Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/208/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200541 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200541.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. K., bytom A. W. č. XX, XXX XX W., právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Zvolen, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Nám. SNP 35, 961 08 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OCDPK-2019/007166 zo dňa 20. júna 2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Zvolen, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-ZV-OCDPK-2019/007166 zo dňa 20. júna 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Okresný úrad Zvolen, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) vydal dňa 30.04.2019 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole č. OU-ZV-OCDPK-2019/007166, ktorým X.. S. K., bytom W. č. XX (ďalej len „žalobca“), ako prevádzkovateľovi vozidla ev.č. D druh - osobné vozidlo, kategória K. osobné vozidlo, zn. A. Q. I., C. B dátum prvej evidencie 14.07.2009, podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b/ piaty bod zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z.z.“), uložil pokutu vo výške 165,- Eur, za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole (ďalej len „rozkaz“). Podľa rozkazu bola ustanovená lehota na vykonanie pravidelnej emisnej kontroly do 19.08.2018 a pokuta bola žalobcovi uložená, pretože porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. d/ druhého bodu v spojení s ustanovením § 117 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 Z.z. Žalobca bol súčasne poučený o možnosti uhradiť 2/3-iny, resp. 1/3-inu uloženej pokuty za podmienok stanovených zákonom. V odôvodnení rozkazu žalovaný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b/ druhý bod, § 117 ods. 1 a ods. 3 a § 159 ods. 2, § 148 ods. 25, § 148 ods. 14 písm. b/, § 148 ods. 24, § 149 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z. a na § 51 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 138/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinností, ktorým je výstup z jednotného informačného systému cestnej dopravy č. XXXX-XX-XX-XXXXXXXXXX vyhotovený dňa 23.04.2019, na základe ktorého mal za zistené a preukázané, že žalobca v lehote do 19.08.2018 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Poukázal ďalej na to, že vozidlo nemalo platnú emisnú kontrolu pravidelnú v čase od 19.08.2018 do 30.04.2019. Žalovaný skonštatoval, že žalobca týmto konaním porušil ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. v znení ustanovenia § 51 ods. 1 vyhlášky č. 138/2018 Z.z. Záverom rozkazu žalovaný uviedol, že v danom prípade nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 149 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z. a preto za porušenie tejto povinnosti prevádzkovateľovi vozidla - žalobcovi podľa § 148 ods. 14 písm. b/ zákona č. 106/2018 uložil pokutu vo výške 165,- Eur. 2. Dňa 04.06.2019 podal žalobca na poštovú prepravu odpor proti rozkazu, ktorý považoval žalobca za neopodstatnený a nezákonný. Uviedol, že vozidlo A. Q. šp. zn. D je od júla 2018 vyradené z cestnej premávky na verejných komunikáciách z dôvodu iných technických závad ako EK a TK, automobil je zaparkovaný na súkromnom pozemku v N. a nepoužíva sa na prevádzku po verejných komunikáciách, a preto zo zákona neboli potrebné EK a TK. Z týchto dôvodov žiadal, aby rozkaz bol zrušený ako neopodstatnený, nedôvodný a protizákonný a bol odstúpený na Okresný súd vo Zvolene na ďalšie konanie vo veci samej. 3. Žalovaný dňa 20.06.2019 vydal rozhodnutie č. OU-ZV-OCDPK-2019/007166, ktorým podľa § 149 ods. 11 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z. odmietol odpor proti rozkazu, nakoľko posúdením odporu bolo zistené, že vozidlo ev. č. D je v cestnej premávke podľa „lustrácie vozidiel“ z 07.06.2019 a nie ako držiteľ uvádza, že vozidlo je vyradené z cestnej premávky od júla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Ďalej k tvrdeniu držiteľa - žalobcu, že vozidlo je zaparkované na súkromnom pozemku v Prievidzi a nepoužíva sa na prevádzku na verejných komunikáciách a preto nepotrebuje mať platnú TK a EK uviedol, že zo zákona č. 106/2018 Z.z. vozidlo, ktoré je evidované v SR (t.j. má pridelené evidenčné číslo), musí mať platnú TK, EK pokiaľ jej podlieha. V časti napadnutého rozhodnutia označenej ako „odôvodnenie“ žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 149 ods. 11 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z. správny orgán odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods. 10 alebo podľa Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde uviedol, že žalovaný odmietol odpor proti rozkazu s odôvodnením, že posúdením odporu bolo zistené, že vozidlo ev. č. D. je v premávke podľa lustrácie vozidiel zo dňa 07.06.2019 a nie ako držiteľ uvádza, že vozidlo je vyradené z premávky od júla 2019 a tiež uviedol, že držiteľ - žalobca argumentoval tým, že vozidlo je zaparkované na súkromnom pozemku v N. a nepoužíva sa na prevádzku po verejných komunikáciách, preto nepotrebuje mať platnú TK a EK, avšak zo zákona č. 106/2018 Z.z. vozidlo, ktoré je evidované v SR (t.j. má pridelené evidenčné číslo) musí mať platnú TK aj EK pokiaľ jej podlieha. Žalobca poukázal na § 149 ods. 10 a ods. 11 písm. a/ zákona č. 106/2018, ako aj na § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobca ďalej uviedol, že po oboznámení sa s obsahom podaného odporu je zrejmé, že tento odpor bol podaný v zákonnej lehote a včas a tento odpor mal všetky záležitosti podania tak v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ako aj podľa § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z., teda bolo z neho zjavné, kto ho podal (žalobca), akej veci sa týka (bola uvedená spisová značka), odôvodnenie podaného odporu a čo sa navrhuje. Namietal, že žalovaný postupoval pri odmietnutí odporu v danej veci svojvoľne, bez zákonného opodstatnenia a zákonných dôvodov odmietol odpor žalobcu, hoci bol na mieste postup podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z., teda pokračovanie v konaní o správnom delikte. V ďalšom texte správnej žaloby poukázal žalobca na § 46, § 47 ods. 1 až 3 a § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. Záverom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že držiteľovi vozidla - žalobcovi uložil pokutu za to, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b/ prvého bodu v spojení s § 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., že nepodrobil vozidlo ev.č. D. technickej kontrole pravidelnej a uložil mu pokutu aj za to, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b/ druhého bodu v spojení s ustanovením § 117 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., že nepodrobil vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. Ďalej uviedol, že žalobca podal proti jednotlivým rozkazom odpor. Z jednotlivých listinných dôkazov v dokumentácii, ktoré nie sú vo vzájomnom rozpore a sú hodnoverné a dôveryhodné, na základe výsledku zistení je podľa žalovaného nepochybné, že držiteľ vozidla si nesplnil zákonnú povinnosť, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti týchto rozhodnutí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 22.01.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 12.03.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 10. Podľa § 148 ods. 14 písm. b/ zákona č. 106/2018 Z.z. okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak 5. nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b/ druhého alebo štvrtého bodu, 11. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa tohto zákona, správny orgán bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/, ods. 2 písm. a/ alebo písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/, ods. 6 písm. a/, ods. 12 písm. a/ alebo ods. 13 až 19. 12. Podľa § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z. účastník konania môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania. K odporu sa pripoja listinné dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva. O tomto musí byť účastník konania v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 správneho poriadku sa nepoužije. 13. Podľa § 149 ods. 11 až 14 zákona č. 106/2018 Z.z. (11) správny orgán odmietne odpor, ak a / neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 10 alebo podľa správneho poriadku, b/ bola pokuta už uhradená. (12) Správny orgán vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. (13) Včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 11, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte, ak odsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako účastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148. (14) Ak po podaní odporu správny orgán zistí dôvody podľa odseku 7, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. 14. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že odpor proti rozkazu bol podaný v zákonnej lehote a včas a tento odpor mal všetky záležitosti podania v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a tiež podľa § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z., pretože z jeho obsahu bolo zjavné kto ho podal (žalobca), akej veci sa týka (bola uvedená spisová značka), odôvodnenie podaného odporu a čo sa navrhuje. Žalovaný podľa jeho názoru postupoval pri odmietnutí odporu v danej veci svojvoľne, bez zákonného opodstatnenia a zákonných dôvodov odmietol odpor žalobcu, hoci bol na mieste postup podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z., teda pokračovanie v konaní o správnom delikte. 15. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca včas podal odpor proti rozkazu, ktorý považoval za neopodstatnený a nezákonný a kde uviedol, že vozidlo A. Q. šp. zn. D. je od júla 2018 vyradené z cestnej premávky na verejných komunikáciách z dôvodu iných technických závad ako EK a TK, že automobil je zaparkovaný na súkromnom pozemku v Prievidzi a nepoužíva sa na prevádzku po verejných komunikáciách, a preto podľa neho neboli potrebné EK a TK. Z týchto dôvodov žiadal, aby rozkaz bol zrušený ako neopodstatnený, nedôvodný a protizákonný. Vzhľadom na obsah podaného odporu proti rozkazu je potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom, že odpor obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré vyplývajú z § 19 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ako aj podľa § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z. Z obsahu odporu je jednak zrejmé kto ho podal (žalobca), akej veci sa týka (označenie čísla konania a žalovaného) a čo sa navrhuje (zrušiť nedôvodný a protizákonný rozkaz; súčasný návrh na odstúpenie veci Okresnému súdu Zvolen bol zjavne neopodstatnený). Z obsahu žalobcom podaného odporu sú teda bez odôvodnených pochybností zrejmé dôvody, pre ktoré žalobca považoval vydanie rozkazu za neopodstatnené a protiprávne. Konkrétne sa domnieval, že neboli potrebné emisné a technické kontroly jeho vozidla, ktoré považoval za vyradené z cestnej premávky, pretože sa nepoužíva na prevádzku po verejných komunikáciách. 16. Podkladom napadnutého rozhodnutia o odmietnutí odporu bol, okrem rozkazu, proti ktorému smeroval a „lustrácie vozidiel“, najmä odpor samotný, ktorého obsahové náležitosti sú zákonom vymedzené len všeobecne (§ 149 ods. 10 zákona č. 106/20218 Z.z.). Pokiaľ z ust. § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z. plynie, že odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania, neznamená to, že odpor žalobca mal (musel) odôvodniť len takými tvrdeniami a inými rozhodnými skutočnosťami, ktoré by boli (mohli byť) žalovaným akceptované na zastavenie konania podľa § 149 ods. 14 zákona č. 106/2018 Z.z. Naopak, zákonodarca pre prípad, že správny orgán sa s dôvodmi podaného odporu nestotožní a konanie nezastaví podľa § 149 ods. 14 zákona č. 106/2018 Z.z., stanovil povinnosť pokračovať v správnom konaní o správnom delikte, po tom čo sa rozkaz podaním odporu ex lege zruší. 17. Formulácia obsahu odôvodnenia odporu proti rozkazu bola vo výlučnej dispozícii žalobcu (ako účastníka konania), ktorý pri jeho koncipovaní nebol limitovaný zákonom určenými formálnymi náležitosťami. Žalobca tak bol oprávnený podať proti rozkazu odpor v takom znení a z takých dôvodov (t.j. s uvedením takých rozhodných skutočností, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku rozkazu), ktoré sám považoval za dostatočne preukazujúce záver, že rozkaz trpí neopodstatnenosťou a nezákonnosťou. To znamená na účinné podanie odporu, teda také, ktoré nezakladalo dôvody na jeho odmietnutie, ale bolo spôsobilé vyvolať ním mienené následky, ktoré zákon (ust. § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z.) s jeho podaním spájal, postačovalo len dostatočne zrozumiteľnou formou vyjadriť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku rozkazu, čiže tvrdenia žalobcu, na základe ktorých považoval rozkaz za neopodstatnený, nezákonný a žiadal ho zrušiť. Z obsahu podaného odporu je zrejmé, že žalobca zákonom požadované náležitosti odporu proti rozkazu zachoval. 18. Úlohou žalovaného bolo súladne so zákonom (lege artis) vyrovnať sa s obsahom a účinkami podaného odporu, čo neurobil. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že argumenty (rozhodné skutočnosti), prostredníctvom ktorých žalobca v odpore tvrdil a preukazoval nezákonnosť a neopodstatnenosť rozkazu, sú nedôvodné, pretože vozidlo podľa „lustrácie vozidiel“ nebolo vyradené z cestnej premávky (ako to tvrdil žalobca) a tiež preto, že každé vozidlo, ktoré je evidované v SR (t.j. má pridelené evidenčné číslo), musí mať platnú TK, EK, pokiaľ jej podlieha, bol oprávnený tieto svoje závery vyjadriť v súlade § 149 ods. 13 v nadväznosti na § 148 zákona č. 106/2018 Z.z. v konaní a rozhodnutí o správnom delikte, ktoré malo nasledovať. Vydanie rozhodnutia o odmietnutí odporu, ktoré predstavuje skôr výnimku (v podstate procesnú sankciu za nedodržanie obsahových náležitostí odporu umožňujúcu bez posúdenia rozhodných skutočností ponechať v platnosti odporom napadnutý rozkaz) a nenahrádza rozhodnutie o správnom delikte, s ktorým si ho nemožno zamieňať, nebolo danej procesnej situácii priliehavé. Preto, ak uvedené právne závery žalovaný predčasne formuloval v rámci napadnutého rozhodnutia, po tom, čo nesprávne vyhodnotil obsah podaného odporu, zvolil nesprávny procesný postup (namiesto pokračovania v správnom konaní o správnom delikte odpor odmietol), čím ukrátil žalobcu na jeho právach na účinnú procesnú obranu proti rozkazu, ktorú realizoval podaním odporu proti rozkazu (t.j. boli porušené subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobcu v konaní v oblasti verejnej správy), na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu. 19. Žalobca má právo na tzv. inú právnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, obsahom, resp. podstatou ktorej je v súlade s názorom Ústavného súdu SR (I. ÚS 84/97 z 20.11.1997) umožniť každému reálny prístup k inému orgánu (ako súd) Slovenskej republiky (napr. orgánu štátnej správy) a tomu zodpovedajúca jeho povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavno-procesných princípov, pričom doplnil, že obsahom tohto práva, ktorého sa možno domáhať v súlade s čl. 51 ústavy, nie je povinnosť takého orgánu vyhovieť návrhu účastníka konania. Žalovaný uplatneným postupom žalobcovi fakticky zamedzil reálny prístup k takému orgánu (t.zn. v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR k inému orgánu SR /orgánu štátnej správy/ poskytujúcemu inú právnu ochranu), pretože konal svojvoľne a uplatneným postupom neumožnil žalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom účinne sa brániť pred účinkami jeho rozhodnutia (rozkazu), čím došlo z jeho strany k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mohlo mať (malo) za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia. 20. Správny súd na základe uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože po jeho preskúmaní zistil, že pri jeho vydaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V ďalšom konaní žalovaný v súlade § 149 ods. 13 v nadväznosti na § 148 zákona č. 106/2018 Z.z. bude pokračovať v konaní o správnom delikte žalobcu (v súlade s § 149 ods. 13 veta druhá citovaného zákona sa doručenie rozkazu považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte), ktoré po zhromaždení a vyhodnotení všetkých podkladov so zachovaním všetkých procesných práv žalobcu, ukončí vydaním rozhodnutia obsahujúceho zákonné náležitosti (najmä v zmysle § 46, § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku). Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 21. Správnemu súdu neušlo, že žalovaný napadnuté rozhodnutie vo výroku oprel o ust. 149 ods. 11 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z., pričom rovnako vo výroku napadnutého rozhodnutia argumentoval dôvodmi, pre ktoré muselo mať vozidlo žalobcu platnú emisnú kontrolu a technickú kontrolu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca len citoval ust. § 149 ods. 11 písm. a/ cit. zákona s dovetkom, že „na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje za vhodné mimo žalobných bodov doplniť (v záujme toho, aby v novom konaní opätovne nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia), že napadnuté rozhodnutie súčasne trpí nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť jeho výroku, ktorého obsah (ustanovenie právneho prepisu, podľa ktorého sa rozhodlo smeruje k nedostatku formálnych náležitostí odporu a skutková argumentácia k vecnej správnosti rozkazu) si jednak vnútorne odporuje a tiež preto, že výrok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku) obsahuje argumentáciu, ktorá mala byť súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Súčasne odôvodnenie, ktoré len odkazuje na zákonné ustanovenie (ktoré je súladné s ustanovením právneho predpisu uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, ale nesúladné s tam uvedenými dôvodmi) neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania (námietky v odpore žalobcu), na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný vo výroku rozhodol podľa § 149 ods. 11 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z., bol povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (nie vo výroku) uviesť dôvody, pre ktoré považoval podaný odpor v súlade s týmto ustanovením za neobsahujúci predpísané náležitosti (nie dôvody vyrovnávajúce sa s vecnými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odpore, s ktorými bol oprávnený sa vyrovnať iba v správnom konaní o správnom delikte, ktoré malo nasledovať). 22. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 23. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.