyslov (zrak, sluch). Pri uvedenom zdravotnom stave je možnosť kompenzácie stavu s odkázanosťou na sprievodcu maximálna. V predložených lekárskych nálezoch nie je objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility - klinické nálezy predložené EMG vyšetrením a MR mozgu. Osobná asistencia, vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov nie je indikovaná. 5. Dňa 20.02.2019 bol vypracovaný nový komplexný posudok žalobcu, podľa ktorého bola opätovne stanovená miera jeho funkčnej poruchy vo výške 50% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 6 písm. c/ Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa tohto komplexného posudku žalobcovi vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia tieto sociálne dôsledky. V oblasti mobility a orientácie nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opornej pomôcky, nemá ťažkú poruchu mobility, je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do nich, udržať sa v nich počas jazdy, vystupovať z nich, nemá duševnú poruchu z často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov, kde je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzácia sa nenavrhuje a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. V oblasti komunikácie komplexný posudok skonštatoval narušenú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím, v dôsledku narušenia duševných funkcií a potrebu pomoci inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu, kompenzácia sa nenavrhuje. Žalobca nemá podľa tohto posudku sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhoval. Žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V odôvodnení komplexného posudku žalovaný poukázal na predchádzajúci komplexný posudok a jeho podklady, na závery jednotlivých vyšetrení žalobcu a skonštatoval, že lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, preto v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Uviedol, že podľa aktuálneho vyšetrenia pretrvávajú nepriaznivé povahové zvláštnosti bez floridných psychotických príznakov, ale bez známok dekompenzácie. Prítomný je zúžený záujmový okruh, relatívna sociálna izolácia, mínusová symptomatika je aktuálne mierne redukovaná. Nie sú preukázané prejavy poruchy komunikácie alebo poruchy zmyslov (zrak, sluch). Pri uvedenom zdravotnom postihnutí je možné kompenzovať stav maximálne odkázanosťou na sprievodcu. V predložených odborných nálezoch nie je objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility - klinické nálezy sú podložené EMG vyšetrením a MR vyšetrením mozgu. Pridružené ochorenia nedosahujú vyššie percento miery funkčnej poruchy. Pri dokumentovanom stupni a prejavoch postihnutia osobná asistencia nie je indikovaná. Podkladom pre tento posudkový záver žalovaného bolo šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia dňa 10.1.2019, z ktorého vyplýva, že žalobca býva v byte v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, pričom žalobca je invalidný dôchodca. Pohybuje sa samostatne bez ortopedickej pomôcky, užíva lieky, po ktorých nevládze, je slabý a zdôrazňuj, že je stále unavený, čo označil za svoj najväčší problém. Nemá pohybové obmedzenie, preto je pri väčšine sebaobslužných úkonov samostatný, pri vstávaní a líhaní a polohovaní je samostatný i osobnú hygienu vykonáva samostatne, vlasy mu umýva otec. Matka žalobcu uviedla, že sa zvládne osprchovať samostatne, ale sprchovanie je nedôsledné. Pri česaní a holení je samostatný, ale holí sa málo nakoľko mu to dlho trvá a býva potom unavený. Nechty si ostrihá samostatne. Pri úkonoch vyprázdňovania je samostatný, má počas celého týždňa zabezpečené obedy, po ktoré si chodí samostatne, bez sprievodcu do domova dôchodcov. Žalobca je schopný pripravenú stravu si naservírovať a najesť sa samostatne. Uviedol, že má problémy s pamäťou a zabúda. Potrebné je na neho dohliadať pri užívaní liekov, pretože zabudne, že má lieky užiť alebo sa môže stať, že ich užije väčšie množstvo. Pre tento účely si vedie záznam, kde si poznačí, že ich užil. Na správne užívanie liekov toho času dohliada matka, ktorá má zdravotné problémy. Žalobca chodí samostatne na nákup každý druhý deň a ako uviedla matka, neupratuje si izbu ktorú obýva a matka mu zo zdravotných dôvodov nevládze izbu upratovať. V domácom prostredí sa posudzovaný žalobca dokáže orientovať, ale podľa uvedenia má ťažkosti v cudzom prostredí, napríklad u lekára, kde sa cíti pod stresom a nedokáže v rýchlosti povedať čo mu je a aké má ťažkosti. Nedokáže si zavolať napríklad taxislužbu, pretože má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Na odborné vyšetrenie ho sprevádza otec alebo matka, ktorá ale pre svoje zdravotné ťažkosti už nevládze poskytovať synovi takúto pomoc. Jeden krát mesačne navštevuje psychiatrický stacionár na 3 hodiny, pretože dlhšie nevydrží. Vždy sa rozprávajú, čo za celý mesiac zažili. Okrem toho navštevuje aj knižnicu, kam cestuje verejnou hromadnou dopravou bez sprievodcu. V prípade, že otec ide k známemu na návštevu, odprevadí syna do stacionára. Osobnú asistenciu si žalobca a jeho rodičia predstavujú ako dohľad a sprievod na nákupy k lekárom a na aktivity. Pri šetrení sociálnych dôsledkov matka uviedla, že osobná asistencia pre žalobcu by bola vhodná na jeden rok, aby mohol absolvovať potrebné vyšetrenia a dal sa po zdravotnej stránke do poriadku. Žalobca uviedol, že v súčasnosti nemá okrem návštevy stacionára a knižnice ďalšie aktivity, nakoľko býva veľmi unavený. Kultúrne podujatia nenavštevuje, pretože ich nemá s kým absolvovať a nevydržal by dlho sedieť. Večer si chodieva po užití liekov ľahnúť a oddychuje. V noci má problémy so spánkom. Matka uviedla, že chce aby sa posudzovaný začlenil do spoločnosti a aby ho osobný asistent naučil samostatne fungovať. Záverom komplexného posudku žalovaný skonštatoval, že odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca by nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania. Pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pri uvedenej ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje. 6. Žalovaný vydal rozhodnutie č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/XXXX/XXXX/K. z 26.02.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia postupoval nezávisle na zisťovaní, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Na základe odvolania žalobcu žalovaný preskúmal komplexný posudok vydaný prvostupňovým orgánom, posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v predmete podaného odvolania a vydal nový komplexný posudok, ktorý bol podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej prevzal obsah komplexného posudku žalobcu z 20.02.2019. Doplnil, že vychádzajúc z predložených odborných následkov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 7. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu, kde uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože mu bola diagnostikovaná v roku 2010 diagnóza Z. S. L., ktorá je závažným psychickým ochorením spojeným so stigmou a predsudkami, pri ktorých ľudia majú poruchy myslenia, emócií a správania. Je pre nich zložité vyhodnotiť realitu a sú pre ňu typické epizódy psychózy - straty kontaktu s realitou. Patria sem poruchy myslenia, bludy a halucinácie. Častá úzkosť a depresia. Negatívne symptómy sú zodpovedné za problémy v spoločenskom živote. Žalobca býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a nie je schopný integrovať sa do spoločenského diania kvôli únavovému syndrómu. Nemá žiadne pracovné, vzdelávacie aktivity. Zdržiava sa v domácom prostredí a je na invalidnom dôchodku. Užíva lieky, pri ktorých nevládze a je slabý, vlasy mu umýva otec, zvládne sa osprchovať samostatne ale nedôkladne. Pri holení je samostatný, lenže mu to dlho trvá a pociťuje únavový syndróm, preto sa holí málo. Má problémy s pamäťou a veľmi zabúda. Pri užívaní liekov je potrebné dohliadať, lebo zabudne, že má lieky užiť alebo užije väčšie množstvo. Dohliada na to matka, ktorá však má zdravotné problémy a žalobca má ťažkosti orientovať sa v cudzom prostredí, napríklad u lekára. Cíti sa pod stresom a nedokáže v rýchlosti povedať čo mu je a aké má ťažkosti. V prípade potreby si nedokáže zavolať sanitku ani taxík. Má problém pohotovo uviesť potrebné informácie. Okrem stacionára navštevuje knižnicu raz mesačne. Chronický únavový syndróm je komplikovaná porucha - extrémna únava, ktorá sa nezlepšuje odpočinkom a môže zhoršiť fyzickú a duševnú aktivitu. Žalobca nemá žiadne aktivity, nakoľko býva unavený. Na základe komplexného posudku žalovaného z 20.02.2019 mu bola stanovená miera funkčnej poruchy 50% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. odsek 6 písm. c/ Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z neurologických nálezov vyplýva skutočnosť, že od roku 2010 má únavový syndróm, celkovú slabosť, polyneuropathiu, poruchu pamäte. Žalobca má ďalšie potiaže súvisiace s chôdzou, nakoľko nevládze chodiť, má pocit zdrevenených nôh a veľmi ťažko sa pohybuje. Počas rehabilitácie na bicykli vládal ťahať len dve minúty. Má zhoršovanie stavu hybnosti a chôdze, preto by bol vhodný pre žalobcu osobný asistent, ktorý by bol preňho pomocou a oporou. Z MR mozgu vyplýva drobná lézia veľkosti X mm. Osobnú asistenciu si žalobca predstavuje ako dohľad na nákupy k lekárom a na aktivity. Matka mu už takúto starostlivosť ďalej nevládze poskytovať. Žalobca má záujem sa začleniť do spoločnosti a chce aby ho osobný asistent naučil samostatne fungovať. Žalobca má zníženú pohybovú, orientačnú aj komunikačnú schopnosť a má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Záverom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať žalobcovi nárok na poskytnutie osobného asistenta. Prílohou žaloby boli aj lekárske správy o vyšetrení žalobcu. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na platnú právnu úpravu a k námietkam žalobcu uviedol, že podľa komplexného posudku žalobcu neboli preukázané prejavy poruchy komunikácie alebo poruchy jeho zmyslov ani objektívne preukázaná závažnejšia porucha mobility. Poukázal tiež na to, že posudková lekárka žalovaného skonštatovala, že pri dokumentovanom stupni a prejavoch postihnutia osobná asistencia nie je indikovaná. Účelom osobnej asistencie na účely peňažného príspevku na osobnú asistenciu nie je učiť fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím samostatne fungovať, ale v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pomôcť odkázanej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri aktivizácii a podporiť sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za súčasnej podpory jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Naplnenie tohto účelu osobnej asistencie však samotný žalobca v žalobe popiera keď tvrdí, že nie je schopný integrovať sa do spoločenského diania. Ďalej žalovaný poukázal na § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 tohto zákona, z čoho vyplýva, že pre odkázanosť na osobnú asistenciu je potrebné okrem dosiahnutia účelu osobnej asistencie, aby bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4, čo v konaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebolo preukázané. Vychádzajúc z predložených nálezov žalovaný skonštatoval, že žalobca nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri vykonávaní činností uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Žalovaný aj po vykonaní šetrenia v domácom prostredí dňa 10.01.2019 zistil, že žalobca sa pohybuje samostatne, bez ortopedickej pomôcky, nemá pohybové obmedzenie, pri väčšine samoobslužných úkonov je samostatný, pri vstávaní a polohovaní je samostatný, osobnú hygienu vykonáva samostatne, vlasy mu umýva otec, sprchuje sa samostatne, češe sa sám, holí sa nechty si ostrihá sám, samostatne vykonáva úkony vyprázdňovania, je schopný si samostatne donesenú stravu naservírovať a najesť sa. Každý druhý deň chodí samostatne na nákup, v domácom prostredí je orientovaný. Najväčší problém u neho je únava, užíva lieky po ktorých nevládze a u lekára sa cíti pod stresom a nedokáže sa v rýchlosti vyjadriť, čo nie je dôvod na poskytnutie osobnej asistencie. Žalovaný aj počas sociálneho zisťovania vykonaného žalovaným uviedol, že vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania a aktuálne nemá žiadne pracovné vzdelávacie ani voľnočasové aktivity, zdržiava sa len v domácom prostredí. Matka dozerá na užívanie liekov, na odborné vyšetrenia, prípadne raz mesačne do stacionáru ho sprevádza otec, ktorý je na starobnom dôchodku, knižnicu navštevuje samostatne aj bez sprievodcu. Záverom žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním sa neodchýlil od povinností zisťovania podkladov v rozsahu a spôsobe potrebnom pre rozhodnutie, ktoré mu ukladá zákon, pretože si obstaral pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady a na základe dôkazov predložených samotným žalobcom vo veci rozhodol. Skutkový stav bol podľa jeho názoru zistený presne a úplne, pričom boli zobrané do úvahy odvolania účastníka, ako aj všetky podstatné okolnosti lekárske posudky, šetrenie vykonané v rodinnom prostredí a na základe toho boli vypracované predložené lekárske nálezy a komplexný posudok. Všetky aspekty zdravotného stavu žalobcu boli pri posudzovaní jeho odkázanosti na osobnú asistenciu žalovaným zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a z akých účastníkom konania predložených lekárskych nálezov vychádzal. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu sú vhodne a dostatočne kompenzované sprievodcom. V žalobe nie sú uvádzané žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe. Priložené lekárske posudky boli z vyšetrení realizovaných po vydaní právoplatného napadnutého rozhodnutia, na ktoré nie je možné prihliadať, alebo išlo o nálezy z roku 2017 alebo 2018, ktoré boli vzaté v úvahu pri rozhodovaní. Prípadne išlo o nálezy z roku 2012, ktoré neboli v čase posudzovania aktuálne. V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že peňažné dávky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojim charakterom dávky fakultatívne, teda nárok na ne vzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného a skutočného stavu veci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Subjektívna predstava účastníka konania o jeho nárokoch vyplývajúcich zo zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne rozhodnutie správneho orgánu nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovuje žiadosti účastníka konania. Aj v prípade žalobcu, žalovaný vykonal dôslednú lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach. Záverom navrhol žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, pričom veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 06.12.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 13. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 14. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 15. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 3, 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 17. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. 18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, 19. Podľa § 13 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. (2) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. (3) Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. (4) Sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. (5) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. (6) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. (7) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. (8) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9) (9) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku. 23. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. 24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. 25. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. 26. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. 27. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 28. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok. 29. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 30. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa § 60a Správneho poriadku Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 33. Podľa obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pretože z predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol v súlade s § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok žalovaného z 20.02.2019, podľa záverov ktorého: „Odbornými nálezmi ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že by posudzovaný (žalobca) nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol, vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistí. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na uvedenom základe možno konštatovať, že žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“. 34. Po posúdení napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a im predchádzajúceho správneho konania o žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu - peňažného príspevku na osobnú asistenciu v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko v rámci konania o žiadosti žalobcu o poskytovanie príspevku na osobnú starostlivosť neboli zadovážené také podklady (najmä komplexný posudok), z obsahu ktorých by bolo možné dospieť k rozhodným skutkovým a následne aj právnym záverom potrebným pre riadne posúdenie veci (ktoré sú podľa zákona obligatórnou náležitosťou komplexného posudku, ktorý je bezprostredným podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu). 35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu len v prípade, ak je podľa komplexného posudku na osobnú asistenciu odkázaná. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je komplexný posudok podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Komplexný posudok poskytuje konajúcemu príslušnému orgánu rozhodujúce skutkové zistenia o posudzovanej fyzickej osobe (v danom prípade žalobcovi) ohľadom miery funkčnej poruchy, vyjadrenia, o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, obsahuje návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu a vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu alebo na individuálnu prepravu, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a odôvodnenie. Žalovaný (resp. prvostupňový orgán), ako orgán oprávnený o žiadosti žalobcu o priznanie príspevku na osobnú asistenciu rozhodnúť, je na účely vydania uvedeného rozhodnutia povinný zákonom stanovený podklad rozhodnutia vyhodnotiť nielen zo stránky zákonnosti jeho obstarania, ale aj z hľadiska obsahovej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia), pretože má rozhodujúci vplyv na obsah rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní peňažného príspevku, ktoré je na ňom v podstate založené. Pokiaľ teda komplexný posudok neobsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti alebo mu zjavne nepredchádzal zákonom predpokladaný postup, nie je možné ho konajúcim orgánom verejnej správy použiť ako podklad na vydanie svojho rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. 36. Komplexný posudok žalovaného z 20.02.2019 vychádzal z lekárskeho posudku z 15.02.2019 a z posudkového záveru žalovaného týkajúceho sa šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Komplexný posudok teda vydal žalovaný, pričom jeho podkladmi bol lekársky posudok posudkového lekára žalovaného a posudkový záver žalovaného o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si na účely konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pri preskúmaní ktorého, ako sám uviedol, postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke, zabezpečil nový lekársky posudok žalobcu a vykonal tiež opätovné sociálnu posudkovú činnosť, ktoré úkony boli podkladmi komplexného posudku, prostredníctvom ktorého zisťoval skutkový stav veci a na ktorého základe rozhodol. Žalovaný pritom však opomenul, že sociálnou posudkovou činnosťou podľa § 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a návrh kompenzácií v jednotlivých oblastiach spôsobom uvedeným v § 13 ods. 1 až 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Súčasťou spisu žalovaného je listina (záznam) z 10.01.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca býva v byte spolu s rodičmi, poberá ČID (zrejme čiastočný invalidný dôchodok) od júna 2014, je sebaobslužný a atď. (viď. bod č. 5 tohto rozsudku). Tento obsah bol prevzatý do posudkového záveru, komplexného posudku ako aj do napadnutého rozhodnutia. 37. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti bol posudkový záver z 18.02.2019, podľa ktorého z ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu mimo iného vyplývajú sociálne dôsledky: - v oblasti mobility a orientácie - hoci nemá výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť a je schopný v sprievode inej fyzickej osoby sa premiestniť vozidlám verejnej hromadnej dopravy, v ktorej sa dokáže bez ďalších problémov premiestňovať, v dôsledku narušenia duševných funkcií má narušenú orientačnú schopnosť a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, - v oblasti komunikácie má žalobcu narušenú schopnosť komunikácie so spoločenským prostredím v dôsledku narušenia duševných funkcií a potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom sprievodcu - kompenzácia sa nenavrhovala, - v oblasti zvýšených výdavkov žalobca nemá sociálne dôsledky a v oblasti sebaobsluhy bola zistená obmedzená schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v dôsledku naručenia duševných funkcií - bol stanovený II. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. V posudkovom závere ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce s ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať a peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhoval. Obsahom posudkového záveru je ďalej opis zisťovania podľa záznamu z 10.01.2019. Záverom posudkového záveru žalovaný uzavrel, že odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca by nebol schopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách. Ako však uviedol vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania. Pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje. 38. Pokiaľ uvedená listina „záznam“ z 10.01.2019 a posudkový záver z 18.02.2019 osvedčujú priebeh a závery sociálnej posudkovej činnosti (a iného podkladu k tejto otázke v spise predloženom žalovaným niet) žalovaný ich obsahom úplne rezignoval na zákonné požiadavky výkonu sociálnej posudkovej činnosti, jej rozsah, spôsob jej praktickej realizácie ako aj na potrebu dopracovania sa k jej výsledku, ktorým je posudkový záver zohľadňujúci všetky aspekty, ktoré sa sociálnou posudkovou činnosťou podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. posudzujú. Označený „záznam“ obsahuje opis pomerov v akých žalobca žije, zmienky o jeho zdravotných problémoch, opis jeho bežných činností, zvládanie alebo problémy pri samostatnom zvládaní niektorých činností a jeho požiadavky a názory. Neobsahuje však nič, čo by z hľadiska obsahu bolo možné považovať za posúdenie. Posudkový záver obsahuje konštatovania a závery žalovaného uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Za výsledok určitého posudzovania možno považovať len tú časť obsahu posudkového záveru, kde žalovaný uzavrel, že „odbornými nálezmi, ako aj šetrením sociálnych dôsledkov nebolo preukázané, že žalobca je neschopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách, že (ako mal sám uviesť) vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistý. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca. Zdravotný stav je na liečbe kompenzovaný.“ Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že „žalobca nemá preukázaný taký zdravotný stav, pre ktorý by bolo nutné kompenzovať zdravotné postihnutie osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje“. 39. Sociálna posudková činnosť je (okrem názvu) zákonom výslovne determinovaná ako činnosť posudzovacia (§ 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Z obsahu uvedeného záznamu a posudkového záveru nemožno zistiť, ako boli posúdené a vyhodnotené všetky rozhodujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 13 ods. 1 až 8 zákona č. 447/2008 Z. z. Opis životných podmienok a spôsobu života žalobcu ani neodôvodnené konštatovania žalovaného k niektorým z uvedených okolností si nemožno zamieňať s posúdením všetkých rozhodných okolností, na posúdenie ktorých bol žalovaný povinný a ktoré posúdenie v jeho postupe pred vydaním komplexného posudku a napadnutého rozhodnutia, ale aj v ich obsahu, absentuje. Povinnosť posúdenia všetkých skutočností uvedených v § 13 ods. 1 spôsobom uvedeným v nasledujúcich odsekoch totiž pre žalovaného znamenala povinnosť urobiť si a prejaviť svoj úsudok o všetkých týchto skutočnostiach (v rozsahu § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), zhodnotiť ich v potrebných kontextoch, teda dospieť k určitým odôvodneným záverom, ktoré prosté konštatovania nenahrádzajú. Súčasne absentuje azda najdôležitejšia zložka sociálnej posudkovej činnosti, ktorou je posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. hodnotiaci všetky sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Posudkový záver žalovaného obsahuje výsledok určitého posúdenia, z ktorého vyplýva, že žalobca na základe odborných nálezov a šetrenia nie je neschopný samostatne rozhodovať o svojich potrebách a vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania. Všetok ďalší obsah uvedenej časti posudkového záveru predstavujú konštatovania bez uvedenia úvah žalobcu o zistených skutočnostiach a ich hodnotení na účely posúdenia odkázanosti žalobcu na pomoc inej osoby a rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, tzn. bez ich posudzovania. Posudkový uzáver z 18.02.2019 tak obsahuje nanajvýš čiastočné (avšak nedostatočné) „posúdenie“ individuálnych predpokladov žalobcu (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z.), pričom posúdenie ďalších aspektov podľa § 13 ods. 1 písm. b/ až c/ cit. zákona, na posúdenie ktorých bol žalovaný povinný (a navrhnutie zodpovedajúcej kompenzácie - v prípade ak tomu výsledok komplexného posúdenia zodpovedá), úplne chýba. Obdobne sa to týka komplexného posudku z 16.10.2018 a jemu predchádzajúceho postupu prvostupňového orgánu. 40. Pokiaľ zákon (§ 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.) expresis verbis stanovuje, že príslušný orgán vypracuje komplexný posudok, ktorý je podľa 22 ods. 1 a § 55 ods. 6 cit. zákona podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. (vychádzajúceho z posúdenia vykonaného podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 až 8 cit. zákona), niet pochýb o tom, že posudkový záver a jemu predchádzajúce posudzovanie sú relevantnými otázkami majúcimi pre vypracovanie komplexného posudku a následné vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku podstatný význam. Bez reálneho dôsledného posúdenia individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posúdenia jej rodinného prostredia a iného prostredia (§ 13 ods. 5 až 8 zákona č. 477/2008 Z. z.) si nemožno predstaviť skutočné, objektívne a najmä so zákonom konformné posúdenie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a tým na peňažný príspevok na asistenciu. Pokiaľ zodpovedanie všetkých týchto otázok z komplexného posudku z 20.02.2019 a jeho podkladov (najmä z posudkového záveru) nevyplývalo, je zrejmé, že nešlo o spôsobilý podklad napadnutého rozhodnutia, ktorý napriek tomu bol ako jeho skutkový podklad použitý na základe nesprávneho vyhodnotenia jeho obsahu, ktorý neposkytoval komplexné informácie o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu (§ 15 ods. 1 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z. z.) spôsobom stanoveným v ust. § 13 cit. zákona tak, ako to vyplýva z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku, a tým nemohol poskytovať ani relevantné informácie o ne/odkázanosti žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby - jej osobnú asistenciu a s tým spojenú kompenzáciu. Vzhľadom na to, že žalovaný označený komplexný posudok ako podklad použil, nezabezpečil si na vydanie napadnutého rozhodnutia spôsobilý podklad, ktorý by mu poskytoval rozhodné skutkové zistenia v požadovanej kvalite a rozsahu (v celej zákonom predpokladanej škále), a teda rozhodol o žiadosti žalobcu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1 až 9, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku). 41. Nemožno tiež opomenúť, že žalovaný do posudkového záveru a následne do komplexného posudku nezapracoval vyjadrenie žalobcu, ktoré zaistil v rámci „sociálnej posudkovej činnosti“ v tom zmysle, že „keď bude mať osobného asistenta viac by sa zapájal do spoločenského diania, aby už nebol odkázaný na pomoc iných“, čím tento fakt svojvoľne nezahrnul do súhrnu svojich skutkových zistení vyjadrených v komplexnom posudku. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Z postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je zreteľné, že v konaní o žiadosti žalobcu o poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nepostupovali v súlade s účelom a významom zákona. Esenciálnym účelom osobnej asistencie je dosiahnutie aktivizácie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, podpora jej sociálneho začlenenia a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Nepriznanie kompenzácie pre údajný nezáujem žalobcu (čo je v absolútnom protiklade s obsahom správnej žaloby, kde sa domáha osobnej asistencie práve preto, aby sa mohol aspoň čiastočne zapojiť do života) a pre jeho nepriaznivým zdravotným stavom spôsobenú apatiu a nezvládanie samostatného začlenia sa žalobcu do života spoločnosti (podľa žalovaného: „vzhľadom k únavovému syndrómu nie je schopný sa integrovať do spoločenského diania, pri spoločenských aktivitách sa cíti neistí. Pre uvedené ťažkosti je vhodný sprievodca.“), popiera zmysel a účel existencie žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože odôvodniť nepriznanie kompenzácie existenciou skutočností, pre ktorých odstránenie zákon jej priznanie predpokladá, hraničí s účelovou svojvôľou. Žalovaný uvedenému vyjadreniu žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť, dokonca ho odsunul do úzadia takým spôsobom, že sa v rozhodujúcich aktoch (posudkový záver, komplexný posudok, napadnuté rozhodnutie) o ňom ani nezmienil, napriek tomu, že žalobca takýto záujem prejavil (čo z tohto dôvodu v jeho prospech ani nehodnotil). Vzhľadom na to žalovaný rezignoval na účel a zmysel zákona, ktorý nemôže byť zachovaný ani vyslovením odkázanosti na sprievodcu, pokiaľ z celkovej situácie žalobcu (najmä rodinnej - vek a choroby rodičov), čo v rozpore s § 13 ods. 1 písm. b/ až d/ zákona č. 447/2008 Z.z. posudzované nebolo, sa vynára oprávnený predpoklad, že sprievodcu zrejme niet kde vziať (práve preto sa žalobca domáha osobnej asistencie inou fyzickou osobou, rozsah ktorej je na posúdení žalovaného - § 21 zákona č. 447/2008 Z.z.). Pokiaľ by žalovaný vykonal skutočnú sociálnu posudkovú činnosť zameranú v prospech žalobcu, tak ako to vyplýva z účelu a významu zákona podľa § 1 ods. 2 a § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., kde by všetky rozhodné skutočnosti posúdil v súlade s ust. § 13 ods. 1 až 8 a podľa ods. 9 cit. zákona by o tom urobil súhrnný posudkový záver, ktorý by zodpovedal posudzovanej realite v celom rozsahu, mohol by zrejme dospieť k diametrálne odlišným záverom. Naopak jeho závery boli prijaté bez priliehavého zistenia a posúdenia rozhodných skutočností v rámci sociálnej posudkovej činnosti spôsobom, ktorý je zjavne v neprospech subjektívnych práv žalobcu, ktorému tak bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu. 42. Podľa napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pretože z predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu možno konštatovať, že aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože nemá závažne narušenú schopnosť sebaobsluhy, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Posudkový záver a komplexný posudok síce hovoria, že v oblasti sebaobsluhy žalobca nemá narušenú schopnosť sebaobsluhy avšak súčasne podľa komplexného posudku žalobcovi plynú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky v oblasti mobility, orientácie (má narušenú orientačnú schopnosť, k vozidlám verejnej hromadnej dopravy je schopný sa premiestniť len v sprievode inej fyzickej osoby) a komunikácie (z dôvodu narušene schopnosti komunikácie potrebuje pomoc pri kontakte so spoločenským prostredím). Práve tieto skutočnosti osvedčujúce odkázanosť žalobcu na pomoc inej fyzickej soby, ktorá odkázanosť medzi žalobcom a žalovaným v konaní sporná nebola, predstavujú podľa § 14 ods. 1, 3 v nadväznosti na body 13., 14. a 20. Prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. (13. dorozumievanie, 14. dohľad, 20. preprava alebo rodinných premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, aktivitách a voľnočasových aktivitách) dôvody odkázanosti na osobnú asistenciu, na posúdenie ktorých bolo potrebné sa pri sociálnej posudkovej činnosti a ďalšom postupe žalovaného zamerať (posudkový záver, komplexný posudok a napadnuté rozhodnutie o ich posúdení mlčia). Bez dôsledného posúdenia týchto (a iných) dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu nemožno považovať skutkový stav v správnom konaní o žiadosti žalobcu na poskytovanie príspevku na osobnú starostlivosť za dostatočne zistený na to, aby mohlo byť vydané konečné rozhodnutie (§ 46 Správneho poriadku). 43. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy - žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu opätovne vykoná sociálnu posudkovú činnosť kde sa zameria na riadne zistenie a posúdenie všetkých rozhodných skutočností, o ktorých vypracuje posudkový záver, ktorý bude súčasťou nového komplexného posudku, na základe ktorého žalovaný v súlade so zákonom a s týmto rozsudkom opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. V rámci posúdenia dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu sa žalovaný zameria na jeho zjavný deficit v oblasti mobility, orientácie a komunikácie, čo ďalej posúdi v súlade s § 14 ods. 1, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v nadväznosti na body 13., 14. a 20. Prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z., pričom vyhodnotí a posúdi či prípadná odkázanosť na sprievodcu, vzhľadom na rodinné prostredie žalobcu a všetky ďalšie okolnosti, by bola dostačujúca na dosiahnutie účelu a zmyslu zákona. 44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: P O U Č E N I E: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.