Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200562 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200562.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu A. K., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Baranom, Nám. Matice slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom. IČO: 37 948 008 proti žalovanej Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. augusta 2019 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. marca 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca si žiadosťou o dôchodok spísanou 17.1.2019 uplatnil nárok na dôchodok 17.1.2019. Žalobca v žiadosti uviedol, že dôchodok žiada priznať od 7.1.2019. V žiadosti uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku z Ministerstva vnútra SR od 1.9.2018 a priložil rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku č. SPC-OSZ-VZ-46.146-1/2011 zo dňa 26.10.2011. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa - ústredie ako prvostupňový orgán č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. marca 2019 zamietla žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 17. januára 2019. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 7. januára 2019, ku ktorému dňu získal 4 956 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov 211 dní, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z toho vyplýva, že nebola splnená podmienka uvedená v § 65 ods. 1 zákona č. 361/2003 Z. z. a to obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku. Ďalej dôvodila tým, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ-VZ- XX.XXX-X/XXXX zo dňa 26. októbra 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. septembra 2011 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 3. apríla 1975 do 28. marca 1977 a doba služobného pomeru od 1. apríla 1987 do 31. augusta 2011. Ďalej dôvodila tým, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z., ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., potom toto obdobie nebolo zhodnotené žalobcovi na jeho nárok na starobný dôchodok a určenie sumy dôchodku. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. augusta 2019 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že toto zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne - ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z obsahu spisu zistil, že žalobca požiadal 17. januára 2019 o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 7. januára 2019. Poukázal na znenie § 65 ods. 1, 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je dôchodkový vek žalobcu 7. novembra 2019 ( správne má byť 7.11.2018) a to XX rokov a XXX dní. K 7. januáru 2019, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok získal 4 956 dní dôchodkového poistenia, čo je XX rokov a XXX dní. Ďalej poukázal na znenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Dôvodil, že žalobcovi bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3. apríla 1975 do 28. marca 1977 (II. pracovná kategória) a doba služobného pomeru P. od 1. apríla 1987 do 31. decembra 1999 (II. pracovná kategória) a od 1. januára 2000 do 31. augusta 2011, t. j. spolu 26 rokov a 155 dní. Ďalej, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. 4. Ďalej dôvodil tým, že pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba základnej vojenskej služby od 3. apríla 1975 do 28. marca 1977 a doba služobného pomeru P. od 1. apríla 1987 do 31. augusta 2011 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. Žalovaný z toho vyvodil, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, keďže získal len XX rokov a XXX dní, a preto bola žiadosť zamietnutá. Zamestnanie žalobcu nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nebolo možné aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Ďalej argumentoval tým, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade žalobcu taký postup neprichádzal do úvahy, pretože obdobie profesionálnej služby v hasičskom a záchrannom zbore nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Použila potom taký postup ako u poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórií funkcií. V odôvodnení tiež uviedol, že právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Žalovaný rozhodol inak len v tých veciach, v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí. Ďalej k námietke účastníka konania uviedol, že žalobca neuviedol, na základe čoho by sa doba služby P. zaradenej do II. pracovnej kategórie mala posudzovať ako výkon služby II. kategórie funkcií. Výkon služby zaradený do II. pracovnej kategórie neumožňuje žiadny právny predpis prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Poukaz na rozhodnutia vo veciach iných príslušníkov vyhodnotil ako nedôvodný. Žalobné body 5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bol postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný nespočítal doby odpracované v inom systéme sociálneho poistenia a vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktoré po spočítaní predstavovali odpracovaných XX rokov a XXX dní plus XX rokov a XXX dní. Tým bola splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca namietal, že žalovaný mal postupovať v súlade s čl. 33 dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhlásenom v zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Tým, že žalobcovi bola krátená odpracovaná doba v inom ako vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, bol žalobca znevýhodnený oproti poistencom, ktorí sú poistení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 z 15.08.2012. Ďalej žalobca namietal, že splnil k 07.11.2018 obidve podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a to dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní a dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov. 6. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.02.2020 spresnil žalobný návrh tak, že žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanými žalobnými námietkami sa nestotožnil z nasledovných dôvodov: Žalobca žiadosťou zo dňa 17. 1. 2019 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 7. 1. 2019. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 7. 11. 2019, kedy dovŕšil XX rokov a XXX dní. Ku dňu 7. 1. 2019, ku ktorému žiadal priznať starobný dôchodok, získal 4 956 dní obdobia dôchodkového poistenia, čiže XX rokov a XXX dní. S poukazom na § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. bola žalobcovi na jeho výsluhový dôchodok P. zhodnotená doba ZVS od 3. 4. 1975 do 28. 3. 1977 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru P. od 1. 4. 1987 do 31. 12. 1997 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru P. od 1. 1. 2000 do 31. 8. 2011 v III. pracovnej kategórii. Z evidenčného materiálu vyplynulo, že doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Zachovanie nároku vyplývajúceho zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona 140/2015 Z. z. spočíva po splnení zákonných podmienok v znížení dôchodkového veku a v určení sumy dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiadny právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Pretože žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok . Rovnako, z dôvodu, že doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, nevzťahuje sa na žalobcu ani ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. . 8. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že k námietke žalobcu, že žalovaná mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je nutné uviesť, že žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejnenou v zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobcu taký postup neprichádzal do úvahy preto, lebo v období jeho profesionálnej služby v P. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný preto zvolil u žalobcu rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že v týchto rozhodnutiach je uvedený právny názor, ktorý je pre žalovaného záväzný v daných konaniach ale nejde o názor, ktorý by bol zovšeobecnený. 9. Žalovaný vo vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dôvody rozhodnutia, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Žalobca pri správnej žalobe v sociálnej veci nie je povinný ako povinnú náležitosť žaloby uviesť, či požaduje, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. Správny súd iný dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1, písm. b) až e) SSP nezistil. Správny súd preto v rámci uplatňovania zásad efektívnosti a hospodárnosti konania najmä keď predmetom sporu bolo riešenie právnej otázky, ktorá už bola vyriešená v rozhodovacej činnosti NS SR, pojednávanie vo veci nenariadil. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli správneho súdu dňa 18.11.2020. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 11.11.2020 do 18.11.2020. 11. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 13.Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14.Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. (2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutočností. Žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava Č.p. SCP-OSZ-VZ-XX.XXX-X/XXXX zo dňa 26. 10. 2011 priznaný od 1.9.2011 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39,§58, §60 a §81 ods.3 písm a) zákona č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu XX rokov a XXX dní. Po zohľadnení tejto doby však žalobca získal ešte dobu poistenia v rozsahu XX rokov a XXX dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku. 16. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR. 17. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 z 28. októbra 2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je prejednávaná vec, z ktorého právna veta znie: „ Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“. A tiež: „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. 18. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bol výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi, nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 19. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor Najvyššieho súdu SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií. Takáto obrana nemohla obstáť. Žalovaný bol rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zaviazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme a následne pri výpočte starobného dôchodku tento vypočítať tak, že do doby dôchodkového poistenia sa započítajú aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej doby služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach. 20. Dôvody, pre ktoré sa žalovaný mýli a nesprávne argumentuje, že pre posúdenie či účastník konania spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru má právny význam § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovanému v obdobných prípadoch opakovane vysvetlil svojou právnou argumentáciou s výkladom zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Správny súd tieto dôvody aj v tomto prípade platné preto zopakuje: „Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením XX rokov veku (dňa XX.XX.XXXX) a žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. XXXXX/XXXX- XXXX zo dňa 19.06.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39, § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je XX rokov a XX dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.(rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). 21. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR neriadili, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 22. Výsluhový dôchodok žalobcu má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní znovu rozhodnúť nároku žalobcu na starobný dôchodok, pričom na účely posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok a stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia žalobcu započíta aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku bude starobný dôchodok krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej v osobitnom systéme zhodnotenej dobe služby, maximálne však vo výške sumy výsluhového dôchodku. 23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní sčasti alebo celkom úspešný. V tomto konaní bol žalobca celkom úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu 100% účelne vynaložených trov. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.