Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/125/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200323 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200323.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Levické mliekárne, a.s., so sídlom Júrska cesta č. 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, právne zastúpený: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, 2/ Tatranská mliekareň, a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX a č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX, obe zo dňa 22.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie predsedu žalovaného Úradu priemyselného vlastníctva SR č. OZ XXXXXX/B.-XX- XXXX zo dňa 22. marca 2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd rozhodnutie predsedu žalovaného Úradu priemyselného vlastníctva SR č. OZ XXXXXX/B.-XX- XXXX zo dňa 22. marca 2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zn. POZ XXXX-XX/OZ XXXXXX/ B.-X-XXXX zo dňa 12.01.2017 bola podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 506/2009 Z. z.“), slovná ochranná známka č. XXXXXX „U.“ (ďalej aj „prvá napadnutá ochranná známka“) majiteľa Levické mliekárne, a.s. (v procesnom postavení žalobca 1/) vyhlásená za neplatnú v celom rozsahu. Návrh bol podaný navrhovateľom Tatranská mliekareň, a.s. (v procesnom postavení žalobca 2/) v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“), ktorý bol v zmysle § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. posúdený ako návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že slovné označenie „U.“ predstavuje druhové označenie pre syr s modrou plesňou vnútri hmoty, ktorému už v dobe jeho zápisu do registra ochranných známok chýbala rozlišovacia spôsobilosť a túto nemá ani v súčasnosti. Navrhovateľ tiež uplatnil dôvod výmazu podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z. z., ktorý bol posúdený ako návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z., čo navrhovateľ odôvodňoval tým, že napadnutá ochranná známka v Slovenskej republike sa nepoužívala najmenej 5 po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o výmaze pre tovary „konzumné mlieko, sušené mlieko a kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy“ v triede 29 a pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú v celom rozsahu bola skutočnosť, že prvá napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z., pretože v konaní bolo zistené, že označenie „U.“, ktorým je tvorená, je druhovým označením syra s modrou plesňou, čo bol dôvod vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. 3. K zápisnej výluke konštatoval, že majiteľ nepreukázal, že napadnutá ochranná známka po jej zápise do registra, z dôsledku používania na území Slovenska alebo vo vzťahu k územiu Slovenska, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary, pre ktoré je zapísaná, pred začatím konania o návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. 4. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR o rozklade podanom majiteľom ochrannej známky rozhodol rozhodnutím č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX. zo dňa 22.03.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. rozklad zamietol a rozhodnutie úradu zn. POZ XXXX-XX/OZ XXXXXX/B.-X-XXXX z 12.01.2017 potvrdil. 5. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval v zhode s názorom prvostupňového orgánu, že použitie slovného označenia „U.“, ktorým je napadnutá ochranná známka tvorená, vo vzťahu k tovarom „maslo, tvarohy, syry“ zapísaným v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb spôsobuje vo vedomí priemerného spotrebiteľa okamžitú evokáciu s konkrétnym druhom syra obsahujúcim modrú, resp. modrozelenú pleseň. Napadnutá ochranná známka preto nedokáže identifikovať tovary konkrétneho subjektu - majiteľa, čím neplní základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je rozlíšenie tovarov a služieb jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Majiteľ zároveň nepreukázal naplnenie podmienok podľa § 35 ods. 2 zákona o ochranných známkach, to znamená nepreukázal, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na území Slovenskej republiky v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti. 6. K žiadosti navrhovateľa o zastavenie konanie o ním podanom návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú zo dňa 27.06.2018 poukázal na ustanovenie § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z., v zmysle ktorého úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie. Avšak nie je tak povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Konanie o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, ktorý bol podaný v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach predstavuje také konanie, ktoré môže úrad začať aj ex offo. Preto nemal povinnosť zastaviť konanie o návrhu navrhovateľa na základe jeho žiadosti, t. j. na základe späťvzatia návrhu. Aj napriek späťvzatiu návrhu, úrad vzhľadom na verejnoprávny charakter uplatnenej zápisnej výluky preskúmal, či uplatnený dôvod neplatnosti napadnutej ochrannej známky skutočne existuje a či ohrozuje konkrétny verejný záujem predmetným zákonným ustanovením, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné a ani účelné návrhu navrhovateľa na zastavenie konania vyhovieť, pretože dôvod vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. existuje. 7. Rozhodnutie žalovaného č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX zo dňa 22.03.2019 napadli v zákonom stanovenej lehote aj žalobca 1/ Levické mliekárne, a.s., majiteľ ochrannej známky, ako aj žalobca 2/ Tatranská mliekareň, a.s., Kežmarok navrhovateľ výmazu (toho času vyhlásenia neplatnosti napadnutej ochrannej známky). Žaloba žalobcu 1/ bola zapísaná pod sp. zn. 23S/125/2019 a žaloba žalobcu 2/ pod sp. zn. 23S/140/2019. 8. Správny súd uznesením č. k. 23S/125/2019-146 zo dňa 24.06.2019 spojil obe žaloby na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 23S/125/2019 podľa § 65 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a to z dôvodu, že sa jedná o situáciu obligatórneho spojenia vecí, pretože preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného sa súčasne domáhajú dvaja účastníci administratívneho konania. 9. Ďalším prvostupňovým rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zn. POZ XXXX-XXXX/ OZ XXXXXX/B.-X-XXXX zo dňa 12.01.2017 bola podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. slovná ochranná známka č. XXXXXX „U.“ (ďalej aj „druhá napadnutá ochranná známka“) majiteľa Levické mliekárne, a.s. vyhlásená za neplatnú v celom rozsahu. Návrh bol podaný navrhovateľom Tatranská mliekareň, a.s. v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z., ktorý bol v zmysle § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. posúdený ako návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že slovné označenie „U.“ predstavuje druhové označenie pre syr s modrou plesňou vnútri hmoty, ktorému už v dobe jeho zápisu do registra ochranných známok chýbala rozlišovacia spôsobilosť a túto nemá ani v súčasnosti. Navrhovateľ tiež uviedol, že v oblasti potravinárstva je slovný prvok „U.“ spájaný výlučne so syrmi s modrou plesňou vo vnútri hmoty, preto je zrejmé, že označením iného druhu tovaru ako syra takýmto označením by malo dôjsť ku klamaniu verejnosti o povahe a akosti výrobku. 10. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú v celom rozsahu bola skutočnosť, že druhá napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z., pretože v konaní bolo zistené, že označenie „U.“, ktorým je tvorená, je druhovým označením syra s modrou plesňou, ktoré by zároveň mohlo klamať verejnosť o povahe, prípadne akosti iných tovarov ako sú syry, čo bol dôvod vyhlásenia tejto ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. 11. K možnosti prekonať zápisnú výluku konštatovanú v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z., zastával názor, že majiteľ nepreukázal, že napadnutá ochranná známka po jej zápise do registra, z dôsledku používania na území Slovenska alebo vo vzťahu k územiu Slovenska, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary, pre ktoré je zapísaná, pred začatím konania o návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. 12. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR o rozklade podanom majiteľom ochrannej známky rozhodol rozhodnutím č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX zo dňa 22.03.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. rozklad zamietol a rozhodnutie úradu zn. POZ XXXX- XXXX/OZ XXXXXX/B.-X-XXXX z 12.01.2017 potvrdil. 13. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval v zhode s názorom prvostupňového orgánu, že použitie slovného označenia „U.“, ktorým je druhá napadnutá ochranná známka tvorená, vo vzťahu k tovarom „syry“ zapísaným v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb spôsobuje vo vedomí priemerného spotrebiteľa okamžitú evokáciu s konkrétnym druhom syra obsahujúcim modrú, resp. modrozelenú pleseň. Napadnutá ochranná známka preto nedokáže identifikovať tovary konkrétneho subjektu - majiteľa, čím neplní základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je rozlíšenie tovarov a služieb jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Majiteľ zároveň nepreukázal naplnenie podmienok podľa § 35 ods. 2 zákona o ochranných známkach, to znamená nepreukázal, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na území Slovenskej republiky v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti. Preto vyhlásenie napadnutej ochrannej známky prvostupňovým rozhodnutím za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. považoval za správne. 14. V súlade s názorom prvostupňového orgánu - ten zastával názor, že vzhľadom na konštatovanú druhovosť slovného označenia „U.“, s prihliadnutím na závery Najvyššieho súdu SR v zrušujúcom rozsudku, takéto označenie by pri označovaní iných druhov tovarov ako tohto druhu syra bolo klamlivé a mohlo by dochádzať ku klamaniu spotrebiteľov, pretože napriek tomu, že ide o tovary z oblasti mliekarenstva, ide o odlišné druhy tovarov- žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že napadnutá ochranná známka tým, že môže klamať verejnosť o povahe, prípadne akosti tovarov zapísaných v triedach 5, 29 a 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, s výnimkou tovarov „syry“ v triede 29, napĺňala v čase jej zápisu do registra ochranných známok znaky zápisnej výluky v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. a preto je dôvodné napadnutú ochrannú známku vyhlásiť za neplatnú aj z dôvodu podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. f) zákona 55/1997 Z. z.. 15. K žiadosti navrhovateľa o zastavenie konanie o ním podanom návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú zo dňa 27.06.2018 poukázal na ustanovenie § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z., v zmysle ktorého úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie. Avšak nie je tak povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Konanie o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, ktorý bol podaný v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach predstavuje také konanie, ktoré môže úrad začať aj ex offo. Preto nemal povinnosť zastaviť konanie o návrhu navrhovateľa na základe jeho žiadosti, t. j. na základe späťvzatia návrhu. Aj napriek späťvzatiu návrhu, úrad vzhľadom na verejnoprávny charakter uplatnenej zápisnej výluky preskúmal, či uplatnený dôvod neplatnosti napadnutej ochrannej známky skutočne existuje a či ohrozuje konkrétny verejný záujem predmetným zákonným ustanovením, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné a ani účelné návrhu navrhovateľa na zastavenie konania vyhovieť, pretože dôvod vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. existuje. 16. Rozhodnutie žalovaného č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX zo dňa 22.03.2019 napadli v zákonom stanovenej lehote aj žalobca 1/ Levické mliekarne, a.s., majiteľ ochrannej známky ako aj žalobca 2/ Tatranská mliekareň, a.s., Kežmarok navrhovateľ výmazu (toho času vyhlásenia neplatnosti napadnutej ochrannej známky). Žaloba žalobcu 1/ bola zapísaná pod sp. zn. 23S/126/2019 a žaloba žalobcu 2/ pod sp. zn. 23S/139/2019. 17. Správny súd uznesením č. k. 23S/126/2019-150 zo dňa 24.06.2019 spojil obe žaloby uvedené vo vyššie uvedenom odseku na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 23S/126/2019 podľa § 65 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a to z dôvodu, že sa jedná o situáciu obligatórneho spojenia vecí, pretože preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného sa súčasne domáhajú dvaja účastníci administratívneho konania. 18. Správny súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.02.2020 podľa § 65 ods. 1 SSP spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/125/2019 a sp. zn. 23S/140/2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX zo dňa 22.03.2019, ktoré sú vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. 23S/125/2019 ako obligatórne spojené veci a veci pod sp. zn. 23S/126/2019 a sp. zn. 23S/139/2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ XXXXXX/B.-XX-XXXX zo dňa 22.03.2019, ktoré sú vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. 23S/126/2019 ako obligatórne spojené veci s tým, že spoločné konanie o všetkých štyroch žalobách sa ďalej vedie pod jednou spisovou značkou 23S/125/2019. 19. Argumentácia žalobcu 1/ v oboch jeho žalobách smerujúcich proti obidvom rozhodnutiam žalovaného je v zásade rovnaká s výnimkou argumentácie vo veci druhej napadnutej ochrannej známky, kde navyše žalobca 1/ uviedol k tvrdenej klamlivosti ochrannej známky, že konštatovanie naplnenia dôvodu neplatnosti podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. je len výsledkom nesprávneho právneho posúdenia ochrannej známky ako druhovej, pričom žiaden iný dôvod pre vyhovenie tomuto dôvodu neplatnosti žalovaný nemal a ani ho netvrdil. Ak by teda žalovaný nepochybil a nekonštatoval druhovosť napadnutej ochrannej známky v rozpore s predloženými dôkazmi opierajúc sa o prekonaný názor o druhovosti ochrannej známky, nemohol by žalovaný vysloviť ani naplnenie dôvodov pre vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú z dôvodu jej klamlivosti. 20. V zmysle žalobných návrhov oboch žalôb žalobca 1/ navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia predsedu úradu ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f) a písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP. 21. Podľa žalobcu 1/ konania úradu vykazujú porušenie základných práv podľa článku 20, 46 a 48 Ústavy SR, porušenie základného práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. 22. Žalobca 1/ zhodne v oboch žalobách namietal nesprávny postup pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z. vzhľadom na skutočnosť, že konanie v oboch prípadoch začalo návrhom spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s. zo dňa 05.04.2007. Navrhovateľ zobral svoje návrhy v oboch konaniach späť podaním zo dňa 27.06.2018, pričom žalovaný o späťvzatí návrhu žiadnym spôsobom nerozhodol, čím došlo k porušeniu práva žalobcu 1/ ale aj ďalšieho účastníka konania. Bez toho, aby žalovaný o návrhu na zastavenie konania akokoľvek rozhodol, v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia stroho uviedol, že nie je jeho povinnosťou zastaviť konanie na návrh navrhovateľa, keďže ide o konanie, ktoré môže úrad začať ex offo. Žalobca 1/ nesúhlasil s takýmto záverom, navyše namietal, že povinnosťou úradu bolo o takomto návrhu konať a rozhodnúť riadnym rozhodnutím v súlade so zákonom. Ide o vážnu procesnú vadu konania, ktorá nebola len formálna, ale mala vplyv na to, že voči žalobcovi nebolo vydané priaznivejšie rozhodnutie a v konečnom dôsledku vyústila v nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 23. Medzi pôvodnými protistranami v konaní pred správnym orgánom došlo k zmieru. Všetci súťažitelia v tomto segmente trhu rešpektujú žalobcu 1/ ako jediného, ktorému prislúchajú práva k napadnutým ochranným známkam. Otázka rozlišovacej spôsobilosti nie je na trhu už vôbec sporná. Jediným výrobcom syru U. na Slovensku je minimálne 25 rokov iba žalobca 1/ s výnimkou spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s., ktorej udelil licenciu dňa 06.07.2017. Poukázal na to, že konanie ohľadom prvej ochrannej známky sa viedlo 12 rokov (od roku 2007) a jeho cieľom bolo rozhodnúť, či pred 21 rokmi boli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra (v roku 1998) a u druhej napadnutej ochrannej známky sa posudzovalo, či pred 14 rokmi boli splnené podmienky na jej zápis do registra (v roku 2005). 24. Podľa žalobcu 1/, ak by aj podmienky pre zápis napadnutých ochranných známok do registra ochranných známok v roku 1998 a 2005 splnené neboli, čo zásadne odmietal, s ohľadom na verejný záujem, na spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov, rešpektujúc vôľu sporových strán pred správnym orgánom a skutočnosť, že neexistuje žiaden spor o platnosti týchto ochranných známok, považoval za neprijateľné, aby žalovaný odmietol rešpektovať späťvzatie návrhu. 25. Žalobca 1/ namietal aj nedostatočné odôvodnenie postupu žalovaného pri aplikácii § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z. 26. Zastavením konania v oboch veciach, by nebol ohrozený verejný záujem, naopak bola by zabezpečená stabilita v právnych vzťahoch. Napadnutými rozhodnutiami žalobca prichádza o vlastníctvo ochranných známok, ktorých meno budoval 25 rokov v trhovom prostredí, čo je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a právnej istoty. Správna úvaha žalovaného opierajúca sa o iluzórny verejný záujem (spred 21 rokov, 14 rokov) ako dôvod nerešpektovania návrhu na zastavenie konania odporuje zásadám logiky. Zvlášť, ak sám žalovaný po náležitom zistení skutkového stavu bol pôvodne presvedčený o nedôvodnosti návrhu a svoj pohľad na vec zmenil iba pod vplyvom názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý sa vymyká vykonanému dokazovaniu. 27. Žalobca 1/ ďalej namietal neodôvodnenú zmenu skutkového stavu, keď urobil výlučne formálne konanie, nerešpektujúce zistený skutkový stav. Nevyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prvostupňový správny orgán nekriticky a zásadným spôsobom prispôsobili (zmenili) svoj skutkový pohľad na vec, len aby vyhoveli vyvrátiteľnej (skutkovej) domnienke Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobcu 1/ nemal úrad zásadne meniť svoje vlastné hodnotenie dôkazov. 28. Neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu v skutkovom stave k akému dospel žalovaný. Naopak, po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR boli predložené majiteľom ochranných známok nové dôkazy, ktoré ešte viac potvrdzovali rozlišovaciu spôsobilosť napadnutých ochranných známok. 29. Žalovaný nezdôvodnil prečo predložené dôkazy najskôr nesvedčali podanému návrhu a teraz už v prospech návrhu svedčia. Zmena vyhodnotenia skutkového stavu žalovaným nebola náležite zdôvodnená, preto odôvodnenie napadnutých rozhodnutí označil za nedostatočné a nepreskúmateľné. 30. Žalobca 1/ nesúhlasil so záverom žalovaného, ak v napadnutých rozhodnutia tvrdí, že priemerný spotrebiteľ mliečnych výrobkov napadnuté ochranné známky „U.“ vníma predovšetkým ako typ, resp. druh syra s plesňou vnútri hmoty. Poukázal na to, že v predchádzajúcich rozhodnutiach úradu zo dňa 30.01.2012 úrad konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by označenie „U.“ v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky bolo označením druhovým. Bez toho, aby v obnovených konaniach došlo k predloženiu nových dôkazov preukazujúcich opak, žalovaný v napadnutých rozhodnutiach už vyhodnotil označenie „U.“ ako druhové. Podľa žalobcu 1/ závery Najvyššieho súdu SR o druhovosti napadnutých ochranných známok neboli v konaní pred správnym orgánom definitívne. Ústavný súd SR v tejto veci uviedol, že viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu platí iba za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia skutkový základ vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na nový skutkový základ. Samotný žalovaný súhlasil s tým, že zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a ním vyslovený názor v otázke druhovosti ochranných známok bolo potrebné posudzovať v intenciách uznesenia Ústavného súdu SR. Namietal, že žalovaný k novým dôkazom žalobcu 1/ vždy konštatoval, že nejde o takú zmenu skutkového stavu, ktorá by posunula vnímanie označenia „U.“ priemerným spotrebiteľom na území SR do roviny jeho vnímania ako ochrannej známky spôsobilej identifikovať obchodný pôvod tovarov označených týmto označením. 31. Všeobecnú známosť ochrannej známky si nemožno zamieňať s druhovosťou. Tým, že na Slovensku neexistoval žiadny iný výrobca syru „U.“ v rozhodnom období je vylúčené, aby označenie v súvislosti so syrmi zdruhovelo. 32. Podľa žalobcu 1/ úrad selektoval zo záverov Najvyššieho súdu SR, ale nezohľadnil závery ohľadom konania vo veci ochrannej známky „U.“ v W. republike. V W. republike jej bola priznaná rozlišovacia spôsobilosť, aj zápisná spôsobilosť, hoci tam sú viacerí výrobcovia syru „U.“, potom vyznieva účelovo argumentácia žalovaného, že vnímanie označenia „U.“ priemerným spotrebiteľom na území W. nevyhnutne nemusí odrážať realitu jeho vnímania na trhu v SR, a to aj napriek spoločnej histórii oboch štátov, ak v Slovenskej republike je len jediný výrobca syru „U.“. 33. Žalobca 1/ poukázal na viaceré rozhodnutia úradu priemyselného vlastníctva ČR, ktoré preukazujú, že ochranná známka „U.“ disponuje vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou. Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozhodnutí oprel svoje rozhodnutie o rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky sp. zn. O-XXXXXX zo dňa 05.02.2010, ktoré však bolo zrušené súdom a následne bolo vydané nové rozhodnutie predsedom úradu dňa 08.11.2013. Preto dnes už kľúčový argument Najvyššieho súdu SR o druhovosti označenia „U.“ skutkovo a ani právne neobstojí, pretože bol vydaný za iného právneho stavu. Keďže Ústavný súd SR nekládol podmienky, ako veľmi sa má zmeniť skutkový stav, aby mohol byť právny názor Najvyššieho súdu SR prekonaný, žalobca 1/ zastáva názor, že existuje dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Žalobca 1/ preukázal zmenu skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanému Najvyšším súdom SR, a preto nemožno trvať na aplikácii právneho názoru sformulovaného na podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutia žalovaného nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a opierajú sa výlučne o prekonaný názor ohľadne druhovosti napadnutých ochranných známok. 34. Žalobca 2/ navrhol v zmysle žalobných návrhov zrušiť obe rozhodnutia predsedu úradu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 35. Žalobca 2/ namietal rovnako v oboch jeho žalobách nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z., keď nebolo rozhodnuté o jeho späťvzatí návrhov na vyhlásenie neplatnosti napadnutých ochranných známok. Uviedol, že zákon o ochranných známkach zakotvuje účastníkovi konania právo podať návrh na zastavenie konania, ktoré sám inicioval. Samozrejmým očakávaním účastníkov konania je vydanie a doručenie rozhodnutia o zastavení konania s riadnym odôvodnením jeho enunciátu. Takýto postup predpokladá aj § 40 ods. 4 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z., ktorý explicitne vylučuje možnosť podať rozklad voči rozhodnutiu o zastavení konania. Žalovaný nijaké rozhodnutie o podanom návrhu na zastavenie konania nevydal. Len v závere odôvodnenia napadnutých rozhodnutí predsedu úradu zaujíma stanovisko k späťvzatiu návrhu. Nevysporiadal sa však s otázkou, prečo nevydal rozhodnutie v správnom konaní. Taktiež neuviedol nijaké dôvody, z ktorých by pri zaujatí svojho stanoviska vychádzal. Žalovaný postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti v zmysle § 3 ods. 3 Správneho poriadku. 36. Základným právom každého účastníka sporového konania je právo disponovať so svojim návrhom. Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu už nebude orgánom verejnej správy meritórne rozhodnuté. 37. Podľa žalobcu 2/ došlo k flagrantnému porušeniu jeho práv ako účastníka konania v postavení navrhovateľa, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi bolo odňaté nielen právo na vydanie riadneho rozhodnutia vo veci, ale bola mu odňatá i možnosť podať voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, ak by žalovaný vydal riadne procesné rozhodnutie s negatívnym enunciátom. Odopretie práva na dvojinštančné konanie a preskúmanie rozhodnutia nadriadeným správnym orgánom predstavuje taktiež porušenie práv účastníka konania. 38. Obidvaja žalobcovia v žalobách navrhli priznať žalobám odkladný účinok. 39. Žalovaný vo vyjadrení k žalobám trval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí a žaloby navrhol ako nedôvodné zamietnuť. 40. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013 zo dňa 07.10.2014, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia predsedu radu sp. zn. POZ XXXX-XX/ OZ XXXXXX B./X-XXXX zo dňa 14.01.2013 a sp. zn. POZ XXXX-XXXX/OZ XXXXXX B./X-XXXX zo dňa 14.01.2013, ktorými žalovaný pôvodne zamietol návrhy na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné a vec bola vrátená úradu na ďalšie konanie. Konštatoval, že v ďalšom konaní bol orgán verejnej správy právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v zrušujúcom rozsudku viazaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP. Najvyšší súd pritom konštatoval, že pojem „U.“ u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry, sa nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Túto evokáciu je možné v prostredí Slovenskej republiky hodnotiť ako všeobecne známu skutočnosť, ktorú netreba dokazovať. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom uvedeným v rozhodnutí predsedu Úradu priemyselného vlastníctva ČR sp. zn. O-XXXXXX z 05.02.2010 a konštatoval, že označenie „U.“ samo o sebe nie je schopné mať rozlišovaciu spôsobilosť príznačnú pre výrobky pre určitého výrobcu. 41. K absencii rozhodnutia o zastavení konania zotrval na správnosti postupu úradu a poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý ustanovuje kedy správny orgán konanie zastaví (pozitívne rozhodnutie) a následne v ďalších odsekoch tohto paragrafu upravuje podrobnosti o rozhodnutí, ktorým sa konanie zastavilo. Ani Správny poriadok teda nepredpokladá vydanie rozhodnutia o návrhu na zastavenie konania, keď správny orgán v konaní ďalej pokračuje a vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Navyše, ak by aj úrad pochybil ohľadne návrhu na zastavenie konania a nezastavil by konanie, hoc tak bol povinný urobiť (čo však nie je prípad prejednávanej veci) a vydal by rozhodnutie vo veci samej, účastníci konania by mohli takýto postup úradu namietať správnou žalobou smerujúcou proti rozhodnutiu vo veci samej. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu 1/, že zastavením konania by sa zabezpečila stabilita právnych vzťahov a naopak zastával názor, že zápis napadnutých ochranných známok v registri pre jedného súťažiteľa mu ponecháva možnosť blokovať používanie všeobecného pomenovania na trhu s plesňovými syrmi. 42. K argumentácii žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že je orgánom štátnej správy, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok, a má povinnosť pri každej ochrannej známke posúdiť, či jej zápisom do registra nie je ohrozený konkrétny verejný záujem, ktorý zákon o ochranných známkach chráni. Obdobnú povinnosť má úrad aj v prípade, ak je podaný návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z takzvaných absolútnych dôvodov. Žalovaný postupoval zákonom predvídaným a dovoleným spôsobom. Nedošlo jeho postupom k flagrantnému porušeniu práv žalobcu 2/, keď žalovaný prihliadol predovšetkým na zásadu hospodárnosti konania a zásadu vybavenia veci bez zbytočných prieťahov. Ak by úrad vyhovel späťvzatiu návrhu a predmetné konania by zastavil, úrad by mal povinnosť začať z úradnej moci nové konanie, čo by do celého prípadu vnieslo právnu neistotu a neúmerne by predĺžilo celý rozhodovací proces o tej istej právnej otázke. 43. Podľa žalovaného žalobcovia v žalobách, kde sa venujú absencii rozhodnutia o zastavení konania, nikde neuvádzajú, aký vplyv má toto údajné pochybenie žalovaného na rozhodnutie vo veci samej. 44. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ na podanie žalôb proti druhostupňovým rozhodnutiam. Ak sa žalobca 2/ domnieva, že úrad mal o jeho návrhu na zastavenie konania rozhodnúť v osobitnom správnom konaní, v ktorom by vydal rozhodnutie voči ktorému by bol prípustný opravnú prostriedok, mal zvoliť iný typ žaloby ako je všeobecná správna žaloba (napr. žalobu podľa prvej hlavy štvrtej časti SSP). 45. Žalovaný odmietal ďalšiu argumentáciu žalobcu 1/ najmä ohľadom formálnosti konania nerešpektujúc zistený skutkový stav a uviedol, že závery, ku ktorým dospel žalovaný v napadnutých rozhodnutiach sú založené na hodnotení dôkazov predložených účastníkmi konania, a to so zohľadnením právneho názoru Najvyššieho súdu SR, preto nie sú prekvapivé závery ohľadom druhovosti označenia „U.“. Žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno a predloženými dôkazmi nepreukázal vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť napadnutých ochranných známok v čase ich zápisu do registra a ani nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti týchto ochranných známok pred podaním návrhu na ich vyhlásenie za neplatnú. Zmena skutkového stavu nebola dostačujúca na prekonanie záverov Najvyššieho súdu SR o všeobecne známej skutočnosti týkajúcej sa evokácie označenia „U.“ s konkrétnym druhom syra v mysli priemerného spotrebiteľa. 46. Žalovaný uviedol, že pri výkone svojej pôsobnosti je úrad autonómny a nie je viazaný rozhodnutiami iných známkových úradov alebo inštitúcií v rovnakých, či obdobných veciach. Žalovanému nie je zrejmé na základe čoho žalobca 1/ tvrdí, že Najvyšší súd SR priznal konaniam v Českej republike dôležitý význam, pričom žalobca 1/ opomína skutočnosť, že Najvyšší súd SR v danej veci výslovne poukázal na prostredie Slovenskej republiky, na vnímanie označenia „U.“ slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou a na princíp teritoriality ochrannej známky. Najvyšší súd SR len poukázal na to, že aj iný orgán v inom štáte má na vec obdobný názor, ako on sám, ak poukázal na rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva ČR sp. zn. O-XXXXXX z 05.02.2010. Existenciu tohto rozhodnutia rozhodne nemožno považovať za takú zmenu skutkového stavu, ktorá by bola spôsobilá zvrátiť záver o naplnení podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie návrhu na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné. 47. Žalovaný vo vyjadreniach uzavrel, že v konaniach o návrhu na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné postupoval v súlade s § 191 ods. 6 SSP, keď zohľadnil právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013 zo dňa 07.10.2014. Tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia sú logické, nie sú prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho správneho orgánu, nie sú arbitrárne a zrozumiteľným spôsobom dávajú odpoveď na všetky otázky, prečo bolo návrhom na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné dôvodné vyhovieť. Podstatnou otázkou v konaní bolo (a je), či dôkazy predložené účastníkmi konania dokážu prekonať, resp. prekonávajú fakt, že označenie „U.“ je v podmienkach Slovenskej republiky vnímané ako druhové (označenie druhu syra). Žalovaný poukázal na zamietnutie prihlášok ochranných známok EÚ č. XXXXXXX a č. XXXXXXX úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo v rokoch 2007 a 2008, ktorých predmetom bolo slovné označenie „U.“, pričom dôvodom odmietnutia zápisu týchto označení bola skutočnosť, že spotrebiteľská verejnosť v Česku a na Slovensku vníma slovo „U.“ niekoľko desiatok rokov ako označenie druhu syra, a preto je prihlásené označenie vo vzťahu k prihláseným tovarom označením druhovým a bez rozlišovacej spôsobilosti. Zároveň uviedol, že rozhodnutia iných známkových úradov, či inštitúcií nie sú pre rozhodovanie žalovaného právne záväzné. 48. Žalovaný k návrhom žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku správnym žalobám uviedol, že navrhovateľ musí záväznú ujmu osvedčiť a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako ujma nesmie byť nepatrná ale musí mať záväzný dopad. Žalobcovia neuviedli vo svojich žalobách skutočnosti (nepreukázali ich), ktoré by odôvodňovali priznať žalobám odkladný účinok. 49. Správny súd rozhodnutím č. 23S/125/2019-187 zo dňa 06.08.2019 ako aj uznesením č. k. 23S/126/2019-193 zo dňa 06.08.2019 nepriznal žalobám odkladný účinok, keď návrhy žalobcov 1/ a 2/ zamietol podľa § 188 SSP. 50. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 19.02.2020. Po prejednaní veci súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku v súlade s § 116 SSP na deň 04.03.2020. 51. Účastníci konania v rámci prednesov na pojednávaní zotrvali na svojich stanoviskách. 52. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne s kauzálne príslušný správny súd (§ 10 a § 16 SSP) preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia predsedu úradu, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia a postup v konaní pred úradom, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia predsedu úradu je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 53. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 55. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 56. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, t. j. preskúmať, či orgán verejnej správy v konaní správne aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Vzhľadom na okolnosti veci akceptoval aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ namietnutú vo vyjadrení k žalobám žalovaným. Žalovaný totiž konal aj so žalobcom 2/, ktorému riadne doručil žalobami napadnuté rozhodnutia vydané po späťvzatí návrhov žalobcu 2/ na vyhlásenie predmetných ochranných známok za neplatné. Podstatnou časťou súdneho prieskumu bola správnosť postupu žalovaného vzhľadom na späťvzatie návrhov žalobcu 2/, keď obaja účastníci konania namietali nesprávnosť postupu v dôsledku nerozhodnutia o takomto procesnom návrhu na zastavenie konania a nedostatočného vysporiadania sa s ním bez náležitého odôvodnenia, len v odôvodnení meritórnych rozhodnutí vydaných predsedom úradu po podaní rozkladu. 57. Je zrejmé, že vo veci boli úradom vydané prvostupňové rozhodnutia dňa 12.01.2017. Späťvzatie návrhov bolo realizované podnecovateľom konaní o vyhlásenie neplatnosti napadnutých ochranných známok dňa 27.06.2018. Predseda úradu vydal druhostupňové rozhodnutia dňa 22.03.2019. Navrhovateľ teda disponoval návrhom po vydaní prvostupňového rozhodnutia a po podaní rozkladu, pred rozhodnutím predsedu úradu v čase rozkladového konania. Prvostupňové rozhodnutia v podstate sledovali vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom na návrh žalobcu 2/. Po späťvzatí návrhu (v oboch veciach), ktorý úrad neakceptoval, pokračoval v konaní a rozhodol o „rozklade“. Rozhodol v konaní, trvanie ktorého odôvodňoval verejnoprávnym charakterom zápisnej výluky, avšak použil aj dôkazy predložené účastníkmi (navrhovateľom) konajúc s pôvodnými účastníkmi konania, ktorý nimi, okrem majiteľa ochranných známok v zásade už ani nie sú. 58. Podľa § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z.; úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. 59. Podľa § 40 ods. 4 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.; rozklad nie je prípustný proti rozhodnutiu, ktorým bolo zastavené konanie podľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9. 60. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku postupu žalovaného po podaní návrhov na zastavenie konaní o vyhlásenie ochranných známok za neplatné, po tom, čo došlo k späťvzatiu návrhov navrhovateľom. 61. Z citovaného ustanovenia § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach vyplýva, že úrad zastaví konanie na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie s tým, že úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Z uvedeného vyplýva, že nie za každej situácie úrad musí akceptovať vôľu navrhovateľa, realizovanú dispozíciu s jeho návrhom. Nie je povinný tak urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci, avšak neznamená to, že účastníci konania by nemuseli byť o tom, ako je posúdené späťvzatie, vyrozumení. Ak úrad má za to, že bude postupovať v zmysle druhej časti ustanovenia § 51 ods. 8 zákona č. 506/2009 Z. z.; a teda využije svoje oprávnenie, že nie je povinný na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie zastaviť konanie, musí takýto svoj postup odôvodniť v rozhodnutí, resp. aspoň v oznámení (opatrení) o zamietnutí (nevyhovení) návrhu s konštatovaním, že od takéhoto momentu sa konanie pretransformuje na konanie, ktoré môže začať ex offo, s čím súvisí napríklad iný spôsob dokazovania, či iný okruh účastníkov konania. Zákonodarca explicitne neprikazuje úradu nezastaviť konanie, ak môže konanie začať z úradnej moci. Práve preto bolo potrebné svoje stanovisko náležite odôvodniť. Správny orgán musí zohľadniť dĺžku trvania konania, dôkaznú situáciu, eventuálnu zmenu skutkového stavu a pod., čo všetko môže vplývať na posúdenie okolností ohľadom vhodnosti zastavenia konania po späťvzatí návrhu. Z takýchto aspektov späťvzatie návrhu nebolo vôbec posudzované. Ak by zákonodarca umožňoval taký postup ako zvolil žalovaný, v zhode so stanoviskom právneho zástupcu žalobcu 2/ prednesenom na pojednávaní aj správny súd zastáva názor, že zákon by to explicitne pomenoval ako je tomu napríklad v ustanovení § 29 Zákona o ochranných známkach. Rovnako, pokiaľ by zákonodarca mal na mysli vylúčiť späťvzatie návrhu v prípadoch existencie verejnoprávneho charakteru zápisnej výluky, explicitne by upravil nemožnosť dispozície s návrhom, resp. by to vyjadril v zákonnom ustanovení nie slovami, že úrad nie je povinný konanie zastaviť, ale napríklad, že úrad je povinný pokračovať v konaní, pretože takéto konanie mohlo začať aj ex offo. Zákonodarca však ponechal na správne uváženie úradu zohľadniť okolnosti tej-ktorej veci a vhodnosť zastavenia konania. Samozrejme, správna úvaha a vyhodnotenie postupu musí byť náležite odôvodnené. 62. Z dôvodov vyššie uvedených úrad musí svoje stanovisko po späťvzatí návrhu odôvodniť zrozumiteľným preskúmateľným spôsobom, pričom správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcov 1/, 2/, že mal vydať rozhodnutie, v krajnom prípade opatrenie (oznámenie) o pokračovaní v pretransformovanom konaní, ktoré mohol úrad začať aj ex offo, nakoľko s tým súvisí napr. otázka ďalšieho spôsobu vedenia dokazovania, okruhu účastníkov konania a pod. 63. To, že podľa § 40 ods. 4 písm. b) Zákona o ochranných známkach nie je prípustný rozklad proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 51 ods. 8 neznamená, že rozklad nie je prípustný v prípade, ak úrad postupuje podľa druhej časti ustanovenia § 51 ods. 8 za bodkočiarkou, t. j. nezastaví konanie zastávajúc názor, že konanie môže začať aj z úradnej moci. Práve v takomto prípade sa môžu účastníci konania cítiť dotknutí na svojich právach, nesúhlasiť s vyhodnotením späťvzatia návrhu, ak navrhovateľ disponuje svojim návrhom. Práve v takomto prípade má byť zachované oprávnenie dotknutého účastníka konania proti postupu úradu namietať. 64. Výklad a interpretácia ustanovenia § 51 ods. 8 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého by úrad mal vydávať rozhodnutie len o zastavení konania a nie aj o nezastavení konania, zo zákona nevyplýva. Ide nesprávny postupu, podstatné porušenie predpisov o správnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 65. Podľa názoru správneho súdu, za danej procesnej situácie, mal predseda úradu v druhostupňovom konaní v zásade dve možnosti, buď zrušiť prvostupňové rozhodnutie a zastaviť konanie alebo ak zastával názor, že sa jedná o prípad, kedy úrad nemá povinnosť zastaviť konanie v zmysle § 51 ods. 8, druhá časť vety za bodkočiarkou zákona č. 506/2009 Z. z., mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu, aby takéto konanie (v ktorom sa jedná o iný procedurálny postup pri dokazovaní, úrad sám vyhľadáva dôkazy), mohlo prebehnúť dvojinštančne. Konanie ex offo nikdy nemôže začať v druhostupňovom konaní. Len v dvojinštančnom konaní môžu byť zachované procesné práva účastníka konania, v danom prípade majiteľa ochranných známok, tak, aby vzhľadom na zmenenú situáciu pri dokazovaní mal priestor predkladať dôkazy, resp. v rámci obrany reagovať na získané podklady k rozhodnutiu úradom a brojiť proti jeho záverom. Ak neprebehlo dvojinštančné konanie, mohol sa domáhať ochrany proti záverom úradu prvý krát až podaním správnej žaloby. Je minimálne neštandardné, aby žalovaný pri rozhodovaní po späťvzatí návrhu vychádzal aj z dôkazov predložených navrhovateľom v konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu 2/, navyše, ak tieto dôkazy boli inak vyhodnotené úradom ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, bez presvedčivého odôvodnenia zmeny správnej úvahy, najmä v častiach (otázkach), kde Najvyšší súd SR nezaujal konkrétny právny názor, ktorým by zaviazal úrad a neurobil tak ani Ústavný súd SR. 66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ - Tatranská mliekareň, a.s. sa návrhmi podanými dňa 06.04.2007 na Úrade priemyselného vlastníctva SR domáhal výmazu slovných ochranných známok „U.“ zapísaných v registri ochranných známok úradom pod č. XXXXXX a pod č. XXXXXX z dôvodov vyššie popísaných. Úrad v dvojinštančnom konaní čiastočne vyhovel návrhu, keď vyhlásil ochrannú známku pod č. XXXXXX za neplatnú v časti pre vymenované tovary v triede 30 a ponechal ju v platnosti pre tovary maslo, tvarohy a syry v triede 29, a to z dôvodu, že majiteľ tejto ochrannej známky nepreukázal jej používanie vo vzťahu k označeným tovarom, pre ktoré bola vyhlásená za neplatnú a dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že označenie „U.“ je druhovým označením pre tovary syry. Z rovnakého dôvodu zamietol aj návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky „U.“ pod č. XXXXXX. 67. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola na základe správnej žaloby posudzovaná Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. 23S/51/2013 z 19.06.2013 žaloby zamietol z dôvodu, že žalobca Tatranská mliekareň, a.s. neuniesol dôkazné bremeno preukázania zdruhovenia slovného označenia „U.“ pre určitý druh syra, akceptujúc, že rozhodnutie úradu bolo vydané v rámci povolenej správnej úvahy hodnotenia zisteného skutkového stavu. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013 zo 07.10.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu a zrušil rozhodnutia žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie s konštatovaním, že pojem „U.“ u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry sa nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra obsahujúcim modrozelenú pleseň, pričom túto evokáciu je možné v prostredí Slovenskej republiky hodnotiť ako všeobecne známu skutočnosť. Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje, súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej existenciu popiera v konaní, preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena. Žalobca 1/ podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, v ktorej namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, porušenie práva na ochranu majetku a iné práva garantované Ústavou a Dohovorom, z dôvodu, že najvyšší súd nastolil právny stav, podľa ktorého majiteľ ochranných známok nebude môcť uplatniť žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu v pokračujúcom konaní pred úradom, čím dôjde k porušeniu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v pokračujúcom konaní pred úradom. Tvrdil, že Najvyšší súd rozhodol bez dokazovania, opomenul vymedziť odkedy malo napadnuté označenie zdruhovieť, konal nad návrh, keďže navrhovateľ nepodal návrhy podľa § 16 ods. 9 Zákona o ochranných známkach. Ústavný sťažovateľ sa domnieval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu vychádza zo zrejmého nepochopenia podstaty, povahy a účelu ochrannej známky. 68. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. I.ÚS 273/2015-32 zo dňa 10.06.2015 ústavnú sťažnosť majiteľa ochranných známok odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie majúc za to, že ak je vec v procesnom štádiu keď najvyšší súd sťažnosťou napádaným rozsudkom vrátil veci späť do štádia konania pred správny orgán, sťažnosť je podaná predčasne. Ústavný sťažovateľ má možnosť prekladať svoje argumenty a výhrady proti nie nemenným záverom najvyššieho súdu proklamovaným v ním napádanom rozsudku Najvyššieho súdu SR ešte aj v revitalizovanom konaní pred správnym orgánom, prípadne aj pred správnym súdom, a napokon v prípade meritórneho právoplatného rozhodnutia aj prípadnou opakovanou sťažnosťou pred Ústavným súdom. Ústavný súd preskúmava v zásade právoplatne skončené veci, v ktorých protiústavnosť nemožno už napraviť iným spôsobom, v zmysle princípu subsidiarity. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení tiež konštatoval, že viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu platí iba za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia skutkový stav vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na nový skutkový základ. Ak v dôsledku vykonaného dokazovania dôjde k zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanému súdom, nemožno bez výhrad trvať na aplikácii právneho názoru sformulovaného na podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu. 69. Správny súd, porovnajúc argumentáciu úradu ohľadom vyhodnotenia rovnakých dôkazov úradom v prvých rozhodnutiach a v rozhodnutiach teraz napadnutých žalobami, konštatuje v zhode so stanoviskom žalobcu 1/ odklon od skôr vyslovených záverov, pričom skutočne úrad náležite neodôvodnil zmenu správnej úvahy. 70. Žaloby žalobcu 2/ boli dôvodné v plnom rozsahu, keďže namietal len nesprávnosť postupu úradu v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie konaní zo dňa 27.06.2018, t. j. späťvzatím návrhov zo dňa 05.04.2007, na základe ktorých začali predmetné správne konania. 71. Správny súd považuje za dôvodnú aj žalobu žalobcu 1/, a to nielen v časti tvrdeného podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, avšak považoval žalobu dôvodnú aj v časti žalobných bodov ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí, najmä nedostatočného uvedenia dôvodov ohľadom zmeny konštatovaného skutkového stavu na základe vyhodnotenia tých istých dôkazov rozdielne, nepoznajúc správnu úvahu úradu. 72. Vada v konaní vo vzťahu k namietanému postupu ohľadom nesprávneho vysporiadania sa so späťvzatím návrhov v rozkladovom konaní, je sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného ohľadom oboch ochranných známok. Ak správny súd vyhovuje žalobe žalobcu 2/ a ide o obligatórne spojenie vecí, stáva sa v podstate pre rozhodnutie súdu irelevantným zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu 1/, ak správny súd už nemôže inak rozhodnúť. Inak povedané, pokiaľ by boli oddelené jednotlivé žaloby, už sama skutočnosť, že súd vyhovie žalobe žalobcu 2/ smerujúcej proti tomu istému rozhodnutiu napadnutému aj žalobou žalobcu 1/, zrušením rozhodnutia odpadá predmet súdneho prieskumu ohľadom ďalších žalobných námietok žalobcu 1/. Napriek tomu správny súd zaujal aspoň okrajovo právny názor k meritórnemu posudzovaniu veci najmä ohľadom viazanosti právnym názorom Najvyššieho súdu SR v spojení s uznesením Ústavného súdu SR. 73. V ďalšom konaní žalovaný nanovo posúdi v jednotlivých konaniach úkon späťvzatia návrhu. Ak sám nezastaví konanie v spojení s predchádzajúcim zrušením prvostupňového rozhodnutia, zruší prvostupňové rozhodnutie a vráti vec do štádia prvostupňového konania v záujme toho, aby prebehlo riadne dvojinštančné konania, ktoré by bolo možné začať ex offo. 74. Žalovaný v ďalšom konaní zohľadní, že závery Najvyššieho súdu SR boli prijaté v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaniach, ktoré inicioval žalobca 2/. Ak úrad nezastaví takéto konania, nové rozhodnutie vydané v konaní náležite odôvodní, najmä posun, zmenu v správnej úvahe pri vyhodnocovaní tých istých dôkazov oproti jeho predchádzajúcim záverom. 75. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí v konaní mali úspech, správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP a § 176 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.