Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/143/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200392 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200392.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: B. B., a.s., so sídlom C. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, právne zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ B. M., bytom L. B. XXXX/X, XXX XX T. B., 2/ Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote, so sídlom Okružná 50, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 173 916, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Xo 3/2019-3/P1 zo dňa 25.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov zo dňa 25.03.2019 č. Xo 3/2019-3/P1 a rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo dňa 13.12.2018 č. X 23/2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán") podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o Katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Katastrálny zákon" alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.") rozhodnutím č. X23/2018 zo dňa 13.12.2018 zamietol návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte navrhovateľa B. B., a.s. vo veci obnovenia zápisu záložného práva na LV č. XXX v k. ú. C.. Návrh na opravu chyby bol podaný navrhovateľom dňa 29.06.2018 na LV č. XXX v k. ú. C. a vo veci bytu č. XX, vchod č. X, I. p., nachádzajúci sa v stavbe súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcely registra C č. XXX/XX a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej aj „Nehnuteľnosť"). Z návrhu vyplývalo, že navrhovateľ žiadal, aby správny orgán vymazal zápis záložného práva viaznúceho na nehnuteľnosti ako záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako i spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva, a k pozemku zastavaného domu v zmysle § 15 zákona č. 182/93 Z. z. podľa Z XXX/XXXX-XXX/XXXX. 2. Žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. svoj návrh odôvodnila tým, že uvedené zákonné záložné právo nebolo nijako preukázané, nebol preukázaný jeho vznik a v rozpore s ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo predmetné záložné právo riadne zapísané v katastri nehnuteľností. V návrhu ďalej uviedol, že bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že podľa vlastného tvrdenia Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote (ďalej aj „SVV") neexistovali žiadne nedoplatky, pohľadávky zabezpečené zákonným záložným právom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. pred 01.10.2012. 3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor nevyhovel návrhu navrhovateľa B. B., a.s. o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte zastávajúc názor, že záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje ustanovenie § 15 zákon č. 182/1993 Z. z. predstavuje osobitnú kategóriu záložných práv z toho dôvodu, že predmetné záložné právo vzniká už priamo zo zákona. Slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, prináleží ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Jeho účel spočíva predovšetkým v prevenčenej funkcii vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností ale aj s cieľom ochrany ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Za podstatnú považoval otázku týkajúcu sa časového momentu vzniku záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom sa priklonil k názoru, ktorý prezentoval tvrdenie, že právna norma hypoteticky predpokladá možnosť vzniku záložného práva, ak nastanú určité právne skutočnosti. Predpokladom na vznik záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá v čase realizácie záložného práva musí existovať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. mohlo byť prvýkrát realizované už pred vznikom pohľadávky navrhovateľa voči neplatičovi, vlastníkovi bytu, ako aj samotnou registráciou záložného práva navrhovateľa. Zároveň podľa jeho názoru, nemohol vymazať prvý zápis zákonného záložného práva, nakoľko nebola doručená žiadna listina, ktorú mal podľa navrhovateľa predložiť SVV, na základe ktorej by mohol urobiť výmaz z tohto práva. 4. Proti prvostupňového rozhodnutiu podala B. B., a.s. odvolanie. Namietala v ňom, že výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy nedostatočne identifikuje čo je obsahom podania, resp. aký bol návrh B. B., a.s. a preto nie je formulovaný určite, jasne, výstižne a zrozumiteľne. Zároveň poukázala na to, že v rozhodnutí sa uvádza, že navrhovateľ navrhol odstrániť chybu v katastrálnom operáte z dôvodu nesúhlasu s predloženým výkazom nedoplatkov, avšak nezmieňoval sa o ďalšom rozpore, na ktorý poukázala navrhovateľka, a to nesúlad s listinnou o neexistencii nedoplatkov predložených v konaní pod č. V-XXXX/XXXX a na dôvažok ešte arbitrárne tvrdí, že tam údajne nie je listina, na základe ktorej by mohol správny orgán vykonať výmaz záložného práva pod D. a to napriek skutočnosti, že mal k dispozícii listiny a to výkaz nedoplatkov - potvrdenie o neexistencii nedoplatkov predložené v konaní pod V-XXXX/XXXX. 5. Žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj „žalovaný") nevyhovel odvolaniu a prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. Xo3/2013-3/P1 zo dňa 25.03.2019 potvrdil. Citoval príslušnú právnu úpravu ohľadom opravy chýb v katastrálnom operáte (§ 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona a § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona), účel záložného práva § 151 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ") ďalej poukázal na podmienky vzniku záložného práva § 151e ods. 1, 2 OZ, na osobitnú úpravu zabezpečovania pohľadávok vzniknutých v správnych úkonoch, týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a zabezpečovania pohľadávok vzniknutých správnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Žalovaný sa stotožnil so zistenými skutočnosťami ohľadom zápisu zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností, ktoré bolo v prospech vlastníkov bytu a nebytových priestorov zapísané záznamovou listinnou D.. A až ako druhé v poradní bolo zapísané zmluvné záložné práva navrhovateľa vkladom VXXX/XXXX zo dňa 25.03.2014 - položka výkazu zmien XXX/XX. Pod položkou výkazu zmien XXX/XX bolo na LV č. XXX k. ú. C. byt č. XX evidovaný vo vlastníctve M. B., rod. M. na podklade zmluvy o prevode bytu zavkladovanej pod č. M Žalovaný ďalej konštatoval, že odvolanie B. B., a.s. - žalobcu, čo sa týka obsahu bolo značne rozsiahle a reagovalo v podstate na problematiku chápania vzniku zákonného záložného práva, ako aj jeho zápisu do katastra nehnuteľností, ako aj zániku zákonného záložného práva zapísaného na podklade D pričom žalovaný uviedol, že pri zápise zákonného záložného práva bol orgán verejnej správy prvého stupňa len evidenčným orgánom, čiže zápis sa uskutočnil na podklade listiny. Ako správne podľa jeho názoru uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, nebola mu doručená žiadna listina na zrušenie zápisu záznamovej listiny. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy bol povinný vychádzať z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, vrátane poradia záložných práv, záložných veriteľov, kým sa nepreukáže opak a vzhľadom k tomu, že opak nebol preukázaný a teda nebola spochybnená správnosť zapísaných údajov o poradí záložných práv na liste vlastníctva č. XXX. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde správnu žalobu o preskúmaní zákonností rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor v Rimavskej Sobote a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 7. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tým, že správny orgán ignoroval celú právnu argumentáciu navrhovateľa a jeho postup v rozhodnutí považoval v celom rozsahu arbitrárny. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je neúplné ale tiež arbitrárne, pričom rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, to znamená, že ak už bolo konštutívne rozhodnuté o vzniku, resp. zápise vecného práva do katastra nehnuteľností, nie je možné, aby došlo k výmazu zápisu zapísaného práva bez zákonného dôvodu a v rozpore so zásadou ochrany práv tých, v prospech ktorých zapísané právo svedčí. Žalobca ďalej uviedol, že svojim návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte navrhoval, aby katastrálny odbor Okresného úradu Rimavská Sobota vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte a vymazal zápis s obsahom: „Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako i spoločných častí a spoločných zariadení domu príslušenstvu i k pozemku zastavaného domom v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. podľa ZXXX/XXXX-XXX/XXXX". Avšak orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že: „... návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte navrhovateľa B. B., a.s. C. XX, XXX XX A. vo veci obnovenia zápisu záložného práva na LV č. XXX v k. ú. C. zamieta.". Žalobca teda uvádza, že sa domáhal výmazu už zapísaného záložného práva a nie zápisu už vymazaného. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie orgánu verejnej správy za zmätočné. 8. Žalobca zároveň uviedol, že zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k predmetnému bytu bolo zapísané ako prvé v poradí pod č. D. dňa 09.03.2010. Zmluvné záložné právo účastníka B. B., a.s. vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX dňa 07.09.2012. V záložnej zmluve bola výslovne konkretizovaná pohľadávka tohto zmluvného veriteľa ako pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.08.2020. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu vzniku zmluvného záložného práva B. B., a.s. neexistovala pohľadávka vlastníkov ostatných bytov a nebytových priestorov voči vtedy evidovanému vlastníkovi predmetného bytu č. XX na X poschodí. Vzhľadom k tejto dôkaznej situácii mal žalobca za to, že jeho zmluvné záložné právo vzniklo ako prvé v poradí, a preto mu patrí prednostné postavenie záložného veriteľa. 9. Žalobca v ďalej časti správnej žaloby poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR k výkladu a interpretácii právnych noriem, ktoré uviedol, ako aj ktoré pravidlá mali byť porušené zo strany žalovaného. Ďalej vyjadril názor, že je nepochybné, že ak v katastri nehnuteľnosti nie je zapísané vecné právo k veci - záložné právo, a to aj napriek skutočnosti, že o jeho vzniku bolo právoplatne rozhodnuté, ale nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok jeho zánik a zároveň nie sú v katastri evidované údaje o záložnom veriteľovi, ako osobe zo záložného práva oprávnenej, jedná sa o chybu, právne vadný stav, ktorý je nevyhnutý bezodkladne napraviť. 10. Žalobca v neposlednom rade zdôraznil, že ak Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže vymazať prvý zápis zákonného záložného práva, nakoľko nemá doručenú žiadnu listu (ktorú mal podľa navrhovateľa predložiť SVV), na základe ktorej by urobil výmaz tohto práva, hoci podľa názoru žalobcu musí byť listina o neexistencii nedoplatkov predložená v konaní pod V-XXXX/XXXX a naopak správny orgán má k dispozícii listinu - výkaz nedoplatkov a teda má vedomosť o zániku zabezpečovanej pohľadávky i zo súdneho rozhodnutia, na ktoré poukazuje, čoho zákonným dôsledkom je i zánik záložného práva a preto bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať odstránenie takéhoto vadného zápisu i bez návrhu. 11. Správny súd v odôvodnení tohto rozsudku nepovažuje za potrebné uvádzať jednotlivé žalobné body tak, ako ich v podrobnostiach argumentačne uvádzal žalobca v rozsiahlej žalobe v 195 odsekoch na 46 stranách s tým, že správny súd sa oboznámil s jednotlivými žalobnými bodmi a podrobnou argumentáciou žalobcu, žalobu doručil žalovanému a ďalším účastníkom konania, ktorí mali možnosť sa k nej vyjadriť. Tie žalobné body, ktoré považoval správny súd za relevantné a za potrebné vyjadriť sa k nim, spôsob ako sa s nimi správny súd vysporiadal je uvedené v nasledujúcich (záverečných) častiach odôvodnenia tohto rozsudku. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Okresné úrady, katastrálne odbory pôvodne zapisovali zákonné záložné právo do katastra nehnuteľností už pri prvom prevode bytu nájomcovi bez akejkoľvek listiny. Bolo zapisované do časti C - LV, ale bez označenia konkrétneho bytu. Postačoval odkaz v zmluve o prevode bytu na vznik záložného práva s odkazom na § 15 zákona 182/1993 Z. z. Záložné právo sa zapísalo už pri prvom prevode bytu, teda ako prvé v poradí. Zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona a na jeho zápis do KN nie je potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vykonanie záznamu má len deklaratórny charakter, t. j. deklaruje sa existencia už vzniknutého záložného práva zo zákona. Pôvodné zápisy zákonného záložného práva, ktoré boli zapisované do roku 2010 bez preukázania pohľadávky, zostali v platnosti a boli posudzované ako prednostné záložné práva. V súvislosti s požiadavkou bánk, aby sa pri zápise zákonného záložného práva deklarovala existencia pohľadávky, začala byť spochybňovaná právna relevancia v minulosti zapísaných zákonných záložných práv. 13. Žalovaný sa prikláňa k názoru, že všeobecný zápis zákonného záložného práva v katastri bez potreby väzby na konkrétnu pohľadávku, je rozhodujúci pre určenie poradia záložných práv. 14. Podľa novely č. 212/2018 Z. z. Katastrálneho zákona účinnej od 01.10.2018 v prípade, ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať. Avšak ani pred novelou nebolo v Katastrálnom zákone jednoznačne uvedené, či listiny preukazujúce pohľadávky majú byť súčasťou žiadosti o zápis zákonného záložného práva alebo nie a vyžadovanie povinnosti dokladov listinu preukazujúcu pohľadávku sa odvíjala nie zo zákona ale iba od judikatúry. 15. Podľa názoru žalovaného je možné tento prípad spravodlivo vyriešiť len pred súdom avšak nie v rámci správneho súdnictva. Okresný úrad, katastrálny odbor je pri zázname len evidenčným orgánom, ktorý nie je v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona oprávnený spochybňovať, resp. ani určovať poradie, kto je prednostný záložný veriteľ, táto otázka by mala byť vyriešená už pri výkone záložného práva. To, že nie je zrejmé, kto je prednostným záložným veriteľom ani v čase dražby je v konečnom dôsledku na ťarchu správneho orgánu, ktorý je len v pozícii zapisovateľa v zmysle evidenčného princípu, ale má mať hlavnú zodpovednosť pri správnom prevedení notárskej zápisnice o priebehu dražby a to z pohľadu zániku záložných práv, keďže notár len osvedčuje priebeh dražby. 16. Záložné práva prechádzajú na vydražiteľa, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Takouto osobitnou úpravou je § 151ma ods. 3 OZ, ktorý stanovuje, že pri výkone záložného práva záložných veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojení záložných práv, registrované ako prvé, sa záloh sprevádza nezaťažený záložnými ostatných záložných veriteľov. 17. Žalovaný konštatoval, že pri zápise zákonného záložného práva listinou Z XXX/XXXX . bol Okresný úrad, katastrálny odbor len evidenčným orgánom, čiže zápis sa uskutočnil na podklade listiny. Žalobcovo tvrdenie, že zákonný záložný veriteľ porušil svoju povinnosť mu danú v § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. keď nezabezpečil výmaz zákonného záložného práva evidovaného pod Z XXX/XXXX. v dôsledku nesporného zániku zabezpečenej pohľadávky, čo je chybou v operáte KN, ktorú bol a je povinný odstrániť správny orgán. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasil, nakoľko zo strany žiadateľa zápisu Z XXX/XXXX nebola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadna listina na zrušenie zápisu záznamovej listiny Z XXX/XXX - PVZ XXX/XXXX.. V tomto prípade sa nejedná o chybný zápis, ktorého oprava by mohla byť predmetom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ak žiadal o výmaz prvotne zapísaného zákonného záložného práva má s tým v prvom rade súhlasiť účastník, ktorý inicializoval prvotný zápis do KN, ako aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov. 18. Ďalší účastníci konania nevyužili svoje právo vyjadriť sa k žalobe. 19. K vyjadreniu žalovaného žalobca v replike uviedol, že po realizácii záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže, že pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. existovala už pred vznikom v poradí ďalších záložných práv, t. j. záložných práv zapísaných v liste vlastníctva po záložnom práve podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu správny orgán neaplikoval uvedené, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia to nie je možné sa dozvedieť. Podľa názoru žalobcu správny orgán mal k dispozícii všetky listiny potrebné na to, aby stav mohol zosúladiť, hoci len „evidenčne", nakoľko príloha k návrhu na vklad preukazujúca neexistenciu nedoplatkov, t. j. listina bola k tomuto návrhu priložená. Žalobca zopakoval, že ak neexistovali žiadne nedoplatky zabezpečované zákonným záložným právom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. z obdobia pred 01.10.2012, v katastri nehnuteľnosti zapísané výlučné záložné právo pod D., t. j. záložné právo z roku 2003, ktoré najneskôr k 30.09.2002 zaniklo. 20. Žalobca sa na základe výzvy súdu vyjadril, aby správny súd na prejednanie veci nenariadil ústne pojednávanie, správny súd z tohto dôvodu nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2020. 21. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup v administratívnom konaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia a to v rozsahu dôvodov žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba je v niektorých žalobných bodoch dôvodná, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom do 31.03.2019; (1) Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17) (2) Záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby. (3) zrušený od 1.7.2007 do 31.3.2019. 27. Podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom od 01.04.2019; (1) Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností 17) a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva. (2) Záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby. (3) Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva. 28. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení do 30.09.2018; (1) Okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. (2) Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. (3) Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. (4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1. (5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 29. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka; Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 30. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka; záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 31. Podľa § 151e ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka; (1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. 34. Podľa § 151ma ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka; (1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1. (3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. (4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá záložcovi. (5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5. 35. Podľa § 151md ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka; (1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom. 36. Správny súd posúdil jednotlivé žalobné body žalobcu a dospel k záveru, že tá časť žaloby, v ktorej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami je dôvodná, namietané pochybenia orgánu verejnej správy boli takej povahy, že mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo vyústilo v nutnosť zrušenia rozhodnutí vydaných v oboch stupňoch správneho konania a vrátenia veci na ďalšie konanie. 37. Žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, keď v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa dovolával použitia právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný mienil odkloniť od vysloveného právneho názoru súdom vyššej autority, mal to riadne vyargumentovať, čo sa však nestalo. 38. Žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, keď v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa dovolával použitia právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný mienil odkloniť od vysloveného právneho názoru súdom vyššej autority, mal to riadne vyargumentovať, čo sa však nestalo. 39. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 40. Podľa § 60a Správneho poriadku; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 41. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne nereflektoval na odvolacie námietky, keď v napadnutom rozhodnutí absentuje relevantná odpoveď na to, ako sa žalovaný s nimi vysporiadal, najmä s tými, ktorými žalobca argumentoval vznik/zánik zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vo vzťahu k ním tvrdenému nedoplatku viaznuceho na predmetnom byte. 42. Správny súd sa stotožnil so žalobcom, že žalovaný na konkrétne nastolené odvolacie námietky, argumentačne podporené aj vymenovanou rozhodovacou praxou súdov, či judikatúrou Najvyššieho súdu SR, nedal adekvátnu odpoveď. Úlohou odvolacieho orgánu je v prvom rade vysporiadať sa s odvolacími námietkami. V danom prípade sa žalobca evidentne dovolával iného právneho posúdenia veci, preto bolo úlohou žalovaného vyhodnotiť prečo neakceptuje iné právne posúdenie veci, ktorého sa žalobca dovolával s odkazom aj na stanovisko právnej vedy a judikatúru súdov. Je zrejmé, že v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, rovnako aj v odvolacom konaní, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní v zmysle § 60a Správneho poriadku. 43. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i Európskeho súdu pre ľudské práva aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 44. Orgány verejnej správy sú povinné pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov postupovať ústavnokonformne ale aj eurokonformným spôsobom, čo vyplýva zo skutočnosti, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy pri výklade a aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov vždy zohľadňujú články Ústavy SR, články relevantných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, zároveň aj rozhodnutia súdov Únie, ktoré vykladajú únijné právo. 45. Pokiaľ žalobca v odvolaní odkazoval na právne názory vyplývajúce z judikatúry súdov, mal sa žalovaný s nimi argumentačne vysporiadať, eventuálne aj tak, že by vysvetlil, prečo ich nepovažuje pre danú vec za relevantné. Absencia vyporiadania sa s argumentáciou odvolateľa, ktorá odkazuje na právne závery v iných rozhodnutiach súdov vyššej autority, na judikatúru súdov, zároveň, ktorá odkazuje aj na odborné právne názory právnej vedy, ktoré podľa neho majú byť pre daný prípad analogicky použiteľné, je podľa názoru správneho súdu takou vadou v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň, keďže absencia vyporiadania sa s argumentáciou odvolateľa znamená nedostatok dôvodov, spôsobuje tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Len riadne odôvodnené rozhodnutie môže byť podkladom protiargumentácie. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie postráda znak zrozumiteľnosti. To, že vo vyjadrení k žalobe, žalovaný už konkrétnejšie argumentuje a objasňuje svoj postup a stanovisko k právnemu posúdeniu veci, k použiteľnosti/nepoužiteľnosti iných rozhodnutí, nekonvaliduje vadu rozhodnutia žalovaného, ktorý sa s odvolacími námietkami náležite nevysporiadal. Túto vadu nemôže konvalidovať ani vyjadrenie ďalších účastníkov konania k žalobe, resp. v ich duplike, ktoré objasňuje dôvody právneho posúdenia predmetnej veci. 46. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa nielenže dostatočne nevenoval odvolacím námietkam, ktoré osobitne nevyhodnotil, ale zopakoval právne závery prvostupňového orgánu, pričom v rozhodnutí chýba aj vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil skutkový stav veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako vec právne posúdil vo vzťahu k zásadným právnym otázkam, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstate obmedzil len na zopakovanie výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu, obsah podaní účastníkov konania a odôvodnenie iných rozhodných skutočností, než boli namietnuté v odvolacích námietkach, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. V predmetnej veci orgán verejnej správy dospel k záveru, že v danom type správneho konania nie je možné vyhovieť návrhu na opravu chýb v katastri nehnuteľností, avšak v odôvodnení rozhodnutia svoj záver náležite právne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco neodôvodnil, napriek tomu, že išlo o predmet konania, preto zodpovedanie k zásadným otázkam vzťahujúcim sa k nemu bolo podstatným. Preto žalobcova námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov bola správnym súdom vyhodnotená ako opodstatnená. 47. Konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia sama o sebe bráni správnemu súdu zaoberať sa vecnou stránkou veci, t. j. otázkou správnosti právneho posúdenia veci. Už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno preskúmavať. Nemožno sa zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po formálnej stránke. Výrok rozhodnutia funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho vyplýva, že pokiaľ je odôvodnenie nepreskúmateľné, nemožno preskúmavať zákonnosť nadväzujúceho výroku takéhoto rozhodnutia (a naopak) v rozhodujúcej časti, pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by sa uchýlil len k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní, nenahrádza činnosť orgánu verejnej správy, t. j. správny súd nie je oprávnený samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu je posúdiť v rozsahu žalobných dôvodov, či rozhodujúci orgán v administratívnom konaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav (t. j., či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov) a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 48. Správny súd vyhodnotil aj za dôvodnú žalobnú námietku týkajúcu sa rozhodnutia o veci, ktorá nebola predmetom návrhu na začatie opravy chyby v katastrálnom operáte z preskúmavaného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť tvrdená v žalobe a to, že navrhovateľ - žalobca nikdy nežiadal obnovu žiadneho záložného práva, jeho návrh smeroval k vymazaniu záložného práva ako takého. Vzhľadom k tejto skutočnosti má správny súd za to, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol deklarujúc rozhodnutie o návrhu avšak rozhodol v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia vo veci, na ktorú nemal podaný návrh. Nič na tom nemení skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne citoval skutočne podaný návrh. Vzhľadom k tomu, že predmetná žalobná námietka bola predmetom odvolacieho konania a žalovaný vo svojom rozhodnutí sa s touto žalobnou námietkou nevysporiadal a pokiaľ žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu s takouto vadou sám postupoval nezákonne, keď konštatoval, že nezistil žiadne dôvody pre zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. V dôsledku uvedeného bolo potrebné zrušiť preto aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy pre vadu zistenú v konaní pred týmto orgánom v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 49. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Súdny prieskum je ovládaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti, keď správny súd je v konaní pri súdnom prieskume vedený a súčasne aj limitovaný práve rozsahom a dôvodmi žaloby. Podľa správneho súdu prevažná väčšina uplatnených žalobných dôvodov neumožňovala súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Nevyplýva z nich, v čom konkrétne žalovaný nesprávne rozhodol a z akých dôvodov. Žalobca síce poukazoval na rozhodnutia iných súdov, avšak bez konkrétneho vzťahu ich záverov na daný prípad. Zo žaloby nebolo možné zistiť ani v čom by mala byť úvaha žalovaného v rozpore s logickým uvažovaním. Uvedené, však možno čiastočne pričítať aj na ťarchu žalovaného, ktorý dôvody svojho rozhodnutia náležite neodôvodnil. Je však zrejmé, že závery žalovaného a prvostupňového orgánu nie sú v súlade s názorom žalobcu, čo však samo o sebe nepreukazuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pre všeobecnú povahu niektorých žalobných bodov a neuvedenie súvisu s konkrétnym prípadom, nebolo možné na mnohé žalobné námietky vôbec prihliadať, teda v ich rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutie. Správny súd bol povinný zaujať svoje stanovisko k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018, na ktoré žalobca poukázal a dovolával sa prijatia rovnakých záverov ohľadom vzniku, zániku zákonného záložného práva vo svetle zásady akcesority a jeho prednosti, zároveň bol povinný zaujať svoje stanovisko ku všetkým žalobným námietkam okrem tých, ktoré nemožno akceptovať z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 50. K týmto relevantným žalobným námietkam správny súd uvádza, že postup prvostupňového orgánu je determinovaný zákonom o katastri nehnuteľností, ale v prípade zápisu zmeny vlastníka bytu na základe výsledkov výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi záložné právo - § 151j, § 151k, § 151ma, § 151md. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak v záznamovom konaní posúdil, či prostredníctvom zákona o dobrovoľných dražbách vykonávané zákonné záložné právo existovalo, a či malo prednosť pred zmluvným záložným právom žalobcu. Pokiaľ dospel k záveru, že išlo o prednostné záložné právo, nič mu nebránilo zapísať záznamom vydražiteľov bytu ako nových vlastníkov, zároveň však bol povinný zohľadniť aj dôsledky, ktoré s konkurenciou záložných práv spája ustanovenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, konkrétne prevod zálohu nezaťaženého záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V záznamovom konaní prvostupňový orgán nebol povinný splnenie uvedených podmienok pri zápise záznamom odôvodňovať, avšak v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým rozhodol o návrhu na vykonanie opravy v katastrálnom operáte, na ktoré sa vťahuje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, takúto povinnosť už mal. 51. Názorovú nejednotnosť a ako uviedol žalovaný chaos v nazeraní na pôvodný zámer zákonodarcu pri prijatí zákona č. 182/1993 Z. z. a ním sledovaný účel zápisu a vedenia zákonného záložného práva v katastri mala za cieľ odstrániť novela zákona č. 182/1993 Z. z. vykonaná zákonom č. 63/2019 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2019. Z porovnania textu znenia ustanovenia § 15 Zákona o vlastníctve bytov s textom tohto ustanovenia po novele je zrejmé, že sa nejedná o právnu úpravu novú a odlišnú od pôvodnej právnej úpravy zákonného záložného práva, ale zákonom č. 63/2019 Z. z. došlo len k precizovaniu normatívneho textu zákona z dôvodu odstránenia aplikačných problémov, čo vyplýva jednoznačne z dôvodovej správy k novele. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 63/2019 Z. z. „cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom z pomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený, najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe, napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností. Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nie len tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov, a ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti. Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len z časti, pričom schodky na plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách o fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka. Vplyvom vývoja na trhu s bytmi, resp. legislatívnych a spoločensko- ekonomických zmien sa však vyskytli ďalšie výrazné bariéry pre plynulý rozvoj a skvalitňovanie procesov prevádzky a údržby bytového fondu, a to hlavne pri realizácii inštitútu zákonného záložné práva voči chronickým neplatičom. V súvislosti s prijatím ostatnej novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) je nutné poukázať na fakt, že zákonné záložné právo sa podľa § 35 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona bude zapisovať na príslušnom katastri nehnuteľností bez toho, aby sa skúmal vznik alebo samotná existencia pohľadávky, pretože vzniká zo zákona. Touto zmenou sa umožnila aplikácia záložného práva ako prostriedku uplatnenia si spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré existuje zo zákona, vykonaním zápisu záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby neboli zmarené ich práva. Podľa predkladateľa novely návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou štátov Európskej únie. 52. Je zrejmé, že precizovaná právna úprava účinná od 01.04.2019 dala za pravdu takému výkladu relevantných ustanovení Zákona o vlastníctve bytov a Katastrálneho zákona, k akému sa priklonil žalovaný. Rovnaký právny názor zastáva aj správny súd. Napriek tomu správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 53. Správny súd k samotnému právnemu posúdeniu konkurencie zákonného záložného práva a zmluvného záložného práva uvádza, že záväzok môže byť jednak zmluvne dohodnutá povinnosť (platiť splátky úveru) alebo zákonná povinnosť (platiť za služby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv). Záväzok dlžníka (ako pohľadávka veriteľa) z úverovej zmluvy sa zabezpečuje zmluvným záložným právom v prospech banky - zmluvou o zriadení záložného práva, ktorá podlieha vkladu. Záväzok vlastníka bytu (ako pohľadávka ostatných vlastníkov bytu a nebytových priestorov) vyplývajúci zo zákona, t. j. zákonná povinnosť platiť za služby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv sa zabezpečuje záložným právom, ktoré vyplýva priamo zo zákona. Existencia zákonného záložného práva sa na príslušnom liste vlastníctva vykoná záznamom, ktorý len deklaruje túto skutočnosť. Ani v jednom prípade pri vzniku záložného práva platiteľ ešte nie je v omeškaní v zmysle neplnenia si zmluvnej povinnosti splácať úver, resp. zákonnej povinnosti platiť preddavky na byt. Niet logického argumentu, prečo by mal byť rozdiel, a prečo by malo byť zmluvné záložné právo vložené pred vznikom pohľadávky (v čase vkladu zmluvy o zriadení záložného práva existuje len úverová zmluvy o dohodnutých splátkach, ktorá zaväzuje dlžníka, ktorému bol poskytnutý úver platiť splátky) a zákonné záložné právo by malo byť zapísané až po vzniku pohľadávky, ktorá podľa žalobcu vzniká až vznikom nedoplatku na platbách za byt (existuje zákon, ktorý ukladá povinnosť platiť preddavky na byt). 54. V zmysle prezentovaného výkladu žalobcom ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, by bolo toto ustanovenie obsolétnym ustanovením. Záložné právo žalobcu k predmetu zálohu vzniklo vkladom V XXXX/XXXX. Vzniklo neskôr, ako zákonné záložné právo, ktoré v predmetnom prípade bolo navyše zapísané na LV záznamom pod Z XXX/XXXX. Pre moment vzniku je irelevantný samotný záznam na príslušnom LV, ktorý má len deklaratórny charakter. Realizáciou zápisu záznamom sa potvrdzuje len skutočnosť ohľadom existencie zákonného záložného práva k dátumu jeho vzniku, spravidla vzniku spoločenstva, resp. bytu. Zmena zápisu zákonného záložného práva, či dátum žiadosti o zápis, dokonca aj opomenutie jeho zápisu neznamená, že zákonné záložné právo neexistuje. Toto vzniklo najskôr účinnosťou zákona o vlastníctve bytov, u novšej bytovej výstavby neskôr. Je viazané na nehnuteľnosť, následnými prevodmi prechádza aj na ďalších právnych nástupcov. 55. Obe záložné práva pri okamihu svojho vzniku zabezpečujú pohľadávku, ktorá v podstate vzniká v budúcnosti. Občiansky zákonník to upravuje pri zmluvnom záložnom práve v ustanovení § 151c ods. 2, avšak v ustanovení § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov v znení do 31.03.2019, to pri zákonnom záložnom práve nebolo jednoznačne uvedené, hoci z gramatického výkladu to vyplývalo. Vyprecizované to bolo až zavedením novely, keď jednoznačne do prvej vety § 15 ods. 1 ZoVB bolo vnesené, že sa zabezpečujú pohľadávky aj v budúcnosti vzniknuté. Až neplnením zmluvných podmienok (nedodržaním splátok splácať úver) dochádza k vyhláseniu splatnosti celého úveru, následne výkonu zmluvného záložného práva. Rovnako, až neplatením preddavkov na byt za služby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv vznikne dôvod pre výkon zákonného záložného práva. 56. Správny súd má za to, že v prípade oboch záložných práv (zmluvného aj zákonného) je namieste (a bolo tomu tak aj pred novelou) pre vznik záložného práva akceptovať pohľadávky, ktoré vzniknú aj v budúcnosti. Vychádza to z účelu Zákona o vlastníctve bytu, prijatím ktorého sa sledovalo zachovanie bytového fondu. Zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov sa viaže na nehnuteľnosť a trvá počas jej existencie. Dôsledkom toho je záver, že zákonné záložné právo vzniká skôr, čo zriaďovateľ zmluvného záložného práva musí rešpektovať, zohľadniť a zároveň zvážiť rizikovosť úverovej zmluvy, vhodnosť zálohu, na ktorom už viazne zákonné záložné právo. Poskytovateľ úveru má vždy možnosť voľby, či sa uspokojí s takýmto zálohom, či takáto nehnuteľnosť bude garantovať pre neho dostatočnú návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov. Kým banka má možnosť voľby vo veci zriadenia zmluvného záložného práva, ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov takúto voľbu nemajú. Žiadnym spôsobom sa nepodieľajú na vzniku pohľadávky, ktorá je dôsledkom neplnenia zákonných povinností jedného z vlastníkov bytov a bolo by minimálne nespravodlivé v rámci usporiadania spoločenských vzťahov, ak bez akejkoľvek ich ingerencie, by boli vtiahnutí do situácie, že by znášali vyššie náklady na chod spoločenstva, ak by nebola uspokojená ich pohľadávka, resp. len v obmedzenom rozsahu, pri neakceptovaní ich pozície ako prednostných záložných veriteľov. Správny súd zastáva názor, že práve v tomto prípade, by došlo k porušeniu Ústavou garantovaného práva na ochranu majetku vlastníkov bytov (došlo by bez ich viny k zmenšeniu ich majetku), ale aj práva na bývanie. Žalobca je podnikateľským subjektom a je neprípustné, aby riziko z podnikania prenášal, dokonca nie na priameho zmluvného partnera, ktorému poskytol úver, ale aj na ďalšie subjekty, ktorými v danom prípade by boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, v prospech ktorých existuje záložné právo v zmysle zákona - § 15 ods. 1 ZoVB a ktorí s ním nie sú v žiadnom vzťahu. Postoj žalobcu nasvedčuje snahe minimalizovať riziko svojej podnikateľskej činnosti jeho presúvaním na tretie osoby. Správny súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že postupom orgánu verejnej správy došlo v neprimeranom rozsahu k zásahu do jeho Ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, či slobody podnikania. Žalobcovi nič nebráni vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, v poskytovaní úverov, avšak je povinný rešpektovať platnú právnu úpravu v oblasti záložných práv, vrátane existujúceho zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. 57. V ďalšom konaní prvostupňový orgán opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte, pred vydaním rozhodnutia umožní žalobcovi oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia, a v odôvodnení rozhodnutia sa zrozumiteľne vysporiada so všetkými námietkami žalobcu. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP nie je však absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie, preto orgán verejnej správy pri novom rozhodovaní zohľadní aj tieto skutočnosti. 58. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 59. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný. Nakoľko súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy, súd rozhodol, že ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. Zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal zaviazať žalovaného na náhradu nimi uplatnených ďalších trov konania. 60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.