Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/210/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200543 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200543.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX N. N., občan Slovenskej republiky právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P.O.Box 60, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. L.. L. A., nar. XX. M. XXXX, bytom Z. Y. XXX, XXX XX N. N., 2. EUROLINE SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 401 848, 3. L.. M. A. - I., miesto podnikania C. XX/XX, XXX XX N. N., IČO: 34 682 007, 4. Z. A., nar. XX. P. XXXX, bytom Z. Y. XXX, XXX XX N. N., občan Slovenskej republiky, 5. M. O., nar. XX. D. XXXX, bytom G. XX, XXX XX N. N., občan Slovenskej republiky, 6. O.. O. U., nar. XX. O. XXXX, bytom G. XX, XXX XX N. N., občan Slovenskej republiky, 7. M. G., nar. X. Z. XXXX, bytom G. XX, XXX XX N. N., občan Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2019/016446-5 zo dňa 14. júna 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. L.. L. A., bytom Z. Y. XXX, N. N. (ďalej len „stavebník") podal obci G. ako stavebnému úradu (ďalej len „stavebný úrad") žiadosť o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „rodinný dom" v k.ú. G. na pozemku parc. č. KN - C XXX/X, LV č. XXX so zásahom do pozemkov parc. č. KN - E XXX/X, XX/X (sčasti identické s parc. č. KN - C XXX/X) a to pozemku ostatné plochy KN - C XXX/X. Stavba rodinného domu v územnom konaní spojenom so stavebným konaním bola povolená rozhodnutím z 26.03.2018 č. P. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). V prvostupňovom rozhodnutí stavebný úrad zamietol námietky podané M. G., G. XX, N. N. (ďalej len „žalobca") ako aj námietky M. G., G. XX, N. N., týkajúce sa nesúhlasu s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v spojenom územnom a stavebnom konaní, nakoľko žiadosť o stavebné povolenie rodinného domu a jej podklady nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, najmä umiestnenie stavby na pozemku parc. č. KN - C XXX/X a rovnako aj k susednému pozemku, na ktorom je postavená stavba súpisného čísla XX užívaná žalobcom. Stavebný úrad uviedol, že mu boli na základe predloženej dokumentácie známe všetky okolnosti týkajúce sa plánovanej výstavby rodinného domu stavebníka a s poukazom na § 61 ods. 2 Stavebného zákona je možné od ústneho pojednávania upustiť. Žalobca namietal, že údaje katastra nehnuteľností o stavebnom pozemku parc. č. KN - C XXX/X v k.ú. G. nie sú v súlade so skutočným a právnym stavom užívania a vlastníctva nehnuteľností, pretože žalobca užíva a je vlastníkom časti tohto pozemku vyznačeného žltou farbou na priloženom grafickom pláne, na ktorom sa nachádza vzrastlá zeleň, je tam uložené závlahové potrubie a elektrické vedenie, pričom aj na grafickom pláne je fialovou farbou zakreslený existujúci plot, ktorý oddeľuje a vymedzuje skutočné užívacie a vlastnícke vzťahy v predmetnom území. Z toho mu vyplynulo, že stavebník nie je vlastníkom celého stavebného pozemku o výmere 330 m2, ale len časti o výmere 298 m2 a vlastníkom jeho časti vyznačenou žltou farbou je žalobca, pričom túto námietku vznášal v súlade s § 137 stavebného zákona ako občianskoprávnu námietku. Vzhľadom na občianskoprávnu námietku stavebný úrad nariadil prejednanie námietok a pripomienok uplatnených v stanovenej lehote a ústne pojednávanie na deň 24.01.2018 a požiadal žalobcu, ako aj M. G. o predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke právo k časti parcely č. KN - C XXX/X vo vlastníctve stavebníka. Dňa 24.01.2018 sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnení účastníci konania - žalobca a stavebník písomne vyjadrili a dohodli, že žalobca v zastúpení svojim právnym zástupcom predloží nový geometrický plán spolu s vypracovaným situačným nákresom s umiestnením stavby, ako aj s vypracovanou verziou dohody do 07.02.2018. Dňa 07.02.2018 sa konalo druhé ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili žalobca, stavebník, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť požadované doklady, na ktorých sa dohodol na predchádzajúcom konaní, a preto sa účastníci tohto konania ďalej dohodli, že žalobca tieto chýbajúce doklady doloží v termíne do 14.03.2018. Predloží návrh zmluvy obsahujúcej vlastnícke vysporiadanie parcely, odstránenie existujúceho plotu a rastlinného porastu. Dňa 14.03.2018 sa konalo tretie ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili stavebník a žalobca so svojim právnym zástupcom, ktorý nepredložil žiadne podklady, na ktorých sa strany dohodli na predchádzajúcom konaní. Stavebný úrad preto uzavrel, že po preskúmaní a posúdení stavby z hľadísk uvedených v § 37, § 62 ods. 1 a § 63 stavebného zákona zistil, že umiestnením a uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, dokumentácia stavby spĺňala všeobecné technické požiadavky na výstavbu v zmysle príslušnej vyhlášky, stavebník preukázal v konaní vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, ktoré budú trvalo dotknuté predmetnou výstavbou, listom vlastníctva č. XXX, k umiestneniu stavby sa vyjadrili dotknuté orgány, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP-2019/016446-5 z 14.06.2019, ktorým odvolanie žalobcu a M. G., G. XX, N. N. proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že na základe námietok uplatnených žalobcom a M. G. stavebný úrad nariadil dňa 20.12.2017 ústne pojednávanie na 24.01.2018 za účelom dosiahnutia dohody v zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona a zároveň účastníkov konania - žalobcu a M. G. vyzval na predloženie dokladov o vlastníkom vzťahu k spornej časti pozemku parc. č. KN - C XXX/X v k.ú. G.. Na ústnom pojednávaní žalobca uviedol, že je vlastníkom parcely XXX/XX odčlenenej od pozemku KN - C XXX/X geometrickým plánom z 24.10.2017 na základe vydržania, čoho sa v prípade neuzavretia dohody bude domáhať súdnou cestou. Zároveň však uviedol, že je ochotný dohodnúť sa so stavebníkom a v termíne do 07.02.2018 zabezpečí vypracovanie nového geometrického plánu. Stavebník uviedol, že predložený geometrický plán nie je relevantným dokladom preukazujúcim vlastnícke práva k odčlenenej parcele a zároveň uviedol, že vzhľadom na neoprávnenosť vznesených námietok nie je potrebný postup podľa § 137 stavebného zákona. Žalovaný poukázal na to, že účastníci sa ďalej dohodli na ďalšom postupe, a to, že právny zástupca žalobcu predloží nový geometrický plán s vyznačeným posunom navrhovaného rodinného domu a dohodu o vysporiadaní v termíne do 07.02.2018. V prípade nepredloženia dokladov bude stavebník trvať na svojom uvedenom stanovisku. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 07.02.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že požadované doklady sa mu nepodarilo zabezpečiť, naďalej však trval na dohode a pokiaľ k nej nedôjde na riešení situácie prostredníctvom súdu. Požadované doklady sa zaviazal predložiť do 14.03.2018. Nakoľko žalobca nepredložil predmetné doklady stavebník trval na svojom stanovisku uplatnenom na predchádzajúcom pojednávaní. Ďalej žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stanovisko o prešetrení postupu stavebného úradu, ktoré podal stavebník a rekapituloval, že stavebný úrad zamietol námietku nesúhlasu s upustením od ústneho pojednávania z dôvodu, že mu bola predložená žiadosť, kompletná dokumentácia spĺňajúca všeobecné technické požiadavky a všetky potrebné podklady, na základe ktorých bolo možné navrhovanú stavbu posúdiť v zlúčenom územnom a stavebnom konaní a upustiť od ústneho pojednávania a miestneho šetrenia a boli mu dostatočne známe pomery v území. Ďalej uviedol, že stavebný úrad zamietol námietku týkajúcu sa vlastníctva časti pozemku parcely č. XXX/X z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve k časti uvedeného pozemku, ktorý je podľa listu vlastníctva výhradným vlastníctvom stavebníka. Stavebný úrad vyhovel námietke nesprávneho okruhu účastníkov konania a opomenutým účastníkom doručil oznámenie o začatí konania a umožnil konať. Námietku, že stavba nerešpektuje odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zamietol, pretože v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných miestností a nedochádza k súbehu plánovaného rodinného domu a rodinného domu žalobcu. Stavebný úrad sa tiež vyjadril k tomu, že nie je v jeho kompetencii preukazovať skutočnosť, či nájomná zmluva uzavretá s obcou G. bola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom a zverejnená zákonným spôsobom. Žalovaný po posúdení prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, ako i odvolania žalobcu uviedol, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní stavebného povolenia - prvostupňového rozhodnutia v súlade s platnou právnou úpravou, a to s ustanoveniami stavebného zákona, ako aj s ustanoveniami Správneho poriadku, viedol konanie v súlade s § 39, § 39a, § 61 stavebného zákona a s ustanovením § 58 - 66 stavebného zákona, rozhodnutie vydal v súlade s § 47 Správneho poriadku, dostatočne sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania. Poukázal na to, že podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy o dosiahnutie dohody účastníkov konania pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca podal námietku zaujatosti voči žalovanému a jeho zamestnancom, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že jeho dôvody nesprávnosti a nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné. Skutočnosť, že neboli oboznámení s listinou žalovaného neobstojí, pretože žalobca uvedenú listinu priložil k svojmu podaniu o námietke zaujatosti a napokon o prešetrenie postupu stavebného úradu žiadal samotný stavebník, keď považoval riešenie občianskoprávnych námietok stavebný úradom za nesprávne a o tom, že nie je potrebné o nich rozhodovať upozornil odvolací orgán - stavebný úrad. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné. Námietky odvolateľov, ktoré sa týkali časti vlastníctva pozemku, ktorý je podľa listu vlastníctva vo vlastníctve stavebníka, neboli dôvodom na ich riešenie a ani na rozhodnutie o ich odkázaní na občianskoprávne konanie na súde. Nevzťahuje sa naň postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona, lebo týmto postupom sa riešia len občianskoprávne námietky a iné námietky v súvislosti k zásahu do vlastníckych práv a iných práv ustanovených v § 130 ods. 1 stavebného zákona. K tomu žalovaný zdôraznil, že list vlastníctva, ktorým sa preukazuje vlastníctvo k pozemku alebo stavbe je verejná listina, ktorá je platná. Tiež platí, že údaje zapísané v príslušnom katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, vychádzajúc zo skutočností, že údaje katastra sú zapisované zákonom staveným spôsobom, len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. To, že odvolatelia predložili stavebnému úradu návrh geometrického plánu na odčlenenie parcely vo vlastníctve stavebníka nie je preukázanie vlastníckeho práva a ani dôvodom na prerušenie konania. Uvedené platí aj v odvolacom konaní, v ktorom odvolatelia požadovali odvolacie konanie prerušiť z dôvodu pred bežnej otázky, pretože bola podaná určovacia žaloba na Okresný súd Banská Bystrica na určenie vlastníctva. Žalovaný sa stotožnil s názorom stavebného úradu, ktorý vyslovil pri odôvodnení námietok v konaní. Rodinný dom stavebníka a odvolateľa nemajú vzájomné protiľahlé strany a nie sú stavbami susednými, takže v tomto prípade neplatia vzájomné odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ale len odstupová vzdialenosť od susedného pozemku odvolateľa, ktorá je dodržaná. Na základe uvedeného rozhodol žalovaný tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho preskúmania a považoval ho za nesprávne a nezákonné v celom rozsahu, pretože napadnutým rozhodnutím spolu s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach ako účastník územného konania o umiestnení stavby zlúčenom so stavebným konaním a rovnako aj na svojich majetkových právach, resp. vlastníckom práve k časti stavebného pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v k.ú. G. ako parcela č. KN - C XXX/X o výmere XXX m2 v časti, ktorá je označená v geometrickom pláne z 24.10.2017 ako novovytvorený pozemok parcela KN - C XXX/XX o výmere XX m2, ku ktorej časti sa žalobca domáhal určenia svojho výlučného práva žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podanou dňa 26.09.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 9C/72/2018, a to nezákonným a nesprávnym povolením stavby „rodinný dom" na pozemku parc. č. KN - C XXX/X v k.ú. G.. V dôsledku uvedeného mohlo dôjsť k výstavbe predmetnej stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu bez jeho súhlasu, resp. minimálne nie je dodržaná odstupová vzdialenosť predmetnej stavby od susedného pozemku vo vlastníctve žalobcu. V v prípade opodstatnenosti občianskoprávnej námietky žalobcu vznesenej v predmetnom správnom konaní a úspechu žalobcu v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici, z dôvodu ich nesprávnosti a nezákonnosti spočívajúcich predovšetkým v nesprávnom právnom posúdení veci a súčasne aj v nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a z dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne aj v tom, že došlo k podstatnému porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, poukázal na to, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v k.ú. G., t.j. susedného pozemku parc. č. KN - C XXX/X, XXX/XX a XXX/XX a súčasne ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. G. ako stavba súpisné č. XX, rodinný dom na parcele XXX/X, podal a doručil stavebnému úradu v stanovenej lehote ako aj v následnom konaní uviedol svoje námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí stavebného konania v spojenom územnom a stavebnom konaní, a to, že nesúhlasil s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko žiadosť o stavebné povolenie rodinného domu a jeho podklady, vrátane projektovej dokumentácie nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý by bolo nevyhnutné zistiť a objasniť na ústnom pojednávaní s miestnym zisťovaním. Ďalej uviedol, že stavebnému úradu nie sú dobre známe pomery stanoviska a žiadosť neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, nakoľko údaje katastra nehnuteľností o stavebnom pozemku KN - C XXX/X v k.ú. G. nie sú v súlade so skutočným a právnym stavom užívania a vlastníctva nehnuteľností, pretože žalobca užíva a je vlastníkom aj časti pozemku XXX/X označeného v geometrickom pláne z 24.10.2017 ako novovytvorený pozemok KN - XXXX/XX o výmere XX m2. To znamená stavebník nie je vlastníkom celého stavebného pozemku, čo žalobca vzniesol ako občianskoprávnu námietku podľa § 137 Stavebného zákona a požiadal, aby sa stavebný úrad pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov o tejto námietke, a ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o tejto námietke, resp. ostatných námietkach z nej vyplývajúcich, aby stavebný úrad určil lehoty na predloženie dôkazu podľa § 137 ods. 3 stavebného konania. Namietal tiež, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona na spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, pretože nie sú jasné podmienky umiestnenia stavby vzhľadom na pomery v území. Namietal tiež, že umiestnenie stavby nerešpektuje pravidlá odstupov stavieb ustanovené v § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ďalej namietal, že stavebný úrad nesprávne stanovil okruh účastníkov konania a tiež, že nepreukázal, že nájomná zmluva s obcou G. bola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom a zverejnená zákonom stanoveným spôsobom, a teda, že nadobudla účinnosť. Ďalej namietal, že napriek uvedenému došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému sa odvolal a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, pričom vôbec nevzal do úvahy jeho doplnenie odvolania s oznámením a preukázaním podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 26.09.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 9C/72/2018 a s návrhom na prerušenie konania. Odvolací orgán - žalovaný toto doplnenie vôbec nezobral do úvahy a nerozhodol ani o návrhu žalobcu na prerušenie správneho konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, a to aj napriek tomu, že žalobca vo svojom vyjadrení k protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. Kd 92/19/6600-2 z 11.04.2019 žiadal, aby žalovaný po zrušení jeho rozhodnutia z 26.09.2018 prihliadol na doplnenie odvolania a návrh na prerušenie konania. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl v nesprávnom výklade a neaplikovaní ustanovení § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona žalovaným, resp. stavebným úradom, pretože žalovaný a stavebný úrad nerozhodli o občianskoprávnej námietke žalobcu, keďže nevyzvali žalobcu na podanie žaloby v ním určenej lehote a úsudok o nej si nemohli urobiť, keďže žiadnu lehotu žalobcovi na podanie žaloby na príslušný súd nestanovili, a teda nemali zo zákona právomoc vysporiadať sa s touto námietkou žalobcu ako účastníka stavebného konania. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžp/6/2011 z 19.01.2012 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2012 pod č. 103/2012. Uviedol, že nie je správne také právne posúdenie veci žalovaným, resp. stavebným úradom, ak vlastnícke právo stavebníka k časti stavebného pozemku, na ktorom chce stavebník umiestniť a postaviť stavbu je zapísaný na liste vlastníctva, potom námietka iného účastníka konania, ktorou tvrdí, že on, nie je stavebník, je vlastníkom presne špecifikovanej časti stavebného pozemku, nie je občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 stavebného zákona, pretože práve toto je situácia, ktorá si vyžaduje riešenie súdnou cestou v konaní o určenie vlastníctva k spornej časti stavebného pozemku, lebo len súdnym konaním o určenie vlastníctva možno vyvrátiť správnosť údajov katastra zapísaných na liste vlastníctva, ktoré v takejto situácii nemožno nadraďovať bez toho, aby stavebný úrad vyzval toho účastníka, ktorý tvrdí, že údaje na liste vlastníctva nie sú v súlade so skutočným a právnym stavom užívania a vlastníctva časti stavebného pozemku, na podanie žaloby na súd v stavebným úradom určenej lehote, lebo by sa tým poprel účel ustanovení § 137 Stavebného zákona. Napriek tomu, že žalobca nebol stavebným úradom vyzvaný na podanie žaloby v ním určenej lehote, podal dňa 26.09.2018 na stavebníka a jeho manželku žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neexistenciu vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v k.ú. G., ako parcela KN - C XXX/X o výmere 330m2, ktorá je označená v geometrickom pláne vyhotovenom L.. M. A. Geo plán z dňa 24.10.2017, ktorý bol úradne overený katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Bystrica pod č. XXXX/XXXX. ako novovytvorený pozemok parc. č. KN - C XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2 v k.ú. G., čo žalobca žalovanému správnemu úradu oznámil a preukázal dňa 26.09.2018 predložením žaloby s potvrdením jej podania na Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. 9C/72/2018, pričom žalobca súčasne navrhol prerušenie správneho konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozunmiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca videl v tom, že žalovaný a stavebný úrad nezrozumiteľne a teda nedostatočne odôvodnili svoju úvahu, že na občianskoprávnu námietku žalobcu sa nevzťahuje postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona. To, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci videl najmä v tom, že konajúce správne orgány nevykonali miestne zisťovanie napriek žiadosti žalobcu o vykonanie miestneho zisťovania, ktorý poukázal na to, že žiadosť o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. KN - C XXX/X v k.ú. G. a jeho podklady vrátane projektovej dokumentácie nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, t.j. vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a teda z nesprávnych skutkových okolností, ktoré je nevyhnutne potrebné zistiť a objasniť na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia videl žalobca okrem uvedeného aj v tom, že žalovaný správny orgán doplnenie odvolania podané žalobcom dňa 26.09.2018 nezobral vôbec do úvahy a nerozhodol ani o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 9C/72/2018, a to aj napriek tomu, že to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Žalovaný ako odvolací orgán toto nezobral vôbec do úvahy a nerozhodol ani o návrhu žalobcu na prerušenie správneho konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 9C/72/2018. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie celým obsahom správneho spisu, ako aj vykonaním obhliadky stavebného pozemku, ktorou by sa zistil skutočný stav užívania stavebného pozemku, resp. jeho časti, ktorý je súčasne aj v súlade so skutočným a právnym stavom vlastníctva stavebného pozemku, resp. jeho časti. Žalovaný žiadal záverom napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v dôvodoch odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že podáva odvolanie pre nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia a zároveň si vyhradil právo doplniť odôvodnenie odvolania v nadväznosti na nahliadnutie do spisu s tým, že žiadal, aby mu bolo písomne oznámené kedy a kde bude možné nahliadnuť do spisu. Zároveň v odvolaní citoval listinu žalovaného, s ktorou nebol oboznámený. Žalobca neuviedol v odvolaní v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a ako bude rozhodnutím stavebného úradu dotknutý na svojich subjektívnych právach. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zaoberal postupom stavebného úradu v celom rozsahu a odvolacie dôvody považuje za všeobecné a nekonkrétne. Žalobca poukázal na to, že dôvody nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu tak, ako ich žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli predmetom odvolania. Následne aj ďalšie žalobné dôvody uvádzané v žalobe neboli predmetom odvolania, preto nemôžu byť ani predmetom súdneho prieskumu s poukazom na zásadu koncentrácie v konaní. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný zaoberal postupom stavebného úradu obce G., ktorý považoval za správny a súladný so zákonom. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu sú dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu v stavebnom konaní a tiež aj žalovaný sa nimi pomerne rozsiahlo zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uviedol, že žalobný dôvod, ktorý sa týka časti vlastníctva pozemku, ktorý je podľa listu vlastníctva vo vlastníctve stavebníka nebol dôvodom na jeho riešenie a ani na rozhodnutie o jeho odkázaní na občianskoprávne konanie na súde. Nevzťahuje sa naň totiž postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona, lebo týmto postupom sa riešia len občianskoprávne námietky a iné námietky v súvislosti so zásahom do vlastníckych práv a iných práv uvedených v § 139 ods. 1 stavebného zákona. K tomuto žalobnému dôvodu zdôraznil, že list vlastníctva, ktorým sa preukazuje vlastníctvo k pozemku alebo stavbe je verejnou listinou, ktorá je platná. Tiež platí, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, vychádzajúc zo skutočností, že údaje katastra sú zapisované zákonom stanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Skutočnosť, že žalobca predložil stavebnému úradu návrh geometrického plánu na odčlenenie parcely vo vlastníctve stavebníka a následne žalobu o určenie vlastníctva nie je ešte preukázaním vlastníckeho práva. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžo/16/2016 z 21.06.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/130/2015 z 20.01.2016, z ktorého vyplýva, že samotný žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva ešte nie je dôkazom preukazujúcim opak správnosti údajov uvedených na liste vlastníctva, ani dôvodom na postup podľa § 137 stavebného zákona. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalobca od októbra 2017, keď podával námietky v konaní pred stavebným úradom, čo sa týka vlastníctva k pozemku v konaní stavebného úradu až do rozhodnutia odvolacieho orgánu dňa 20.06.2018 nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal vlastníctvo k pozemku. Námietku týkajúcu sa nesúhlasu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, nesúhlasu s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v rozhodnutí stavebný úrad zamietol z dôvodu, že mu bola predložená žiadosť, kompletná projektová dokumentácia spĺňajúca všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a všetky potrebné podklady, na základe ktorých bolo možné navrhovanú stavbu posúdiť v zlúčenom územnom a stavebnom konaní a upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Ďalej stavebný úrad uviedol, že mu boli dostatočne známe pomery v území. Námietku týkajúcu sa vlastníctva k časti pozemku č. XXX/X stavebný úrad zamietol z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve k časti uvedeného pozemku, ktorý je podľa listu vlastníctva vo výlučnom vlastníctve stavebníka. Námietku nesúhlasu so spojením územného a stavebného konania stavebný úrad zamietol z dôvodu, že podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo pri jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Stavba rodinného domu je stavbou jednoduchou a je umiestnená na pozemku stavebníka v súlade s územným plánom obce G.. K námietke nesprávneho určenia okruhu účastníkov konania stavebný úrad vyhovel a opomenutým účastníkom konania oznámil začatie konania, ktoré im aj doručil s tým, že účastníkom konania určil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok k stavbe. Námietku, že stavba nerešpektuje odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavebný úrad zamietol, pretože v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných miestností. Vzdialenosť plánovaného rodinného domu od hranice pozemku odvolateľov je 2,6m a zároveň stavebný úrad uviedol, že nedochádza k súbehu plánovaného rodinného domu a rodinného domu odvolateľa. Námietku, že stavebník nepreukázal, že nájomná zmluva uzatvorená s obcou G. bola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom a zverejnená zákonným spôsobom stavebný úrad zamietol, pretože nie je v jeho kompetencii preukazovať tieto skutočnosti. Žalovaný sa stotožnil s právnymi názormi stavebného úradu, ktoré vyslovil v prvostupňovom rozhodnutí pri odôvodnení námietok účastníkov konania. Rodinný dom stavebníka a odvolateľa - žalobcu nemajú vzájomné protiľahlé strany a nie sú stavbami susednými, takže v tomto prípade neplatia vzájomné odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ale len odstupová vzdialenosť od susedného pozemku, ktorá je dodržaná. K žalobnému bodu, že žalobca dňa 26.09.2018 doručil žalovanému návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania a žalovaný mal odvolacie konanie prerušiť uviedol, že aj keď by žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je stavba povoľovaná v čase konania na prvom stupni, prípadne v odvolacom konaní, podanie takejto žaloby nie je dôvodom na prerušenie konania. Ustanovenie § 137 Stavebného zákona sa v zásade aplikuje v súčinnosti s ustanovením § 88a ods. 3 stavebného zákona v konaní o dodatočnom povolení stavby, v prípade stavby postavenej bez stavebného povolenia na cudzom pozemku. Uviedol, že žalobca má za to, že v konaní podľa stavebného zákona postačuje účastníkom konania namietať vlastnícke právo k pozemku a stavebný úrad má podľa tohto ustanovenia automaticky vyzývať tohto účastníka konania, prípadne navrhovateľa na podanie žaloby na súde v občianskoprávnom konaní. Účelom ustanovenia § 137 stavebného zákona nie je hneď vyhodnotiť nepodložené námietky účastníka konania týkajúce sa vlastníctva k pozemku ako občianskoprávne námietky. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu 8Sžp/6/2011, ktorý však posudzoval otázku vecného bremena a nevzťahuje sa podľa žalovaného na preskúmavanú vec. 5. K správnej žalobe sa vyjadril aj stavebník, ktorý navrhoval, aby správny súd túto žalobu ako bezpredmetnú zamietol v plnom rozsahu. Mal za to, že správny orgán prejednávanú vec posúdil správne a v zmysle ustanovení § 137 stavebného zákona vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v čase konania nepreukázal vlastníctvo k predmetnej parcele, ani žiadne iné právo k nej, na čo bol zo strany správneho orgánu niekoľkokrát vyzývaný. Z tohto dôvodu nebolo nutné zo stany správneho orgánu - stavebného úradu, aby tento odkázal účastníkov konania na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie prerušil, čo tiež požiadal žalovaného preveriť. Na podporu svojho tvrdenia pripojil rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžp/6/2011 a je presvedčený, že daný rozsudok je v tejto právnej veci irelevantný, lebo sa týka úplne inej právnej veci, aj keď v príbuznej oblasti občianskoprávnych námietok uplatnených v zmysle § 137 stavebného zákona. K žalobe ako k celku považoval za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že všetci účastníci konania využili všetky zákonné prostriedky, hmotnoprávne ako aj procesné, čím do značnej miery eliminovali možnosť nezákonného a nesprávneho konania, ktorého výsledkom je žalobcami napadnuté rozhodnutie (či už rozhodnutie prvostupňového alebo odvolacieho orgánu). Ako účastník konania v priebehu správneho stavebného konania sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ako aj k odvolaniam adresovaným prvostupňovému, ako aj odvolaciemu orgánu, pričom všetky tieto sú uvedené v správnom spise, ktorý bude predmetom správneho konania. Na týchto vyjadreniach trvá a stojí si za nimi. To, že žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pod č.k. 9C/72/2018 je fakt, ale nemení to nič na skutočnosti, že v rámci správneho konania, počas ktorého nepreukázal vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že na to bol niekoľkokrát vyzývaný. Vzhľadom na to navrhol, aby správny súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol v plnom rozsahu. V prílohe predložil časti administratívneho spisu, a to oznámenia obce Kynceľová o prejednaní námietok ako aj zápisnice o občianskoprávnych námietkach a súčasne žiadosť o prešetrenie postupu stavebného konania. 6. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe, ktorú považoval za vyčerpávajúcu a na žalobnom návrhu. Ako novú skutočnosť, ktorou doplnil stav uviedol, že žaloba na určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Banská Bystrica bola úspešná pre žalobcu a súdom bolo určené, že žalobca je výlučným vlastníkom časti pozemku, a že na dotknutom pozemku neviazne bremeno prechodu. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že už v čase stavebného konania išlo o vážne mienenú námietku a nešlo o nejakú obštrukciu, čo dokazuje aj rozsudok okresného súdu, ktorý krátkou cestou súdu predložil. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe. Zdôraznil, že pre súd je záväzný skutkový stav, ktorý je platný v čase vydania rozhodnutia. Uviedol tiež, že stavebník predložil v stavebnom konaní list vlastníctva, ktorý bol považovaný a je považovaný za hodnoverný doklad. Vo vzťahu k predloženému rozsudku okresného súdu zdôraznil, že tento rozsudok nie je právoplatný. Poukázal aj na to, že stavba, ktorá bola výsledkom administratívneho konania nezasahuje do pozemku, vo vzťahu ku ktorému bolo určované vlastnícke právo v zmysle uvedeného rozsudku. Ďalší účastník L.. A. uviedol, že ako stavebník podal návrh na stavebné povolenie na základe predbežnej dohody so žalobcom, ktorú mal uzavrieť písomne. Nesúhlasil s námietkami podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko žalobca nepredložil žiadne objektivizujúce prvky na uplatnenie postupu podľa uvedeného ustanovenia. Predložený rozsudok nie je právoplatný a judikatúra, na ktorú poukázal žalobca sa týka úplne iného právneho stavu - vecného bremena. Postup žalobcu v rámci stavebného konania považoval za obštrukčný. Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s tvrdením ďalšieho účastníka, nakoľko k žiadnej písomnej dohode nedošlo. Rokovania prebehli, aby sa predišlo určovacej žalobe. Rokovania mali smerovať k tomu, že časť pozemku mala pripadnúť žalobcovi a časť mala zostať vo vlastníctve stavebníka. Ak stavebník postaví stavbu tak, ako to vyplýva z projektovej dokumentácie, dôjde k nedodržaniu vzdialeností od hranice pozemku, pokiaľ nadobudne rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica právoplatnosť. Zdôraznil, že umiestnenie stavby je výsledkom nedohody a poukázal ďalej na to, že stavebný úrad nevykonal miestne zisťovanie, inak by zistil, že miestne pomery nezodpovedajú právnemu stavu, čo by zrejme primälo stavebný úrad, aby postupoval inak. Sporná situácia podľa jeho názoru v danom prípade bránila umiestneniu stavby. Práve takáto situácia a ním podaná námietka si vyžadovala uplatnenie postupu podľa § 137 stavebného zákona. Po odstránení spornosti by v podstate tejto stavbe už nič nebránilo na základe dohody. Na otázku súdu nevedel so 100-percentnou istotou povedať, či dom v skutočnosti má byť postavený na časti pozemku, ktorý bol v zmysle predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica určený do vlastníckeho práva žalobcu. Nedá sa to zistiť, pretože na výkresoch nie sú kóty a uvedené vzdialenosti. Poverený zástupca žalovaného poukázal na výkres č. 1 projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Z tejto projektovej dokumentácie podľa neho vyplýva, že sporný pozemok v zmysle rozsudku okresného súdu nezasahuje až do stavby, to znamená stavba na ňom nebude postavená, na čo po oboznámení sa s vyhotovením tohto výkresu právny zástuca žalobcu namietal, že v ňom nie je zakreslená tá časť pozemku, ktorá vlastne je sporná a že sa z neho teda nedá posúdiť s istotou, či bude dom postavený na tejto časti pozemku alebo nebude. Ďalší účastník L.. A. doplnil, že nespochybňuje, že došlo k zmene umiestnenia stavby, než bolo predmetom predbežnej dohody. Podľa výkresov, ktoré sú súčasťou spisu zdôraznil, že boli dodržané všetky odstupové vzdialenosti v zmysle právnych predpisov. Vyjadrenia žalobcu považoval za sporné. Právny zástupca žalobcu netrval na návrhu na vykonnie obhliadky stavebného pozemku, pričom týmto návrhom v správnej žalobe v podstate chcel poukázať na nevykonanie miestnej obhliadky stavebným úradom. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. 11. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 12. Podľa § 46c stavebného zákona geodet a kartograf stavby sú zodpovední za riadne zriadenie a aktualizáciu geodetických bodov, vypracovanie návrhu vytyčovacích sietí, vybudovanie vytyčovacích sietí, vytyčovanie a kontrolné meranie geometrických parametrov priestorovej polohy stavby, vyznačenie existujúcich podzemných vedení na povrchu, meranie a zobrazenie predmetov skutočnej realizácie stavby v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením. 13. Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. (2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 14. Podľa § 60 ods. 1, 2 písm. b/ stavebného zákona (1) ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4. 15. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 16. Podľa § 137 ods. 1 až 3 stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 17. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 18. Podľa § 29 ods. 1 Správneho priadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 40 <.) alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania (§ 19 ods. 3 <. ). 19. Podľa § 40 ods. 1, 2 Správneho priadku (1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, previnenie alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. 20. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho priadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobcom podanej správnej žalobe. 22. Žalobca podanou správnou žalobou primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v nesprávnom výklade a v neaplikovaní ust. § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona stavebným úradom a žalovaným pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011 publikovaný z Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2012. Tvrdil, že nie je správne také právne posúdenie veci žalovaným a stavebným úradom, že ak vlastnícke právo stavebníka k časti stavebného pozemku, na ktorom chce stavebník umiestniť a postaviť stavbu, je zapísané na liste vlastníctva, potom námietka iného účastníka konania, ktorou tvrdí, že on a nie stavebník je vlastníkom presne špecifikovanej časti stavebného pozemku, nie je občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 stavebného zákona, pretože práve toto je situácia, ktorá si vyžaduje riešenie súdnou cestou v konaní o určenie vlastníctva k spornej časti stavebného pozemku, lebo len súdnym konaním o určenie vlastníctva možno vyvrátiť správnosť údajov katastra zapísaných na liste vlastníctva, ktoré v takejto situácii nemožno nadraďovať bez toho, aby stavebný úrad vyzval toho účastníka, ktorý tvrdí, že údaje na liste vlastníctva nie sú v súlade so skutočnými a právnym stavom užívania a vlastníctva časti stavebného pozemku, na podanie žaloby na súd v stavebným úradom určenej lehote, lebo by tým poprel účel § 137 stavebného zákona. 23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/130/2015-51 z 20.01.2016 v obdobnej veci, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/16/2016 z 21.06.2017, kde vyplynula spornosť otázky, či v správnom konaní (išlo o stavebné konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby) nastal dôvod na aplikáciu § 137 ods. 2 stavebného zákona, resp. otázky, či bol správny postup stavebného úradu, ak si urobil úsudok o námietkach sám. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nebol dôvod na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, pretože stavebný úrad bol podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu, listom vlastníctva, vydaným príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Súčasne vyjadril záver, že poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011 nie je akceptovateľné, pretože sa ním riešila iná otázka (na rovnaký rozsudok poukázal v správnej žalobe aj žalobca). Najvyšší súd SR v konaní o odvolaní proti rozsudku krajského súdu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov na základe dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd s poukázaním na ust. § 8 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 7 písm. c/, § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a 2, § 71 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, § 18 ods. 1 až 3, § 40 ods. 1 Správneho poriadku súhlasil s názorom žalovaného a krajského súdu, s tým, že údaje zapísané v príslušnom katastri sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, vychádzajúc zo skutočnosti, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom, len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov katastra znamená povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 katastrálneho zákona, na základe čoho správny orgán v danom konaní nemal dôvod pochybovať o správnosti zápisu vlastníckeho práva k parcelám zapísaným na liste vlastníctva v prospech žalobcu. Skonštatoval tiež, že v čase rozhodovania správnych orgánov nedošlo k preukázaniu nesprávnosti záväzného zápisu v katastri nehnuteľností a v konaní stavebník predložil doklady preukazujúce, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a zároveň preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých je povolená stavba umiestnená. Uzavrel tiež, že postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona, by bol na mieste len v tom prípade, ak by bola stavba postavená na cudzom pozemku, t.j, ak by stavebník nepreukázal vlastníctvo alebo iné právo k pozemku (§ 139 ods. 1 stavebného zákona), čo nebol daný prípad a stavebný úrad preto po zistení, že sú splnené podmienky žiadosti stavebníka vyhovel. 24. S uvedenými názormi súdov v označených rozsudkoch sa možno stotožniť a možno z nich možno vyvodiť relevantné závery, ktoré dopadajú na prejednávanú vec. Konkrétne potvrdzujú správnosť úvah žalovaného vyjadrených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že na námietky žalobcu v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, sa nevzťahoval postup podľa § 137 stavebného zákona, pretože „list vlastníctva, ktorým sa preukazuje vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe je verejná listina, ktorá je platná. Tiež platí, že údaje zapísané v príslušnom katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, vychádzajúc zo skutočnosti, že údaje katastra sú zapisované zákonom stanoveným postupom, len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. To, že odvolatelia predložili stavebnému úradu návrh geometrického plánu na odčlenenie parcely vo vlastníctve stavebníka nie je preukázaním vlastníckeho práva a ani dôvodom na prerušenie konania. Uvedené platí aj v odvolacom konaní, v ktorom odvolatelia požadovali odvolacie konanie prerušiť z dôvodu predbežnej otázky, pretože nimi bola podaná žaloba na Okresný súd Banská Bystrica na určenie vlastníctva". Dôvodná nebola ani nadväzujúca žalobná námietka, že postup stavebného úradu a žalovaného nebol súladný so závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v sp.zn. 8Sžp/6/2011 z 19.01.2012, pretože sa ním riešila iná právna otázka týkajúca sa vecného bremena, o zapísaní ktorého v katastri nehnuteľnosti neboli pochybnosti, pričom spornou sa javila byť otázka účinkov vecného bremena (in rem, resp. in personam). Vyriešenie uvedenej spornosti bolo pre rozhodnutie v tejto veci dôležité, čo nemožno stotožňovať s odlišnou skutkovou a právnou situáciou daného prípadu, pričom ani žalobca závery označeného rozsudku na daný prípad neindividualizoval spôsobom, z ktorého by bol zrejmý konkrétny dopad jeho záverov na preskúmavaný prípad. 25. Žalobca sa mýlil pokiaľ namietal, že pre daný prípad nie je správne právne posúdenie veci nepovažujúce námietku účastníka stavebného konania (žalobcu), ktorou tvrdil, že on a nie stavebník je vlastníkom presne špecifikovanej časti stavebného pozemku, za občianskoprávnu námietku v zmysle § 137 stavebného zákona, pretože práve toto je situácia, ktorá si vyžaduje riešenie súdnou cestou v konaní o určenie vlastníctva k spornej časti stavebného pozemku. Tento záver by totiž v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v rozsudku sp.zn. 3Sžo/16/2016 z 21.06.2017 nadobudol dôvody legitimizujúce jeho uplatnenie spôsobom, ktorý presadzuje žalobca v prípade, pokiaľ by bol v čase vydania rozhodnutia o žiadosti žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebnom povolení dôvodný predpoklad, že stavba má byť umiestnená a postavená na cudzom pozemku (vo vlastníctve žalobcu); ktorý dôvodný predpoklad podaná určovacia žaloba ani geometrický plán sami o sebe neosvedčovali. To jest vtedy, ak by stavebník dostatočne presvedčivo nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, čo nebol daný prípad, pretože ho preukázal listom vlastníctva, ktorý je v súlade s § 70 a § 71 katastrálneho zákona hodnoverným podkladom preukazujúcim práva z neho plynúce určeným a použiteľným práve na takéto účely. Stavebný úrad preto po zistení, že sú splnené zákonné podmienky žiadosti stavebníka vyhovel a vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný nemal dôvod v odvolacom konaní zrušiť. Nerešpektovanie hodnoverného dokladu osvedčujúceho vlastnícke právo žalobcu k stavebnému pozemku (listu vlastníctva) vydaného príslušným orgánom v osobitnom konaní po splnení špecifických zákonom stanovených podmienok, na ktorý doklad bol povinný stavebný úrad a žalovaný prihliadať, pretože nebol preukázaný opak, by naopak predstavovalo svojvôľu. 26. Je síce správna všeobecná úvaha žalobcu (vyplývajúca z účelu civilného sporového konania), že pokiaľ je vlastnícke právo stavebníka k stavebnému pozemku (alebo jeho časti), na ktorom chce stavebník umiestniť a postaviť stavbu, zapísané na liste vlastníctva, potom len súdnym konaním o určenie vlastníctva možno vyvrátiť správnosť údajov katastra zapísaných na liste vlastníctva. Avšak v danom prípade je tento koncept potrebné vykladať v podmienkach správneho (stavebného) konania, konkrétne v súlade s účelom a významom inštitútu občianskoprávnej námietky podľa § 137 stavebného zákona, z ktorého plynie, že nie vždy je spor o vlastnícke právo k stavebnému pozemku vyvolaný účastníkom stavebného konania o umiestnenie stavby alebo o vydanie stavebného povolenia dôvodom na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, resp. dôvodom na prerušenie konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 v nadväznosti na § 40 Správneho poriadku. O dôvod na prerušenie konania v danom prípade v súlade s uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu nešlo, nakoľko z jeho záverov jasne vyplynulo, že rozhodnutím iného orgánu verejnej správy v osobitnom správnom (katastrálnom) konaní, po splnení špecifických zákonných podmienok tohto konania, bolo o predbežnej otázke vlastníckeho práva stavebníka k stavebnému pozemku ako celku rozhodnuté a to spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Rozhodnutie v katastrálnom konaní, právny obsah ktorého bol osvedčený listom vlastníctva vzťahujúcim sa na stavebný pozemok, predstavovalo v spojenom územnom a stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, právoplatne vyriešenú predbežnú otázku vlastníckeho práva stavebníka k stavebnému pozemku. Keďže týmto rozhodnutím boli prvostupňový orgán ako aj žalovaný, ako príslušné orgány verejnej správy viazané, nemali žiadny dôvod jeho závery spochybňovať. Následne preto nevznikla potreba prerušiť konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Absenciu samostatného výroku o nevyhovení procesnému návrhu na prerušenie konania nemožno považovať za takú vadu, ktorá by sama o sebe spôsobila nezákonnosť meritórneho rozhodnutia. Ide skôr o vadu formálnu, pričom úvahy a závery žalovaného k tejto otázke sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zrušenie rozhodnutia a opakovanie správneho konania pre odstránenie formálnych vád s vopred známym rovnakým výsledkom rozhodnutia o predmete konania nie je účelom správneho súdnictva. 27. Stavebný úrad je na účely vydania rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby povinný skúmať a posudzovať splnenie zákonných požiadaviek na ochranu záujmov chránených stavebným zákonom, najmä súlad s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou ale aj dodržiavanie stavebnotechnických kritérií alebo noriem a iných zákonných požiadaviek v zmysle ust. § 37 a nasl. a § 62 a nasl. stavebného zákona. Jeho úlohou je vyhodnotiť skutkový stav zistený z podkladov predložených stavebníkom, zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov ako aj z vlastných zistení a na základe autonómneho právneho posúdenia priliehavého zistenému skutkovému stavu veci samostatne rozhodnúť. Z platnej právnej úpravy plynie, že na vydanie rozhodnutia, ktorým sa vydá stavebné povolenie je potrebné kumulatívne splnenie všetkých jednotlivých zákonných požiadaviek. Naopak na rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o vydanie stavebného povolenia zamietne postačuje, ak čo len jedno zo záväzných stanovísk nebude umožňovať realizáciu stavebného zámeru (z dôvodu nezabezpečenej ochrany stavebným zákonom chráneného jednotlivého záujmu) alebo pre nesplnenie inej jednotlivej zákonnej požiadavky (napr. nesúlad s územným plánom, ale aj nedostatok splnenia podmienok oprávňujúcich stavebníka realizovať stavbu na stavebnom pozemku). 28. V danom prípade išlo o spojené územné konanie so stavebným konaním podľa § 39 ods. 4 stavebného zákona. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Vzhľadom na to, že nešlo o prípad umožňujúci vyvlastnenie, bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zreteľne podmienené vlastníckym alebo iným právom navrhovateľa k pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Obdobne podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) 29. Z citovaných ustanovení stavebného zákona plynie zrozumiteľný záver, že stavebný úrad bol povinný v spojenom územnom a stavebnom konaní mimo iného overiť preukázanie vlastníckeho práva stavebníka k stavebnému pozemku (preukázanie iného práva oprávňujúceho ho na stavbu v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona nebolo potrebné, nakoľko oň v danom prípade zjavne nešlo), na ktorom mala byť umiestnená, resp. postavená stavba. Túto povinnosť si splnil overením vlastníckeho práva stavebníka preukázaného predložením príslušného listu vlastníctva k stavebnému pozemku, z ktorého vyplynulo vlastnícke právo stavebníka k stavebnému pozemku v celosti. Nebolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu ani žalovaného zaoberať sa užívacími pomermi, resp. ich nesúladom s právnym stavom, ktorý vyplýval z údajov katastra nehnuteľností, a ktorý tak bol na účely stavebného konania jednoznačný a preukázaný hodnoverným podkladom (listom vlastníctva). Stavebný úrad nad rámec svojich povinností umožnil žalobcovi v správnom konaní dosiahnuť dohodu o usporiadaní vlastníckych vzťahov so stavebníkom, ktorý bol vlastníkom stavebného pozemku v celosti. Po tom, čo bolo zrejmé, že jej dosiahnutie nie je reálne, pokračoval v konaní zákonným procesným spôsobom. V tejto súvislosti je vhodné doplniť, že nie je úlohou stavebného úradu poskytovať ochranu pred zásahom do pokojného stavu v súlade s § 5 Občianskeho zákonníka, a to ani vzhľadom na to, že stavebným úradom bola obec, ktorá v stavebnom konaní plnila úlohy preneseného výkonu štátnej správy, ktoré si nemožno zamieňať s úlohami orgánu územnej samosprávy. Stavebný úrad, rovnako ako žalovaný boli ako orgány verejnej správy (štátne orgány) povinné postupovať v súlade čl. 2 ods. 2 Ústavy SR („Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."), z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania týchto orgánov, ktorého porušenie v danom prípade z dôvodov uplatnených v správnej žalobe zistené nebolo. 30. Žalobca tvrdil, že napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich majetkových právach a vlastníckom práve k časti stavebného pozemku odčlenenej geometrickým plánom, ku ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho práva podaním určovacej žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica, a to nezákonným a nesprávnym povolením stavby rodinného domu na pozemku parc. č. KN C XXX/X v k.ú. G., t.j. aj na predmetnej časti pozemku, ku ktorej sa domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva, v dôsledku čoho by malo dôjsť k výstavbe predmetnej stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu v prípade opodstatnenosti občianskoprávnej námietky žalobcu vznesenej v správnom konaní a úspechu žalobcu v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva. Žalobca tvrdil, že stavebník nie je vlastníkom celého stavebného pozemku parc. č. KN C XXX/X v k.ú. G. o výmere 330m2, ale len časti o výmere 278m2, pretože vlastníkom stavebného pozemku v časti označenej geometrickým plánom o výmere 52m2 je žalobca. Žalobca tak namietal nedostatok vlastníckeho práva stavebníka k časti stavebného pozemku parc. č. KN C XXX/X v k.ú. G. o výmere 52m2 priľahlej k jeho susediacemu pozemku (ktorú časť žalobca užíva) a súčasne v správnej žalobe tvrdil, že plánovaná stavba rodinného domu stavebníka mala byť umiestnená a povolená aj na tomto stavebnom pozemku odčlenenom geometrickým plánom žalobcu, ku ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho práva určovacou žalobou. Počas správneho konania ani v rámci správnej žaloby však žalobca nepredložil žiadny vierohodný poklad (napríklad výsledky merania geometrických parametrov priestorovej polohy budúcej stavby tak, ako bolo navrhované jej umiestnenie a osadenie vypracované autorizovaným geodetom v súlade s § 46c stavebného zákona, resp. ním zabezpečené vytýčenie stavby geodetom - § 75 stavebného zákona a pod.), ktorým by toto tvrdenie preukazoval. Nebol si týmto záverom istý ani na pojednávaní, kde dôvod svojho neistého tvrdenia odôvodňoval práve nedostatkom vyznačenia kót a meraných vzdialeností na výkresoch projektovej dokumentácie. Teda išlo len o nepodložené tvrdenie žalobcu. 31. Stavebný úrad, hoci disponuje odborným aparátom (zamestnancom spĺňajúcim osobitný kvalifikačný predpoklad podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona), sám nie je oprávnený takéto skutkové zisťovanie vykonávať, čo vyplýva z toho, že zákon odborné činnosti tohto charakteru zveruje iným odborne kvalifikovaným osobám - geodetom (§ 46c, § 75 ods. 1 stavebného zákona). Bez zabezpečenia uvedených podkladov tak nemalo žiadny význam vykonanie miestneho zisťovania stavebného úradu, ktorý by bez vyznačenia hraníc pozemkov a vytýčenia presnej polohy zamýšľanej stavby v rámci týchto hraníc geodetom, nemal možnosť vykonaním miestneho zisťovania dosiahnuť preukázanie tvrdení žalobcu. Pokiaľ stavebný úrad nemal pochybnosti o tom, že žiadosť stavebníka poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a boli mu dobre známe pomery staveniska, pričom opak žalobca okrem svojho tvrdenia nijako relevantne nepreukázal, nič mu nebránilo v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania upustiť. Povinnosť stavebníka vytýčiť stavbu mu podľa § 75 ods. 1 stavebného zákona vzniká až bezprostredne pred začatím realizácie stavby, t.zn. v priebehu územného a stavebného konania vytýčenie presného umiestnenia plánovanej stavby na stavebnom pozemku stavebník nebol povinný vykonať. Stavebný úrad má sám povinnosť to overovať až v kolaudačnom konaní, kde v súlade s § 81 ods. 1 stavebného zákona najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Preukázanie tvrdení žalobcu týkajúcich sa umiestnenia stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. na jeho časti, ku ktorej si určenie vlastníckeho práva uplatnil civilnou žalobou, v rámci spojeného územného a stavebného konania tak bolo výlučne na ňom (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Pokiaľ svoje tvrdenia žalobca hodnovernými podkladmi nepreukázal, nič nebránilo stavebnému úradu postupovať v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, nakoľko išlo o jednoduchú stavbu a podmienky umiestnenia stavby boli jednoznačné, vzhľadom na preukázané vlastnícke pomery v území (vlastnícke právo stavebníka k stavebnému pozemku) a na regulatívy územného plánovania, ktoré takému postupu neprekážali. 32. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol aký konkrétny zásah do jeho vlastníckeho alebo iného subjektívneho práva mu vydaním napadnutého rozhodnutia vznikol, priamo mu hrozí alebo sa ho bezprostredne dotýka, pričom v súlade s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 177 ods. 1 SSP sa môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv na správnom súde len ten, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. Správny súd to zaňho urobiť nemohol, pretože by tým v rozpore s ust. § 134 ods. 1 SSP dopĺňal správnu žalobu, obsah ktorej je vo výlučnom dispozičnom oprávnení žalobcu. Tvrdenie, že stavba mala byť umiestnená a postavená na tej časti stavebného pozemku vymedzenej geometrickým plánom, vo vzťahu ku ktorej žalobca podal civilnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním, žalobca neosvedčil. 33. Žalobca na pojednávaní predložil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C/72/2018-170 z 13.09.2019, z ktorého vyplýva, že bol so žalobou o určenie vlastníckeho práva k časti stavebného pozemku (zatiaľ neprávoplatne) úspešný. Prvostupňový orgán a žalovaný však vychádzali zo skutkového stavu zisteného v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, čo je stav rozhodujúci aj pre rozhodnutie správneho súdu. Na základe právneho stavu zisteného pred vydaním prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia boli odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby stavebníka od spoločných hraníc pozemkov so susedným pozemkom vo vlastníctve žalobcu zachované. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý sa spravidla zhoduje so stavom v čase jeho vydania. Preto nebolo možné na tento rozsudok pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadať ako na jeho podklad. 34. Na základe skutkového stavu zisteného žalovaným a žalobných námietok tak možno pripustiť len to, že v prípade dosiahnutia právoplatného úspechu žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej časti stavebného pozemku by zrejme mohlo dôjsť k zmenšeniu vzdialenosti medzi navrhovanou stavbou a spoločnou hranicou pozemkov so žalobcom, ktorá by sa posunula (zmenšila) smerom k stavbe, čo žalobca aj výslovne namietal. Nie je však známe o akú vzdialenosť by sa takto zmenšila uvedená vzdialenosť (žalobca ju nekvantifikoval a správny súd to zaňho urobiť nemohol) a teda súdu nie je známe, či by sa zmenšila pod úroveň požadovanú právnym predpisom určujúcim pravidlá odstupov stavieb (§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 432/2002 Z.z.). Podľa daného stavu táto vzdialenosť bola 2,6m, pričom najmenšia povolená vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m. Pokiaľ sa žalobca právne akceptovateľným konkrétnym spôsobom nedomáhal ochrany pred zásahom do jeho subjektívnych práv uvedeným spôsobom (opis obsahu námietok podaných v rámci správneho konania, ktorý smeroval najmä k odstupom stavieb a vo vzťahu k odstupu stavby od spoločnej hranice pozemkov len všeobecne konštatuje jej nerešpektovanie, nestačí k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o zásahu do subjektívnych práv žalobcu a o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia) správny súd mu, viazaný postupom podľa § 134 ods. 1 SSP, t.j. z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobcom podanej správnej žalobe, nemohol poskytnúť právnu ochranu. 35. Pre úplnosť je vhodné doplniť, že, ak by sa aj vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou rodinného domu stavebníka a spoločnou hranicou pozemkov so žalobcom, pre prípad právoplatného úspechu v sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva k časti stavebného pozemku mala zmenšiť pod zákonom stanovenú hranicu (2m), ani v tomto prípade by to nebol dôvod na prerušenie konania, nakoľko v prípade stretu záujmov účastníkov stavebného konania vyplývajúcich z vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám, ktoré svojou povahou nedávajú dôvod na uplatnenie postupu podľa § 137 stavebného zákona, je spravidla potrebné uplatňovať zásadu proporcionality (úmernosti). Kolízia záujmov sa v súlade so zásadou proporcionality (ako interpretačným pravidlom) rieši uprednostnením práva jedného účastníka konania pred právom alebo záujmom druhého účastníka konania, ktoré mu ustupuje. Práva oboch účastníkov konania sú si formálne rovnocenné, avšak potrebné je zaoberať sa faktickým dopadom uplatnenia alebo uznania práv oboch účastníkov konania v tom zmysle, že čím väčšia je miera nenaplnenia či ujma na jednom princípe (práve), tým vyššia musí byť miera naplnenia princípu (práva) druhého. Po zohľadnení uvedenej zásady na podmienky daného prípadu by teda stavebníkovi v prípade prerušenia správneho konania z dôvodu začatia sporového konania o určení vlastníckeho práva k časti stavebného pozemku (s neistým výsledkom a bez možnosti časového ohraničenia) bolo v podstate na neurčito odopreté právo stavby, ktoré je súčasťou obsahu ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Do jeho subjektívnych práv by tak bolo zasiahnuté v podstatne väčšom rozsahu a intenzite v pomere k nedodržaniu práva žalobcu na odstup stavby od spoločnej hranice pozemkov, ktorého nedodržanie nie je fakticky podopreté ani len kvantitou takého - len potenciálneho zásahu, a vzhľadom na neprávoplatné rozhodnutie o civilnej žalobe žalobcu nie je zrejmé, či k nejakému zásahu vôbec mohlo fakticky dôjsť. Ak by aj došlo, nie je zrejmé ako by to negatívne ovplyvnilo užívanie tejto časti pozemku žalobcom. Kolízia právnych záujmov žalobcu a stavebníka v správnom konaní, v ktorom sa žalobca domáhal prerušenia konania z dôvodu vznesenej občianskoprávnej námietky, resp. z dôvodu začatia súdneho konania o predbežnej otázke, teda bola stavebným úradom a žalovaným vyriešená zákonne konformným spôsobom (lege artis) v prospech stavebníka, ktorý náležite preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok hodnovernými podkladmi, pričom nimi osvedčované skutočnosti - práva, ktorých správnosť a zákonnosť zákon prezumuje, pokiaľ sa nepreukáže opak, boli žalobcom len spochybnené, nie však vyvrátené predložením (alebo navrhnutím) iných - protichodných hodnoverných podkladov (dôkazov). V prospech žalobcu tak vystupovala aj zásada právnej istoty. 36. Žalobca v správnej žalobe navrhol vykonanie dokazovania celým obsahom správneho spisu, listinami priloženými k žalobe a fotodokumentáciou, s ktorými sa správny súd oboznámil. Navrhol tiež vykonanie obhliadky stavebného pozemku (od ktorého návrhu na pojednávaní upustil), ktorou by sa zistil skutočný stav jeho užívania stavebné a o priebehu administratívneho konania podal na nariadenom pojednávaní správu. Správny súd teda len poznamenáva, že v súlade s § 120 SSP je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, nakoľko správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. 37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené vyhľadávať, dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad a už vôbec nie rozhodovať na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby, bez konkretizovania subjektívnych práv žalobcu, ktoré mali byť napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté s vymedzením spôsobu, ktorým mali byť porušené alebo priamo dotknuté, neumožňovali správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). 38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 40. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.