Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200320 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200320.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: BILLA s. r. o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 495/2019 zo dňa 12.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 495/2019 zo dňa 12. marca 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V prevádzke žalobcu, nachádzajúcej sa v I.J., bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Žiar nad Hronom na základe podnetu spotrebiteľa vykonaná dňa 09.11.2018 úradná kontrola potravín, o výsledku ktorej bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. ZH/2018/JT,MK/51. Na základe kontrolných zistení (pokazené chladiace boxy a výskyt hlodavcov) boli žalobcovi podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o potravinách“) uložené opatrenia s termínom plnenia do 12.11.2018, a to: 1. Zabezpečiť čistotu predaja potravín v časti regálov s cereáliami - vykonať čistenie a dezinfekciu priestoru regálu. 2. Vykonať deratizáciu prevádzky odborne spôsobilou osobou. 3. Predložiť záznamy z výpisu registrácie teplôt chladiarenských zariadení - predajná plocha - mäso, mäsové výrobky, mäsové prípravky, hydina, a aj skladu mäsových výrobkov a skladu hydiny. 4. Stiahnuť potraviny z regálu s „cereáliami“ a zabezpečiť ich neškodné odstránenie. V celkovom počte 2644 ks a v celkovej cene 2 447,61 Eur. 2. Následne bola dňa 12.111.2018 vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín, zameraná na preverenie splnenia opatrení uložených dňa 09.11.2018. O kontrole bol spísaný Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. ZH/2018/JT,MK/51/DUKP/JT/MK, v ktorom bolo konštatované dodržanie uložených opatrení, avšak pre opätovný výskyt hlodavcov boli uložené ďalšie opatrenia s termínom plnenia do 16.11.2018, a to: 1. Vykonávať monitoring hlodavcov vo zvýšenej frekvencii, a to denne a viesť o tom evidenciu. 2. Zabezpečiť, aby otvor v stene bol dostatočne zabezpečený tak, aby nepredstavoval možnosť úkrytu pre hlodavce. 3. Odsunúť chladiacu vitrínu určenú na predaj syrov, ktorá je v blízkosti regálov s cereáliami a overiť, či tam nie je zdroj výskytu hlodavcov a písomne to zdokumentovať. 3. Dňa 19.11.2018 bola opäť vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín za účelom preverenia splnenia uložených opatrení. O jej výsledku bol spísaný Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. ZH/2018/JT,MK/51/DUKP/JT,MK/DUKP/JT, v ktorom bolo konštatované dodržanie uložených opatrení, avšak pre opätovne zistený výskyt hlodavcov boli uložené ďalšie opatrenia s dátumom plnenia do 26.11.2018, a to: 1. Vykonávať monitoring hlodavcov vo zvýšenej frekvencii, a to denne a viesť o tom evidenciu. 2. Vykonávať deratizáciu prevádzky odborne spôsobilou osobou. 3. Odsunúť chladiacu vitrínu určenú na mäsové výrobky a skrinku s umývadlom v časti predaja lahôdkárskych výrobkov, ktoré sú v blízkosti regálu s cereáliami a kde boli v monitorovacej staničke odchytené hlodavce. 4. Posledná dodatočná úradná kontrola potravín bola vykonaná dňa 28.11.2018 a o jej výsledku bol spísaný Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. ZH/2018/JT,MK/51/DUKP/JT,MK/DUKP/JT so záverom, že uložené opatrenia boli splnené a posledný výskyt hlodavcov bol dňa 19.11.2018. 5. V následnom administratívnom konaní Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 2716/2018/148/2019 zo dňa 17.01.2019 uložila žalobcovi pokutu vo výške 20 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách za to, že porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách v spojitosti s povinnosťou zabezpečiť hygienu predaja podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona o potravinách v spojitosti s požiadavkami podľa Prílohy II, Kapitoly I, bod 1, bod 2 písm. c), Prílohy II, Kapitoly IX, bod 3 a bod 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady o hygiene potravín v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 852/2004“) v spojitosti s povinnosťou podľa § 8 ods. 1 Výnosu MPaMZ SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej len „Výnos MPaMZ SR“), a to tým, že dňa 09.11.2018 v čase od 9.30 - 14.30 hod. v prevádzke: BILLA, s. r. o., fil. XXX, D. X, XXX XX I.J., bolo zistené, že umiestňoval na trh potraviny v priestore, kde boli jednoznačne zaznamenané skutočnosti preukazujúce prítomnosť hlodavcov: - v časti predaja cereálnych výrobkov boli zistené stopy po výskyte hlodavcov - trus a poškodené obaly na výrobkoch, trus sa nachádzal aj na povrchoch obalov výrobkov a aj v kartónoch, ktoré boli vystavené na predaj v regáloch, - pod regálmi a miestami bol zasušený trus prichytený aj na kovovej konštrukcii regálu. V čase kontroly vykonávala deratizáciu firma DDD Star, s. r. o., A. Hlinku 12/365, 919 21 Zeleneč, ktorá zistila aj prítomnosť 3 ks uhynutých hlodavcov prichytených v monitorovacích staničkách. V časti zisteného výskytu hlodavcov - regál s cereáliami, sa v čase kontroly nachádzalo celkom 2644 ks výrobkov v celkovej cene 2 447,61 Eur. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách. 6. Orgán verejnej správy 1. stupňa vychádzal zo záznamov o úradných kontrolách a ich príloh, ako aj z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená pri kontrole. 7. Z monitoringu kontroly účinnosti deratizácie bolo zistené, že hlodavce sa nachádzali v prevádzke v 41., 42. a 43. kalendárnom týždni roku 2018 a v deň výkonu kontroly dňa 09.11.2018 bol opätovne zaznamenaný výskyt hlodavcov. Žalobca nevykonal ihneď účinné opatrenia na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky. O tom, že išlo o dlhodobejšiu záležitosť, svedčil aj podnet spotrebiteľa. Kontrola predaja potravín zameraná na kontrolu škodcov, nebola vykonávaná s dostatočnou frekvenciou alebo nebola vykonávaná dôkladne. 8. Bolo preukázané, že stopy preukazujúce prítomnosť hlodavcov boli zistené v časti regálu s cereáliami a viaceré potraviny mali poškodený obal v rôznom rozsahu a trus bol zistený na potravinách uložených na rôznych miestach, preto mohlo dôjsť ku kontaminácii rôznych potravín, a to nielen trusom, ale aj močom hlodavcov. Hlodavce sú prenášačmi viacerých ochorení, preto mohlo byť reálne ohrozené zdravie spotrebiteľov. Z hľadiska identifikácie množstva a druhu potravín, ktoré predstavovali riziko z hľadiska ohrozenia zdravia ľudí, využil prevádzkovateľ vlastné čítacie zariadenie, z ktorého výstup je prílohou úradného záznamu. Z dôvodu bližšej identifikácie druhu výrobku bol z každého druhu fotograficky zdokumentovaný jeden kus výrobku. 9. Inšpektori informovali zástupkyňu vedúcej prevádzky o účele kontroly a oboznámili ju s výsledkami kontroly a uloženými opatreniami. Zároveň je v zázname o kontrole obsiahnuté poučenie o práve podať proti uloženým opatreniam námietky v lehote 5 dní. 10. Pri ukladaní sankcie vo výške 20 000,- Eur zo zákonného rozpätia 1 000 - 500 000,- Eur vzal orgán verejnej správy 1. stupňa do úvahy povahu konania a dopad konania na zdravie spotrebiteľov, ako aj jeho závažnosť. Po zistení hlodavcov v prevádzke žalobca neurobil účinné opatrenia, nevykonal kontrolu potravín, nestiahol z predaja potraviny s poškodeným obalom od hlodavcov a potraviny kontaminované trusom. Umiestňovaním potravín na trh v priestoroch, v ktorých sa vyskytovali hlodavce, mohlo dôjsť k reálnemu ohrozeniu zdravia ľudí. Neboli vykonané preventívne opatrenia, ktorými by sa predišlo zasídleniu a zahniezdeniu hlodavcov. 11. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a zodpovedá za ich porušenie na základe princípu objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. 12. Trvanie protiprávneho stavu sa nedá presne zistiť, pretože výskyt bol zaznamenaný v čase výkonu kontroly dňa 09.11.2018, ale je zdokumentovaný aj v 41., 42. a 43. kalendárnom týždni roku 2018, preto na základe zdokumentovaného skutkového stavu možno predpokladať, že tento stav - výskyt hlodavcov trval od doby zistenia hlodavcov na základe vlastného monitoringu v uvedených kalendárnych týždňoch roku 2018. 13. Ustanovenia tzv. potravinového práva majú preventívny charakter zameraný na to, aby sa predišlo ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práv spotrebiteľa. Neprijateľným konaním žalobcu došlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov. 14. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na prípady uloženia pokút za nedodržanie predpisov zo strany kontrolovaného prevádzkovateľa, a to za nasledujúce správne delikty: - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 500,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa nedodržania teplotných režimov zo dňa 01.04.2014, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 200,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. f) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa klamlivého označovania potravín zo dňa 16.07.2014, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 1 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. a) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja, predaja tovaru po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nedodržanie teplotných režimov a umiestňovanie na trh nesprávne označeného výrobku zo dňa 09.03.2015, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 500,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja - znečistená chladiaca a mraziaca vitrína zo dňa 21.02.2017, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 2 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny skladovania zo dňa 02.08.2017, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 4 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja zo dňa 24.10.2017, - rozhodnutie o uložení súhrnnej pokuty vo výške 10 000,- Eur za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách týkajúce sa umiestňovania na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu zo dňa 02.02.2018. 15. Orgán verejnej správy zároveň konštatoval, že nešlo o opakované protiprávne konanie. 16. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo porušenie právnych predpisov dostatočne preukázané a zdokumentované. Následné odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné to chápať ako ich absenciu, len ako nápravné opatrenia, a nie preventívne kroky na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrení sa neznižuje protiprávnosť konania, nakoľko opatrenia boli vykonané až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín. 17. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 495/2019 zo dňa 12.03.2019 tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. 18. Podľa žalovaného, z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín, bolo dostatočne preukázané, že žalobca závažným spôsobom porušil povinnosť zabezpečiť hygienu predaja a v prípade potreby vykonávanie dezinfekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj povinnosť zabezpečiť, aby usporiadanie, riešenie a konštrukcia potravinárskych priestorov umožňovali správne hygienické praktiky, vrátane ochrany proti kontaminácii, a najmä kontrolu škodcov a chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. 19. Žalobca umiestňoval na trh potraviny v priestore, kde boli jednoznačne zaznamenané skutočnosti preukazujúce prítomnosť hlodavcov, čím ohrozil zdravie ľudí, pretože v časti predaja cereálnych výrobkov boli zistené početné stopy po výskyte hlodavcov: trus a rozhryzené obaly na výrobkoch, trus sa nachádzal aj na povrchoch obalov výrobkov a tiež v kartónoch, ktoré boli v regáloch vystavované na predaj, aj pod regálmi, miestami bol zasušený trus prichytený aj na kovovej konštrukcii regálu. V čase výkonu kontroly bola vykonávaná deratizácia, pričom v monitorovacích staničkách bola zistená prítomnosť troch uhynutých hlodavcov. 20. Námietky žalobcu v odvolaní o tom, že nebola dodržaná zásada materiálnej pravdy a nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu v § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách, žalovaný označil za nedôvodné. 21. Žalobca vychádzal z nesprávnej úvahy, že ku kontaminácii potravín môže dôjsť len v prípade, ak sa trus hlodavcov nachádza priamo na nebalenej potravine alebo na potravine, ktorej obal je porušený a vylučuje akúkoľvek kontamináciu potraviny v plastovom obale. Potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva (v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. f) Nariadenia ES č. 852/2004). 22. Hlodavce sú aktívne prevažne za súmraku a v noci, kedy býva zvyčajne v prevádzke kľud a môžu sa voľne pohybovať, a to aj po potravinách. Myš je všežravec a je trvalým nosičom vírusu, ktorý vylučuje v slinách, moči a výkaloch. Myši prenášajú celý rad závažných infekčných ochorení, ktoré sú pre človeka nebezpečné. Všetky miesta, kde sa vyskytujú hlodavce, sú v značnej miere poznačené ich výlučkami a znehodnocujú tým potraviny, aj keď sú zabalené. K prenosu infekcie na človeka môže dôjsť, keď sa trus alebo moč hlodavcov dostane do kontaktu s ľudskou pokožkou, nielen v prípade, ak by človek takúto potravinu zjedol. Aj vdýchnutie prachu, ktorý bol kontaminovaný myšami, môže spôsobiť ochorenie ľudí. Je aj medicínsky dokázané, že hlodavce sú prenášačmi viacerých chorôb, napr. leptospirózy, tularémie, salmonelózy a črevných parazitov. Pri manipulácii s potravinami, ktoré sú kontaminované trusom a močom hlodavcov na ich obale, je preto ohrozené zdravie ľudí, pretože mnohé ochorenia prenikajú do ľudského organizmu cez kožu, sliznicu alebo spojivku, nielen po požití priamo kontaminovanej potraviny. 23. Je nesporné, že pri manipulácii s potravinami môže dôjsť k porušeniu ich obalov, hlavne na rohoch a zvaroch. Z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že u poškodených obalov sa nejednalo o poškodenie pri manipulácii, ale o vyhryzené diery rôznych rozmerov s nerovným strapkatým okrajom, v niektorých chýbala časť obsahu a vyhryzené boli dokonca aj niektoré kartóny s potravinami. Nesporný bol výskyt trusu hlodavcov rôzneho rozsahu na obaloch potravín, v kartónoch s cereálnymi tyčinkami, pudingovým práškom, čokoládou, ale aj na regáloch a pod nimi. Aj pracovník deratizačnej firmy vo svojom zázname zo dňa 09.11.2018 uviedol, že „staničky sú poprevracané a neúčinné, čokoláda F. originál balená - nachádza sa trus a moč hlodavcov, aj chrumky“. 24. Aj keď by si spotrebiteľ potraviny s poškodeným obalom nekúpil, tak už len skutočnosť, že sa v regáloch s cereáliami nachádzali početné stopy preukazujúce prítomnosť hlodavcov, predstavuje riziko kontaminácie všetkých tam nachádzajúcich sa potravín ich slinami, močom a trusom. Z tohto dôvodu inšpektori oprávnene nariadili stiahnuť z trhu všetky potraviny uchovávané v tomto priestore ako preventívne opatrenie, čo bolo vykonané ešte v čase kontroly. Zoznam potravín, ich množstvo a hodnota boli identifikované prevádzkovateľom, za použitia jeho vlastného čítacieho zariadenia a boli vyhotovené na tieto potraviny odpisy. Pokiaľ išlo o vyhotovovanie fotodokumentácie, tak z dôvodu bližšej identifikácie druhu výrobkov (názov, výrobca, dátum spotreby a hodnotnosť) bol z každého druhu výrobkov fotograficky zdokumentovaný jeden kus, čiže nie z dôvodu zdokumentovania kontaminácie obalov výrobkov trusom. 25. V odvolaní žalobca ďalej namietal absenciu protiprávneho konania s tým, že orgán verejnej správy 1. stupňa nezohľadnil to, že žalobca dňa 09.11.2018 vykonal deratizáciu a opatrenia na zabránenie výskytu hlodavcov v rámci vnútorného kontrolného mechanizmu bez toho, aby mu to bolo nariadené. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že zákonodarca tým, že v právnych predpisoch upravil povinnosť kontrolovať výskyt škodcov a vykonávať deratizáciu, neznamená, že by sa mal akceptovať výskyt hlodavcov, naopak ich výskyt sa považuje za riziko a podľa Zákona o potravinách môže byť dôvodom na pozastavenie alebo zatvorenie prevádzky, resp. prevádzkarne. Prevádzkovateľ je povinný starať sa o ničenie škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a pokiaľ sa škodci vyskytnú, musia byť neodkladne vykonané opatrenia na ich odstránenie a na zamedzenie ich šírenia a rozmnožovania. Pre zamedzenie výskytu hlodavcov je významné vykonávanie preventívnych opatrení, medzi ktoré v prvom rade patrí vylúčenie možnosti vnikania škodcov do prevádzky, pravidelné kontroly, vyššia miera zodpovednosti zamestnancov pri kontrole, udržiavanie priestorov v čistote, odstraňovanie odpadu. Názor žalobcu, že výskyt hlodavcov je prirodzený jav, je nesprávny. V potravinárskych prevádzkach nie je možnosť prítomnosť hlodavcov tolerovať, pretože v priestoroch, kde sa umiestňujú potraviny, je ich prítomnosť ohrozením zdravia ľudí. Bolo nesporne zistené a zdokumentované, že v priestoroch prevádzky, hlavne v časti predaja cereálnych potravín, sa nachádzali myši, v monitorovacích staničkách boli zistené tri kusy uhynutých hlodavcov a o ich prítomnosti svedčí aj zistený trus na obaloch výrobkov, v kartónoch s potravinami, na regáloch aj pod regálmi, ako aj poškodené obaly potravín. 26. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že by sa správneho deliktu dopustil len v prípade, že by výskyt hlodavcov neriešil a nevykonal by deratizáciu. Podľa žalovaného, v čase vykonania kontroly dňa 09.11.2018 bola na základe zistených skutočností prekontrolovaná aj dokumentácia súvisiaca s výkonom deratizácie. Podľa predloženého dokumentu „Monitoring kontroly účinnosti deratizácie“ za rok 2018 bolo zistené, že: - v 41. týždni (v období od 08. - 14.10.2018) bol v priestoroch skladu zistený trus hlodavcov, - v 42. týždni boli v priestore trvanlivých potravín zistené dve myši, - v 43. týždni opätovne bola v priestore trvanlivých potravín zistená jedna myš, - podľa podnetu spotrebiteľa bol dňa 03.11.2018 upozornený zamestnancom strážnej služby na to, aby nekupoval potraviny v regáloch ako cereálie, čipsy, čokolády, oriešky, že niektoré sú už otvorené od potkanov a myší, údajne až osem kusov myší pochytali do pascí pod regálmi, - DDD Star, s. r. o., vykonala deratizáciu v predmetnej prevádzke naposledy dňa 04.09.2018 a následne až v čase kontroly dňa 09.11.2018, kedy boli zistené tri uhynuté hlodavce. 27. Výskyt škodcov musí byť sledovaný a ak sa objavia, musia byť neodkladne vykonané opatrenia k ich odstráneniu a zamedzeniu. Zo zistených skutočností vyplynulo, že v prevádzke neboli vykonané ihneď účinné opatrenia, nakoľko od prvého príznaku prítomnosti hlodavcov v 41. týždni (od 08. - 14.10.) po vykonaní deratizácie v 45. týždni (09.11.2018) uplynul už celý mesiac a nebol riešený problém výskytu hlodavcov hneď v jeho začiatku. Nebola vykonaná kontrola potravín umiestňovaných na trh, neboli stiahnuté z predaja potraviny s poškodeným obalom a potraviny, ktoré boli kontaminované trusom a močom hlodavcov, tieto potraviny boli stiahnuté z trhu až na pokyn inšpektorov dňa 09.11.2018. Postupy na kontrolu škodcov podľa žalovaného neboli dostatočné, a preto aj inšpektori opatrením na mieste nariadili vykonať denný monitoring. 28. Pri dodatočných úradných kontrolách bolo zistené, že uložené opatrenia boli splnené, avšak až do 19.11.2018 v prevádzke pretrvávali zistenia ohľadom prítomnosti hlodavcov. Od 12.11.2018 sa na základe pokynu inšpektorov začal vykonávať denný monitoring kontrolných staničiek, podľa ktorého bol výskyt hlodavcov zistený v časti cereálií až dňa 14.11., 15.11., 18.11. a 19.11., čo poukazuje na rozsiahly problém a rozmnoženie myší v dôsledku neriešenia ich výskytu pri prvých príznakoch ich výskytu. 29. K námietkam o nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že inšpektori sa riadne preukázali služobnými preukazmi, na ktorých je vymedzený aj rozsah ich oprávnení, vykonali úradnú kontrolu, na základe jej výsledkov vypracovali úradný záznam, v ktorom sa zodpovedný zamestnanec kontrolovanej prevádzkarne - zástupkyňa vedúcej osobne vyjadril, že záznam doručí vedeniu spoločnosti. Žalobca bol oboznámený s výsledkom vykonanej kontroly prostredníctvom zodpovedného zamestnanca, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. 30. V rámci kontroly boli preverené skutočnosti, na ktoré vo svojom podaní poukázal spotrebiteľ a v bode III. záznamu sú uvedené preukázané kontrolné zistenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované, s akým výsledkom a s uvedeným zistením. V bode IV. sú uvedené opatrenia uložené na mieste podľa § 20 ods. 9 Zákona o potravinách spolu s odôvodnením, ako aj poučenie o práve podať voči opatreniam námietky ústne alebo písomne do piatich pracovných dní, ako aj skutočnosť, že ústne námietky neboli podané. Zodpovedný zamestnanec uviedol, že svojím podpisom potvrdzuje len prevzatie záznamu, ktorý doručí vedeniu spoločnosti a záznam podpísal. Skutočnosť, že sa zamestnanci nevyjadrili k záznamu, neznamená, že im bolo odopreté právo byť prítomným pri celom výkone úradnej kontroly potravín, naopak zo záznamov vyplýva, že poskytli inšpektorom súčinnosť pri kontrole. 31. Žiadne ustanovenie právnych predpisov neukladá inšpektorom povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o hlásení príchodu inšpektorov a o oznámení začiatku úradnej kontroly, pričom čas vykonania kontroly je uvedený na prvej strane záznamu. 32. Úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia, aby nebol zmarený ich účel, pričom pred začiatkom každej úradnej kontroly je oboznámená zodpovedná osoba, a to vedúci alebo zástupca vedúceho. Z ustanovení právnych predpisov nevyplýva, že by sa úradné kontroly mohli vykonávať len za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu, navyše realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu kontroly. 33. Úradnou kontrolou nezačína žiadne administratívne konanie, preto ani záznam o kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 Správneho poriadku. Úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie (ES) č. 882/2004. Administratívne konanie bolo začaté až na základe doručenia upovedomenia o začatí konania žalobcovi dňa 21.12.2018 a bolo mu umožnené vyjadriť sa k začatiu správneho konania a k podkladom pre vydanie rozhodnutia. 34. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na súkromie garantované v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný uviedol, že nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania, ale len vykonával úradnú kontrolu potravín na základe zákonom zverenej kompetencie. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby do prevádzky mali prístup spotrebitelia. Kontrolný orgán svojimi aktivitami nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonával kontrolu potravín podľa Zákona o potravinách a osobitného predpisu. Úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne, bol oboznámený s účelom kontroly pred jej začatím a mohol o kontrole informovať nadriadených, resp. osobu zodpovednú konať za kontrolovaný subjekt. 35. Žalovaný neuznal ani odvolacie námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a o neprimeranosti uloženej pokuty. Žalovaný sa stotožnil so závermi orgánu verejnej správy 1. stupňa, s právnym posúdením, aj s odôvodnením výšky uloženej sankcie. 36. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vzniknutú situáciu hneď po jej zistení riešil, čoho dôkazom je odstraňovanie výskytu hlodavcov v čase výkonu úradnej kontroly. Od doby zistenia prvých príznakov výskytu hlodavcov v predmetnej prevádzke (v 41. týždni), po vykonaní deratizácie (09.11.2018), uplynuli až štyri týždne, čo nemožno považovať za okamžité riešenie. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne, keď pri zohľadňovaní následkov protiprávneho konania bral do úvahy predovšetkým preventívny charakter potravinového práva. Pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt pritom nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. V prípade preukázaného poškodenia zdravia spotrebiteľa by prichádzala do úvahy dokonca aj trestnoprávna zodpovednosť. 37. K odvolacej námietke o tom, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Trebišov v obdobnom prípade uložila inej spoločnosti pokutu vo výške 1 000,- Eur, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, žalovaný uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu. Ide o zákonom dovolený rozhodovací proces, v ktorom správny orgán uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Hoci z legitímnych očakávaní možno predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Správny orgán pri posudzovaní každého prípadu postupuje individuálne, pričom posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní, riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na vyjadrenia účastníkov konania. Nie je teda možné porovnávať výšku pokút uložených správnymi orgánmi za porušenia právnych predpisov, aj keď sú obdobného charakteru, nakoľko stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá pri uložení pokuty prihliada na kritériá stanovené v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. Skutočnosť, že v inom konaní bola inému subjektu za podobné protiprávne konanie uložená nižšia sankcia, nezakladá sama o sebe pre účastníka konania legitímne očakávanie, že bude voči nemu pri ukladaní sankcie postupované totožne a uloží sa mu obdobná sankcia. V prípade, na ktorý bolo v odvolaní poukazované, sa jednalo o iný správny delikt. 38. Pokiaľ žalobca namietal uloženie pokuty v rozpore so zásadou nebis in idem, žalovaný uviedol, že v zmysle kritérií uvedených v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách je potrebné pri určení výšky pokuty prihliadať aj na minulosť prevádzkovateľa. Čo sa rozumie minulosťou prevádzkovateľa, nie je definované, ale orgány úradnej kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 - 36 mesiacov pred úradnou kontrolou. V tomto období skúmajú akékoľvek porušenie Zákona o potravinách, nie iba rovnaké, aké bolo zistené počas kontroly. Výsledky skúmania sú dôležité pre posúdenie, ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k plneniu povinností a odstráneniu zistených nedostatkov. Osobitne dôležité je obdobie jedného roka spätne od dňa vykonania kontroly do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie, kedy sa potom ukladá sankcia v zmysle kritérií uvedených v § 28 ods. 6 - 8 Zákona o potravinách. 39. Pokiaľ žalobca namietal nevyhnutnosť aplikácie zásady zahladenia správnych deliktov, tak podľa žalovaného táto námietka nemá zákonnú oporu. Aj keď podľa ustálenej judikatúry sa pri ukladaní pokút za správne delikty majú aplikovať zásady platné pre ukladanie trestných sankcií, neznamená to, že sa majú prevziať všetky zásady a aplikovať všetky inštitúty, najmä v prípade, ak ide o správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, budované na princípe objektívnej zodpovednosti. 40. Z ustanovenia § 28 ods. 1 - 4 Zákona o potravinách vyplýva, že orgán úradnej kontroly potravín musí uložiť pokutu, a tým je vylúčená možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. 41. Žalovaný posúdil všetky okolnosti prípadu, návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, pričom nezistil pochybenie v postupe prvostupňového orgánu a ponechal pokutu v pôvodnej výške. 42. Žalobca bol povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Kontrolou boli zistené závažné nedostatky pri umiestňovaní potravín na trh. Za priťažujúcu okolnosť bolo vyhodnotené to, že správny delikt bol vyhodnotený ako veľmi závažný, a to vzhľadom na prítomnosť hlodavcov a známok ich prítomnosti, nakoľko v monitorovacích staničkách boli opakovane zistené uhynuté hlodavce a v kartónoch s potravinami, priamo na obaloch potravín, na regáli, pod regálom bol zistený výskyt veľkého množstva ich trusu, čo predstavuje veľké riziko pre bezpečnosť potravín, a tým ohrozenie zdravia ľudí. Žalobca nezabezpečil predávané potraviny pred ich možnou kontamináciou škodcami. Pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nebolo potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľa, ale poľahčujúcou okolnosťou bolo nepreukázanie tohto reálneho poškodenia zdravia spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy 1. stupňa odôvodnil výšku pokuty s poukazom na všetky zákonné kritériá, ktoré sú vymedzené v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách a s výškou uloženej pokuty aj s jej odôvodnením sa stotožnil. Uložená pokuta, ktorá predstavuje 4 % z maximálnej výšky pokuty, ktorú bolo možné uložiť, je ešte stále pokutou pri jej spodnej hranici. Pri ukladaní pokuty bolo potrebné zohľadniť, že táto má nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel. Aby plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností a pri naplnení represívnej funkcie tak, aby bola primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti. 43. Žalobca sa správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania. 44. V správnej žalobe žalobca predniesol návrh na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave s poukazom na to, že sídlo oboch účastníkov konania je v Bratislave a vedenie konania pred týmto krajským súdom by bolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň poukázal na to, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú ďalšie konania s obdobným, skutkovým a právnym stavom, a tak by sa zabránilo vzniku nedôvodných rozdielov pri rozhodovaní o správnych žalobách žalobcu. 45. Správny súd po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k návrhu na prikázanie veci predložil vec Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. 8Nds/3/2019 zo dňa 22.08.2019 rozhodol, že návrhu žalobcu na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave nevyhovuje. 46. Žalobca v správnej žalobe predniesol tieto žalobné body: - nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, a to výkon značnej časti úradnej kontroly bez prítomnosti zástupcu žalobcu a absencia poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, - nezákonnosť a nepreskúmateľnosť dôkazov získaných počas úradnej kontroly, - nedodržanie zásady materiálnej pravdy, - absencia protiprávneho konania, - nepreskúmateľnosť rozhodnutia a neprimeranosť uloženej pokuty, - uloženie pokuty v rozpore so zásadou zahladenia správnych deliktov. 47. V rámci prvého žalobného bodu žalobca poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR s tým, že už aj v odvolaní namietal, že úradná kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom. 48. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní uviedol, že úradná kontrola potravín bola nezákonná, pretože inšpektori neoznámili žalobcovi výkon úradnej kontroly, resp. oznámili výkon kontroly až potom, ako identifikovali údajné nedostatky, v dôsledku čoho bolo žalobcovi odopreté právo byť pri výkone úradnej kontroly potravín prítomný. 49. Žalobca sa nestotožnil s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho odvolacou námietkou, keď poukázal na Nariadenie (ES) č. 882/2004 s tým, že v zázname je uvedený čas trvania úradnej kontroly a zodpovedný zamestnanec žalobcu pri popise záznamu nevzniesol voči priebehu žiadne námietky. 50. Podľa žalobcu, zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 51. Záznam o kontrole sa vyhotovuje dodatočne, pričom informácia o čase výkonu kontroly sama o sebe nepreukazuje, že inšpektori by žalobcu o začatí výkonu úradnej kontroly potravín skutočne upovedomili. Zamestnanec žalobcu svojím podpisom nepotvrdzuje súlad skutočností uvedených v zázname so skutočnosťou. Zamestnanec potvrdzuje len prevzatie záznamu, ktorý následne deleguje vedeniu žalobcu a jeho príslušným oddeleniam. Skutočnosť, že sa zamestnanec k obsahu záznamu nevyjadrí, neznamená, že s obsahom záznamu bez výhrad súhlasí. Zamestnanec sa s obsahom detailne ani neoboznamuje, nakoľko tento postúpi príslušnému oddeleniu na centrále žalobcu, kde sú zvážené potrebné kroky. Zamestnanci často ani nedisponujú potrebným vzdelaním na to, aby sa mohli kvalifikovane vyjadriť a preskúmať postup inšpektorov. 52. Inšpektori oznámili výkon úradnej kontroly až potom, ako identifikovali údajné nedostatky. V zázname absentuje zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a o oznámení začiatku úradnej kontroly potravín kontrolovanému subjektu. Žalobca vyjadril podozrenie, že inšpektori sa tvárili ako spotrebitelia a pohybovali sa po priestoroch prevádzky v snahe nájsť porušenie Zákona o potravinách, a až keď, podľa ich názoru, identifikovali spáchanie správneho deliktu, oznámili, že prebieha úradná kontrola potravín. Z takého postupu vyplýva, že bolo odopreté žalobcovi právo byť pri celom výkone úradnej kontroly prítomný. Ak by bolo umožnené zamestnancom žalobcu byť prítomný v priebehu celého výkonu kontroly a vyjadrovať sa, tak interakcia a vyjadrenia zamestnancov by boli zachytené v časti III. Záznamu o úradnej kontrole potravín, resp. priebežne pri každom z údajných zistení inšpektorov. 53. V tejto súvislosti poukázal žalobca na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017 zo dňa 27.06.2018. 54. Žalobca ďalej namietal, že pri výkone úradnej kontroly došlo k porušeniu jeho práva na súkromie garantované v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“), ako aj práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, na tieto zistenia reagovať a účinne sa brániť. 55. Žalobca uviedol, že s touto argumentáciou, prednesenou v odvolaní, sa žalovaný nestotožnil s tým, že nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu a prevádzkareň nemôže byť považovaná za obydlie, pretože každý spotrebiteľ by vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia prevádzkovateľa potravinového podniku. 56. Žalobca uviedol, že spotrebiteľ vchádza do prevádzky s iným účelom, ako za účelom výkonu kontrolnej právomoci. Išlo o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko právo na ochranu súkromia už bolo v dôsledku rozhodovacej činnosti súdov priznané i právnickým osobám. V tejto súvislosti poukázal žalobca na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/05 zo dňa 16.12.2005, v zmysle ktorého bolo uznané, že právnická osoba je nositeľom práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. 57. Žalobca uviedol, že bol kontrolovaný majetok súkromnoprávneho charakteru a všetky hnuteľné veci - tovar, ktoré sa nachádzali v priestoroch filiálky, sú súkromným majetkom žalobcu, nešlo o majetok štátu, ani inej entity, ktorá má verejnoprávny charakter. Je preto nutné, aby sa pri výkone úradnej kontroly potravín v súkromných priestoroch podnikateľského subjektu postupovalo v súlade so zásadou legality, a aby bolo možné overiť, či sa tak stalo. 58. V rámci prvého žalobného bodu ďalej žalobca namietal, že nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly. Túto námietku predniesol aj v odvolaní a žalovaný sa s ňou bližšie nevysporiadal. Uviedol len, že v bode IV. Záznamu o úradnej kontrole potravín je uvedené poučenie o práve podať voči uloženým opatreniam námietky ústne alebo písomne do piatich pracovných dní. 59. Podľa žalobcu ale namietal nezákonnosť výkonu úradnej kontroly z dôvodu absencie poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín, ktoré vyplývajú zo Zákona o potravinách a zo Správneho poriadku. 60. Žalobca poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o potravinách, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. Ďalej poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že Správny poriadok platí vždy, iba že by osobitný predpis, ktorým je Zákon o potravinách, ustanovoval inak. Podľa týchto ustanovení zákona je zrejmé, že Správny poriadok, resp. jeho aplikácia, nie je vylúčená Zákonom o potravinách pri úradnej kontrole, a preto je nutné dôjsť k záveru, že sa Správny poriadok na úradnú kontrolu potravín aplikuje. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku o povinnosti správnych orgánov poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa administratívne konanie týka. Uviedol, že zamestnanci, ktorí sú prítomní pri výkone úradnej kontroly, nemajú právne vzdelanie a častokrát ide o osoby so stredným, prípade len základným vzdelaním, preto je dôležité, aby správny orgán v oblasti práv a povinností prevádzkovateľov pri výkone úradnej kontroly potravín dbal na poučenie osôb, ktoré sa v mene prevádzkovateľa úradnej kontroly zúčastňujú, aby tieto osoby riadne porozumeli svojim právam a povinnostiam a následkom ich neuplatnenia. Ďalej žalobca namietal, že neboli poskytnuté nielen poučenia o právach a povinnostiach podľa Správneho poriadku a Zákona o potravinách, ale ani poučenie o možnosti podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 61. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k prvej žalobnej námietke poukázal na to, že prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zo Zákona o potravinách vyplýva povinnosť dodržiavať všetky požiadavky upravené Zákonom o potravinách a osobitnými predpismi, ktoré inšpektori aj kontrolovali. Poukázal ďalej na ustanovenia európskej legislatívy o povinnosti, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov a na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. 62. Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 18 Zákona o potravinách a oprávnenia zamestnancov orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúcich úradné kontroly sú uvedené v § 20 ods. 8 Zákona o potravinách. V zmysle § 20 ods. 9 a 11 Zákona o potravinách zamestnanci vykonávajúci úradné kontroly sú oprávnení na mieste ukladať opatrenia podľa § 19 ods. 2 a 12 a o úradnej kontrole sa v zmysle tohto ustanovenia vyhotovuje záznam o úradnej kontrole potravín. 63. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je Nariadenie (ES) č. 882/2004. 64. Žalovaný ďalej poukázal na jednotlivé články nariadenia, v ktorých sú zadefinované pojmy úradná kontrola, inšpekcia, ďalej je stanovená požiadavka pravidelného výkonu úradných kontrol s tým, že tieto sa uskutočňujú bez predchádzajúceho upozornenia, okrem toho, ak ide o audit. Ďalej poukázal aj na ustanovenie nariadení, v ktorých je upravený priebeh úradných kontrol a vyhotovovanie správ o týchto vykonaných kontrolách. 65. Priebeh úradných kontrol, vychádzajúc z platnej národnej a európskej legislatívy, je upravený aj v Manuáli pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01.11.2016 a v Pokyne ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa Zákona č. 152/1995 Z.z. Pokyn obsahuje aj formu úradného záznamu a jednoznačne z týchto interných predpisov vyplýva, že sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, s výnimkou výkonu auditov. Účel kontroly nie je možné oznamovať prevádzkovateľovi písomne pred výkonom úradnej kontroly a neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím úradnej kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Oznámenie účelu kontroly vykonávajú inšpektori pred každou kontrolou ústne oboznámením prevádzkovateľa potravinárskeho podniku alebo zodpovednej osobe, čo je následne uvedené aj do úradného záznamu. 66. Tvrdenia žalobcu o tom, že bol oznámený výkon úradnej kontroly až potom, ako boli identifikované údajné nedostatky, považoval žalovaný za domnienky. Povinnosťou inšpektorov je preukázať sa služobným preukazom a oboznámiť zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu s účelom kontroly. Tento postup inšpektorov pri úradných kontrolách je žalobcovi dobre známy. K obdobným námietkam sa vyjadril už aj prvostupňový orgán vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu s tým, že inšpektori sa po príchode do prevádzky ohlásili v kancelárii vedúcej prevádzky, v tom čase ju zastupovala zástupkyňa. Kontrola bola vykonávaná na základe podnetu spotrebiteľa, ktorý uvádzal skutočnosti, ktoré poukazovali na vážne porušenia zákonných ustanovení a na ohrozenie zdravia spotrebiteľov. Inšpektori preto začali prednostne kontrolovať potraviny, na ktoré poukazoval spotrebiteľ v podnete. Po zistení stôp po výskyte hlodavcov ihneď kontaktovali zástupkyňu vedúcej a z dôvodu, že potraviny boli kontaminované trusom a boli tam aj potraviny s poškodeným obalom, ktoré sa nachádzali na rôznych miestach v regáli a v rôznej intenzite boli kontaminované trusom, bolo za pomoci zamestnancov a ich čítacieho zariadenia identifikované množstvo rizikového tovaru, ktoré bolo potrebné zakázať uviesť do obehu. Tieto skutočnosti sú popísané v zázname o kontrole. Z uvedeného je tiež zrejmé, že zamestnanci žalobcu boli prítomní pri výkone kontroly a k zisteniam sa nijako nevyjadrovali. K záznamu z kontroly sa nevyjadrila ani zástupkyňa vedúcej, ktorá len potvrdila prevzatie záznamu s tým, že ho doručí vedeniu spoločnosti. 67. V zázname je uvedené, že inšpektori sa preukázali služobnými preukazmi, ústne oznámili účel kontroly prítomnej zástupkyni vedúcej filiálky pani A. Y., ktorá na konci úradnej kontroly záznam potvrdila svojím podpisom. K záznamu nemala žiadne výhrady. V zázname nie je uvedené, že by bolo namietané, že sa inšpektori nepreukázali preukazmi, alebo že by nebola oboznámená s účelom kontroly, pričom záznam o úradnej kontrole obsahoval aj poučenie podľa § 20 ods. 11 Zákona o potravinách o práve vzniesť námietky voči uloženým opatreniam. 68. K námietkam týkajúcim sa čl. 8 dohovoru žalovaný uviedol, že je nepochybné zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukazateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, čo by bolo v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa. Výkon úradnej kontroly bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Nešlo o nezákonný zásah. Úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne, bol oboznámený s účelom kontroly a mohol o kontrole informovať nadriadených, resp. osobu zodpovednú konať za kontrolovaný subjekt. 69. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení dohovoru v obmedzenom rozsahu, pričom ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení. Pri úradnej kontrole neboli porušené ani dotknuté žiadne práva žalobcu na ochranu súkromia, pretože inšpektori pri výkone úradnej kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali úradnú kontrolu podľa Zákona o potravinách a osobitných predpisov v prevádzkových častiach objektu filiálky žalobcu. 70. K nezákonnosti vykonanej kontroly, ako nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, poukázal žalovaný na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/5/2015 zo dňa 02.02.2016. 71. Poukázal ďalej aj na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 10Sžo/62/2016 zo dňa 23.08.2017 a sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017. Poukázal aj na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí II. ÚS 792/2016 zo dňa 09.05.2017. 72. K námietkam týkajúcim sa absencie poučenia o právach a povinnostiach žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín sa podľa Správneho poriadku nevykonáva. Vo veciach upravených predpismi EÚ sa postupuje podľa týchto osobitných predpisov, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. V tomto konkrétnom prípade sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré vyslovene odkazuje Zákon o potravinách. Podľa žalovaného sa na úradnú kontrolu potravín nevzťahujú základné zásady vyjadrené v § 3 Správneho poriadku. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom a výsledky tohto procesu je potrebné zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie. Na základe takto zdokumentovaného stavu následne orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dané dôvody na uloženie sankcie. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení určený v § 20 Zákona o potravinách. Následné rozhodnutie o správnom delikte prislúcha iba samotnému správnemu orgánu. Úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie a ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 Správneho poriadku. Konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinností počas úradnej kontroly, najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinností, a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania (§ 28 ods. 10 Zákona o potravinách a § 18 ods. 2 a 3 Správneho poriadku). 73. Správne konanie tak začalo až doručením upovedomenia o zistenom porušení zákona, ktoré bolo doručené žalobcovi. Žalobca prevzal upovedomenie o začatí správneho konania dňa 21.12.2018 a využil svoje procesné právo a k upovedomeniu o začatí správneho konania sa vyjadril listom zo dňa 27.12.2018. 74. Podľa žalovaného, inšpektori rovnako nemali poučovaciu povinnosť poučiť prevádzkovateľa o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa § 252 a nasl. SSP. So samotnými právami a povinnosťami, ktoré prislúchajú každému prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, sa subjekt musí oboznámiť ešte v čase začatia vykonávania činnosti v tejto oblasti a týchto práv a povinností si musí byť vedomý počas celého obdobia výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestňovania na trh. Podľa žalovaného preto nie je zrejmé, aké ďalšie práva a povinnosti mal žalobca pri námietke o absencii poučovacej povinnosti na mysli v súvislosti s nesplnením poučovacej povinnosti, keďže úradná kontrola potravín sa podľa Správneho poriadku nevykonáva. 75. V replike žalobca k prvej žalobnej námietke uviedol, že manuál a pokyn sú internými predpismi žalovaného a nemajú všeobecnú záväznosť. Ak obsahujú určité postupy a vzory dokumentov, neznamená to, že tieto sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Naviac ešte žalobca uviedol, že aj nové Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 zo dňa 15.03.2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, ktoré je účinné od 14.12.2019, a ktoré nahradilo pôvodne uplatňované Nariadenie (ES) č. 882/2004, v čl. 9 bod 5 upravuje, že úradné kontroly sa v maximálnej možnej miere majú vykonávať takým spôsobom, aby sa administratívne zaťaženie a narušenie činnosti prevádzkovateľov minimalizovali na nevyhnutné minimum, ale aby sa tým negatívne neovplyvnila účinnosť týchto kontrol. 76. Podľa žalobcu, žalovaný nesprávne vnímal jeho žalobné námietky s tým, že jeho námietka o porušení práva na súkromie spočívala v tvrdení, že právo na súkromie bolo porušené nezákonným výkonom úradnej kontroly potravín, nakoľko inšpektori neoznámili začiatok výkonu úradnej kontroly na jej skutočnom začiatku, a tým pádom vykonávali kontrolnú činnosť v súkromnoprávnych priestoroch, bez relevantného oznámenia tejto skutočnosti kontrolovanému subjektu. 77. V rámci druhej žalobnej námietky o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti dôkazov získaných počas úradnej kontroly žalobca namietal, že v odvolaní namietal, že vykonanie úradnej kontroly predstavuje dôležitý úkon, z ktorého sa má vyhotovovať v zmysle § 22 Správneho poriadku zápisnica. 78. Žalovaný sa s touto námietkou nestotožnil s tým, že úradná kontrola sa nevykonáva podľa Správneho poriadku, a preto nebolo potrebné vyhotovovať záznam o priebehu kontroly vo forme zápisnice. 79. Podľa žalobcu išlo o nesprávne právne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 80. Podľa žalobcu nie je známe, na základe akého právneho predpisu žalovaný tvrdí, že na výkon úradnej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o potravinách a na ustanovenie § 22 Správneho poriadku. 81. Orgán verejnej správy 1. stupňa namiesto zápisnice vyhotovil záznam o výkone úradnej kontrole potravín, pričom tento záznam z obsahového hľadiska nie je možné považovať za zápisnicu v zmysle § 22 Správneho poriadku, nakoľko nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Neobsahuje dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly. Je zrejmé, že kontrola prebehla dňa 09.11.2018 od 9.30 - 14.30 hod., t. j. päť hodín, ale nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby to bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať. V zázname k porušeniu právnych predpisov sa vyjadruje len okrajovo, pričom nie je zrejmé, čo všetko inšpektori kontrolovali, ako kontrola prebiehala. 82. Záznam nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovený jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. 83. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku sp. zn. 2S/200/2017 zo dňa 02.05.2018, sp. zn. 2S/46/2017 zo dňa 06.06.2018 a sp. zn. 2S/304/2017 zo dňa 27.06.2018. 84. Podľa žalobcu, vady v priebeh úradnej kontroly vykonanej dňa 09.11.2018, sú tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh úradnej kontroly možno označiť za nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. 85. Žalovaný k tejto žalobnej námietke vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že inšpektori sa riadne preukázali služobnými preukazmi a nebolo ich povinnosťou preukazovať sa osobitnými povereniami, pretože nešlo o prípad upravený v § 20 ods. 7 a § 23 ods. 11 Zákona o potravinách. Bola vykonaná úradná kontrola, na základe jej výsledkov bol vypracovaný úradný záznam, v ktorom sa zodpovedný zamestnanec žalobcu osobne vyjadril, že záznam doručí vedeniu spoločnosti. Žalobca bol oboznámený s výsledkami kontroly prostredníctvom zodpovedného zamestnanca, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedná obsahu záznamu. V zázname o úradnej kontrole je uvedené, kto vykonal kontrolu, číslo záznamu, dátum a čas vykonania kontroly, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania kontroly, použitá kontrolná metóda (inšpekcia) a účel kontroly, ktorým bolo prešetrenie podnetu/podania č. 59/2018, ev. č. 2401/2018. V rámci úradnej kontroly boli preverované skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom podaní spotrebiteľ, v bode III. sú uvedené preukázané kontrolné zistenia, v bode IV. záznamu sú uvedené opatrenia uložené na mieste podľa § 20 ods. 9 Zákona o potravinách spolu s odôvodnením - s uvedením porušení právnych predpisov, ako aj poučení o práve podať voči uloženým opatreniam námietky. V bode V. záznamu bol daný priestor na vyjadrenie sa zodpovednému zamestnancovi kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami, informácie o počte strán, o vyhotovení fotodokumentácie a o prílohách. Zodpovedný zamestnanec žalobcu potvrdil prevzatie záznamu s tým, že ho doručí vedeniu spoločnosti. Skutočnosť, že sa zamestnanci nevyjadrili v zázname k jednotlivým zisteniam, neznamená, že im bolo upreté právo byť pri výkone kontroly prítomní. Zodpovedný zamestnanec nenamietal priebeh úradnej kontroly, uložené opatrenia, ani to, že by sa inšpektori pred začiatkom kontroly neohlásili alebo nepreukázali služobnými preukazmi. Úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z Nariadenia (ES) č. 882/2004, ako aj z interných predpisov. Nie je zrejmé, aké ďalšie práva a povinnosti mal na mysli žalobca v súvislosti s tvrdeným nesplnením poučovacej povinnosti, keďže úradná kontrola potravín sa podľa Správneho poriadku nevykonáva. 86. Námietky o tom, že inšpektori neoboznámili zodpovedného zástupcu prevádzky o tom, že sa vykonáva kontrola a oboznámili ho až potom, ako zistili údajné pochybenia, označil žalovaný za vykonštruované a účelové. Inšpektori nevykonávajú úradné kontroly s vopred predpokladanými nedostatkami, ale vstupujú do prevádzok za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu. Kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia, aby nebol zmarený ich účel. 87. V právnych predpisoch nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu, pretože realizácia takejto požiadavky by mohla viesť až k zmareniu kontroly. 88. Úradnou kontrolou sa nezačína správne konanie, preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 Správneho poriadku. Záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z nariadenia a správne konanie bolo začaté až doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania žalobcovi (doručené dňa 21.12.2018). 89. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave, žalovaný uviedol, že voči týmto rozhodnutiam boli podané kasačné sťažnosti a sú predmetom konania na Najvyššom súde SR. 90. V replike žalobca uviedol, že namietal absenciu poučenia pre jeho zamestnancov pri výkone úradnej kontroly potravín o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, ktoré vyplývali zo Správneho poriadku a Zákona o potravinách. Je správne tvrdenie, že pri výkone úradných kontrol sa postupuje podľa Nariadenia č. 882/2004, ktoré bolo s účinnosťou od 14.12.2019 zrušené a v plnom rozsahu nahradené novým nariadením. Podporne sa však aplikujú ustanovenia, princípy a zásady, na ktorých je budovaný Správny poriadok. Žalobca podrobne vyargumentoval, na základe akých právnych ustanovení k tomu záveru dospel. Naproti tomu žalovaný neuvádza žiadne právne ustanovenia, ktoré by aplikáciu Správneho poriadku vylučovali. Žalovaný nespochybnil aplikáciu § 31 ods. 2 Zákona o potravinách a teóriu negatívneho vymedzenia pôsobnosti Správneho poriadku. Nariadenie č. 882/2004 nie je komplexným procesnoprávnym predpisom, ktorý by obsahoval všetky potrebné ustanovenia a nevylučuje aplikáciu Správneho poriadku. 91. V rámci tretej žalobnej námietky o nedodržaní zásady materiálnej pravdy žalobca uviedol, že namietal, že správny orgán nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného o tom, že k ohrozeniu a poškodeniu zdravia ľudí môže dôjsť už len tým, že hlodavec sa pohybuje po obale potraviny. Nie je potrebné, aby moč a trus hlodavca prenikol do samotnej potraviny a vzhľadom na to potom nebol správny orgán povinný preukazovať kontamináciu potravín laboratórnymi skúškami. 92. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného v tom smere, že na samotnú kontamináciu by mala postačovať už len prítomnosť biologickej stopy na obale potraviny, ktorý spotrebiteľ isto nekonzumuje. Obal prechádza od výroby až po vystavenie v regáli mnohými fázami manipulácie, pričom nie je možné vylúčiť, že počas týchto fáz manipulácie príde obal do styku s rôznymi baktériami. Hlodavce sa pritom môžu nachádzať nielen v prevádzkarni potravinového reťazca, ale aj v rôznych skladových priestoroch. Ak by sa vychádzalo z premisy, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku spácha správny delikt už len tým, že predáva „znečistený obal“, pričom za znečistený možno považovať každý obal, dochádzalo by k neprimeranej tvrdosti zákona a k absurdne prísnemu výkladu potravinovej legislatívy. 93. Podľa žalobcu, k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách je nevyhnutné, aby bola kontaminovaná samotná potravina, pričom naplnenie takéhoto konania nebolo v jeho prípade preukázané. 94. Z dôkazov nevyplýva a nebolo riadne preukázané, že by poškodené obaly boli výsledkom poškodenia hlodavcami, pretože k poškodeniu obalov mohlo dôjsť aj pri mechanickom poškodení, pri nakladaní a vykladaní tovaru alebo v dôsledku iných vplyvov. Ak by aj boli poškodené obaly samotnými hlodavcami, táto skutočnosť by bola zistená okamžite, ako by si spotrebiteľ dal cereálie do košíka, pretože ide o potravinu sypkej konzistencie, ktorá sa rozsýpa, spotrebiteľ by si takýto výrobok nezakúpil a žalobca by mu ani takýto výrobok nepredal, nakoľko obal by bol poškodený, preto je pravdepodobnosť, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa, mizivá. 95. Z dokumentácie obstaranej dňa 09.11.2018 nevyplýva, že miestami bol zasušený trus, ktorý mal byť prichytený ku kovovej konštrukcii regálu. Ide o domnienky prvostupňového orgánu, keď konštatoval, že je možné predpokladať, že hlodavce sa pohybovali po viacerých potravinách a nemuseli ich kontaminovať len trusom, ale aj močom. Ide o nepodložené domnienky, pričom ich branie do úvahy možno hodnotiť ako postup v rozpore so zásadou materiálnej pravdy vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, na ktorej je založené správne konanie. 96. Na fotografiách boli zachytené cereálie rôznych značiek, ktorých obal nebol znečistený ani poškodený, a aj obaly müsli tyčiniek, ktoré boli zabalené v neporušenom obale, a teda fotografie nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k správnemu deliktu. 97. Z fotodokumentácie nevyplýva, že v časti výskytu hlodavcov sa v čase úradnej kontroly potravín nachádzalo 2644 ks výrobkov a tento počet nebol nijako verifikovaný a nie je možné tvrdiť, že ak sa pod regálom alebo na niektorom výrobku nachádzal trus hlodavca, tak kontaminácii sú vystavené všetky potraviny v regáli. Ustanovenia právnych predpisov v oblasti hygieny neobsahujú žiadne také ustanovenia, podľa ktorých ak sa na jednom výrobku vyskytne trus hlodavca, dochádza automaticky ku kontaminácii ostatných výrobkov. 98. Výrobky, na ktorých sa vyskytli stopy trusu hlodavcov, sú chránené plastovým obalom, cez ktorý trus nebol spôsobilý preniknúť. O ohrození zdravia by bolo možné hovoriť v prípade, ak by bol trus priamo na ovocí, prípadne zelenine, ktorých pórovitá štruktúra šupky umožňuje kontamináciu potraviny. 99. Súčasťou spisového materiálu nie sú laboratórne skúšky výrobkov, ktoré by preukazovali reálnu kontamináciu potraviny. 100. Správny orgán bol povinný spáchanie správneho deliktu hodnoverne preukázať a v tomto smere nesie dôkazné bremeno. 101. Postup správneho orgánu možno definovať ako obzvlášť flagrantné zanedbanie povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav, nakoľko inšpekcia je len jedna z metód, ktorými sa vykonáva úradná kontrola potravín. Správny orgán bol povinný odobrať vzorky potravín, ak chcel konanie žalobcu identifikovať ako porušenie povinností podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách. 102. Žalobca poukázal na iný prípad riešený Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Trebišov rozhodnutím zo dňa 11.03.2014, kde bola uložená pokuta vo výške 1 000,- Eur za porušenie Zákona o potravinách a osobitných právnych predpisov za to, že na trh bola umiestnená potravina iná ako bezpečná s tým, že právny záver bol zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy sformulovaný až na základe faktického odobratia vzoriek a na základe následnej analýzy, ktorá odhalila, že v potravinách boli prítomní škodci. K tomuto žalovaný uviedol len to, že išlo o prítomnosť výlučkov, zámotkov a pavučín hmyzu v ryži, čo bolo možné preukázať len laboratórnymi skúškami. Žalobca sa s takouto argumentáciou nestotožnil s tým, že aj v jeho prípade mali byť vykonané laboratórne skúšky. Výskyt samotného trusu síce v niektorých prípadoch môže formálne vykazovať znaky správneho deliktu, avšak chýba materiálny znak, ktorým je reálna nebezpečnosť konkrétneho skutku pre spoločnosť. 103. Ďalej žalobca poukázal na potrebu aplikácie zásad, ktoré sa aplikujú pri trestnom postihu za trestné činy v oblasti trestania správnych deliktov s tým, že v jeho prípade je tvrdenie o ohrození, resp. poškodení zdravia spotrebiteľa, založené len na nepodložených tvrdeniach, čo nekorešponduje s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. 104. Žalovaný k tretej žalobnej námietke uviedol, že cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Prevádzkovateľ je povinný starať sa o ničenie škodcov, ktoré sa vyskytujú v objektoch, pričom škodcami sa rozumejú hmyz, hlodavce, vtáky a ostatné zvieratá. Výskyt škodcov musí byť sledovaný a pokiaľ sa objavia, resp. sa objavia znaky ich výskytu, musia byť vykonané opatrenia k ich odstráneniu a zamedzeniu ich šírenia a rozmnožovania. Hygiena potravín predstavuje súhrn zásad a opatrení, ktoré vedú k zachovaniu zdravotnej bezpečnosti potravín a je súčasťou preventívnych opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 105. Žalobca založil svoje námietky na nesprávnej úvahe o tom, že ku kontaminácii potravín môže dôjsť len v prípade, ak sa trus hlodavcov nachádza priamo na nebalenej potravine alebo na potravine, ktorej obal je porušený a vylučuje akúkoľvek kontamináciu potraviny v plastovom obale, cez ktorý trus nie je spôsobilý preniknúť. Žalovaný ďalej uviedol rovnakú argumentáciu, ako je argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že hlodavce sú aktívne prevažne za súmraku a v noci a v tomto období sa v prevádzkach môžu voľne pohybovať, a to aj po potravinách. Myš je všežravec a je trvalým nosičom vírusu, ktorý vylučuje v slinách, moči a vo výkaloch, prenášajú celý závažných infekčných ochorení, ktoré sú pre človeka nebezpečné, a to močom, trusom, ale aj slinami, k prenosu na človeka môže dôjsť aj vtedy, ak sa trus alebo moč dostane do kontaktu s ľudskou pokožkou alebo sliznicami, pričom postačuje, ak sú kontaminované obaly a nemusí byť kontaminovaná samotná potravina. Ďalej žalovaný uviedol argumentáciu, ktorá je uvedená aj v preskúmavanom rozhodnutí o tom, že je všeobecne známe a aj medicínsky dokázané, že hlodavce sú prenášačmi viacerých chorôb, napr. leptospirózy, tularémie, salmonelózy a rôznych črevných parazitov. 106. Žalovaný zotrval na závere uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, že pri manipulácii s potravinami, ktoré sú kontaminované trusom alebo močom hlodavcov na ich obale, je ohrozené zdravie ľudí, pretože mnohé ochorenia prenikajú do ľudského organizmu cez kožu, sliznicu alebo spojivku, nielen po požití priamo kontaminovanej potraviny. 107. Pri manipulácii s potravinami môže ojedinele dôjsť k porušeniu obalov, hlavne na rohoch a zvaroch. Z vyhotovenej fotodokumentácie ale vyplýva, že pri poškodených obaloch sa nejedná o poškodenie pri manipulácii, ale ide o vyhryzené diery (rôzne rozmery, s nerovným strapkatým okrajom), v niektorých chýbala časť obsahu (napr. müsli). Vyhryzené boli aj niektoré kartóny s potravinami. Je zreteľný výskyt trusu hlodavcov rôzneho rozsahu na obaloch potravín - na müsli, ovsených vločkách, v kartónoch s cereálnymi tyčinkami, pudingovým práškom, čokoládou, ale aj na regáloch a pod nimi. 108. Poväčšine vo fotodokumentácii sú zachytené cereálie rôznych značiek a aj müsli tyčinky, ktorých obal nie je znečistený ani poškodený, táto fotodokumentácia bola vyhotovovaná z dôvodu bližšej identifikácie druhu výrobkov, pokiaľ išlo o názov výrobku, výrobcu, dátum spotreby a pod., a to z dôvodu zdokumentovania kontaminácie obalov výrobkov trusom. 109. Z fotografických záznamov, a aj zo skutočností zdokumentovaných písomne, vyplývajú jednoznačne závery o prítomnosti hlodavcov a tiež príznaky ich prítomnosti v priestore predaja cereálnych potravín, teda o reálnom riziku ohrozenia zdravia ľudí. 110. V replike žalobca uviedol k vyjadreniu žalovaného k tretiemu žalobnému bodu rovnaké skutočnosti, aké boli uvedené v správnej žalobe. 111. V rámci štvrtej žalobnej námietky o absencii protiprávneho konania žalobca uviedol rovnakú argumentáciu ako v priebehu administratívneho konania, a to, že výskyt hlodavcov v prevádzke potravinárskeho podniku je prirodzeným javom, ktorému sa nedá zabrániť. Preto bol vytvorený aj súbor opatrení, ktoré je prevádzkovateľ takéhoto podniku povinný vykonávať. Žalobca si svoje povinnosti plnil, dôkazom čoho je aj to, že v čase výkonu kontroly prebiehala na filiálke deratizácia. 112. Žalobca poukazoval na vyššie uvedené skutočnosti a žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že žalobca nevykonal ihneď účinné opatrenia a nestiahol výrobky z predaja. Toto tvrdenie je v kontraste s obstaranými dôkazmi, nakoľko podľa kontroly deratizačných opatrení, tieto boli vykonávané pravidelne v týždňových intervaloch spoločnosťou DDD Star, s. r. o., čo žalovaný uviedol aj na strane 11 rozhodnutia. Už z podnetu spotrebiteľa vyplýva, že i počas jeho návštevy v prevádzkarni žalovaného boli vykonávané opatrenia na ničenie hlodavcov. 113. Možnosť výskytu hlodavcov pripúšťa aj zákonodarca, ktorý upravil povinnosť kontrolovať výskyt hlodavcov a vykonávať deratizáciu. Žalobca by sa dopustil správneho deliktu iba v prípade, že by výskyt hlodavcov neriešil a nevykonal deratizáciu, čo však nebolo v prípade žalobcu, pretože už aj v deň výkonu úradnej kontroly bola deratizácia vykonávaná. 114. Prístup orgánu verejnej správy 1. stupňa, v rámci ktorého žalobca bol sankcionovaný za to, že deratizáciu vykonával, je absurdný a v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, konkrétne s výnosom. Výklad prijatý orgánom verejnej správy je v podstate taký, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku koná v súlade s potravinovým právom len v prípade, keď sú priestory čisté a bezchybné. 115. Podľa žalobcu nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách, v dôsledku čoho rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 116. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k tejto žalobnej námietke uviedol, že zákonodarca tým, že v právnych predpisoch upravil povinnosť kontrolovať výskyt škodcov a vykonávať deratizáciu, neznamená, že akceptoval výskyt hlodavcov, naopak ich výskyt sa považuje za veľké riziko a podľa § 20 ods. 12 písm. e) Zákona o potravinách môže byť aj dôvodom na pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne. 117. V potravinárskych prevádzkach nie je možné prítomnosť hlodavcov tolerovať, pretože ich prítomnosť v priestoroch, kde sa potraviny umiestňujú na trh, predstavuje riziko ohrozenia zdravia ľudí. Bolo dostatočne zistené a zdokumentované, že v priestoroch prevádzky, hlavne v časti predaja cereálnych potravín, sa nachádzali myši a v monitorovacích staničkách boli zistené tri kusy uhynutých hlodavcov. O prítomnosti svedčí aj zistený trus hlodavcov na obaloch, v kartónoch s potravinami, na regáloch, aj pod regálmi, ako aj poškodené (rozhryzené) obaly potravín. 118. V čase vykonania úradnej kontroly dňa 09.11.2018 bola predložená aj dokumentácia, ktorá súvisela aj s výkonom deratizácie v prevádzkarni a bolo zistené, že už v 41. týždni (v období od 08. - 14.10.2018) bol v priestoroch skladu zistený trus hlodavcov, v 42. týždni v priestore trvanlivých potravín dve myši, v 43. týždni opätovne v priestore trvanlivých potravín zistená myš. Podnet spotrebiteľa uvádza, že dňa 03.11.2018 bol upozornený zamestnancom strážnej služby na to, že sa v prevádzke nachádzajú myši a deratizácia bola v predmetnej prevádzke naposledy vykonaná dňa 04.09.2018 a následne až v čase úradnej kontroly dňa 09.11.2018. 119. Z týchto skutočností žalovaný vyvodil, že od prvého príznaku prítomnosti hlodavcov v 41. týždni roku 2018, po vykonanie deratizácie v 45. týždni, uplynul až celý mesiac a problém výskytu hlodavcov nebol riešený v začiatku. Nebola vykonaná kontrola potravín umiestňovaných na trh a potraviny s poškodeným obalom od hlodavcov a potraviny, ktoré boli kontaminované trusom a močom hlodavcov, neboli stiahnuté z predaja, ale boli stiahnuté až na pokyn inšpektorov dňa 09.11.2018. 120. Pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa je možné aj zatvoriť prevádzku, avšak v čase výkonu kontroly bola vykonávaná deratizácia, a preto na odstránenie zisteného protiprávneho stavu boli uložené opatrenia na mieste. Pri dodatočných úradných kontrolách bolo zistené, že opatrenia boli splnené, avšak až do 09.11.2018 v prevádzke pretrvávali zistenia ohľadom prítomnosti hlodavcov. Výskyt hlodavcov bol aj 15.11.2018, 16.11.2018 a 19.11.2018. Pokiaľ by žalobca vykonával všetky opatrenia a dodržiaval požiadavky potravinového práva tak, ako to uvádza, nemohol by byť výskyt hlodavcov takého rozsahu a tak dlhú dobu. 121. V replike žalobca k štvrtej žalobnej námietke uviedol, že vykonával všetky opatrenia, ktoré boli potrebné, avšak ničenie hlodavcov a aj ich výskyt nie je plne v moci prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Neporušil § 12 ods. 1 písm. b) Zákona o potravinách, v zmysle ktorého ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia použitého pri predaji, dezinfekciu, v prípade potreby vykonať dezinfekciu a deratizáciu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Nebola zohľadnená tá skutočnosť, že dňa 09.11.2018 bola vykonaná deratizácia a opatrenia na zabránenie výskytu hlodavcov. 122. V rámci piatej žalobnej námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a neprimeranosti uloženej pokuty žalobca uviedol, že v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a výška pokuty je neprimeraná. 123. Žalovaný sa s týmito námietkami nevysporiadal a len citoval pasáže prvostupňového rozhodnutia s tým, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu. 124. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho najpodstatnejšou časťou a v tejto časti má byť účastníkovi konania vysvetlené, prečo a ako správny orgán rozhodol. 125. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 20 000,- Eur napriek tomu, že zákon umožňuje uložiť pokutu na dolnej hranici sadzby vo výške 1 000,- Eur. Výška uloženej pokuty nie je dostatočne odôvodnená a nezodpovedá vyhodnoteniu kritérií, ktoré správny orgán povinne zvažuje pri ukladaní pokuty, v dôsledku čoho je pokuta neprimerane prísna k povahe údajne spáchaného deliktu. 126. Pokiaľ bolo konštatované, že žalobca ohrozil zdravie spotrebiteľov tým, že nestiahol potraviny kontaminované trusom hlodavcov z trhu včas, nie je zrejmé, čo bolo považované za včasné stiahnutie kontaminovaných potravín, resp. potravín s poškodeným obalom. Žalobca nepovažuje vyhodnotenie kritérií a závažnosti za vôbec uskutočnené, išlo len o uvedenie všeobecného predpokladu spáchania správneho deliktu. Žalobca potraviny sťahoval, čo potvrdzuje aj znenie obsahu podnetu spotrebiteľa, na základe ktorého bola inšpekcia vykonaná. 127. Pokiaľ bolo uvedené, že presná doba trvania skutku sa nedá zistiť, nie je to pravdivé. Podnet spotrebiteľa bol podaný na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu dňa 07.11.2018, t. j. len dva dni pred vykonanou kontrolou. Podnet však ale nie je doložený žiadnou dokumentáciou. Treba vychádzať z reálneho predpokladu, že protiprávny stav netrval dlhšiu dobu, pretože spotrebitelia by dali viacero podnetov, k čomu nedošlo. Preukázal to, že nešlo o pretrvávajúci stav, na čo malo byť prihliadnuté pri určení výšky pokuty. Žalobca vzniknutú situáciu hneď riešil, čoho dôkazom je, že v deň výkonu kontroly sa vykonávala deratizácia. 128. Pokiaľ z hľadiska následkov protiprávneho konania bolo uvedené, že bol braný do úvahy predovšetkým preventívny charakter potravinového práva, tak takýto postup je nesprávny. Mali byť zohľadnené reálne následky protiprávneho konania, ktoré nedostali, pretože nedošlo k poškodeniu zdravia žiadneho spotrebiteľa. Nie je možné poukazovať na preventívny charakter noriem potravinového práva. 129. Pokiaľ išlo o minulosť prevádzkovateľa, pri tomto kritériu bolo odkázané na porušenie potravinového práva, ku ktorému došlo zo strany žalobcu od roku 2014. Absentuje správna úvaha o vzťahu týchto správnych deliktoch o výške uloženej sankcie, nie je zrejmé, ako toto kritérium bolo zohľadnené, či minulosť bola hodnotená pozitívne alebo negatívne. 130. Taktiež bolo uvedené, že nejde o opakované protiprávne konania, ale toto malo byť vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť, pričom z rozhodnutia nie je možné určiť, či sa tak aj stalo. 131. Nie je zrejmé, ako boli vyhodnotené jednotlivé atribúty s ohľadom na výšku uloženej pokuty. Uložená pokuta je absolútne neprimeraná závažnosti údajného protiprávneho konania. Údajné protiprávne konanie nemalo žiadne následky, bolo krátkodobé, nešlo o opakované protiprávne konanie a žalobca sa výskyt hlodavcov snažil odstrániť bez toho, aby mu to bolo nariadené správnym orgánom. 132. Žalobca ďalej poukázal na to, že argumentoval obdobnou praxou správnych orgánov v porovnateľných veciach s tým, že za preukázané umiestňovanie kontaminovaných potravín na trh bola uložená pokuta vo výške 1 000,- Eur. Žalovaný sa bránil, že uloženie takejto sankcie za obdobné protiprávne konanie nezakladá samo o sebe legitímne očakávanie, že bude pri ukladaní sankcie postupované obdobne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 3 ods. 5 Správneho poriadku s tým, že výrazom zásady legitímneho očakávania a nediskriminácie účastníkov konania je, aby kontrolovaný subjekt bol za porovnateľné protiprávne konanie potrestaný primeraným, obvyklým a vopred predvídateľným trestom. 133. Nebola zohľadnená požiadavka primeranosti a ani závažnosť protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa potravinového podniku. 134. K piatej žalobnej námietke žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením prvostupňového orgánu s tým, že bolo zistené, že žalobca konal v rozpore s právnymi predpismi platnými v oblasti potravinového práva. Bola vzatá do úvahy povaha a skutočný dopad protiprávneho konania na zdravie spotrebiteľov, a to porušenie základných zásad správnej výrobnej praxe, povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh. Neboli zabezpečené primerané postupy na kontrolu hlodavcov. Išlo o porušenie povinností v oblasti hygieny predaja potravín, a boli zaznamenané skutočnosti jednoznačne preukazujúce prítomnosť hlodavcov. Neboli vykonané účinné opatrenia ihneď, nebola vykonaná kontrola potravín, neboli stiahnuté z predaja potraviny s poškodeným obalom a potraviny kontaminované trusom, napriek tomu, že už v deň kontroly bola vykonávaná deratizácia. Neboli vykonané základné preventívne opatrenia, ktorými by sa predišlo zasídleniu a zahniezdeniu hlodavcov a výkon samotnej deratizácie, ktorý nie je sprevádzaný aj ďalšími vhodnými opatreniami, nie je zárukou zbavenia sa hlodavcov. 135. Z hľadiska trvania protiprávneho konania žalovaný poukázal na argumentáciu v prvostupňovom rozhodnutí s tým, že sa s ňou stotožňuje. Porušenia boli zistené dňa 09.11.2018 a presná doba trvania sa nedala zistiť. Bol zdokumentovaný výskyt hlodavcov v 41., 42. a 43. kalendárnom týždni na základe vlastného monitorovania škodcov s tým, že boli zistené poškodené obaly potravín a trus na potravinách, na podlahe, aj na regáloch a v kartónoch. Hoci podnetom na vykonanie kontroly bolo podanie spotrebiteľa, správny orgán pri hodnotení trvania protiprávneho stavu vychádzal z vlastných zistení a z dokumentácie ohľadom vykonávania monitoringu výskytu škodcov, ktorý bol predložený žalobcom. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca vzniknutú situáciu ihneď riešil vykonávaním deratizácie. Od zistenia prvých príznakov výskytu hlodavcov v 41. týždni po vykonaní deratizácie uplynuli štyri týždne, čo nemožno považovať za okamžité riešenie. Prvostupňový orgán postupoval správne, keď pri zohľadňovaní následkov protiprávneho konania bral do úvahy predovšetkým preventívny charakter potravinového práva. Pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nebolo potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia zdravia spotrebiteľov na trhu potravín. V prípade preukázania poškodenia zdravia by prichádzala do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť. 136. K posúdeniu minulosti prevádzkovateľa sa žalovaný vyjadril, že sa nejedná o opakované protiprávne konanie, a teda pokuta bola uložená v základnej sadzbe podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách. Pokiaľ žalobca poukazoval na uloženie pokuty vo výške 1 000,- Eur v inej veci Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Trebišov, tak žalovaný uviedol, že každý jednotlivý orgán úradnej kontroly pred vydaním rozhodnutia postupuje individuálne a posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní, riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na vyjadrenia účastníkov konania. Nie je možné porovnávať výšku pokút uložených správnymi orgánmi za porušenie právnych predpisov, aj keď sú obdobného charakteru. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. 137. V replike žalobca vo vzťahu k piatej žalobnej námietke poukázal na závery z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k odôvodneniu uloženej sankcie a vo vzťahu k požiadavke, aby v podobných prípadoch nevznikali v rozhodovaní správnych orgánov neodôvodnené rozdiely. V tejto súvislosti poukázal aj na závery v judikatúre Najvyššieho správneho súdu ČR. 138. V rámci šiestej žalobnej námietky žalobca uviedol, že poukazoval na to, že správny orgán pri ukladaní pokuty nerešpektoval princíp, podľa ktorého sa pri správnom trestaní analogicky aplikujú zásady trestného práva, konkrétne zásada „zahladenia“ správnych deliktov. 139. Žalovaný sa k námietke vyjadril tak, že zohľadňuje minulosť tri roky spätne, avšak neuviedol, na základe akého právneho predpisu tak postupuje. 140. Ak zákonodarca ustanovuje možnosť zahladenia odsúdenia pre páchateľov trestných činov, jednoznačne musí takáto možnosť existovať i pri páchateľoch správnych deliktov ako menej závažnej protispoločenskej činnosti. 141. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/245/2014 zo dňa 25.03.2015 a v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8As/82/2010. Z týchto rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že pri ukladaní sankcií za správne delikty musí tiež platiť zásada zahladenia odsúdenia a správny orgán nesmie opätovne prihliadať na rozhodnutia, ktorými kontrolovanému subjektu v minulosti uložil sankciu ako na priťažujúcu okolnosť bez časového ohraničenia. Orgán verejnej správy 1. stupňa opakovane zohľadňuje rozhodnutia o uložení pokút od roku 2014, t. j. takmer päť rokov spätne, pričom zo strany správneho orgánu nie je vôbec vysvetlené, na základe akých kritérií si volí takéto časové obdobie. Pri prihliadaní na predošlé spáchané delikty bez časového ohraničenia môže dochádzať i k porušovaniu princípu „nebis in idem“, a to tak, že sa prihliada na predošlé spáchané správne delikty ako na priťažujúcu okolnosť, resp. okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty. Takýto postup potvrdzuje aj samotné prvostupňové rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že bolo prihliadnuté na uloženie sankcie rozhodnutím zo dňa 24.10.2017 a 02.08.2017, ktorým bola uložená úhrnná pokuta vo výške 4 000,- Eur a 2 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách. 142. K šiestej žalobnej námietke žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach zákona a na základe zákona. V tejto veci postupovali podľa § 28 ods. 4 písm. h) a ods. 9 Zákona o potravinách. V zmysle § 28 ods. 9 Zákona o potravinách je správny orgán pri určovaní výšky pokuty povinný zohľadniť aj minulosť prevádzkovateľa, pričom termín minulosť prevádzkovateľa nie je definovaný. Orgány úradnej kontroly spravidla skúmajú minulosť v trvaní 24 - 36 mesiacov pred úradnou kontrolou. V tomto období skúmajú akékoľvek porušenia Zákona o potravinách, nie iba rovnaké, ako bolo zistené počas kontroly. Výsledky tohto posúdenia sú dôležité pre záver, ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k plneniu povinností a odstráneniu zistených nedostatkov. Osobitne je dôležité obdobie jedného roka, ktoré sa počíta spätne odo dňa vykonania kontroly do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Pokiaľ dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností v tomto období, pokuta sa neukladá v rozpätí základnej sadzby, ale zvýšenej tak, ako je to uvedené v § 28 ods. 6, 7 a 8 Zákona o potravinách. Prvostupňový orgán uviedol aj právoplatné rozhodnutia, ktorými bola uložená pokuta v roku 2017, teda dva roky pred vykonanou kontrolou, a preto nepochybil. 143. Aj keď sa pri ukladaní pokút za správne delikty majú aplikovať zásady pre ukladanie trestných sankcií, neznamená to, že sa majú prevziať všetky zásady a inštitúty. Bolo prihliadnuté len na také kritérium, ktoré Zákon o potravinách vymedzuje. Pokiaľ by zaplatením pokuty došlo k zahladeniu správnej sankcie, tak orgány úradnej kontroly potravín by nemohli zohľadňovať zákonom určené hľadiská pre uloženie pokuty, a to minulosť a opakovanosť. 144. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru českých súdov, tak táto sa týkala priestupkov fyzických osôb budovaných na princípe zavinenia, a nie správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov budovaných na princípe objektívnej zodpovednosti. Aj keď právny poriadok SR neobsahuje výslovne úpravu inštitútu zahladenia sankcie za spáchanie priestupku, podobný inštitút je obsiahnutý v § 89a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok, vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že uplynutím stanovenej doby sa zo zákona vymažú údaje o spáchaní priestupku. V prípade iných správnych deliktov však takýto inštitút zavedený nie je. 145. V replike žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol, na základe akého právneho predpisu sa zohľadňuje minulosť tri roky spätne, a týmto sa porušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať len to, čo im zákon dovoľuje. Podľa žalobcu sa na správne trestanie majú aplikovať zásady trestného práva a neexistuje logický ani právny dôvod, pre ktorý by bola aplikácia na správne trestanie správneho deliktu vylúčená. Skutočnosť, že sa zatiaľ nevyvinula dostatočná judikatúra, ktorá by korigovala postup správnych orgánov v oblasti ukladania trestov, nemôže byť na príťaž žalobcovi. 146. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 10.06.2020. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby správny súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní. 147. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná. Správny súd preto zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Správny súd nezistil dôvody na postup podľa § 195 SSP. 148. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 149. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 150. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 151. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 152. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 153. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 154. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. 155. Podľa § 18 ods. 1, 2 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; (1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 9ad) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. (2) Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 156. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu. 157. Podľa § 20 ods. 4, 7, 8, 9, 10, 11, 12 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; (4) Orgán úradnej kontroly potravín neposkytuje náhradu za odobraté vzorky. Ak sa na základe analýzy zistí, že výrobok nezodpovedá požiadavkám tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie, kontrolovaný subjekt je povinný uhradiť náklady spojené s odberom vzorky a jej analýzou. (7) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. (8) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. (9) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. (10) Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. (11) Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. (12) Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi a) okamžité stiahnutie potraviny z trhu, b) zničenie potraviny na jeho náklady, c) znehodnotenie potraviny použitím chemických prostriedkov alebo mechanických prostriedkov, ktoré znemožňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh, d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín, e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne, celkom alebo sčasti, ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri 1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby, 2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti, 3. nedodržiavaní podmienok skladovania potravín, 4. zistení potravín neznámeho pôvodu, 5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátume minimálnej trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni. 158. Podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí. 159. Podľa § 28 ods. 6, 7, 8, 9, 10, 12 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; (6) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. (7) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. (8) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. (9) Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. (10) Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. (12) Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok. 160. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o potravinách v znení do 13.12.2019; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 161. Podľa bodu 1 a 2 Prílohy II., Kapitoly I. Nariadenia č. 852/2004; 1. Potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby. 2. Usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia a) umožňovať primeranú údržbu, čistenie a/alebo dezinfekciu, zabraňovať alebo minimalizovať kontamináciu prenášanú vzduchom a poskytovať primeraný pracovný priestor umožňujúci hygienické vykonávanie všetkých operácií; b) byť také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častíc do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiaducej plesne na povrchoch; c) umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii, a najmä kontrolu škodcov; a d) tam, kde je to potrebné, poskytovať vhodné manipulačné a skladovacie podmienky s regulovanou teplotou a dostatočnou kapacitou na uchovávanie potravín pri vhodných teplotách a musia byť riešené tak, aby umožňovali tieto teploty monitorovať a tam, kde je to potrebné, zaznamenávať. 162. Podľa bodu 3 a 4 Prílohy II., Kapitoly IX. Nariadenia č. 852/2004; 3. Potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. 4. Musia sa zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov. Tiež sa musia zaviesť primerané postupy na zabránenie prístupu domácich zvierat do miest, kde sa potraviny pripravujú, manipuluje sa s nimi alebo, kde sa skladujú (alebo, ak to v osobitných prípadoch príslušný orgán povolí, na zabránenie tomu, aby mal takýto prístup za následok kontamináciu). 163. Podľa § 8 ods. 1 Výnosu č. 28167/2007-OL; prevádzkovateľ je povinný starať?sa o ničenie hlodavcov, hmyzu a iných škodcov, vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch, na ktorých sú prevádzkarne umiestnené. Jedovaté nástrahy nesmú byť?umiestnené vo výrobných priestoroch a tiež tam, kde sa manipuluje s potravinami alebo surovinami na výrobu potravín. Pri ničení škodcov sa nesmú používať?prostriedky, ktoré pôsobia nepriaznivo na zdravotnú bezpečnosť a kvalitu potravín, alebo obsahujú živé choroboplodné zárodky. 164. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal nezákonnosť úradnej kontroly potravín z dôvodu, že táto v značnej časti vykonaná bez prítomnosti zástupcu žalobcu a z dôvodu, že absentovali poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 165. Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín (§ 1 ods. 1 písm. c) Zákona o potravinách). Účelom úradnej kontroly potravín je overiť dodržiavanie podmienok ustanovených Zákonom o potravinách a nariadeniami EÚ, ktoré regulujú právne vzťahy v oblasti potravinového práva a hygieny potravín, a to na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Podľa § 21 Zákona o potravinách je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti. 166. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v podanom odvolaní namietal nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín a uviedol argumentáciu v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, teda ako sa žalovaný vysporiadal s týmito jeho žalobnými námietkami. Žalobca vyjadril všeobecný nesúhlas s argumentáciou žalovaného s tým, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Takto formulované námietky sú nekonkrétne. 167. Súčasťou administratívneho spisu je záznam o úradnej kontrole potravín č. ZH/2018/JT,MK/51 zo dňa 09.11.2018, z ktorého vyplýva, kto úradnú kontrolu vykonal - inšpektori Regionálnej a veterinárnej správy Žiar nad Hronom, v zázname sú inšpektori identifikovaní menom a priezviskom a číslom služobného preukazu. V zázname je uvedené, kde a kedy bola kontrola vykonaná, že trvala od 9.30 - 14.30 hod., je zaznamenaný jej priebeh, sú zdokumentované zistenia pri výkone úradnej kontroly a súčasťou záznamu je aj poučenie o práve podať voči uloženým opatreniam námietky ústne alebo písomne v lehote piatich pracovných dní (§ 20 ods. 11 Zákona o potravinách). Z úradného záznamu o výkone kontroly vyplýva, že zástupkyňa vedúcej prevádzky záznam prevzala s tým, že ho postúpi ďalej na centrálu a žiadne námietky proti obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín nevzniesla. Nemožno uznať žalobné námietky žalobcu o nedostatočnej kvalifikácii jeho zamestnancov na jednotlivých prevádzkach. Je úlohou žalobcu, ako subjektu podnikajúceho v oblasti potravinového práva, aby zodpovedné osoby v jeho jednotlivých prevádzkach mali takú odbornú zdatnosť, aby vedeli poskytnúť súčinnosť pri vykonanej kontrole a vedeli posúdiť obsah záznamu o úradnej kontrole potravín aspoň v tom smere, či skutočnosti uvedené v zázname zodpovedajú tomu, ako reálne kontrola prebehla. 168. Žalobca uviedol, že zotrváva na tvrdení, že inšpektori oznámili výkon úradnej kontroly potravín až potom, ako identifikovali údajné nedostatky. Uviedol, že má dôvodné podozrenie, že inšpektori sa pohybovali po prevádzke svojvoľne ako spotrebitelia, a až keď identifikovali údajné pochybenie v podobe správneho deliktu, oznámili, že prebieha úradná kontrola. Takáto argumentácia žalobcu je nekonkrétna a skôr len v rovine domnienok. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli preukázané doloženými dôkazmi, a ktorými by vyvrátil hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname o úradnej kontrole potravín. Žalobca neuviedol ani žiadnu konkrétnu právnu argumentáciu, ktorá by mala svedčiť o nezákonnosti úradnej kontroly potravín, pretože len všeobecne konštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k vade postupe orgánu verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 169. Žalobca nepreukázal, že by úradná kontrola potravín bola vykonaná nezákonným spôsobom. Navyše v prejednávanej veci nešlo o náhodne vykonanú úradnú kontrolu potravín, ale o kontrolu na základe podnetu spotrebiteľa, v ktorom boli oznámené konkrétne nedostatky a tieto boli aj predmetom kontroly zo strany inšpektorov. 170. Nedošlo ani k porušeniu poučovacej povinnosti zo strany inšpektorov, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín. V Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 09.11.2018 je obsiahnuté poučenie v zmysle § 20 ods. 11 Zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať námietky písomne do piatich pracovných dní. O podaných námietkach by rozhodol vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich dní odo dňa podania a rozhodnutie o námietkach by bolo žalobcovi doručené. V námietkach proti uloženým opatreniam pritom bolo možné namietať aj obsah záznamu o úradnej kontrole potravín. 171. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces kontroly teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa Správneho poriadku. Poučenia, ktoré zodpovedajú Zákonu o potravinách, boli v zázname o úradnej kontrole potravín poskytnuté (§ 20 ods. 11 Zákona o potravinách o práve podať voči uloženým opatreniam námietky). Nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje poučovaciu povinnosť vo vzťahu k ustanoveniu § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku o tom, že je možné podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie. 172. Žalobca v správnej žalobe na jednej strane sám tvrdí, že jeho zamestnanci na prevádzke nemajú dostatočnú kvalifikáciu na to, aby sa mohli účinne brániť, že záznam o úradnej kontrole potravín len prevezmú a odovzdajú na centrálu, kde sú príslušné špecializované oddelenia (právnici, hygienici a podobne), ktorí vyhodnocujú potrebu prípadných ďalších krokov. Na druhej strane žalobca argumentuje absenciou poučovacej povinnosti vo vzťahu k zamestnancom na prevádzke, ktorí podľa neho nemajú dostatočnú kvalifikáciu a nevedia uplatňovať prípadnú potrebnú obranu bez poučenia, ktorí ale podľa predošlej argumentácie žalobcu sami ani nevykonávajú jednotlivé úkony prípadnej právnej obrany, nakoľko na to nemajú kvalifikáciu a ani oprávnenie. V týchto žalobných námietkach si preto argumentácia žalobcu odporuje. 173. Ak podľa žalobcu úradná kontrola potravín bola nezákonným zásahom, bolo jeho oprávnením podať správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, prípadne mohol podať námietky voči uloženým opatreniam a obsahu záznamu, ktoré by boli predmetom rozhodovacieho procesu a rozhodnutie mohol žalobca žiadať preskúmať na základe podanej správnej žaloby. Je potrebné zdôrazniť, že poučovacia povinnosť orgánov verejnej správy nie je v žiadnom druhu kontrolného procesu alebo administratívneho konania absolútna a je nutné zdôrazniť aj zásadu platiacu už v rímskom práve, a to, že práva patria len bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). 174. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bolo zasiahnuté do jeho súkromia a obydlia a bol porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by úradná kontrola potravín, vykonaná dňa 09.11.2018, bola nezákonná, že by zodpovedný zamestnanec na kontrolovanej prevádzke nebol upovedomený o začiatku kontroly, a že by neboli zamestnanci žalobcu prítomní pri výkone úradnej kontroly potravín. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín vyplýva, že zamestnanci poskytovali inšpektorom súčinnosť a zodpovedný zamestnanec žalobcu - zástupkyňa vedúcej predajne prevzala záznam o úradnej kontrole potravín a voči tomuto záznamu a jeho obsahu nevzniesla žiadne námietky. Inšpektori nezasahovali v rámci výkonu úradnej kontroly potravín do takých častí prevádzky žalobcu, vo vzťahu ku ktorým by prekročili účel vykonávanej kontroly. 175. Okrem vyššie uvedenej argumentácie je potrebné ešte uviesť, že zásahom do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd sa v obdobných veciach opakovane zaoberal aj Najvyšší súd SR. V rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k takýmto žalobným námietkam uskutočnil aj test proporcionality a nedospel k záveru, že by výkonom úradnej kontroly potravín v prevádzke právnickej osoby došlo k zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. 176. Z čl. 8 Dohovoru vyplýva, že sú ním chránené štyri okruhy záujmov, a to súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že tieto záujmy, ktoré sú predmetom ochrany aj pri právnických osobách, sú vnímané v inom kontexte pri právnických osobách, ako je tomu pri fyzických osobách. Zo súvisiacej judikatúry uvedených súdnych autorít vyplýva, že za istých okolností sú práva zakotvené v čl. 8 Dohovoru garantované aj pre právnickú osobu vo vzťahu k registrovanému sídlu, pobočkám a prípadným obchodným priestorom. Právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia sa na právnické osoby vzťahuje v užšom rozsahu ako v prípade fyzických osôb, teda právo na rešpektovanie súkromného života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke. Výkon úradnej kontroly potravín samotný nemožno považovať za zásah do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je aj predaj potravinárskych výrobkov a v súvislosti s predajom potravín rôzneho druhu musí dodržiavať právne normy regulujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako aj iné nakladanie s potravinami v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín pritom vyplýva žalobcovi ako povinnosť nielen z vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj z práva Európskej únie. Nosný predmet podnikania žalobcu vyžaduje, aby dôsledne plnil povinnosti na úseku bezpečnosti a hygieny potravín, ktoré sú veľmi často prísneho charakteru. Právo na ochranu súkromia a obydlia žalobcu ako právnickej osoby, teda ochrana jeho podnikateľských priestorov a podnikateľskej sféry, je preto pri úradnej kontrole potravín „prelomená“ zákonným dôvodom, a to zabezpečiť kontrolu bezpečnosti a hygieny potravín za účelom dosiahnutia ochrany zdravia a života ľudí. Vykonávanie úradných kontrol potravín prostredníctvom inšpektorov podľa Zákona o potravinách a príslušných nariadení EÚ nemôže preto viesť k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru. Pokiaľ žalobca argumentoval, že určitá časť kontroly mala byť vykonaná bez vedomostí zástupcu žalobcu, tak takéto tvrdenia žalobca nepreukázal skutkovými tvrdeniami a ani žiadnymi dôkazmi. Žalobca nevyvrátil hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname o úradnej kontrole a nepreukázal, že by kontrola alebo jej časť mala byť nezákonná. 177. Navyše je potrebné ešte poukázať na to, že aj podľa nariadenia č. 882/2004 sa kontrola vykonáva bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné (kapitola I., čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004). 178. V druhej žalobnej námietke žalobca namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť dôkazov získaných počas úradnej kontroly potravín. 179. Zákon o potravinách v ustanovení § 31 ods. 2 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok) okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 180. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, pri vysporiadavaní sa s prvou žalobnou námietkou žalobcu, proces úradnej kontroly potravín nie je administratívnym konaním, ide o výkon kontrolnej právomoci, v rámci ktorého sa preveruje dodržiavanie právnych predpisov a zahŕňa obstarávanie podkladov pre prípadné vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti a pre prípadné vydanie rozhodnutia o správnom delikte (alebo o priestupku). Túto činnosť orgánov kontroly nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá sa uplatňuje v rámci administratívneho konania, ktoré sa už spravuje Správnym poriadkom. Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o potravinách tento záver umocňuje, keď vylučuje aplikáciu Správneho poriadku pri vymáhaní povinnosti uhradiť náklady spojené s odberom vzoriek pri kontrole a ich analýzu, pri ukladaní opatrení na základe skutočností zistených pri úradnej kontrole potravín a pri vykonaní kontrolného nákupu. 181. Z vyššie uvedených dôvodov potom nebolo povinnosťou orgánov úradnej kontroly spísať o priebehu úradnej kontroly potravín zápisnicu podľa § 22 Správneho poriadku. 182. Z obsahu Záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 09.11.2018 vyplýva, že aj keď nie je označený ako zápisnica a na výkon úradnej kontroly potravín sa nevzťahuje Správny poriadok, záznam napokon obsahuje všetky skutočnosti, ktoré vyžaduje aj ustanovenie § 22 ods. 2 Správneho poriadku. Je z neho zrejmé, kto, kde a kedy kontrolu vykonal (mená a priezviská inšpektorov, čísla služobných preukazov, miesto - pobočka žalobcu v Banskej Štiavnici, deň 09.11.2018 v čase od 9.30 - 14.30 hod.), je zrejmé, čo bolo predmetom kontroly, ako kontrola prebiehala, čo bolo pri kontrole zistené, aké boli uložené opatrenia, ako aj poučenie o práve vzniesť voči uloženým opatreniam námietky. Zodpovedný zamestnanec v prevádzke žalobcu (zástupkyňa vedúcej) záznam prevzala s tým, že tento bude postúpený na centrálu. Samotný Zákon o potravinách v § 20 ods. 10 ustanovuje, že pokiaľ zamestnanec orgánu úradnej kontroly pristúpil k uloženiu opatrení na mieste podľa § 20 ods. 12, § 19 ods. 2 alebo podľa osobitných predpisov, v reflexii na skutočnosti zistené pri úradnej kontrole potravín, oznámi tieto ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi kontrolovaného prevádzkovateľa a bezodkladne vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Zaznamenávanie priebehu úradnej kontroly potravín má teda aj podľa Zákona o potravinách podobu záznamu o úradnej kontrole potravín. 183. V prejednávanej veci bol záznam zrozumiteľný, obsahoval príslušné poučenie podľa Zákona o potravinách, zodpovedný zamestnanec záznam prevzal a voči jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky. Žalobca sa voči uloženým opatreniam a voči obsahu záznamu nebránil ústne prostredníctvom zodpovedného zamestnanca na kontrolovanej prevádzke pri predložení záznamu z úradnej kontroly potravín a pri ukončení kontroly, a ani neskôr písomne v lehote piatich pracovných dní (podľa § 20 ods. 11 Zákona o potravinách). 184. Za podstatné správny súd považuje to, že zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín vo forme záznamu je zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín v takej forme úkonu, ktorá zodpovedá Zákonu o potravinách, tento záznam je zrozumiteľný a žalobca hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname nevyvrátil a nevyužil ani opravné prostriedky, ktorými sa voči obsahu záznamu a voči uloženým opatreniam, zdokumentovaným v zázname, mohol brániť. 185. Nariadenie č. 882/2004 definuje „úradnú kontrolu“ ako akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom dodržiavania potravinového a krmovinového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 882/2004). „Príslušným orgánom“ podľa tohto nariadenia je ústredný orgán členského štátu, príslušný v oblasti organizovania úradných kontrol alebo akýkoľvek orgán, ktorému sa táto príslušnosť zverila (čl. 2 bod 4 Nariadenia č. 882/2004). Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 je príslušný orgán povinný spísať správy o kontrolách, ktoré vykonal. Podľa čl. 9 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004 majú správy obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadné akcie, ktoré musí prevádzkovateľ uskutočniť (opatrenia). Podľa čl. 9 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 sa má prevádzkovateľovi poskytnúť kópia takejto správy, minimálne v prípade nedodržania predpisov. 186. Nariadenie je priamo aplikovateľným aktom práva EÚ. Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy (napr. Zákon o veterinárnej starostlivosti) v podstate len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch EÚ a proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov. 187. Postup orgánov kontroly (inšpektorov) bol v prejednávanej veci v súlade aj s citovanými ustanoveniami nariadenia, ktoré používa vo vzťahu k záznamu, ktorý sa má vyhotoviť z kontroly, termín „správa“ (v anglickej verzii „report“, v nemeckej verzii „Berichte“). Ide v podstate len o označenie formy písomného záznamu o kontrole, pričom nariadenia, prípadne smernice, používajú väčšinou všeobecnejšie a širšie pojmy, aplikovateľné v členských štátoch. Podstatné pre prejednávanú vec v reflexii na citované nariadenie je to, že záznam z úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú nariadením ako právne záväzným aktom EÚ vyžadované. Pokiaľ ide o označenie formy tohto úkonu - či už záznam alebo správa, toto označenie nie je podstatné. 188. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že úradná kontrola potravín nebola nezákonná a nezákonnosťou nie sú postihnuté ani dôkazy zaobstarané počas úradnej kontroly potravín, ktorá bola u žalobcu vykonaná. 189. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal nedodržanie zásady materiálnej pravdy. Podľa žalobcu nebolo preukázané spáchanie správneho deliktu a žalovaný uviedol, že k ohrozeniu a poškodeniu zdravia ľudí môže dôjsť len tým, že sa hlodavec pohybuje po obale potraviny. Podľa žalobcu, pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách bolo nevyhnutné, aby bola kontaminovaná potravina, čo nebolo preukázané. 190. Táto žalobná námietka podľa správneho súdu nie je dôvodná. Ustanovenie § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách vymedzuje konanie, ktorým sa možno dopustiť správneho deliktu tak, že zodpovedná osoba v rozpore so Zákonom o potravinách alebo osobitnými predpismi ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí. V prejednávanej veci orgány verejnej správy vyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za konanie, ktorým ohrozil zdravie ľudí a dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, akými ochoreniami, ktoré hlodavce prenášajú slinami, močom alebo trusom (ktoré ak sa nachádzajú na obaloch potravín), môže dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí, t. j. k prenosu ochorení na človeka. 191. Objektom - záujmom chráneným skutkovou podstatou tohto správneho deliktu je zdravie ľudí. Následkom správneho deliktu je ohrozenie alebo poškodenie objektu tohto správneho deliktu. Následkom konania žalobcu v prejednávanej veci bolo, že sa na regáloch s cereáliami v prevádzke žalobcu našli stopy po hlodavcoch (ich prítomnosť na prevádzke nerozporuje ani sám žalobca), a tým bolo ohrozené zdravie prípadných spotrebiteľov. K naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu nedochádza výlučne vtedy, ak sú kontaminované samotné potraviny. Orgány verejnej správy preskúmateľne vysvetlili, na základe odborných medicínskych a veterinárnych poznatkov, že k ohrozeniu zdravia ľudí môže dôjsť aj kontamináciou obalov potravín. K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu nebolo v prípade žalobcu potrebné preukázať, že došlo k poškodeniu zdravia konkrétnych ľudí. Skutková podstata správneho deliktu, ako bolo vyššie uvedené, je formulovaná alternatívne „ohrozí“ alebo „poškodí“ zdravie ľudí a voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za ohrozenie zdravia ľudí. 192. Žalobca vyjadril nesúhlas s hodnotením skutkového stavu, a to, že poškodené obaly s potravinami boli výsledkom poškodenia hlodavcov. Poukázala na to, že k poškodeniu obalov mohlo dôjsť aj pri manipulácii s tovarom (nakladanie a vykladanie tovaru) alebo v dôsledku iných vplyvov, ktoré ale bližšie nekonkretizoval. 193. Orgány verejnej správy zaznamenané dôkazy o poškodených obaloch potravín vyhodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi, a to logicky, preskúmateľne a správne. Tieto dôkazy vyhodnotili v kontexte s inými preukázanými skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo zaobstaraných dôkazov, a to predovšetkým z dôkazov, ktorými bol preukázaný výskyt trusu hlodavcov na regáli s cereáliami a v jeho blízkosti, a vôbec ktorými bol preukázaný výskyt hlodavcov v kontrolovanej prevádzke. Orgány verejnej správy popísali spôsob poškodenia obalov, ktorý zodpovedal poškodeniu hlodavcami. Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že by obaly neboli poškodené hlodavcami a jeho námietky majú skôr hypotetický charakter. 194. Neobstojí ani obrana žalobcu, že aj ak by boli obaly potravín poškodené hlodavcami, nedošlo by k nákupu týchto poškodených potravín spotrebiteľmi, pretože ide o tovar sypkej konzistencie, ktorá sa rozsýpa a spotrebiteľ by si takéto balenie nekúpil. Orgány verejnej správy dostatočným spôsobom odôvodnili, prečo je výskyt trusu, ktorý je dôkazom výskytu hlodavcov, v regáloch s potravinami neprípustný, a aká je príčinná súvislosť výskytu samotných hlodavcov v prevádzke s potravinami s ohrozením zdravia ľudí. Argumentácia orgánov verejnej správy nebola v prejednávanej veci založená len na tom, že k ohrozeniu zdravia ľudí mohlo dôjsť len pri spotrebovaní tovaru s poškodeným obalom. Bolo dostatočne vyčerpávajúco odôvodnené, prečo je nebezpečná prítomnosť hlodavcov, a ako mohli byť kontaminované aj nepoškodené obaly potravín, ktoré mohli byť predmetom nákupu spotrebiteľov. Nesporné je, že v čase spáchania skutku (v čase úradnej kontroly potravín) sa tovar, na ktorom boli stopy svedčiace o výskyte hlodavcov, nachádzal v kontrolovanej prevádzke, a to na regáloch dostupných spotrebiteľom. 195. Nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobcu, že išlo o nepodložené domnienky žalovaného, keď uviedol, že obaly potravín mohli byť kontaminované aj močom, pretože je možné predpokladať, že sa hlodavce pohybovali po viacerých potravinách. Podstatné je to, že v prevádzke bol preukázaný výskyt hlodavcov, konkrétne stopy boli na regáloch s cereáliami a z toho jednoznačne vyplýva pohyb hlodavcov po prevádzke sprevádzaný prirodzenými fyziologickými procesmi. 196. Vyhotovenie fotodokumentácie inšpektormi na prevádzke pri výkone úradnej kontroly potravín bolo vysvetlené, a to, že boli vyhotovené aj fotografie tovaru s nepoškodeným obalom, aby boli zaznamenané jednotlivé druhy tovaru, ktoré boli následne z prevádzky potravín odstránené, a ku ktorým bol vyhotovený odpis. 197. Pokiaľ ide o námietku, že z fotodokumentácie nevyplýva, že by sa v čase úradnej kontroly potravín vyskytovalo v regáli 2644 ks potravín a tento stav teda nebol verifikovaný, tak z administratívneho spisu vyplýva, že zamestnancami žalobcu na kontrolovanej prevádzke bol vyhotovený odpis výrobkov za použitia ich vlastného čítacie zariadenia, čo je zaznamenané v zázname o úradnej kontrole potravín a v jeho prílohách. Zamestnanci žalobcu a ani zodpovedný zamestnanec na prevádzke voči priebehu úradnej kontroly potravín, a ani voči samotnému záznamu, nevzniesli žiadne námietky. 198. Taktiež žalobca nevzniesol žiadne námietky voči uloženým opatreniam a v rámci týchto opatrení bolo uložené aj odstránenie 2644 ks potravín z kontrolovanej prevádzky. 199. Trus hlodavcov nebol zaznamenaný len pod regálom s cereáliami a vyvodená zodpovednosť voči žalobcovi nebola len na základe tejto jednej skutočnosti. Dôkazy o výskyte hlodavcov na regáli s potravinami boli zaznamenané a boli aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotené. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že ak bol nájdený trus pod regálom s cereáliami, tak nemuselo dôjsť ku kontaminácii potravín v celom regáli. 200. Orgány verejnej správy žalobcovi netvrdili, že boli kontaminované samotné potraviny a za takýto dôsledok voči nemu ani nevyvodzovali zodpovednosť. Kontaminácia potravín nie je ani obsahom popisu skutku, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť za správny delikt. Vykonávanie laboratórnych skúšok by preto bolo nadbytočné a bezpredmetné. 201. Dôkazmi, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, bol skutok dostatočne preukázaný, orgány verejnej správy hodnotili zaobstarané dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, pričom zo zistení vyvodili aj logické a preskúmateľné závery. 202. Pokiaľ žalobca poukazoval na iný prípad, keď boli Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Trebišov odobraté vzorky potravín a odoslané na laboratórne skúšky, správny súd považuje za potrebné uviesť, že išlo o skutkovo podstatne odlišnú vec, keďže sa v danej veci mali škodcovia nachádzať priamo v potravine - v ryži. Keďže bola vyvodená zodpovednosť za kontamináciu potraviny, bolo v danom prípade zrejme na mieste vykonať laboratórne skúšky a odobrať vzorky potravín. 203. V prejednávanej veci konanie žalobcu nevykazovalo len formálne znaky deliktu, ale konaním žalobcu nastal právnym predpisom predpokladaný následok na chránenom objekte, a to ohrozenie zdravia ľudí. Skutkový stav bol orgánmi verejnej správy dostatočne zistený a nebola porušená zásada materiálnej pravdy. 204. Štvrtá žalobná námietka o absencii protiprávneho konania je podľa správneho súdu taktiež nedôvodná. V rámci tejto námietky poukázal žalobca na to, aké námietky vzniesol v tomto smere v odvolaní, ako sa s nimi vysporiadal žalovaný. Namietal, že nie je pravdivé tvrdenie správneho orgánu, keď uviedol, že žalobca po zaznamenaní výskytu hlodavcov nevykonal ihneď účinné opatrenia a nestiahol výrobky z predaja. 205. Žalobca sa dopustil správneho deliktu konaním, ktoré bolo popísané vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a toto bolo preukázané dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Protiprávne konanie žalobcu vyplýva z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a orgán verejnej správy 1. stupňa a žalovaný konanie žalobcu správne právne posúdili. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutí bolo poukazované aj na to, že žalobca nevykonal ihneď účinné opatrenia, z popisu skutku vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa nevyplýva, že by žalobca bol postihovaný za takéto konanie, resp. nekonanie. Z popisu skutku vyplýva, že voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za to, že v časti predaja cereálnych výrobkov boli zistené stopy po výskyte hlodavcov, a to trus a poškodené obaly na výrobkoch, pričom trus sa nachádzal aj na povrchoch obalov výrobkov a aj v kartónoch, ktoré boli vystavované na predaj v regáloch, pod regálmi a miestami bol zasušený trus prichytený aj na kovovej konštrukcii regálu a výskyt hlodavcov preukazovala aj deratizácia vykonávaná spoločnosťou DDD STAR, s. r. o., ktorá zistila aj prítomnosť troch kusov uhynutých hlodavcov prichytených v monitorovacích staničkách. Skutok a skutočnosti, prostredníctvom ktorých bol skutok vymedzený, vyplývajú z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise. 206. Z administratívneho spisu vyplýva, že prítomnosť hlodavcov bola riešená už dňa 03.11.2018, čo popísal spotrebiteľ vo svojom podnete, čo napokon nevylúčil ani samotný žalobca, a čo v podstate potvrdzuje aj prítomnosť spoločnosti vykonávajúcej deratizáciu v dotknutej prevádzke žalobcu dňa 09.11.2018 v čase výkonu úradnej kontroly potravín, kedy bola zistená prítomnosť troch uhynutých hlodavcov v monitorovacích staničkách. Prítomnosť hlodavcov potvrdili záznamy spoločnosti vykonávajúcej deratizáciu, stav monitorovacích staničiek v dotknutom období a aj záznamy žalobcu - monitoring výskytu hlodavcov. Výskyt hlodavcov v prevádzke pretrvával aj pri dodatočných úradných kontrolách potravín dňa 12.11.2018 a 19.11.2018. Svedčia o tom záznamy spoločnosti vykonávajúcej deratizáciu o vykonanej deratizácii a o stave monitorovacích staničiek. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nesporne vyplýva výskyt hlodavcov v prevádzke, čo bolo aj dôvodom na vykonanie dodatočných úradných kontrol potravín a na uloženie ďalších opatrení zo strany inšpektorov - zabezpečenie otvoru v stene, odtiahnutie zariadení, za ktorými sa nachádzal ťažko prístupný a kontrolovateľný priestor a podobne. Za podstatné správny súd považuje vo vzťahu k žalobným námietkam to, že žalobca v administratívnom konaní nebol postihovaný za to, že by nevykonal účinné opatrenia na zabezpečenie neprítomnosti hlodavcov v prevádzke, čo vyplýva z vymedzenia skutku v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa. 207. Aj keď sa hlodavce, či už v priestoroch slúžiacich na bývanie alebo v nebytových priestoroch vyskytujú, nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, že ide o úplne prirodzený jav. Výskyt hlodavcov v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami, na ktoré sú kladené prísne hygienické nároky, nie je javom žiaducim. Preto správne orgány verejnej správy uviedli, že v tomto smere majú normy potravinového práva preventívny charakter. 208. Právne normy v tejto oblasti nevychádzajú z premisy, že ide o bežný a tolerovateľný jav. Vychádzajú z toho, že je to jav nežiaduci a ukladajú povinnosti, účelom ktorých je predísť takémuto javu. V prípade, že sa napriek rôznym preventívnym opatreniam nežiaduce javy v prevádzke vyskytnú, normy potravinového práva ustanovujú povinnosti zabezpečujúce účinnú a urýchlenú nápravu. Žalobca sa mýli, ak podáva taký výklad dotknutej právnej úpravy, podľa ktorého zákonodarca možnosť výskytu hlodavcov pripúšťa, dotknutí prevádzkovatelia si majú plniť povinnosti a kontrolovať výskyt hlodavcov, a mohla by byť voči nim vyvodená zodpovednosť len vtedy, ak by porušili povinnosti v tom smere, že by nekontrolovali výskyt hlodavcov a nevykonali v tomto smere účinné opatrenia. Je potrebné prihliadať na skutkové okolnosti každého prípadu a na to, ako bola vec právne posúdená. V prejednávanej veci orgány verejnej správy, ako už bolo uvedené, nevyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za to, že nevykonal urýchlené a účinné opatrenia, keď bol zaznamenaný výskyt hlodavcov v jeho prevádzke, aj keď vo svojich rozhodnutiach uvádzali úvahy aj v tomto smere. Podstatné vo vzťahu k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi je, že bol preukázaný výskyt trusu v regáli s cereáliami a rozhryzenie obalov, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, za ktorý orgány verejnej správy voči žalobcovi vyvodili zodpovednosť a bolo preukázané, že mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí. 209. Žalobné námietky o tom, že žalobca by mohol byť postihnutý za správny delikt len v prípade, ak by výskyt hlodavcov neriešil, sú vo vzťahu k skutku a jeho právnej kvalifikácii uvedených vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa irelevantné. Z administratívneho spisu vyplýva, že stopy po hlodavcoch boli v regáli s cereáliami, v čase výkonu kontroly žalobca takýto tovar mal v prevádzke - ponúkal ho v predmetnom regáli na predaj (tovar bol dostupný pre spotrebiteľov). Orgány verejnej správy dostatočne a preskúmateľne vysvetlili nebezpečenstvo prítomnosti takéhoto tovaru so stopami po výskyte hlodavcov a možné riziká prenosu ochorení z hlodavcov na ľudí. Neobstoja preto žalobné námietky o tom, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. h) Zákona o potravinách. Taktiež neobstoja námietky o tom, že rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože tak, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, spáchanie správneho deliktu popisom konania, ktoré je uvedené vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vyplýva z dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho správneho spisu. 210. Výskyt hlodavcov v prevádzkach potravín a zanechanie ich stôp na potravinách nemôže byť tolerovateľným javom, pretože by sa tým popierali hygienické štandardy nastolené normami potravinového práva. 211. Žalobca nebol sankcionovaný za to, že vykonával deratizáciu a v správnej žalobe vznášal v tomto smere námietky, ktoré nesúviseli so skutkom a jeho právnou kvalifikáciou tak, ako sú obsiahnuté vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. 212. Pokiaľ ide o žalobné námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a neprimeranosti uloženej sankcie, tieto správny súd považoval z časti za dôvodné. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 213. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy nevykonali hodnotenie kritéria závažnosti. V tejto súvislosti uviedol, že potraviny sťahoval, o čom mal svedčiť aj podnet spotrebiteľa. 214. Podľa správneho súdu, kritérium závažnosti bolo v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa pri ukladaní sankcie rozobraté a doplnené ešte aj v rozhodnutí žalovaného, kde bolo poukazované aj na vykonanie opatrení zo strany žalobcu a posúdenie ich včasnosti a účinnosti, boli uvedené ochorenia, ktorými bolo ohrozené zdravie spotrebiteľov, a ktorých prenášačmi sú hlodavce, ako aj rozsah tovaru, ktorého sa správny delikt týkal. Závažnosť bola orgánmi verejnej správy vyhodnotená, pričom nešlo len o uvedenie všeobecného predpokladu spáchania správneho deliktu. Bola preskúmateľne vyhodnotená závažnosť konania najmä v tom smere, ako došlo k ohrozeniu zdravia ľudí. Keďže žalobca ponúkal v kontrolovanej prevádzke potraviny, ktoré vykazovali stopy po výskyte hlodavcov, išlo o závažné konanie a orgány verejnej správy poukázali aj pri hodnotení tohto kritéria na to, aká povinnosť bola porušená (zaoberali sa charakterom porušenej povinnosti), a akého rozsahu potravín sa porušenie týkalo. 215. Kritérium trvania protiprávneho stavu orgány verejnej správy taktiež preskúmateľne odôvodnili, a to v akom smere ho vyhodnotili pri uložení konkrétnej výšky sankcie. Záver o tom, že dobu protiprávneho stavu nebolo možné presne určiť, zodpovedá obsahu administratívneho spisu a dôkazom v ňom obsiahnutým. Dlhodobejší výskyt hlodavcov v prevádzke bol zdokumentovaný v dôkazoch, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Sám žalobca v rámci tejto žalobnej námietky tvrdil, že potraviny poškodené a kontaminované hlodavcami sťahoval už v čase, ktorý uvádzal v podnete spotrebiteľ a na druhej strane uvádzal, že podnet spotrebiteľa nebol doložený fotodokumentáciou, preto nemožno tvrdiť, že protiprávny stav trval dlhšiu dobu. V tomto smere je potom argumentácia žalobcu zmätočná a navzájom si odporujúca. Je zrejmé, že orgány úradnej kontroly potravín vykonali úradnú kontrolu potravín na základe spotrebiteľského podnetu a zamerali sa na kontrolu tej časti prevádzky, v súvislosti s ktorou boli popísané nežiaduce skutočnosti v podnete spotrebiteľa, ktoré sa pri úradnej kontrole potravín aj preukázali. 216. Námietka smerujúca proti zohľadňovaniu preventívneho charakteru potravinového práva taktiež nie je dôvodná a s účelom a charakterom noriem potravinového práva sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia. Žalobca v rámci tejto námietky taktiež nedôvodne namietal, že reálne následky protiprávneho konania nenastali, lebo nedošlo k poškodeniu zdravia spotrebiteľov, a teda nedošlo k naplneniu reálnych následkov. V prejednávanej veci bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že ohrozil zdravie ľudí, a preto následok konania v podobe poškodenia zdravia ľudí pri skutkovej podstate tohto správneho deliktu nebolo potrebné naplniť, a ani preukázať. 217. Za dôvodnú považuje správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného vyhodnotenia kritéria minulosti prevádzkovateľa - žalobcu, keď orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená sankcia za porušenie Zákona o potravinách. Konkrétne išlo o rozhodnutie č. 305/214/396 zo dňa 01.04.2014, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 500,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa nedodržania tepelných režimov (právoplatnosť dňa 22.04.2014), rozhodnutie č. 622/2014/708 zo dňa 16.07.2014, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 200,- Eur podľa § 208 ods. 2 písm. f) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa klamlivého označovania potravín (právoplatnosť dňa 06.08.2014), rozhodnutie č. 202/2015/255 zo dňa 09.03.2017, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 1 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. a) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja, predaja tovaru po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nedodržanie teplotných režimov a umiestňovanie na trh nesprávneho označenia výrobku (právoplatnosť dňa 30.03.2015), rozhodnutie č. 148/2017/217 zo dňa 21.02.2017, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 500,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja (právoplatnosť dňa 13.03.2017), rozhodnutie č. 792/2017/854 zo dňa 02.08.2017, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 2 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny skladovania (právoplatnosť dňa 18.08.2017), rozhodnutie č. 1102/2017/1184 zo dňa 24.10.2017, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 4 000,- Eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa hygieny predaja (právoplatnosť dňa 27.11.2017) a rozhodnutie č. 178/2018/266 zo dňa 02.02.2018, ktorým bola uložená súhrnná pokuta vo výške 10 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách za porušenie povinnosti týkajúcej sa umiestňovania na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (právoplatnosť dňa 23.02.2018). Zároveň orgán verejnej správy 1. stupňa konštatoval, že nejde o opakované protiprávne konanie. 218. Žalobca v odvolaní namietal, že pri minulosti prevádzkovateľa orgán verejnej správy 1. stupňa len odkázal na porušenie potravinového práva, ku ktorým došlo od roku 2014, rozhodnutia len vymenoval a absentuje správna úvaha o vzťahu týchto správnych deliktov k výške uloženej sankcie. V tejto časti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. 219. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že správne orgány sa tiež zaoberali minulosťou prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmali nedodržanie predpisov v dotknutej prevádzkarni a zistili, že voči žalobcovi boli za porušenie platnej potravinovej legislatívy v danej prevádzkarni v predchádzajúcom období troch rokov pred vykonanou kontrolou uložené pokuty, pričom žalovaný uviedol už len tie rozhodnutia o uložení sankcie, ktoré spadali do obdobia troch rokov pred vykonanou kontrolou, teda išlo o vyššie uvedené rozhodnutia z roku 2017 a 2018. 220. V rámci hodnotenia kritéria minulosti žalobcu podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, tak žalovaný vzal do úvahy iný rozsah porušenia povinností vyplývajúcich zo Zákona o potravinách, ktorých sa žalobca dopustil v minulosti, a to len tie porušenia povinností, ktoré boli zistené a sankcionované v danej prevádzkarni v období troch rokov pred vykonanou kontrolou. Žalovaný napriek tomu, že zobral do úvahy (posudzoval) iný rozsah prípadov porušenia povinností žalobcom v dotknutej prevádzkarni v minulosti, ako vzal do úvahy orgán verejnej správy 1. stupňa, neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, ako túto minulosť žalobcu vo vzťahu k výške uloženej sankcie vyhodnotil. Nedostatočne sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa len vymenoval rozhodnutia o porušení povinností v minulosti a nie je zrejmé, ako tieto skutočnosti vo vzťahu k výške uloženej sankcie vyhodnotil. Žalovaný napriek tomu, že prihliadol na iný rozsah prípadov, v ktorých bola uložená žalobcovi sankcia v minulosti a bola vyvodená zodpovednosť za porušenie Zákona o potravinách, zotrval na tej výške uloženej sankcie, ktorú uložil orgán verejnej správy 1. stupňa, teda výšku uloženej sankcie nezmenil a neuviedol, prečo považoval sankciu uloženú orgánom verejnej správy 1. stupňa, napriek inému prístupu k hodnoteniu kritéria minulosti prevádzkovateľa, za dôvodnú. 221. V rozhodnutí žalovaného (ale ani v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa) nie je obsiahnutá ani úvaha, ako kritérium minulosti žalobcu vyhodnotili vo vzťahu k výške uloženej sankcie. Žalovaný len konštatoval, že nešlo o opakované konanie, a preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 28 ods. 7 Zákona o potravinách. 222. Pokiaľ žalobca namietal, že ako posledné kritérium, ktoré bolo potrebné zhodnotiť, bola opakovanosť protiprávneho konania a orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že nejde o opakované protiprávne konanie, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, či toto bolo vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť, tak táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. 223. Ustanovenia § 28 ods. 6, 7 a 8 Zákona o potravinách zakotvujú pri opakovanom porušení povinností, za ktoré už bola uložená pokuta, pre orgány úradnej kontroly potravín povinnosť uloženia pokuty v sadzbe zvýšenej, a to až do dvojnásobku sadzby pokuty, aká je ustanovená pri prvom porušení Zákona o potravinách. Je preto zrejmé, že toto kritérium vyhodnotili orgány verejnej správy tak, že nešlo o opakované porušenie povinností, za ktoré už bola uložená pokuta, a preto nebol dôvod na ukladanie pokuty v rámci zvýšenej sadzby pokuty, ale len v rámci základnej sadzby podľa § 28 ods. 4 Zákona o potravinách. 224. Pokiaľ žalobca poukazoval na iný prípad, kedy iná Regionálna veterinárna a potravinová správa za umiestňovanie kontaminovaných potravín na trh uložila inému prevádzkovateľovi potravinového reťazca pokutu vo výške 1 000,- Eur, správny súd považuje k tejto námietke za potrebné uviesť, že k tejto problematike sa opakovane vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach týkajúcich sa správneho trestania. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/41/2016 zo dňa 31.01.2018 Najvyšší súd SR uviedol, že s legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Zároveň Najvyšší súd SR zdôraznil, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, ani ju však naopak očakávať tam, kde na takúto zmenu neexituje legitímny dôvod. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že správne trestanie vychádza z princípu striktnej individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného správneho deliktu. 225. Možno prisvedčiť žalobcovi, že pri ukladaní sankcií v prípadoch rovnakého porušenia povinností by sa v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nemali vyskytovať príkre rozdiely vo vzťahu k ukladaným sankciám. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť individuálnosť každého jednotlivého konkrétneho prípadu, jeho skutkové okolnosti, a vyhodnotenie kritérií ukladania sankcií, ktoré sú v prípade porušenia Zákona o potravinách vymedzené v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť základné funkcie ukladanej sankcie, ktoré musia byť konkrétnou uloženou sankciou naplnené, a to funkciu represívnu, ako aj preventívnu (generálnu aj individuálnu). 226. V tomto smere je potrebné vyhodnocovať aj zachovanie alebo nezachovanie zásady nediskriminácie a legitímne očakávania účastníkov konania (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). V každom jednotlivom prípade vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie sú odlišné skutkové okolnosti konkrétnej veci, ktoré sú následne „pretavené“ aj do kritérií uvedených v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, ktoré sú vyhodnocované orgánmi úradnej kontroly potravín pri ukladaní sankcií. Preto aj na prvý pohľad obdobné konanie (obdobné porušenie obdobnej povinnosti) môže vyústiť v jednotlivých prípadoch do uloženia odlišnej sankcie. Žalobca poukázal na iný prípad, ale nepreukázal, že by išlo o skutkovo obdobné konanie, s porovnateľnými skutkovými okolnosťami a s obdobným vyhodnocovaním kritérií v rámci § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. 227. V súvislosti s poukazovaním na minulosť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť za správny delikt a vyhodnocovanie minulosti ako jedného z kritérií pri odôvodňovaní konkrétnej sankcie, správny súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 28 ods. 9 Zákona o potravinách pri kritériu minulosti obsahuje poznámku č. 24, ktorá odkazuje na čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, podľa ktorého, ak príslušný orgán zistí nesúlad, podnikne kroky na zabezpečenie toho, aby prevádzkovateľ napravil situáciu. Pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia sa majú prijať, príslušný orgán zohľadní povahu nesúladu a predchádzajúce záznamy tohto prevádzkovateľa týkajúce sa nesúladu. Vyhodnocovanie kritéria minulosti je teda takým kritériom, ktoré vyplýva aj z Nariadenia č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva, predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá. Aj napriek tomu, že ide o kritérium, ktoré je zakotvené priamo v Nariadení č. 882/2004, je ale potrebné zotrvať na požiadavke, aby v rozhodnutiach orgánov verejnej správy bolo toto kritérium preskúmateľným spôsobom odôvodnené vo vzťahu k výške uloženej sankcie a následne vo vzťahu k preskúmateľnosti primeranosti uloženej sankcie. Pre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti je nevyhnutné aj zdôvodniť, aké obdobie „minulosti“ bolo vyhodnocované, a akou úvahou dospeli orgány verejnej správy k posudzovaniu konkrétneho rozsahu „minulosti“. 228. Poslednou žalobnou námietkou žalobca poukazoval na potrebu aplikácie zásady zahladenia odsúdenia. Aplikácia zásad ukladania trestov, zakotvených v Trestnom zákone, v oblasti správneho trestania, je nepochybná a vyplýva aj z ustanovenia § 195 SSP. 229. Nepochybné tiež je, že jedným z kritérií, na ktoré sa pri ukladaní sankcie podľa Zákona o potravinách prihliada, je aj minulosť prevádzkovateľa a toto kritérium je, ako už bolo vyššie uvedené, obsiahnuté aj v Nariadení č. 882/2004, preto ho pri ukladaní sankcie nemožno opomenúť. Kritérium zohľadnenia minulosti osoby, voči ktorej sa vyvodzuje zodpovednosť za správny delikt, nie je v Zákone o potravinách bližšie konkretizované. Preto v rámci požiadavky preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v časti uloženej sankcie, a to najmä za účelom vyhodnotenia jej primeranosti vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy, vyvodzujúci zodpovednosť za správny delikt, uviedol argumentáciu ako minulosť prevádzkovateľa vyhodnotil, ktoré správne delikty, za ktoré bola uložená sankcia v minulosti, zobral do úvahy, ako ovplyvnili výšku uloženej sankcie, a prečo na tieto prihliadal. 230. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne sa vysporiadať s odvolacou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala vyhodnotenia minulosti pri ukladaní sankcie v zmysle § 28 ods. 9 Zákona o potravinách a postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. 231. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa §167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 232. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.