Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200553 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200553.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529, právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 15, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/014433/2019-77 zo dňa 03.07.2019, č. MF/014430/2019-77 zo dňa 03.07.2019, č. MF/014426/2019-77 zo dňa 03.07.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014433/2019-77 zo dňa 3. júla 2019 z a m i e t a. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014430/2019-77 zo dňa 3. júla 2019 z a m i e t a. III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014426/2019-77 zo dňa 3. júla 2019 z a m i e t a. IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. 102458089/2016 zo dňa 29.01.2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok"), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 21125399/2015 zo dňa 29.10.2015. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 94.134,14 €, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.105,39 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 93.028,75 €. 2. Finančné riaditeľstvo SR č. 101082950/2019 zo dňa 09.05.2019 (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy") podľa § 76 ods. 2 Daňového poriadku návrh účastníka konania (ďalej aj „žalobca") zo dňa 03.01.2017 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 102458089/2016 zo dňa 29.01.2016 zamietlo. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku dôvody na obnovu konania v zmysle citovaného paragrafu neexistujú, nakoľko pripojenie trestného spisu do daňového konania nemožno považovať za dôvod na obnovu konania. V daňovom konaní bolo bez pochýb preukázané, že daňový subjekt porušil § 43 zákona o DPH pri ním deklarovanom interkomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu spoločnostiam UMM DATA Kft., Pocak Trans Kft., BAUTNER Kft. a Su- Lak Reality trade Kft. Zároveň ani dodatočné priznanie spoločnosti UMM DATA Kft., v ktorom táto spoločnosť priznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti MTM Zlieváreň s.r.o. v maďarskom jazyku spolu s prekladom do slovenského jazyka. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sa Finančné riaditeľstvo opätovne neriadilo právnymi závermi nadriadeného orgánu a nevenovalo sa analýze tých skutočností, ktoré sa pri obnove konania majú skúmať, nakoľko Ministerstvo financií SR (ďalej aj „žalovaný") rozhodnutím č. MF/009366/2019-77 zo dňa 01.03.2019 rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 102562007/2018 zo dňa 11.12.2018 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko sa Finančné riaditeľstvo SR nedostatočne vysporiadalo s dôvodmi, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na obnovu konania. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v tom zmysle, že nebolo možné preberať skutočnosti zistené orgánom činným v trestnom konaní priamo do daňového konania nakoľko v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku z prístupnosti nie je vylúčený žiadny dôkaz. Zároveň uviedol, že dodatočné daňové priznanie spoločnosti UMM DATA Kft. je zo strany daňového subjektu schopné preukázať dodanie tovaru, ako jednu z podmienok oslobodenia od dane a to najmä z dôvodu, že správca dane tvrdil, že dodanie tovaru daňový subjekt nepreukázal. 3. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a s jeho závermi uvedenými v odôvodnení. Uviedol, že podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. 4. Žalovaný konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Uplatní sa len vtedy, ak v ukončenom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového orgánu verejnej správy, že trestné konanie spočíva na úplne odlišných princípoch a zásadách, keď účelom trestného konania je zistiť a odhaliť páchateľa uložiť mu trest. Naproti tomu účelom daňového konania je správne zistenie a vyrubenie dane. Daňové konanie a trestné konanie sú na sebe nezávislými a samostatnými konaniami. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva, že správca dane je viazaný skutkovými zisteniami uskutočnenými v trestnom konaní alebo je povinný na tieto zistenia prihliadať. Zároveň sa stotožnil aj s odôvodnením, ktorým bolo dodatočné priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft a teda, že toto nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia. 5. Rozhodnutím č. 21427447/2015 zo dňa 09.12.2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20853949/2015 zo dňa 21.09.2015. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 97.415,95 €, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 156.484,86 € a priznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 59.068,91 €. 6. Finančné riaditeľstvo SR č. 101082662/2019 zo dňa 09.05.2019 podľa § 76 ods. 2 Daňového poriadku návrh účastníka konania zo dňa 03.01.2017 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 21427447/2015 zo dňa 09.12.2015 zamietlo. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku dôvody na obnovu konania v zmysle citovaného paragrafu neexistujú, nakoľko pripojenie trestného spisu do daňového konania nemožno považovať za dôvod na obnovu konania. V daňovom konaní bolo bez pochýb preukázané, že daňový subjekt porušil § 43 zákona o DPH pri ním deklarovanom interkomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu spoločnostiam UMM DATA Kft., Pocak Trans Kft., BAUTNER Kft. a Su-Lak Reality trade Kft. Zároveň ani dodatočné priznanie spoločnosti UMM DATA Kft., v ktorom táto spoločnosť priznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti MTM Zlieváreň s.r.o. v maďarskom jazyku spolu s prekladom do slovenského jazyka. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sa Finančné riaditeľstvo opätovne neriadilo právnymi závermi nadriadeného orgánu a nevenovalo sa analýze tých skutočností, ktoré sa pri obnove konania majú skúmať, nakoľko Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/016466/2018-77 zo dňa 24.09.2019 rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101013465/2018 zo dňa 22.05.2018 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko sa Finančné riaditeľstvo SR nedostatočne vysporiadalo s dôvodmi, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na obnovu konania. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v tom zmysle, že nebolo možné preberať skutočnosti zistené orgánom činným v trestnom konaní priamo do daňového konania nakoľko v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku z prístupnosti nie je vylúčený žiadny dôkaz. Zároveň uviedol, že dodatočné daňové priznanie spoločnosti UMM DATA Kft. je zo strany daňového subjektu schopné preukázať dodanie tovaru, ako jednu z podmienok oslobodenia od dane a to najmä z dôvodu, že správca dane tvrdil, že dodanie tovaru daňový subjekt nepreukázal. 7. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a s jeho závermi uvedenými v odôvodnení. Uviedol, že podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. 8. Žalovaný konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Uplatní sa len vtedy, ak v ukončenom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového orgánu verejnej správy, že trestné konanie spočíva na úplne odlišných princípoch a zásadách, keď účelom trestného konania je zistiť a odhaliť páchateľa uložiť mu trest. Naproti tomu účelom daňového konania je správne zistenie a vyrubenie dane. Daňové konanie a trestné konanie sú na sebe nezávislými a samostatnými konaniami. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva, že správca dane je viazaný skutkovými zisteniami uskutočnenými v trestnom konaní alebo je povinný na tieto zistenia prihliadať. Zároveň sa stotožnil aj s odôvodnením, ktorým bolo dodatočné priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft a teda, že toto nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia. 9. Rozhodnutím č. 1759883/2015 zo dňa 10.12.2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20854516/2015 zo dňa 21.09.2015. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 146.501,73 €, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 76.924,93 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 69.576,80 €. 10. Finančné riaditeľstvo SR č. 101082261/2019 zo dňa 09.05.2019 podľa § 76 ods. 2 Daňového poriadku návrh účastníka konania zo dňa 03.01.2017 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1759883/2015 zo dňa 10.12.2015 zamietlo. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku dôvody na obnovu konania v zmysle citovaného paragrafu neexistujú, nakoľko pripojenie trestného spisu do daňového konania nemožno považovať za dôvod na obnovu konania. V daňovom konaní bolo bez pochýb preukázané, že daňový subjekt porušil § 43 zákona o DPH pri ním deklarovanom interkomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu spoločnostiam UMM DATA Kft., Pocak Trans Kft., BAUTNER Kft. a Su-Lak Reality trade Kft. Zároveň ani dodatočné priznanie spoločnosti UMM DATA Kft., v ktorom táto spoločnosť priznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti MTM Zlieváreň s.r.o. v maďarskom jazyku spolu s prekladom do slovenského jazyka. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sa Finančné riaditeľstvo opätovne neriadilo právnymi závermi nadriadeného orgánu a nevenovalo sa analýze tých skutočností, ktoré sa pri obnove konania majú skúmať, nakoľko Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/016465/2018-77 zo dňa 24.09.2018 rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101013913 zo dňa 22.05.2018 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko sa Finančné riaditeľstvo SR nedostatočne vysporiadalo s dôvodmi, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na obnovu konania. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v tom zmysle, že nebolo možné preberať skutočnosti zistené orgánom činným v trestnom konaní priamo do daňového konania nakoľko v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku z prístupnosti nie je vylúčený žiadny dôkaz. Zároveň uviedol, že dodatočné daňové priznanie spoločnosti UMM DATA Kft. je zo strany daňového subjektu schopné preukázať dodanie tovaru, ako jednu z podmienok oslobodenia od dane a to najmä z dôvodu, že správca dane tvrdil, že dodanie tovaru daňový subjekt nepreukázal. 11. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a s jeho závermi uvedenými v odôvodnení. Uviedol, že podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. 12. Žalovaný konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Uplatní sa len vtedy, ak v ukončenom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového orgánu verejnej správy, že trestné konanie spočíva na úplne odlišných princípoch a zásadách, keď účelom trestného konania je zistiť a odhaliť páchateľa uložiť mu trest. Naproti tomu účelom daňového konania je správne zistenie a vyrubenie dane. Daňové konanie a trestné konanie sú na sebe nezávislými a samostatnými konaniami. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva, že správca dane je viazaný skutkovými zisteniami uskutočnenými v trestnom konaní alebo je povinný na tieto zistenia prihliadať. Zároveň sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia vyhodnotením dôkazu, ktorým bolo dodatočné priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft a teda, že toto nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia. 13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší súd žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, v ktorých navrhol rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetné veci napadli na správnom súde pod sp. zn. 23S/197/2019, 23S/198/2019 a 23S/199/2019. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd posúdil predmetné veci ako vhodné na vedenie spoločného konania o predmetných správnych žalobách a vzhľadom na okolnosti veci, ktoré sa týkali tých istých účastníkov konania a spolu skutkovo a procesne právne súviseli, rozhodol o spojení veci na spoločné konanie. 14. Žaloby týkajúce sa všetkých troch rozhodnutí boli odôvodnené tým, že vo vzťahu k uplatnenému novému dôkazu, a to skutočností zistených v trestnom konaní, ktoré sú obsahom trestného spisu sú rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného v rozpore s § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezrozumiteľné a podľa § 191 ods. 1 písm. c) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom uplatnený nový dôkaz je taká skutočnosť o skutkovom, objektívnom stave veci a skutočností, ktoré sú v konkrétnom prípade relevantné tak pre trestné ako aj pre daňové konanie. Tieto skutočnosti sú relevantné pre obe konania a to trestné aj daňové, pretože preukazujú objektívnu skutočnosť, bez ohľadu na to, v akom konaní môže byť táto skutočnosť neskôr využitá, resp. či môže byť takáto skutočnosť využitá vo viacerých konaniach podľa rôznych procesných predpisov. Výklad podmienok obnovy konania tak ako ho podal žalovaný a prvostupňový orgán je podľa žalobcu absurdným postupom, kedy by daňový orgán nemohol prihliadať na spisový materiál iných štátnych orgánov, napr. súdov, a to ani v trestnom alebo v civilnom konaní. Zároveň poukázal na to, že aj pri daňových kontrolách daňové orgány nielen vychádzali z dôkazov vykonaných v iných daňových konania, ale aj z dôkazov získaných v trestných konaniach. Zároveň žalobca uviedol, že práve dôkaz dodatočného daňového priznania je dôkazom, ktorý preukazuje dodanie tovaru do zahraničia a podľa ich názoru len v obnovenom daňovom konaní by bolo možné preukázať, či je toto daňové priznanie pravdivé a či bude mať rozhodujúci vplyv na doterajšie zistenia. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je povinnosťou daňových orgánov v konaní o povolení obnovy skúmať, či novo objavené skutočnosti a dôkazy môžu mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, to znamená, že v konaní o povolení obnovy prvostupňový orgán verejnej správy skúmal okolnosti, ktoré predmetom obnovy konania byť nemajú a svoje rozhodnutie o zamietnutí obnovy neodôvodnil v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona, čím bolo porušené ust. § 65 ods. 5 Daňového poriadku. 15. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám napadnutých rozhodnutí uviedol, že podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku na povolenie obnovy konania nestačia len, aby dôkazy boli nové, ale musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mali by vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane a zároveň tieto skutočnosti a dôkazy sa nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka konania. Dodatočné daňové priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft. nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne dodanie služieb. Zároveň uviedol, že k novým skutočnostiam zisteným v trestnom konaní, ktoré spočíva na úplne odlišných princípoch a zásadách konania, keď účelom trestného konania je zistiť a odhaliť páchateľa a uložiť trest, nevyplýva, žeby takéto skutkové zistenia bol povinný správca dane uplatňovať na skutkové zistenia, na ktoré sa vzťahuje vlastná povinnosť vykonať dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku. 16. Právo repliky a dupliky žalobca a žalovaný nevyužili. 17. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.10.2020, rešpektujúc postup podľa § 134 SSP. 18. Krajský súd ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 23. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 24. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 25. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.; ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.; predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, 27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 28. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 30. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister. 31. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupov žalovaného, vrátane postupov prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú s vyššie citovanou právnou úpravou. 32. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi týkajúcimi sa tvrdenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného o samostatnosti trestného konania a jeho súvislosti s daňovým konaním. Skutočnosti, ktoré boli zistené orgánmi činnými v trestnom konaní nie sú priamo záväzné pre orgány v daňovom konaní. Správny súd má za to, že je to z toho dôvodu, že daňové konanie sa vykonáva za iným účelom, ako samotné trestné konanie nakoľko daňové konania a daňová kontrola sa vykonávajú s cieľom správneho určenia dane a preverenia všetkých skutočností uvádzaných daňovým subjektom pri správe daní, pričom sa postupuje podľa daňového poriadku a daňových hmotno-právnych predpisov. Zo žalobnej námietky nevyplýva, aké nové skutočnosti boli zistené v rámci trestného konania. Predmetná žalobná námietka je špecifikovaná len veľmi všeobecne a správnemu súdu nebolo zrejmé, čo okrem povinnosti správneho orgánu využiť skutočnosti zistené v trestnom konaní malo byť pripojením trestného spisu do daňového konania preukázané. 33. Aj k ďalšej žalobnej námietke správny súd zaujal stanovisko, že samotné dodatočné daňové priznanie, ktoré bolo zo strany zahraničného subjektu dodatočne podané nepreukazuje dodanie tovaru do druhého štátu bez toho, aby nebolo podložené ďalšími relevantnými dôkazmi. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že samotné neuznanie nároku na odpočet DPH nebolo len na základe nedodania tovaru jednej zahraničnej spoločnosti, ale aj ďalších zahraničných spoločností, ktoré nepreukázali, že skutočne došlo k obchodnému konaniu zo strany žalobcu tak, ako uvádzal vo svojom daňovom priznaní. Preto má správny súd za to, že nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ako celku a samotná existencia s jedného nového faktu na tom nič nemení. 34. Správny súd sa ďalej nestotožnil so skutočnosťou, žeby došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 75 ods. 1 Daňového poriadku pretože tak ako prvostupňový orgán verejnej správy, tak aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach správne vysporiadal so skutočnosťou, že len samotné dodatočné daňové priznanie nepreukazuje dodanie tovaru a služby tak ako bolo deklarované a teda jednoznačne neboli splnené podmienky § 75 ods. 1 písm. a), keď tieto skutočnosti vyhodnotil ako nemajúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Len samotná skutočnosť, že ich daňový subjekt, resp. žalobca v daňových konania nemohol predložiť ešte sama o sebe nepreukazuje opodstatnenosť takého tvrdenia z hľadiska výsledku daňového konania, resp. vyrubovacieho konania. 35. Rozsudkom sp. zn. 23S/18/2016 Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 190 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102458089/2016 zo dňa 29.01.2016, č. 21427447/2015 zo dňa 09.12.2015 a č. 1759883/2015 zo dňa 10.12.2015. 36. Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že predmetné rozhodnutia vydané v rámci vyrubovacieho konania boli preskúmavané tunajším súdom pod sp. zn. 23S/18/2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4 Sžfk/15/2017, 4Sžfk/27/2017, 4Sžfk/28/2017 zo dňa 01.03.2018 nič nemení na skutočnosti, v nich konštatovanej, že v prípade novoobjavených dôkazov môžu byť tieto dôvodom na obnovu konania podľa § 75 Daňového poriadku. Avšak tieto skutočnosti musia byť podstatné vo vzťahu k výroku rozhodnutia vo veci. V týchto prejednávaných veciach bolo konštatované, že žalobca predložil faktúry, dodacie listy či CMR medzinárodné nákladné listy, avšak reálne uskutočnenie predmetných obchodov popierali, resp. vyvracali odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, podľa ktorých k dodaniu tovaru medzi žalobcom a odberateľmi - maďarskými spoločnosťami nedošlo, ba dokonca tieto odpovede spochybňujú aj reálnu činnosť samotných spoločností, nakoľko tieto boli nekontaktné. Spochybnená bola aj samotná preprava tovaru, keďže Národná diaľničná spoločnosť nepotvrdila vykonanie prepravy na trase B. - štátna hranica SR/H. Aj tieto skutočnosti, ktoré už boli súdom preskúmavané potvrdzujú, že samotný novo objavený dôkaz, a to dodatočné podanie daňového priznania zo strany odberateľa bez ďalších skutočností preukazujúcich pohyb tovaru, resp. samotnú prepravu tovaru nie je takým faktom, ktorý by mal podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. 37. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 167 ods. 1 a contrario. 38. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne pomerom hlasov X : X (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.