Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200532 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200532.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: C. C., miesto podnikania A. C. XXX/X, XXX XX K., IČO: 45 424 764, právne zastúpený: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín, IČO: 42 373 646, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) domáhal toho, aby správny súd zakázal žalovanému evidovať žalobcu vo verejnom zozname daňových dlžníkov uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR (<.) ako dlžníka s daňovým nedoplatkom a uložil mu zároveň odstrániť žalobcu z tohto zoznamu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalobca odôvodnil správnu žalobu s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). Uviedol, že za neoprávnený zásah žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu považuje jeho faktický postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení, t. j. vypracovanie a zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca - konkrétne ku dňu 30.06.2019, v ktorom figuruje aj žalobca. Žalovaný ako orgán verejnej správy využil svoje oprávnenie v zmysle uvedených ustanovení Daňového poriadku, čím spôsobil zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Tieto zásahy sa realizujú každý mesiac, a teda z pohľadu plynutia objektívnej a subjektívnej lehoty na podanie žaloby sa táto vždy nanovo začína ďalším zverejnením nového zoznamu daňových dlžníkov. Skutočnosť, že správca dane nevymaže žalobcu zo zoznamu daňových dlžníkov, a teda ani z ďalšieho zoznamu, ktorý bude zverejnený, sa žalobca dozvedel z odpovede správcu dane zo dňa 10.07.2019, ktorá mu bola doručená dňa 12.07.2019. 3. Žalovaný napriek dvom výzvam zo strany žalobcu z apríla a júna 2019 nezjednal nápravu a k 30.06.2019 zverejnil nový zoznam, kde žalobca opakovane figuruje. 4. Žalobca žiadal o nápravu Daňový úrad Trenčín ako správcu dane a tento vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalovaný je povinný zverejniť daňové nedoplatky daňového dlžníka v zozname daňových dlžníkov vypracovanom v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, a to aj napriek tomu, že tieto daňové nedoplatky sa považujú v zmysle § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZKR) za nevymáhateľné. Podľa správcu dane neboli splnené podmienky zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, nakoľko u žalobcu bol vyhlásený konkurz bez stanovenia skúšobnej doby. Súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku bolo prijaté a nadväzovalo na uznesenie súdu o oddlžení dlžníka, ktoré bolo vydané podľa § 171 ods. 2 ZKR platného do 28.02.2017, kde bolo konštatované, že po uplynutí rozhodne súd o oddlžení. Ak súd rozhodol o oddlžení s právnymi následkami oddlženia upravenými podľa práva do 28.02.2017, uvedenému zodpovedalo aj znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Daňové nedoplatky sa vyhlásením konkurzu stali nevymáhateľnými, avšak nezanikli v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) a správca dane ich preto naďalej eviduje. 5. S uvedeným právnym názorom správcu dane a žalovaného vyjadril žalobca nesúhlas. Podľa jeho názoru správca dane ignoruje jasné a určité ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a snaží sa ho vykladať retroaktívne predchádzajúcou právnou úpravou aj napriek tomu, že oddlženie žalobcu nastalo podľa novej súčasnej právnej úpravy. 6. Žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40OdK/17/2017-24 zo dňa 01.06.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 109/2017 dňa 08.06.2017, právoplatné a vykonateľné dňa 09.06.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Z výroku IV. predmetného rozhodnutia konkurzného súdu, aj z jeho odôvodnenia je zrejmé, že konkurzný súd zbavil žalobcu všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze (§ 166a ZKR), ako aj dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZKR). 7. Novelou ZKR, účinnou od 01.03.2017, je možné realizovať oddlženie prostredníctvom dvoch procesných postupov, a to buď ako oddlženie konkurzom, alebo ako oddlženie splátkovým kalendárom. O oddlžení súd rozhoduje jediným uznesením súčasne s vyhlásením konkurzu alebo s určením splátkového kalendára. 8. Podľa žalobcu v zmysle súčasnej právnej úpravy dochádza k oddlženiu už samotným vyhlásením konkurzu, keďže súd neodmietol návrh na vyhlásenie konkurzu a súhlasil, že žalobca splnil všetky podmienky pre „osobný bankrot“. Samotné konkurzné konanie už slúži „len“ pre potreby uspokojenia veriteľov, a teda napríklad zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka nemá žiadnu právnu relevanciu pre oddlženie dlžníka, len pre veriteľov, ktorí tak nebudú ani čiastočne uspokojení. Tomu zodpovedá aj formulácia IV. výroku súdu v uznesení o vyhlásení konkurzu. V konkurze nedošlo k uspokojeniu žiadneho dlhu (z dôvodu zastavenia pre nedostatok majetku), preto bol žalobca oddlžený na základe predmetného výroku súdu v rozsahu všetkých dlhov. 9. Správca v konkurznom konaní zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, a preto podľa § 167b ods. 1 ZKR oznámil v Obchodnom vestníku dňa 09.11.2017, že konkurz sa končí. S poukazom na ustanovenie § 167b ods. 4 ZKR žalobca tvrdil, že účinky oddlženia konkurzom zostali zachované aj po zrušení konkurzu postupom podľa § 167v ods. 1 ZKR pre nedostatok majetku žalobcu. 10. Ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku upravuje zánik daňového nedoplatku u osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz a rozhodlo sa o jej oddlžení. Toto ustanovenie je per analogiam potrebné aplikovať reflektujúc na novelu ZKR vo vzťahu k oddlženiu fyzických osôb konkurzom, keď od 01.03.2017 súd podľa § 167a ods. 1 ZKR vyhlásil na majetok dlžníka fyzickej osoby konkurz a súčasne pri aplikácii § 166e ods. 1 ZKR rozhodne aj o jeho oddlžení. Daňový nedoplatok tak zanikne dňom zverejnenia uznesenia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok fyzickej osoby v Obchodnom vestníku, v prípade žalobcu dňom 09.06.2017. 11. Podľa žalobcu je nevyhnutné, aby správca dane vykladal ustanovenie § 166e ods. 1 ZKR v kontexte s § 84 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. Ak správca dane nedoplatky ex lege zaniknuté de iure aj de facto naďalej eviduje, dopúšťa sa hrubého porušenia zákona za hranicou ústavnosti a hrubého porušovania zmyslu a účelu zákona. Správca dane zverejňuje vedome nepravdivý údaj o žalobcovi, čím mu spôsobuje ujmu na jeho právach. Nie je tu len právo na ochranu osobnosti, ale žalobca je limitovaný aj v prípadnom novom podnikaní, keďže je vedený v zozname daňových dlžníkov. Napriek tomu, že nedoplatky žalobcu ex lege zanikli de iure, de facto je aj tak odkázaný na súhlas správcu dane, nakoľko tento ho protiprávne eviduje v zozname daňových dlžníkov. Je to neprijateľný prístup v demokratickom a právnom štáte. Správca dane by mohol evidovať žalobcu ako daňového dlžníka z dôvodu, že nedošlo k dobrovoľnej úhrade daňového nedoplatku jedine pre internú potrebu, ale nesmie ho uvádzať vo verejne prístupnom zozname daňových dlžníkov, ktoré používajú napríklad aj súdy v aplikačnej činnosti. Takýmto postupom sú do omylu uvádzané ostatné subjekty verejnej správy. 12. Postupom žalovaného je žalobca podľa jeho názoru ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch zaručených čl. 19 ods. 1 Ústavy SR (základné právo na ochranu dobrej povesti, na ochranu mena). 13. Právny názor zaujatý správcom dane označil žalobca za nesprávny, založený na prísne formálnom chápaní zákona, pričom sa podľa žalobcu vytráca akýkoľvek účel a zmysle ustanovenia zákona a vytrácajú sa aj akékoľvek právne pravidlá určené pre výklad zákona. K výkladu ustanovenia právneho predpisu je potrebné pristupovať aj s ohľadom na zmysel a účel zákona a s ním súvisiacich iných zákonov. Podľa žalobcu daňové nedoplatky v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zanikli a žalovaný nie je oprávnený evidovať žalobcu v zozname daňových dlžníkov. 14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku nadväzuje na právnu úpravu oddlženia fyzických osôb upravenú v ZKR účinnú od 01.01.2006 do 28.02.2017. 15. Od 01.03.2017 platí právna úprava oddlženia fyzickej osoby, v zmysle ktorej súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo určení splátkového kalendára rozhodne o oddlžení fyzickej osoby. 16. Súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku (účinné do 31.12.2019) definuje zánik tých prihlásených daňových nedoplatkov a daňových nedoplatkov proti podstate, ktoré zostali neuspokojené počas konkurzu, a ktoré zároveň neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Ide o oddlženie fyzických osôb podľa právnej úpravy do 28.02.2017, kde veriteľ nemal možnosť napadnúť oddlženie a domáhať sa jeho zrušenia. Na takúto právnu úpravu oddlženia, účinnú od 28.02.2017, nadväzovalo súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého nevymáhateľné daňové nedoplatky, citované vyššie v tomto odseku, zanikli. Predmetný zánik daňového nedoplatku nemožno aplikovať na daňové nedoplatky fyzickej osoby nevymáhateľné z dôvodu oddlženia podľa štvrtej časti ZKR, účinnej od 01.03.2017, nakoľko pri tomto oddlžení nie sú naplnené podmienky zániku daňového nedoplatku tak, ako ich stanovuje § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku (znenie do 31.12.2019) a nezaniká ani podľa ustanovení ZRK. Na zmenu právnej úpravy oddlženia ZKR s účinnosťou od 01.01.2020 reaguje aj nové znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré rieši zánik nevymáhateľných daňových nedoplatkov v prípade oddlženia fyzickej osoby po 28.02.2017. 17. Súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku upravuje postup, ktorý má nadväzovať na postup po vydaní uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktoré bolo vydané podľa § 171 ods. 2 ZKR, podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2017, kde je konštatované, že po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Skúšobné obdobie podľa § 168 ods. 1 ZKR, účinného do 28.02.2017, je trojročné a až po jeho uplynutí rozhodne súd o oddlžení. Ak súd rozhodol o oddlžení s právnymi následkami oddlženia v zmysle právnej úpravy platnej do 28.02.2017 (veriteľ nemal možnosť napadnúť oddlženie a domáhať sa jeho zrušenia), uvedenému zodpovedá aj súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. 18. ZKR upravuje a rozlišuje oddlženia, kde súd rozhodol o oddlžení fyzických osôb po uplynutí skúšobného obdobia (oddlženia do 28.02.2017) bez možnosti zrušenia oddlženia, ako aj oddlženia po uplynutí prebiehajúceho skúšobného obdobia (oddlženia od 01.03.2017) s možnosťou zrušenia oddlženia, preto je dôvodné konštatovať, že súčasné znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku je možné aplikovať len na oddlženia fyzických osôb, kde došlo k uplynutiu skúšobného obdobia a súd rozhodol o oddlžení fyzickej osoby do 28.02.2017. 19. Od 01.03.2017 sa veritelia môžu domáhať zrušenia oddlženia fyzických osôb. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti novú právnu úpravu Daňového poriadku, účinnú od 01.01.2020, nadväzujúcu na zmenu právnej úpravy oddlženia fyzickej osoby od 01.03.2017 v ZKR a poukázal na znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2020, v zmysle ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. Rešpektujúc právnu možnosť veriteľa domôcť sa zrušenia oddlženia, okrem prípadov, kde bolo vydané uznesenie súdu o oddlžení podľa § 171 ods. 2 ZKR podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2017, bude správca dane naďalej evidovať oddlžením dotknuté daňové nedoplatky ako nevymáhateľné, t. j. nedochádza k ich zániku podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. 20. Zo znenia ustanovenia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení účinnom od 01.01.2020, je zrejmé, že po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, alebo oddlženia podľa osobitného predpisu, sa vykoná odpísanie daňového nedoplatku z dôvodu jeho zániku z evidencie správcu dane. Do tejto doby bude daňový dlžník evidovaný v zozname daňových dlžníkov. Zánik sa bude týkať nevymáhateľných daňových nedoplatkov z dôvodu oddlženia fyzickej osoby podľa právnej úpravy účinnej od 01.03.2017, ako aj prípadov, kde súd rozhodoval v spojitosti s § 206f ods. 4 a 5 ZKR. Táto situácia sa vzťahuje podľa žalovaného aj na žalobcu. 21. Záverom žalovaný uviedol, že nedošlo k zániku nevymáhateľného daňového nedoplatku, a preto je žalobca naďalej zverejňovaný v zozname daňových dlžníkov a správca dane môže na takýto nevymáhateľný daňový nedoplatok prijať úhradu, resp. použiť preplatok. 22. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu uznesením zamietol ako nedôvodnú. 23. V replike žalobca uviedol, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí. Žalovaný svojimi tvrdeniami podľa žalobcu nezohľadňoval prvú časť vety ustanovenia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a svoje tvrdenia účelovo zameriaval iba na druhú časť tohto ustanovenia. Podľa žalobcu takýto výklad je nesprávny a nezohľadňuje význam a účinky oddlženia. Ustanovenia Daňového poriadku v znení účinnom od 01.03.2017 do 31.12.2019 je potrebné vykladať tak, že zánik daňového nedoplatku nastane, ak u osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, sa rozhodlo aj o jej oddlžení. Žalobcovi nemôže byť na ujmu, že zákonodarca opomenul legislatívne upraviť v čase od 01.03.2017 do 31.12.2019 druhú časť vety citovaného zákonného ustanovenia, ktorá svojou formuláciou právne, korektne nenadväzovala na novú právnu úpravu ZKR v časti oddlženia fyzickej osoby. Nič to nemení na tom, že zákonodarca pôvodne týmto ustanovením sledoval účel zániku daňového nedoplatku titulom oddlženia. Žalobca mal za to, že toto ustanovenie napriek druhej časti vety je potrebné per analogiam aplikovať reflektujúc na novelu ZKR vo vzťahu k oddlženiu fyzických osôb konkurzom, keď od 01.03.2017 súd podľa § 167a ods. 1 ZKR vyhlási na majetok dlžníka - fyzickej osoby konkurz a súčasne pri aplikácii § 166e ods. 1 ZKR rozhodne aj o jeho oddlžení. 24. Z rozhodnutia konkurzného súdu vyplýva, že konkurzný súd zbavil žalobcu všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze (§ 166a ZKR), ako aj dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZKR). 25. Podľa žalobcu daňový nedoplatok zanikol dňom zverejnenia uznesenia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu v Obchodnom vestníku, t. j. dňom 09.06.2017. 26. Nové znenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, účinné od 01.01.2020, je právne irelevantné pre toto konanie, nakoľko zásah žalovaného, ako orgánu verejnej správy, nastal pred účinnosťou nového znenia uvedeného ustanovenia, a preto je potrebné pri rozhodovaní na vec aplikovať znenie účinné od 01.03.2017 do 31.12.2019. Novelizované znenie ustanovenia nemôže mať účinok na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, nakoľko by došlo k retroaktivite tejto normy, čo nie je žiadnym spôsobom v prechodných ustanoveniach upravené. Toto pochybenie zákonodarcu a na to nadväzujúce pochybenie žalovaného nemôže byť na ujmu žalobcu. 27. Žalovaný nevyužil právo zaujať dupliku k replike žalobcu. 28. Správny súd preskúmal postup žalovaného, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 261 SSP zamietol. 29. Podstatou prejednávanej veci bola sporná otázka medzi žalobcom a žalovaným o tom, či v dôsledku aplikácie ustanovenia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení platnom a účinnom do 31.12.2019, došlo k zániku daňového nedoplatku žalobcu alebo toto ustanovenie nebolo možné na prípad žalobcu aplikovať z dôvodu, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a bolo povolené oddlženie v režime ZKR platnom a účinnom od 01.03.2017. 30. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 31. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku; Finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur. 32. Podľa § 52 ods. 4 Daňového poriadku; Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam podľa odseku 1 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje, a zoznamy podľa odseku 1 písm. b) a c) v prvom polroku bežného roka. Zoznamy podľa odseku 2 zverejňuje obec v prvom polroku bežného roka na svojom webovom sídle alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií. 33. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení do 31.12.2019; daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. 34. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení od 01.01.2020; daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. 35. Podľa § 11 ods. 1 ZKR v znení do 28.02.2017; návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. 36. Podľa § 166 ods. 1 a 2 ZKR v znení do 28.02.2017; (1) Dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí. (2) Dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. 37. Podľa § 168 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR v znení do 28.02.2017; (1) Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. (2) Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania. (3) Súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy o priebehu skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. (4) Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na predpísanom tlačive. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára v prílohe obsahuje 38. Podľa § 169 ods. 1 ZKR v znení do 28.02.2017; pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie. 39. Podľa § 171 ods. 2 ZKR v znení do 28.02.2017; po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie. 40. Podľa § 166 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR v znení od 01.03.2017; (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (2) Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. 41. Podľa § 166a ZKR v znení od 01.03.2017; (1) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 42. Podľa § 166b ZKR v znení od 01.03.2017; (1) Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 43. Podľa § 166e ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR v znení od 01.03.2017; (1) O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. (3) Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. (4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 44. Z citovaných ustanovení ZKR vyplývajú procesné rozdiely vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu a oddlženiu v rámci právnej úpravy platnej a účinnej do 28.02.2017 a platnej a účinnej od 01.03.2017. 45. Podľa právnej úpravy ZKR, v znení platnom a účinnom do 28.02.2017, dlžník - fyzická osoba bol oprávnený po zrušení konkurzu domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov. Takýto návrh bol dlžník oprávnený predniesť spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. O povolení oddlženia súd rozhodoval bezodkladne po zrušení konkurzu. V rámci takto prípadného povoleného oddlženia konkurzný súd určoval aj skúšobné obdobie, rozsah právnych úkonov, ktoré počas skúšobného obdobia mali podliehať súhlasu správcu a sumu peňažných prostriedkov, ktoré bol dlžník povinný na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi za účelom uspokojenia záväzkov neuspokojených v konkurze. Následne po uplynutí skúšobného obdobia konkurzný súd rozhodol o oddlžení dlžníka za predpokladu, že boli splnené podmienky pre oddlženie. Následkom zverejnenia uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku bolo, že pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa stali voči dlžníkovi nevymáhateľnými. 46. Uvedenému postupu a inštitútom konkurzu a oddlženia v režime ZKR, platnom a účinnom do 28.02.2017, zodpovedala aj formulácia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení platnom a účinnom do 31.12.2019. Zverejnením uznesenia o oddlžení dlžníka (uznesenie vydané v režime ZKR do 28.02.2017) by zanikli tie daňové nedoplatky dlžníka - fyzickej osoby, ktoré boli v konkurze prihlásené, avšak neboli uspokojené v konkurze a ani počas skúšobného obdobia. 47. Od 01.03.2017 došlo k zmene právnej úpravy oddlženia ZKR, a to zákonom č. 377/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto právnej úpravy sa dlžník - fyzická osoba môže domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. O návrhu na oddlženie dlžníka konkurzný súd rozhoduje v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. 48. Následkom oddlženia je, že pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, sa bez ohľadu na to, či boli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v akom bol zbavený dlhov. 49. V ustanovení § 166f ZKR je zároveň ustanovený prostriedok ochrany veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, a to tak, že sa môže domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý záver dlžníka do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. 50. Uvedenému procesnému postup a inštitútom ZKR, v znení platnom a účinnom od 01.03.2017, zodpovedá aj ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2020, v zmysle ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Pohľadávka voči dlžníkovi - fyzickej osobe, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, je v dôsledku oddlženia nevymáhateľná, teda veriteľ ju voči oddlženému dlžníkovi nemôže nútene vymáhať. Keďže v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára sa možno domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, reflektuje na to aj ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2020 tým, že k zániku daňových nedoplatkov, ktoré boli postihnuté oddlžením, dochádza až po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, teda lehoty, počas ktorej sa možno domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. 51. V prejednávanej veci je nepochybné, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/17/2017 zo dňa 01.06.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, bol ustanovený správca a žalobca bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Z uznesenia o vyhlásení konkurzu je zrejmé, že konkurz bol vyhlásený a oddlženie povolené podľa právnej úpravy ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017. 52. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení a aj predošlej uvedenej argumentácie správneho súdu je zrejmé, že v prípade žalobcu súd rozhodol o vyhlásení konkurzu a o oddlžení v režime ZKR platnom a účinnom od 01.03.2017. Zároveň je zrejmé, že právna úprava daňového poriadku v ustanovení § 84 ods. 1 písm. f) nereflektovala na zmenu právnej úpravy ZKR účinnú od 01.03.2017, ale zákonodarca reagoval na zmenu ZKR s opozdením novelou Daňového poriadku účinnou od 01.01.2020. 53. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení platnom a účinnom do 31.12.2019, došlo zverejnením uznesenia o oddlžení žalobcu ako dlžníka v Obchodnom vestníku k zániku daňového nedoplatku, a teda žalobca nemal byť uvedený v zozname daňových dlžníkov, ktorý zverejňuje žalovaný. Z ustanovenia § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nemožno aplikovať izolovane len jednu jeho časť, ale toto ustanovenie je potrebné vnímať a aplikovať komplexne, v celom jeho rozsahu, pričom je zrejmé, že obsahovo toto zákonné ustanovenie zodpovedá právnej úprave ZKR platnej a účinnej do 28.02.2017 a na prípad žalobcu je neaplikovateľné. Preto podľa správneho súdu podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení platnom a účinnom do 31.12.2019, nedošlo k zániku daňového nedoplatku žalobcu, a teda žalobca bol uvedený v zozname daňových dlžníkov dôvodne. 54. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci je potrebné uviesť, že týmto skutkovým okolnostiam zodpovedá ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2020. Táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2020, teda nebola účinná v čase oddlženia žalobcu. Táto právna úprava ale zavádza rovnaký režim pre všetkých dlžníkov - fyzické osoby, pri ktorých došlo k oddlženiu podľa ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017. Lehota stanovená v § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v znení platnom a účinnom od 01.01.2020, začala plynúť od vyhlásenia konkurzu a následok vyhlásenia konkurzu a oddlženia bude u žalobcu rovnaký ako u všetkých dlžníkov, pri ktorých bol konkurz vyhlásený alebo určený splátkový kalendár podľa ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017. 55. Za podstatné považoval správny súd to, že v čase vyhlásenia konkurzu a povolenia oddlženia žalobcu ako dlžníka nedošlo zverejnením uznesenia o oddlžení k zániku daňového nedoplatku, pretože takýto následok rozhodnutia konkurzného súdu, prijatého podľa právnej úpravy ZKR platnej a účinnej od 01.03.2017, nebol predmetom právnej úpravy v žiadnom ustanovení právneho predpisu (ktoré by nadväzovalo na právnu úpravu ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017). 56. Zároveň je potrebné uviesť, že aj samotný ZKR zakotvuje ako následok oddlženia nevymáhateľnosť pohľadávok a nepoužíva termín zániku pohľadávok, resp. záväzkov dlžníka, ktorého sa oddlženie týka. 57. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že zásah zo strany žalovaného nie je nezákonný, je dôvodné, aby žalovaný uvádzal žalobcu vo verejnom zozname daňových dlžníkov, a preto správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 58. Keďže žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.