Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200351 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200351.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: SMS Dubovec, s.r.o., 013 12 Turie č. 454, IČO: 43879985, zast. AK ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36864455 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100593448/2019, č. 100593940/2019, č. 100594083/2019, č. 100594188/2019 a č. 100593833/2019, všetky zo dňa 08.03.2019 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobia jednotlivých mesiacov r. 2015 a r. 2016. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 28.06.2017, daňová kontrola začala dňa 25.07.2017. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia február až december 2015 a január až august 2016 správca dane vyhotovil Protokol č. 101256914/2018 zo dňa 02.07.2018 (ďalej len „Protokol"), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 06.07.2018. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane 27.07.2018 a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica zo dňa 15.10.2018. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy 2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutia nasledovne: Správca dane rozhodnutím č. 102115587/2018 zo dňa 24.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume19.904,- € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 24.09.2015 3.503,26 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 23.407,26 €, rozdiel dane v sume 19.904,- € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „august 2015"). Správca dane rozhodnutím č. 102115797/2018 zo dňa 24.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 58.539,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 26.10.2015 6.311,45 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 64.850,93 €, rozdiel dane v sume 58.539,48 € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „september 2015"). Správca dane rozhodnutím č. 102115983/2018 zo dňa 24.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 52.237,68 € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 25.11.2015 4.024,30 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 56.261,98 €, rozdiel dane v sume 52.237,- € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „október 2015"). Správca dane rozhodnutím č. 102116169/2018 zo dňa 24.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 47.916,- € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 28.12.2015 3.440,95 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 51.356,95 €, rozdiel dane v sume 47.916,- € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „november 2015"). Správca dane rozhodnutím č. 102116111/2018 zo dňa 24.10.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.256,- € na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 25.01.2015 (správne malo byť uvedené 2016) 695,64 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 6.951,64 €, rozdiel dane v sume 6.256,- € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „december 2015"). 3. Správca dane svoje rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období august, september a október 2015 odôvodnil zhodne s tým, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr dodávateľa RKI s.r.o., ktorými bolo fakturované na základe žalobcovej objednávky a v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených X. za odvysielané reklamné spoty „Q. L." správca dane preveroval, či došlo k zdaniteľným plneniam fakturovaným dodávateľom RKI s.r.o. a či skutočne boli služby na základe Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 16.01.2015 dodané. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť prostredníctvom daňového priznania právo na odpočítanie dane z prijatého tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH") v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, dodávateľovi musí vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane svojím konaním porušil cit. ustanovenia Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie august, september a október 2015, pričom nepreukázal splnenie podmienok hmotnoprávnej povahy, a teda nepreukázal, že fakturované plnenia boli skutočne dodané práve dodávateľom RKI s.r.o. a že mu z titulu dodania vznikla daňová povinnosť. Správca dane počas daňovej kontroly vypočul ako svedka konateľa deklarovaného dodávateľa RKI s.r.o. X. P., ktorý túto funkciu vykonával v období od 07.11.2013 do 26.06.2015 a F. U., bývalého konateľa spoločnosti MG Media s.r.o. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil ako dôkaz dve CD, na ktorých sa nachádzal 15 sek. reklamný spot, ktorý bol vytvorený z fotiek strojov a dopravných prostriedkov a obsahoval kontaktné údaje na spoločnosť SMS Dubovec s.r.o., ďalej fotodokumentáciu označenú ako „J. F." a „J. L. Q.", ktorá obsahovala fotky LED obrazoviek, na ktorých bola premietaná reklama spoločnosti SMS Dubovec s.r.o., z ktorých však nie je možné určiť, kde sa jednotlivé LED panely nachádzajú, v akom období bola fotodokumentácia vyhotovená. Fotodokumentácia a predložené CD podľa správcu dane nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá na deklarovaných miestach. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval nielen žalobcu, ale aj jeho dodávateľov, na čo mal z dôvodu pochybností ohľadne dodávok legitímne právo s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa uvádza, že v prípade pochybností je správca dane oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. Jednalo sa o nasledovný reťazec: LASER media s.r.o. - MG Media s.r.o. - RKI s.r.o. - SMS Dubovec s.r.o. Daňový subjekt LASER media s.r.o., ktorý sa nachádza na začiatku reťazca a ktorý mal podľa tvrdenia svedka F. U. zodpovedať za odvysielanie reklamných spotov, nevedel vierohodne doložiť odvysielanie predmetných reklamných spotov v preverovaných zdaňovacích obdobiach, keďže nezaslal správcovi dane žiadne relevantné písomnosti, listiny, vysvetlenia, dokumentácie, ani nahrávky, ktoré by potvrdili existenciu dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi LASER media s.r.o. a odberateľom MG Media s.r.o. Z vypočutia svedka X. P., bývalého konateľa spoločnosti RKI s.r.o. vyplýva, že tento potvrdil, že spoločnosť RKI s.r.o. ako dodávateľ vykonávala pre žalobcu reklamné služby, tieto však nezabezpečovala spoločnosť RKI s.r.o., ale odvysielanie bolo zabezpečené subdodávateľsky spoločnosťou MG Media s.r.o. Uviedol, že umiestnenie reklamných spotov zabezpečoval subdodávateľ, pričom dôkazom o odvysielaní reklamných spotov už nedisponuje, keďže účtovníctvo odovzdal novému konateľovi K. Q.. Ďalej uviedol, že spoločnosť RKI s.r.o. nebola v čase jeho konateľstva vlastníkom LED veľkoplošnej obrazovky a spoločnosť nemala technické vybavenie na vyhotovenie predmetných reklamných spotov. Nepredložil žiadne doklady preukazujúce, že reklamné služby boli spoločnosťou RKI s.r.o. dodané v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobcovi. Z výpovede svedka F. U., bývalého konateľa spoločnosti MG Media s.r.o. vyplýva, že tento si nepamätal, odkedy s daňovým subjektom RKI s.r.o. spolupracoval, výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov, pričom názvy firiem a grafikov si z odstupom času nepamätal, uviedol, že nevlastní účtovné, ani iné dokumenty spoločnosti MG Media s.r.o. a tieto odovzdal novému konateľovi (podľa zistení správcu dane spoločnosť MG Media s.r.o. je od 06.02.2018 bez konateľa a jediným spoločníkom je občan K. A.). F. U. si nepamätal, na aký účel slúžila reklama, ktorá bola v r. 2015 dodaná odberateľovi RKI s.r.o., nepamätal si, o čo sa v konkrétnych spotoch jednalo, uviedol, že dokumentáciu nemá k dispozícii, pretože túto po odvysielaní reklám vrátil objednávateľovi. Ďalej uviedol, že za odvysielanie spotov bola zodpovedná spoločnosť LASER media s.r.o. Žalobcom predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho dodávateľom (RKI s.r.o.) nevyplýva, že dodávateľ tieto služby dodal prostredníctvom ďalších spoločností, keďže spoločnosť RKI s.r.o. vystupovala ako poskytovateľ služby a zároveň zhotoviteľ reklamného spotu. Správca dane uzavrel, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že daň uvedená na faktúrach, ktoré mali byť vystavené dodávateľom RKI s.r.o. žalobcovi, neboli vo faktúre uvedené z riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach, boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to v miestach, v čase a v počte opakovaní uvedených na faktúrach. Správca dane z uvedených dôvodov neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr. 4. V rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o., ktorými boli fakturované stavebné práce - vykonané práce na stavbe D. A. Z. F. a drvenie kameniva v lome E. E. (september 2015) a ya práce vykonané v lome E. E. (október 2015), (ďalej len „stavebné práce"). Správca dane preveroval, či boli deklarované služby (stavebné práce) skutočne žalobcovi poskytnuté, resp. dodané deklarovaným dodávateľom STAVBYT Košice s.r.o., a teda či si žalobca oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Prostredníctvom dožiadaného správcu dane bol vypočutý svedok M. O., ktorý bol od 15.05.2012 do 01.02.2016 konateľom spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. Z jeho výpovede vyplynulo, že už nie je konateľom spoločnosti, nedisponuje žiadnymi dokladmi, pretože svoj podiel previedol na inú osobu (K.K. X.). Hlavným predmetom činnosti spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. bola stavebná činnosť, prevádzku nemali, sídlo spoločnosti bolo na adrese jeho trvalého bydliska, spoločnosť mala zamestnancov, ale nepamätal si koľko, nemali nehnuteľný majetok, vlastnili jednu dodávku. Spoločnosť žalobcu poznal, spolupracoval s ňou, práce pre žalobcu boli dodané, avšak v subdodávkach, spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. zabezpečila firmu, ktorá konkrétne práce vykonala v r. 2015 podľa potreby, pričom obchodné meno uvedenej firmy neuviedol. Nevedel sa vyjadriť, či bola uzavretá zmluva, potvrdil však, že vystavil faktúry na základe objednávok a súpisu prác, nevedel však uviesť podrobnosti, keďže nemá k dispozícii účtovníctvo. Nepamätal si svojich subdodávateľov, skutočnú realizáciu fakturovaných zemných prác a služieb finančného poradenstva nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Správca dane nahliadol do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu, z ktorej zistil, že žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov o skutočnom vykonaní deklarovaných služieb finančného poradenstva a dodávok stavebných prác fakturovaných žalobcovi dodávateľom STAVBYT Košice s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz. K finančnému poradenstvu nepodal žiadne vyjadrenie, ani dôkazy, predložil len Zmluvu o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb z 01.01.2015 uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. ako poradcom, pričom zo zmluvy nevyplýva, že STAVBYT Košice s.r.o. bude vystupovať ako sprostredkovateľ, ani že predmetné služby zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Správca dane konštatoval, že daň uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. za finančné poradenstvo nebola vo faktúrach uvedená z riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Žalobca nepredložil na výzvu žiadny dôkaz ani k faktúram za stavebné práce (napr. požadované objednávky, súpis prác, zmluvy, stavebné denníky na jednotlivých stavbách, zoznam pracovníkov a pod.), uviedol len, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, objednávky sa realizovali telefonicky, stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ. Správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 a § 45 ods. 2 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") a nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočítanie DPH z faktúr prijatých od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o. Správca dane mu preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane ďalej uviedol, že zákonodarca pre odpočet DPH požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou a dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného dodania fakturovaného tovaru alebo služby nepostačujúce. Vystavenie faktúry samo o sebe nepreukazuje, že sa obchod zrealizoval. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý zdaniteľný obchod bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne zrealizovaný. Ani skutočnosť, že doklad je riadne zaúčtovaný, nerobí z neho dôkaz, že platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Takýmto dokladom je faktúra len vtedy, ak bola vystavená na základe skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu. Účtovný doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt preukázať. 5. V rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie september, október, november a december 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr za stavebné práce vystavených dodávateľom ELCOM - KE s.r.o. Košice za pomocné zemné práce na stavbe D. A. Z. F. (september 2015), za stavebné práce na stavbe Q. a na stavbe L. (október 2015), za stavebné práce na stavbe Q. (november 2015) a za stavebné práce na stavbe L. (december 2015). Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu nazrel do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu zistil, že v čase vystavenia faktúr bol konateľom deklarovaného dodávateľa ELCOM - KE s.r.o. M. F., pričom právnym nástupcom sa od 20.05.2016 stal daňový subjekt NEDOS s.r.o. Rožňava, ktorý bol vymazaný z Obchodného registra 01.06.2016 a jeho právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť TASMANIA s.r.o. Trenčín, pričom konateľom od 21.01. do 31.05.2016 bol F. Q., J., avšak daňový subjekt TASMANIA s.r.o. bol 09.06.2016 vymazaný ex offo z Obchodného registra. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že daňový subjekt ELCOM - KE s.r.o. za zdaňovacie obdobie r. 2015 nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za r. 2015, daňový subjekt NEDOS s.r.o. daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za r. 2015 nepodal a daňové priznanie na DPH nepodal ani subjekt TASMANIA s.r.o. v r. 2015. Správca dane ďalej zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 13.03.2017 spísanej na Daňovom úrade Košice so svedkom M. F., A., konateľom spoločnosti ELCOM - KE s.r.o. v čase vystavenia faktúr zistil, že svedok nedisponuje dokladmi tejto spoločnosti, nakoľko ich odovzdal F. Q., konateľovi spoločnosti NEDOS s.r.o., o čom svedok následne 14.03.2017 predložil Preberací protokol, svedok si nepamätal meno účtovníčky spoločnosti, ani mená žiadnych dodávateľov, resp. živnostníkov. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 20.12.2017 spísanej na Daňovom úrade Košice s D.. X. R., konateľom spoločnosti TASMANIA s.r.o. Trenčín, bolo zistené, že svedok bol konateľom spoločnosti TASMANIA s.r.o. v skutočnosti len niekoľko hodín, nakoľko na obchodnom súde zistil, že spoločnosť už 17.05.2016 zanikla a on mal nastúpiť do funkcie od 18.05.2016. U splnomocneného zástupcu majiteľa spoločnosti TASMANIA s.r.o. požadoval uvedenie veci do pôvodného stavu, pretože videl v tom podvod. Zistil, že spoločníkom je spoločnosť v republike Marschallové ostrovy. Uviedol, že nikdy fyzicky nedisponoval dokladmi spoločnosti TASMANIA s.r.o., neboli mu fyzicky odovzdané. Správca dane následne bývalého konateľa spoločnosti ELCOM - KE s.r.o. Košice M. F. vyzval na predloženie dokladov týkajúcich sa obchodných transakcií medzi spoločnosťou ELCOM - KE s.r.o. Košice ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, avšak tento nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane konštatoval, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach a ani deklarovaný dodávateľ ELCOM - KE s.r.o. nepreukázal dodanie služieb žiadnymi relevantnými dôkazmi, nepreukázal, že v podaných daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia priznal a odviedol daň z uvedených faktúr. Dodávateľ nespolupracoval so správcom dane, je nedôveryhodný. Na základe vyhodnotenia všetkých dokladov dostupných informácií z informačného systému finančnej správy správca dane konštatoval, že daň uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou ELCOM - KE s.r.o. žalobcovi nebola vo faktúrach uvedená z riadneho podnikateľského alebo iného účelu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ELCOM - KE s.r.o., pretože žalobca nepreukázal v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli platiteľovi skutočne dodané, resp. uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúrach označená ako dodávateľ. 6. V rozhodnutí za zdaňovacie obdobie september 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry za prenájom odbornej pracovnej sily podľa objednávky za mesiac september 2015 vystavenej dodávateľom F.. T. A. DUNA-Stav, Stará Ľubovňa. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení nazrel do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu a zo Zápisnice o miestnom zisťovaní z 11.12.2017 zistil, že F.. A. k preverovanej faktúre uviedol, že predmetom bolo cca 20-25 ľudí podľa potrieb objednávateľa, menný zoznam nepredložil, predložil dve dodávateľské faktúry a to faktúru od spoločnosti AM BUILD s.r.o. Košice za prenájom odbornej pracovnej sily na základe objednávky za mesiac september 2015 (objednávka 2015/144) a jednu faktúru od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. za stavené práce na základe objednávky a súpisu prevedených prác za mesiac september 2015 (objednávka 2015/143) na stavebné práce: cesty A., A., V.: pokládka žľabov, osadenie dopravného značenia, čistenie komunikácie I. - SMS Dubovec: prenájom odbornej pracovnej sily celkom 17.972,- €. F.. T. A. DUNA-Stav nevedel, aké práce konkrétne boli vykonané, nakoľko zákazka bola dodaná subdodávateľským spôsobom, vzhľadom na rozsah zákazky nemal odovzdávacie protokoly, ani súpis vykonaných prác, nakoľko boli vykonané subdodávateľmi. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a objasnenie, aké práce boli konkrétne vykonané prenajatou odbornou pracovnou silou, kde boli práce vykonané, na akých stavbách, zákazkách, diele a kým konkrétne boli vykonané, kto zabezpečoval kontrolu pracovnej sily a vykonania prác, kto práce prevzal. Žalobca k výzve nepredložil dôkazy, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že pracovníci vykonávali práce na oprave prístupovej cesty do lomu v E. E. (úprava terénu, podkladových vrstiev pre ukladanie betónových podpier a zakladanie zvodidiel), smenovnica sa má nachádzať na daňovom úrade a má z nej vyplývať počet a množstvo odpracovaných hodín. Uviedol, že kontrolu prác vykonával osobne p. L.. K požiadavke na predloženie súpisu vykonávaných prác a preberacích a odovzdávacích protokolov uviedol, že predmetom zmluvy bolo dodanie pracovníkov, nie zmluva o dielo. Uvedené práce mali byť vykonávané v súvislosti so zabezpečením prevádzky nákladných motorových vozidiel žalobcu po tejto ceste, pričom tieto vozidlá v lome aj parkovali. Z uvedeného mala vyplynúť aj opodstatnenosť vykonaných prác. Správca dane z výpovede svedka M. O., bývalého konateľa spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. zistil, že tento nedisponuje účtovníctvom a nepamätal si, či spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. v r. 2015 vykonala pre spoločnosť F.. T. A. DUNA- Stav práce alebo služby. Potvrdil, že vystavil pre F.. T. A. faktúru v septembri 2015 za stavebné práce na základe objednávky a súpisu prevedených prác, avšak nevedel, kým konkrétne boli práce vykonané, neuviedol, akými strojmi, ani kto bol konečným odberateľom stavebných prác uvedených na faktúre zo septembra 2015. Uviedol, že mu nie je známy zoznam pracovníkov priložený k faktúre 2015/35 od dodávateľa F.. T. A. vystavenej pre žalobcu. Správca dane zo svedeckej výpovede F.. T. A. (z 03.05.2018) zistil, že v r. 2015 vykonával stavebnú činnosť v mieste trvalého bydliska, nemal prevádzku, nemal žiadnych zamestnancov, podnikateľskú činnosť vykonával v subdodávkach prostredníctvom SZČO. Potvrdil spoluprácu v r. 2015 so žalobcom, obchod mal prebehnúť subdodávateľsky. Žalobca mu zavolal a D.. A. kontaktoval STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., ktoré poskytli na danú akciu pracovníkov, následne vystavil faktúru za prenájom odbornej sily podľa objednávky za september 2015 s odbornosťou murár a tesár. Nevedel predložiť menný zoznam prenajatej pracovnej sily. Uviedol, že on nevyhotovil zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily, nevedel preto konkretizovať žiadne mená, nevedel uviesť, aké práce boli vykonávané, ani na akom mieste. K faktúre pre STAVBYT Košice s.r.o. uviedol, že nemá súpis prác. K zoznamu pracovníkov pripojenému k dodávateľskej faktúre vystavenej F.. A. pre žalobcu (2015/35 za september 2015) uviedol, že podpis na zozname je jeho, ale tento mu bol predložený, nevedel však uviesť kým a nevedel, od ktorého z jeho dodávateľov je uvedený zoznam pracovníkov. Žalobcom predložený dôkaz - smenovnica (menný zoznam pracovníkov) správca dane vyhodnotil s tým, že v zozname sú uvedené údaje: meno a priezvisko pracovníkov (v počte 20), pracovisko - K., prevádzkový režim, odpracované dni a hodiny, zoznam je podpísaný žalobcom i F.. A., avšak neobsahuje dátum, ani mesiac, ani rok. Správca dane poukázal na obsah výpovedí F.. A. a M. O., ktorí nevedeli uviesť žiadne konkrétne údaje, nepamätali si žiadne mená, nevedeli uviesť, aké práce boli vykonávané prenajatou pracovnou silou, súpisy prác neboli k dispozícii, nevedeli uviesť, kto bol konečným odberateľom prác. Správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočet DPH z prijatej faktúry vyhotovenej dodávateľom F.. A., nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to dodávateľom uvedeným na faktúre, nepreukázal, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané deklarovaným dodávateľom, ani že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Poukázal na to, že formálne doloženie obchodného príkazu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade a pod. nestačí, ak sa nepreukáže skutočné dodanie fakturovaného tovaru/služby. Správca dane mal za to, že neboli splnené podmienky na odpočet DPH z predmetnej faktúry od dodávateľa F.. A.. 7. V rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie október a november 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr za práce vykonané na stavbe „C.D." (október 2015) a za práce vykonané na stavbe „M." a „A. X. - Q., X. B." (november 2015) vystavených dodávateľom AM BUILD s.r.o. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení nazrel do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu a zo Zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom T. F., bývalým konateľom spoločnosti AM BUILD s.r.o. zistil, že tento potvrdil spoluprácu so žalobcom v r. 2015 a uviedol, že hlavnou činnosťou spoločnosti bolo sprostredkovanie prác. Ďalej uviedol, že mal zamestnancov, nepamätal si však ich mená, nemal účtovníctvo, pretože ho mal odovzdať nástupníckej spoločnosti VARUD s.r.o. Ďalej uviedol, že pre žalobcu vedel zohnať firmu, ktorá mala nákladné autá, ktoré potreboval žalobca a že spoločnosť AM BUILD s.r.o. vykonala pre žalobcu práce v subdodávke - sprostredkovanie a servis, prevážanie hliny, nakladanie a vykladanie kameňov okolo kameňolomu, miesto výkonu bolo pri I., nevedel presne kde. Žalobca dal objednávku a on to sprostredkoval, viac si nepamätal. Nepamätal si, aké práce boli vykonané, ani ktoré firmy ich vykonali, ani miesto ich výkonu. Správca dane preveroval spoločnosť VARUD s.r.o. a zistil, že na adrese sa nachádza rodinný dom bez označenia, spoločnosť podala daňové priznanie naposledy v r. 2012. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich vykonanie deklarovaných prác (objednávky, zmluvy, súpisy prác k faktúram s uvedením, kto konkrétne práce vykonal, kto ich kontroloval, zoznam pracovníkov, akými strojmi boli práce vykonané). Žalobca na výzvu nepredložil žiadny dôkaz a uviedol, že objednávky boli telefonické, stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ. Správca dane vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi AM BUILD s.r.o. s tým, že tento dodávateľ nepredložil žiadne dôkazy, že deklarované práce dodal žalobcovi, z výpovede bývalého konateľa vyplýva, že všetky práce mali byť vykonané subdodávateľsky, hoci vo faktúrach je fakturované vykonanie prác, nie sprostredkovanie služieb. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepredložil dôkazy o pravdivosti a správnosti faktúr, nepreukázal, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané, nebolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi uvedenému na faktúrach, vznikla daňová povinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. 8. V rozhodnutí za zdaňovacie obdobie november 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry dodávateľa R & S DESIGN s.r.o., ktorými bolo fakturované na základe žalobcovej objednávky a v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených play- listov za odvysielané reklamné spoty „Q. L.". Správca dane preveroval, či boli služby skutočne na základe Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 22.12.2015 dodané. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatého tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, dodávateľovi musí vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil uvedené ustanovenie Zákona o DPH z dôvodu, že nepreukázal, že fakturované plnenie bolo skutočne dodané práve dodávateľom R & S DESIGN s.r.o. a že mu z titulu dodania vznikla daňová povinnosť. Počas daňovej kontroly bol ako svedok vypočutý konateľ dodávateľa (v období od 25.02.2012 do 27.07.2017) J. E. a F. U., bývalý konateľ spoločnosti PONTES s.r.o., ktorá mala do 16.12.2015 obchodné meno Média MG s.r.o. Žalobca na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov predložil dve CD, na ktorých sa nachádzal 15 sek. reklamný spot, ktorý bol vytvorený z fotografií strojov a dopravných prostriedkov a obsahoval kontaktné údaje na spoločnosť SMS Dubovec s.r.o., ďalej fotodokumentáciu označenú ako „J. F. a J. L. Q.", ktorá obsahovala fotky LED obrazoviek, na ktorých bola premietaná reklama spoločnosti SMS Dubovec s.r.o., z ktorých nie je možné určiť, kde sa jednotlivé LED panely nachádzajú a v akom období bola fotodokumentácia vyhotovená. Fotodokumentácia a predložené CD nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovanom zdaňovacom období a že služba bola poskytnutá na deklarovaných miestach. Správca dane ďalej uviedol, že preveroval nielen žalobcu, ale aj jeho dodávateľov, na čom mal z dôvodu pochybností ohľadne dodávok legitímne právo s poukazom na rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa uvádza, že v prípade pochybností je správca dane oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. Išlo o reťazec LASER média s.r.o. - PONTES s.r.o. (do 16.12.2015 Média MG s.r.o.) - R & S DESIGN s.r.o. - SMS Dubovec s.r.o. Daňový subjekt LASER média s.r.o., ktorý sa nachádza na začiatku reťazca nevedel vierohodne doložiť odvysielanie predmetných reklamných spotov v preverovanom zdaňovacom období (napr. predložením plánu vysielania, evidencie, playlistov, štatistických údajov, vyhodnotenia týkajúceho sa predmetnej reklamnej kampane a pod.). Z vypočutia svedka J. E., bývalého konateľa spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. vyplýva, že tento potvrdil, že dodávateľ zabezpečil odvysielanie reklamných spotov, avšak rozsah a obdobie nevedel presne uviesť, pretože účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti osobe, ktorej meno si nepamätal. Uviedol, že dodávateľom bol F. U., firma PONTES s.r.o., ktorý zabezpečil odvysielanie. Uviedol, že o odvysielaných spotoch sa viedla fotodokumentácia, reklamné spoty boli v r. 2015 a 2016 odvysielané spoločnosťou PONTES s.r.o. Nevedel uviesť žiadne informácie týkajúce sa objednávok alebo uzatvorenej zmluvy z dôvodu, že nemôže nahliadnuť do účtovníctva. Rovnako nevedel predložiť fotodokumentáciu, ktorá mala byť odovzdaná po zlúčení nástupníckej spoločnosti. Potvrdil, že fotodokumentáciu viedol on osobne a tiež on osobne určil cenu za fakturované služby. Ďalej nevedel zdokladovať existenciu obchodných transakcií medzi dodávateľom R & S DESIGN s.r.o. a odberateľom žalobcu z dôvodu, že účtovníctvo odovzdal nástupníckej organizácii. Správca dane uviedol, že posledná nástupnícka organizácia tohto dodávateľa bola z obchodného registra vymazaná 08.11.2017, pričom právni nástupcovia tohto dodávateľa BROOKBELL International s.r.o. a Hammerlina Trade s.r.o. nepodali za zdaňovacie obdobie r. 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Žalovaný nahliadol do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb vykonanej u žalobcu za r. 2015, z ktorej zistil, že Daňovým úradom Trenčín bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 19.04.2018 so svedkom F. U., bývalým konateľom spoločnosti PONTES s.r.o. Z výpovede svedka F. U. (bývalým konateľom R & S DESIGN s.r.o. J. E. uvedeného dodávateľa PONTES s.r.o., do 16.12.2015 podnikajúcim pod obchodným menom Média MG s.r.o.) vyplynulo, že si nepamätá, odkedy s dodávateľom žalobcu spolupracoval a ani meno jeho konateľa. Výrobu reklamných spotov mal zabezpečovať prostredníctvom externých firiem a grafikov, ktorých názvy si nepamätal, pričom nedisponuje účtovnými dokladmi firmy PONTES s.r.o., a preto ich nemôže ani dodatočne dohľadať. Nepamätal si, o čom sa jednalo v jednotlivých spotoch, uviedol, že nemá fotodokumentáciu k dispozícii, pretože túto po odvysielaní reklám vrátil objednávateľovi a s dodávateľom žalobcu spolupracoval len pri návrhu reklamného spotu, pričom za odvysielanie bola zodpovedná spoločnosť LASER média s.r.o. Žalobcom predložená fotodokumentácia s CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazuje, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá, t.j. že spot bol odvysielaný na deklarovaných miestach. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho dodávateľom nevyplýva, že dodávateľ tieto služby dodal prostredníctvom ďalších spoločností. Správca dane uzavrel, že z týchto skutočností vyplýva, že daň uvedená na faktúre, ktorá mala byť vystavená dodávateľom R & S DESIGN s.r.o. nebola vo faktúre uvedená z riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane napokon uviedol, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúre boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a to v miestach, v čase a v počte opakovaní uvedených na faktúre. Správca dane preto neuznal odpočítanie dane z predmetnej faktúry. 9. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutí za zdaňovacie obdobia august, september, október, november a december 2015 uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že podstatou zistení správcu dane bolo, že reklamné či iné dodávateľské služby a stavebné práce mali byť realizované subdodávateľským spôsobom, čo sa však nepodarilo preukázať. Preto na zdaniteľné obchody a daň uvedenú na faktúrach správca dane neprihliadol. K námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k Protokolu k jednotlivým spoločnostiam, v ktorých bola vykonaná správcom dane kontrola a to na DPH ako i na daň z príjmu (Protokol č. 101244654/2018 zo dňa 28.06.2018), k vyhodnoteniu skutkového stavu a následne ku konštatovaniu spochybniteľného zdaniteľného plnenia a to vo vzťahu k spoločnostiam RKI s.r.o., STAVBYT Košice s.r.o., ELCOM - KE s.r.o., F.. T. A., DUNA - Stav, AM BUILD s.r.o., R & S DESIGN s.r.o. správca dane uviedol, že vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia február až december 2015 a január až august 2016 vykonanej u žalobcu nevyšli najavo žiadne podstatné skutočnosti a žalobcom neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na preukázané kontrolné zistenia správcu dane. Žalobca nenavrhol žiadne úkony, ktoré by mal správca dane vo vyrubovacom konaní realizovať. Z uvedeného dôvodu správca dane zotrval na preukázaných kontrolných zisteniach uvedených a zdôvodnených v Protokole z daňovej kontroly. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by preukazovali, že deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Daňová kontrola je základným aktom daňového konania a na daňové účely sa ňou rozumie potrebné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov na určenie daňovej povinnosti z hľadiska jej hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Medzi základné zásady daňového konania patrí zásada zákonnosti, ktorá je záväzná aj pre daňovú kontrolu. To znamená, že správca dane je popri požiadavke chrániť záujmy štátu povinný súčasne zachovávať zákonom chránené práva a záujmy daňových subjektov. Táto zásada úzko súvisí s ďalšími zásadami a to so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a primeranosti použitých prostriedkov. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je v jeho právomoci posúdiť ich vierohodnosť a rozhodnúť o ich použití ako dôkazu. Z § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. Z toho je zrejmé, že dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať v cit. ustanovení zákona zakotvené predpoklady, je na daňovom subjekte. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, nesie za to dôsledky. Rozhodnutia žalovaného 10. O podaných odvolaniach žalobcu proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane rozhodol tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil nasledovne: Rozhodnutím č. 100593448/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie august 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného august 2015"). Rozhodnutím č. 100593940/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného september 2015"). Rozhodnutím č. 100594083/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie október 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného október 2015"). Rozhodnutím č. 100594188/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného november 2015"). Rozhodnutím č. 100593833/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie december 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného december 2015"). 11. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí zhodne uviedol dôvody podaných odvolaní a zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a dôvody rozhodnutí správcu dane. Rozhodnutia odôvodnil ďalej tým, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojených spisových materiálov nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí správcu dane. Podľa žalovaného závery správcu dane spolu so správnou citáciou právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov prvostupňových rozhodnutí, a preto sa s nimi žalovaný v celom rozsahu stotožnil, pričom považoval právne posúdenie veci správcom dane za správne. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že platiteľ si môže odpočítať DPH, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vznikol nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy, plnenie ktorých musí byť bez akejkoľvek pochybnosti preukázané. Dôkazy, ktoré predložil žalobca správcovi dane ku kontrole jednoznačne nepreukázali dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil relevantné doklady a dôkazy o tom, že daňová povinnosť vznikla dodávateľom - spoločnosti RKI s.r.o., spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o., spoločnosti ELCOM - KE s.r.o., F.. T. A., DUNA-Stav, spoločnosti AM BUILD s.r.o. a spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach. Správca dane dokazovaním spochybnil skutočnosť, že práve dodávateľovi, ktorý je uvedený na preverovaných dodávateľských faktúrach - spoločnosti RKI s.r.o., STAVBYT Košice s.r.o., ELCOM - KE s.r.o., AM BUILD s.r.o., R & S DESIGN s.r.o. a F.. T. A., DUNA-Stav vznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom správcovi dane. Vo všetkých prípadoch mali byť fakturované služby realizované subdodávateľským spôsobom, teda nie priamo uvedenými spoločnosťami. Správcovi dane však v priebehu daňovej kontroly neboli daňovým subjektom o reálnom dodaní týchto služieb predložené žiadne relevantné a správcom dane overiteľné dôkazy a ani správca dane vykonaným dokazovaním a preverovaním plnení uvedených spoločností nezískal žiadne overiteľné doklady a dôkazy o dodaní predmetných služieb. Ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie služieb podľa § 9 ods. 2 Zákona o DPH, nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH a následne nemohlo odberateľovi - daňovému subjektu vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Vo vzťahu k odvolacím námietkam proti rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie august, september, október, november a december 2015 týkajúcich sa spoločnosti RKI s.r.o., žalovaný uviedol, že tieto považuje za nedôvodné. Žalovaný uviedol, že správcovi dane počas dokazovanie oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom v daňovej kontrole a aj za účelom získania objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodom reťazci preveroval nielen samotného žalobcu, ale aj jeho dodávateľov. Poukázal na to, že správca dane má legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/24/2012. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preverovaním zistil, že reklamné služby - odvysielanie reklamných spotov „Q. L." na LED obrazovke v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru za odvysielané reklamné spoty nevykonala pre žalobcu spoločnosť RKI s.r.o. vo vlastnej réžii, ale mali byť zabezpečené subdodávateľským spôsobom cez iné spoločnosti, poukázal na zistený reťazec z obstarania reklamných služieb (LASER media s.r.o. - MG Media s.r.o. - RKI s.r.o. - SMS Dubovec s.r.o.). Podľa žalobcom predloženej zmluvy mala tieto služby poskytnúť RKI s.r.o., resp. zo zmluvy nevyplýva, že táto spoločnosť uvedené služby zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Správca dane vypočul bývalého konateľa uvedenej spoločnosti X. P., ktorý bol vypočutý bez účasti žalobcu, ktorý sa výsluchu nezúčastnil, napriek tomu, že bol o ňom upovedomený. Svedok X. P. nepredložil žiadne vierohodné dôkazy, ani doklady preukazujúce, že reklamné služby boli spoločnosťou RKI s.r.o. dodané v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobcovi, naopak, svedok uviedol, že spoločnosť RKI s.r.o. nemala technické vybavenie na vyhotovenie reklamného spotu, riešilo sa to cez subdodávateľa MG Media s.r.o. Správca dane vypočul ako svedka bývalého konateľa spoločnosti MG Media s.r.o. F. U., pričom podľa názoru žalovaného svedecké výpovede X. P. i F. U. majú všeobecný charakter, svoje tvrdenia nevedeli nijako preukázať, konkrétne veci si nepamätajú, napr. svedok F. U. uviedol, že spoločnosť MG Media s.r.o. v r. 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov, pričom názvy firiem a ani mená grafikov si nepamätal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že reklamné spoty predložené žalobcom na CD od spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. za r. 2016 a spoločnosti RKI s.r.o. za r. 2015 sú úplne identické. Z výpovedí svedkov je zrejmá skutočnosť, že ani jedna spoločnosť reklamnú službu vo forme odvysielania spotu na veľkoplošnej LED nevykonala. Podľa vyjadrenia F. U. zodpovedná za odvysielanie bola spoločnosť LASER media s.r.o., pričom podľa faktúr táto spoločnosť fakturovala len prenájom LED obrazoviek. Výpovede svedkov nepreukázali, kto a akým spôsobom vyhotovil reklamný spot. Žalovaný poukázal na to, že ani spoločnosť LASER media s.r.o. nevedela vierohodne preukázať odvysielanie predmetných reklamných spotov v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Správca dane sa zaoberal aj žalobcom predloženým dôkazom - fotodokumentáciou s CD nosičom s 15 sek. reklamným spotom, avšak tieto dôkazy nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Ako dôkaz bol predložený ten istý materiál pre zdaňovacie obdobie r. 2015 (spoločnosťou RKI s.r.o.) a aj za r. 2016 (spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o.). Žalobca nepredložil dôkazy o účelnosti fakturovanej služby, z fotodokumentácie nie je možné určiť, na akých miestach boli dané reklamné spoty umiestnené a aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúrach boli skutočne dodané daňovým subjektom RKI s.r.o. a že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúrach, t.j. že spoločnosti RKI s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že na základe zistených skutočností je zrejmé, že daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že fakturované plnenia boli skutočne dodané práve spoločnosťou RKI s.r.o. a že jej z titulu dodania reklamných služieb vznikla daňová povinnosť. 12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie september a október 2015 týkajúcim sa spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ale žalobca nepredložil k prijatým faktúram od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. žiadny dôkaz, k finančnému poradenstvu nepodal žiadne vyjadrenie, len uviedol, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené. Bývalý konateľ spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. M. O. síce potvrdil verbálne spoluprácu so žalobcom, avšak rovnako nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukázali, že fakturované plnenia boli spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. dodané v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobcovi a ani k finančnému poradenstvu nepodal žiadne vysvetlenie a žiadne dôkazy. Poukázal na obsah výpovede M. O. a uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane, že v konaní nebolo jednoznačne a vierohodne preukázané, že stavebné práce boli skutočne žalobcovi dodané osobou uvedenou na faktúrach (STAVBYT Košice s.r.o.). Žalovaný poukázal na to, že ani faktúra týkajúca sa finančného poradenstva neobsahuje žiadne konkrétne a bližšie údaje, ktoré by charakterizovali fakturované finančné poradenstvo. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že špecifikácia jednotlivých druhov plnení a poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná a požiadavku správcu dane na ďalšie podrobné špecifikovanie poskytnutého plnenia je možné považovať za nedôvodnú. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v konaní nebolo jednoznačne a vierohodne preukázané, že stavebné práce boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúrach, spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia, čo znamená predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie. Dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane daňového subjektu a daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru resp. služieb bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca k uplatnenému odpočítaniu dane z faktúr vystavených spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané a to práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku. 13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane za zdaňovacie obdobie september, október, november a december 2015 týkajúcim sa spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preveroval deklarované plnenia podľa faktúr vystavených spoločnosťou ELCOM-KE s.r.o., ktorými fakturoval vykonanie stavebných prác pre žalobcu, správca dane za účelom preverenia uskutočnenia uvedených zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom nahliadol do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu, pričom zistil informácie zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.03.2017, kde svedok M. F., bývalý konateľ ELCOM-KE s.r.o. (v čase vystavenia predmetných faktúr) uviedol, že nedisponuje dokladmi spoločnosti ELCOM-KE s.r.o., pretože ich odovzdal novému konateľovi spoločnosti, nevedel uviesť žiadnych dodávateľov, ani živnostníkov. Žalovaný poukázal na to, že dodávateľská spoločnosť nepredložila k vystaveným faktúram pre žalobcu žiadny dôkaz o vykonaní predmetných stavebných prác a z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach. Spoločnosť ELCOM-KE s.r.o. nepreukázala dodanie služieb žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi. Žalovaný k námietke žalobcu, že spoločnosť ELCOM-KE s.r.o. prostredníctvom subdodávateľských spoločností zabezpečila vykonanie stavebných prác, ktoré boli vykonané a uhradené a bývalý konateľ spoločnosti zabezpečil mechanizmy a pracovníkov, uviedol, že tieto tvrdenia žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal a z vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti M. F. vyplýva, že si nepamätal ani meno účtovníčky spoločnosti, ani mená žiadnych dodávateľov a živnostníkov. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že špecifikácia jednotlivých druhov plnení a poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná a požiadavka správcu dane na ďalšie podobné špecifikovanie poskytnutého plnenia je nedôvodná. Žalovaný uviedol, že doklady musia mať aj povahu faktu, musia byť vystavené na materiálovom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia, t.j. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Žalovaný dospel k záveru, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalobca k uplatnenému odpočítaniu dane z predmetných faktúr od spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané, nepreukázal deklarované vzťahy a skutočnosti. 14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie september 2015 týkajúcim sa subjektu F.. T. A., DUNA-Stav žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil vo svojom závere samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, ale spochybnil poskytnutie služby prenájmu odbornej pracovnej sily dodávateľom uvedeným na faktúre F.. T. A., DUNA-Stav. Poukázal na obsah výpovede F.. A. a na ním predložené dôkazy, ako aj na dôkazy predložené žalobcom (objednávka, zoznam pracovníkov, smenovnica) a fotografiu a poukázal na to, že žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázania uskutočnenia obchodnej transakcie. Zdôraznil, že pre právo na odpočítanie dane je nevyhnutné preukázanie, že formálna stránka deklarácie predložených dokladov má aj povahu faktu, a teda, že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný sa na základe zistených skutočností správcom dane stotožnil s jeho záverom, že daňový subjekt (žalobca) jednoznačne a vierohodne nepreukázal plnenie v zmysle faktúry č. 2015/35 vystavenej F.. T. A., DUNA- Stav za prenájom odbornej pracovnej sily podľa objednávky za mesiac september 2015, t.j. že bolo skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď F.. T. A., v ktorej nevedel uviesť žiadne bližšie údaje k prenajatej odbornej pracovnej sile za mesiac september 2015 pre žalobcu a uviedol, že vyhotovený zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily nevytvoril on, nevedel, kto konkrétne bol prenajatý ako odborná pracovná sila a rovnako sa vyjadrili aj subdodávatelia prenajatej pracovnej sily M. O., bývalý konateľ spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. a T. F., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o., ktorí rovnako nevedeli uviesť, kto konkrétne bol prenajatý ako odborná pracovná sila, dané osoby nepoznali nikoho zo zoznamu prenajatej odbornej sily, ktorý im bol správcom dane predložený k nahliadnutiu, nevedeli, aké práce prenajatá odborná sila vykonávala, kde ich vykonávala, kto bol konečným odberateľom prác prenajatej odbornej sily. K námietke žalobcu, že žalobca bol správcom dane neoprávnene a nad rámec svojej dôkaznej povinnosti vyzvaný, aby preukázal ako dôkaz zúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u dodávateľských spoločností v r. 2015 a následne v účtovníctve ich nástupníckych spoločností žalovaný uviedol, že správca dane vo výzve žalobcu vyzval, aby predložil k daňovej kontrole DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle dodávateľských faktúr a vyjadril sa k jednotlivým bodom výzvy, vo výzve však nie je požiadavka na predloženie dôkazu - zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u dodávateľských spoločností v r. 2015 a následne i v účtovníctve ich nástupníckych spoločností. Žalovaný zároveň zopakoval argumentáciu týkajúcu sa dôkazného bremena v zmysle Daňového poriadku, ktoré je na strane žalobcu, pričom žalobca musí byť schopný preukázať, že služby boli skutočne poskytnuté osobou uvádzanou na predloženej faktúre. Nie je podľa neho postačujúce, ak žalobca disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania tovaru/služieb bolo vykonané deklarovaným dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Odpočet dane je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. 15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie október a november 2015 týkajúcim sa subjektu AM BUILD s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný sa na základe preskúmania spisového materiálu stotožnil so správcom dane, že správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy alebo doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou AM BUILD s.r.o. pre žalobcu, spoločnosť AM BUILD s.r.o. nepreukázala dodanie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dôkazmi, nepreukázala ich zaúčtovanie, nepreukázala, že v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie priznala a odviedla daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Žalovaný konštatoval, že z vyjadrenia svedka T. F., bývalého konateľa spoločnosti AM BUILD s.r.o. vyplýva, že na jednej strane ústne potvrdil vykonanie prác pre žalobcu subdodávateľským spôsobom, ale nevedel to preukázať z dôvodu, že nemá doklady, ktoré mal odovzdať nástupníckej spoločnosti VARUD s.r.o., nepamätal si však, aká firma vykonala práce, ani konkrétne práce, ani miesto ich výkonu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov k prijatým faktúram od spoločnosti AM BUILD s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bol overiteľný správcom dane, len uviedol, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, že objednávky sa realizujú v absolútnej väčšine telefonicky, že stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ a zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Ďalej poukázal na to, že v súpisoch prác priložených k faktúram vystaveným spoločnosťou AM BUILD s.r.o., vystupuje spoločnosť AM BUILD s.r.o. ako zhotoviteľ, pričom bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o. T. F. sa vyjadril, že všetky práce pre žalobcu boli vykonané v subdodávkach. Žalovaný sa preto stotožnil so záverom správcom dane, že v konaní nebolo jednoznačne a vierohodne preukázané, že stavebné práce boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúrach, t.j. spoločnosťou AM BUILD s.r.o. Zdôraznil, že doklady musia mať aj povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia, teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie, zaobstaral si konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Poukázal ďalej na to, že dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane žalobcu a tento musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru resp. služieb bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Na základe skutkového stavu zisteného správcom dane sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca k uplatnenému odpočítaniu dane z faktúr od spoločnosti AM BUILD s.r.o. nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služieb. 16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie november 2015 týkajúcim sa subjektu R & S DESIGN s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalovaný uviedol, že správcovi dane počas dokazovania oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole a za účelom získania objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodnom reťazci správca dane preveroval nielen samotného žalobcu, ale aj jeho dodávateľov. V tejto súvislosti poukázal aj na oprávnenie správcu dane a jeho legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec s poukazom na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/24/2012. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preverovaním zistil, že reklamné služby - odvysielanie reklamných spotov SMS Dubovec na LED obrazovke v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru za odvysielané reklamné spoty nevykonala pre žalobcu spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. vo vlastnej réžii, ale mali byť zabezpečené subdodávateľským spôsobom cez iné spoločnosti. Správca dane na základe všetkých získaných podkladov zistil nasledovný reťazec obstarania reklamných služieb: LASER média s.r.o., PONTES s.r.o. (do 16.12.2015 Media MG s.r.o.) - R & S DESIGN s.r.o. - SMS Dubovec s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenie správcu dane, podľa ktorého v Zmluve o poskytnutí reklamných služieb z 22.10.2015 uzatvorenej medzi poskytovateľom R & S DESIGN s.r.o. a objednávateľom SMS Dubovec s.r.o., ktorú žalobca predložil v daňovej kontrole, vystupuje spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. ako poskytovateľ služby a zároveň zhotoviteľ reklamného spotu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že predmetné služby spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Správca dane preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov kontrolovaného žalobcu s deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. uvedenou na dodávateľských faktúrach predložených k daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2015 zistil, že spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. zanikla zlúčením, pričom právnym nástupcom tejto spoločnosti od 28.07.2017 sa stala spoločnosť BROOKBELL International s.r.o. Trenčín a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa od 04.10.2017 stala spoločnosť Hammerlina Trade s.r.o. Trenčín, ktorá bola dňa 08.11.2017 vymazaná ex offo z obchodného registra. Poukázal na obsah výpovede bývalého konateľa spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. J. E., ktorý o.i. počas ústneho pojednávania uviedol, že hlavným predmetom objednávky a predmetom zmluvy bolo zabezpečenie odvysielania dohodnutých reklamných spotov, pričom reklamné spoty boli v r. 2015 a 2016 odvysielané spoločnosťou PONTES s.r.o., reklamné formáty boli umiestnené podľa predložených faktúr, fotodokumentácia existuje, avšak ju nemá, pretože bola odovzdaná pri zlúčení nástupníckej spoločnosti. Ďalej uviedol, že spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny majetok, ďalej že spoločnosť žalobcovi dodala služby - zabezpečila odvysielanie reklamných spotov, v akom rozsahu a v akom období, nevedel presne povedať, nepamätal si, komu konkrétne odovzdal doklady. Uviedol, že oslovil svojho dodávateľa F. U. firma PONTES s.r.o., ktorý zabezpečil odvysielanie, pričom reklamné spoty dostal buď od p. L. (konateľ žalobcu) alebo ich dal vyrobiť malým živnostníkom - U.. Nevedel uviesť, čo bolo presne obsahom reklamy, nevedel poskytnúť nahrávky reklamných spotov, nevedel preukázať, či faktúry boli riadne zaúčtované a či daň bola priznaná a odvedená. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že svedok J. E. nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukázali, že reklamné služby boli spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. dodané v kontrolovanom zdaňovacom období november 2015 žalobcovi. Naopak, uviedol, že reklamné spoty boli v r. 2015 a 2016 odvysielané spoločnosťou PONTES s.r.o. Žalovaný ďalej poukázal na obsah výpovede svedka F. U., bývalého konateľa spoločnosti PONTES s.r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. si u neho objednala výrobu a zabezpečenie odvysielania reklamných spotov, navrhli mu čo si predstavujú, aby v reklamnom spote bolo, ako dlho by to malo trvať a koľko krát by mal byť spot odvysielaný a on následne zabezpečil výrobu reklamného spotu a hotový spot na CD nosiči alebo USB kľúči odovzdal zástupcovi firmy LASER média s.r.o. Bratislava, ktorý reklamné spoty odvysielal na LED obrazovkách, ktorých vlastníkom bola firma LASER média s.r.o. Uviedol, že spoločnosť PONTES s.r.o. v r. 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov, ktorých mená resp. názvy si nepamätal. Nedisponoval dokladmi firmy PONTES, pretože doklady odovzdal novému konateľovi. Nepamätal si, na aký účel reklama slúžila, o čo sa v konkrétnych spotoch jednalo, nevedel uviesť, kde konkrétne mal byť reklamný spot odvysielaný, nemal fotodokumentáciu ani nahrávky na CD nosičoch. Podľa žalovaného svedecké výpovede J. E. i F. U. majú všeobecný charakter, svoje tvrdenia nevedeli nijako preukázať, konkrétne veci si nepamätajú, uviedli, že nemali žiadnych zamestnancov a výroba reklamných spotov bola zabezpečená prostredníctvom externých firiem a grafikov, ktorých názvy si svedok F. U. nepamätal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že reklamné spoty predložené žalobcom na CD od spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. za r. 2016 a spoločnosti RKI s.r.o. za r. 2015 sú úplne identické. Z výpovedí svedkov je zrejmá skutočnosť, že ani jedna spoločnosť reklamnú sumu vo forme odvysielania spotu na veľkoplošnej LED obrazovke nevykonala, za odvysielanie mala byť zodpovedná spoločnosť LASER média s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť LASER média s.r.o. nachádzajúca sa na začiatku reťazca nevedela vierohodne preukázať odvysielanie reklamných spotov v preverovanom zdaňovacom období. Žalovaný po preskúmaní spisu skonštatoval, že správca dane sa žalobcom predloženým dôkazom fotodokumentáciou s CD nosičom zaoberal, ale predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovanom zdaňovacom období a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Ten istý materiál ako dôkaz bol predložený pre zdaňovacie obdobie r. 2015 (spoločnosťou RKI s.r.o.) a aj za r. 2016 (R & S DESIGN s.r.o.). Reklamný spot na predloženom CD tvorila prezentácia statických fotografií pracovných strojov, daná prezentácia obsahovala kontaktné údaje daňového subjektu. Žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy o účelnosti fakturovanej služby, z fotodokumentácie nie je možné určiť, na akých miestach boli dané reklamné spoty umiestnené, aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré podľa žalovaného nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúre boli skutočne dodané subjektom R & S DESIGN s.r.o., že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúre, t.j. že platiteľovi R & S DESIGN s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Na základe zistených skutočností sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že fakturované plnenia bola skutočne dodané práve spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. a že mu z titulu ich dodania vznikla daňová povinnosť. 17. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach a iných dokladoch je identická s osobou, ktorá reálne dodala službu, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré spočívalo na žalobcovi. Nebolo teda preukázané, že deklarované dodávky služieb boli uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúrach označená ako dodávateľ, a teda nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služieb a tým nevzniklo právo žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH na odpočítanie dane. Žalovaný ďalej v odôvodnení všetkých napadnutých rozhodnutí za všetky zdaňovacie obdobia vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho hodnotenia dôkazov ako nedôvodné s poukazom na znenie § 24 Daňového poriadku. Konštatoval, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z predložených dokladov, ale vykonal rozsiahle dokazovanie. Osoby, ktoré sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, musia byť identické s osobami, ktoré reálne poskytli, resp. zabezpečili poskytnutie služieb subdodávateľsky nielen po stránke formálnej, ale aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane. Nepostačuje, ak žalobca disponuje faktúrami od dodávateľov, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania tovaru alebo služieb bolo vykonané deklarovanými dodávateľmi. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Z uvedeného vyplýva, že odpočet dane je plne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. Žalovaný ďalej v odôvodneniach uviedol, že odvolacia námietka, že správca dane žiadal od žalobcu, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u dodávateľských spoločností v r. 2015 a následne v účtovníctve ich nástupníckych spoločností, bola v rozpore s výzvou, ktorú žalobca dostal od správcu dane. Takúto požiadavku správca dane voči žalobcovi nevzniesol. Žalovaný uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, pričom tieto skutočnosti v priebehu daňovej kontroly žalobcovi oznámil a vyzval ho na predloženie dôkazov. Bolo na daňovom subjekte, aby odstránil pochybnosti správcu dane. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. Preto námietky súvisiace s rozložením, unesením a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu žalobcu považoval žalovaný za neopodstatnené, vrátane žalobcovho poukazu na slovenskú a európsku judikatúru v tejto veci. Žalobné body 18. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia august, september, október, november a december 2015. Žalobca v žalobách týkajúcich sa rozhodnutí za zdaňovacie obdobie august, september, október, november a december 2015 v bodoch 5 až 8 namietal, že napadnuté rozhodnutia považuje za predčasné, nesprávne, nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal odvolacími dôvodmi, nesprávne vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly a veci nesprávne právne posúdil. Nezaoberal sa dostatočne námietkami uvedenými žalobcom vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly, ani predloženou fotodokumentáciou s CD nosičom, ktorým malo byť preukázané odvysielanie reklamných spotov. Žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane a v odôvodnení len zopakoval tvrdenia správcu dane, nezaoberal sa pritom dôkladne námietkami a odvolacími dôvodmi žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu a celý rad svedkov v postavení konateľov dodávateľských spoločností, zabezpečil listinné dôkazy, mal k dispozícii dôkazy poskytnuté žalobcom a po vyhodnotení všetkých dôkazov neuznal žalobcovi uplatnené daňové náklady spoločnosti RKI s.r.o. (žaloby týkajúce sa zdaňovacích období august, september a október 2015), STAVBYT Košice s.r.o. (žaloby týkajúce sa zdaňovacích období september a október 2015), ELCOM-KE s.r.o. (žaloby týkajúce sa zdaňovacích období september, október, november a december 2015), F..T. A., DUNA-Stav (žaloba týkajúca sa zdaňovacieho obdobia september 2015), AM BUILD s.r.o. ( žaloby týkajúce sa zdaňovacích období október a november 2015) a R&S DESIGN s.r.o. (žaloba týkajúca sa zdaňovacieho obdobia november 2015). 19. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období august, september a október 2015 vo vzťahu k spoločnosti RKI s.r.o. uviedol, že správca dane po vypočutí svedkov X. P. a F. U. konštatoval, že žalobca nepreukázal uplatnené daňové náklady za zdaňovacie obdobie r. 2015 zaúčtované na základe prijatých faktúr od dodávateľa RKI s.r.o. Poukázal na to, že svedok X. P. potvrdil vystavenie faktúr i to, že RKI s.r.o. vykonávala reklamné služby na veľkoplošných obrazovkách. Uviedol, že RKI s.r.o. zabezpečila odvysielanie reklamných spotov subdodávateľsky. Žalobca predložil správcovi dane fotodokumentáciu s CD nosičom preukazujúcu odvysielanie reklamných spotov v obchodných centrách. Tvrdil, že uvedenými listinnými dôkazmi žalobca preukázal skutočnú existenciu a realizáciu reklamy na LED obrazovkách na viacerých miestach SR. Správca dane napriek tomu tvrdil, že žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy účelnosti fakturovanej služby a spochybnil, že nebolo preukázané, kto reklamný spot vyrobil, vyhodnotil drobné rozpory vo výpovedi svedkov, analyzoval, že z predložených materiálov nie je zrejmý rok či miesto odvysielania reklamy. Žalobca ďalej namietal, že skutočnosť, že dodávateľ žalobcu RKI s.r.o. je v súčasnosti nekontaktný, bez konateľa a nepodal daňové priznanie k DPH, nesúvisí s plnením tejto spoločnosti pre žalobcu v r. 2015. V čase dodania reklamných služieb žalobcovi bola táto spoločnosť fungujúca a plnila si svoje povinnosti na úseku správy daní. Skutočnosti na strane RKI s.r.o. nemôžu byť pripísané na ťarchu žalobcu. Okolnosť, že RKI s.r.o. zabezpečila dodanie reklamných služieb subdodávateľsky prostredníctvom inej spoločnosti LP Media s.r.o. (správne malo byť MG Media s.r.o.) nevyvracia, že reklamné služby boli reálne dodané. Otázka, či mohol dodávateľ podľa zmluvných podmienok uskutočniť plnenie subdodávateľsky, presahuje rámec skúmania orgánov finančnej správy. Ak zmluva o poskytnutí reklamného priestoru uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou RKI s.r.o. nezakazovala, aby RKI s.r.o. plnila svoje záväzky prostredníctvom subdodávateľa, reklamné spoty mohli byť odvysielané aj na reklamných priestoroch patriacich tretej osobe. Aj v prípade, ak by bola zabezpečením plnenia predmetu zmluvy poverená tretia osoba neoprávnene, t.j. v rozpore so zmluvou, nemalo by to nijaký vplyv na reálnosť predmetu plnenia z pohľadu správy daní. Bola splnená podmienka vecnosti, ktorá znamená, že prostredníctvom reklamy sa žalobca snažil získať ďalšie objednávky či zákazky, a to na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom je tak daná zrejmá súvislosť. Tvrdil, že súčasne preukázal, že výdavky na reklamu skutočne vznikli zaplatením ich ceny a boli riadne zaúčtované. Z uvedených dôvodov tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady k fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., neobstojí. 20. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015 vo vzťahu k spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. uviedol, že správca dane po vypočutí svedka M. O. konštatoval, že žalobca nepreukázal uplatnené daňové náklady za zdaňovacie obdobie r. 2015 zaúčtované na základe prijatých faktúr od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o. Poukázal na to, že svedok M. O. potvrdil vystavenie všetkých faktúr a súčasne potvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo riadne uskutočnené, t.j. že spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. vykonávala pre objednávateľa odkopové práce, odvoz a ukladanie zeminy, drvenie skál a to prostredníctvom subdodávateľských spoločností a potvrdil aj vykonanie finančného poradenstva. Nevedel však preukázať uskutočnené zdaniteľné plnenie konkrétnymi dôkazmi z dôvodu, že nedisponuje účtovníctvom. Správca dane vyhodnotil rozpory vo vyjadreniach svedka M. O. spolu so skutočnosťou, že STAVBYT Košice s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby v neprospech žalobcu. Žalobca mal za to, že špecifikácia jednotlivých druhov plnení a poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná a požiadavku správcu dane na ďalšie podrobné špecifikovanie poskytnutého plnenia považoval za nedôvodnú. Nesplnenie požiadaviek správcu dane na podrobnú špecifikáciu daňových plnení, nemôže byť podľa žalobcu vyhodnotená jednoznačne v neprospech objednávateľa - žalobcu. Tvrdil, že účtovné doklady, ktorými žalobca disponoval, spĺňajú požiadavky vecnosti, všetky dodané plnenia boli vynaložené v rámci predmetu činnosti žalobcu a to za účelom dosiahnutia zabezpečenia a udržania príjmov. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil realizáciu prác a služieb, ktoré sú v zhode s vystavenými účtovnými dokladmi. Plnenie bolo realizované v lome E. E. a spočívalo v podstatnom rozsahu v nakladaní a manipulácii s kamenivom do drviča, prostredníctvom ktorého sú vyrábané požadované frakcie, násypová hmota je následne ďalej predávaná. Bolo vecou dodávateľa (STAVBYT Košice s.r.o.), či plnenie zabezpečí vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky. Tieto skutočnosti nebol žalobca povinný skúmať. Skutočnosť, že svedok M. O. nevie preukázať konkrétne dôkazy o vykonaní prác, keďže už nedisponuje dokladmi ani účtovníctvom, nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu a ani nepodanie daňového priznania spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. nemôže žalobca ovplyvniť. Pokiaľ správca dane prenáša zodpovednosť z dodávateľského subjektu na žalobcu, takýto postup je nesprávny a nedôvodný, žalobca nemôže byť zodpovedný za správanie dodávateľského subjektu. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR č. 3Sžf/10/2008 z 26.02.2019 týkajúci sa daňových výdavkov, podľa ktorého je rozhodujúca samotná materiálna existencia výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu, z čoho je zrejmé, že pokiaľ vznikne v určitom obchodnom reťazci akákoľvek pochybnosť, napr. z dôvodu zániku týchto spoločností, ich zlúčenia, prevodu obchodného podielu, nie je možné takéto nedostatky bez všetkého pričítať kontrolovanému daňovému subjektu. Žalobca namietal, že správca dane postupoval v rozpore s týmto právnym názorom. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady k fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, neobstojí. 21. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období september, október, november a december 2015 v bodoch 22 až 28 vo vzťahu k spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. poukázal na to, že svedok M. F. uviedol, že nedisponuje dokladmi spoločnosti ELCOM-KE s.r.o., pretože ich odovzdal následníckej spoločnosti. Štatutárny zástupca žalobcu k spolupráci so spoločnosťou ELCOM-KE s.r.o. uviedol, že táto prostredníctvom subdodávateľských spoločností zabezpečila vykonanie prevažne zemných prác a prác podľa priložených súpisov na viacerých objektoch, napr. Terminál OHL Teplička nad Váhom, INA Kysucké Nové Mesto, pričom práce boli vykonané a uhradené a M. F. zabezpečil potrebné mechanizmy a pracovníkov. Správca dane neuznal uplatňované daňové náklady najmä z dôvodu, že M. F. bližšie nespolupracoval a napriek výzve nepredložil doklady preukazujúce opodstatnenosť obchodných transakcií so žalobcom a tiež nepodal za zdaňovacie obdobie r. 2015 hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti. Žalobca mal za to, že špecifikácia jednotlivých druhov plnení a poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná a požiadavka správcu dane na ďalšie podrobné špecifikovanie poskytnutého plnenia bola nedôvodná. Nesplnenie požiadaviek správcu dane nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu, účtovné doklady, ktorými disponoval, spĺňajú požiadavky vecnosti, všetky dodané plnenia boli vynaložené v rámci predmetu činnosti žalobcu a to za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil realizáciu prác a služieb, ktoré sú v zhode s vystavenými účtovnými dokladmi, žalobca preukázal, že náklady mu vznikli v súvislosti so zabezpečením zdaniteľných príjmov, plnenie bolo realizované u viacerých objednávateľov a spočívalo v podstatnom rozsahu v stavebno-zemných prácach. Skutočnosť, že svedok M. F. nevie preukázať konkrétne dôkazy o vykonaní prác, pretože už nedisponuje žiadnymi dokladmi ani účtovníctvom, a teda nespolupracuje, nemôže byť podľa žalobcu vyhodnotená v jeho neprospech. Pokiaľ správca dane prenáša zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu, takýto postup je nesprávny a nedôvodný. Aj v tomto prípade žalobca poukázal na rozsudok NS SR č. 3Sžf/10/2008 z 26.02.2009 a tvrdil, že správca dane postupoval v rozpore s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady o fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, neobstojí. 22. Žalobca v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k subjektu F.. T. A., DUNA-Stav uviedol, že správca dane po vypočutí svedkov F.. T. A., M. O. a T. F. konštatoval, že nemá za preukázané uplatnené daňové náklady a nemá preukázané, kto bol skutočne prenajatý ako odborná pracovná sila. Tieto závery správca dane vykonal napriek tomu, že všetci uvedení svedkovia potvrdili existenciu zdaniteľného plnenia. Svedok F.. T. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že svoju podnikateľskú činnosť vykonával ako SZČO a to najmä v subdodávkach, spolupracoval s daňovým subjektom SMS Dubovec s.r.o. a p. F. L. pozná osobne. Nevedel sa však vyjadriť, vzhľadom na odstup času, k jednotlivým otázkam správcu dane, ako aj z dôvodu, že nemal k dispozícii podklady. Obdobne vypovedali svedkovia M. O. a T. F., ktorí potvrdili spoluprácu s F.. T. A., DUNA-Stav. Konateľ žalobcu potvrdil, že na základe objednávky bola dodaná pracovná sila na úpravu prístupovej cesty v E. E. a na preukázanie svojich tvrdení predložil upravenú časť komunikácie vo fotografii. Uviedol, že v účtovných dokladoch sa nachádza zoznam pracovníkov, ktorí uvedené práce vykonávali. Žalobca mal za to, že preukázal splnenie základných podmienok pre uznanie vyššie uvedených výdavkov. Podmienka vecnosti - náklady vynaložené na opravu prístupovej komunikácie sú jednoznačne v súvislosti medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnymi výdavkami. Oprava prístupovej komunikácie bola nevyhnutná z hľadiska technického - zabezpečenie príjazdovej cesty, jej zjazdnosti a zabezpečovanie dovozu rôzneho materiálu (stavebný odpad, vývoz kameniva, štrk zo skrývky a iných vyrobených produktov z lomu v E. E.). Žalobca tvrdil, že účtovnými dokladmi, svojou výpoveďou i výpoveďami svedkov preukázal vznik skutočných nákladov. Pokiaľ bol žalobca správcom dane vyzvaný, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u svojich dodávateľov v r. 2015 a následne i v účtovníctve ich nástupníckych spoločností, žalobca uviedol, že neexistujú právne prostriedky na získanie uvedených dokladov zo strany objednávateľov služieb. Jedná sa o nesplniteľnú výzvu bez právneho základu. Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zrejmé, že mu môže byť na príťaž, pokiaľ jeho obchodní partneri nepredložila požadované doklady, nepodajú daňové priznanie, prípadne sa zlúčia s inou spoločnosťou, nespolupracujú a v konečnom dôsledku i zaniknú. Aj v tomto prípade žalobca poukázal na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/10/2008 z 26.02.2009 a tvrdil, že správca dane postupoval v rozpore s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady k fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, neobstojí. 23. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období október a november 2015 vo vzťahu k spoločnosti AM BUILD s.r.o. uviedol, že správca dane po vypočutí svedka T. F. konštatoval, že žalobca nepreukázal uplatnené daňové náklady za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2015 zaúčtované na základe prijatých faktúr od tohto dodávateľa. Poukázal na to, že svedok T. F. potvrdil vystavenie všetkých uvedených faktúr a potvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo riadne uskutočnené. Ďalej potvrdil, že spoločnosť AM BUILD s.r.o. vykonávala pre objednávateľa servis, prevoz hliny, nakládku a vykládku kameniva a ďalšie práce, a to prostredníctvom subdodávateľských spoločností. Nevedel však preukázať uskutočnené zdaniteľné plnenie konkrétnymi dôkazmi, pretože nedisponuje účtovníctvom, ktoré odovzdal nástupníckej spoločnosti. Správca dane zistil, že subjekt AM BUILD s.r.o. za r. 2015 nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Žalobca uviedol, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, že stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ, zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Žalobca mal za to, že špecifikácia jednotlivých druhov plnenia poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná. Svedok nesplnil požiadavky správcu dane na špecifikáciu daňových plnení, toto nesplnenie však nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu. Tvrdil, že účtovné doklady, ktorými disponuje, spĺňajú požiadavky vecnosti, štatutárny zástupca potvrdil realizáciu prác a služieb, ktoré sú v zhode s vystavenými účtovnými dokladmi. Žalobca preukázal, že náklady mu vznikli v súvislosti so zabezpečením zdaniteľných príjmov, plnenie bolo realizované v lome E. E. a spočívalo v servisných službách, prevoze hliny, nakládke a vykládke kameniva. Bolo vecou dodávateľa (AM BUILD s.r.o.), či plnenie zabezpečí vo vlastnej réžii alebo ho zabezpečí subdodávateľsky, tieto skutočnosti nie je žalobca povinný skúmať. Pokiaľ na strane správcu existuje pochybnosť, že svedok F. nevie preukázať konkrétne dôkazy o vykonaní prác, pretože už nedisponuje žiadnymi dokladmi ani účtovníctvom, táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu. Rovnako nepodanie daňového priznania spoločnosťou AM BUILD s.r.o. nemôže žalobca ovplyvniť. Pokiaľ správca dane prenáša zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu z týchto dôvodov, jeho postup je nesprávny. Žalobca nemôže zodpovedať za správanie dodávateľského subjektu. Žalobca opakovane poukázal na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/10/2008 zo dňa 26.02.2009, z ktorého o.i. vyplýva, že daňové výdavky pre daň z príjmov majú tzv. neosobný charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutým zabezpečením a udržaním príjmu. Žalobca namietal, že správca dane postupoval v rozpore s uvedeným právnym názorom. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady k fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, neobstojí. 24. Žalobca v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 vo vzťahu k spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. uviedol, že správca dane po vypočutí svedka J. E. konštatoval, že žalobca nepreukázal uplatnené daňové náklady za zdaňovacie obdobie r. 2015 zúčtované na základe prijatej faktúry od dodávateľa R & S DESIGN s.r.o. Poukázal na to, že svedok J. E. potvrdil vystavenie faktúry a súčasne, že reklamné spoty boli odvysielané v zmysle faktúry spoločnosťou, ktorej majiteľom bol p. F. U.. Uviedol, že o odvysielaní spotov existuje fotodokumentácia, ktorú však nevie predložiť, nakoľko všetky doklady boli odovzdané nástupníckej spoločnosti. Ďalej uviedol, že zabezpečil odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách prostredníctvom ďalších subdodávateľov, pričom obrazovky spoločnosti LASER media boli rozmiestnené po celom území SR. Žalobca predložil správcovi dane fotodokumentáciu s CD nosičom preukazujúcu odvysielanie reklamných spotov na území SR a je možné konštatovať, že uvedenými listinnými dôkazmi a CD nosičom žalobca preukázal skutočnú existenciu a realizáciu reklamy na LED obrazovkách na viacerých miestach SR. Správca dane napriek tomu tvrdí, že žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy účelnosti fakturovanej služby. V tejto súvislosti správca dane spochybnil, že nemá preukázané, kto reklamný spot vyrobil, či odvysielal, poukazuje na drobné rozpory vo výpovediach J. E. a F. U. a takýmto spôsobom podľa žalobcu účelovo a nedôvodne neuznal uplatnený daňový náklad. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu (R & S DESIGN s.r.o.) je v súčasnosti nekontaktný, resp. zanikol, nijako nesúvisí s plnením spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. pre žalobcu, ku ktorému došlo v r. 2015. Spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. bola v čase dodania reklamných služieb žalobcovi riadne fungujúca a plnila si svoje povinnosti na úseku správy daní. Žalobca zdôraznil, že to, že spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. asi rok po dodaní zdaniteľného plnenia žalobcovi prestala reálne vykonávať podnikateľskú činnosť a stala sa nekontaktnou, nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcovi, ktorý nebol so spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. nijako prepojený. Žalobca nezodpovedá za budúce správanie svojich obchodných partnerov. Pokiaľ spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. zabezpečila dodanie reklamných služieb subdodávateľsky, prostredníctvom inej spoločnosti PONTES s.r.o., toto nijako nevyvracia, že reklamné služby boli reálne dodané. Otázka, či mohol dodávateľ podľa zmluvných podmienok uskutočniť plnenie subdodávateľsky presahuje rámec skúmania orgánov finančnej správy a má čisto civilnoprávny charakter. Ak dohoda uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. nezakazovala, aby uvedená spoločnosť plnila svoje záväzky prostredníctvom subdodávateľa a neustanovovala, že reklamné plochy musia byť v jej vlastníctve, reklamné spoty mohli byť odvysielané aj na reklamných priestoroch patriacich tretej osobe, ktoré si spoločnosť R & S DESIGN s.r.o. od nej prenajala. Takýto postup je v reklamnej brandži úplne bežný. Spochybňované skutočnosti sú podľa žalobcu reálne bez významu vo vzťahu k tomu, že reklamné spoty boli v skutočnosti vyrobené, odvysielané a že boli riadne uhradené. V tomto prípade sú jednoznačne dané dôvody pre uznanie výdavkov, keďže bola splnená podmienka vecnosti, t.j. že prostredníctvom reklamy sa daňový subjekt snažil získať ďalšie objednávky či zákazky a to na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom je tak daná zrejmá súvislosť a žalobca preukázal, že výdavky na reklamu skutočne vznikli uhradením ich ceny. Aj z týchto dôvodov tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné doklady k fakturovanej službe, čím malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, neobstojí. 25. Žalobca v časti III./ žalôb namietal nesprávne hodnotenie dôkazov. Tvrdil, že žalobca pri daňovej kontrole predložil na preukázanie svojich tvrdení rôzne dôkazy, najmä účtovné doklady a súvisiacu dokumentáciu, fotodokumentáciu a CD nosič. Správca dane vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu a konateľov dodávateľských spoločností. Nakoľko správca dane nebol schopný zabezpečiť od dodávateľských spoločností požadované dôkazy, žalobcu neoprávnene a nad rámec jeho dôkaznej povinnosti vyzval, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u dodávateľských spoločností v r. 2015, resp. ich nástupníckych spoločností. Keďže žalobca tieto dokumenty nepredložil, správca dane túto požiadavku vyhodnotil v jeho neprospech. Žalobca namietal, že správca dane sa dôkazmi, vysvetleniami a námietkami predloženými žalobcom dôkladne odborne nezaoberal, len ich stroho odmietal a snažil sa získať protidôkazy a v situácii, keď správca dane bol v dôkaznej núdzi, presunul neoprávnene bez akéhokoľvek právneho základu svoje dôkazné bremeno na žalobcu. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi môže byť na príťaž, pokiaľ jeho obchodní partneri nepredložia požadované doklady, nepodajú daňové priznania, prípadne sa zlúčia s inou spoločnosťou, nespolupracujú a v konečnom dôsledku aj zaniknú. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nemožno zaťažiť preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, pričom išlo o výklad k § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Z.z., ktorý má totožné znenie, ako § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, podľa ktorého dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, ktorý rieši neoprávnený presun dôkazného bremena správcu dane na daňový subjekt, podľa ktorého najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane podľa žalobcu pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2004, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), podľa ktorého nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, splnila podmienku zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, keď sa žalovaný uspokojivo nevysporiadal podľa žalobcu s odvolacími námietkami žalobcu a jeho rozhodnutiam vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sži/1/2009, 1Sžso/23/2010, 1Sžr/24/2011, 1Sžr/66/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 290/2015. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutí o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadne dôkazy, resp. žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec platných právnych predpisov na žalobcu. 26. Žalobca v časti IV./ žalôb ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením správcu dane, že rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/10/2008 nie je možné aplikovať na tento prípad a že ide o účelové tvrdenie. Podľa žalobcu vzhľadom na identické znenie § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku je jednoznačné, že predmetný rozsudok možno aplikovať na tento prípad. Uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že daňové výdavky pre daň z príjmov majú tzv. neosobný charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem na druhej strane (u iného daňového subjektu), prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú jeho materiálu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok. Podľa žalobcu je z toho zrejmé, že ak v obchodnom reťazci vznikne pochybnosť z dôvodu zániku spoločnosti, zlúčenia, prevodu obchodného podielu, s tým súvisiace odovzdanie účtovných dokladov, nie je možné takéto nedostatky pričítať žalobcovi. Správca dane podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalobca nezodpovedá za svojich obchodných partnerov. Žalobca poukázal na definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že podnikanie sa nevníma ako výlučná osobná činnosť a nie je možné pričítať objednávateľovi akúkoľvek negatívnu skutočnosť zapríčinenú inou osobou, t.j. dodávateľom či subdodávateľom. Podľa žalobcu je nevyhnutné položiť si otázku, do akých rozmerov môže byť otočené dôkazné bremeno. Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že v rámci tej istej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu správca dane, resp. žalovaný v odvolacom konaní postupoval rôzne, keď žalovaný rozhodnutím č. 100366349/2019 zo dňa 05.02.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101904905/2018 z 26.09.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2015 s odôvodnením, že správca dane v rozhodnutí nevyhodnotil všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly a ďalšie dôkazy získané dožiadaním a výsluchmi svedkov, z čoho vyvodil, že nemožno konštatovať, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca uzavrel, že na základe v žalobách uplatnených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutia za predčasné, nezrozumiteľné a nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov, neoprávneného presunu dôkazného bremena a nesprávnej aplikácie Zákona o DPH. Vyjadrenia žalovaného k žalobám 27. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Námietky nezákonnosti a nepreskúmateľnosti považoval za nedôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane boli založené na dostatočne zistenom skutkovom stave a sú riadne odôvodnené. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci. V priebehu daňovej kontroly vznikla oprávnená pochybnosť o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Správca dane i žalovaný uviedli všetky zistenia a dôkazy vo svojich rozhodnutiach, na základe ktorých dospeli k svojím záverom, a preto nebola dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. K námietkam uvedeným v časti II./ žalôb týkajúcich sa neuznania odpočítania DPH z faktúr od dodávateľa RKI s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto námietky považuje za nedôvodné a dostatočne sa s nimi vysporiadal už vo svojich rozhodnutiach. Dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane žalobcu a žalobca musí byť schopný preukázať, že reklamné služby boli skutočne poskytnuté osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Žalovaný konštatoval, že dôkazy predložené žalobcom správcovi dane jednoznačne nepreukázali dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane nespochybnil existenciu reklamného spotu, predloženia a prijatia CD ako dôkazu, predloženie a prijatie daňových a účtovných dokladov ku kontrole, ale spochybnil dodávateľa služby. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, pričom poukázal na obsah jednotlivých dôkazov a ich vyhodnotenie správcom dane, s ktorým vyhodnotením i závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil. Poukázal najmä na to, že z výpovedí svedkov X. P. a F. U., ktoré majú všeobecný charakter a ktorí svoje tvrdenia nevedeli nijako preukázať, vyplynulo, že ani spoločnosť RKI s.r.o., ani spoločnosť MG Media s.r.o. reklamnú službu vo forme odvysielania spotu na veľkoplošnej LED nevykonala, zodpovedná za odvysielanie mala byť spoločnosť LASER Media s.r.o. Preverovaním tejto spoločnosti bolo zistené, že táto nevedela preukázať odvysielanie predmetných reklamných spotov v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Výpovede svedkov rovnako nepreukázali, kto a akým spôsobom vyhotovil predmetný reklamný spot. Žalovaný uviedol, že správca dane sa žalobcom predloženými dôkazmi - fotodokumentáciou s CD nosičom zaoberal, ale predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Ten istý materiál ako dôkaz bol predložený správcovi dane pre zdaňovacie obdobie r. 2015 (spoločnosťou RIK s.r.o.) aj za r. 2016 (spoločnosťou R & S design s.r.o.), pričom reklamný spot na predloženom CD tvorila prezentácia spotických fotografií pracovných strojov. Daná prezentácia obsahovala kontaktné údaje daňového subjektu. Z fotodokumentácie nie je možné určiť, na akých miestach boli dané reklamné spoty umiestnené a aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúrach boli skutočne dodané spoločnosťou RKI s.r.o. a že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúrach, t.j. že spoločnosti RKI s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľmi s tým, že kontrola bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na skutočnosť, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 9 Zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia služieb a následného práva na odpočet. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že fakturované plnenia boli reálne dodané práve spoločnosťou RKI s.r.o. a že jej z titulu ich dodania vznikla daňová povinnosť. 28. K námietkam uvedeným v časti II./ žalôb týkajúcich sa neuznania odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o. uviedol, že tieto námietky, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami, sú nedôvodné a vysporiadal sa s nimi vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Poukázal na Zmluvu o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb z 01.01.2015, v ktorej vystupuje spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. ako poradca, avšak zo zmluvy nevyplýva, že bude vystupovať ako sprostredkovateľ alebo, že predmetné služby spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov o vykonaní finančného poradenstva k dodávateľským faktúram od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. nepredložil žiadny dôkaz, nepodal žiadne vyjadrenie a len uviedol, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Ani bývalý konateľ spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. M. O. nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukázali, že fakturované plnenia boli spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. dodané v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobcovi a ani k finančnému poradenstvu nepodal žiadne vysvetlenie a nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný poukázal na to, že predmetná faktúra neobsahuje žiadne konkrétne a bližšie údaje, ktoré by charakterizovali fakturované finančné poradenstvo. Žalovaný vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu, že špecifikácia jednotlivých druhov plnenia a poskytnutých služieb uvedených vo faktúrach bola dostatočná a že požiadavka správcu dane na ďalšie podrobné špecifikovanie poskytnutého plnenia je nedôvodná. Uviedol, že doklady musia mať aj povahu faktu, musia byť vystavené na materiálovom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia, t.j. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len zo žalobcom predložených dokladov, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral si konkrétne dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na žalobcovi a tento musí preukázať, že dodanie tovaru alebo služieb bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a preto sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca k uplatnenému odpočítaniu dane od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. že nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služieb. K námietkam uvedeným v časti II./ žalôb týkajúcim sa neuznania odpočítania dane z faktúry od dodávateľa ELCOM-KE s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto námietky považuje za nedôvodné a dostatočne sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalobca síce ku kontrole predložil doklady, ale správca dane mal pochybnosti o ich vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti, vykonal preto rozsiahle dokazovanie. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí preukázať, že dodanie služieb - vykonanie stavebných prác bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Poukázal na to, že z nahliadnutia do zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za r. 2015 vykonanej u žalobcu zistil skutočnosti týkajúce sa spoločnosti ELCOM-KE s.r.o., poukázal na obsah výpovede svedka M. F., ktorý si nepamätal mená žiadnych dodávateľov a na to, že táto spoločnosť nepredložila k vystaveným faktúrach pre žalobcu žiadny dôkaz o vykonaní predmetných stavebných prác. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov žalobcu predložených správcovi dane nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach a ani spoločnosť ELCOM-KE s.r.o. nepreukázala dodanie služieb žiadnymi relevantnými a uveriteľnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplynulo, že spoločnosť ELCOM-KE s.r.o. prostredníctvom subdodávateľských spoločností zabezpečila vykonanie stavebných prác. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že špecifikácia jednotlivých druhov plnení a poskytnutých služieb uvedených na faktúrach bola dostatočná a ani s tým, že požiadavka správcu dane na podrobné špecifikovanie poskytnutého plnenia bola nedôvodná. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH podľa žalovaného nestačí len formálna deklarácia, t.j. predloženie dokladov s predpísaným obsahom, tieto doklady musia mať aj povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť preukázané. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané a nepreukázal deklarované vzťahy a skutočnosti. Žalobca počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre a iných dokladoch, je identická s osobou, ktorá reálne dodala službu, čím neuniesol dôkazné bremeno. Daňovou kontrolou preto nebolo podľa žalovaného preukázané, že deklarované dodávky služieb boli uskutočnené zdaniteľnou osobou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ, a teda nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služieb a tým nevzniklo právo žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH na odpočítanie dane. 29. K námietkam uvedeným v časti II./ žaloby týkajúcej sa neuznania odpočítania dane z faktúry od dodávateľa F.. T. A., DUNA-Stav žalovaný uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné a vysporiadal sa s nimi vo svojich rozhodnutiach, pričom sú totožné s odvolacími námietkami. Správca dane nespochybnil vo svojom závere samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, ale spochybnil poskytnutie - služby prenájmu odbornej pracovnej sily dodávateľom uvedeným na faktúre (F.. T. A., DUNA-Stav). Poukázal na to, že F.. T. A., DUNA-Stav k preverovanej faktúre za prenájom odbornej pracovnej sily podľa objednávky za mesiac september 2015 uviedol, že predmetom bolo cca 20 až 25 ľudí podľa potrieb objednávateľa, avšak menný zoznam nepredložil. Predložil dve dodávateľské faktúry od spoločnosti AM BUILD s.r.o. za prenájom odbornej pracovnej sily na základe objednávky za mesiac september 2015 v sume 23.280,- € a faktúru od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. za stavebné práce na základe objednávky a súpisu prevedených prác za mesiac september 2015 v sume 21.566,40 € (stavebné práce cesty: A., A., V. : pokládka žľabov, osadenie dopravného značenia, čistenie komunikácie I. - SMS Dubovec; prenájom odbornej pracovnej sily 17.972,- € bez DPH). Žalovaný poukázal na to, že F.. T. A., DUNA-Stav nevedel, aké práce konkrétne boli vykonané, nakoľko táto zákazka bola dodaná subdodávateľským spôsobom, nemal odovzdávajúce a preberacie protokoly, ani súpis vykonaných prác, nakoľko tieto mali byť vykonané subdodávateľmi. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka F.. T. A., ktorý tvrdil, že obchod medzi ním a žalobcom prebehol subdodávateľsky, konateľ žalobcu mu zavolal a on kontaktoval firmy STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., aby mu poskytli pracovníkov na danú akciu a oni pracovníkov aj dodali. Nevedel predložiť zoznam prenajatej odbornej sily, uviedol, že takýmto zoznamom nedisponuje, pretože práce sa vykonávali subdodávateľsky. Ďalej uviedol, že ním nebol vyhotovený zoznam prenajatej odbornej sily, a preto nevedel konkretizovať žiadne mená, nevedel uviesť, aké konkrétne práce pracovníci vykonávali a ani nevedel uviesť miesto výkonu prác. K faktúre od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. uviedol, že došlo k jej plneniu, súpis prác nemal. K predloženému zoznamu pracovníkov, ktorý mu správca dane predložil k nahliadnutiu a ktorý bol u žalobcu priložený k dodávateľskej faktúre od dodávateľa F.. T. A., DUNA-Stav uviedol, že je to jeho podpis, tento zoznam mu bol predložený, na základe toho fakturoval, nevedel však uviesť, kým bol predložený, ani od ktorého z jeho dodávateľov je uvedený zoznam pracovníkov. Žalovaný zdôraznil, že svedok na otázky správcu dane ohľadne zoznamu pracovníkov odpovedal až po nahliadnutí do predložených dokladov. Žalovaný poukázal ďalej na to, že žalobca k preverovanej faktúre od dodávateľa F.. T. A., DUNA-Stav predložil objednávku a zoznam pracovníkov - smenovnicu, fotografiu, ale príloha predmetnej faktúry - zoznam pracovníkov prenajatej odbornej pracovnej sily bol bez dátumov a dodávateľ prenajatej pracovnej sily F.. T. A. uviedol, že vyhotovený zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily nevytvoril on; uviedol, že nevie, kto bol prenajatý ako odborná pracovná sila, subdodávatelia prenajatej pracovnej sily M. O., bývalý konateľ spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. a T. F., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o., nevedeli uviesť, kto konkrétne bol prenajatý ako odborná pracovná sila, dané osoby nepoznali, nepoznali nikoho zo zoznamu prenajatej odbornej sily, ktorý im bol k nahliadnutiu správcom dane predložený, nevedeli, aké práce vykonávala prenajatá odborná pracovná sila a kde ich vykonávala, kto bol konečným odberateľom prác prenajatej odbornej pracovnej sily. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázania uskutočnenia obchodnej transakcie najmä vo vzťahu, či tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný sa na základe zistených skutočností správcom dane stotožnil s jeho záverom, že žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal plnenie v zmysle faktúry vystavenej F.. T. A., DUNA-Stav za prenájom odbornej pracovnej sily podľa objednávky za mesiac september 2015, t.j. že bolo skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď F.. T. A., v ktorej nevedel uviesť žiadne bližšie údaje k prenajatej odbornej pracovnej sile za mesiac september 2015 pre žalobcu, vyhotovený zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily nevytvoril on, nevedel, kto bol prenajatý ako odborná pracovná sila a rovnako sa vyjadrili aj subdodávatelia prenajatej pracovnej sily M. O. a T. F., ktorí nevedeli uviesť, kto konkrétne bol prenajatý ako odborná pracovná sila, dané osoby nepoznali, nikoho zo zoznamu prenajatej odbornej sily, ktorý im bol k nahliadnutiu správcom dane predložený a nevedeli, aké práce vykonávala táto prenajatá odborná pracovná sila, ani kde ich vykonávala, ani to, kto bol konečným odberateľom prác. Žalovaný uzavrel, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že deklarované dodávky služieb boli uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúre označená ako dodávateľ, t.j. nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH dňom dodania služieb a tým nevzniklo právo žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH na odpočítanie dane. K námietkam uvedeným v časti II./ žalôb týkajúcich sa neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa AM BUILD s.r.o. žalovaný uviedol, že námietky, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami, sú nedôvodné a vysporiadal sa s nimi vo svojich rozhodnutiach. Poukázal na to, že žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázania uskutočnenia obchodnej transakcie a pre účely uplatneného práva a pre odpočítanie dane je nevyhnutné preukázanie, že formálna stránka deklarácie predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že neboli predložené žiadne dôkazy alebo doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou AM BUILD s.r.o. pre žalobcu, táto spoločnosť nepreukázala dodanie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dôkazmi, nepreukázala ich zúčtovanie, ani to, že v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie priznala a odviedla daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že z vyjadrenia svedka T. F., bývalého konateľa spoločnosti AM BUILD s.r.o. vyplýva, že na jednej strane ústne potvrdil vykonanie prác pre žalobcu subdodávateľským spôsobom, avšak nevedel to preukázať z dôvodu, že nemal doklady, ktoré mal odovzdať nástupníckej spoločnosti VARUD s.r.o., nepamätal si však, aká firma vykonala práce, ani konkrétne práce, ani miesto ich výkonu. Svedok nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturované práce boli touto spoločnosťou skutočne dodané žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov k prijatým faktúram od spoločnosti AM BUILD s.r.o. nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bol overiteľný správcom dane, len uviedol, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, že objednávky sa realizujú v absolútnej väčšine telefonicky, stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Žalovaný poukázal aj na to, že v súpisoch prác priložených k faktúram vystaveným spoločnosťou AM BUILD s.r.o. vystupuje spoločnosť AM BUILD s.r.o. ako zhotoviteľ, pričom bývalý konateľ tejto spoločnosti T. F. sa vyjadril, že všetky práce pre žalobcu boli vykonané v subdodávkach. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v konaní nebolo jednoznačne a vierohodne preukázané, že stavebné práce boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, t.j. spoločnosťou AM BUILD s.r.o. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia, čo znamená predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane daňového subjektu, a tento musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru, resp. služieb bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi reálne dodané a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. nebolo preukázané, že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služieb. 30. K námietkam uvedeným v časti II./ žaloby týkajúcej sa neuznania odpočtu dane z faktúry od dodávateľa R & S DESIGN s.r.o. žalovaný uviedol, že námietky, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami, sú nedôvodné a vysporiadal sa s nimi vo svojom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že správca dane sa predloženým dôkazom - fotodokumentáciou s CD nosičom zaoberal, ale predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ten istý materiál ako dôkaz bol predložený správcovi dane pre zdaňovacie obdobia r. 2015 (spoločnosť RKI s.r.o.) aj za r. 2016 (spoločnosť R & S DESIGN s.r.o.). Žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy o účelnosti fakturovanej služby a z fotodokumentácie nie je možné určiť, na akých miestach boli reklamné spoty umiestnené, ani aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúre boli skutočne dodané spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. a že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúre, t.j. že spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľmi, ktoré boli predmetom účtovníctva žalobcu s tým, že kontrola nebola zameraná len na obsahovú stránku faktúr, ale predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a na skutočnosť, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 9 Zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia služieb a následného práva na odpočet dane. Podľa žalovaného správcovi dane počas vedenia dokazovania oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom v daňovej kontrole a za účelom získania objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodnom reťazci, preto preveroval nielen samotného žalobcu, ale aj jeho dodávateľov. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na obsah jednotlivých dôkazov a ich vyhodnotenie správcom dane, s ktorým vyhodnotením i závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil. Poukázal na obsah výpovede J. E. a uviedol, že na základe svedeckej výpovede sa stotožnil so správcom dane, že svedok J. E. pri ústnom pojednávaní nepredložil žiadne doklady a ani dôkazy, ktoré by preukázali, že reklamné služby boli spoločnosťou R & S DESIGN s.r.o. dodané v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi. Naopak, svedok uviedol, že reklamné spoty boli v r. 2015 a 2016 odvysielané spoločnosťou PONTES s.r.o. 31. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí v rámci odvolacích námietok a nepovažoval ich za dôvodné. Dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane žalobcu a žalobca musí byť schopný preukázať, že reklamné služby boli skutočne poskytnuté osobou uvádzanou na predložených faktúrach. Osoby, ktoré sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, musia byť identické s osobami, ktoré reálne poskytli, resp. zabezpečili poskytnutie služieb subdodávateľsky nielen po formálnej stránke, ale aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane postupoval podľa § 24 a § 3 Daňového poriadku, keď overoval, či deklarované dodanie dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie služby dodávateľom. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných žalobcom. Odpočet dane je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že bol vyzvaný na preukázanie zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve u dodávateľských spoločností a následne i nástupníckych spoločností, keďže táto požiadavka zo strany správcu dane vo výzvach doručených žalobcovi obsiahnutá nebola. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých uplatnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom. Všetky tieto skutočnosti žalobcovi v rámci priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania oznámil a vyzval ho na predloženie dôkazov. Podľa názoru žalovaného žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Neboli preto dôvodné námietky v súvislosti s rozložením, unesením a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu žalobcu. Žalovaný napokon vo vyjadreniach uviedol, že nesúhlasí ani s námietkami uvedenými v bode IV./ žalôb. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca síce predložil doklady, na základe ktorých si nárok na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH uplatnil, avšak samotná existencia dokladov nepreukazuje, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako tieto doklady prezentujú. Predložením dokladov daňový subjekt len deklaruje, že k určitému plneniu došlo. Musí byť však schopný preukázať takýto obchod aj v skutočnosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne nastalo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu uvedenom na doklade. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno preveriť alebo osvedčiť samotným dodávateľom alebo odberateľom, prípadne osobami za nich konajúcimi. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, prípadne dodacích listov, hoci by tieto obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Správca dane musí overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. V tomto prípade šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nepreukázal nadobudnutie deklarovaných služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach, ktorým nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Žalovaný k poukázaniu žalobcu na zákon o dani z príjmov a na odlišný postup odvolacieho orgánu uvádza, že uplatňovanie daňových príjmov a výdavkov sa riadi podľa hmotnoprávnych podmienok stanovených v Zákone o dani z príjmov. Ak rozhodnutie správcu dane, na ktoré poukazuje žalobca, malo také nedostatky, pre ktoré bolo podľa názoru odvolacieho orgánu nutné rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, je na správcovi dane, aby vytýkané nedostatky rozhodnutia v ďalšom konaní odstránil. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného v predmetných veciach sú zákonné a dostatočne odôvodnené. Repliky žalobcu 32. Žalobca vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného uviedol, že zotrváva na žalobných dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a tvrdil, že z odôvodnení nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími dôvodmi. Uviedol, že netvrdí, že na jeho strane neleží dôkazné bremeno, ale toto je jasne limitované a nie je ho možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Má za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno predložením účtovných dokladov (predložil faktúry, zmluvy s dodávateľmi, listinné dôkazy podporil svedeckou výpoveďou konateľa žalobcu). Správca dane vypočul svedkov v postavení konateľov dodávateľských spoločností, zabezpečil si ďalšie listinné dôkazy, mal dôkazy poskytnuté žalobcom, a teda žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že reálne došlo k reálnemu vecnému plneniu. Žalobca splnil zákonné podmienky, predložil doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ako aj materiálnu podmienku - faktické dodanie služby. Vo vzťahu k prípadu týkajúceho sa spoločnosti RKI s.r.o. žalobca predložil ako dôkaz uskutočneného zdaniteľného plnenia fotografický materiál a CD nosič s reklamnými spotmi, z čoho je zrejmé, že preukázal reálnosť zdaniteľného plnenia a jeho uskutočnenie. Skutočnosť tvrdená správcom dane, že žalobca nepreukázal, kto vyrobil reklamný spot, je úplne bezvýznamná a nemá žiadnu právnu relevanciu, pretože žalobca preukázal objednanie reklamných služieb, ich dodávku, odvysielanie a aj ich zaplatenie. Preto je spochybňovanie uskutočniteľného zdaniteľného plnenia zo strany žalovaného účelové a nedôvodné. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu sa stane v období po dodaní zdaniteľného plnenia žalobcovi nekontaktným a prestane uskutočňovať podnikateľskú činnosť, je absolútne bez právneho významu pre posúdenie reálnosti dodania služby žalobcovi a nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu žalobcu. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými vo výrokoch a odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, tieto považoval za predčasné, nesprávne, nedôvodné a nepreskúmateľné, nezákonné, nakoľko vychádzajú z nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemôže slúžiť v ďalšom konaní ako podklad pre rozhodnutie. Žalobca poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku a na to, že daňová kontrola bola začatá 22.06.2017, pričom Protokol o výsledku z daňovej kontroly s nálezom za zdaňovacie obdobia február 2015 až december 2015 a január 2016 až august 2016 bol žalobcovi spolu s výzvou doručený 06.07.2018, správca dane si teda nesplnil povinnosť v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku a neukončil daňovú kontrolu v jednoročnej lehote. S poukazom na ustálenú judikatúru mal za to, že Protokol o vykonaní daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a ani rozhodnutia vychádzajúce zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly nemožno považovať za zákonné, čoho dôsledkom je zaťaženie celého daňového konania vadou nezákonnosti. 33. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhoch žalobcu o priznanie odkladného účinku správnym žalobám rozhodol Uzneseniami zo dňa 16.07.2019 č. 24S/123/2019-82 č. 24S/126/2019-111, č. 24S/128/2019-106, č. 24S/129/2019-98, a č. 24S/133/2019-69 tak, že návrhy s poukazom na § 188 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29.07.2019. 34. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/123/2019-102 zo dňa 29.04.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu SMS Dubovec s.r.o. Turie proti žalovanému Finančnému riaditeľstvo SR Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/123/2019, 24S/126/2019, 24S/128/2019, 24S/129/2019, a 24S/133/2019 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/123/2019 a to s poukazom na § 65 ods. 1 SSP. 35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP veci prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. 36. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobách. Uviedla, že žalovaný porušil ustanovenie § 24 Daňového poriadku, nezistil riadne skutkový stav a nezaoberal sa riadne dôkazmi, pretože sa nezaoberal kontrolnými výkazmi k DPH dodávateľov a subdodávateľov žalobcu, tieto nevyhodnotil, a preto sú závery nepreskúmateľné a nelogické. Ďalej doplnila, že správca dane ani žalovaný neaplikovali § 9 ods. 4 zákona o DPH. K tejto novo-uplatnenej námietke uviedla, že súd by mal k tejto skutočnosti prihliadnuť v rámci skúmania, či žalovaný a správca dane postupovali v súlade so zákonom. Ďalej zdôraznila, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom v odvolaniach označenou rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, a preto sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Mala za to, že z dôvodov uvedených v žalobách i replikách žalovaný i správca dane porušili ustanovenia § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku. Uviedla, že postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly považuje za šikanózny a likvidačný, pretože kontrola DPH za roky 2015 a 2016 bola ukončená s výsledkom dorubu dane cca 700 000.-Eur. Navrhla napadnuté rozhodnutia správcu dane i žalovaného zrušiť a vrátiť veci správcovi dane na ďalšie konanie. 37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 38. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 39. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2015 (ďalej len „Zákon o DPH") predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 40. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 41. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 42. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 45. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 46. Podľa § 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 47. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 48. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia august, september, október, november a december 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 49. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (právo na súdnu a inú právnu ochranu). Je však na ňom, ako toto svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy ako účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, t.j. je na žalobcovi, aby v žalobe určil rozsah a obsah prieskumu vykonaného správnym súdom. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti týchto rozhodnutí, resp. postupov orgánov verejnej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nemohol prihliadať na žalobcom všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti uvedené v bodoch 5. až 8. jednotlivých žalôb. Pokiaľ žalobca v bodoch 6. jednotlivých žalôb uvádza svoje vlastné hodnotenie dôkazov, fotodokumentácie s CD nosičom, podľa ktorého malo byť nimi preukázané odvysielanie reklamných spotov na území SR, takto formulovaná námietka je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s hodnotením vykonaným správcom dane. Uvedené však nestačí na to, aby bolo možné na základe takýchto námietok dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobca nekonkretizoval, resp. neuviedol, v čom by mala byť úvaha žalovaného, ktorým boli tieto dôkazy vyhodnotené, v rozpore s ich obsahom, alebo v rozpore s logickým uvažovaním. 50. Žalobca v bodoch 9. až 11. jednotlivých žalôb týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015 vo vzťahu k spoločnosti RKI s.r.o., resp. v bodoch 9. až 11. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 vo vzťahu k spoločnosti R&S DESIGN s.r.o. predostrel vlastné hodnotenie dôkazov, výpovedí bývalých konateľov (X. P. a F. U.) a fotodokumentácie s CD nosičom ako dôkazov preukazujúcich odvysielanie reklamných spotov na území SR. Takto uplatnené žalobné námietky opäť predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotil správca dane a žalovaný. Z obsahu rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že v ich odôvodneniach orgány verejnej správy dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli k záveru, že tieto dôkazy nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH. Žalobca v žalobách neuviedol, v čom by tieto úvahy mali byť nesprávne, resp. rozporné s obsahom dôkazov, alebo chybné pre rozpor so zásadami logického uvažovania. Vyslovenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov správcom dane i žalovaným nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, a preto tieto námietky podľa správneho súdu nemôžu obstáť. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobách, že nekontaktnosť dodávateľov deklarovaného plnenia žalobcovi resp. skutočnosť, že spoločnosť RKI s.r.o. prestala reálne vykonávať podnikateľskú činnosť, resp., že spoločnosť R&S DESIGN s.r.o. zanikla, ako aj s tým, že dodávateľ (či už v súlade alebo v rozpore s uzatvorenou zmluvou) dodal službu prostredníctvom subdodávateľa, nemôže byť dôvodom na nepriznanie práva na odpočet DPH. Žalovaný (ani správca dane) však na týchto skutočnostiach, resp. dôvodoch napadnuté rozhodnutia ani nezaložili. 51. Žalobca ďalej v bodoch 15. až 21. žalôb týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu STAVBYT Košice s.r.o. v podstate forsíroval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovede M. O., bývalého konateľa STAVBYT Košice s.r.o., výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a predložených faktúr, o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Takto uplatnené žalobné námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. V odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobia sú uvedené úvahy, ktorými orgány verejnej správy vykonané dôkazy vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi finančných služieb a stavebných prác (STAVBYT Košice s.r.o.) vyhodnotili, a na základe ktorých dospeli k záveru, že nepreukazujú splnenie podmienok na odpočet DPH. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom by tieto úvahy mali byť nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Nesúhlas s hodnotením dôkazov orgánom verejnej správy nestačí na vyslovenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu, že správca dane preniesol zodpovednosť dodávateľského subjektu v dôsledku jeho správania na žalobcu, nemá oporu v odôvodnení vydaných rozhodnutí a správca dane ani žalovaný nedostatky na strane jeho dodávateľa nepripočítali žalobcovi. Obdobne žalobca v bodoch 9. až 15. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia december 2015, v bodoch 15. až 21. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 a v bodoch 22. až 28. žalôb týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015 prezentoval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovede konateľa žalobcu, bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa stavebno-zemných prác spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. M. F. a predložených faktúr, o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bola preukázaná realizácia prác a služieb. Takto uplatnené žalobné námietky sú vo svojej podstate opäť len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. Ako vyplýva z obsahu prvostupňových rozhodnutí i rozhodnutí žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobia september, október, november a december 2015, v odôvodneniach sú uvedené úvahy, ktorými orgány verejnej správy vykonané dôkazy vyhodnotili so záverom, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH. Tak, ako v prípade žalobných bodov týkajúcich sa deklarovaných dodávateľov RKI s.r.o. a STAVBYT Košice s.r.o., ani vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ELCOM- KE s.r.o. žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy správcu dane i žalovaného nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Ani v tomto prípade nesúhlas žalobcu nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane preniesol zodpovednosť z dodávateľského subjektu na žalobcu v dôsledku toho, že bývalý konateľ dodávateľa nedisponuje žiadnymi dokladmi a so správcom dane nespolupracuje, takéto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. 52. Žalobca v bodoch 29. až 33. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi F.. T. A., DUNA-Stav prezentoval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovedí svedkov F.. A., M. O. a T. F., o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bolo preukázané deklarované poskytnutie odbornej pracovnej sily, resp. prenájom odbornej pracovnej sily. Takto uplatnené námietky sú v podstate len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane i žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobie september 2015 v odôvodneniach sú uvedené úvahy, ktorými orgánmi verejnej správy vykonané dôkazy vyhodnotili so záverom, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH tak, ako v prípade žalobných bodov týkajúcich sa deklarovaných dodávateľov RKI s.r.o., R&S DESIGN s.r.o., STAVBYT Košice s.r.o., ELCOM-KE s.r.o. Žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy správcu dane i žalovaného nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Ani v tomto prípade nesúhlas žalobcu nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane preniesol zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu a žiadal predložiť ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u svojich dodávateľov v roku 2015, tieto tvrdenie nemajú oporu v napadnutom rozhodnutí správcu dane i žalovaného ani v obsahu administratívneho spisu týkajúceho sa tohto zdaňovacieho obdobia. Rozhodnutie za zdaňovacie obdobie september 2015 bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. Pokiaľ žalobca poukázal Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008 z 26.02.2009 správny súd uvádza, že tento sa týka otázky daňových výdavkov pre daň z príjmov, resp. ich charakteru, a nie preukazovania splnenia podmienok podľa § 49 Zákona o DPH. 53. Žalobca v bodoch 29. až 30. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2015, resp. v bodoch 22. až 23. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi AM BUILD s.r.o. prezentoval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovedí konateľa žalobcu, bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa stavebných prác a predložených faktúr, o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bola preukázaná realizácia deklarovaného plnenia (servis, prevoz hliny, nakládka a vykládka kameniva a ďalšie práce), a to prostredníctvo subdodávateľských spoločností. Takto uplatnené žalobné námietky sú vo svojej podstate opäť len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. Z obsahu prvostupňových rozhodnutí žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobia október a november 2015 vyplýva, že sú v nich uvedené úvahy, ktorými orgány verejnej správy vykonané dôkazy vyhodnotili so záverom, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH. Tak, ako v prípade žalobných bodov týkajúcich sa vyššie dodávateľov prác a služieb, ani vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi AM BUILD s.r.o. žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy správcu dane i žalovaného nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Ani v tomto prípade nesúhlas žalobcu nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane preniesol zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu v dôsledku toho, že bývalý konateľ dodávateľa nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré mal odovzdať nástupníckej spoločnosti a správca dane túto skutočnosť pričítal na ťarchu žalobcu, takéto tvrdenie nemá oporu v odôvodení napadnutých rozhodnutí, pretože tieto rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. 54. Žalobca žalobnými námietkami uplatnenými v časti III. jednotlivých žalôb označenej ako „Nesprávne hodnotenie dôkazov" namietal, že žalobca pri daňovej kontrole predložil na preukázanie svojich tvrdení rôzne dôkazy, najmä účtovné doklady a súvisiacu dokumentáciu, fotodokumentáciu a CD nosič, a teda, že predloženými dôkazmi preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, avšak žalovaný sa týmito dôkazmi nezaoberal, len ich odmietol a keď sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, presunul nesprávne svoje dôkazné bremeno na žalobcu, pričom žalobcovi pričítal na príťaž skutočnosti zistené na strane dodávateľov a subdodávateľov. Takéto žalobné námietky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení vyplývajúcim z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného (ako i rozhodnutí správcu dane). Žalovaný vyhodnotil žalobcom predkladané dôkazy tak, že nie je postačujúce, ak kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom však nie je schopný preukázať, že dodanie služieb bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom/dodávateľmi. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi reklamných služieb RKI s.r.o. a R&S DESIGN s.r.o. uviedol, že predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Ten istý materiál ako dôkaz bol predložený pre zdaňovacie obdobie r. 2016, kedy dodávateľom mala byť spoločnosť R & S DESIGN s.r.o., aj za r. 2015, kedy dodávateľom mala byť spoločnosť RKI s.r.o. Reklamný spot na predloženom CD nosiči tvorila prezentácia statických fotografií pracovných strojov a daná prezentácia obsahovala kontaktné údaje daňového subjektu. Z fotodokumentácie však nie je možné určiť, na akých miestach boli reklamné spoty umiestnené, aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúrach boli skutočne dodané daňovým subjektom RKI s.r.o., resp. R&S DESIGN s.r.o. a že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúrach, t.j. že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Neobstojí ani poukázanie žalobcu na rozhodnutie NS SR č. k. 3Sžf/1/2011, pretože toto obsahuje výklad k § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník zvládol dôkazné bremeno za takej skutkovej situácie, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo však v preskúmavaných prípadoch nebolo naplnené. Žalobca nepreukázal, že reklamné spoty boli odvysielané práve v zdaňovacích obdobiach, za ktoré boli fakturované a práve na miestach (LED obrazovkách umiestnených podľa špecifikácie uvedenej v prílohách faktúr) a v časoch, za ktoré boli fakturované. Správca dane tvrdenie žalobcu, že sa tak stalo, verifikoval u dodávateľov, avšak bezúspešne. Dôkazy predkladané samotným žalobcom žalovaný vyhodnotil v súlade s ich obsahom, pričom uvedené hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Žalobca v žalobách s hodnotením žalovaného nesúhlasil, avšak neuviedol, v čom bolo takéto hodnotenie nesprávne, resp. chybné. Samotný nesúhlas žalobcu nestačí na prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutí. Žalobca namietal v žalobách aj nesprávne hodnotenie výpovedí konateľov dodávateľa/dodávateľov a subdodávateľa s tým, že títo potvrdili dodanie deklarovaného plnenia. Žalovaný potvrdenia dodania týmito osobami nepovažoval za dôkaz o dodaní fakturovaných služieb, pretože ich výpovede vyhodnotil ako všeobecné, keďže si konkrétne veci nepamätali, svoje tvrdenia nevedeli preukázať a ani jedna z týchto spoločností podľa výpovedí ich konateľov, resp. bývalých konateľov reklamnú službu vo forme odvysielania spotu na veľkoplošnej LED obrazovke nevykonala, t.j. nebola tým subjektom, ktorý mal reklamu na LED obrazovkách umiestniť (vysielať), ale túto službu mali poskytovať prostredníctvom subdodávateľa. Takéto hodnotenie dôkazov žalovaným nemá žiadnu chybu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že bývalí konatelia dodávateľa/ dodávateľov a subdodávateľa boli vypočutí ako svedkovia, avšak vypovedali o vlastnej činnosti, t.j. o činnosti dodávateľa a subdodávateľa, teda nie o skutočnostiach, ktoré sa v objektívnej realite diali mimo nich a ktoré by vnímali len svojimi zmyslami. Vypovedali len o vlastnom konaní. Preto nemožno nič vytknúť takému vyhodnoteniu výpovedí, ako vykonal žalovaný (i správca dane), keď tieto boli vyhodnotené len ako tvrdenie dodávateľa o dodaní služby, ktoré by bolo potrebné podložiť (preukázať) ďalšími dôkazmi. 55. Žalobcom predložené dôkazy k jeho tvrdeniu o poskytnutí, resp. dodaní stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúrach v zdaňovacích obdobiach september a október 2015 (STAVBYT Košice s.r.o.) správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že žalobca k faktúram od dodávateľa nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to dodávateľom uvedeným na faktúrach, ani dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané a to napriek výzve na predloženie objednávok, súpisu prác, zmlúv o vykonaní prác, stavebného denníka na stavbách D. A. Z. Mesto, E. E. E., žalobca neuviedol, kto konkrétne vykonal práce, kto ich vykonanie kontroloval, nepredložil napr. zoznam pracovníkov a pod. Správca dane tvrdenie žalobcu o dodaní stavebných prác spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. verifikoval na strane deklarovaného dodávateľa, avšak neúspešne. Dôkazy predkladané žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keďže tieto doklady neobsahujú verifikovateľné údaje (napr. kto konkrétne práce vykonal, kedy, aké motorové vozidlá boli použité a pod.). Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov (navyše bez konkretizácie, ktoré konkrétne dôkazy boli nesprávne vyhodnotené) nepostačuje na záver o nezákonnosti rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne hodnotenie výpovede bývalého konateľa dodávateľa, ktorý mal podľa žalobcu potvrdiť dodanie prác, správny súd uvádza, že bývalý konateľ M. O. bol síce vypočutý ako svedok, avšak vypovedal o vlastnej činnosti (t.j. o činnosti dodávateľa) a pokiaľ táto výpoveď bola vyhodnotená len ako tvrdenie dodávateľa o dodaní prác, ktoré by bolo potrebné doložiť ďalšími dôkazmi, k čomu však nedošlo, takémuto vyhodnoteniu výpovede nemožno nič vytknúť. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavka správcu dane na svedka o podrobné špecifikovanie poskytovaného plnenia je nedôvodná, správny súd uvádza, že správca dane je oprávnený preverovať, resp. verifikovať tvrdenie žalobcu, že deklarované služby (stavebné práce) boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalovaný správne poukázal na to, že na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia (predloženie dokladov s predpísaným obsahom), ale doklady musia mať aj povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Rovnakom žalobcom predložené dôkazy k tvrdeniu o vykonaní stavebných prác na stavbách D. A. Z. F., L., Q. deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach za zdaňovacie obdobia september, október a november 2015 (ELCOM-KE s.r.o.) správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach, nebolo preukázané dodanie služieb žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr. Správca dane tvrdenia žalobcu o realizovaní deklarovaných plnení verifikoval na strane deklarovaného dodávateľa bez úspechu. Dôkazy predložené žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, pričom toto hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 56. Obdobne žalobcom predložené dôkazy k tvrdeniu o poskytnutí odbornej pracovnej sily deklarovaným dodávateľom F.. T. A., DUNA-Stav správca dane aj žalovaný vyhodnotili tak, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, že nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli platiteľovi skutočne dodané, nepreukázal deklarované vzťahy a skutočnosti. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz faktúru, objednávku, smenovnicu - menný zoznam pracovníkov a fotografiu znázorňujúcu časť upravenej komunikácie do E. v E. E., správca dane predloženú smenovnicu (menný zoznam pracovníkov), ktorí mali uvedené práce vykonávať, vyhodnotil so záverom, že tento dôkaz neobsahuje verifikovateľné údaje, napr. neobsahuje dátum. Ďalej vyhodnotil výpoveď F.. T. A., ktorý uviedol, že nedisponuje zoznamom prenajatej odbornej pracovnej sily, nakoľko práce sa vykonávali subdodávateľsky a ďalej uviedol, že ním nebol vyhotovený zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily (predložený k faktúre), nevedel konkretizovať mená pracovníkov, ktorých mali dodať jeho dodávatelia STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., nevedel však uviesť, od ktorého z jeho dodávateľov bol uvedený zoznam pracovníkov poskytutý, nevedel kto mu ho predložil, nevedel uviesť mená a priezviská pracovníkov, ani to kde a aké práce mali byť touto prenajatou odbornou pracovnou silou vykonané. Správca dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o., ktorý uviedol, že mu nie je známy zoznam pracovníkov, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu a obdobne sa vyjadril aj T. F., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o.. Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, kto bol skutočne prenajatý ako odborná pracovná sila. Ďalej správca dane vyhodnotil výpoveď konateľa žalobcu vo vzťahu ku vyjadreniam jeho dodávateľa F.. T. A., ktorý nevedel, aké práce sa vykonávali prenajatou pracovnou silou a nevedel ani presné miesto výkonu prác, predložená bola len faktúra od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o., avšak bez súpisu prác. Obdobne ani T. F., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o. nevedel uviesť, aké práce vykonávala prenajatá odborná sila, ani kde ich vykonávala, a ani kto bol konečným odberateľom prác prenajatej odbornej pracovnej sily. Na základe uvedených skutočností správca dane vyvodil, že ani kontrolnými zisteniami správcu dane nebolo preukázané, že deklarované dodávky služieb boli uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúrach označená ako „dodávateľ". V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že predloženie fotografií upravenej časti komunikácie nie sú dôkazom o tom, že tieto práce boli vykonané práve deklarovanou prenajatou odbornou pracovnou silou. Správca dane tvrdenia žalobcu o dodaní odbornej pracovnej sily verifikoval, avšak neúspešne. Dôkazy predkladané žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keďže tieto doklady neobsahujú verifikovateľné údaje. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov (navyše bez konkretizácie, ktoré konkrétne dôkazy boli nesprávne vyhodnotené) nepostačuje na záver o nezákonnosti rozhodnutí. Pokiaľ chcel žalobca namietať nesprávne hodnotenie výpovede F.. T. A. a bývalých konateľov spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., ktorí mali podľa žalobcu potvrdiť zdaniteľné plnenie, správny súd uvádza, že bývalí konatelia M. O. a T. F., ako aj deklarovaný dodávateľ F.. T. A. boli síce vypočutí ako svedkovia, avšak vypovedali o vlastnej činnosti (t.j. o činnosti dodávateľa) a pokiaľ tieto výpovede boli vyhodnotené ako tvrdenie dodávateľov, ktoré by bolo potrebné doložiť ďalšími dôkazmi, k čomu však nedošlo, takému hodnoteniu výpovedí nemožno nič vytnúť. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavku správcu dane na žalobcu, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u svojich dodávateľov v roku 2015 a následne i v účtovníctve nástupníckych spoločností nemá oporu v administratívnom spise. Dôkazy predložené žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, pričom toto hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 57. Žalobcom predložené dôkazy k tvrdeniu o dodaní, resp. vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom AM BUILD s.r.o. (zdaňovacie obdobia október a november 2015) vyhodnotil so záverom, že správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy alebo doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov daňovým subjektom AM BUILD s.r.o. pre žalobcu a ani žalobcom deklarovaný dodávateľ nepreukázal dodanie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dôkazmi, pričom správca dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa AM BUILD s.r.o. T. F. so záverom, že tento síce potvrdil vystavenie faktúr a potvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, konkrétne že AM BUILD s.r.o. vykonával pre objednávateľa (žalobcu) servis, prevoz hliny, nakládku a vykládku kameniva a ďalšie práce, a to prostredníctvom subdodávateľských spoločností, nevedel však preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia konkrétnymi dôkazmi (s odôvodnením, že nedisponuje účtovníctvom, ktoré odovzdal nástupníckej spoločnosti). S takýmto hodnotením dôkazov sa stotožnil i žalovaný, ktorý konštatoval, že žalobca ani výzvu správcu dane nepredložil dôkazy k prijatým faktúram od spoločnosti AM BUILD s.r.o., nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bol overiteľný správcom dane, len uviedol, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, že objednávky sa realizujú v absolútnej väčšine telefonicky, stavebné denník vedie hlavný objednávateľ a zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Správca dane poukázal na skutočnosť, že v súpisoch prác priložených ku faktúram vystaveným spoločnosťou AM BUILD s.r.o. vystupuje táto spoločnosť ako zhotoviteľ, avšak bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa uviedol, že všetky práce pre žalobcu boli vykonané v subdodávkach. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal vierohodne a jednoznačne, že stavebné práce boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúrach, t. j. spoločnosťou AM BUILD s.r.o.. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavka správcu dane na podrobné špecifikovanie poskytovaného plnenia je nedôvodná, správny súd uvádza, že správca dane je oprávnený preverovať, resp. verifikovať tvrdenie žalobcu, že deklarované služby boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalovaný správne poukázal na to, že na splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia (predloženie dokladov s predpísaným obsahom), ale doklady musia mať aj povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. K tvrdeniu žalobcu, že nemožnosť predloženia dôkazov bývalým konateľom dodávateľa žalobcu z dôvodu, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi ani účtovníctvom, nemôže byť vyhodnotená v neprospech kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu, resp. k tvrdeniu, že nepodanie daňového priznania deklarovaným dodávateľom žalobcu nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, správny súd poukazuje na bod 50. veta in fine tohto rozsudku. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach, nebolo preukázané dodanie služieb relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi, pričom žalobca nepredložil dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr. Správca dane tvrdenia žalobcu o realizovaní deklarovaných plnení verifikoval na strane deklarovaného dodávateľa, avšak bezúspešne. Dôkazy predložené žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, pričom toto hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. 58. Pokiaľ žalobca v žalobách poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, v ktorých bol podaný výklad Smernice o spoločnom systéme DPH č. 2006/112/ES, za takých skutkových okolností, keď nebolo sporné, že vecná a materiálna stránka práva na odpočet DPH bola naplnená, správny súd uvádza, že takéto rozhodnutia je možné aplikovať len na rovnaké skutkové prípady, resp. situácie. Predmetné rozhodnutia však nie sú relevantné pre preskúmavacie konania, v ktorých sa o takúto skutkovú situáciu nejedná. V preskúmavaných prípadoch nebolo preukázané naplnenie vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH z faktúr dodávateľov uvedených na faktúrach. Napadnuté rozhodnutia boli v preskúmavaných prípadoch založené na tom, že žalobca nepreukázal, že od dodávateľov uvedených na faktúrach, prijal deklarované zdaniteľné plnenia, resp. že deklarované služby boli dodané dodávateľmi a týmto vznikla daňová povinnosť. 59. Žalobcom uplatnené námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného nemohli obstáť pre svoju všeobecnosť. Žalobca v žalobách namietal, že žalovaný sa uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastným rozhodnutiam vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie, pričom poukázal, resp. odcitoval z rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu SR týkajúcich sa nepreskúmateľných rozhodnutí s tým, že napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadne dôkazy, resp. že žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca však neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nevyrovnal. Tvrdenie, že vyrovnanie sa s námietkami žalovaným nebolo uspokojivé alebo dostatočné, nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí i rozhodnutí správcu dane vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Zhodne so žalobcom uvedenou citáciou z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú otázkou nezrozumiteľnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, možno zhrnúť a to s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa NS SR zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Napadnuté rozhodnutia vyššie uvedenými chybami netrpia. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou v prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne. Napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly s tým, že nepostačuje, ak kontrolovaný daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania zdaniteľného plnenia (služieb) bolo vykonané deklarovanými dodávateľmi (uvedenými na faktúrach). Ďalej boli vyhodnotené dôkazy predkladané žalobcom, z vyhodnotenia ktorých žalovaný vyvodil skutkový záver, že žalobcom predloženými dôkazmi nebolo preukázané dodanie služby dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Tento skutkový záver bol právne posúdený tak, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane, i rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Správca dane sa s námietkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k Protokolu vysporiadal tak, že žalobca v týchto námietkach neuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto zotrval na svojej argumentácii a odôvodnení uvedenom v Protokole z daňovej kontroly. Zároveň uviedol argumentáciu k jednotlivým námietkam tak, ako je uvedené v bode 6 tohto rozsudku. Žalovaný sa odvolacími námietkami zaoberal tak, ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí (viď body 8, 9 a 10 tohto rozsudku). Žalobca v žalobách napokon ani neuviedol, ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný nezaoberal, alebo na ktorú námietku nedostal odpoveď. Správny súd preto takto všeobecne uplatnené námietky vyhodnotil ako neodôvodnené. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu až na pojednávaní upresnila, resp. konkretizovala, že rozhodnutia žalovaného považuje za nespreskúmateľné, pretože žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so žalobcom v odvolaniach uvedenou rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k jeho odvolacej námietke o prenose dôkazného bremena na žalobcu, správny súd predovšetkým uvádza, že dopĺňať žalobu o ďalšie žalobné body možno len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP), a preto k uvedenej námietke nemohol prihliadnuť. Predmetná námietka navyše nemala oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa s odvolacími námietkami v súvislosti s rozložením, unesením a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu daňového subjektu vysporiadal (aj s poukazom na relevantnú judikatúru) a vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné, pričom poukázanie žalobcu na slovenskú i európsku judikatúru k tejto veci považoval za neopodstatnenú. Takéto odôvodnenie rozhodnutí spĺňa náležitosti podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na bod 58. tohto rozsudku. 60. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca žalobné námietky nezákonnosti založil v podstate na tom, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením účtovných dokladov, faktúr a ich príloh a CD nosičom s fotodokumentáciou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správca dane a žalovaný správne argumentujú, že účtovné doklady - faktúra s prílohami sú dôkazom o splnení podmienok na odpočet DPH len vtedy, keď odrážajú reálnu skutočnosť. Je tomu tak vtedy, keď obsahujú konkrétne skutočnosti, resp. údaje, ktoré je možné overiť, resp. verifikovať. V danom prípade také dôkazy predložené žalobcom neboli, a preto existencia fakturovaných služieb zostala sporná a sporné zostalo aj ich prijatie od dodávateľov uvedených na faktúrach. Je možné súhlasiť so žalobcom, že žalobca nezodpovedá za svojich dodávateľov, ani za ich nekontaktnosť, ani za nedostatky v ich evidencii a ni za to, že v čase výkonu daňovej kontroly zanikli. Správca dane a ani žalovaný však takúto zodpovednosť nepričítali žalobcovi a ani napadnuté rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ, resp. subdodávateľ nepreukázali dodanie služby žalobcovi. Napadnuté rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ (uvedený na faktúrach) fakturované služby dodal v rozsahu a v čase uvedenom na faktúrach v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach august, september, október, november a december 2015. Daňovník má právo si uplatniť odpočet DPH v prípade, ak sú splnené podmienky pre odpočet stanovené v Zákone o DPH. Splnenie týchto podmienok musí vedieť preukázať, pretože ide o skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal, správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom a úvahami, ktoré nemali žiadnu chybu v logickom uvažovaní, pričom z týchto dôkazov dospeli k záveru, že nimi nebolo preukázané, že žalobcovi dodávatelia uvedení na faktúrach dodali fakturované služby, t.j. že žalobca od týchto dodávateľov prijal služby uvedené na jeho faktúrach v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. 61. Pokiaľ žalobca v žalobách namietal, že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach na strane dodávateľa a subdodávateľa, ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný označiť dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený". Zo znenia ust. § 24 Daňového poriadku však nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena, konkrétne, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ si daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a že právo na odpočet DPH vzniklo. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojimi tvrdenými dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol spôsobilý zaistiť, keďže ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH preukázať. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľa/ dodávateľov uvedeného/uvedených na faktúre/faktúrach, a teda ak nie je sporná existencia plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od DPH). Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky boli splnené. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Ide pritom o prípady, kedy bolo daňovým subjektom preukázané, a nie je žiadny spor o to, že daňovníkovi vzniklo právo na odpočet DPH, t.j. že hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH boli naplnené, avšak správca dane toto právo daňovníkovi odoprie. Môže tak urobiť len vtedy, ak preukáže, že dodávateľsko-odberateľský reťazec vo veci bol zaťažený podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť, alebo že zo strany daňovníka išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako nesprávne uvádza žalobca, že dodávateľ/dodávatelia žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce mu/im zo zákona, resp. že nebol kontaktný alebo zanikol (výmazom z OR), resp. že vyvodzoval závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia dodávateľa, resp. subdodávateľa. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. Pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nebola podstatná skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Pravdivé nebolo ani žalobcove tvrdenie, že správca dane žalobcu žiadal o preukázanie zaúčtovania faktúr u dodávateľa, resp. subdodávateľa. Uvedená požiadavka z obsahu výziev správcu dane nevyplýva. Správca dane sa šetrením na strane dodávateľov, resp. subdodávateľov len pokúsil verifikovať žalobcom tvrdené skutočnosti, čo sa však nepodarilo. Uvedené nemení nič na tom, že dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre určenie dane spočíva na daňovníkovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola dôvodná žalobná námietka neoprávneného presunu dôkazného bremena a nesprávneho právneho posúdenia. 62. Žalobca ďalej v žalobách tvrdil, že správca dane a žalovaný na základe tej istej daňovej kontroly, a teda rovnakej dôkaznej situácie postupovali rôzne, pričom odcitoval z rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb a to z dôvodu, že odôvodnenie nemalo náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a z dôvodu, že nejasnosti vo výpovedi dodávateľa, či subdodávateľa nie sú postačujúce na záver, že náklady nespĺňajú podmienky pre ich uznanie daňových výdavkov. Žalobca takouto námietkou nekonkretizoval, čo konkrétne malo byť v postupe správcu dane a žalovaného odlišné. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že ide o tú istú daňovú kontrolu, keďže z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že u žalobcu bola kontrola dane z príjmov právnických osôb vykonaná ako samostatná kontrola tejto dane za r. 2015 a 2016, resp. za zdaňovacie obdobia - jednotlivé mesiace r. 2015 a 2016. Predmetom súdneho prieskumu v preskúmavanom období však boli rozhodnutia správcu dane a žalovaného o vyrubení DPH za zdaňovacie obdobia august, september, október, november a december 2015. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, i rozhodnutí správcu dane vyplýva, že rozhodnutia správcu dane chybami, ktoré boli vytýkané v rozhodnutí žalovaného, na ktoré poukázal žalobca v žalobách, netrpeli. Správca dane v preskúmavaných veciach vyhodnotil všetky dôkazy a svoje rozhodnutia nezaložil na pochybnostiach vo výpovediach dodávateľov, resp. bývalých konateľov dodávateľov, ale na tom, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné plnenie, resp. plnenia od dodávateľa/dodávateľov (uvedeného/uvedených na faktúrach), resp. že tomuto dodávateľovi / dodávateľom vznikla daňová povinnosť a ani preverovaním na strane dodávateľa/dodávateľov, resp. celého obchodného reťazca (v prípade reklamných služieb) sa dodanie nepotvrdilo. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd pre nekonkrétnosť a neopodstatnenosť vyhodnotil ako nedôvodnú. 63. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného k žalobám po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že v prípade, že začala 22.06.2017 a skončila 06.07.2018, nebola skončená v lehote jedného roka podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd k tejto námietke vzhľadom na to, že bola uplatnená po lehote stanovenej v § 181 ods. 1 SSP, nemohol prihliadnuť. Pre úplnosť však uvádza, že z obsahu administratívnych spisov zistil, že námietka nebola dôvodná. Z Oznámenia o daňovej kontrole, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28.06.2017 vyplýva, že daňová kontrola začala 25.07.2017. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 06.07.2018, ktorým dňom daňová kontrola skončila. Z uvedeného vyplýva, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola v preskúmavaných prípadoch zachovaná. 64. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu až na pojednávaní namietala, že správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutočný stav veci, keď sa nezaoberali kontrolnými výkazmi k DPH jednotlivých dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, predmetná námietka bola uplatnená po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, a preto k nej správny súd nemohol prihliadať. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov nezistil, že by žalobca počas daňovej kontroly alebo počas daňového konania vykonanie takéhoto dôkazu navrhol a uvedený dôkaz by navyše nebol ani relevantný pre rozhodnutie v preskúmavaných veciach, keďže tieto rozhodnutia neboli založené na tom, ako sa mylne domnieva žalobca, že správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach na strane dodávateľov žalobcu (viď bod 61. tohto rozsudku). Rovnako správny súd nemohol prihliadnuť na námietku právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojenávaní namietala, že žalovaný i správca dane opomenuli prihliadnuť na ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o DPH, t. j. namietala právne posúdenie veci, keďže predmetná námietka nebola žalobcom uplatnená v lehote podľa § 183 SSP. 65. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné, a preto správny súd žaloby podľa § 190 SSP zamietol. 66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania. 67. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.