Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/175/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200474 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200474.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: W.. T. T., nar. XX. S. XXXX, bytom D. XX, XXX XX J. J., právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Šandrikom, so sídlom advokátskej kancelárie Strážovská 625/1, 922 03 Vrbové, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 a č. SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. Žaloby z a m i e t a. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Konanie vo veciach služobného pomeru 1. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „VÚSZ“) rozhodnutím č. E. z 09.03.2016 podľa ustanovenia § 143aa ods. 1, v spojitosti s ustanovením § 143ab ods. 1 a 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“) priznal žalobcovi od 01.04.2015 výsluhový dôchodok vo výške 1 331,02 Eur mesačne a podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. súčasne zvýšil od 01.06.2015 výsluhový dôchodok zo sumy 1 331,02 Eur na sumu 1 334,66 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie vo veci výsluhového dôchodku“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na priebeh konania, ustanovenia právnych predpisov a listiny (najmä obsah dávkového spisu), z ktorých pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal. Konštatoval, že z dávkového spisu žalobcu vyplynulo, že služobný pomer mu vznikol dňa 01.04.1984 a skončil 31.03.2015 podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“). Žalobca vojenskú službu vykonával 25 rokov a 280 dní, z toho pred 01.05.2013 služobný pomer trval 23 skončených rokov a 310 dní. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok po pätnástich skončených rokoch, na zvýhodnený zápočet prvostupňový orgán verejnej správy neprihliadal. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi vypočítaný za pätnásť rokov služby vo výške 30%, za 16-ty až 20-ty rok služby vo výške 10% za 21. až 25-ty rok služby vo výške 15%, celkom vo výške 55%. Poukázal tiež na rozhodné obdobia pre určenie základu pre výpočet výsluhového dôchodku a konštatoval, že základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcovi bol určený podľa príjmu dosahovaného v roku 2014, kde priemerný mesačný zárobok bol určený ako podiel služobného platu a súčtu odpracovaných dní vynásobený koeficientom 30,417, čo predstavuje sumu 1 331,02 Eur (29 040,-Eur/365 x 30,417 x 55%). Zároveň vo vzťahu k zvýšeniu výsluhového dôchodku poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu zo sumy 1 331,02 Eur určil na sumu 1 334,66 Eur. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci výsluhového dôchodku rozhodlo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. SEĽUZ-4-35-2/2016- OdSP zo dňa 28.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vo veci výsluhového dôchodku“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania, obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj na platnú právnu úpravu. Z výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia mal žalovaný za preukázané, že odvolateľov služobný pomer trval 25 rokov a 280 dní, z toho 23 rokov a 310 dní do 30. apríla 2013 a jeden rok a 335 dní od 01. mája 2013 do 31. marca 2015. Rozhodujúcim obdobím na zistenie základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bolo obdobie desiatich rokov od roku 2005 do roku 2014. Z finančných podkladov pre vykonanie doplatku platu za obdobie od 10.07.2007 do 11.03.2015 predložených E.P. XXXX J. mu vyplynulo, že príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hrubý príjem 29 040,- Eur. Počet odpracovaných dní za uvedený rok bol 365. Poukázal na spôsob výpočet základu pre stanovenie výsluhového dôchodku a skutočnosť, že za 25 rokov trvania služobného pomeru je ustanovený koeficient 21. Na žalobcovu odvolaciu námietku nezapočítania príplatku G. E. D. do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalovaný uviedol, že z predložených finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-Eur, z toho hodnostný plat bol vo výške 2 163,-Eur a príplatok G. E. D. vo výške 257,-Eur. Príplatok G. E. D. spolu s hodnostným platom tvorí hrubý príjem odvolateľa, čo znamená, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre výpočet výsluhového dôchodku odvolateľa zohľadnil aj jemu priznaný a vyplatený príplatok G. E. D.. Vo vzťahu k odvolacej námietke tiež poukázal na oznámenie o výške a zložení platu G. E..p.: E. z 01.09.2005 vydaného vedúcim služobného úradu, podľa ktorého služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu podľa § 139 zákona č. 346/2005 Z.z. a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke E. D. vo výške 7 730,-Sk (v prepočte 257,-Eur). Predmetný príplatok odvolateľovi nebol priznaný percentuálnym vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou 257,-Eur a v takejto výške mu bol doplatený. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z vecného i právneho hľadiska, s prihliadnutím na celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia zistil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. 3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. E. zo dňa 13.10.2016 vo vzťahu k žiadosti o priznanie odchodného rozhodol tak, že 1/ podľa § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. s použitím § 33 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 žalobcovi priznal odchodné vo výške 26 620,33 Eur, 2/ podľa § 143z ods. 1, v spojení s § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 skonštatoval, že žalobcovi ako účastníkovi konania sa vyplatí odchodné podľa bodu 1, znížené o sumu odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru a teda znížené o a/ 10 362,-SKK (po prepočte 343,95 Eur), teda o sumu odchodného vyplateného dňa 01.10.1993 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, b/ 365,76 SKK (po prepočte 12 118,30 Eur), vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia č. Z. z 21.02.2007, c/ 73 688,-SKK (po prepočte 2 446,-Eur), vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia č. Z. z 05.09.2007 a d/ 207,93 Eur, vyplatených VÚSZ na základe rozhodnutia č. E. zo dňa 17.02.2011, teda žalobcovi sa na základe rozhodnutia vyplatí odchodné vo výške 11 504,15 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie vo veci odchodného“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo veci odchodného prvostupňový orgán poukázal na priebeh konania a opätovne konštatoval dobu trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v trvaní 25 rokov a 4 mesiace, čo predstavuje 25 skončených rokov, ktorú považoval za dobu trvania služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúcou pre vznik nároku na odchodné. Prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že služobný pomer žalobcu pred 01.05.2013 trval 23 skončených rokov a preto bol na mieste postup podľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z.. Na základe rozpisu doplateného služobného príjmu účastníkovi konania prvostupňový orgán verejnej správy vypočítal základ pre výpočet odchodného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. a určil sumu odchodného na 26 620,33 Eur. Poukázal na rozhodné obdobie pre určenie základu pre výpočet odchodného a konštatoval, že príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia u účastníka konania bol rok 2014. Priemerný mesačný zárobok účastníka konania zistil vo výške 2 420,09 Eur a vypočítal sa ako podiel súčtu mesačných služobných platov a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili, vynásobený koeficientom 30,417 so zaokrúhlením na eurocent smerom nahor. Odchodné vypočítal ako 1100% základu, a to vo výške 100% za 5 rokov služby a vo výške 1000% za 6. až 25. rok služby zvýšený o 1/2-icu základu. Odchodné tak ako súčin priemerného zárobku a percenta stanoveného za dobu trvania služobného pomeru zistil v sume 26 620,33 Eur. Prvostupňový orgán ďalej v súlade s ust. § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2013 konštatoval, že žalobca už v minulosti bol prepustený zo služobného pomeru G. E., pričom mu patrilo odchodné. Poukázal na jednotlivé rozhodnutia o priznaní odchodného za predchádzajúce obdobia, za ktoré žalobcovi odchodné patrilo a prihliadol tiež na to, odpadol dôvod na vrátenie už vyplateného odchodného. Žalobcovi vzhľadom k tomu, že služobný pomer naďalej trval (z dôvodu zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru), vznikol nárok na doplatenie odchodného za dobu, počas ktorej jeho služobný pomer trval aj naďalej a to až do skončenia služobného pomeru dňa 31.03.2015. Prvostupňový orgán prv vyplatené sumy na odchodnom nepovažoval za preddavok v zmysle § 100 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., ale považoval ich za odchodné vyplatené v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru. Priznané odchodné vo výške 26 620,33 Eur tak bolo znížené o sumu 15.116,18 Eur, ktorá bola žalobcovi ako účastníkovi konania vyplatená na odchodnom pri predchádzajúcich skončeniach služobného pomeru. 4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci odchodného rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-92-2/2016-ODSP zo dňa 26.01.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vo veci odchodného“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo veci odchodného žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania, priebeh konania a platnú právnu úpravu. Zo spisového materiálu zistil, že žalobcov služobný pomer trval 25 ukončených rokov a rozhodujúcim obdobím na zistenie základu pre výpočet odchodného bolo obdobie 10 rokov od roku 2005 do roku 2014. Príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hrubý príjem 29 040,- Eur. Poukázal na výšku priemerného mesačného služobného platu odvolateľa a spôsob výpočtu odchodného podľa § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2013. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy správne určil základ na výpočet odchodného a výšku odchodného vypočítal v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z.. Poukázal tiež na prv vyplatené odchodné v celkovej výške 14 772,23 Eur a uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy odvolateľovi v súlade s § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2013 znížil priznané odchodné celkove i sumu 15 116,18 Eur a sumu na výplatu správne určil vo výške 11 204,15 Eur. Vo vzťahu k odvolacej námietke o nezapočítaní príplatku G. E. D. do základu na výpočet odchodného žalovaný zdôraznil, že z predložených finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-Eur, z toho hodnostný plat bol vo výške 2 163,-Eur a príplatok G. E. D. vo výške 257,-Eur. Príplatok G. E. D. spolu s hodnostným platom tvorí hrubý príjem odvolateľa, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre výpočet odchodného zohľadnil aj žalobcovi priznaný a vyplatený príplatok G. E. D.. Vo vzťahu k výške príplatku G. E. D. žalovaný zdôraznil, že podľa oznámenia o výške a zložení platu G. E..p.: E. z 01.09.2005 vydaného vedúcim služobného úradu služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke E. D. vo výške 7 730,- SKK (v prepočte 257,-Eur). Tento príplatok nebol odvolateľovi priznaný percentuálnym vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou a v tejto výške mu bol aj doplatený. Nakoľko príplatok G. E. D. bol odvolateľovi určený pevnou sumou, na jeho výšku valorizácia hodnostného platu nemala žiadny vplyv. Z uvedeného dôvodu považoval odvolaciu námietku za neopodstatnenú. Ak žalobca namietal aplikáciu ustanovenia § 36 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý bol s účinnosťou od 01.05.2013 zrušený, žalovaný argumentoval, že podľa prechodného ustanovenia § 143z zákona č. 328/2002 Z.z. G. E., ktorého služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30.04.2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30.04.2013, okrem základu na výpočet odchodného. Do 30.04.2013 bolo poskytovanie odchodného upravené v § 33 až 36 zákona č. 328/2002 Z.z., a preto bol postup podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že toto obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. 5. Proti napadnutému rozhodnutiu vo veci výsluhového dôchodku ako aj proti napadnutému rozhodnutiu vo veci odchodného podal žalobca správne žaloby o preskúmanie ich zákonnosti. Žalobca v správnej žalobe požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku spolu s prvostupňovým rozhodnutím vo veci výsluhového dôchodku a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe popísal skutkové okolnosti týkajúce sa trvania služobného pomeru a jeho skončenia, obsah podanej žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku. Poukázal na obsah prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné a právne nesprávne. Mal za to, že boli vážne porušené jeho práva a právom chránené záujmy, v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov. Služobný plat nebol vyplatený v zákonnej a správnej výške, čo malo za následok nesprávne vypočítanie a určenie priznaného výsluhového dôchodku žalobcu. Namietal, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) nesprávne a v rozpore s všeobecne záväznými právnymi predpismi určil zlý základ pre výpočet výsluhového dôchodku vo výške 2 420,03 Eur. Mal za to, že žalovaný správne vzal do úvahy základný hodnostný plat plukovníka v dosiahnutom XX. platovom stupni pri započítaní celkovej doby služby a ako najvýhodnejší určil kalendárny rok 2014. Opomenul však, že žalobcovi bol naposledy pred jeho nezákonným prepustením priznaný aj príplatok G. E. D. podľa ustanovenia § 144 zákona č. 346/2005 Z.z. vo výške 15% z jeho hodnostného platu. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) žalobcovi príplatok G. E. D. priznal len vo výške stanovenej v roku 2006 a tým nesprávne určil základ pre výpočet výsluhového dôchodku a následne aj uskutočnenej valorizácie za rok 2015. Žalobca mal za to, že mu patril zo zákona v roku 2014 ako základný hodnostný plat tak aj príplatok G. E. D. vo výške 15% z jeho hodnostného platu, takto mu mal byť priznaný aj vyplatený. Oznámením o výške a zložení platu žalobcu ako G. E. mu bol priznaný a určený v pevnej sume aj jeho hodnostný plat. Namietal, že tento hodnostný plat však bol zvýšený aj o príslušnú valorizáciu a pri príplatku za službu vo E. D. takýto postup uskutočnený nebol. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené a založené na nesprávnom posúdení veci. Samotné vysporiadanie sa s podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu považoval žalobca za nedostatočné a právne nepodložené. 6. Žalobca sa ďalšou správnou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil aj napadnuté rozhodnutie vo veci odchodného spolu s prvostupňovým rozhodnutím vo veci odchodného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Obdobne ako v žalobe týkajúcej sa výsluhového dôchodku poukázal na priebeh služobného pomeru, dôvody predchádzajúceho skončenia služobného pomeru, platnú právnu úpravu a skutočnosť, že 31.03.2015 riadne skončil služobný pomer D. E.. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné a právne neopodstatnené. Namietal, že v konaní boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu, v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená nesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a neobsahuje predpísané náležitosti, že výrok rozhodnutia je zmätočný a nepravdivý a nie je vydaný v súlade s príslušným zákonom, na ktorý sa odvoláva. Napadnuté rozhodnutie ďalej podľa žalobcu vôbec nerešpektuje názor odvolacieho orgánu - žalovaného, ktorý už v predmetnej veci rozhodoval rozhodnutím z 18.11.2015 a z 28.01.2016. Aj v tejto žalobe rovnako ako vo vzťahu k výsluhovému dôchodku žalobca namietal nesprávne určenie základu pre výpočet odchodného. Žalobcovi patril v roku 2014 ako základný hodnostný plat, tak aj príplatok G. E. D. vo výške 15% z jeho hodnostného platu. Žalobcovi bol za rok 2014 vyplatený nielen hodnostný plat G. E. vo výške 2 420,-Eur, ale aj priznaný a vypočítaný príplatok G. E. D. vo výške 257,-Eur. Príplatok G. E. D. nebol zahrnutý do priemerného mesačného služobného platu G. E., tým bol podľa jeho názoru nesprávne určený výpočtový základ. Orgány verejnej správy nezisťovali skutočnosť, prečo príslušný Úrad finančného zabezpečenia Bratislava nevyplatil žalobcovi riadne priznaný príplatok G. E. D. vo výške 15%, ale len vo výške 10,62%. Pri hodnostnom plate 2 420,-Eur patril žalobcovi príplatok G. E. D. vo výške 363,-Eur a nie vo výške 257,- Eur ako mu bol vypočítaný ÚFZ Bratislava. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nezákonne zúčtoval vo svojom rozhodnutí dávky podľa ustanovenia § 36 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko toto ustanovenie bolo od 01.05.2013 vypustené. Neúčinné ustanovenie zákona bolo voči žalobcovi uplatnené bez ohľadu na to, že nárok na odchodné mu vznikol až dňa 01.04.2015. Mal tak za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je absolútne nesprávne a je potrebné ho ako nezákonné zrušiť. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že VÚSZ nie je oprávneným orgánom na určenie a výplatu výšky služobného platu ani príplatku G. E. D. a nemá žiaden vplyv na skončenie služobného pomeru G. E. prepusteného z organizačných dôvodov. Povinnosťou VÚSZ vo veci určovania základu pre výpočet výsluhového dôchodku a pri výpočte jeho výšky bolo postupovať v súlade s platnou právnou úpravou. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z finančných podkladov č.Z. z 22.05.2015 zaslaných Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Úradom finančného zabezpečenia Bratislava, z ktorého vyplýva, že v rokoch 2007-2015 bol doplatený služobný plat žalobcu valorizovaný v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na spôsob výpočtu výsluhového dôchodku a konštatoval, že príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového dôchodku bol rok 20114, v ktorom žalobca dosiahol hrubý príjem vo výške 29.040,- Eur. Zdôraznil, že VÚSZ nie je v žiadnom prípade oprávnený skúmať správnosť výšky už priznaných platových náležitostí G. E., určuje základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia výlučne z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov. Údaje z predložených výplatných pásom pritom korešpondujú s údajmi poskytnutými ÚFZ Bratislava ako aj samotným E.P. Z. J.. Ak žalobca namietal, že príplatok G. E. D. nebol určený percentuálnym vyjadrením ale pevnou sumou 257,-Eur, žalovaný možnosť stanovenia príplatku v percentuálnej výške nespochybnil. V prípade žalobcu bolo vzhľadom na osobitosť prípadu potrebné vychádzať z Oznámenia o výške a zložení platu G. E..p.: E. z 01.09.2005, vydaného vedúcim služobného úradu, kde bola stanovená pevná suma príplatku žalobcu ako G. E. D.. Z uvedeného oznámenia nevyplýva povinnosť ani oprávnenie pri zvýšení hodnostného platu zvýšiť zároveň aj príplatok G. E. D.. Zákonmi o štátnych rozpočtoch na príslušné roky sa valorizovali iba stupnice hodnostných platov. Žalovaný uzavrel, že VÚSZ rozhoduje o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia a o ich výške. Základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia určuje zo skutočne vyplatených služobných platov, zistených z finančných podkladov doručených od zamestnávateľa a nie je oprávnený skúmať správnosť výšky priznaných a vyplácaných služobných platov. Ak mal žalobca pochybnosti o správnosti vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov, túto skutočnosť mal reklamovať u svojho zamestnávateľa a nie v konaní o veciach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia. 8. V písomnom vyjadrení k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo veci odchodného, žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko pre výpočet výsluhového dôchodku a pre určenie odchodného sa použije rovnaký základ, zopakoval svoje konštatovania uvedené vo vyjadrení k žalobe vo veci výsluhového dôchodku. Nad rámec tam tvrdených skutočností sa vyjadril k žalobnej námietke, v ktorej žalobca tvrdil, že žalovaný nezákonne zúčtoval prv vyplatené odchodné a aplikoval ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré bolo od 01.05.2013 zo zákona vypustené. Žalovaný zdôraznil, že ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo prijatím zákona č. 80/2013 Z.z. zo zákona č. 328/2002 Z.z. vypustené s účinnosťou od 01.05.2013, ale podľa prechodného ustanovenia § 143z ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30.04.2013, nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30.04.2013. Ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. sa tak nepoužije na tých policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol po 01.05.2013, ale u tých policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a ich služobný pomer trval aj po 30.04.2013 sa postupuje aj podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z uvedeného dôvodu mal žalobca zato, že ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo u žalobcu aplikované oprávnene, na základe ustanovenia § 143z ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. 9. Žalobca na nariadenom pojednávaní zotrval na podaných správnych žalobách a dôvodoch v nich uvedených. Dôvodil, že na príplatok G. E. D. za okrem zákonnej normy vzťahoval aj interný predpis, platný na roky 2006 a 2007, ktorý bol v režime utajenia. V čase, keď nastúpil k E. D., v internom predpise bolo striktne uvedené, že podľa služobného zaradenia mu patril príplatok vo výške XX% (k hodnostnému platu). Platným výmerom na pojednávaní nedisponoval, E. D. malo osobitný režim v porovnaní s ostatnými zložkami Armády Slovenskej republiky. Hodnostný plat bol valorizovaný zákonmi o štátnom rozpočte a v časti aj v závislosti na kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Platový výmer dostal len od marca 2015, v tom čase sa proti jeho výške nebránil, bral ho ako novostanovený a v zásade ho akceptoval, nakoľko bol v personálnej zálohe. Od marca 2015 do skončenia služobného pomeru nemal služobné zaradenie. 10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutých rozhodnutiach a v písomných vyjadreniach. Naďalej považoval napadnuté rozhodnutia za zákonné a mal zato, že niet dôvodu na ich zrušenie pre nezákonnosť. Príplatok G. E. D. upravuje ustanovenie § 144 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.. Príplatok nie je nárokovateľnou položkou a nie je povinnosť určiť príplatok percentuálne a ani zákaz určiť ho pevnou sumou. V danej veci bol príplatok stanovený pevnou sumou a v konečnom dôsledku je tento príplatok možné určiť v takej sume, ktorú považuje nadriadený G. E. za vhodnú. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu týkajúceho sa odchodného poukázal na skutočnosť, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z.. Prechodné ustanovenia zákona umožňujú jeho aplikáciu. Pokiaľ ide o prvostupňový orgán verejnej správy, tento nie je pri priznávaní dávok sociálneho zabezpečenia oprávnený skúmať výšku platu. Aj v prípade zrejmých nesprávností sa musí obrátiť na Úrad finančného zabezpečenia ako zložku Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Aj keď je príplatok G. E. D. súčasťou služobného platu, nie je súčasťou hodnostného platu a valorizoval sa hodnostný plat. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) rozhoduje na základe podkladov predložených zamestnávateľom G. E.. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd konajúc samostatne o správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu vo veci výsluhového dôchodku a samostatne o správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu vo veci odchodného zistil splnenie podmienok na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto uznesením č.k. 24S/138/2016-57 zo dňa 10.08.2017 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 24S/138/2016 a 25Sa/3/2017 s tým, že v ďalšom konaní ich prejednal spoločne pod sp. zn. 24S/138/2016. Rozsudkom č.k. 24S/138/2016-66 z 21.09.2017 správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a obe napadnuté rozhodnutia zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože žalovaný v napadnutých rozhodnutiach a prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňových rozhodnutiach na výšku príplatku G. E. D. stanovenú interným predpisom, na ktorý odkazuje zákonné ustanovenie, v administratívnom konaní neprihliadli, nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný sa touto skutočnosťou, podstatou pre rozhodnutie, zaoberal. Správny súd v uvedom rozsudku uzavrel, že žalovaný tak nezistil riadne skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, čo bolo dôvodom nezákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného, nakoľko obe rozhodnutia pri určení výšky výsluhového dôchodku a určení výšky odchodného vychádzali z rovnakého základu pre ich určenie. Poukaz žalovaného na Oznámenie o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: E. zo dňa 01.09.2005, tak ako je obsiahnuté v administratívnom spise ako príloha k čl.71 podľa tohto rozsudku neobstál, pretože predmetné oznámenie nie je rozhodnutím a je len splnením povinnosti oznámiť G. E. výšku a zloženie platu. O služobnom plate nerozhoduje nadriadený G. E., ale vyplýva priamo zo zákona a v časti príplatku G. E. D. z interného predpisu. Neobstál ani poukaz na skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z podkladov predložených mu ÚFZ Bratislava. Žalobca v administratívnom konaní opakovane namietal určenie základu pre výšku výsluhového dôchodku a odchodného. Ak aj boli prvostupňovému orgánu verejnej správy predložené z ÚFZ Bratislava podklady nereflektujúce ustanovenie § 144 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., bolo povinnosťou orgánu verejnej správy, znalému právnej úpravy, zistiť riadne skutkový stav a aplikovať aj ustanovenia interného predpisu v súvislosti s ustanovením § 144 ods.2 zákona č. 346/2005 Z.z. Ďalšie námietky žalobcu správny súd považoval za nedôvodné, resp. nekonkrétne. 12. O kasačnej sťažnosti podanej žalobcom proti rozsudku správneho súdu č.k. 24S/138/2016-66 z 21.09.2017 rozhodol Najvyšší súd SR (ako kasačný súd) rozsudkom č.k. 7Sžk/17/2018 z 29.05.2019 tak, že označený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení zrušujúceho rozsudku s poukázaním na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, na § 4 ods. 3, § 60 ods. 1 a 4, § 68 ods. 1 a 3, § 81 ods. 3, § 84 ods. 1 a 6, § 143aa ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na § 144 zákona č. 346/2005 Z.z., na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/12/2010 z 08.12.2010, na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 675/2014-40 z 22.10.2015 a iné dospel k záveru, že: “Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu tým, že v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená nesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia. Odôvodnenie krajského súdu je nedostatočné, keď sa podrobne nezaoberal právnymi predpismi, na základe ktorých Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia bol povinný postupovať v konaní, výsledkom ktorého boli preskúmavané rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, keď tieto boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.“ 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po opätovnom preskúmaní veci v súlade s § 469 SSP (viazaný právnym názorom kasačného súdu) dospel k záveru, že žaloby sú nedôvodné a preto ich zamietol. Správny súd veci opätovne prejednal v spoločnom konaní (zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu nebolo uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie z 10.08.2017 nijako dotknuté) v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie sa pred vydaním rozsudku č.k. 24S/138/2016-66 z 21.09.2017 uskutočnilo a jeho opakované nariadenie si nevyžadoval ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 11.03.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 26.03.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 14. Podľa § 100 ods.2 písm. a/ SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 18. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby správny súd prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 5S/80/2016, v ktorom Krajský súd v Bratislave preskúmava zákonnosť Personálneho rozkazu Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.XXX zo dňa 31.03.2015, ktorým tento orgán verejnej správy rozhodol o doplatení služobného platu žalobcu od roku 2007 do roku 2015, vrátane výšky a zloženia služobného platu. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP neukladá správnemu súdu povinnosť, ale možnosť prerušiť konanie ak zistí, že sú pre taký postup dané dôvody. Správny súd tak môže (ale nemusí) z uvedených dôvodov konanie prerušiť. Správny súd už rozsudkom č.k. 24S/138/2016-66 z 21.09.2017 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s tým, toto konanie síce s preskúmavanou vecou súvisí, ale výsledok takéhoto konania je bez významu pre rozhodnutie správneho súdu, nakoľko Krajský súd v Bratislave môže v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného konštatovať nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (alebo žalobu zamietne) bez toho, aby priamo určil, aká mala byť skutočná výška a zloženie žalobcovho služobného platu. Z prípadného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci výška platu vyplývať nebude, nakoľko v správnom súdnictve správne súdy môžu správnu žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP alebo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Výsledok takéhoto preskúmavacieho konania a rozsudok správneho súdu žalobcovi nedá odpoveď na otázku týkajúcu sa výšky a zloženia služobného platu, ale iba odpoveď na žalobné námietky konštatovaním zákonnosti, prípadne nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. S týmto postupom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku o kasačnej sťažnosti, kde uviedol: „Skutočnosť, že na návrh žalobcu sa začalo na Krajskom súde v Bratislave konanie o určenie zákonnosti Personálneho rozkazu Náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 31. marca 2015, ktorým bolo rozhodnuté o doplatení služobného platu žalobcovi v rozkazu (zrejme malo byť uvedené od roku) 2007 do roku 2015 vrátane výšky zloženia služobného platu, nemožno považovať postup a rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o výške výsluhového dôchodku a odchodného za nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Správne orgány sú pri rozhodovaní viazané návrhom žiadateľa a sú povinné rozhodnúť v lehote, ktorú im zákon ukladá. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2001 Z.z. môže správny orgán o výške dávky rozhodnúť znovu, ak sa preukážu nové skutočnosti rozhodné pre zmenu výšky už priznanej dávky“. Z uvedených dôvodov tak bolo opätovne rozhodnuté o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. 19. Podľa § 2 ods. 1 ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach,. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. g/ 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely podľa tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 203 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 24. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 25. Podľa § 33 ods.1 písm. c/ bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením. 26. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi vo výške polovice základu zisteného podľa § 60, ak jeho služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov, a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu zisteného podľa § 60, najviac do výšky deväťnásobku základu zisteného podľa § 60. 27. Podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru. 28. Podľa § 60 ods.1, ods. 4 zákona č.328/2002 Z.z. (1) Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka podľa odseku 4. (4) Priemerným mesačným služobným platom profesionálneho vojaka je podiel súčtu mesačných služobných platov, rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov pri výkone štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky bez prepočtu platovým koeficientom, mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby, okrem súčtu takýchto platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor. 29. Podľa § 68 ods.1, ods. 3 zákona č.328/2002 Z.z. (1) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. (3) Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. 30. Podľa § 81 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 31. Podľa § 84 ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. (1) Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, nadriadený určený podľa osobitného predpisu, 35a) ak ide o rozhodnutie o dávkach nemocenského zabezpečenia profesionálnych vojakov počas trvania služobného pomeru, a v ostatných prípadoch minister obrany. 32. Podľa § 143aa ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013. 33. Podľa § 143ab ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v § 143aa písm. a/ je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/, za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/, za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/, za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/, za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/, najviac do 65% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a/. 34. Podľa § 143ac ods.1 zákona písm. a/ č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov. 35. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1. 36. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Služobný úrad na účely tohto zákona je Vojenské spravodajstvo pre profesionálnych vojakov dočasne vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. (2) Služobný úrad koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak;... 37. Podľa § 28 ods. 1, ods. 3 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Služobný pomer vzniká odo dňa určeného v rozhodnutí vedúceho služobného úradu o prijatí občana do štátnej služby (ďalej len „rozhodnutie o prijatí“), ak občan v tento deň nastúpi na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený, a zloží vojenskú prísahu podľa osobitného predpisu; ak občan zložil vojenskú prísahu podľa osobitného predpisu pred prijatím do štátnej služby, vojenskú prísahu neskladá. (3) Súčasne s rozhodnutím podľa odseku 1 vedúci služobného úradu alebo veliteľ odovzdá občanovi opis činností vyplývajúcich z funkcie a písomné oznámenie o výške a zložení platu. 38. Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Rozhodnutie o ustanovení do funkcie, rozhodnutie o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby musí služobný úrad doručiť profesionálnemu vojakovi najneskôr deň pred jeho vykonateľnosťou. (2) Profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 1 do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia doručí služobný úrad písomné oznámenie, ktoré musí obsahovať údaje uvedené v § 28 ods. 3. 39. Podľa §78 ods. 1, ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer profesionálneho vojaka trvá. (2) Profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného skončenia služobného pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. Rozhodnutie o doplatení platu vydá vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka. 40. Podľa § 138 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z. plat profesionálneho vojaka je a/ hodnostný plat, b/platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby, c/ príplatok výkonným letcom, d/ príplatok výsadkárom, e/ príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva, f/ príplatok zdravotníckym pracovníkom, g/ príplatok príslušníkom Vojenskej polície, h/ príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, i/ príplatok vojenským vrcholovým športovcom, j/ príplatok za zastupovanie, k/ zahraničný príspevok, l/ odmena. 41. Podľa § 138 ods. 2, ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. (2) Služobný plat na účely tohto zákona tvorí súčet zložiek platu určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. a/ až g/, i/ a j/. Služobný plat je aj doplatok k služobnému platu podľa § 206. (3) Podľa § 138 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. služobný plat profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 139 ods.1 až 4 zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Hodnostný plat patrí profesionálnemu vojakovi v závislosti od hodnosti a platového stupňa podľa stupnice hodnostných platov, ktorá je uvedená v prílohe č. 3. (2) Stupnica hodnostných platov je určená hodnosťami a platovými stupňami. (3) Platový stupeň vyjadruje výšku hodnostného platu v závislosti od času služby. (4) Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. 43. Podľa § 144 ods. 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy Vojenského spravodajstva spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu štátnej služby poskytnúť príplatok až 30% jeho hodnostného platu. (2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister. 44. Predmetom preskúmavacieho konania boli napadnuté rozhodnutia žalovaného vo veci výsluhového dôchodku a vo veci odchodného, ktorými zamietol odvolania žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia VÚSZ. Žalobca v správnych žalobách namietal, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) neprihliadol na skutočnosť, že žalobcovi bol v roku 2006 stanovený príplatok G. E. D. vo výške XX% z hodnostného platu a pre účely výpočtu základu pre určenie výsluhového dôchodku a odchodného v roku 2015 mu bol tento príplatok priznaný len vo výške 257,- Eur určenej v roku 2006. Žalobca tvrdil, že valorizácia hodnostného platu zákonmi o štátnom rozpočte znamenala, že správne mu mal byť vypočítaný príplatok G. E. D. vo výške 15% z hodnostného platu určeného pre kalendárny rok 2014. Žalobca tak namietal určenie základu pre výpočet výsluhového dôchodku a pre výpočet odchodného, ktorý sa u G. E. určuje z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 (§ 143ac ods.1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.). 45. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 7Sžk/17/2018 z 29.05.2019 poukázal na to, že VÚSZ podľa § 81 ods. 3 zákona č 328/2002 Z.z. priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje, odníma dávky výsluhového zabezpečenia G. E. a o žiadosti na výsluhový dôchodok rozhoduje v správnom konaní s tým, že právoplatné rozhodnutia o dávkach sociálneho zabezpečenia sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. Ďalej uviedol, že VÚSZ prvostupňovým rozhodnutím podľa § 143aa ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. priznal žalobcovi výsluhový dôchodok a zvýšil ho v súlade s § 68 ods. 1, 3 cit. zákona. V tejto súvislosti tiež poukázal na ust. § 4 ods. 3, § 60 ods. 1 a 4 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých zhodne vyplýva, že dávky výsluhového zabezpečenia poskytované G. E. závisia od trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahol v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, pričom základ na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného sa zistí z priemerného mesačného platu dosiahnutého v období posledných desiatich kalendárnych rokov, ktorý predstavuje podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v posledných desiatich skončených kalendárnych rokoch, vynásobený koeficientom 30,417. Najvyšší súd SR uzavrel, že VÚSZ určuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov a uviedol, že v danom prípade VÚSZ mal k dispozícii okrem podkladov poskytnutých Úradom Finančného zabezpečenia aj kópie výplatných pások predložených žalobcom (sú založené v dávkovom spise). Podľa zistení kasačného súdu, ktorý sa s obsahom dávkového spisu podrobne oboznámil, údaje uvedené na výplatných páskach korešpondujú s údajmi poskytnutými úradom finančného zabezpečenia, čo žalobca nerozporoval. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti predmetnej veci nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu tým, že v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená nesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia. Odôvodnenie zrušeného rozsudku krajského súdu považoval za nedostatočné, pretože sa podrobne nezaoberal právnymi predpismi, na základe ktorých Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia bol povinný postupovať v konaní, výsledkom ktorého boli preskúmavané rozhodnutia. 46. Pri opätovnom prejednaní veci, okrem právneho názoru kasačného súdu, ktorým je správny súd v súlade s § 469 SSP viazaný, bolo potrebné vziať v úvahu najmä obsah povinností a oprávnení, ktoré VÚSZ a žalovanému plynuli z platných právnych predpisov, na základe ktorých boli povinní postupovať v konaní o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného žalobcovi. Podľa § 143ac ods.1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet odchodného a výsluhového dôchodku G. E., ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013 sa zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru ("rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1 cit. zákona. Nakoľko obe napadnuté rozhodnutia (vo veci výsluhového dôchodku ako aj vo veci odchodného), vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, pri určení výšky výsluhového dôchodku a určení výšky odchodného vychádzali z rovnakého základu pre ich určenie, bolo možné vo vzťahu k obom žalobám zhodne zaujať spoločné stanovisko k žalobnej námietke nesprávneho určenia, resp. zistenia základu pre výpočet výsluhového dôchodku a odchodného. 47. Platom G. E. je okrem iného hodnostný plat a príplatok G. E. D., ktoré spolu s ďalšími zložkami tvoria služobný plat (§ 138 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.). Služobný plat žalobcu tak pozostával z hodnostného platu ako aj z príplatku G. E. D.. Z ust. § 144 ods. 1, 2 zákona č. 346/2005 Z.z. plynie, že G. E., ktorý plní úlohy E. D. spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu štátnej služby poskytnúť príplatok až 30% jeho hodnostného platu. Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výška služobného platu G. E. plynie priamo zo zákona a to tak, že hodnostný plat je určený podľa stupnice hodnostných platov, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.. Hodnostný plat G. E. bol valorizovaný zákonmi o štátnom rozpočte pre príslušné kalendárne roky, avšak výška príplatku G. E. D. netvorí súčasť hodnostného platu (je spolu s hodnostným platom súčasťou služobného platu). Pokiaľ ide o príplatok G. E. D. jeho výška sa ustanovuje na základe interného predpisu, ktorý vydáva minister obrany Slovenskej republiky (§ 144 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.). Z ust. § 5 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/, 28 ods. 3, § 68 ods. 2 a iných zákona č. 346/2005 Z.z. plynie, že výšku služobného platu G. E. oznamuje (a teda v súlade so zákonom deklaruje jeho zloženie a výšku) vedúci služobného úradu alebo veliteľ. V prípade, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší a služobný pomer G. E. trvá (ako tomu bolo aj v danom prípade) podľa § 78 ods. 1, ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. sa G. E. za čas neplatného skončenia služobného pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. Rozhodnutie o doplatení platu vydá vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o skončení služobného pomeru G. E.. 48. Z citovaných ustanovení zákona č. 346/2005 Z.z. je zrejmé, že VÚSZ ani žalovaný nemali žiadne oprávnenie určovať a oznamovať zloženie a výšku služobného platu G. E. - žalobcu, pretože táto právomoc patrila výlučne vedúcemu služobného úradu žalobcu. Z ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že neboli oprávnení ani následne posudzovať, resp. v rámci určenia základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia vlastným posúdením modifikovať zloženie a výšku služobného platu (jeho zložiek). V súlade s § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. VÚSZ priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje, odníma dávky výsluhového zabezpečenia spôsobom vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 3, § 60 ods. 1, 4, § 143aa ods.1, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., t.zn. tak, že základ na výpočet týchto dávok výsluhového zabezpečenia zisťuje z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov G. E.. Opačný prístup by bol rozporný nielen so zákonom ale aj s princípom zásluhovosti, ktorý z povahy veci (poistný systém sociálneho zabezpečenia G. E. je založený na tom, že dávky dôchodkového poistenia - ich výška sa odvodzujú od výšky odvodov počas poistného obdobia - aktívnej služby G. E.) v zásade nepripúšťa disproporciu medzi skutočne zaplatenými poistnými odvodmi na dôchodkové zabezpečenie, ktorých výška sa odvíja od výšky reálne poberaného služobného platu a výškou dávok výsluhového zabezpečenia. VÚSZ tak v danom prípade v súlade so zákonom určil základ na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného žalobcu na základe podkladov poskytnutých mu Úradom Finančného zabezpečenia, ktoré podklady mu poskytli dostatočný skutkový základ na vydanie prvostupňových rozhodnutí, na základe čoho žalovanému nemožno vytknúť, že odvolania žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v odvolacích konaniach zamietol. Vzhľadom na uvedené už nebol dôvod zaoberať sa žalobnými námietkami týkajúcimi sa spôsobu určenia výšky príplatku G. E. D., t.j. či ju bolo správne určiť pevnou sumou alebo percentuálne z hodnostného platu žalobcu, resp. či sa na tento príplatok vzťahovala valorizácia a pod. Žalobca mal možnosť samostatne sa brániť voči výške alebo zloženiu jeho služobného platu, ktorý bol určený (oznámený) vedúcim služobného úradu. Žalobou o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí nemožno neuplatnené domáhanie sa takejto ochrany subjektívnych práv žalobcu nahrádzať. 49. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku, pretože samotné vysporiadanie sa s odvolaním ako aj preskúmanie celého postupu prvostupňového orgánu považoval za nedostatočné a nepodložené. Táto žalobná námietka nie je dostatočne konkrétna, pretože predstavuje len tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené, avšak bez toho, aby uviedol, v čom vada nepreskúmateľnosti spočíva, t.zn. v čom sa žalovaný mýlil pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach. Správnemu súdu ostáva len domnievať sa, aký je obsah tejto žalobnej námietky a v správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu za žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, rovnako ako nie je povinnosťou správneho súdu za žalobcu nekonkrétne uplatnené dôvody nezákonnosti dopĺňať, resp. špecifikovať. 50. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad a už vôbec nie rozhodovať na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. 51. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). 52. Z uvedených dôvodov (a z dôvodu, že ide o sociálnu vec, kde sa na obsah správnej žaloby prihliada neformálne) sa námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správny súd zaoberal vo všeobecnej rovine. Právo na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie tak malo obsahovať náležitosti uvedené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné pre nezrozumiteľnosť, prípadne ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o .... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný uviedol (opísal) z akých podkladov vychádzal, ako ich vyhodnotil a k akým právnym záverom dospel a to aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu. Hodnotiaca úvaha žalovaného a prvostupňového orgánu nemá žiadnu logickú chybu. Nesúhlas so závermi žalovaného, resp. hodnotenie veci založené na použití iných úvah si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Vo všeobecnosti preto možno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vadou nepreskúmateľnosti netrpia. 53. Žalobca ďalej namietal, že samotné ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo prijatím zákona č. 180/2013 Z.z., ktorým sa tento zákon menil a dopĺňal s účinnosťou od 01.05.2013 v bode 38 vypustené a uvedené ustanovenie § 36 cit. zákona tak bolo v rozhodnutí týkajúcom sa odchodného aplikované neoprávnene a v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že od 01.05.2013 uvedené ustanovenie nie je súčasťou zákona č. 328/2002 Z.z. a aj napriek tomu bolo uplatnené, bez ohľadu na to, že jemu vznikol právny nárok na odchodné až dňa 01.04.2015. Z ustanovenia § 143z ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu na odchodné a jeho výšku sa mal posudzovať podľa predpisov účinných do 30.04.2013 (okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určuje podľa § 143ac ods.1 zákona č.1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 36 v znení účinnom 30.04.2013, postupoval preto súladne s prechodným ustanovením § 143 ods.1 zákona č.328/2008 Z.z., na základe ktorého bol dôvod na zníženie odchodného o sumu odchodného vyplatenú žalobcovi pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru. Uvedeným spôsobom sa tak žalovaný zákonne vyrovnal s odvolacou námietkou žalobcu v napadnutom rozhodnutí vo veci odchodného. Žalobca skutočnosť, že pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru mu bolo vyplatené odchodné a ani jeho výšku nenamietal. Žalobcove námietky proti záverom uvedených orgánov neobsahujú informácie v čom konkrétne sa žalovaný a prvostupňový orgán mýlili, na základe čoho sú len prejavom jeho nesúhlasu s ich závermi. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku ako aj napadnutého rozhodnutia vo veci odchodného dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žaloby zamietol. 55. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168 ods. 3 SSP orgánu štátnej (verejnej) správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. Vzhľadom na to, že na trovy kasačného konania sa v súlade s § 467 ods. 1 SSP primerane použijú ustanovenia o trovách konania a vzhľadom na to, že správnemu súdu nebol známy žiadny výnimočný dôvod pre priznanie trov kasačného konania žalovanému (ktorý podal kasačnú sťažnosť a bol úspešný), nárok na náhradu trov kasačného konania mu nepriznal. 56. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.