Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/195/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200544 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200544.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, adresa: Svätoplukova 9, 979 01 Rimavská Sobota, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 7290/2019-740, č. záznamu 29520/2019 zo dňa 25.06.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia, so sídlom T. G. Masaryka 22, 960 01 Zvolen, ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj len „lesnícko-drevárska inšpekcia“ alebo „inšpekcia“) rozhodnutím č. 16739/2019 zo dňa 10.04.2019 č. sp. 2313/2019-2002, žalobcovi Mestu Rimavská Sobota (ďalej aj len „Mesto“), v zmysle § 17 ods. 5 písm. b) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“), uložila pokutu vo výške 2 000 Eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt neviedol systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve a ďalej žalobcovi v zmysle § 13 ods. 3 zákona o dreve uložila opatrenia - povinnosť vypracovať, viesť a uplatňovať systém náležitej starostlivosti podľa § 4 Zákona o dreve v spojení s článkom 4 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20.10.2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „nariadenie o dreve“). 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že lesnícko-drevárska inšpekcia pristúpila k sankcionovaniu žalobcu na základe výsledkov vykonaného štátneho dozoru, zaznamenaných v protokole č. 5/2019-D., pretože jej nepredložil systém náležitej starostlivosti podľa zákona o dreve, ktorá povinnosť mu vyplýva z titulu, že je hospodárskym subjektom podľa článku 2 písm. c) nariadenia o dreve. Inšpekcia klasifikovala žalobcu ako hospodársky subjekt vychádzajúc z predložených príjmových pokladničných dokladov a vychádzajúc z toho, že žalobca ako prvý v poradí uviedol drevo na vnútorný trh na účely distribúcie konečným spotrebiteľom. 3. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, v ktorom namietal nesprávnosť uloženia pokuty, pretože v zmysle nariadenia o dreve ani zákona o dreve nemá postavenie hospodárskeho subjektu, a teda nemá ani povinnosť viesť a uplatňovať systém náležitej starostlivosti, pretože nedodáva drevo na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, pričom predaj dreva realizuje výlučne formou predaja vyznačených stojacich stromov (predajom dreva na pni). 4. Odvolací orgán - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím zo dňa 25.06.2019 č. záznamu 29520/2019, č. sp. 7290/2019-740 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) predposlednú vetu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v znení „Opatrenie je potrebné vykonať v lehote do 30. mája 2019 a trvale ho viesť.“ nahradil nasledovným znením: „Opatrenie je potrebné vykonať v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a trvale ho viesť.“, s tým, že samostatným výrokom rozhodol, že ostatné časti rozhodnutia lesnícko-drevárskej inšpekcie zostávajú nezmenené. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím lesnícko-drevárskej inšpekcie o uložení sankcie žalobcovi ako aj o uložení povinnosti vypracovať, viesť a uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Aj podľa názoru žalovaného žalobca pri predaji dreva na pni vykonáva podnikateľskú činnosť, čo vyplýva z kúpnej zmluvy č. KZ 92-2018 zo dňa 11.06.2018 uzatvorenej medzi Mestom ako predávajúcim a MK&MK HOLZ, s.r.o. ako kupujúcim. Ministerstvo malo za preukázané, že odvolateľ, nakoľko „predával drevnú hmotu“ (podľa čl. II. ods. 1 kúpnej zmluvy), túto prvýkrát uvádzal na trh ako „surové drevo“ (čo preukazuje čl. V. ods. 2 kúpnej zmluvy), na ktoré sa vzťahuje nariadenie, toto surové drevo aj prvýkrát uviedol na trh a má teda aj postavenie hospodárskeho subjektu, ktorý je podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia povinný uplatňovať pri uvádzaní dreva alebo výrobkov z dreva na trh náležitú starostlivosť a na tento účel používať rámec postupov a opatrení podľa čl. 6 nariadenia (podľa ods. 17 úvodnej časti a čl. 6 nariadenia ako „systém náležitej starostlivosti“). Je pritom právne irelevantné, kto ťažbu vykonal, nakoľko rozhodujúce pri klasifikovaní osoby ako hospodárskeho subjektu je to, či dodáva „drevo prvýkrát na trh“, a to alebo „na účely distribúcie“ alebo „použitia v rámci obchodnej činnosti“. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom inšpekcie vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí, že v tomto prípade sa hospodárskym subjektom na účely zákona o dreve stala spoločnosť, s ktorou osoba podliehajúca dozoru uzavrela kúpnu zmluvu na predaj dreva na pni. Pokiaľ odvolateľ namietal, že Mesto nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, žalovaný konštatoval, že odvolateľ si odporuje v samotnom odvolaní, ak na jednej strane uvádza, že Mesto nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a na druhej strane v ďalšom odseku uvádza, že Mesto predáva drevo z lesov mesta. Poukázal na § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého mesto (ako obec) je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Pokiaľ teda postavenie mesta, ako samostatného územného samosprávneho celku SR vymedzuje zákon a zákonom mu boli delegované aj príslušné kompetencie, medzi ktoré patrí aj hospodárenie s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľa, že Mesto ako obhospodarovateľ lesa, patrí medzi organizácie nezaložené alebo nezriadené na podnikanie. Zodpovedajú tomu aj údaje uvedené na webovej stránke mesta Rimavská Sobota. 6. Žalovaný konštatoval, že napriek tvrdeniu žalobcu, že Mesto nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a prípady podnikateľskej alebo obchodnej činnosti rieši v rámci zriadenej organizácie Technické služby mesta Rimavská Sobota, ministerstvo zistilo, že vo výpise z účtu Mesta je zaznamenaná platba kupujúceho. Rovnako z overených „príjmových pokladničných dokladov“, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vyplýva, že príjemcom za predaj palivového dreva, ktoré boli vydané fyzickým osobám, bolo Mesto, a nie Technické služby mesta Rimavská Sobota. 7. Žalovaný považoval za preukázané, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, keďže predaj tovaru patrí do podnikateľskej činnosti. Pritom, pri prvom uvádzaní dreva na trh nemusí ísť iba o „obchodnú činnosť“, nakoľko podľa článku 2 písm. b) nariadenia prvým uvádzaním dreva na trh je aj uvádzanie dreva „na účely distribúcie“. 8. Je irelevantné kto ťažbu stromov vykonáva, resp. vykonal. Pre posúdenie toho, či daný subjekt je alebo nie je hospodárskym subjektom podľa zákona o dreve (ktorý uvádza drevo prvýkrát na trh) je v tomto prípade podstatné, že predmetom predaja bolo palivové drevo, ktoré je explicitne uvedené v prílohe nariadenia ako drevo, na ktoré sa vzťahuje nariadenie a ďalej to, že sa jednalo o prvý predaj a teda uvedenie dreva na trh. 9. K odvolacej námietke, že „Mesto ako obhospodarovateľ, prostredníctvom ustanoveného odborného lesného hospodára vedie predpísanú lesnú evidenciu“, žalovaný uviedol, že táto povinnosť mu vyplýva ako obhospodarovateľovi lesa z ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, pričom vedenie lesnej hospodárskej evidencie nebolo dôvodom pre uloženie pokuty a opatrenia. 10. K „predaju dreva na pni“ žalovaný konštatoval, že pokiaľ Mesto realizuje takýto predaj, a teda predmetom predaja je „drevo“, je irelevantné, či je toto odpredávané na pni alebo až po jeho ťažbe. Ide totiž o prvý predaj dreva a tým aj o jeho prvé uvedenie na trh. Je právne irelevantné, či Mesto má alebo nemá právo ani povinnosť skúmať, či daný subjekt, ktorému odpredalo drevo na pni toto ďalej distribuuje alebo je jeho konečným užívateľom. 11. Podľa žalovaného, nakoľko predmetom predaja bolo palivové drevo, ktoré bolo takto uvedené na trh po prvýkrát na území Slovenska, ako členského štátu EÚ, má Mesto postavenie hospodárskeho subjektu, ktorý je povinný viesť systém náležitej starostlivosti. Takúto povinnosť má každý hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh; neplatí to, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém (v súčasnosti iba na dovozcov dovážajúcich drevo do Európskej únie z Indonézie). 12. Systém náležitej starostlivosti sa vyhotovuje vo forme dokumentu, v listinnej alebo elektronickej podobe, pred uvedením dreva na trh a jeho účelom je deklarovanie toho, aké opatrenia hospodársky subjekt vykonáva za tým účelom, aby nedošlo z jeho strany pri uvádzaní dreva na trh k tomu, že ním uvádzané drevo na trh by pochádzalo z nelegálnej ťažby a bolo by uvádzané na trh nelegálne. Je v záujme štátu a Európskej únie, ako aj občanov Slovenskej republiky chrániť životné prostredie, k čomu smeruje aj stanovená povinnosť hospodárskych subjektov. 13. Podľa žalovaného lesnícko-drevárska inšpekcia dostatočne spoľahlivo zistila skutočný stav veci, správne aplikovala i ustanovenia zákona o dreve a zabezpečila v správnom konaní všetky práva účastníka konania. Výšku uloženej pokuty odôvodnila dostatočne, pričom bolo zohľadnené, že táto má pôsobiť do budúcnosti preventívne, nie likvidačne. Inšpekcia uložila pokutu v najnižšej možnej sadzbe ustanovenej zákonom o dreve, keď v zmysle § 17 ods. 5 písm. b) môže orgán dozoru uložiť za iný správny delikt podľa ods. 1 písm. b), c) alebo písm. d) pokutu od 2 000 Eur do 10 000 Eur. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pri určovaní výšky pokuty prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol na súčinnosť osoby podliehajúcej dozoru a na skutočnosť, že z jej strany išlo o prvé porušenie zákona o dreve. Zdôraznil prvoradú úlohu sankcie, ktorou je v danom prípade úloha výchovná a preventívna, aby zo strany osoby podliehajúcej dozoru nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu zákona o dreve, rovnako aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých má odradiť od protiprávneho postupu. 14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia lesnícko-drevárskej inšpekcie, a to z dôvodov, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 15. Žalobca namietal, že charakteristika žalobcu ako hospodárskeho subjektu je v priamom rozpore s Oznámením komisie C(2016) z 12.06.2016 obsahujúcim tzv. Príklady scenárov definujúcich hospodársky subjekt, pričom ide o usmerňovací dokument k nariadeniu o dreve. 16. Záver o nesprávnosti definovania žalobcu ako hospodárskeho subjektu odôvodňoval tým, že podľa „Scenára 10“ platí, že hospodárskym subjektom je napríklad majiteľ lesa, ktorý vyrúbe stromy vo svojom lese a drevo predá zákazníkom alebo ho spracuje vo vlastnej píle. K takejto činnosti zo strany žalobcu ale nedošlo. 17. Podľa žalobcu predaj bol v posudzovaných prípadoch realizovaný spôsobom popísaným v „Scenári 10a“, v zmysle ktorého platí, ak majiteľ lesa predá právo na ťažbu dreva na pni, ktoré sa nachádza na jeho pozemku určitej obchodnej spoločnosti na účely distribúcie alebo použitia v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti danej spoločnosti, stáva sa hospodárskym subjektom daná obchodná spoločnosť, nie však majiteľ lesa. 18. Závery žalovaného, podľa ktorých žalobca kupujúcim nepredával právo ťažby, ale drevo ako konečný produkt nemôžu obstáť. Žalobca na základe kúpnych zmlúv realizoval vždy len predaj práva na ťažbu, ktorého cena bola určená na základe množstva vyťaženej drevnej hmoty. Žalobca nikdy ťažbu dreva, či iné jeho spracovanie nerealizoval. Na takéto činnosti nemá ani potrebné vybavenie, ani personálne kapacity. Ťažba dreva bola realizovaná buď obchodníkom s drevom na účely ďalšieho spracovania a distribúcie alebo jeho ďalšieho použitia v rámci obchodnej činnosti daného obchodníka alebo inou osobou na účely vlastnej činnosti, teda plne v intenciách Scenára 10a. 19. Žalobca poukázal na článok 2 písm. c) nariadenia o dreve, v zmysle ktorého je obchodníkom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Uvádzaním dreva na trh v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia o dreve je dodávanie dreva a výrobkov z dreva, akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti. Žalobca pritom tvrdil, že drevo alebo výrobky z dreva nikdy nedistribuoval a tieto ani nikdy v rámci svojej obchodnej činnosti nepoužíval. Žalobca preto nemôže mať postavenie hospodárskeho subjektu v zmysle nariadenia o dreve. 20. Nariadenie o dreve vo svojej prílohe obsahuje vymedzenie dreva a výrobkov z dreva, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, pričom právo na ťažbu dreva, ani predaj celých stromov, t. j. dreva na pni tak, ako tomu bolo pri predaji v kontrolovanom prípade v tejto prílohe uvedený nie je. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že nemohlo ísť z jeho strany o úkony (predaj práva ťažby), ktoré by na jeho strane zakladali postavenie hospodárskeho subjektu. 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas odvolacieho konania a na uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí lesníckej inšpekcie. 22. K poukazovaniu na Oznámenie komisie C(2016) zo dňa 12.02.2016, obsahom ktorého sú príklady scenárov, osobitne na scenár 10a žalovaný uviedol, že oznámenie ako dokument má pre členské štáty EÚ len odporúčací charakter a nie je právne záväzné. Problematika hospodárenia v lesoch v nadväznosti na oblasť uvádzania dreva a výrobkov na vnútorný trh je právne rozdielne upravená v jednotlivých právnych predpisoch členských štátov EÚ. Scenár 10a nie je možné aplikovať, pretože v predmetnej veci žalobca nepredal právo na ťažbu na pni v súlade s právnymi predpismi SR. 23. Nesprávnosť názoru žalobcu, že on nie je hospodárskym subjektom a systém náležitej starostlivosti by mali viesť subjekty, ktorým drevo predal s poukazom na scenár 10a Oznámenia, preukazuje aj skutočnosť, že aplikáciou jeho názoru by nastala taká skutočnosť, že subjekty, ktoré podľa výkladu žalobcu mali byť hospodárskymi subjektmi, by de facto nemali ani možnosť vytvoriť a viesť systém náležitej starostlivosti, nakoľko tieto subjekty nemajú ani len základné dokumenty tvoriace podklad pre vytvorenie a vecne správne vedenie systému náležitej starostlivosti, čím by tak došlo k zmareniu účelu nariadenia a zákona o dreve vo veci vedenia systému náležitej starostlivosti pri uvádzaní dreva na vnútorný trh. Jedine žalobca má k dispozícii a vedie jednotlivé evidencie vyplývajúce zo zákona o lesoch, prostredníctvom svojho odborného lesného hospodára a nikto iný tieto dokumenty, resp. evidencie nemá k dispozícii. 24. V súlade s § 2 písm. p) a § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom do 30.06.2019 orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov a ako obhospodarovateľa lesa zapisuje toho, kto hospodári na lesných pozemkoch. Obhospodarovateľ lesa, je podľa § 44 ods. 1 Zákona o lesoch povinný viesť všetky podstatné evidencie ako lesnú hospodársku evidenciu podľa vyhlášky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii a ďalšie iné s tým súvisiace evidencie a písomnosti (§ 24 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch). Práve tieto evidencie sú nevyhnutnou súčasťou systému náležitej starostlivosti, ktorý je podľa zákona o dreve povinný vytvoriť a viesť každý hospodársky subjekt. 25. Hospodárskym subjektom je iba ten subjekt, ktorý je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii podľa zákona o lesoch a uvádza drevo na vnútorný trh, čo žalobca nepochybne je. Scenár 10a Oznámenia sa vzťahuje k predaju práva na ťažbu dreva na pni, čo ale v danom prípade nenastalo, pretože nový subjekt by musel byť zapísaný do príslušnej evidencie podľa zákona o lesoch ako obhospodarovateľ lesa, čím by bol žalobca ako obhospodarovateľ lesa nahradený, a teda by prešli jeho práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o lesoch na nového, jediného a aktuálneho obhospodarovateľa lesa, ktorý by mal okrem iného aj povinnosť viesť lesnú hospodársku evidenciu a iné súvisiace evidencie. 26. Žalobca priamo v článku II kúpnej zmluvy č. KZ 92-2018 z 11.06.2018 ako predmet zmluvy uviedol, že predáva drevnú hmotu, a nie právo na ťažbu dreva na pni, pričom ako obhospodarovateľ lesa je a bol zapísaný stále žalobca. Žalobca v období od 01.08.2018 do 04.12.2018 predajom uviedol drevo na vnútorný trh jednotlivým subjektom samovýrobcom, dôkazom čoho sú príjmové pokladničné doklady, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je hospodárskym subjektom podľa zákona o dreve a nariadenia, a teda mal viesť systém náležitej starostlivosti. 27. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v dôsledku skutočnosti, že žalovaný sa nevysporiadal s uvedenými príkladmi scenárov v oznámení, žalovaný konštatoval, že žalovaný takúto námietku neuplatnil v žiadnom štádiu konania, či už v rámci dozoru, správneho konania alebo odvolania. 28. K námietke, že lesnícko-drevárska inšpekcia so žalobcom vopred nekomunikovala a nikdy ho o potrebe plnenia povinností vopred neinformovala, žalovaný konštatoval, že inšpekcia vykonala kontrolu dodržiavania povinností v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa zákona o dreve a osobitných predpisov. Označil za nelogické, aby inšpekcia informovala jednotlivé subjekty, aby dodržiavali svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, ktoré by mal v prvom rade vo svojom záujme ovládať subjekt hospodáriaci v lese a uvádzajúci drevo na vnútorný trh. Uviedol, že neznalosť právnych predpisov a neplnenie povinností vyplývajúcich z nich, neospravedlňuje. 29. K námietke, že inšpekcia uložila žalobcovi pokutu hneď pri prvej kontrole, žalovaný uviedol, že zákonodarca zákon o dreve koncipoval tak, že inšpekcii neumožňuje upustiť od potrestania. Naopak, dikcia § 17 ods. 5 písm. b) zákona o dreve priamo a jednoznačne ukladá uložiť za správny delikt pokutu. 30. Žalobca v replike zotrval na svojom stanovisku a odmietal záver žalovaného, že žalobca predával drevnú hmotu a nie právo na ťažbu dreva na pni, čo odôvodňoval poukazom na článok 2 ods. 2 Kúpnej zmluvy a článok 2 ods. 1 Kúpnej zmluvy, z ktorých vyplýva, že skutočným úmyslom konajúcich osôb bolo realizovanie predaja práva ťažby dreva na pni a išlo iba o vymedzenie celkového objemu, v ktorom sa mala ťažba dreva na pni spoločnosťou MK&MK HOLZ, s.r.o. realizovať. 31. Poukázal na to, že nariadenie o dreve v článku 2 písm. c) definuje, že hospodárskym subjektom je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Nariadenie o dreve nijako nerozširuje a naopak ani nezužuje pojem hospodársky subjekt na subjekty, ktoré sú zapísané v príslušných evidenciách v jednotlivých členských štátov. Podľa žalobcu kúpnou zmluvou došlo k prevodu práva na ťažbu dreva na pni a nie k predaju dreva tak, ako uvádza žalovaný. V dôsledku toho sa spoločnosť MK&MK HOLZ, s.r.o. stala v súlade s článkom 2 písm. c) nariadenia o dreve a scenárom 10a osobou, ktorá uvádza drevo na trh a tým pádom aj hospodárskym subjektom. Výklad, ktorý rozširuje definíciu hospodárskeho subjektu nad rámec pojmového vymedzenia podľa nariadenia o dreve, ktoré je rozhodujúcim prameňom práva pri určovaní toho, koho je potrebné považovať za hospodársky subjekt, je nutné odmietnuť. Potreba zápisu obchodnej spoločnosti ako obhospodarovateľa lesa do príslušnej evidencie nemá svoj právny základ v nariadení o dreve ani v zákone o dreve. 32. K stanovisku žalovaného, že oznámenie komisie má len odporúčací charakter a nie je právne záväzné, žalovaný uviedol, že uvedenú skutočnosť nepopiera, avšak konštatoval, že samotná Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia zverejnila na svojej internetovej stránke v sekcii „základné pojmy“ dokument s názvom „príklady scenárov definujúcich hospodársky subjekt“, ktorý je prílohou 1 Oznámenia komisie C (2016) 755. Žalobca ako subjekt, ktorý musí dodržiavať nariadenie o dreve legitímne očakával, že za splnenia podmienok vplývajúcich zo scenára 10a nebude považovaný za hospodársky subjekt. Zverejnenie tohto materiálu vyvolalo u žalobcu presvedčenie, že pri výklade pojmu hospodársky subjekt bude štátny orgán dozoru postupovať v súlade s takýmto referenčným materiálom. Nezohľadnením scenára 10a žalovaný neočakávane zmenil pravidlá, na ktoré sa adresát právnych noriem spoliehal, čím porušil princíp právnej istoty. Žalovaný, ani prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nepredložili dôvody, pre ktoré sa odchýlili od výkladu pojmu „hospodársky subjekt“ v zmysle scenára 10a, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navyše konštatoval, že právna nezáväznosť neznamená to, že by toto odporúčanie, či oznámenie bolo bez akéhokoľvek právneho účinku. Národné orgány sú povinné zohľadňovať pri svojej rozhodovacej činnosti obsah odporúčaní. Absolútnym nezohľadnením scenára 10a porušil žalovaný aj zásadu lojálnej spolupráce. 33. Podľa žalobcu zo strany slovenských štátnych orgánov (žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy) došlo k nesprávnej interpretácii článku 2 písm. c) nariadenia o dreve v otázke definície pojmu hospodársky subjekt, ak žalovaný tvrdí, že hospodárskym subjektom je iba ten subjekt, ktorý je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii podľa zákona o lesoch a uvádza drevo na vnútorný trh, čo podľa žalobcu nemá oporu ani v zákone o dreve, ani v nariadení o dreve, keďže v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia o dreve platí, že hospodárskym subjektom je iba ten subjekt, ktorý uvádza drevo alebo výrobky z dreva na vnútorný trh. Žalovaný zároveň tvrdí, že Oznámenie komisie nemá v prejednávanom prípade žiadnu relevanciu, vzhľadom na jeho právnu nezáväznosť. 34. Podľa žalobcu je rozhodnutie o otázke výkladu pojmu „hospodársky subjekt“ nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci samej, a preto navrhol iniciovať konanie podľa § 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), keď v zmysle článku 267 ods. 1 ZFEÚ je Súdny dvor Európskej únie jedinou inštitúciou, ktorá môže záväzne a s konečnou platnosťou rozhodnúť o otázke výkladu nariadenia o dreve. Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania odôvodňoval tým, že v konaní pred súdom bola nastolená nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva únie, zároveň existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie v rámci úplne nového právneho a skutkového rámca. 35. Žalovaný vo vyjadrení na repliku žalobcu zotrval na svojich právnych záveroch a konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané postavenie žalobcu ako hospodárskeho subjektu, a to príjmovými pokladničnými dokladmi za predaj palivového dreva. Ide o nejednoznačný výklad predmetu kúpnej zmluvy, ak bol uvedený predmet „predať drevnú hmotu“ čo žalobca interpretuje ako „predaj dreva na pni“, pričom neskôr žalobca už toto interpretoval ako „realizovanie predaja práva ťažby na pni“. Názor žalobcu, že subjekty, ktorým predával drevnú hmotu, by mali byť samostatnými hospodárskymi subjektmi je nesprávny (absurdný), pretože žiadny z týchto subjektov si sám neumožnil ťažbu, nevyznačil a nemal ťažbu ani kde zaevidovať, a preto nemohol vytvoriť a viesť systém náležitej starostlivosti - nemal by k dispozícii akékoľvek potrebné podklady. Žalobca sa snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti viesť a uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Žalobca je nepochybne hospodárskym subjektom, nakoľko ako prvý v poradí uviedol drevnú hmotu na vnútorný trh. K namietanému výkladu žalovaného k nariadeniu o dreve žalovaný konštatoval, že právny základ pre tvorbu systému náležitej starostlivosti vychádza nielen z nariadenia a zákona o dreve, ale aj zákona o lesoch, pretože pri hospodárskom subjekte, ktorý uvádza drevnú hmotu na vnútorný trh z lesných pozemkov, je nevyhnutným pokladom pre vecne správne vytvorenie a vedenie systému náležitej starostlivosti, lesná hospodárska evidencia a ostatné súvisiace evidencie vyplývajúce zo zákona o lesoch, ktoré vedie len a výlučne odborný lesný hospodár pre riadne evidovaného obhospodarovateľa lesa, ktorým v čase vykonania štátneho dozoru, bol žalobca. Nemožno akceptovať názor žalobcu, že údajným „predajom práva na ťažbu dreva“ sa zbavil tejto zodpovednosti. Pokiaľ by žalobca trval na jeho definícii hospodárskeho subjektu, došlo by k stavu, že pre obhospodarovateľa lesa by pri takejto forme znášal riziko, že dôjde na lesných pozemkoch v jeho obhospodarovaní k potencionálnej nelegálnej ťažbe, ktorú by kupujúci mohol vykonať a drevo z takejto ťažby uviesť na trh. Žalobca by sa dostal do ohrozenia, že na lesných pozemkoch v jeho obhospodarovaní, by sa mohla vykonať nelegálna ťažba, na ktorú by nemal dosah. Kupujúci by totiž nevedel vytvoriť systém náležitej starostlivosti, a teda zaviesť opatrenia, ktoré by zaručovali legálnosť ťažby na lesnom pozemku. Žalovaný zotrval na závere, že presúvať práva a povinnosti hospodárskeho subjektu na „samovýrobcov“ a firmu MK&MK HOLZ, s.r.o. je vysokorizikové a neprípustné. V podmienkach právnej úpravy SR, je hospodárskym subjektom ten, kto uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh v intenciách nariadenia (teda ako prvý v poradí) a zároveň ten, kto je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii v intenciách zákona o lesoch. 36. Žalovaný k návrhu žalobcu iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ v zmysle článku 267 ods. 2 ZFEÚ vo veci otázky výkladu pojmu „hospodársky subjekt“ konštatoval, že uvedené ponecháva na rozhodnutí súdu. Zotrval na charakteristike pojmu „hospodársky subjekt“, ktorým je na lesných pozemkoch v podmienkach SR iba ten subjekt, ktorý je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a zastával názor, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je hospodárskym subjektom, a teda mal povinnosť viesť systém náležitej starostlivosti. 37. Správny súd so súhlasným stanoviskom žalobcu a žalovaného (čo súd považoval za späťvzatie požiadavky o nariadenie pojednávania na prejednanie veci, v súvislosti s opatreniami prijatými na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19), rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže ani sám nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.05.2020 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 06.05.2020. 38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadnuť ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 39. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či orgán verejnej správy zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorými podľa § 17 ods. 5 písm. b) zákona o dreve bola žalobcovi, ako osobe podliehajúcej dozoru, uložená pokuta vo výške 2 000 Eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt neviedol systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve. Zároveň boli žalobcovi uložené opatrenia v zmysle § 13 ods. 3 zákona o dreve spočívajúce v uložení povinnosti vypracovať, viesť a uplatňovať systém náležitej starostlivosti podľa § 4 zákona o dreve v spojení s článkom 4 a 6 nariadenia o dreve. 41. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 113/2018 Z. z. (vždy v znení platnom do 31.12.2019); hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak nevedie systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods. 5. 42. Podľa § 17 ods. 5 písm. b) zákona č. 113/2018 Z. z.; orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), c) alebo písm. d) pokutu od 2 000 eur do 10 000 eur. 43. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 113/2018 Z. z.; pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne najmä na závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na súčinnosť osoby podliehajúcej dozoru, ktorej sa má pokuta uložiť, s orgánom dozoru. 44. Podľa § 17 ods. 12 zákona č. 113/2018 Z. z.; na konanie o iných správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok. 45. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 113/2018 Z. z.; (1) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém. Systém náležitej starostlivosti sa vyhotovuje v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe pred uvedením dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. (2) Hospodársky subjekt je povinný viesť a pravidelne vyhodnocovať systém náležitej starostlivosti, ak nejde o systém náležitej starostlivosti vytvorený monitorovacou organizáciou. (3) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva stromu alebo kra vyťaženého na území Slovenskej republiky a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich. 46. Podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorým sa ustanovujú povinnosťou hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „nariadenia“); týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh prvýkrát, ako aj povinnosti obchodníkov. 47. Podľa článku 2 písm. b) nariadenia (Vymedzenie pojmov); „uvádzanie na trh“ je dodávanie dreva a výrobkov z dreva akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne (prvá veta). 48. Podľa článku 2 písm. c) nariadenia (Vymedzenie pojmov) ; „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. 49. Podľa článku 2 písm. d) nariadenia (Vymedzenie pojmov); „obchodník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na vnútorný trh predával alebo kupuje drevo alebo výrobky z dreva, ktoré už boli uvedené na vnútorný trh. 50. Podľa článku 2 písm. g) nariadenia (Vymedzenie pojmov); „nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby. 51. Podľa článku 4 bod 1 nariadenia; uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, je zakázané. 52. Podľa článku 4 bod 2 nariadenia; hospodárske subjekty uplatňujú pri uvádzaní dreva alebo výrobkov z dreva na trh náležitú starostlivosť. Na tento účel používajú rámec postupov a opatrení, ďalej len „systém náležitej starostlivosti“, ako sa stanovuje v článku 6. 53. Podľa článku 4 bod 3 nariadenia; každý hospodársky subjekt udržiava a pravidelne vyhodnocuje systém náležitej starostlivosti, ktorý používa, s výnimkou prípadov, keď používa systém náležitej starostlivosti vytvorený monitorovacou organizáciou uvedenou v článku 8. Existujúci systém dohľadu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a akýkoľvek dobrovoľný mechanizmus nepretržitého zabezpečenia informácií o pôvode, ktorý spĺňa požiadavky tohto nariadenia, sa môžu použiť ako základ systému náležitej starostlivosti. 54. Podľa článku 6 bod 1 písm. a), b) c) nariadenia; systém náležitej starostlivosti uvedený v článku 4 ods. 2 obsahuje tieto prvky: a) opatrenia a postupy zabezpečujúce prístup k informáciám o dodávke dreva alebo výrobkov z dreva, ktoré hospodársky subjekt uviedol na trh: - opis vrátane obchodného mena a druhu výrobku, ako aj bežného názvu druhu dreviny a prípadne jej plného vedeckého názvu, - krajinu ťažby a prípadne: i) región v rámci krajiny, kde sa drevo vyťažilo, a ii) povolenie na ťažbu, - množstvo (vyjadrené objemom, hmotnosťou alebo počtom jednotiek), - meno/názov a adresa dodávateľa hospodárskeho subjektu, - meno/názov a adresa obchodníka, ktorému bolo dodané drevo a výrobky z dreva, - doklady alebo iné informácie, ktoré preukazujú súlad takého dreva a výrobkov z dreva s uplatniteľnými právnymi predpismi; b) postupy hodnotenia rizika, ktoré hospodárskemu subjektu umožňujú analyzovať a hodnotiť riziko uvedenia na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov získaných z takéhoto dreva.V takýchto postupoch sa zohľadnia informácie uvedené v písmene a), ako aj relevantné kritériá hodnotenia rizika vrátane: - zaistenia súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi, ktorého súčasťou môže byť certifikácia alebo iné systémy overenia treťou stranou, ktoré sa vzťahujú na súlad s uplatniteľnými právnymi predpismi, - rozšírenosti nelegálnej ťažby dreva špecifického druhu dreviny, - rozšírenosti nelegálnej ťažby dreva alebo nelegálnych postupov v krajine ťažby a/alebo v regióne v rámci krajiny, kde sa drevo vyťažilo vrátane zváženia rozšírenosti ozbrojeného konfliktu, - sankcií uložených Bezpečnostnou radou OSN alebo Radou Európskej únie týkajúcich sa dovozu a vývozu dreva, - zložitosti dodávateľského reťazca dreva a výrobkov z dreva; c) s výnimkou prípadov, keď je riziko identifikované v rámci postupov hodnotenia rizika uvedených pod písmenom b) zanedbateľné, postupy na zmierňovanie rizika, ktoré pozostávajú zo súboru opatrení a postupov, ktoré sú vhodné a primerané na efektívne minimalizovanie takéhoto rizika, a ktoré môžu zahŕňať požiadavku na dodatočné informácie alebo dokumenty a/alebo požiadavku na overenie treťou stranou. 55. Podľa článku 10 bod 1 nariadenia (Kontroly hospodárskych subjektov); príslušné orgány vykonávajú kontroly s cieľom overiť, či hospodárske subjekty spĺňajú požiadavky ustanovené v článkoch 4 a 6. 56. Podľa článku 10 bod 4 nariadenia; hospodárske subjekty poskytujú akúkoľvek pomoc potrebnú na uľahčenie vykonávania kontrol uvedených v ods. 1, najmä pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie a záznamov. 57. Podľa článku 19 bod 1 nariadenia (Sankcie); členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenie ustanovení tohto nariadia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. 58. Predmetné nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. 59. Podstatnou otázkou pre zodpovedanie v rámci súdneho prieskumu bolo ustáliť, či žalobca má status hospodárskeho subjektu, ktorý je podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti v zmysle článku 6 nariadenia o dreve a teda, či mu bola uložená oprávnene sankcia za spáchanie iného správneho deliktu, pretože neviedol systém náležitej starostlivosti (§ 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 113/2018 Z. z.). 60. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca neviedol systém náležitej starostlivosti tak, ako je špecifikovaný v ustanovení § 4 ods. 1, 2, 3, avšak podľa žalobcu, žalobca nespĺňal atribúty hospodárskeho subjektu, na ktorý by sa vzťahovala povinnosť viesť systém náležitej starostlivosti, a preto nemal povinnosť tento viesť a uplatňovať, v dôsledku čoho nebol ani dôvod uložiť mu predmetnú sankciu. 61. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu a zastáva názor, že žalovaný, ako aj lesnícko- drevárska inšpekcia, ako príslušné orgány štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, rozhodli v predmetnej veci správne, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 113/2018 Z. z. a nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 995/2010 z 10.10.2010. 62. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že na zistený skutkový stav bol nesprávne aplikovaný zákon, ak žalovaný ako aj lesnícko-drevárska inšpekcia dospela k záveru, že žalobca je hospodárskym subjektom, čo je podľa neho v priamom rozpore s Oznámením komisie C(2016) z 12.06.2016, ktoré obsahuje aj príklady scenárov, konkrétne v rozpore s popísaným scenárom 10a, v zmysle ktorého mu neprináleží status hospodárskeho subjektu, ktorý prináleží obchodnej spoločnosti, ktorej bolo predané právo na ťažbu dreva na pni na účely distribúcie alebo použitia v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti. 63. Žalobnú námietku správny súd nepovažuje za dôvodnú. Za podstatné považuje to, že predmetom predaja je drevo, pričom je irelevantné, či sa odpredáva na pni alebo po jeho ťažbe. Vždy sa jedná o prvé uvedenie dreva na trh, ktorým je dodávanie dreva akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, pričom sa tak môže stať za poplatok alebo bezplatne (článok 2 písm. b) nariadenia o dreve). Podstatné je, že ide o prvé uvedenie dreva na trh. V prílohe k nariadeniu o dreve je klasifikácia dreva a výrobkov z dreva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pričom sa vzťahuje okrem iného aj na palivové drevo v polenách, klátoch, konároch, viazaniciach alebo podobných formách; štiepky alebo triesky z dreva; piliny, zvyšky a odpad z dreva, tiež aglomerované v tvare klátov, brikiet, paliet alebo podobný formát (4 401 podľa prílohy 1 k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87). 64. Ani tvrdenie žalobcu v žalobe, že nikdy ťažbu dreva nerealizoval, rovnako ani spracovanie dreva, keď na takéto činnosti ani nemá potrebné vybavenie, či personálne kapacity, neobstojí. Podstatné je to, že bolo preukázané uvádzanie dreva prvýkrát na vnútorný trh, pričom predmetom predaja bolo palivové drevo, výslovne uvedené v prílohe nariadenia ako drevo, na ktoré sa nariadenie vzťahuje. V zhode so žalovaným správny súd zastáva stanovisko, že Oznámenie komisie C(2016) je dokumentom majúcim len odporúčací charakter a ako taký nie je právne záväzný. Aby bolo možné postupovať podľa scenára 10a, použiteľnosti ktorého sa dovolával žalobca, musel by zodpovedať podmienkam vnútroštátnej právnej úpravy, čo však pre osobitosti právnej úpravy Slovenska nie je splnené. Nie je možné uprednostniť postup podľa scenára, ak nezodpovedá účelu právnej úpravy, resp. nebolo by možné dodržať podmienky záväznej právnej úpravy. Správne poukázal žalovaný vo vyjadrení na skutočnosť, že obchodná spoločnosť (kupujúci) nemá ani len základné dokumenty tvoriace podklad pre vytvorenie a vecne správne vedenie systému náležitej starostlivosti, čím by tak došlo k zmareniu účelu nariadenia a zákona o dreve ohľadom vedenia systému náležitej starostlivosti pri uvádzaní dreva na vnútorný trh. Jedine žalobca má k dispozícii a vedie jednotlivé evidencie vyplývajúce zo zákona o lesoch. Žalobca je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii podľa zákona o lesoch, čo mu umožňuje disponovať podkladmi pre vedenie systému náležitej starostlivosti. Pokiaľ by skutočne došlo k odpredaju práva na ťažbu dreva na pni, kupujúci by sa stal obhospodarovateľom lesa, ktorý by mal okrem iného aj povinnosť viesť lesnú hospodársku evidenciu a iné súvisiace evidencie. K uvedenému však nedošlo. Obranu žalobcu správny súd považuje v tomto smere za účelovú. Nasvedčuje tomu aj postupné menenie argumentácie žalobcu pri výklade predmetu kúpnej zmluvy, keď pôvodne tvrdil, že išlo o predaj drevnej hmoty, neskôr predaj dreva na pni a napokon realizovanie predaja práva ťažby na pni. 65. Správny súd má za to, že žalobca nesprávne interpretuje článok 2 písm. b) a písm. c) nariadenia o dreve, čím dospel, podľa názoru správneho súdu k nesprávnym záverom, že žalobca nemôže mať postavenie hospodárskeho subjektu. Naopak, správny súd zastáva názor, že žalobca je hospodárskym subjektom, za ktorý sa považuje akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh, čo žalobca spĺňa, pričom uvádzanie na trh je dodávanie dreva alebo výrobkov z dreva akýmkoľvek spôsobom bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh, a to jednak na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne. Nie je úlohou žalobcu posudzovať účel na aký nadobúda drevo kupujúci, t. j. či ho bude ďalej distribuovať alebo ho použije v rámci svojej obchodnej činnosti. 66. Cieľom nariadenia, ako to vyplýva z odseku 31 úvodnej časti nariadenia o dreve je boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu na úrovni Únie, pričom dôvodom prijatia nariadenia bola čoraz väčšia obava z nezákonnej ťažby dreva z dôvodu narastajúceho dopytu po dreve a výrobkoch z dreva na celom svete (odsek 2 úvodnej časti nariadenia). Nezákonná ťažba dreva predstavuje značnú hrozbu pre lesy, pretože prispieva k procesu odlesňovania a degradácie lesa, pričom lesy zabezpečujú rôzne prínosy z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska vrátane drevených a nedrevených lesných výrobkov a environmentálnych služieb nevyhnutných pre ľudstvo, ako sú za chovanie biodiverzity a funkcií ekosystému a ochrana klímy (odsek 1 a ods. 3 úvodnej časti nariadenia). Z odseku 12 úvodnej časti nariadenia vyplýva, že ako jedno z prvých opatrení tohto nariadenia by sa malo zakázať prvé uvedenie nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, na vnútorný trh. Mali by sa prijať osobitné opatrenia, napríklad opatrenia zacielené na správanie hospodárskych subjektov. Aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, iba hospodárske subjekty, ktoré drevo a výrobky z dreva uvádzajú na vnútorný trh prvýkrát by mali podliehať systému náležitej starostlivosti, pričom obchodník v dodávateľskom reťazci by mal mať povinnosti poskytovať základné informácie o svojom dodávateľovi a odberateľovi, aby sa zaručila vysledovanosť dreva a výrobkov z dreva (odsek 15 úvodnej časti nariadenia). Cieľom právnej úpravy je regulovať, aby hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva prvýkrát, prijali príslušné kroky, aby sa zabezpečilo, že nelegálne vyťažené drevo a výrobky z takéhoto dreva sa neuvedú na vnútorný trh. Za týmto účelom hospodárske subjekty vynaložia náležitú starostlivosť prostredníctvom systému opatrení a postupov, aby minimalizovali riziko, že na vnútorný trh uvedú nelegálne vyťažené drevo a výrobky z takéhoto dreva (odsek 16 úvodnej časti nariadenia). 67. Žalobca je osobou podliehajúcou dozoru z titulu, že je hospodárskym subjektom uvádzajúcim drevo prvýkrát na vnútorný trh. Ako hospodársky subjekt bol žalobca povinný viesť systém náležitej starostlivosti v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 113/2018 Z. z. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia, ako orgán dozoru bola oprávnená sledovať, zisťovať a kontrolovať dodržiavanie povinností v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona a osobitných predpisov (§ 11 ods. 1 zákona č. 113/2018 Z. z.). Výkonom inšpekcie boli zistené porušenia žalobcu v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona spočívajúcom v nevedení systému náležitej starostlivosti. Uvedené zistené porušenie napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 113/2018 Z. z., za ktorý orgán dozoru uloží (nemá oprávnenie zvažovať možnosť uloženia sankcie) pokutu od 2 000 Eur do 10 000 Eur (§ 17 ods. 5 písm. b) zákona č. 113/2018 Z. z.). 68. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 69. V súlade s § 17 ods. 12 zákona č. 113/2018 Z. z. sa na konanie o iných správnych deliktoch vzťahuje správny poriadok. 70. Správne rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Taktiež odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia. Námietky vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný dostatočným spôsobom reflektoval na odvolacie námietky a zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom dal odpoveď na namietané skutočnosti v odvolaní. 71. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu správny súd poznamenáva, že žalobné námietky v tomto smere nie sú ani dostatočne konkretizované. Všeobecne uplatnené dôvody, resp. dôvody nekonkrétne vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia alebo dôvody, ktoré sú len polemikou s odôvodnením rozhodnutia, ktoré dostatočne nekonkretizujú v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom boli jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, neumožňujú súdu vykonať prieskum zákonnosti. Uvedené platí aj k tvrdeniu žalobcu, že základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čo súd považuje za všeobecnú námietku. 72. Prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie a opatrenia uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktorými bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu, čím splnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. 73. Ani ďalšie žalobné námietky nepovažuje správny súd za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ žalobca vytýkal, že inšpekcia vykonala kontrolu bez toho, aby bol žalobca vopred o tom informovaný. Takáto povinnosť nevyplýva orgánu dozoru zo žiadneho právneho predpisu. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. 74. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 113/2018 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritéria uvedené v § 17 ods. 6 tohto zákona. Pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške v rozsahu 2 000 Eur. 75. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 76. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 77. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa lesnícko-drevárska inšpekcia, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR. 78. Správny súd poznamenáva, že nebolo možné využiť ani inštitút sankčnej moderácie, jednak z dôvodu absencie návrhu žalobcu, aby správny súd takto postupoval, ale najmä z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. 79. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd nevyhovel žalobe a žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 80. Správny súd nevyhovel ani návrhu na prerušenie konania v súvislosti s položením prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko zastáva názor, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre takýto postup. Vnútroštátna právna úprava je súladná s aplikovaným nariadením o dreve. Správny súd nepovažuje za spornú otázku výkladu pojmu „hospodársky subjekt“. Žalobca spĺňa definičné znaky hospodárskeho subjektu a správny súd nepovažuje za problematický výklad nariadenia o dreve z namietaných dôvodov žalobcom. V súlade s vyššie citovanými článkami nariadenia o dreve, ako aj odsekmi úvodnej časti nariadenia, z ktorých vyplýva zámer prijatia a účel nariadenia, považuje správny súd za nepochybné, že žalobca je hospodárskym subjektom, nakoľko ako prvý v poradí uviedol drevnú hmotu na vnútorný trh. Nariadenie ukladá prijať také opatrenia, aby bolo možné vykonávať kontrolu nad dodržiavaním právnej úpravy pri uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a aby došlo k zamedzeniu nelegálnej ťažby. Ak inštitútom na zabezpečenie účelu nariadenia je systém náležitej starostlivosti ako súbor viacerých prvkov - opatrení a postupov zabezpečujúcich prístup k informáciám, hodnotenie rizika a zmierňovanie identifikovaného rizika (článok 6 bod 1 písm. a), b) c) v spojení s odsekom 17 úvodnej časti nariadenia, potom hospodárskym subjektom v právnom prostredí Slovenskej republiky je obhospodarovateľ lesa zapísaný v príslušnej evidencii v intenciách zákona o lesoch, pretože len on disponuje potrebnými údajmi pre to, aby mohol systém náležitej starostlivosti viesť. Míňalo by sa účelu nariadenia a zákona o dreve, ak by za hospodársky subjekt bol považovaný kupujúci, ako subjekt ktorý drevo uvádza na vnútorný trh poprvýkrát a on by mal podliehať systému náležitej starostlivosti, pretože by reálne nebol schopný vzhľadom na jednotlivé sledované komponenty v rámci systému náležitej starostlivosti, túto riadne viesť, a teda by nebola garancia riadne preukázanej legálnej ťažby. Napokon z odseku 15 úvodnej časti nariadenia vyplýva, že iba hospodárske subjekty, ktoré drevo uvádzajú na vnútorný trh prvýkrát, by mali podliehať systému náležitej starostlivosti, pričom obchodník v dodávateľskom reťazci by mal mať len povinnosť poskytovať základné informácie o svojom dodávateľovi a odberateľovi. Presúvaním povinností hospodárskeho subjektu na „samovýrobcov“ a obchodnú spoločnosť, ktorá kúpila od žalobcu drevnú hmotu, by v zásade komplikovalo vysledovateľnosť pôvodu dreva a výrobkov z dreva, čo nie je súladné s účelom právnej úpravy pri uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na trh. 81. Možnosť predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ prichádza do úvahy až vtedy, pokiaľ vnútroštátny súd sa nevie s otázkou prítomného rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s právnou úpravou EÚ sám vysporiadať. Správny súd nezistil rozpor vnútroštátnej právnej úpravy s únijnou úpravou. Žalobca v návrhu ani neuviedol, ktorý článok nariadenia považuje za výkladovo sporný. Súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s iniciovaním konania o prejudiciálnej otázke pred súdnym dvorom EÚ zamietol. 82. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania z dôvodu v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej v súlade s § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. 83. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 84. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.