Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/125/2019 z 9. 9. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/125/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200353
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200353.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu
KELSON, s.r.o. Nová 15, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 45 364 672, právne zastúpeného: Benčík
& Partners, advokátska kancelária, s.r.o. konajúca prostredníctvom konateľa JUDr. Patrika Benčíka,
advokáta, Františkánske námestie č. 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 100574704/2019 zo dňa 6. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „správca dane")
vykonal u žalobcu na základe Poverenia zo dňa 15. novembra 2017 daňovú kontrolu dodržiavania
ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
účtovníctve" alebo „zákon č. 431/2002 Z.z.") za účtovné obdobie roku 2014, ktorá po Oznámení o jej
výkone začala dňa 4. decembra 2017. 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 2 -

Správca dane žalobcu oboznámil s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní dňa 17. októbra
2017, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 102060680/2018, ku ktorej sa žalobca vyjadril podaním
zo dňa 25. októbra 2018 tak, že zistené nedostatky v účtovníctve za účtovné obdobie roku 2014 opravil
v účtovnom období v roku 2015. Dňa 2. novembra 2018 vyhotovil správca dane Protokol z daňovej
kontroly č. 102134640/2018 (ďalej len „Protokol"), ktorý bol žalobcovi doručený 15. novembra 2018,
ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená a zároveň bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí
daňového konania č. 102137781/2018 zo dňa 5. novembra 2018 vo veci uloženia pokuty podľa § 38
ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2014.
Rozhodnutie správcu dane
2. Rozhodnutím č. 102343006/2018 zo dňa 26. novembra 2018 rozhodol správca dane tak, že: „podľa
§ 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na §
155a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ukladá účtovnej jednotke
KELSON s.r.o., IČO 45 364 672, DIČ 2022945419, IČ DPH SK20228945419
Nová 15, 974 04 Banská Bystrica.
úhrnnú pokutu vo výške 50 000,00 EUR, slovom Päťdesiattisíc eur a nula eurocentov za správne delikty
podľa:
§ 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov za kontrolované účtovné
obdobie od 01. januára 2014 do 31. decembra 2014, keď účtovná jednotka neuložila do registra



oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky a nezverejnila správu audítora a tým porušila
ustanovenia § 23a a § 23d zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov ;
§ 38 ods. 1 písm. d) zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov za kontrolované účtovné
obdobie od 01. januára 2014 do 31. decembra 2014, keď účtovná jednotka nedala overiť účtovnú
závierku audítorom a tým porušila ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z.
v znení neskorších predpisov;
§ 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov za kontrolované účtovné
obdobie od 01. januára 2014 do 31. decembra 2014, keď účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa
§ 8 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a toto porušenie malo vplyv na vykázanie
skutočností v účtovnej závierke:
- porušenie § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tým, že
nedodržala ustanovenia Opatrenia MF SR zo dňa 16. decembra 2002 č. 23 054/2002-92, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich
v sústave podvojného účtovníctva - postupy účtovania nedodržaním obsahovej náplne účtov;
- porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov nedoložením
účtovných prípadov účtovnými dokladmi (§ 10);
2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 3 -

- porušenie § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
neúčtovaním tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú
predmetom účtovníctva a zobrazenie v účtovnej závierke nebolo verné, pretože obsah položiek účtovnej
závierky nezodpovedal skutočnosti" so splatnosťou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej
len „rozhodnutie správcu dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie").

3. Vo vzťahu k porušeniu povinností stanovených v § 23a a 23d zákona o účtovníctve správca dane
poukázal na § 23a ods. 3, 4 a 5 a § 23d zákona o účtovníctve a po zistení, že:
- žalobca zostavil riadnu individuálnu účtovnú závierku za obdobie január 2014 až december 2014 dňa
16. júna 2015 (§ 23a ods. 3 v spojení s § 23d ods. 1),
- do Registra uložil neschválenú riadnu individuálnu účtovnú závierku (§ 23a ods. 4 zákona o
účtovníctve),
- na valnom zhromaždení žalobcu bola dňa 20. júla 2015 riadna účtovná závierka prerokovaná a
schválená,
- oznámenie o dátume schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky žalobca do Registra neuložil,
hoci ho mal povinnosť uložiť do Registra do 5 pracovných dní od jej schválenia (§ 23a ods. 4),
- žalobca je účtovnou jednotkou, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom
podľa § 19 zákona o účtovníctve,
- žalobca riadnu individuálnu účtovnú závierku neoveril audítorom,
- žalobca nezverejnil uložením do Registra správu audítora (§ 23a ods. 5, § 23d ods. 2), hoci má takú
povinnosť najneskôr do 1 roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje,
konštatoval, že žalobca porušil § 23a a § 23d zákona o účtovníctve tým, že do Registra neuložil
oznámenie o dátume schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky a nezverejnil správu audítora.
4. Vo vzťahu k porušeniu povinností stanovených v § 19 zákona o účtovníctve správca dane poukázal
na § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve a po zistení, že:
- žalobca v účtovnej závierke zostavenej k 31. decembru 2014 vykázal brutto majetok v sume 9 677
748,- EUR a čistý obrat v sume 14 591 788,- EUR,
- v účtovnej závierke zostavenej k 31. decembru 2013 vykázal brutto majetok v sume 9 747 494,-
EUR a ostatné finančné výnosy v sume 4 013 177,- EUR, a teda ako obchodná spoločnosť s ručením
obmedzeným povinne vytváral základné imanie, konštatoval, že na žalobcu sa v plnom rozsahu
vzťahovala povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom v zmysle § 19 ods.
1 písm. a) Zákona o účtovníctve, keďže
2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 4 -

celková suma jeho majetku presiahla 1 000 000,- EUR a jeho obrat presiahol 2 000 000,- EUR) a po
zistení, že:



- za kontrolované účtovné obdobie žalobca správcovi dane nepredložil audítorskú správu o overení
účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014 napriek tomu, že v zmysle § 19 ods. 3 zákona o
účtovníctve mala byť audítorom overená do 31. decembra 2015 konštatoval, že žalobca porušil § 19 ods.
1 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve, pretože riadnu individuálnu účtovnú závierku zostavenú
k 31. decembru 2014 neoveril audítorom.
5. Vo vzťahu k porušeniu povinností stanovených v § 8 zákona o účtovníctve správca dane poukázal na
§ 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 až 5, § 4 ods. 2, § 31 až 36 zákona o účtovníctve a § 2 ods. 1 Opatrenia
Ministerstva financií SR zo dňa 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva č.
23054/2002-92 v znení ďalších opatrení (ďalej len „Opatrenie o postupoch účtovania") a po zistení, že:
- žalobca v priebehu kontrolovaného účtovného obdobia účtoval účtovné doklady na iných účtoch
rámcovej účtovnej osnovy ako ustanovuje Opatrenie o postupoch účtovania ,
- účtoval účtovné doklady v inej výšky peňažnej sumy než bola hodnota uvedená na prvotných daňových
dokladov,
- účtoval o účtovných prípadoch, ktoré neboli doložené účtovnými dokladmi
- nepreukázal opodstatnenie ich zaúčtovania,
čím došlo k porušeniu:
- § 8 ods. 3 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve, pretože žalobca nedoložil účtovné prípady
účtovnými dokladmi a nezaúčtoval v účtovných knihách všetky účtovné prípady,
- § 8 ods. 4 v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o účtovníctve, pretože žalobca neúčtoval tak, aby
účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovania
a zobrazenie v účtovnej závierke nebolo verné, pretože obsah položiek účtovnej závierky nezodpovedal
skutočnosti
- § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve, pretože nebolo možné spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných
prípadov v nadväznosti na použité zásady a účtovné metódy v zmysle Opatrenia o postupoch účtovania,
pričom uvedené porušenia mali vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke
konštatoval, že žalobca porušil § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve tým, že neviedol účtovníctvo správne,
úplne, preukázateľne a zrozumiteľne, čím došlo k skresleniu účtovnej závierky za kontrolované účtovné
obdobie.
6. Správca dane v rozhodnutí konkretizoval nesprávne účtovanie na súvahových účtoch č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX s popisom jednotlivých účtovných prípadov a zistenej chyby v
účtovných zápisoch, ktoré malo za následok nesprávne vykázanie 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 5 -

konečných zostatkov týchto účtov a tým aj údajov v účtovnej závierke zostavenej za kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane tiež zistil, že žalobca nesprávne účtoval na účtoch účtovej triedy 2 -
finančné účty, a to najmä na účte XXX XXX, keď žalobca zaúčtoval správcom dane konkretizované
účtovné prípady, ktoré neboli doložené účtovnými dokladmi, alebo nebolo účtované o príjme hotovosti,
ktorá bola vybratá z bankového účtu, konkrétne popísaného v rozhodnutí správcu dane. V rámci účtovej
skupiny 22 - účty v bankách žalobca neúčtoval o výbere z konkrétneho správcom dane uvedeného
účtu a poskytnutý preddavok zaúčtoval ako úhradu došlých faktúr na ťarchu účtu XXX. Na účte XXX
žalobca účtoval prípady, ktoré nemali povahu prevodov medzi finančnými účtami. Žalobca tiež porušil
základný prostriedok účtovania, a to podvojnosť účtovného zápisu, keď pri prevodoch medzi správcom
dane konkretizovanými bankovými účtami nedodržal podvojnosť účtovných zápisov.
7. Správca dane zaujal stanovisko aj k tvrdeniu žalobcu k uvedeným kontrolným zisteniam, podľa ktorého
boli nedostatky v účtovníctve, ktoré boli žalobcom zistené počas účtovného obdobia roku 2015 opravené
v súlade s § 16 zákona o účtovníctve v účtovnom období roku 2015 s tým, že účtovná závierka za
rok 2015 vykazuje správne zostatky a uviedol, že opravy stavov účtov, na ktoré žalobca poukázal, boli
súčasťou interného dokladu č. XXXXX vystaveného v mesiaci január 2015, teda pred zostavením a
schválením závierky za kontrolované účtovné obdobie. Boli opravené len stavy účtov č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, avšak finančné účty č. XXX XXX, účtová skupina 22, ani účet XXX
opravované neboli.
8. Na základe uvedených skutkových zistení správca dane konštatoval, že žalobca svojím konaním
porušil § 8 ods. 2 v nadväznosti na § 4 ods. 2, § 8 ods. 3 v nadväznosti na § 6 ods. 1, § 8 ods. 4 v
nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2, § 8 ods. 5, § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 3), § 23a, § 23d zákona o
účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona o účtovníctve, za
čo mu bolo možné uložiť pokutu až do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej
za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, najviac do 1 000
000,- EUR . Vychádzajúc z výšky netto majetku žalobcu vykázanej v súvahe zostavenej k 31. decembru



2014 vo výške 9 592 249,- EUR mohol správca dane žalobcovi uložiť pokutu za každý z uvedených
správnych deliktov až do výšky 191 844,98 EUR.
9. S poukazom na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku uložil správca dane žalobcovi úhrnnú
pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve vo výške 50 000.- EUR, pri ktorej určení
vychádzal z § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve a prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania,
následky a okolnosti spáchania správneho deliktu.
10. Porušenia zákona o účtovníctve považoval za veľmi závažné, s plnou mierou zavinenia žalobcu,
pretože overenie účtovnej závierky audítorom je povinnosťou závažného charakteru a nesplnenie
povinnosti overiť účtovnú závierku zostavenú za rok 2014 v lehote do 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 6 -

31. decembra 2015 audítorom, t. j. správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve
trval minimálne do 11. júla 2018, kedy žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že správu audítora
o overení účtovnej závierky nemá. Uvedenú skutočnosť vyhodnotil správca dane ako dlhotrvajúce
nesplnenie tejto povinnosti, pretože ju žalobca nesplnil ani bezprostredne nasledujúce účtovné obdobie.
Dôsledkom nesplnenia povinnosti overiť účtovnú závierku audítorom je podľa správcu dane významné
zníženie miery istoty používateľov účtovnej závierky, a to zníženie miery istoty správnosti, úplnosti a
preukázateľnosti údajov vykázaných a zverejňovaných v účtovnej závierke, keďže tieto údaje neboli
overené osobou určenou zákonom. Nevedenie účtovníctva v súlade s § 8 zákona o účtovníctve, ktoré
malo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu
podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve malo za následok nízku úroveň zrozumiteľnosti
účtovníctva za kontrolované účtovné obdobie, pretože nezodpovedalo charakteristike zrozumiteľnosti
definovanej v § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve. V dôsledku uvedeného bol sťažený výkon kontroly dane
z príjmov právnických osôb vo veľmi vysokej miere. Uvedené dôsledky vyhodnotil správca dane ako
dôsledky veľmi závažného charakteru. Pri ukladaní pokuty prihliadol správca dane v súlade s § 3 ods.
1 aj na tú skutočnosť, že žalobca čiastočne vykonal opravy chýb v účtovníctve v účtovnom období
roku 2015. Žiadne osobitné okolnosti ovplyvňujúce dopustenia sa predmetných porušení zákona o
účtovníctve správca dane nezistil a žalobca neuviedol. Pri uložení pokuty vo výške 50 000,- EUR správca
dane zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti a tiež to, že pokuta má spĺňať nielen požiadavku
represiu, ale má mať aj prevenčný charakter a prihliadol aj na mieru závažnosti porušenia povinností,
ktorú vyhodnotil ako takú, ktorá nevedie k uloženiu pokuty v maximálnej možnej miere.
Rozhodnutie žalovaného
11. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane
(bod 2/ tohto rozsudku) potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného").
12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval skutkové zistenia správcu dane a ich právne
posúdenie a v plnej miere sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca pri vedení účtovníctva
v účtovnom období roku 2014 porušil ustanovenia zákona o účtovníctve v nadväznosti na postupy
účtovania tak, ako to bolo v rozhodnutí správcu dane konkretizované a vyjadril sa k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné.
13. Žalobca v odvolaní namietal záver správcu dane o jeho porušení § 23a a § 23d zákona o účtovníctve
tým, že v Registri nezverejnil správu audítora. Argumentoval, že keď riadnu individuálnu účtovnú
závierku zostavenú k 31. decembru 2014 neoveril audítorom, 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 7 -

nebola, a ani nemohla byť, vyhotovená správa audítora, a preto nemal čo zverejniť. Žalobca
vyjadril názor, že nezverejnenie správy audítora je neoddeliteľnou súčasťou ďalšieho správcom dane
vytýkaného porušenia jeho povinnosti podľa zákona o účtovníctve, a to mať riadnu individuálnu účtovnú
závierku overenú audítorom v zmysle § 19 ods. 1 a ods. 3 zákona o účtovníctve, pričom samotné
nezverejnenie neexistujúcej správy nie je pochybením. Správca dane nesprávne duplikoval uvedené
porušenia s cieľom umelo vytvoriť „čím väčšie množstvo porušení". Žalovaný k tejto odvolacej námietke
uviedol, že na neoverenie účtovnej závierky audítorom, ktoré nebolo sporné, nadväzuje nesplnenie
povinnosti uložiť správu audítora do Registra, ktorá vyplýva z § 23a ods. 5 a z § 23d ods. 2 zákona
o účtovníctve. Neuloženie, nezverejnenie dokumentov a neoverenie účtovnej závierky sú v § 38 ods.
1 zákona o účtovníctve upravené v písmenách c) a d) ako dva správne delikty, a preto boli uvedené
porušenia zákona o účtovníctve vyhodnotené samostatne.
14. Hoci žalobca uznal porušenie svojej povinnosti mať riadnu individuálnu účtovnú uzávierku overenú
audítorom, nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti bolo
„významné zníženie miery istoty používateľov účtovnej závierky". Ako zavádzajúcu namietal formuláciu



správcu dane, že išlo o úmyselné konanie žalobcu s cieľom uviesť používateľov účtovnej závierky do
omylu s následným uložením neodôvodnene vysokej pokuty na základe interpretácie § 37 ods. 8 zákona
o účtovníctve v neprospech žalobcu a zdôraznil, že nekonal úmyselne, len chybne aplikoval predpisy
týkajúce sa problematiky obchodovania s vojenským materiálom, ktoré je predmetom jeho činnosti.
Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že neoverenie účtovnej závierky žalobcu audítorom
nevyhodnotil ako úmyselné. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by žalobca uvedenú povinnosť splnil, boli
by zistené pochybenia v účtovníctve, ktoré mali vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke po
overení audítorom skorigované s tým, že zvlášť s ohľadom na obchodnú činnosť žalobcu s dosiahnutým
obratom v roku 2014 vo výške 15 978 569,82 EUR mal byť žalobca pri vedení účtovníctva a zostavovaní
účtovnej závierky dôsledný. Vzhľadom na čas trvania porušenia povinnosti mať riadnu individuálnu
účtovnú závierku overenú audítorom (roky 2014 až 2016) vyhodnotil žalovaný toto porušenie zákona
o účtovníctve ako závažné.
15. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tvrdením správcu dane o porušení povinností upravených v § 8
zákona o účtovníctve s tým, že účtovníctvo neviedol správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne, čím
došlo k skresleniu skutočností vykázaných v účtovnej závierke, pretože uvedené správca dane odôvodnil
len popisom vybraných účtovných zápisov bez toho, aby uviedol, ako mal žalobca jednotlivé účtovné
prípady správne zaúčtovať. Pretože správca dane nekvantifikoval rozdiely jednotlivých položiek účtovnej
závierky, označil žalobca konštatovanie správcu dane, že uvedené skutočnosti mali vplyv na vykázanie
skutočností v účtovnej závierke za nedostatočné, s tým, že správca dane sa s uvedeným v Protokole,
ani v rozhodnutí nevysporiadal. Žalobca zdôraznil, že vytýkané 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 8 -

chyby v účtovníctve boli v súlade s § 16 ods. 1 zákona o účtovníctve opravené v účtovnom období roku
2015 a namietal, že správca dane v Protokole, ani v prvostupňovom rozhodnutí tieto chyby nevyhodnotil
a ani sa s nimi nevysporiadal a k vykonaným opravám neprihliadol ani pri určení výšky pokuty, hoci
ukladať pokutu prevenčného charakteru bolo po vykonaných opravách chýb v účtovníctve irelevantné.
Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že správca dane v rozhodnutí k jednotlivým porušeniam
zákona o účtovníctve uviedol následky nesprávneho účtovania a vyčíslil správne konečné zostatky účtov,
ktorých sa nesprávne účtovanie týkalo. Uviedol vybrané konkrétne nesprávne účtovné zápisy buď s
najvyššou hodnotou alebo s najväčším vplyvom na nesprávne vykázaný konečný zostatok s popisom
účtovných prípadov. Vzhľadom na celkovo nesprávne účtovníctvo a 5 604 účtovných zápisov nebolo
technicky možné uviesť všetky chybné zápisy bez toho, aby správca dane vykonal celkovú rekonštrukciu
účtovníctva žalobcu. Zdôraznil, že správca dane nemá povinnosť uvádzať správne účtovné zápisy
k jednotlivým účtovným prípadom, pretože to je povinnosťou účtovníka a audítora. Správca dane v
Protokole aj v rozhodnutí vyhodnotil čiastočné opravy chýb v účtovníctve za rok 2014 a ich vykonanie
zohľadnil vo výške uloženej pokuty tak, že ju neuložil v maximálnej možnej výške 191 844,98 EUR.
16. Žalobca v odvolaní namietal aj výšku uloženej pokuty a jej odôvodnenie z hľadiska zákonných kritérií
upravených v § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve s tým, že správca dane uložil žalobcovi úhrnnú pokutu
aj za porušenia, ktoré neodôvodnene naakumuloval (pozri bod 13 tohto rozsudku), ktoré nezdôvodnil,
nekvantifikoval a neuviedol rozdiely v jednotlivých položkách účtovnej závierky a ani neprihliadol na
vykonané opravy pred začatím tejto kontroly (pozri bod 14, 15 tohto rozsudku). Žalobca zdôraznil, že
správcom dane deklarované porušenia zákona o účtovníctve nemajú vplyv na správne určenie dane z
príjmov právnickej osoby, čo vyplýva z riadku 100 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
za rok 2014, čo mal správca dane taktiež zohľadniť vo výške uloženej pokuty. Žalobca poukázal aj na
štatistické údaje týkajúce sa 176 subjektov v roku 2017 a 160 subjektov do októbra 2018, ktorí porušili
zákon o účtovníctve a súhrnnú výšku uložených pokút 404 000,- EUR, čo je priemerne 2 290,- EUR
v roku 2017, resp. 1 770,- EUR v roku 2018, z čoho vyvodil, že jeho porušenie zákona o účtovníctve
bolo vyhodnotené 22 až 28-krát závažnejšie. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby mu žalovaný
uložil pokutu max. vo výške 5 000,- EUR. Žalovaný poukázal na § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o
účtovníctve, podľa ktorého mohla byť žalobcovi uložená pokuta za každý správny delikt až do výške 2 %
z celkovej sumy majetku, ktorý bol žalobcom k 31. decembru 2014 vykázaný vo výške 9 592 249,- EUR
netto, t. j. až do výšky 191 844,98 EUR. Uložená pokuta vo výške 50 000,- predstavuje len 0,52 % z
hodnoty netto majetku žalobcu. Vo výške pokuty bola zohľadnená skutočnosť, že žalobca niektoré chyby
v účtovníctve opravil v účtovnom období roku 2015. Žalobcom poukazované štatistické údaje označil
žalovaný za irelevantné pre určenie výšky pokuty, pretože z nich nebolo zrejmé, aké porušenia zákona
o účtovníctve boli zistené a aká bola možná výška pokuty. Žalovaný tiež uviedol, že na určenie výšky
pokuty nemá vplyv skutočnosť, či vytýkané porušenia zákona 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 9 -



o účtovníctve (ne)majú vplyv na správne určenie dane z príjmov právnickej osoby a doplnil, že daňová
kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, vykonávaná u žalobcu
samostatne, bola prerušená z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Pre určenie
výšky pokuty bola podstatná nízka úroveň zrozumiteľnosti účtovníctva s následkom sťaženia výkonu
kontroly dane z príjmov právnickej osoby vo veľmi vysokej miere.
Žaloba
17. Včas podanou správnou žalobou žalobca v zhode s podaným odvolaním namietal nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a žiadal, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného a z rovnakých dôvodov aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
alebo, aby rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane zmenil tak, že za správne delikty žalobcu
označené vo výroku rozhodnutí ukladá úhrnnú pokutu vo výške 5 000,- EUR. Tvrdil, že rozhodnutím
žalovaného a jeho procesným postupom bol ukrátený na svojich právach, pretože žalobou napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne, žalovaný nezohľadnil žalobcom namietané skutočnosti a dostatočne sa s nimi
nevysporiadal. Uplatnil si plnú náhradu trov konania. Skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých porušení/
opomenutí povinností podľa zákona o účtovníctve žalobca nespochybňoval.
18. Žalobca namietal, že právny záver žalovaného že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 38
ods. 1 písm. c) a d) zákona o účtovníctve tým, že za účtovné obdobie roku 2014 neuložil do Registra
oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky, nezverejnil správu audítora a nedal overiť účtovnú
závierku audítorom je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože, ak žalobca nedal
overiť účtovnú závierku audítorom, logicky ju nemohol ani zverejniť, a preto ho nemožno sankcionovať
za obidve správne delikty. Argumentoval, že správny delikt spočívajúci v porušení povinnosti dať overiť
účtovnú závierku audítorom v sebe automaticky zahŕňa aj nezverejnenie správy audítora s tým, že
účtovná jednotka by sa mohla dopustiť správneho deliktu nezverejnenia správy audítora v zmysle
§ 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve len za predpokladu, že mala účtovnú závierku overenú
audítorom, a napriek tomu ju nezverejnila, čo sa v preskúmavanej veci nestalo. Žalobca vyjadril názor, že
samotné nezverejnenie neexistujúcej správy audítora nie je pochybením, a preto sa mohol dopustiť len
jedného správneho deliktu, ktorým je neoverenie účtovnej závierky audítorom. Uviedol, že argumentácia
žalovaného k tejto otázke (pozri bod 13 tohto rozhodnutia) neobstojí.
19. V ďalšej časti žaloby žalobca zdôraznil, že k pochybeniu v zmysle neoverenia účtovnej závierky
audítorom nedošlo jeho úmyselným konaním, ako sa to snažil vyhodnotiť správca dane, ale z
presvedčenia, že z bezpečnostných dôvodov nebol povinný zabezpečiť overenie účtovnej závierky
audítorom vzhľadom na špecifické podmienky jeho činnosti, ktorou je obchodovanie s vojenským
materiálom. 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 10 -

20. K právnemu záveru, že sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona
o účtovníctve žalobca uviedol, že v kontrolovanom účtovnom období mal vedenie účtovníctva
zabezpečené externe. Zistené chyby v účtovníctve za rok 2014 boli v jeho účtovných zápisoch opravené
v roku 2015 prostredníctvom interných dokladov v súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, čo podľa
žalobcu správca dane v rozhodnutí nezohľadnil. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že vykonané
opravy boli zohľadnené tak, že pokuta nebola žalobcovi uložená v maximálnej výške, pretože ak by
vykonanie opráv chýb v účtovníctve, ktoré žalobca ani sám nespôsobil a v dobrej viere sa spoľahol na
odbornosť dodávateľa účtovných služieb žalovaný zohľadnil, neuložil by mu pokutu vo výške 50 000,-
EUR. Žalobca zdôraznil, že vytknuté nedostatky v účtovníctve neovplyvnili správne určenie základu dane
z príjmu právnickej osoby.
21. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov tvrdiac,
že s jeho jednotlivými námietkami a predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal a na
niektoré námietky a dôkazy vôbec neprihliadol. S poukazom na aplikačnú prax súdov v otázke náležitostí
správneho rozhodnutia žalobca uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nepostačuje uviesť
len odkazy a citácie príslušnej právnej normy, ktorej porušenia sa mal žalobca dopustiť, ale je potrebné
obsah tejto právnej normy aj vyložiť, a tým vymedziť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením, čo podľa žalobcu v rozhodnutí žalovaného absentuje.
22. Žalobca namietal aj výšku uloženej pokuty s tým, že vždy konal v súlade so zákonom, plnil si
povinnosti voči štátu a vytýkané porušenia zákona o účtovníctve boli len výsledkom chybnej interpretácie
právnych predpisov. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že výška uloženej pokuty je primeraná, pretože
bola uložená aj za neodôvodnene naakumulované porušenia zákona o účtovníctve (pozri bod 18 tohto
rozsudku), nebolo prihliadnuté na žalobcom vykonané opravy chýb bezprostredne po ich zistení v roku
2015. Zopakoval prehľad štatistických údajov zhrnutých v bode 16 tohto rozsudku, ktorým preukázal, že
mu v porovnaní s priemerom bola uložená pokuta v niekoľkonásobne vyššej sume, a preto nesúhlasil



so stanoviskom žalovaného. Uviedol, že správca dane uložením pokuty žalobcovi vo výške 50 000,-
EUR porušil § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Vzhľadom na povahu a množstvo zistených nedostatkov
je uložená pokuta zjavne neprimeraná. Vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu nebola s
poukazom na jeho dĺžku a závažnosť preukázaná. Finančné orgány dostatočným spôsobom neprihliadli
na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov. Žalobca poukázal na čl. 1
ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ktorý nepripúšťa aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neprimerané
a neproporcionálne k povahe skutku a jeho následkom a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
R 26/2012 o možnosti súdu využiť svoje moderačné oprávnenie a znížiť výšku sankcie, ak nebola
preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho konania 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 11 -

sankcionovanej osoby tak, aby bola pokuta primeraná okolnostiam prípadu a zároveň zodpovedala
požiadavke generálnej prevencie.
23. Žalobca tiež namietal, že žalovaný aj správca dane porušili § 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 3 písm. d)
in fine Daňového poriadku, pretože ich rozhodnutia nespĺňajú jednu z obligatórnych náležitostí daňového
rozhodnutia, ktorou je identifikácia správneho čísla bankového účtu daňového subjektu vedeného v
Štátnej pokladnici, na ktorý mala byť pokuta zaplatená. Číslo bankového účtu, ktoré uviedol správca
dane vo výroku svojho rozhodnutia nebol správnym číslom účtu žalobcu a po uhradení uloženej pokuty
sa jej suma žalobcovi vrátila na jeho účet, pretože označené číslo účtu nemalo žiadneho vlastníka.
Hoci bola vec vyriešená na základe telefonickej komunikácie žalobcu so zamestnancom správcu dane,
poukázal žalobca na možné dôsledky, ktoré by ho postihli, ak by v dôsledku nesprávnych údajov
uvedených vo výroku rozhodnutia uloženú pokutu v stanovenej lehote neuhradil.
24. S poukazom na § 198 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP")
žalobca v závere žaloby požiadal, aby správny súd využil moderačné oprávnenie a znížil výšku pokuty
uloženej mu rozhodnutím žalovaného na sumu 5 000,- EUR, pretože pokuta vo výške 50 000,- EUR je
vzhľadom na jeho vyššie uvedenú argumentáciu neadekvátna a má likvidačný charakter.
Vyjadrenie žalovaného
25. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť
a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Argumentoval rovnako ako v žalobou napadnutom
rozhodnutí. Doplnil vyjadrenie k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávne uvedeného čísla účtu v
rozhodnutí správcu dane, na ktorý žalobca uloženú pokutu uhradil a uviedol, že išlo o pisársku chybu,
ktorá bola po konzultácii správcu dane so žalobcom odstránená. Z uvedenej chyby pre žalobcu
nevyplynuli žiadne negatívne dôsledky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP,
na ktorom žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a argumentácii v nej uvedenej, v neprítomnosti
žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti a po prejednaní veci aplikujúc ustanovenia Správneho súdneho poriadku dospel k záveru,
že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 12 -

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
29. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.



30. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.
31. Podľa 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.
32. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 13 -

a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
33. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
34. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
36. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve v znení účinnom na tomto konanie (1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1)ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2)ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa
osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú
svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu
dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu podľa
osobitných predpisov
b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky.
(2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.
37. Podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve
podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli,
bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 14 -

vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v
ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.
38. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve (1) Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho
účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.



(2) Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva,
zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto
zákona.
39. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve (1) Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.
(2) Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti
a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej
závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu
verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
40. Podľa § 8 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne,
úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona
a ostatných osobitných predpisov.
(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v
účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu
účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú
správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila
dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.
(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( §
32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
(5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v
súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité
účtovné zásady a účtovné metódy ( § 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité
formy účtovných záznamov ( § 31 ods. 2).
(6) Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak
účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.
41. Podľa § 17 ods. 1, 5, 9 zákona o účtovníctve (1) Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia
skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú
(ďalej len "používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 15 -

v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva
používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.
(5) Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu,
ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Účtovná závierka sa
považuje za zostavenú po pripojení podpisových záznamov k požadovaným údajom podľa odseku 2 a
k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky.
(9) Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich
významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú,
ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť
úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú
požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre
používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 až 5. Informácie v
účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť
informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na
ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.
42. Podľa § 19 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona o účtovníctve (1) Riadnu individuálnu účtovnú závierku
a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, a) ktorá
je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému
sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň
dve z týchto podmienok:
1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku
zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z
predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej
jednotky po odpočítaní zliav,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30,



b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom
trhu,
c) ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis, 24)
d) ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a.
(3)Účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť audítorom overená do jedného roka od
skončenia účtovného obdobie, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 25)
43. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve (1) Register je informačným systémom
verejnej správy, správcom ktorého je ministerstvo (ďalej len „správca registra").
(2) Do registra sa ukladajú riadne individuálne účtovné závierky
44. Podľa § 23a ods. 1, 3, 4, 5, 8 zákona o účtovníctve (1) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa ukladajú v
elektronickej podobe alebo v listinnej podobe. 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 16 -

(3) Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú
závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať
riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22
alebo § 22a, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú
účtovnú závierku spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.
(4) Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa odseku 3, uvedie, že ukladá
neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra
dodatočne, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia.
(5) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa §
19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v
lehote podľa odseku 3, uvedie, že ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri
dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka
zostavuje. Ak účtovná jednotka ukladá správu audítora dodatočne, uvedie, ku ktorej účtovnej závierke
sa správa audítora ukladá.
(8) Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2. Účtovná
jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie,
ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že
audítorom overené boli.
45. Podľa § 23d ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z.z. (1) Individuálna účtovná závierka sa zverejňuje
uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento
zákon, sa zverejňuje uložením do registra. Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná
závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.
(2) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa §
19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Správa audítora sa ukladá do registra podľa § 23 až 23c.
46. Podľa § 38 ods. 1 písm. c), d), f), ods. 2 písm. b, ods. 6 zákona o účtovníctve (1) Správneho deliktu
sa dopustí účtovná jednotka, ak
c) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve
podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,
d) nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom
a tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a,
f) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v
účtovnej závierke
(2) Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt
b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26
ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,
2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000
eur, 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 17 -

(6) Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto
zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné
prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok.
47. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje správu
daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.



48. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku Na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných
predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a
miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu,
49. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 9 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
50. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 písm. d), ods. 5, ods. 12 daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí
byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 18 -

správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.
(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu
chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a
upovedomí o tom oznámením účastníka konania.
51. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 50 000,-
EUR za správne delikty definované v § 38 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona o účtovníctve. Správny
súd vec preskúmal a zistil, že napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou zo žiadneho z dôvodov
uvedených v § 195 SSP a nejde ani o vec uvedenú v § 134 ods. 1 SSP, a preto bol rozsah jeho
prieskumu vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Správne
súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu
správneho súdu patrí žalobcovi a ich vymedzením zo strany žalobcu je správny súd viazaný. Keďže
správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti
z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a
tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že
všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny
prieskum zákonnosti.
52. Žalobcom uplatnená námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného (bod 21 tohto rozsudku)
nebola dôvodná. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších
vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené, pretože ide o vadu, ktorá bráni správnemu
súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno
zistiť, o čom bolo rozhodnuté, ako bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom.
Ak preskúmavané rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu,
a teda z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania
a pri právnom posudzovaní veci, je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku skutkových zistení (napr. v konaní neboli



zisťované relevantné skutočnosti, alebo boli relevantné skutočnosti zistené v rozpore so zákonom...),
o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Žalobca namietanú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov založil na všeobecnom tvrdení, že žalovaný sa s jeho
jednotlivými námietkami a predloženými dôkazmi nevysporiadal a na niektoré vôbec neprihliadal. Takto
formulovaná námietka nezákonnosti 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 19 -

nemohla obstáť, pretože bola nekonkrétna, v dôsledku čoho ju správny súd nemohol preskúmať. Žalobca
konkrétne neoznačil žiadnu z jeho námietok a žiadny z predložených dôkazov, s ktorými sa podľa jeho
tvrdenia nemal žalovaný vysporiadať a nemal na ne prihliadať. Takto všeobecne uplatnená námietka
nezákonnosti bez jej konkretizácie na daný prípad neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, pretože
správny súd, ktorý nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, nemá oprávnenie vyhľadávať
z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, či z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti, a
tým ich za žalobcu dopĺňať, či konkretizovať. Povinnosť označiť v žalobe konkrétne skutkové a právne
dôvody, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné, zaťažuje v zmysle § 182 ods.
1 písm. e) žalobcu. Pokiaľ žalobca označil argumentáciu žalovaného na str. 15 - 16 preskúmavaného
rozhodnutia za marginálnu (neúplnú, okrajovú) bez toho, aby konkretizoval nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného na daný skutkový stav veci a jeho právne posúdenie, vyjadril len nesúhlas so
závermi žalovaného (správcu dane), ktorý bez konkrétnej vecnej argumentácie nepostačuje pre záver o
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Pre úplnosť správny súd dodáva,
že zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sú vymedzené v § 63 ods. 5 daňového
poriadku tak, že musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, úvahy pri hodnotení
dôkazov a pri aplikovaní konkrétnych právnych noriem na zistený skutkový stav veci a vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd
zistil, že vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov netrpí. Žalovaný opísal skutočnosti, ktoré
vykonanou kontrolou zistil, uviedol aké skutkové zistenia v zmysle konania, resp. opomenutia konania
žalobcu z nich vyvodil a ako ich právne posúdil, keď uviedol konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré bolo
konaním, resp. opomenutím konania žalobcom porušené a uvedené stotožnil s konkrétnym správnym
deliktom, ktorého sa žalobca dopustil porušením, resp. opomenutím povinnosti uloženej mu zákonom
o účtovníctve. Žalovaný sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu tak, ako je to uvedené v
bodoch 13 až 16 tohto rozsudku, tzn., že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu, že orgány správy
daní mali vyložiť právne normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikovali, nemá oporu v obsahu § 63
ods. 5 daňového poriadku. Uvedenie úvahy pri aplikovaní právnych predpisov zodpovedá stotožneniu
konkrétnych skutkových zistení s obsahom aplikovanej právnej normy. Výklad právnych predpisov patrí
do kompetencie súdov, a nie orgánov verejnej správy.
53. Žalobca je ako obchodná spoločnosť účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného
účtovníctva podľa zákona o účtovníctve. Okrem povinnosti viesť účtovníctvo správne, úplne,
preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov (§ 8 citovaného
zákona) má, popri iných povinnostiach, aj povinnosť zostaviť účtovnú závierku, a to najneskôr do 6-
tich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Uvedenú povinnosť podľa obsahu
administratívneho spisu žalobca splnil, keďže riadnu individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie
roku 2014 zostavil dňa 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 20 -

16.06.2015. Okrem povinnosti zostaviť účtovnú závierku majú niektoré účtovné jednotky, vymedzené
v § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve naviac aj povinnosť mať zostavenú riadnu individuálnu účtovnú
závierku overenú audítorom. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca bol v preverovanom
účtovnom období účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, teda mal v zmysle
§ 17 ods. 5 zákona o účtovníctve povinnosť zostaviť účtovnú závierku. Nebolo sporné ani to, že bol
účtovnou jednotkou zodpovedajúcou zákonnému vymedzeniu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. a
bod 2. citovaného zákona a preto mal okrem povinnosti zostaviť účtovnú závierku aj povinnosť mať ju
overenú audítorom. S povinnosťou zostavenia účtovnej závierku spája zákon o účtovníctve aj povinnosť
jej uloženia do Registra (§ 23 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve), ktorý je informačným systémom
verejnej správy (§ 23 ods. 1) a tým zverejniť/sprístupniť informácie v nej obsiahnuté pre jej používateľov
najneskôr do 6-tich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje (§ 23a ods. 3), t. j. v prípade žalobcu
do 30.06.2015. Splnenie tejto povinnosti žalobcom nebolo v administratívnom konaní spochybnené. Na
uvedené nadväzuje § 23a ods. 4 zákona o účtovníctve a pre prípad, že účtovná jednotka nemá svoju
riadnu individuálnu účtovnú závierku schválenú do 6-tich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje,
umožňuje účtovnej jednotke uložiť v tejto lehote aj neschválenú účtovnú závierku s tým, že oznámenie



o jej schválení má povinnosť uložiť do Registra najneskôr do 5-tich pracovných dní od jej schválenia.
Keďže žalobca je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, patrí do kompetencie jeho valného
zhromaždenia schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky, čo vyplýva z § 125 ods. 1 písm.
b) Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Valné zhromaždenie žalobcu schválilo riadnu
individuálnu účtovnú závierku za rok 2014 dňa 20. 07. 2015, avšak žalobca oznámenie o (dodatočnom)
schválení účtovnej závierky do Registra neuložil, a teda povinnosť uložiť do Registra oznámenie o
dátume schválenia účtovnej závierky jeho valným zhromaždením dňom 20.07.2015 nesplnil. Keďže
žalobca je účtovnou jednotkou, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom (§ 19 ods. 1 písm.
a) bod 1., bod 2. zákona o účtovníctve, mal v zmysle § 23a ods. 5 aj povinnosť uložiť do Registra
správu audítora, a to do 30.06.2015, alebo pokiaľ nebola jeho účtovná závierka do uvedeného dňa
overená audítorom, mal žalobca povinnosť uviesť, že do Registra ukladá audítorom neoverenú účtovnú
závierku a povinnosť uložiť do Registra správu audítora o overení účtovnej závierky najneskôr do 1 roka
od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovné závierka zostavuje, čo bolo v prípade žalobcu
najneskôr do 31.12.2015. Žalobca uvedenú povinnosť nesplnil.
54. Porušením povinnosti žalobcu uložiť do Registra oznámenie o schválení jeho riadnej individuálnej
účtovnej závierky valným zhromaždením a jeho povinnosť uložiť do registra najneskôr do 1 roka od
skončenia účtovného obdobia aj správu audítora o overení riadnej účtovnej závierky, t. j. opomenutím
konania, ku ktorému ho zákon zaväzoval, bol dotknutý zákonom o účtovníctve chránený verejný záujem
na spoľahlivom obsahu Registra ako informačného systému verejnej správy, z ktorého majú mať jeho
používatelia možnosť získať reálne a pravdivé informácie o zverejňovaných skutočnostiach, čo zákon
o účtovníctve 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 21 -

v § 38 ods. 1 písm. c) definuje ako samostatný správny delikt. Porušením povinnosti žalobcu mať
riadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom (§ 19 ods. 1) bol dotknutý zákonom chránený
verejný záujem na zrozumiteľnosti a spoľahlivosti všetkých súčastí účtovnej závierky (§ 17 ods. 3),
t. j. na preukázateľnosti účtovnej závierky správnym vykazovaním skutočností o účtovných prípadoch
(§ 2 ods. 2 zákona o účtovníctve), ktoré je podkladom nielen pre obchodných partnerov, bankové
inštitúcie ale aj pre orgány správy daní za účelom zabezpečenia, resp. ochrany fiškálnych záujmov štátu.
Overením účtovnej závierky audítorom sa verifikuje správnosť a úplnosť záznamov v nej obsiahnutých.
Opomenutie splnenia povinnosti dať overiť, t. j. verifikovať účtovnú závierku, ktoré bolo u žalobcu
nesporne zistené, je vymedzené ako samostatný správny delikt v§ 38 ods. 1 písm. d) zákona o
účtovníctve.
55. V nadväznosti na uvedené nemohla obstáť žalobná argumentácia uvedená v bode 18 tohto
rozsudku. Objektom správneho deliktu v zmysle § 38 ods. 1 písm. c) bol zákonom chránený verejný
záujem na reálnosti a pravdivosti informácií zverejňovaných v Registri, voči ktorému smerovalo omisívne
konanie žalobcu, a to neuloženie oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky jeho valným
zhromaždením a nezverejnením správy audítora o overení jeho účtovnej závierky. Objektom správneho
deliktu v zmysle § 38 ods. 1 písm. d) bol zákonom chránený verejný záujem na správnosti a úplnosti
údajov obsiahnutých v účtovnej závierke, voči ktorému smerovalo omisívne konanie žalobcu spočívajúce
v tom, že účtovnú závierku za účtovné obdobie roku 2014 nedal overiť audítorom. To znamená,
že opomenutím zákonom vyžadovaného konania žalobca porušil dva rozdielne zákonom chránené
verejné záujmy. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným spočívajúce v jeho závere, že žalobca
sa dopustil správneho deliktu neuloženia správy audítora do Registra podľa § 38 ods. 1 písm. c)
zákona o účtovníctve aj správneho deliktu neoverenia účtovnej závierky audítorom podľa § 38 ods.
1 písm. d) cit. zákona žalobca namietal tvrdením o faktickej konzumpcii skutkových podstát týchto
správnych deliktov argumentujúc, že správny delikt spočívajúci v porušení povinnosti dať overiť účtovnú
závierku audítorom v sebe zahŕňa aj nezverejnenie správy audítora v Registri, pretože neexistujúcu
správu audítora nemohol žalobca ani zverejniť v Registri, a teda sa mohol dopustiť len správneho
deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve tým, že ako účtovná jednotka nedal overiť
svoju účtovnú závierku audítorom. V dôsledku uvedeného bolo rozhodnutím žalovaného zasiahnuté
do jeho práv, pretože správne delikty, za ktoré bol potrestaný uložením úhrnnej pokuty boli nezákonne
naakumulované, čo podľa žalobcu ovplyvnilo aj výšku uloženej pokuty. Správny súd nemohol tejto
žalobnej argumentácii pre rozpor s platnou právnou úpravou prisvedčiť, a preto bola takto formulovaná
námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nedôvodná. Protiprávne konanie (príčina), ktoré sa vo
vonkajšom svete prejavuje ako určitá udalosť (následok) významný z hľadiska posúdenia naplnenia
zákonom vymedzených znakov správneho deliktu môže mať znaky jedného alebo viacerých správnych
deliktov. Pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti je potrebné posudzovať toto konanie z hľadiska



všetkých správnych deliktov, ktorých zákonné znaky boli protiprávnym konaním naplnené. 2 4 S / 1 2
5 / 2 0 1 9 - 22 -

Aplikujúc uvedené na preskúmavanú vec to znamená, že opomenutie splnenia zákonnej povinnosti
žalobcom mať účtovnú závierku overenú audítorom (§ 19 ods. 1) sa prejavilo jednak tým, že účtovnú
závierku nedal overiť audítorom, a jednak tým, že správu audítora o overení účtovnej závierky (ktorá
ani neexistovala) neuložil do Registra, a teda svojím konaním naplnil znaky dvoch správnych deliktov
vymedzených v § 38 ods. 1 písm. c) aj v § 38 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve, a to v jednočinnom
rôznorodom súbehu, pretože jedným protiprávnym konaním (skutkom) naplnil znaky správnych deliktov
rôznej povahy, ktorá je daná ich objektom, t. j. chráneným verejným záujmom ako ho správny súd opísal v
texte vyššie. Správny súd nespochybňuje, že jednočinný súbeh správnych deliktov, a teda aj deliktuálna
zodpovednosť za dva samostatné správne delikty by mohla byť vylúčená ich faktickou konzumpciou,
ktorej nezohľadnenie/neuplatnenie žalobca namietal, avšak len v tom prípade, že jeden zo správnych
deliktov, v danej veci neuloženie správy audítora do Registra v zmysle § 38 ods. 1 písm. c) zákona o
účtovníctve by bol v porovnaní so správnym deliktom neoverenia účtovnej závierky audítorom v zmysle
§ 38 ods. 1 písm. d) cit. zákona relatívne malého významu, resp. len vedľajším, málo významným
produktom správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve, čo v danej veci splnené
nebolo. Správny súd vyššie ozrejmil, aký objekt je každým z týchto správnych deliktov chránený. Verejný
záujem na správnosti a úplnosti informácií zverejňovaných v Registri nemožno z hľadiska účelu jeho
zriadenia, ktorým je poskytovanie úplných a správnych informácií vymedzených zákonom o účtovníctve
jeho používateľom (§ 23) pre účely ich vlastnej činnosti, a teda porušenie verejného záujmu chráneného
v § 38 ods. 1 písm. c) považovať za bezvýznamné, a to ani v porovnaní s verejným záujmom chráneným
v § 38 ods. 1 písm. d) cit. zákona, ktorým je správna prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom
účtovníctva pre správne plnenie daňových povinností a ich kontrolu. Uvedené chránené verejné záujmy
sú autonómne a ich význam je rovnocenný, čo vyplýva nielen z ich obsahu, ale aj vôle zákonodarcu
chrániť každý z nich samostatne v rámci osobitne vymedzených správnych deliktov. Správny delikt podľa
§ 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve nemožno považovať ani za vedľajší alebo sprievodný produkt
správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) cit. zákona, pretože začiatok lehoty na uloženie správy
audítora do Registra zákon o účtovníctve neodvíja od overenia účtovnej závierky audítorom, t. j. od jej
vyhotovenia. Určuje len koniec lehoty tak, že správa audítora musí byť v Registri uložená do 1 roka
od skončenia účtovného obdobia, za ktorý sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 5), t. j. lehota
na uloženie správy audítora v Registri je určená bez ohľadu na povinnosť overenia účtovnej závierky
audítorom. Z toho logicky vyplýva, že neoverenie správy audítora a jej neuloženie do Registra nie sú
konania, ktoré splývajú, pretože právna povinnosť uloženia (zverejnenia) správy audítora do Registra
a lehota na jej splnenie nie je podľa zákona o účtovníctve viazaná na vyhotovenie správy audítora, ale
súvisí s ukončením účtovného obdobia a s tým súvisiacou povinnosťou účtovnej jednotky uložiť účtovnú
závierku do Registra (do 6 mesiacov od ukončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka
zostavuje) a s povinnosťou uloženia správy audítora do Registra (do 1 roka od skončenia účtovného
obdobia). 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 23 -

56. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci neboli splnené podmienky pre faktickú konzumpciu správnych
deliktov, ktorá by vylučovala zodpovednosť žalobcu za správny delikt vymedzený v § 38 ods. 1 písm.
c) aj za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve, a preto postupoval žalovaný,
ktorý ako vecne správne potvrdil rozhodnutie správcu dane správne, pretože správca dane v súlade so
zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou správne konštatoval, že žalobca sa dopustil
správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) aj správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona o
účtovníctve. Na základe uvedeného mu správne, v súlade so zásadami ukladania trestov uložil úhrnnú
pokutu vychádzajúc z rovnakej maximálnej možnej výšky pokuty pri všetkých troch správnych deliktoch.
Žalobcovi uložil pokutu vo výške 50 000,- EUR za všetky označené správne delikty, hoci za každý z nich
mu mohla byť pokuta uložená až do výšky 191 844,98 EUR.
57. Žalobná námietka uvedená v bode 23 tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v
platnej právnej úprave. Hoci žalobca správne poukázal na § 63 ods. 3 písm. d) in fine Daňového poriadku,
podľa ktorého je povinnou náležitosťou výroku rozhodnutia správcu dane aj uvedenie čísla účtu, na ktorý
má byť peňažné plnenie zaplatené s tým, že v rozhodnutí správcu dane bolo číslo účtu žalobcu vedeného
v Štátnej pokladnici v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) bod 1. daňového poriadku uvedené nesprávne, v
dôsledku čoho sa žalobcom uskutočnená platba uloženej pokuty žalobcovi vrátila ako nezrealizovaná,
nespôsobilo to nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím správcu dane s ktorým
tvoria jeden celok). Preskúmaním rozhodnutia správcu dane správny súd zistil, že jeho výrok z hľadiska



povinných obsahových náležitostí v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) daňového poriadku zodpovedal zákonu,
pretože obsahoval aj číslo účtu, na ktorý mala byť uložená pokuta zaplatená, čo nespochybnil ani
žalobca. Len na základe nesprávnosti v uvedení čísla účtu žalobcu vo výroku rozhodnutia správcu dane
nemožno dospieť k záveru, že výrok rozhodnutia správcu dane trpí vadou spočívajúcou v neuvedení
čísla účtu, pretože číslo účtu, hoci nesprávne, bolo vo výroku jeho rozhodnutia uvedené. Nesprávne
číslo účtu je chybou v písaní, ktorú možno opraviť postupom podľa § 63 ods. 12 Daňového poriadku. Z
vyjadrenia účastníkov pritom vyplynulo, že po vzájomnej komunikácii došlo k úhrade uloženej pokuty na
správne číslo účtu bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov pre žalobcu, a preto ani poukaz žalobcu na
možné dôsledky úhrady uloženej pokuty na nesprávne číslo účtu nemalo žiadny právny význam.
58. K záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nebolo možné dospieť ani na základe tvrdenia
žalobcu, že správca dane vyhodnotil neoverenie účtovnej závierky audítorom ako úmyselné konanie
žalobcu (bod 19 tohto rozsudku), pretože nemalo oporu v obsahu ním vydaného rozhodnutia, ani
v obsahu rozhodnutia žalovaného. Orgány správy daní sa z hľadiska úmyslu vôbec nezaoberali
klasifikáciou konania žalobcu, a teda neoznačili jeho konanie za úmyselné. Správny súd v tejto
súvislosti dodáva, že zodpovednosť právnických osôb za správne delikty je vo všeobecnosti založená
na objektívnom princípe, t. j. bez ohľadu 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 24 -

na ich zavinenie, či úmysel. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu za správne
delikty označené vo výroku rozhodnutia správcu dane sa nevyžaduje jeho úmysel, a preto námietka
žalobcu, ktorej obsahom bolo popretie jeho úmyslu vo vzťahu k zisteným porušeniam/opomenutiam
povinností podľa zákona o účtovníctve nebolo spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná argumentácia nedôvodná.
59. Žalobná námietka, v ktorej žalobca namietal právny záver žalovaného (správcu dane), že sa
dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve (bod 20 tohto rozsudku) s
poukazom na to, že v kontrolovanom účtovnom období mal vedenie účtovníctva zabezpečené externým
dodávateľom a zistené chyby opravil v nasledujúcom účtovnom období nebola dôvodná, pretože
nemala oporu v platnej právnej úprave. Hoci z § 5 ods. 1 zákona o účtovníctve vyplýva, že žalobca
ako účtovná jednotka môže poveriť inú fyzickú alebo právnickú osobu vedením svojho účtovníctva, v
zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ho to nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva,
zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. To znamená, že bez
ohľadu na nedostatočnú odbornosť, či kvalitu externých dodávateľských účtovných služieb je subjektom
zodpovedným za vedenie účtovníctva v rozpore s § 8 zákona o účtovníctve výlučne žalobca ako
obchodná spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva v zmysle zákona o účtovníctve. Pokiaľ
žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti namietal aj výšku uloženej pokuty s tým, že pokiaľ
by žalovaný zohľadnil, že účtovníctvo neviedol sám ale prostredníctvom externého dodávateľa, na
ktorého sa v dobrej viere spoľahol a že zistené chyby v účtovníctve opravil, bol by mu uložil pokutu
v nižšej sume, bolo jeho tvrdenie len vlastným hodnotením skutkového stavu veci a teda vyjadrením
nesúhlasu s jeho hodnotením žalovaným (správcom dane). Žalovaný totiž neuviedol žiadnu právnu
argumentáciu, z ktorej by v dôsledku ním tvrdených skutočností bolo možné vyvodiť, že pokuta bola
uložená v nesprávnej výške. Správny súd pritom opätovne poukazuje na zodpovednosť žalobcu za
vedenie účtovníctva v súlade so zákonom o účtovníctve bez ohľadu na to, kto jeho účtovníctvo viedol. Vo
vzťahu k namietanej výške pokuty žalobca tiež tvrdil, že vytknuté nedostatky v účtovníctve neovplyvnili
správne určenie základu dane z príjmov právnickej osoby. Správny súd mal obsahom administratívneho
spisu preukázané, že súčasne s preskúmavaným daňovým konaním prebiehala u žalobcu samostatne
vykonávaná kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorej účelom
bola kontrola správnosti priznanej a odvedenej dane z príjmov právnickej osoby. Uvedená daňová
kontrola bola prerušená za účelom podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. To znamená,
že v priebehu preskúmavaného daňového konania nebola zistená (ne)správnosť žalobcom priznanej
dane z príjmov právnickej osoby, ktorá súvisí so správne určeným základom dane. Naopak, aj vo vzťahu
k vyhodnoteniu závažnosti zistených porušení zákona o účtovníctve bolo konštatované, že vykonanie
kontroly dane z príjmov právnickej osoby je podstatne sťažené pre nepreukaznosť účtovníctva žalobcu.
To znamená, že tvrdenie žalobcu, že vytknuté porušenia povinnosti viesť účtovníctvo podľa § 8 zákona
o účtovníctve nemalo 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 25 -

vplyv na správne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu
veci, a preto bola námietka žalobcu, že sa na základe vyššie uvedeného tvrdenia nedopustil správneho
deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve nedôvodná. Pre úplnosť správny súd dodáva,
že kontrolnými zisteniami správcu dane vo vzťahu k porušeniu povinností stanovených v § 8 zákona



o účtovníctve (pozri bod 5 a 6 tohto rozsudku) bolo jednoznačne preukázané, že zistené a konkrétne
popísané porušenia mali vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke a vo vzťahu k nim žalobca
neuplatnil žiadne konkrétne námietky.
60. Námietka žalobcu, týkajúca sa neprimeranosti výšky uloženej pokuty (bod 22 tohto rozsudku) nebola
dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ani v platnej právnej úprave.
Argumentácia žalobcu, že vždy konal v súlade so zákonom, plnil si povinnosti voči štátu a vytýkané
porušenia zákona o účtovníctve boli len výsledkom chybnej interpretácie právnych predpisov nemohla
obstáť, pretože uvedené skutočnosti nemajú žiadny právny význam pre rozhodnutie o výške uloženej
pokuty v zmysle § 38 ods. 7 Daňového poriadku, keďže nepredstavujú žiadne z kritérií, na ktoré má
správca dane prihliadať pri ukladaní pokuty a naviac, neboli žalobcom ani preukázané. Zodpovednosť
žalobcu za porušenie, resp. opomenutie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o účtovníctve, ktorými
naplnil skutkovú podstatu správnych deliktov v zmysle § 38 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona o účtovníctve je
objektívna zodpovednosť za zistený protiprávny následok, ktorý je postihovaný bez ohľadu na zavinenie
právnickej osoby (žalobcu) bez možnosti uplatnenia liberačných dôvodov. Neprimeranosť výšky uloženej
pokuty nebolo možné vyvodiť ani z tvrdenia, že jeho porušenia zákona o účtovníctve boli správcom dane
neodôvodnene naakumulované, pretože porušenie povinnosti dať overiť účtovnú závierku audítorom
v sebe zahŕňa aj porušenie povinnosti zverejniť správu audítora, keďže neexistujúcu správu audítora
logicky nemožno zverejniť, a to z dôvodu, že namietaná nedôvodnosť akumulácie uvedených porušení
zákona o účtovníctve nemala oporu v platnej právnej úprave, čo správny súd ozrejmil v bodoch 55) a 56)
tohto rozsudku. Tvrdenie žalobcu, že správca dane neprihliadol na vykonané opravy chýb v účtovníctve
nezodpovedalo obsahu jeho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane. Správca dane aj
žalovaný v rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že vo výške uloženej pokuty boli zohľadnené aj čiastočné
vykonané opravy zistených chýb v účtovníctve žalobcu v preverovanom účtovnom období s tým, že
výška uloženej pokuty predstavuje len 0,52 % z maximálnej výšky pokuty, ktorú bolo možné žalobcovi
uložiť v zmysle § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve. Správny súd nemohol prisvedčiť ani
argumentácii žalobcu, že správca dane (žalovaný) porušil pri ukladaní pokuty vo výške 50 000,- EUR
§ 3 ods. 9 daňového poriadku, pretože jej výška viac ako 20-násobne presiahla priemernú výšku pokút
uloženú za porušenie zákona o účtovníctve v rokoch 2017 a 2018. Správny súd uznáva povinnosť
správcu dane dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené
rozdiely, avšak žalobca nepreukázal, že správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval. Hoci žalobca
argumentoval prehľadom štatistických údajov (bod 16 tohto rozsudku) o priemernej výške 2 4 S / 1 2
5 / 2 0 1 9 - 26 -

uložených pokút, jeho argumentácia nemala relevantnú výpovednú hodnotu, pretože neobsahovala
konkrétne údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, že ním poukazované štatistické údaje sa týkali prípadov,
ktoré boli skutkovo a právne zhodné s preskúmavanou vecou, a preto neboli dôkazom o tom, že sa
správca dane (žalovaný) dopustil porušenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu, že v
dôsledku dĺžky a závažnosti jeho protiprávneho konania nebola preukázaná vyššia miera negatívnych
dôsledkov a že orgány správy daní neprihliadli na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu
zistených nedostatkov s poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR nezodpovedalo obsahu
preskúmavaného rozhodnutia. Správca dane aj žalovaný, ktorý sa s odôvodnením rozhodnutia správcu
dane stotožnil, odôvodnili výšku uloženej pokuty nielen z hľadiska jej maximálnej možnej výšky v zmysle
§ 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve, ale prihliadli aj na ďalšie relevantné skutočnosti v
zmysle § 38 ods. 7 cit. zákona, a to na závažnosť zistených porušení a čas ich trvania, mieru zavinenia
žalobcu, následky aj okolnosti spáchania zistených správnych deliktov, na čiastočne vykonané opravy
zistených chýb a vlastnou úvahou ich jednotlivo v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a logicky
vyhodnotili. Žalobca konkrétne neargumentoval voči správnosti vyhodnotenia uvedených skutočností
v zmysle ich rozporu so zisteným skutkovým stavom veci alebo logickým uvažovaním, a preto bola
táto žalobná argumentácia len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s výškou uloženej pokuty, ktorý sám o
sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Pre úplnosť správny súd dodáva,
že nezistil nezákonnosť pri určení výšky pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená, pretože zodpovedala
zisteným porušeniam zákona o účtovníctve, nepresiahla max. možnú výšku pokuty v zmysle § 38 ods. 2
písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve a pri jej ukladaní boli zohľadnené skutočnosti, na ktoré mal správca
dane povinnosť prihliadať v zmysle § 38 ods. 7 cit. zákona, a to na základe logickej správnej úvahy, ktorá
zodpovedala zistenému skutkovému stavu veci a nevybočovala z jej možného rámca. Takto uloženou
pokutou bol naplnený jej sankčný aj prevenčný účel tým, že zistené porušenia zákona boli potrestané a
je v záujme žalobcu, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania, ktoré by mohlo byť dôvodom
na opakované uloženie sankcie.



61. Návrhu žalobcu, aby správny súd využil svoje moderačné oprávnenie a znížil pokutu uloženú v
daňovom konaní na 5 000,- EUR (bod 24 tohto rozsudku) nemohol správny súd vyhovieť. Zmeniť výšku
uloženej sankcie môže správny súd v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP len na návrh žalobcu, na základe
výsledkov vlastného dokazovania a len vtedy, ak je uložená sankcia neprimeraná povahe skutku alebo,
ak mala pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca tvrdil, že výška uloženej pokuty bola neadekvátna
a že má likvidačný charakter. Na svoje tvrdenie o likvidačnom charaktere uloženej pokuty nepredložil,
ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Správny súd preto nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by ho viedla
k záveru o likvidačnom charaktere uloženej pokuty pre žalobcu. Vo vzťahu k neprimeranosti uloženej
pokuty povahe skutku žalobca poukázal na štatistické údaje (pozri bod 16 tohto rozsudku), ktorých
správnosť a porovnateľnosť so skutkovým stavom v tejto veci nijako nepreukázal. Správny súd pritom
poukazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu, z ktorej vyplýva, že 2 4 S / 1 2 5 / 2 0 1 9 - 27 -

pokuta bola žalobcovi uložená vo výške zodpovedajúcej závažnosti zistených porušení zákona o
účtovníctve a ich trvaniu, plnej miere zavinenia žalobcu a zisteným následkom. Správny súd preto nezistil
žiadny dôvod na zníženie uloženej pokuty.
62. Správny súd tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného, dospel po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe k záveru, že žaloba nie je dôvodná, resp. z
dôvodov uvedených v žalobe nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, a preto žalobu
žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
nebol v konaní úspešný, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 4 S / 1 2
5 / 2 0 1 9 - 28 -

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov



s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu Y.. H. H. a Y.. L. T. z dôvodu ich ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.