Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200427 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200427.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobkyne V. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX L. L. proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.ÚPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2019 /56-46/PD zo dňa 5. apríla 2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Žalobkyňa požiadala žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu 4.1.2019 o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre osobu so zdravotným postihnutím. Žiadosť zduplikovala podaním doručeným správnemu orgánu 28.2.2019, v ktorej uviedla, že parkovací preukaz jej bol pridelený v roku 2004 trvale. Z vážnych rodinných dôvodov si ho nestihla vymeniť, a preto sa už šesť rokov snaží o nápravu, lebo došlo k porušeniu článku 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Posudková lekárka vypracovala lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 31.1.2019, ktorým boli ochorenia žalobkyne predstavujúce zdravotné postihnutie ohodnotené podľa prílohy 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že hlavným ochorením je zhubný nádor H. s recidívou LU po desiatich rokoch od skončenia liečby prvotného malígneho ochorenia F. s mierou funkčnej poruchy 70%, a teda že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej bolo zistené, že nie je odkázaná na sprievodcu ani na individuálnu prepravu a nespĺňa kritériá zdravotného postihnutia na účely parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18, lebo nemá postihnutie uvádzané v tejto prílohe. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/26275-4 zo dňa 8. februára 2019 o žiadosti žalobkyne rozhodol tak, že jej nevyhovel podľa § 17 ods. 1, písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 18 tohto zákona. Rozhodnutie odôvodnil tým, že jej zdravotný stav bol posúdený na základe predložených odborných lekárskych nálezov posudkovým lekárom, ktorý v lekárskom posudku zo dňa 31.1.2019 určil mieru funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3, časť XVI. B, bod 6, písm. f) zákona č. 447/2008 Z. z., a preto sa podľa § 2 ods. 3 tohto predpisu považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s rozhodujúcou diagnózou pre určenie miery funkčnej poruchy - malígny nádor F., recidívy. Ďalšou diagnózou bol stav po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu obojstranne a reoperáciu vpravo. Posudkový lekár vychádzal z predložených lekárskych nálezov a to z ortopedického vyšetrenia zo dňa 8.8.2018 a 21.1.2015, z urologickej kontroly zo dňa 3.1.2019, z onkologickej kontroly zo dňa 5.10.2018 a z objektívneho nálezu všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 13.12.2018. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola od detstva sledovaná a liečená pre obojstrannú vrodenú luxáciu bedrových kĺbov. V roku 1994 jej bola vykonaná implantácia totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu a v roku 1995 ľavého bedrového kĺbu. V roku 2008 jej bola vykonaná reimplantácia totálnej endoprotézy v pravom bedrovom kĺbe. V roku 2007 bola liečená na onkológii pre zhubný nádor F., absolvovala chemoterapiu a rádioterapiu. V roku 2017 bola preliečená pre recidívu malígneho ochorenia v regionálnej Z., liečba skončila v septembri 2017. Od skončenia liečby je jej stav stabilizovaný. Pre zúženie V. má žalobkyňa zavedený stent s výmenou v polročných intervaloch. Lieči sa aj pre ľahkú osteoporózu, bez patalogickej zlomeniny, stav podľa ortopéda je stabilizovaný. Podľa objektívneho nálezu je žalobkyňa orientovaná správne, poloha je aktívna, postavenie v norme, chôdza je s oporou, A. je druhého stupňa. Ďalej dôvodil tým, že recidíva onkologického ochorenia skončila v septembri 2017, odvtedy pri kontrolách bez preukázania malígnych zmien, je bez onkologickej liečby, stav je stabilizovaný a naďalej je sledovaná. Funkčný nález po implantácii totálnych endoprotéz oboch bedrových kĺbov je podľa predošlých vyšetrení dobrý, zodpovedá funkčnému obmedzeniu ľahkého stupňa v oboch bedrových kĺboch. V novom ortopedickom náleze funkčný stav na kĺboch dolných končatín nie je uvedený. Stav je stabilizovaný, po reoperácii pravého bedrového kĺbu je chôdza samostatná, s oporou po rovine aj po schodoch, aj po nerovnom teréne a na väčšiu vzdialenosť. Nemá ťažké ani zmyslové postihnutie, nemá poruchu orientácie. Tomuto stavu zodpovedá miera funkčnej poruchy 70%. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa parkovací preukaz vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím ak a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18b podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ďalej dôvodil tým, že podľa prílohy č. 18 medzi zdravotné postihnutia na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu patria neurologické ochorenia, potom ťažké poruchy pohyblivosti pri vrodených alebo získaných ochoreniach - svalových, metabolických, miešnych, mozgových, reumatických, zápalových, endokrinných a ortopedické ochorenia: anatomické straty končatín - dolné od predkolenia vyššie, horné od predlaktia vyššie, funkčné straty - strata opornej funkcie dolnej končatiny, postihnutie panvy sprevádzané ťažkými parézami končatín alebo závažnou instabilitou panvového prstenca, postihnutie chrbtice sprevádzané ťažkými parézami končatín, ťažké deformity chrbtice spojené s poruchou exkurzií hrudníka, stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice s koreňovým dráždením. Ťažké postihnutie váhonosných kĺbov s obmedzením hybnosti, dysproporčné poruchy rastu sprevádzané závažnými deformitami končatín a hrudníka, nízka telesná výška do 120cm, ďalej obmedzenia pohyblivosti stredné, stredne ťažkého až ťažkého stupňa už pri ľahkom zaťažení pri interných ochoreniach, tiež geneticky podmienené ochorenia s polymorfným postihnutím, ťažká porucha zvieračov, duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, onkologické ochorenie počas akútnej onkologickej liečby a pri hematoonkologickom ochorení počas udržiavacej liečby, praktická alebo úplná slepota, strata sluchu podľa Fowlera viac ako 80% obojstranne. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobkyňa nesplňa podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, nakoľko nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Na základe odvolania žalobkyne bol zdravotný stav žalobkyne znovu posúdený posudkovým lekárom druhostupňového správneho orgánu, ktorý vypracoval lekársky posudok zo dňa 5.4.2019. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 5.4.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a nebol dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Konštatoval, že posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z predložených odborných nálezov a to najmä z vyšetrenia všeobecným lekárom zo dňa 13.12.2018, z urologického vyšetrenia zo dňa 3.1.2019, z gynekologického vyšetrenia zo dňa 27.7.2018, z onkologického vyšetrenia zo dňa 27.7.2018 a zo dňa 5.10.2018. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, a preto bolo posúdenie zdravotného stavu vykonané v neprítomnosti žalobkyne. Žalovaný zistil, že žalobkyňa je od roku 2007 v starostlivosti onkológa pre nádorové ochorenie H.. V roku 2007 absolvovala chemoterapiu a rádioterapiu. Od uvedeného obdobia je onkologické ochorenie v stabilizovanom stave. V roku 2017 sa v CT vyšetrení uvádza popis nekrotickej Z. v H., ktorá bola vybratá s potvrdením zhubného ochorenia. Na základe uvedeného podstúpila do septembra 2017 šesť cyklov chemoterapie. Podľa predložených onkologických vyšetrení je zhubné vyšetrenie v súčasnej dobe stabilizované. Pre zúženie V. po rádioterapii chodí na výmenu stentu V.. V odbornom náleze je uvádzaný I. a urgencia, bez dokumentovanej A. tretieho stupňa. Žalobkyňa je po výmene bedrových kĺbov obojstranne v minulosti. V súčasnej dobe je bolestivá skôr na ľavej strane. V anamnéze sú uvádzané ťažkosti s krčnou chrbticou, ale neurologické vyšetrenie nebolo doložené. Na základe predložených odborných nálezov možno konštatovať, že onkologické ochorenie po odstránení metastázy a po chemoterapii je v stabilizovanom stave a onkologická liečba bola ukončená v septembri 2017. Ďalej žalovaný odcitoval § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a z prílohy č. 18 Zoznam zdravotných postihnutí na účely poskytnutia parkovacieho preukazu. Uzavrel, že po zohľadnení všetkých preukázaných skutočností posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nemá zdravotné postihnutie uvedené v § 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nespĺňa podmienku uvedenú v § 17 ods. 1, písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, teda nespĺňa ani jednu z podmienok pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, preto bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že žalobkyni bolo vydané osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu v roku 2004 s platnosťou do 31. decembra 2008. U žalobkyne uplynula doba jeho platnosti a nebol jej vyhotovený príslušným orgánom parkovací preukaz na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podaným v období od 1.2.2009 do 31.12.2012. V súčasnej dobe je nutné pri vydávaní parkovacieho preukazu postupovať podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalobné body 5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou doručenou správnemu súdu 14.6.2019 domáhala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe namietala, že podľa lekárskych nálezov má nárok na parkovací preukaz, avšak posudkový lekár v lekárskom posudku dôvody neuznal. 6. Žalobkyňa namietala, že v rokoch 2012/2013 z vážnych rodinných dôvodov, keď jej zomierala matka, o ktorú sa musela neustále starať, nestihla výmenu parkovacieho preukazu, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že jeho platnosť je trvalá. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici dostala od pracovníčky oznámenie, že nebude žiadny problém s vydaním parkovacieho preukazu. Napriek tomu, že má lekársky nález, v ktorom je uvedené, že je odkázaná na individuálnu prepravu, nebolo jej žiadosti vyhovené. Chodí často do nemocnice, kde nie je miesto na parkovanie, cestovať autobusom nemôže a keď išla naposledy k lekárovi ledva došla. Bola 20 rokov držiteľkou parkovacieho preukazu, ktorý bol vystavený na dobu neobmedzenú a teraz jej ho nechce žalovaný vydať. 7. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že napadnutým rozhodnutím boli porušené práva, ktoré jej garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je platný pre Slovenskú republiku od 25.7.2010, kedy bol zverejnený v Zbierke zákonov č. 317/2010. Konštatovala to aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím E.. B. R. v liste „Poučenie o správnom postupe" zo dňa 30.5.2019. Ďalej poukázala na znenie článkov 5, 9, 13, 19 a 20 predmetného Dohovoru, ktoré v žalobe odcitovala. 8. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, čím bol porušený § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a to z dôvodu nedodržania § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého sa odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1.1.2009 ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo v životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. K žalobnej námietke porušenia článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že podľa článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgánu môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, Medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dohovor má prednosť pred zákonmi ale upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím všeobecne. Konkretizácia práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri vyhotovení parkovacieho preukazu upravuje zákon č. 447/2008 Z. z.. Znenie tohto zákona týkajúcich podmienok poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporujú uvedenému Dohovoru. Porušenie týchto článkov odporúča žalobkyni namietať komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek konkretizácie. Ani žalobkyňa v žalobe neuvádza, v čom vidí porušenie uvedených článkov Dohovoru. Žalovaný preto poukázal na to, že Dohovor upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím len všeobecne a pre fyzické osoby z neho nevyplývajú žiadne konkrétne práva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015, v ktorom k aplikovateľnosti niektorých článkov Dohovoru sa uvádza, že „Článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov". Ďalej Ústavný súd SR uvádza, že „Článok 19 Dohovoru neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého ochrany by sa mohol jednotlivec bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci". Žalovaný ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k porušeniu žiadneho z práv garantovaných Dohovorom, nakoľko tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali podľa platného zákona, do ktorého boli inkorporované práva zaručené Dohovorom pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím. 10. Žalovaný k námietkam žalobkyne, že jej zdravotný stav sa nezlepšil ale zhoršil oproti stavu, keď bola držiteľkou parkovacieho preukazu, žalovaný uviedol, že zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2009 novým spôsobom upravil kompetencie orgánov štátnej správy v oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia ako aj podmienky ich poskytovania. Novým spôsobom upravil postup pri vyhotovení parkovacieho preukazu. Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu (čo bolo v minulosti ekvivalent súčasného parkovacieho preukazu), bola platnosť týchto osvedčení obmedzená v ustanovení § 65 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa tohto ustanovenia osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu prepravu (ďalej len „osobitné označenie"), ktoré bolo vydané do 31. decembra 2008 platí do 30. decembra 2012, ak neuplynula doba jeho platnosti alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyhotovený parkovací preukaz podľa zákona účinného od 1. januára 2009. 11. Fyzické osoby, ktorým bolo vydané osobitné označenie v období do 31.12.2008 mali možnosť požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa predpisov platných od 1.1.2009 a to v časovom období od 1.1.2009 až do 31.12.2012, kedy by im bol parkovací preukaz vydaný bez posudzovania splnenia podmienok nového zákona. Tento postup upravuje § 65 ods. 12 predmetného predpisu. Žalobkyňa nepožiadala v tomto období o vydanie parkovacieho preukazu a jej osobitné označenie preto stratilo platnosť 31.12.2012 a zároveň zanikol jej nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu bez posúdenia splnenia podmienok na jeho vyhotovenie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa žiadala o vydanie parkovacieho preukazu v roku 2015, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené a zákonnosť rozhodnutia bola preskúmaná Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní 24S/168/2015, pričom žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Krajský súd sa vysporiadal s námietkou týkajúcej sa možnosti vydania parkovacieho preukazu fyzickým osobám, ktorým bolo vydané osobitné označenie osobného motorového vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu podľa právnych predpisov platných do 31.12.2008. Z toho vyplýva, že na vybavenie žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu, ktorú žalobkyňa podala 4.1.2019 sa vzťahujú hmotnoprávne a procesné predpisy platné v čase rozhodovania. Preto tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný museli postupovať podľa platného predpisu, skúmať, či u žalobkyne sú splnené podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa aktuálne platných právnych predpisov. 12. K žalobnej námietke, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu, čo uviedol aj lekár v náleze a napriek tomu kompetentný orgán žiadosť zamietol, žalovaný uviedol, že vyjadrenie odborného lekára, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, nie je pre príslušný správny orgán záväzné, pretože tento lekár nemusí poznať kritériá prehodnotenia miery funkčnej poruchy a nemá oprávnenie posudzovať, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má alebo nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu. 13. Žalovaný vo vyjadrení uzavrel, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo zisteného skutočného stavu veci, bolo dostatočne odôvodnené a v odôvodnení sa žalovaný vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.1) <. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 20. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) až d) zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 21.Podľa § 11 ods. 2, 3, 11, 13, 15 zákona č. 447/2008 Z. z. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 <. (ďalej len „lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1 <.. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 <. a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2 <.. 13) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 <. a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. 22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 1) Príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 <., b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 23. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. 24. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) <. s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3 <., § 33 ods. 2 <., § 60 <., § 61 až 68 <. všeobecného predpisu o správnom konaní50) <. sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 25. Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. (7) Podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 <. alebo podľa § 11 ods. 15 <. alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. 26. Podľa § 65 ods. 5 a 11, 12 zákona č. 447/2008 Z. z. (5) Odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. (11) Osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu prepravu, ktoré bolo vydané do 31. decembra 2008, platí do 31. decembra 2012, ak neuplynula doba jeho platnosti alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyhotovený parkovací preukaz podľa zákona účinného od 1. januára 2009. (12) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bolo vydané osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu prepravu do 31. decembra 2008 a neuplynula doba jeho platnosti, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz podľa zákona účinného od 1. januára 2009 na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podanej v období od 1. februára 2009 do 31. decembra 2012, a to bez uhradenia správneho poplatku. O vyhotovení parkovacieho preukazu sa nevydáva písomné rozhodnutie. 27. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. 28. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že bola 20 rokov držiteľkou parkovacieho preukazu, pričom jej zdravotný stav sa oproti obdobiu, kedy jej bol udelený nezlepšil, ale sa zhoršil. Na preukázanie žalobnej námietky, že žalovaný mal postupovať podľa § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. a neprehodnocovať jej zdravotný stav predložila fotokópiu posudku vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odborom sociálnych vecí 22.1.2001 č. 441/00/01/08196 0 zo dňa 22.5.2001, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne bola zistená 50%. Ďalej podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za občianku s ťažkým zdravotným postihnutím a bude jej vydaný ŤZP, pričom jej vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility, má zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa pomocou dvoch francúzskych bariel, ktoré má predpísané odborným lekárom. Prostriedky verejnej prepravy sú jej nedostupné, nakoľko nedokáže nastúpiť na schodík autobusu a má zníženú toleranciu statickej záťaže. Prepravuje sa denne na vybavovanie si svojich osobných a úradných záležitostí osobným motorovým vozidlom, ktoré je však v súčasnosti v zlom technickom stave a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom kompenzovateľnú peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. Okrem iného sa v tomto posudku tiež uvádza, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať 1/ peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla, 2/ peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia, 3/ peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla. Ďalej predložila druhý posudok zo dňa 18.2.2004 č. 08196V, vydaný podľa § 50 až 57 na účely § 92 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci s tým, že podľa tohto posudku žalobkyňa je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, z toho vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility: má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, pohybuje sa pomocou dvoch francúzskych bariel. Prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb sú jej nedostupné a je odkázaná na individuálnu dopravu. Ďalej predložila aj posudok z 22.6.2004 č. 387/04/12794 L, ktorý vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, oddelenie posudkových činností a podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne bola 50% a podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. sa považovala za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v oblasti mobility mala zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, pohybovala sa za pomoci francúzskych bariel, nebola schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať, udržať sa v nich a vystupovať z nich a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 29. Žalovaný k uvedeným dokladom predložil komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny č. A/2011/06544/5/HRZ zo dňa 18.4.2011, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60% podľa prílohy č. 3, časti XII.B.B.2, bod 18, písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. a z jej ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie: má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenie telesných funkcií, pohybuje sa samostatne s pomocou francúzskej barly, v byte nemá bariéry, je schopná premiestiť sa k vozidlu hromadnej verejnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom a vystupovať z neho, zvládnuť aj inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a neboli jej navrhnuté v tejto oblasti kompenzácie. V odôvodnení tohto komplexného posudku sa uvádza, že v zmysle lekárskeho posudku je funkčný nález po zákrokoch na bedrových kĺboch dobrý, zodpovedá funkčnému obmedzeniu ľahkého stupňa na oboch bedrových kĺboch. Po reoperácii pravého bedrového kĺbu sa zlepšila pohyblivosť aj chôdza, ktorá je už možná bez opory, aj po nerovnom teréne a na väčšie vzdialenosti. Ortopéd odporúča plnú záťaž. Je schopná samostatne sa premiestniť k vozidlám hromadnej dopravy osôb, nastúpiť aj vystúpiť, zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb, preto nie je naďalej odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Tento komplexný posudok bol nahradený komplexným posudkom, ktorý bol vypracovaný v odvolacom konaní, išlo o konanie na základe žiadosti o peňažný príspevok na opravu bytu, ktorú podala žalobkyňa dňa 7.3.2011 s rovnakým zistením v oblasti mobility a orientácie. V tomto posudku bolo rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy postihnutie obidvoch bedrových kĺbov s potrebou vykonania obojstranne endoprotézy a nutnou reinplantáciou vpravo, čo odôvodnilo percentuálne navýšenie o 10%. V predložených odborných nálezoch sa uvádza, že funkcia bedrových kĺbov je uspokojivá s možnosťou obojstranne dosiahnutého ohnutia do 120%, s polovičnými ostatnými pohybmi. Chôdza je možná samostatne, podľa RTG je postavenie endoprotéz vyhovujúce. Ďalej sa v odôvodnení uvádza, že Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici bola dňa 20.10.2008 stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne na hodnotu 50% pri vykonanej obojstrannej endoprotéze bedrových kĺbov. V čase posudzovania bola indikovaná revízia pravého bedrového kĺbu s následnou endoprotézou a menovaná sa pohybovala za pomoci dvoch francúzskych bariel. Z uvedeného dôvodu bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale predpokladom zlepšenia stavu po citovanej plánovanej reoperácii so stanovenou kontrolou na 30.4.2011, čo bolo aktuálne preukázané odbornými nálezmi. Ďalej bolo v odôvodnení tohto komplexného posudku uvedené, že v zmysle § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na základe toho stráca platnosť posudok č. 612/A/19482/9/RHZ zo dňa 18.11.2008 vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. 30. Žalovaný na žiadosť správneho súdu predložil súdu spisy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcich sa žalobkyniných žiadostí o peňažné príspevky na kompenzáciu. 31. Správny súd z obsahu predložených správnych spisov zistil, že pred účinnosťou zákona č. 447/2008 Z. z. bol v konaní o opätovnej žiadosti o poskytnutie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vydaný štvrtý posudok č. 612/A/2008/19482/9 zo dňa 18.11.2008, podľa ktorého nebola zmenená miera funkčnej poruchy pre rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie a žalobkyňa bola naďalej odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom s takou istou charakteristikou ako pri predchádzajúcom posudku, ako je uvedené vyššie v bode 20 tohto rozsudku. 32. Na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie príspevku na úpravu bytu bol vydaný komplexný posudok č. A/2011/06544/5/HRZ zo dňa 18.4.2011 s obsahom ako je uvedené v bode 29 tohto rozsudku a o žiadosti žalobkyne bolo rozhodnuté tak, že bola zamietnutá, pričom odvolací orgán, teda žalovaný rozhodnutím č. A/2011/00741/POZ zo dňa 19.8.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podkladom tohto rozhodnutia bol vyššie uvedený komplexný posudok č. A/2011/00752/PD zo dňa 25.7.2011. 33. Správny súd z obsahu správneho spisu ďalej zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu v poradí štvrtýkrát, pričom predchádzajúcim trom žiadostiam nebolo vyhovené. Posledné z predchádzajúcich rozhodnutí o žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 10.4.2015, ktorým žalobkyni nebolo vyhovené a to rozhodnutie č. ÚPS/US5/SSVODPPKPCI/ SOC/2015/5912/Ba zo dňa 20.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2015, bolo predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe včas podanej správnej žaloby, ktorá bola rozsudkom tunajšieho súdu 24S/168/2015-43 zo dňa 8.1.2016 zamietnutá. 34. Podľa citovaného § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa po 31.decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1.januára 2009 z dôvodu zmeny právnej úpravy ale len v prípade, keď u občana s ťažkým zdravotným postihnutím došlo k zmenám v zdravotnom stave alebo v osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti a to takým, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. U žalobkyne takáto skutočnosť nastala, ako vyplýva z vyššie citovaného komplexného posudku, ktorý bol vypracovaný v súvislosti so žalobkyninou žiadosťou v konaní o žalobkyninej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu zo dňa 18.4.2011. V tomto komplexnom posudku bolo zároveň uvedené, že stráca platnosť predchádzajúci posudok, podľa ktorého bola žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 35. Rozhodnutím prvostupňového administratívneho orgánu č. A/2011/06091-06/HYS zo dňa 6.5.2011 bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla s účinnosťou od 1.5.2011, pretože už nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu zlepšenia mobility. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného č. A/2011/00742-POZ zo dňa 19.8.2011, potvrdené. V súlade s ustanovením § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. stratil platnosť predchádzajúci komplexný posudok. Z uvedeného vyplýva, že o tom, že došlo k zmenám v zdravotnom stave žalobkyne, a teda jej odkázanosti na individuálnu prepravu bolo rozhodnuté vyššie uvedenými rozhodnutiami v roku 2011. Ide o rozhodnutia, ktorých zákonnosť správny súd v tomto preskúmavacom konaní nemôže preskúmať. Bolo možné ich zákonnosť preskúmať na základe včas podanej žaloby, čo sa ale nestalo. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepochybil, keď v konaní, ktoré je predmetom prieskumu o žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu zo dňa 4. januára 2019 neaplikoval § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. a to z dôvodu, že na jeho aplikáciu neboli splnené podmienky. Posudok, ktorým bola podľa predpisu účinného do 1.1.2009 žalobkyňa posúdená ako odkázaná na individuálnu prepravu, stratil platnosť po tom, ako bol jej zdravotný stav prehodnotený z dôvodu, že po vykonanej reoperácii pravého bedrového kĺbu došlo k zlepšeniu mobility a bolo zistené, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Žalovaný preto v preskúmavanom konaní správne vychádzal zo zistení o zdravotnom stave, alebo z posúdenia zdravotného stavu, ktoré bolo vykonané v konaní posudkovým lekárom a obsiahnuté v lekárskom posudku. 36. Žalobná námietka, že rozhodnutie je nezákonné, pretože žalobkyňa má od lekárov nález, v ktorom je jednoznačne uvedené, že je odkázaná na individuálnu dopravu, nebola dôvodná. Odkázanosť na individuálnu prepravu nie je medicínska otázka, ale je otázkou hodnotenia sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia ťažko zdravotne postihnutej osoby. Posúdenie týchto sociálnych dôsledkov patrí do výlučnej kompetencie posudkového lekára, ktorý musí na výkon tejto činnosti dosahovať odbornosť v obore „Posudkové lekárstvo". Z toho vyplýva, že riešenie tejto otázky iným lekárom, teda hodnotenie iného lekára ako posudkového lekára z hľadiska toho, či daný zdravotný stav pacienta má sociálny dôsledok odkázanosti na individuálnu prepravu v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., nemá žiadny právny význam. Inak povedané, to že odborný lekár má za to, že zdravotné postihnutie žalobkyne si vyžaduje individuálnu prepravu, nie je hodnotením sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa kritérií stanovených v zákone č. 447/2008 Z. z.. Hodnotiť zdravotný stav v zmysle týchto kritérií je oprávnený len posudkový lekár. 37. Žalobkynine námietky, podľa ktorých nebolo zobraté do úvahy, že žalobkyňa z vážnych rodinných dôvodov nestihla výmenu parkovacieho preukazu a že pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bola inštruovaná tak, že nebude problém s tým, aby jej parkovací preukaz bol opätovne vydaný, nemohli obstáť. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť postupovať v súlade so zákonom je zduplikovaná aj v zákone, ktorým sa riadi konanie pred žalovaným o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ktorý v základných pravidlách konania stanovil, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa vyššie citovaného § 65 ods. 11 a ods.12 zákona č. 447/2008 Z. z. preukaz osobitného označenia motorového vozidla, ktorý bol žalobkyni vydaný pred účinnosťou zákona č. 447/2008 Z. z. bol platný do 31.decembra 2012 v prípade, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nebol vyhotovený parkovací preukaz podľa zákona č. 447/2008 Z. z.. To znamená, že trvalá platnosť tohto preukazu bola zmenená zákonom na platnosť do 31.decembra 2012. Žalobkyňa ako ťažko zdravotne postihnutá osoba bola oprávnená písomnou žiadosťou podanou v období od 1.februára 2009 do 31.decembra 2012 požiadať o vydanie parkovacieho preukazu. Na základe takejto žiadosti bol správny orgán oprávnený a povinný vydať parkovací preukaz bez vydania rozhodnutia, teda aj bez skúmania splnenia podmienok na jeho vydanie. Žalobkyňa toto svoje oprávnenie nevyužila. Zákon č. 447/2008 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán bol oprávnený parkovací preukaz vydať aj po uplynutí tejto lehoty bez vydania písomného rozhodnutia, a teda bez skúmania, či žiadateľ spĺňa zákonom stanovené podmienky na jeho vydanie. 38. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala tiež, že napadnutým rozhodnutím bol porušený Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a to konkrétne články 5, 9, 13, 19 a 20, ktoré v žalobe odcitovala bez toho, aby uviedla, čím konkrétne a ako konkrétne mali byť tieto články Dohovoru napadnutým rozhodnutím porušené. Správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, keď žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali postupom upraveným zákonom č. 447/2008 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vo veci si orgán verejnej správy zhromaždil všetky potrebné podklady a zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom podľa dokumentácie o zdravotnom stave žalobkyne, ktorá bola v konaní predložená. Tak v prvostupňovom konaní ako aj v druhostupňovom konaní boli zohľadnené všetky lekárske nálezy pri posúdení rozhodného postihnutia žalobkyne, určení miery ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Žalovaný po zistení skutočného stavu tento správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhovenie žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené kritériá na vydanie parkovacieho preukazu. 39. Obsah správneho spisu ani obsah odôvodnení tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia neobsahujú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by bolo vo vzťahu k žalobkyni porušené právo na rovnaké zaobchádzanie bez akýchkoľvek diskriminácií alebo právo na prístup k spravodlivosti. Ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. nevykazujú žiadny rozpor so žalobkyňou namietanými článkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právna úprava vydania parkovacieho preukazu a nie je v rozpore s článkom 19 ani v rozpore s článkom 20 tohto Dohovoru a potom postup a aplikácia ustanovení vzťahujúcich sa na úpravu parkovacieho preukazu, nemôže byť v rozpore s týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o porušenie článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, napadnutým rozhodnutím teda rozhodnutím orgánu verejnej správy žalovaný správne vo vyjadrení k žalobe poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015, v ktorom tento konštatoval, že pri podrobnejšom pohľade na samotný článok 19 Dohovoru a obsah jeho právnych noriem („zmluvné strany uznávajú...", „príjmu účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia..", „zabezpečia, aby ...") je zrejmé, že článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého ochrany by sa mohol jednotlivec bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnym orgánom verejnej moci. Podľa názoru správneho súdu to platí aj pre ďalšie namietané články Dohovoru. 40. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačnú sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.