Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200411 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200411.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: J. J., nar. XX. H. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX A. U., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 1. apríla 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X z 1. apríla 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. O žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočke Banská Bystrica dňa 10. apríla 2018 rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - Z. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 2 - z 20. novembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") tak, že podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení") žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietla, podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení jej od 4. júla 2018 priznala invalidný dôchodok v sume 173,60 EUR mesačne s tým, že podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení jej od 4. júla 2018 zaniká nárok na vyplácaný (čiastočný) invalidný dôchodok vo výške 141,10 EUR mesačne. 2. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie a jeho neoddeliteľnou súčasťou bol odborný posudok o invalidite žalobkyne z 29. októbra 2018, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne v Prievidzi, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti pre vyslovenie posudkového záveru. Jeho obsahom bolo konštatovanie, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a zároveň bol dňom 4. júla 2018 zistený vznik jej invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože v dôsledku jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poklesla jej pracovná schopnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení ) sa bez zmeny stupňa invalidity podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení nezmenili, a preto žalobkyni nárok na zvýšenie sumy vyplácaného invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku) nevznikol. Žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy vyplácanej dôchodkovej dávky (čiastočný invalidný dôchodok) posúdil prvostupňový orgán verejnej správy aj ako žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení so záverom, že je invalidná podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení, pretože k 4. júlu 2018 poklesla jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 55%. Jeho sumu k 4. júlu 2018 určil podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne (55 %), jej priemerného osobného mzdového bodu zisteného z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1985 až 2017 po jeho zvýšení v súlade s § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (0,5696), obdobia dôchodkového poistenia (16 536 dní), zisteného ku dňu vzniku invalidity (10 899 dní) s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku (5 637 dní) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej zákonom k 4. júlu 2018 (11,9389 EUR) vo výške 169,50 EUR mesačne, ku ktorému pripočítal valorizačné zvýšenie 4,10 EUR mesačne a dospel k sume invalidného dôchodku žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 173,60 EUR mesačne. Zároveň rozhodol, že k 4. júlu 2018 žalobkyni zaniká nárok na vyplácaný (čiastočný) invalidný dôchodok vo výške 141,10 EUR mesačne s tým, že od 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 3 - uvedeného dňa sa jej vypláca invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 173,60 EUR mesačne, pretože svojou sumou prevýšil doposiaľ vyplácanú dôchodkovú dávku (čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení považovaný za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení). Prílohou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia žalobkyne, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie jej dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Rozhodnutie žalovaného 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán na základe odvolania žalobkyne, v ktorom namietala nesprávne určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobkyne a po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne dňa 13. februára 2019 a posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 5. marca 2019 dospel k záveru o jeho správnosti, a preto Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 1. apríla 2019 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"). 5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa ňou predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkovými lekármi vyhodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zdravotný stav žalobkyne v zhode s prvoposudzovateľom a určil, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň je od 4. júla 2018 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s 55 % mierou poklesu jej pracovnej schopnosti. K zmene rozhodujúcich skutočností pre nárok na výplatu vyplácaného (čiastočného) invalidného dôchodku žalobkyne nedošlo, pretože nedošlo k zmene jej čiastočnej invalidity na (plnú) invaliditu, a preto bola jej žiadosť o zvýšenie sumy vyplácaného (čiastočného) invalidného dôchodku správne zamietnutá. Žaloba 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Namietala, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo nesprávne určené ako stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, pretože odborné lekárske nálezy indikujú poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek, syndróm karpálneho tunela, poškodenie hrudných nervových koreňov s opiátmi v liečbe a poruchu zvieračov, a preto malo byť jej rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ako stav po operácii chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 4 - dráždenia nervov, s parézami, svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov s možným 70 % až 80 % - ným poklesom pracovnej schopnosti. Ďalej namietala, že odborné závery špecialistov v odbore neurológie a psychiatrie neboli objektívne zhodnotené v kontexte ustanovení § 71 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaný sa s jej odvolacími námietkami vôbec nevysporiadal. Žiadala, aby správny súd nariadil znalecké dokazovanie na odstránenie rozporov medzi žalobkyňou a orgánmi verejnej správy v otázke správneho určenia jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Doplnila odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré absolvovala po vydaní rozhodnutia žalovaného. Vyjadrenie žalovaného 7. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný, pridržiavajúc sa skutkových a právnych argumentov uvedených v jeho rozhodnutí, zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Zopakoval obsah napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, obsah a výsledok posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne po podaní odvolania, obsah odvolania žalobkyne a konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol zistený objektívne a medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov nezistil diskrepancie, a preto svoj postup aj dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia označil za majúce podklad v zákonných ustanoveniach. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobkyne označiť dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok, avšak ani po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu posudkoví lekári nezistili takú zmenu v jej zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Jej subjektívne ťažkosti boli vysvetlené preukázanými diagnózami na základe odborných lekárskych nálezov dostupných v čase posudzovania jej zdravotného stavu, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia a ktorými nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave žalobkyne, ktorá by odôvodňovala prehodnotenie výšky vyplácanej dôchodkovej dávky. O odborných lekárskych nálezoch predložených žalobkyňou po vydaní preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že nie sú dôvodom na spochybnenie posudkových záverov, ale dôvodom na podanie opakovanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Replika žalobkyne 8. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 2 písm. d) SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 5 - prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 14. mája 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 21. mája 2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 12. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 15. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 6 - schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 17. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pre stav po úraze chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35 % až 45 %. 18. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov vyjadriť v rozpätí 70 % až 80 %. 19. Pri chorobách podporného a pohybového aparátu je všeobecným posudkovým hľadiskom, podľa ktorého sa určuje miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti funkčné postihnutie (postihnutie pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a jeho vplyv na ostatné systémy a orgány. Porovnáva, či pohybové a degeneratívne zmeny, ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. 20. Podľa § 29 ods. 3, písm. a), b) zákona o sociálnom zabezpečení Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (celkom mimoriadnymi podmienkami sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení rozumie a) nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko, b) zabezpečenie osobitnej dopravy na 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 7 - pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy, c)schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, d) schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím). 21. Podľa § 37 ods. 3 písm. a), b), c) zákona o sociálnom zabezpečení Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (skrátenie pracovného času alebo zníženie požiadaviek na pracovný výkon občana pracujúceho v úkole aspoň o 1/3, osobitná úprava pracoviska, výkon práce v chránených dielňach v zmysle § 20 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb., pričom za zvlášť uľahčené pracovné podmienky sa nepovažuje zákaz výkonu len niektorých prác alebo pracovných úkonov, práce v určitom pracovnom prostredí alebo v noci, alebo zmena pracovnej náplne neodôvodnená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 22. Podľa § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70% a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50%. 23. Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 25. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 26. Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 8 - (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 29. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. 5. apríla 2019. 30. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 9 - nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). 31. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zostávajúcu pracovnú schopnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 32. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o zvýšenie jej invalidného dôchodku. De facto jeho nesprávnosť namietala preto, že na základe ňou preukazovaného zhoršenia jej zdravotného stavu nedošlo k zmene jej čiastočnej invalidity na (plnú) invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení a tým k zvýšeniu sumy poberaného (čiastočného) invalidného dôchodku a tiež preto, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom poistení bolo nesprávne určené jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, a teda miera jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorá ovplyvňuje výšku priznaného a od 4. júla 2008 vyplácaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného namietala aj pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 33. Invalidizácia poistenca podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení je dôsledkom vzťahu medzi chorobou (zhoršeným zdravotným stavom) a zostávajúcou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Plná invalidita poistenca podľa zákona o sociálnom zabezpečení zodpovedá v zmysle § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení minimálne 70-im % - ám poklesu jeho pracovnej schopnosti a čiastočná invalidita zodpovedá 50-im až 70-im % - ám poklesu pracovnej schopnosti. Z toho vyplýva, že aj v rámci statusu poistenca ako čiastočného invalida, či úplného invalida zákon predpokladá zmeny v jeho zdravotnom stave, ktoré nemusia byť dôvodom na zmenu stupňa jeho invalidity s následnou zmenou sumy invalidného dôchodku. U plne invalidného poistenca nie je jeho ďalšia pracovná činnosť s ohľadom na závažnosť jeho zdravotných ťažkostí predpokladaná a ani vyžadovaná buď preto, že mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje vôbec alebo preto, že pre výkon jeho zamestnania by museli byť splnené špecifické osobitné podmienky (uvedené v bode 20 tohto rozsudku). U čiastočne invalidného poistenca sa výkon 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 10 - zamestnania, ktoré je stálym zdrojom jeho príjmu predpokladá, hoci v obmedzenom rozsahu a za uľahčených pracovných podmienok (uvedené v bode 21 tohto rozsudku). 34. Invalidizácia poistenca podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení predpokladá pokles jeho pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom konkrétnu mieru zníženej pracovnej schopnosti určuje po posúdení zdravotného stavu poistenca v zmysle § 71 ods. 3 - ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár sociálneho poistenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V nej je podľa druhov ochorení a ich závažnosti určené konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti alebo jeho percentuálne rozpätie, v rámci ktorého posudkový lekár určí konkrétnu mieru zníženej pracovnej schopnosti podľa zdravotného stavu poistenca riadiac sa posudkovými a zákonnými kritériami. 35. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa bola uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení od 15. januára 2002 na základe jej žiadosti zo 14. novembra 2011 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie z 28. februára 2002 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 22Sd/501/2002 z 13. augusta 2002. Dôvodom čiastočnej invalidizácie žalobkyne boli dorzalgie s radikulárnym syndrómom Y. vpravo so stredne ťažkou poruchou dynamiky LS chrbtice po operácii hernie disku S. vpravo v roku 1996 a cervikalgia s ľahkou funkčnou poruchou krčnej chrbtice bez známok koreňového dráždenia. Jej pracovný potenciál bol v tom čase konštatovaný na úrovni 50 - 60 % s tým, že môže vykonávať ľahké práce, prípadne i na skrátený pracovný úväzok, bez zdvíhania bremien, bez prác vo vynútenej polohe a v chladnom a vlhkom prostredí. Pri objektívnom vyšetrení bolo zistené, že u žalobkyne rotácia v šiji viazne o 1/3, DK - Lasseque od XX° bilat, S. symetrické, S. menej briskný vpravo, bez motorického deficitu, pyramídy irit. neprítomné, algická hypestézia v dermatóme S., Y. vpravo, predklon viazne o jednu polovicu, bolestivý a úklony a retroflexia voľné, stoj na prsty a päty možný, chôdza bez algickej alebo paretickej zložky. Následne bol v rámci riadnych kontrolných lekárskych prehliadok, resp. na žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku opakovane posudzovaný jej zdravotný stav podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení, na základe ktorého bol konštatovaný 45 % pokles jej pracovnej schopnosti aj podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení s výsledkom, že je naďalej čiastočne invalidná. Bola poberateľkou (čiastočného) invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. 36. Rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredie z 11. januára 2017, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 15. mája 2017 bolo o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z 23. decembra 2015 rozhodnuté 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 11 - tak, že jej bol od 5. septembra 2016 priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení v sume 127,60 EUR mesačne, na ktorého výplatu jej nárok uvedeným dňom ako na nižšiu dôchodkovú dávku zanikol, pretože poberaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení (čiastočný invalidný dôchodok) v sume 133,- EUR mesačne bol vyšší. Rozhodnutie vychádzalo z lekárskych správ posudkových lekárov, ktorí popri trvajúcej čiastočnej invalidite žalobkyne konštatovali dňom 5. septembra 2016 vznik jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre dorzalgie (bolesť chrbta), stav po operácii driekovej chrbtice pre herniu disku S.-Y. (v roku 1996), stav po operácii hrudnej chrbtice pre herniu disku W. (v roku 2014), t. j. ochorenie podporného a pohybového aparátu s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 19. apríla 2017, ktorý bol podkladom pre vydanie potvrdzujúceho Rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 15. mája 2017 bolo uvedené, že v tom čase XX-ročná žalobkyňa, s dosiahnutým odborným vzdelaním predavačky, ktorá naposledy vykonávala prácu opatrovateľky bola od roku 1990 liečená neurológom a algeziológom pre bolesti driekovej chrbtice, ktoré po konzervatívnej liečbe neustupovali. CT vyšetrením bola zistená mediolaterálna hernia s útlakom koreňa S.-Y., preto sa v roku 1996 podrobila operácii driekovej chrbtice. Opakované CT vyšetrenie potvrdilo fibrózne a degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách. Pre zhoršenie bolesti v drieku mala v roku 2000 opäť vykonané CT vyšetrenie driekovej chrbtice, pri ktorom bolo potvrdené vyklenutie (protrúzia) medzistavcovej platničky S.-Y.. Bola liečená tlakovými kaudálnymi blokádami (12x), po ktorých došlo k miernemu ústupu bolestí. V roku 2003 sa u nej objavili bolesti aj v dolnom úseku hrudnej chrbtice, CT vyšetrením bola zistená vysunutá medzistavcová platnička W., ktorá bola operačne riešená v októbri 2014. Po absolvovanej kúpeľnej liečbe došlo k zlepšeniu funkcie chrbtice, ktoré trvalo cca 1 rok. Pri kontrole na magnetickej rezonancii v apríli 2016 bola zistená recidíva hernie disku W., neurochirurg však odporučil len konzervatívny postup v liečbe. Pre bolesti chrbta je žalobkyňa opakovane v liečbe neurológa aj algeziológa. V máji 2016 neurológ popísal stabilizáciu stavu, bez progresie ťažkostí. EMG vyšetrením periférnych nervov dolných končatín pre údaje o zakopávaní bol vyšetrený nervus fibularis a nervus tibialis bez patologického nálezu. Nebolo potvrdené ani koreňové dráždenie. Z uvedených dôvodov bolo konštatované, že pracovný potenciál žalobkyne je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň je pre stav po operácii driekovej aj hrudnej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Epizódu stredne ťažkej depresie, pre ktorú je žalobkyňa v liečbe od roku 2015 považoval posudkový lekár za posudkovo nezávažnú, pretože v odborných vyšetreniach bola popísaná len reziduálna depresívna symptomatika. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 12 - 37. Aktuálne preskúmavané konanie začalo na žiadosť žalobkyne z 19. marca 2018 o prehodnotenie jej zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia a zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Prievidza dňa 29. októbra 2018. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne vychádzal posudkový lekár z reumatologického vyšetrenia z 9. júna 2017, z MR Th chrbtice z 25. septembra 2017, z MR C chrbtice z 23. júla 2018, z EMG vyšetrenia z 25. júla 2018, z neurochirurgických vyšetrení z 13. októbra 2017 a z 27. januára 2018, z neurologických vyšetrení z 18. októbra 2017, z 30. januára 2018, z 20. augusta 2018 a zo 17. októbra 2018, z algeziologického vyšetrenia zo 6. marca 2018 a z psychiatrických vyšetrení zo 4. júla a z 24. októbra 2018. V posudku bolo uvedené, že žalobkyňa vykonávajúca v minulosti prácu R., neskôr prácu K. je od roku 1990 liečená neurológom a algeziológom pre bolesti driekovej chrbtice. Pre potvrdenú herniu disku s útlakom koreňa S.-Y. sa v roku 1996 podrobila operácii driekovej chrbtice. V roku 2000 došlo k zhoršeniu bolestí driekovej chrbtice, CT vyšetrením bolo potvrdené vyklenutie medzistavcovej platničky S.-Y., preto bola v roku 2011 liečená tlakovými kaudálnymi blokádami. Od roku 2003 sa objavili bolesti hrudnej chrbtice, CT vyšetrením bola zistená vysunutá medzistavcová platnička v úseku W., ktorá bola riešená operačne v októbri 2014. Po absolvovaní kúpeľnej liečby došlo k zlepšeniu funkcie chrbtice, ktoré trvalo cca 1 rok. V roku 2016 bola zistená recidíva hernie disku W.. Neurochirurg odporučil len konzervatívny postup v liečbe. Pre zvýraznenie dlhodobých bolestí hrudnej a driekovej chrbtice bolo u žalobkyne v júli 2018 realizované EMG vyšetrenie horných a dolných končatín. Bol zistený syndróm karpálneho kanála vľavo a počínajúci vpravo, potvrdené bolo postihnutie koreňa S.. Pre bolesti krčnej chrbtice bolo u žalobkyne v júli 2018 realizované MR vyšetrenie, ktorým boli zistené spondylotické zmeny a minimálna protrúzia disku v úseku O. s miernou stenózou spinálneho kanála. Klinicky pretrváva obraz iritačného radikulárneho syndrómu hrudnej chrbtice - chronická neuropatická bolesť a reziduálna koreňová lézia koreňa S., s obmedzenou kinetikou chrbtice v Th a LS úseku. Pri tomto zdravotnom postihnutí konštatoval posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti žalobkyne na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Napriek psychiatrickej liečbe realizovanej od roku 2015 došlo u žalobkyne v júli 2017 k zhoršeniu depresívnej poruchy s dokumentovanou depresívnou poruchou ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, pre ktoré posudkový lekár navýšil mieru zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne od 4. júla 2018 o 10%, na celkových 55 % jej zníženej pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Zároveň konštatoval, že pracovný potenciál žalobkyne je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. V rámci pracovnej rekomandácie (doporučenia) uviedol, že sa môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, bez úkolových prác, bez potreby dvíhať a prenášať ťažké bremená s tým, že je pre ňu nevhodná práca vo vynútených polohách alebo vyžadujúca dlhodobú chôdzu. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Nebolo zmenené ani po podaní odvolania žalobkyňou, v rámci ktorého žalobkyňa predložila neurologický nález z 30. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 13 - januára 2018 a psychiatrický nález z 23. januára 2019. Posudkový lekár konštatoval, že neurologickým nálezom bola dokumentovaná ľahšia zmiešaná inkontinencia, trvajúci stredne ťažký až ťažký kinetický deficit Th a LS chrbtice, pretrvávajúce chronické dráždenie a poškodenie nervového systému v oblasti viacerých segmentov chrbtice, avšak nebolo dokumentované zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní s už predloženými a posudkovo vyhodnotenými neurologickými nálezmi. Depresívnu poruchu žalobkyne označil posudkový lekár za stredne ťažkú, pretože v objektívnom psychiatrickom náleze neboli popísané bludy s paranoidným obsahom, ani halucinácie, hoci bol popísaný hypobulicko-abulický syndróm s redukovanou úzkostne depresívnou symptomatológiou. Takto doplnené posudkové závery boli obsahom lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Prievidza z 13. februára 2019. 38. V rámci odvolacieho administratívneho konania bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý svoj posudkový záver prijal na základe vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne, totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a doplneného psychiatrického nálezu z 26. februára 2019 a gastroenterologického nálezu z 28. februára 2019. Jeho posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely rozhodnutia o jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bolo totožné s posudkovým záverom prvoposudzovateľa v označení stupňa invalidity žalobkyne podľa zákonných a medicínskych kritérií obsiahnutých v zákone o sociálnom zabezpečení, v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, jej pridružených posudkovo významných zdravotných ťažkostí i vo vyjadrenej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti podľa medicínskych a zákonných kritérií obsiahnutých v zákone o sociálnom poistení. V posudku z 5. marca 2019 posudkový lekár nadviazal na posudok prvoposudzovateľa a uviedol, že žalobkyňa bola od roku 2017 opakovane vyšetrovaná viacerými neurológmi s rozdielnymi nálezmi v objektívnom vyšetrení. V popredí jej subjektívnych ťažkostí sú bolesti hrudnej aj driekovej chrbtice, ktoré sú neurológmi hodnotené ako neuropatické pri pretrvávaní radikulárnej symptomatológie S. - Y. vpravo, Y. vľavo, so stredne ťažkým funkčným obmedzením hrudnej a driekovej chrbtice (podľa vyšetrenia neurológa z 18. októbra 2018). Pri vyšetrení primárom neurochirurgie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v M. z 11. októbra 2017 a z 23. januára 2018 bol nález na hrudnej chrbtici žalobkyne popísaný podľa magnetickej rezonancie z 25. septembra 2017 ako stacionárny, bez útlaku nervových štruktúr. V objektívnom náleze bola konštatovaná oslabená svalová sila na horných končatinách pri syndróme karpálneho tunela a oslabená flexia a extenzia predlaktia. Dolné končatiny sú so slabším svalovým tonusom, s normálne vyvinutým svalstvom a zachovanou hybnosťou vo všetkých segmentoch. Prítomné sú prejavy koreňového dráždenia - Lasseque vpravo od XX °, vľavo od XX °, sfinktery sú funkčné. V neurologickom vyšetrení v októbri 2018 sú v objektívnom náleze popísané symetrické reflexy na horných a dolných končatinách, hypestéza W. vpravo, S.-Y. vpravo, s diskrétne oslabenou dorzálnou flexiou palca vpravo. Hrudná chrbtica je v blokovom postavení, postoj a chôdza sú v norme. EMG vyšetrenie periférnych nervov 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 14 - dolných končatín z tohto obdobia potvrdilo neuropatiu S., ale bez výraznejšieho motorického postihnutia (postoj a chôdza sú v norme). Uvedený funkčný nález na hrudnej a driekovej chrbtici s prejavmi koreňového dráždenia po operácii hrudnej aj driekovej chrbtice spolu s pridruženými ochoreniami (epizódou stredne ťažkej depresie, počínajúcou generalizovanou osteoartrózou a zmiešanou Z. J. II. stupňa) vyhodnotil posudkový lekár podľa zákona o sociálnom zabezpečení tak, že naďalej zodpovedá čiastočnej invalidite žalobkyne. Podľa zákona o sociálnom poistení konštatoval u žalobkyne 45 % pokles jej pracovnej schopnosti pre stav po operácii chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia, s celkovým oslabením výkonnosti organizmu s tým, že vyššiu mieru poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorej sa žalobkyňa v odvolaní dožadovala s poukazom na kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. c) zákona o sociálnom poistení nebolo možné určiť, pretože ani v jednom neurologickom, či neurochirurgickom náleze nebola popísaná hypotrofia svalstva dolných končatín a poruchy zvieračov vertebrogénnej etiológie. Hoci neurológ pri vyšetrení z 30. januára 2018 popísal zmiešanú Z. J., táto nebola objektívne potvrdená. Posudkový lekár uviedol, že ide o stresovú a urgentnú Z. J., ktorá je založená len na príznakoch a je možné ju objektivizovať urodynamickým vyšetrením. Podľa subjektívnych údajov žalobkyne sa prejavuje pri zvýšenom tlaku na brušnú stenu, pri kašľaní, kýchaní, či chôdzi do schodov. Dá sa ovplyvniť konzervatívnou farmakologickou liečbou, úpravou životosprávy, redukciou hmotnosti a rehabilitáciou panvového dna, prípadne aj chirurgickou liečbou. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že žalobkyňa je v liečbe psychiatra pre epizódu stredne ťažkej až ťažkej depresie, spočiatku bola liečená antidepresívami v malej dávke. V auguste 2018 psychiater v objektívnom náleze popísal redukciu úzkostnej aj depresívnej symptomatológie, čo nezodpovedá jeho záverečnej diagnóze - epizóda ťažkej depresie (A.), pri ktorej by mali byť v objektívnom náleze popísané viaceré priznaky, napr. strata sebadôvery, pocity bezcennosti, poruchy spánky, časté suicidálne myšlienky a činy, pričom by došlo aj k zhoršeniu somatických príznakov. V januári aj vo februári 2019 psychiater popísal redukciu úzkostne depresívnej symptomatológie, čo taktiež nezodpovedá diagnóze - epizóda ťažkej depresie, preto vyhodnotil posudkový lekár epizódu depresie ako stredne ťažkú a pokles jej pracovnej schopnosti pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí (45 %) navýšil o 10 % na celkovú mieru jej zníženej pracovnej schopnosti vo výške 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za posudkovo nezávažné označil reumatológom popísanú generalizovanú primárnu osteoartrózu bez aktívnej artritídy a bez akejkoľvek závažnejšej funkčnej poruchy členkov, kolien, či bedrových kĺbov aj cystu obličky vľavo, ktorá je bez známok obličkovej choroby. Zápal sliznice pažeráka, pre ktorý bola v liečbe gastroenterológa od septembra 2018 sa po liečbe zlepšil. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného. 39. Zákonným predpokladom zvýšenia sumy vyplácanej dôchodkovej dávky (čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým taká objektívne zistená nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 15 - poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje jeho zostávajúcu pracovnú schopnosť pre výkon sústavného zamestnania. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršenie zdravotného stavu nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia o (čiastočnej) invalidizácii poistenca podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa jeho zdravotný stav posudzuje komplexne, a preto je jeho zostávajúci pracovný potenciál závislý od zistenia a posudkového vyhodnotenia všetkých jeho zdravotných ťažkostí jednotlivo a aj so zohľadnením ich vzájomného vplyvu na zostávajúce možnosti pracovného uplatnenia. Podmienky čiastočnej invalidizácie, resp. invalidizácie poistenca sú vymedzené v § 37 ods. 3, resp. v § 27 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení (pozri body 21, 20 tohto rozsudku). 40. Zdravotnou dokumentáciou boli u žalobkyne preukázané viaceré ochorenia, pre ktoré je v liečbe odborných lekárov, a to dorzalgie, epizóda stredne ťažkej až ťažkej depresie, syndróm karpálneho tunela vľavo stredne ťažkého stupňa a vpravo počínajúci, generalizovaná osteoartróza, zmiešaná Z. J. Z.. stupňa a stav po operácii driekovej aj hrudnej chrbtice pre herniu disku S.-Y. a W.. 41. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 5. marca 2019 opísal objektívne odborné nálezy z viacerých medicínskych odborov a svoj odborný záver o tom, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení prijal len na základe opísaných funkčných nálezov na hrudnej a driekovej chrbtici bez toho, aby ich konkrétne vyhodnotil vo vzťahu k zostávajúcej pracovnej schopnosti žalobkyne jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s pridruženými ochoreniami žalobkyne (epizóda stredne ťažkej depresie, počínajúca generalizovaná osteoartróza, zmiešaná Z. J. Z.. stupňa). Obmedzil sa len na konštatovanie, že „uvedený funkčný nález na hrudnej a driekovej chrbtici s prejavmi koreňového dráždenia spolu s pridruženými ochoreniami zodpovedá čiastočnej invalidite", ktoré je len v rovine tvrdenia, a preto neposkytuje žiadny priestor na jeho preskúmanie. Žiadnu odbornú (medicínsku a posudkovú) úvahu neuviedol ani k odbornými lekárskymi nálezmi popisovanej neschopnosti žalobkyne ani minimálnej záťaže, s nepriaznivou prognózou stavu a vyčerpanými možnosťami liečby s tým, že z hľadiska zdravotného postihnutia chrbtice ide o stav chronifikovaný, s trvalými prejavmi koreňového dráždenia, pre ktoré sú v liečbe aplikované opiáty a ktoré nie je možné pre neprehľadnosť operačného poľa a neistý výsledok riešiť operačne. Žalobkyni doporučil pracovné uplatnenie s obmedzeniami bez toho, aby sa s vyššie uvedenými závermi odborných lekárov ohľadom pracovných možností, resp. ich vylúčenia vysporiadal, a to napriek tomu, že doporučené pracovné uplatnenie nesmie zhoršovať zdravotný stav poistenca. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 16 - 42. Žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy poberaného (čiastočného) invalidného dôchodku vyhodnotili orgány verejnej správy správne ako žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Pre rozhodnutie o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení je zásadným podkladom odborný posudok o invalidite poistenca, pretože sa ním na základe objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi preukázaného zdravotného stavu poistenca vyhodnocuje vplyv jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené vyžaduje okrem medicínskych poznatkov aj odbornosť v posudkom lekárstve, preto je lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Súčasťou posudkového zhodnotenia miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je určenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na znížení jeho pracovnej schopnosti, jeho posudkové zaradenie pod zodpovedajúcu položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určenie konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca na základe preukázaného poškodenia funkcie toho - ktorého orgánového systému v rámci možného zákonného rozpätia. Zákonné kritériá pre invalidizáciu poistenca podľa zákona o sociálnom poistení sú upravené v § 71 zákona o sociálnom poistení a posudkové kritériá sú ako všeobecné posudkové hľadisko, ale aj podľa závažnosti prejavov ochorení upravené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení podľa jednotlivých druhov zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Medzi účastníkmi bolo sporné zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, t. j. určenie, či rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu (kapitola XV., odd. E, pol. 4, písm. b), alebo stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov (kapitola XV., odd. E, pol. 4, písm. c). Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označili stav zodpovedajúci kapitole XV., odd. E, pol 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a na odvolaciu námietku žalobkyne posudkový lekár ústredia uviedol, že stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek žalobkyne nemožno zaradiť pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. c), pretože z jej odborných lekárskych nálezov nevyplývajú svalové atrofie, ani porucha funkcie zvieračov. Posudkoví lekári sa však nevyjadrili k ďalším posudkovým kritériám, ktorými sú podľa tejto položky aj nepriaznivý reziduálny funkčný nález, trvalé prejavy dráždenia nervov a parézy napriek tomu, že z odborných lekárskych nálezov vyplýva, že u žalobkyne ide o trvalé koreňové dráždenie a poškodenie nervov vo viacerých segmentoch chrbtice so stredne ťažkým až ťažkým kinetickým deficitom Th a LS chrbtice. Žiadnu odbornú vecnú argumentáciu neuviedli ani k posudkovo významným zákonným kritériám, a to k záverom odborných lekárov, že jej stav je chronifikovaný, trvalý, s nepriaznivou 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 17 - prognózou, pretože sú vyčerpané všetky možnosti liečby (v liečbe sú aplikované opiáty a operačné riešenie je vylúčené) a nevyjadrili sa ani k odborným záverom, že žalobkyňa nie je schopná ani minimálnej záťaže, a to napriek tomu, že pokles pracovnej schopnosti je závislý aj od zhodnotenia možností liečby, stabilizácie ochorenia, jeho predpokladaného vývoja a ďalších liečebných možností. Práve s ohľadom na obsah právnej úpravy z hľadiska pomerne rozsiahleho nepokrytého percentuálneho rozpätia pre vyjadrenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca pri objektívne zistenom reziduálnom náleze po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek (kapitola XV. odd. E položka 4) je podrobné, konkrétne a zrozumiteľné vyhodnotenie zdravotného stavu poistenca a miery jeho zníženej pracovnej schopnosti nevyhnutným predpokladom pre jej správne a preskúmateľné určenie. Uvedený stav právnej úpravy nemôže byť aplikovaný a vyhodnotený v neprospech poistenca. Preto, ak poistenec presiahol charakteristiku ochorenia zodpovedajúcu jednej z položiek uvedených v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ale podľa objektívnych odborných lekárskych nálezov ešte v celosti nedosiahol charakteristiku ochorenia zodpovedajúcu nasledujúcej položke tejto prílohy tak, ako tomu bolo v prípade žalobkyne, nemožno nezobrať do úvahy všetky objektívne preukázané prejavy poškodenia jej zdravia, hoci v celosti posudkovú charakteristiku závažnejšieho stupňa ochorenia nenapĺňajú, ale je nevyhnutné sa s nimi vysporiadať náležitou odbornou a zrozumiteľnou argumentáciou, zvlášť, keď ide o stav trvalý, chronifikovaný, bez možnosti jeho zlepšenia s ohľadom na vyčerpané možnosti liečby a záver odborných lekárov o tom, že pre stav po operácii hrudnej a driekovej chrbtice nie je schopná ani minimálnej záťaže. To znamená, že pre správne určenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca musí byť jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení určené po zohľadnení všetkých objektívne preukázaných posudkovo významných prejavov jeho zhoršeného zdravotného stavu spolu s možnosťami liečby, prognózou ochorenia, či možným pracovným uplatnením bez jeho negatívneho vplyvu na už zhoršený zdravotný stav poistenca. 43. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného a posudku posudkového lekára (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a posudkom posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, keďže administratívne konanie tvorí jeden celok), na ktorý žalovaný vo svojej skutkovej a právnej argumentácii odkazuje, správny súd zistil, že jeho vecnú správnosť, t. j. zákonnosť nie je možné podrobiť preskúmaniu, pretože neobsahuje preskúmateľné odôvodnenie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané nepreskúmateľným je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, teda jeho nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok jeho odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, či pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 18 - buď absolútny nedostatok odôvodnenia alebo aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. 44. Podkladom pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy vyplácanej dôchodkovej dávky boli posudky posudkových lekárov týkajúce sa vyhodnotenia jej aktuálneho zdravotného stavu z hľadiska jeho prípadného zhoršenia v porovnaní so stavom, keď bola uznaná čiastočne invalidnou a z hľadiska určenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Odborné posudky o invalidite žalobkyne však neobsahovali potrebné komplexné odborné vecné úvahy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne pre prijatý záver, že jej aktuálny zdravotný stav zodpovedá naďalej čiastočnej invalidite podľa zákona o sociálnom poistení a že jej pracovná schopnosť podľa zákona o sociálnom poistení poklesla o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri zaradení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného nebolo možné pre nedostatok potrebných dôvodov preskúmať. Žalovaný pochybil, keď sa uspokojil s nedostatočným posudkom posudkového lekára a neodstránil zistené nedostatky tak, aby pre svoje rozhodnutie zabezpečil náležitý a preskúmateľný podklad, t. j. posudok posudkového lekára, v ktorom by boli zdravotné ťažkosti žalobkyne posúdené úplne, správne, s presvedčivou, logickou a úplnou posudkovou argumentáciou podloženou výsledkami objektívnych vyšetrení. Uvedené malo za následok, že jeho rozhodnutie nezodpovedá zákonným požiadavkám na rozhodnutie, ktoré sú normované v § 209 zákona o sociálnom poistení, a preto ho správny súd pre nezákonnosť, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 45. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a posudku posudkového lekára, ktorý bol v časti posúdenia odborných medicínskych a posudkových otázok jeho podkladom, nemohol správny súd zaujať stanovisko k žalobkyňou namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nesprávne zistený skutkový stav veci v súvislosti s označením jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. reziduálneho stavu po vykonaných operáciách chrbtice a medzistavcových platničiek podľa zákona o sociálnom poistení a ani k záveru o trvajúcej čiastočnej invalidite žalobkyne. 46. Návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania správny súd nevyhovel, pretože nie je súdom skutkovým a nie je oprávnený nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú povinné rozhodovať na základe správne zisteného skutkového stavu veci. To znamená, že správny súd nie je v danej veci oprávnený vlastnou činnosťou zisťovať skutkový stav veci. Posudzuje len zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, t. j. či na základe riadne zisteného skutkového stavu veci dospeli k správnym právnym záverom. Správnosť skutkových záverov týkajúcich sa určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, t. j. či zodpovedá písmenu b) alebo písmenu c) kapitoly XV. odd. E položky 4 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ani správnosť záveru o trvajúcej čiastočnej invalidite nemohol 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 19 - správny súd preskúmať z vyššie uvedených dôvodov, teda pre nedostatok odbornej vecnej argumentácie, a preto nemohol zaujať stanovisko ani k potrebe nariadenia znaleckého dokazovania. 47. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť o podanom odvolaní žalobkyne opätovne na základe úplného a správneho podkladu, t. j. posudku posudkového lekára, ktorý zdravotné ťažkosti žalobkyne, preukázané odbornými lekárskymi nálezmi (aj tými, ktoré žalobkyňa predložila po vydaní rozhodnutia žalovaného) vyhodnotí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom podľa zákonných a posudkových kritérií obsiahnutých v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone o sociálnom poistení, ktorými je povinný sa riadiť pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o zvýšene vyplácanej dôchodkovej dávky, resp. priznania invalidného dôchodku. 48. Pre úplnosť správny súd udáva, že pokiaľ medzi jednotlivými neurologickými nálezmi od rôznych neurológov existujú rozpory, čo posudkový lekár naznačil, a tento sa týka rozhodujúcich skutočností, teda diagnostického zhodnotenia zdravotných ťažkostí žalobkyne na základe objektívneho nálezu odborného lekára (určenie závažnosti ochorenia), musí byť tento rozpor v konaní odstránený postupom vyplývajúcim z § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení. Odstraňovať rozpory odborných nálezov, na základe ktorých posudkový lekár posudzuje zdravotný stav poistenca nepatrí do kompetencie posudkového lekára. So žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva ani nadradenosť posudkových záverov posudkových lekárov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o priznanie dávky v invalidite, t. j. aj lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie poistenca. To znamená, že pri rozhodovaní nemôže žalovaný preferovať len posudky vlastných posudkových lekárov, ale musí vykonať dokazovanie potrebné na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Uvedené sa vzťahuje aj k vyhodnoteniu psychiatrických nálezov a k potrebe vykonania objektívneho vyšetrenia pre objektívne zistenie a následné posudkové vyhodnotenie diagnostikovanej inkontinencie. 49. Z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba žalobkyne dôvodná, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 50. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 6 S a / 9 / 2 0 1 9 - 20 - c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.