Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200321 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200321.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: Z.. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX U. U., zast. JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Dubová 2, 949 01 Nitra, IČO: 42367611 proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 19.11.2018 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „Zákon o sociálnom poistení"). O žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") tak, že žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok podľa § 69b písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. zamietla. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy odcitoval ust. § 69b ods. 1 a § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. a na základe zistenia, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR za 8880 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 zák. č. 461/2003 Z.z. 24 rokov a 120 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, konštatoval, že pred 01.01.1993 žalobca získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol žalobcovi po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku podľa predpisov ČR, a teda žalobca nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., a preto mu nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol. 2. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal a žiadal, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vyrovnávací príplatok mu mal byť priznaný priamo v zmysle čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení vo veci zamietnutia žiadosti o vyrovnávací príplatok zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, na obsah žalobcom podaného odvolania, odcitoval ust. § 69 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s dôrazom na písm. a/ cit. ustanovenia a konštatoval, že podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXX-XXX zo dňa 25.08.2015 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR za 8880 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 Zákona o sociálnom poistení 24 rokov a 120 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca nezískal pred 01.01.1993 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR, a preto nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení, v dôsledku čoho mu nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že použitie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/2004 Z.z. je diskriminačné s poukazom na rozsudky NS SR žalovaný poukázal na čl. 7 Ústavy SR a ďalej uviedol, že s prihliadnutím na Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 Z.z. koordinačné nariadenie Európskej únie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia majú prednosť pred zákonmi SR, pričom Sociálna poisťovňa postupovala pri určení príslušnosti na hodnotenie doby poistenia získanej žalobcom do 31.12.1992 podľa čl. 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Ďalej žalovaný uviedol, že uplatneným pravidlom na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných počas existencie ČR a SR sa garantuje, že tieto budú zhodnotené na nárok na dôchodok, pričom sa neprizná nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu, čím sa rozdeľuje povinnosť financovania výplaty dôchodkových dávok medzi nástupníckymi štátmi. Suma starobného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 4 písm. i/ a prvej časti prílohy VIII. Nariadenia ES č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 môže vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Vzhľadom na uvedené boli na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté žalobcom po 01.01.1993 a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pretože žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR. V prípade, že by Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ. Zhodnotenie dôb získaných pred 01.01.1993 by podľa žalovaného spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01.01.1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Žalovaný konštatoval, že Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ďalšie ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné určiť sumu starobného dôchodku, ak by sa aj československé obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.1992, za ktoré priznala dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia, považovalo za obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR. Žalovaný uzavrel, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2015 podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia a Rady (ES) č. 988/2009 priznaný starobný dôchodok od XX.XX.XXXX v sume 541,70 € mesačne. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nevyužil možnosť podať opravný prostriedok a rozhodnutie je právoplatné. K žalobcom v odvolaní označeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že sa netýkajú posúdenia nároku na vyrovnávací príplatok, ale nároku na sumu starobného dôchodku. Nárok žalobcu na priznanie vyrovnávacieho príplatku bol prvostupňovému orgánu verejnej správy posúdený podľa žalovaného správne a v súlade s § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. Odvolanie žalobcu bolo posúdené ako nedôvodné. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Navrhol rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy boli porušené jeho práva (právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplývajúce z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a práva vyplývajúce z čl. 12 Ústavy SR, ktorý zakotvuje zákaz diskriminácie). Rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodu, že podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na dôvody nepriznania vyrovnávacieho príplatku uvedené prvostupňovým orgánom verejnej správy s tým, že nárok na vyrovnávací príplatok mu nevznikol, keďže pred 01.01.1993 získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku podľa predpisov ČR, a teda nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69e ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. Poukázal na argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa poškodenia skupiny tzv. federálnych dôchodcov, ktorú nerovnosť neodstránila ani novela Zákona o sociálnom poistení - zák. č. 140/2005 Z.z. zavedením tzv. vyrovnávacieho príplatku, pričom podmienku nároku na vyrovnávací príplatok spočívajúcu v dosiahnutí 25 rokov federálneho obdobia dôchodkového poistenia spĺňa iba časť federálnych dôchodcov a to tých, ktorí sú narodení do r. 1952. Vyslovil nesúhlas s názorom žalovaného, v ktorom žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu mal byť priznaný vyrovnávací príplatok priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, žalovaný uviedol, že ak by Sociálna poisťovňa priznala účastníkovi konania starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za dobu zabezpečenia ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Žalobca poukázal na to, že dňom 01.01.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení, pričom uvedenou novelou bol zavedený nový druh dôchodkovej dávky, ktorým je vyrovnávací príplatok. Poukázal na všeobecnú časť dôvodovej správy k uvedenej novele Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej „účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia jednotlivých štátov po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa platných právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR". Žalobca ďalej poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie mu priznala rozhodnutím z 12.05.2015 č. XXX XXX XXXX X slovenský starobný dôchodok vo výške 541,70 € a Česká správa sociálneho zabezpečenia mu rozhodnutím zo dňa 25.08.2015 č. R-XX.X.XXXX-XXX-XXX XXX XXX priznala dôchodok 7.639,- Kč mesačne (po prepočte menovým kurzom platným ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 1 € = 27,399 CZK priznaná suma jeho „českého" dôchodku predstavuje 278,81 €). Súčet starobného dôchodku priznaného žalobcovi Sociálnou poisťovňou, ústredie rozhodnutím z 12.05.2015 (541,70 € mesačne) a starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 25.08.2015 (278,81 € mesačne) predstavuje 820,51 €. Podľa vlastného prepočtu vykonaného žalobcom suma starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, predstavuje 978,50 €. Rozdiel výšky starobného dôchodku, na ktorý by mal žalobca nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR) a súčtu čiastkových dôchodkov priznaných žalobcovi Sociálnou poisťovňou, ústredie a Českou správou sociálneho zabezpečenia je 157,99 € mesačne v jeho neprospech (978,50 € - 820,51 € = 157,99 €). Žalobca vyslovil názor, že mu mal byť priznaný vyrovnávací príplatok vo výške tohto rozdielu a to podľa čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR vo veciach nárokov tzv. „federálnych dôchodcov". 4. Žalobca s poukazom na rozhodnutia NS SR zdôraznil, že všetky doby poistenia žalobca získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR a okolnosť, že dňom 01.01.1993 došlo k rozdeleniu ČSFR mu nemôže byť na ujmu. Poistenie získané do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území ČR podľa neho nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia a z tohto dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území SR. Takýto postup je v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť Sociálnej poisťovne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktoré by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v ČR (poukaz na rozsudok NS SR č.k. 9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013). Žalobca ďalej odcitoval z rozsudku č. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015, podľa ktorého podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Okolnosť, že spôsob výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku v SR je v zmysle čl. 47 ods. 1 písm. g/ Nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený od priemerných príspevkov a dôb hodnotiteľných iba v SR, nie je z pohľadu čl. 39 ods. 1 Ústavy SR podstatná. V kontexte s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR, nejde o klasické zamestnanie v cudzine. Do 31.12.1992 sa doby zamestnania na území ČR i na území SR ako členských štátov československej federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte (naposledy podľa zák. č. 100/1988 Zb.). Zamestnanie v ČR je potom možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa Nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení tak, že v intenciách uplatnených v ustanovení Nariadenia a Zmluvy ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. V prípade, že takto určená základného výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území SR, ako aj na území ČR (pred 01.01.1993), ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992, potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov. Okolnosť, že Zákon o sociálnom poistení, ani iný právny predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR. V čase rozdelenia ČSFR a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území SR a na území ČR jednotná právna úprava - zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov v ich súčte z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok NS SR č. 1So/66/2013 z 19.01.2016, v ktorom bolo poukázané na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-399/09 J. S. proti Českej správe sociálneho zabezpečenia a na rozsudok NS SR sp. zn. 10So/43/2016 z 18.07.2017. Vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného, že žalobcom uvedené rozsudky NS SR sa netýkajú nároku na vyrovnávací príplatok, ale nároku na sumu starobného dôchodku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok NS SR zo 06.03.2018 č.k. 1So/79/2016, v ktorom NS SR uviedol, že navrhovateľ správne poukázal na rozhodovaciu prax NS SR vo veciach týkajúcich sa dôchodkových dávok tzv. federálnych dôchodcov a ich výpočtu, pretože predmetom vyššie uvedených rozhodnutí NS SR boli spory skupiny tzv. federálnych dôchodcov o odstránenie negatívnych dôsledkov rozdelenia ČSFR na výšku ich dôchodkov, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov výpočtu dôchodkových dávok v nástupníckych štátoch bývalej ČSFR, pričom súčasne poukázal na spôsob výpočtu výšky dôchodkov. Z predmetného rozsudku odcitoval nasledovný text: „Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup priamo neopravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatné; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na spomínanú skupinu starobných dôchodcov, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR. K rovnakým záverom dospel NS SR vo vyššie cit. rozhodnutiach a týchto sa pridržiava aj naďalej. Ako už bolo vyššie uvedené, nie je správny záver krajského súdu o tom, že sa najvyšší súd zaoberal odlišnými nárokmi, nakoľko predmetom tohto konania je rovnako zachovanie práva tzv. federálnych dôchodcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR v kontexte so zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12." Žalobca v tejto súvislosti poukázal na novelu Zákona o sociálnom poistení schválenú dňa 27.03.2019, ktorá sa týka inštitútu vyrovnávacieho príplatku. Z dôvodovej správy k predloženej novele vyplýva, že „...aplikačná prax aj po prijatí uvedených zákonov (t.j. zák. č. 140/2015 Z.z. a 266/2017 Z.z.) jednoznačne dokazuje, že existujúca úprava vyrovnávacieho príplatku nie je postačujúca. Túto skutočnosť potvrdzuje i rozhodovacia prax NS SR, ktorý pri rozhodovaní sporov starobný dôchodok opakovane vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej ČR, nie je možné zaobchádzať inak, ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej SR a to aj v prípade, ak nesplnili podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69d Zákona o sociálnom poistení." Predmetom pôvodného návrhu novely zákona bolo zníženie podmienky vzniku nároku na vyrovnávací príplatok spočívajúcej v dosiahnutí 25 rokov obdobia československého dôchodkového poistenia na 15 rokov. Napokon bol predmetnou novelou vyrovnávací príplatok počnúc 01.01.2020 zrušený s tým, že bol nahradený novým znením § 66 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa ods. 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov ČR, ak ide o poistenca, ktorý získal a) pred 01.01.1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktorý mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR alebo mal priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov ČR a b) po 31.12.1992 najmenej 1 rok dôchodkového poistenia podľa predpisov SR. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zákonodarca reflektoval na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR vo veciach nárokov „federálnych dôchodcov" a vypustil diskriminačnú podmienku 25 rokov sociálneho obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na dorovnanie dôchodku. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 06.06.2019 uviedol, že žalobca v správnej žalobe uviedol totožné námietky ako v odvolaní, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom námietky žalobcu žalovaný nepovažuje za opodstatnené. K novele zák. č. 105/2019 z 27.03.2019 žalovaný uviedol, že predmetná novela nadobudne účinnosť od 01.01.2020, pričom podľa § 293ej ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 105/2019 Z.z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.01.2020) ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 01.01.2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení úč. do 31.12.2019. Zároveň poukázal na ods. 2 cit. ustanovenia § 293ej. Z cit. ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o nároku na vyrovnávací príplatok žalobcu postupoval v súlade s účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov napadnutého rozhodnutia a trvá na správnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného k žalobe repliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 a 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a žalobca v podaní zo dňa 06.04.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne správnemu súdu oznámil, že na prejednaní veci na pojednávaní žalobca netrvá a vyslovil súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Správny súd v súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, pričom toto oznámenie bolo zverejnené dňa 22. apríla 2020 Nakoľko verejného vyhlásenia rozsudku sa dňa 29. apríla 2020 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa § 60 ods. 9 a 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019 (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") (9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 12. Podľa § 69b ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 13. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva") uverejnenou ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 318/1994 Z.z. sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a slovenskej federatívnej republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorom území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. 14. Podľa čl. 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004") príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, podľa čl. 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, 20 a 33 Zmluvy. Táto výška sa považuje za teoretickú výšku. ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 15. Podľa čl. 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, 20 a 33 Zmluvy. 16. Podľa čl. 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe I. k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 17. Podľa čl. 7 ods. 2, 5 Ústavy SR (2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 18. Podľa čl. 12 ods. 1, 2, 3, 4 Ústavy SR (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. 19. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 20. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 21. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok. 22. Z ust. § 69b ods.1 písm. a/, b/, c/, f/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019 vyplýva, že pre vznik nároku na vyrovnávací príplatok musí poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, do 31.12.1992 (resp. pred 1. januárom 1993) získať najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu zároveň bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov ČR a ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie mať nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov ČR, ďalej musí od 01. januára 1993 do 31. decembra 2003 získať najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona úč. do 31. decembra 2003 (podľa právnych predpisov SR) a suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca o priznanie vyrovnávacieho príplatku požiadal od 01.01.2018. K tomuto dňu bol poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. R-XX.X.XXXX-XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 25.08.2015 vo výške 7.639,- Kč mesačne (po prepočte menovým kurzom platným ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 1 € = 27,399 CZK), t.j. 278,81 € odo dňa 24.04.2015. Neoddeliteľnú súčasť predmetného rozhodnutia tvorí osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, z ktorého vyplýva, že z celkovej doby poistenia do 24.04.2015 v rozsahu 17027 dní predstavuje doba poistenia v českom dôchodkovom poistení 8914 dní (od 01.09.1968 do 22.04.1971 964 dní, od XX.XX.XXXX . do 31.07.1976 1927 dní, od 09.08.1976 do 31.12.1985 3432 dní, od 01.01.1986 do 31.12.1986 365 dní, od 01.01.1987 do 31.12.1987 365 dní, od 01.01.1988 do 31.12.1988 366 dní, od 01.01.1989 do 31.12.1989 365 dní, od 01.01.1990 do 31.12.1993 165 dní, od 01.01.1991 do 31.08.1991 243 dní, od 01.09.1991 do 31.12.1991 122 dní, od 01.01.1992 do 31.12.1992 366 dní a od 01.01.1993 do 03.02.1993 34 dní). Podľa § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení je jednou z podmienok pre vznik nároku na vyrovnávací príplatok získané československé obdobie dôchodkového poistenia pred 01.01.1993 najmenej v rozsahu 25 rokov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že československé obdobie dôchodkového poistenia žalobca získal od 01.09.1968 do 31.12.1992 celkom v rozsahu 888 dní, čo predstavuje v súlade s § 60 ods. 9 a 10 Zákona o sociálnom poistení 24 rokov a 120 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X bol žalobcovi od XX.XX.XXXX priznaný starobný dôchodok v sume 541,70 € mesačne (za obdobie dôchodkového poistenia 22 rokov a 83 dní). 24. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca získal len 24 rokov a 120 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, tzn. že pred 01.01.1993 nezískal najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré by mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov ČR a tak nesplnil zákonnú podmienku nároku na vyrovnávací príplatok stanovenú v § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. Podmienka získania 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia do 31.12.1992 je v ust. § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31.12.2019) jednoznačne a bezvýhradne stanovená od 01.01.2016. Bez jej splnenia nebolo možné žalobcovi nárok na priznanie vyrovnávacieho príplatku priznať napriek tomu, že by iné z podmienok stanovených v § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení stanovených pre jeho priznanie splnil. Všetky uvedené zákonné podmienky stanovené v § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení musia byť splnené súčasne. V dôsledku nesplnenia ktorejkoľvek z nich nie je možné poistencovi nárok na vyrovnávací príplatok priznať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny súd námietku žalobcu, že rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie vyrovnávacieho príplatku je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli v súlade so zákonom rozhodnutiami založenými na tom, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019 a to, že nezískal 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01.01.1993. 25. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý k námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy o nepriznaní vyrovnávacieho príplatku (v ktorej žalobca tvrdil, že uplatnením čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení bez zohľadnenia ústavných práv garantovaných čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR dochádza k poškodeniu tzv. „federálnych dôchodcov" a že túto nerovnosť neodstránila ani novela Zákona o sociálnom poistení - zák. č. 140/2015 Z.z. zavedením vyrovnávacieho príplatku, keďže podmienku na vyrovnávací príplatok spočívajúcu v dosiahnutí 25 rokov federálneho obdobia dôchodkového poistenia spĺňa len časť „federálnych dôchodcov" a to tých, ktorí sú narodení do r. 1952), uviedol, že „ak by Sociálna poisťovňa priznala účastníkom konania dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb" a námietku žalobcu o diskriminácii žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú, správny súd uvádza, že takéto tvrdenie žalobcu je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením jeho námietky, pričom je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy o žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok je založené na tom, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú zákonom (§ 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019), a preto mu vyrovnávací príplatok nebolo možné priznať. Vyjadrenie nesúhlasu na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. 26. Žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.05.2015, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 541,70 € mesačne, ako aj na rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia z 25.08.2015, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 7.639,- Kč (po prepočte 278,81 €) mesačne, pričom súčet týchto priznaných starobných dôchodkov predstavuje 820,51 €, a teda suma starobného dôchodku, ktorá by mu mala patriť, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, by predstavovala 978,50 €, a teda rozdiel predstavuje 157,99 € v neprospech žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že predmetné námietky vo vzťahu k výpočtu starobného dôchodku, ktorý žalobca považuje za diskriminačný, smerujú voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2015, ktorým bolo rozhodnuté o starobnom dôchodku, ktoré námietky mohol žalobca uplatniť v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, ktorý však žalobca nevyužil, a teda predmetné rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nadobudlo právoplatnosť. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok zo dňa 19.11.2018 však správny súd nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, resp. preskúmavať, či výška starobného dôchodku bola priznaná v súlade so zákonom. Pokiaľ však žalobcova námietka smerovala k tomu, že orgány verejnej správy mali žalobcovi vzhľadom na žalobcom hore uvedený výpočet tzv. fiktívneho starobného dôchodku priznať vyrovnávací príplatok vo výške zisteného rozdielu priamo podľa čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR vo veciach nárokov tzv. „federálnych dôchodcov", správny súd uvádza nasledovné: Žalobca poukázal v žalobe na rozsudky NS SR sp. zn. 9So/200/2011 z 30.01.2013, 9So/124/2013 z 25.02.2015, 1So/66/2013 z 19.01.2016 a 10So/43/2016 z 18.07.2017, v ktorých NS SR vyslovil názor, že „Sociálna poisťovňa je povinná vypočítať starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR i SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší, ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR, a to s poukazom na práva priznané občanom SR na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR) v kontexte s čl. 12 Ústavy SR (zakotvujúcim zákaz diskriminácie) s tým, že „okolnosť, že Zákon o sociálnom poistení a ani iný právny predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatné, ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR". Správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nemožno opomenúť, že rozhodnutia sp.zn. 9So/200/2011, 9So/124/2013 a 1So/66/2013 boli vydané vo veciach, na ktoré sa vzťahoval Zákon o sociálnom poistení v čase, keď ešte nebol prijatý zák. č. 140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2015, okrem § 69b, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016 a bol prijatý práve „za účelom čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR". Na účely rozhodovania o dôchodkovej dávke (starobný dôchodok) teda došlo k zmene právnej situácie, resp. právneho stavu, oproti stavu, kedy boli vyššie uvedené rozhodnutia NS SR sp.zn. 9So/200/2011 a 9So/124/2013 vydané. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že čase rozdelenia ČSFR a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení, platila na území SR i na území ČR jednotná právna úprava (zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), takže v prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte z oboch republík sa v prvopočiatkoch nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území SR vo vzťahu k priznávaným dôchodkovým dávkam. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ČR, resp. sociálne poistenie v SR v neskoršom období. Vzniknutá odlišnosť, resp. diskrepancia vzniknutá rozdielnou právnou úpravou dôchodkového poistenia/zabezpečenia zakotvenom v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na oblasť dôchodkového poistenia prijatou v SR a ČR po rozdelení ČSFR vyvolala potrebu doriešenia straty na sume starobného dôchodku spôsobenej práve kombináciou týchto dávok, súčasne vyplácaných dvomi rozdielnymi nositeľmi poistenia, oproti prijímateľovi dôchodkovej dávky výlučne z nástupníckej krajiny bývalej ČSFR. Na elimináciu takto vzniknutého stavu bola do právnej úpravy sociálneho poistenia (zák. č. 461/2003 Z.z.) zavedená nová dávka zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý vo vzťahu k novoupravenej dôchodkovej dávke nadobudol účinnosť od 01.01.2016 (§ 69b). Vyrovnávací príplatok ako nová dôchodková dávka, ktorú bolo možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti (t.j. od 01.01.2016) a ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi ako poistencovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 01.01.1993 hodnotili na účely slovenského starobného dôchodku podľa právnych predpisov SR. Táto dôchodková dávka teda čiastočne kompenzuje nepriaznivé dosahy rozdelenia bývalej ČSFR v súvislosti s určením sumy starobného dôchodku niektorých poistencov. Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, pričom v prípade zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR toto zamestnanie nemožno považovať za klasické zamestnanie v cudzine. Nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. patrí žiadateľovi o túto dávku len za predpokladu splnenia podmienok ustanovených Zákonom o sociálnom poistení a to poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, resp. čiastočný starobný dôchodok (podľa Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019 vzhľadom na prijatie zák. č. 266/2017 úč. od 15.11.2017, v ktorom bolo citované ust. § 69b ods. 1 doplnené o poistencov, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok). Toto ust. § 69b Zákonom o sociálnom poistení má kogentný charakter a podmienky ním jednoznačne uložené nemôžu byť modifikované rôznorodosťou výkladových pravidiel. Podľa § 69b ods. 1 písm. a/ Zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto preskúmavané konanie (do 31.12.2019) poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak získal pred 01.01.1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR (okrem iných v § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení stanovených podmienok). Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá aj spôsob určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného dôchodku, ktorý sa vypočíta ku dňu nároku na vyrovnávací príplatok rovnako, ako starobný dôchodok, po pripočítaní obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením ČSFR, ktoré sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov ČR. 27. Pokiaľ žalobca v žalobe uplatnil všeobecnú námietku týkajúcu sa vzniknutej nerovnosti v hmotnom zabezpečení občanov v starobe, správny súd poukazuje na závery vyslovené v rozsudku NS SR sp. zn. 9So/93/2010 zo dňa 08.07.2011, podľa ktorého „nie je v pôsobnosti súdov stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR". Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 13 Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pokiaľ žalobca v súvislosti s riešenou právnou problematikou poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/66/2013 zo dňa 19.01.2016, v ktorom najvyšší súd poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-399/09 J. S. proti Českej správe sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.06.2011, z ktorého vyplynula odpoveď na prejudiciálnu otázku, v ktorej SD EÚ uviedol, že ustanovenia časti A bod 6. v prílohe III. Nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 o uplatňovaní systému sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom Nariadením Rady (ES) č. 118/97 zo dňa 02.12.1996 zmeneným a doplneným Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 629/2006 zo dňa 05.04.2016 v spojení s čl. 7 ods. 2 písm. c/ tohto Nariadenia, nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa čl. 20 dvojstrannej Zmluvy medzi ČR a SR uzavretej 29.10.1992 v rámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení ČSFR 31.12.1992 je nižšia, než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem ČR. Právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 140/2015 Z.z., ako aj v znení úč. do 31.12.2019, ako aj právna úprava o dorovnávacom prídavku upravenom v zák. č. 247/2013 Z.z. v Českej republike vychádza práve z vyššie cit. rozsudku vo veci SD EÚ č. C-399/09. V prípade žalobcu pri posudzovaní jeho žiadosti však nebola zisťovaná výška dávky starobného dôchodku v zmysle horeuvedeného, pretože výpočet fiktívnej sumy ani nebol uskutočnený z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka na priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení (získanie najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01.01.1993, za ktoré bol poistencovi po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR), ktorá je určená ako vnútroštátne pravidlo pre priznanie a následné vyplácanie vyrovnávacieho príplatku. 28. Žalobca v žalobe poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý v rámci vysporiadania sa s poukazom žalobcu na judikatúru NS SR v odvolaní uviedol, že žalobcom označené rozsudky NS SR sa netýkajú nároku na vyrovnávací príspevok. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti v žalobe poukázal na rozsudok NS SR č.k. 1So/79/2016 zo dňa 06.03.2018, správny súd predovšetkým uvádza, že predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým nebol žiadateľovi priznaný vyrovnávací príplatok z dôvodu, že bol poistencom, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pričom ust. § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia expressis verbis neupravovalo, že vyrovnávací príplatok môže byť priznaný aj poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, za stavu, keď ostatné podmienky stanovené v § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení boli splnené. V predmetnom prípade bola najmä u žiadateľa (na rozdiel od prípadu žalobcu) splnená podmienka stanovená v § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení a to, že tento získal pred 01.01.1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR (konkrétne v predmetnom prípade žiadateľ dosiahol 28 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia). Rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v predmetnom prípade založené výlučne na základe zistenia, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, z ktorého dôvodu orgán verejnej správy konštatoval, že uplatnený nárok na vyrovnávací príspevok môže vzniknúť iba v prípade priznania starobného dôchodku podľa predpisov SR. Vzhľadom na uvedené predmetom preskúmavacieho konania, ktorého výsledkom bol žalobcom označený rozsudok NS SR č.k. 1So/79/2016, nebol obdobný prípad, ako je tomu v prípade žalobcu, keďže v preskúmavacom konaní žalobcu je preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy založené na tom, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 69b ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (do 31.12.2019) a žalobca je poistencom, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR. Správny súd pre úplnosť v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nesprávne, resp. neúplne citoval z predmetného rozsudku, keď v časti citátu „Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ...)" za slovom „postup" neuviedol, resp. vypustil text uvedený v odôvodnení predmetného rozsudku NS SR, pričom správne mala citácia textu byť nasledovná: „okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup (pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov) priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ...)". Navyše k žalobcom citovanej časti rozsudku Najvyššieho súdu SR: „Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup (pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov) priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na spomínanú skupinu starobných dôchodcov, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR." správny súd uvádza, že v preskúmavanom prípade takáto situácia nevznikla, keďže Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto preskúmavacie konanie (t.j. do 31.12.2019) už kogentným ustanovením určuje, resp. stanovuje povinnosť kumulatívneho splnenia podmienok pre priznanie vyrovnávacieho príplatku, t.j. zákon priamo upravuje podmienky potrebné pre priznanie vyrovnávacieho príplatku v § 69b cit. zákona. Jedná sa teda o odlišnú situáciu, aká bola riešená v prípade nárokov tzv. federálnych predčasných dôchodcov opomenutých v súvislosti s priznaním nároku a výpočtu vyrovnávacieho príplatku. 29. Hoci žalobca argumentoval rozhodovacou činnosťou NS SR, tak pre správne posúdenie veci podľa názoru správneho súdu nie je podstatné, koľko judikátov ten ktorý účastník konania cituje, ale rozhodujúce je, k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel. 30. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na novelu Zákona o sociálnom poistení, ktorá bola schválená Národnou radou SR dňa 27.03.2019 (zák. č. 105/2019 Z.z. úč. od 01.01.2020) a na dôvodovú správu k tomuto zákonu, správny súd uvádza, že predmetným zákonom bol vyrovnávací príplatok dňom účinnosti predmetnej novely (01.01.2020) vypustený a novele Zákona o sociálnom poistení je v ust. § 66a stanovení úprava výpočtu sumy starobného dôchodku. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku žiadosťou o vyrovnávací príplatok z 19.11.2018 správny súd poukazuje na ust. § 293ej ods. 1, v zmysle ktorého, ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 01.01.2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení úč. do 31.12.2019. V tejto súvislosti však správny súd poukazuje aj na prechodné ustanovenia zák. č. 105/2019 Z.z., k úprave úč. od 01.01.2020 (§ 293ej ods. 2 a nasl.). 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).