Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/204/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200574 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200574.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: Swiss Aqua Technologies AG, so sídlom Obereggergasse 50, 9442 Berneck Švajčiarsko, právne zastúpený: PATENT IURIST s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP XXXX-XXXX/G.-XX-XXXX zo dňa 23. júla 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP XXXX- XXXX/G.-XX-XXXX zo dňa 23. júla 2019 z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný rozhodnutím predsedu č. PP XXXX-XXXX/G.-XX-XXXX zo dňa 23.07.2019 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“) v konaní o rozklade prihlasovateľa Swiss Aqua Technologies AG proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „Úrad“) č. PP XXXX-XXXX/V-XX-XXXX. z 12.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o zamietnutí žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podanej v konaní o patentovej prihláške s názvom „Ionová polarizačná jednotka a spôsob fyzikálnej úpravy vody“, č. spisu PP XXXX-XXXX podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 71/1967 Zb.“) v spojení s § 52 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 435/2001 Z. z.“) rozhodol tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie potvrdil. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k právnej úprave inštitútu Restituio in Integrum vo všeobecnosti žalovaný uviedol, že v systéme práva priemyselného vlastníctva predstavuje uvedenie do predošlého stavu taký procesný inštitút, ktorý predpokladá existenciu objektívnej prekážky, ktorá účastníkovi konania bránila dodržať zákonnú a úradom určenú lehotu na vykonanie určitého výkonu. Následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva účastníka konania. V prípade zmeškania lehoty na podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky, ako to bolo v posudzovanom prípade, bolo takýmto následkom zastavenie konania o patentovej vyhláške. Ako vyplývalo z právnych predpisov jednotlivých práv priemyselného vlastníctva, prioritnou podmienkou potrebnou pre úspešné uplatnenie právneho inštitútu uvedenia do predošlého stavu bolo, okrem splnenia formálnych náležitostí, aby účastník konania konal vo veci s „náležitou starostlivosťou, ktorú si vyžadovali okolnosti“. Pojem „náležitá starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti“ je neurčitý právny pojem, ktorý zákonodarca bližšie nedefinuje a jeho výklad je preto plne k dispozícii žalovaného, ktorý pri hodnotení splnenia alebo nesplnenia uvedenej podmienky postupuje v jednotlivých prípadoch samostatne a nezávisle podľa príslušných právnych predpisov z danej oblasti priemyselného vlastníctva, pričom zohľadňuje špecifiká a charakteristiky konkrétneho práva priemyselného vlastníctva a špecifikuje okolnosti konkrétneho prípadu. Vo všeobecnosti je podmienka „náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti“ splnená v prípadoch, ak účastník konania v čase pred uplynutím lehoty urobil všetko pre to, aby úkon v lehote urobil, pričom skutočnosti, ktoré mu zabránili vykonať úkon v lehote, nemohol ovplyvniť, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho pôsobenia alebo ide o iné mimoriadne skutočnosti. 3. Žalovaný súhlasil s názorom, Úradu, že pri zmene zástupcu účastníka konania a preberaní zastupovania bolo nevyhnutné a samozrejmé, aby nový zástupca vykonal kontrolu prevzatých údajov a dokumentov, pričom toto bolo potrebné vykonať s náležitou starostlivosťou. Akákoľvek chyba alebo strata údajov môže totiž v prípade prihlášky alebo patentu znamenať definitívnu stratu práv. K prevzatiu zastupovania v konaní o patentovej prihlášky došlo 24.11.2017. Lehota na podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky uplynula až 12.03.2018. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nový zástupca prihlasovateľa mal dostatok času, t. j. takmer 4 mesiace na to, aby zistil prípadné nedostatky preberaného spisu a odstránil ich, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. Navyše prihlasovateľ v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu bližšie nešpecifikoval, aká porucha informačného systému spôsobila, že počas uvedeného obdobia nezistil, že žiadosť o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky síce figurovala v spise, ale nebola podaná Úradu. 4. V prípade rozkladu zo strany prihlasovateľa je nutné, aby vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadujú okolnosti, boli v prípade každej žiadosti o uvedenie do predošlého stavu preukázané nepochybným spôsobom, preto s tvrdením prihlasovateľa, že boli naplnené všetky ustanovenia zákona, ktoré bez poškodenia akýchkoľvek práv tretej strany umožňovali vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, orgán rozhodujúci o rozklade žalovaný nemohol súhlasiť. Prihlasovateľ (ďalej aj „žalobca“) neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia tým, že nepreukázal, že lehotu na podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky zmeškal napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali dané okolnosti. 5. Rozhodnutím Úradu č. PP XXXX-XXXX/V-XXX-XXXX z 27.06.2018 bolo rozhodnuté, že konanie o patentovej prihláške sp. zn. PP XXXX-XXXX s názvom Iónová polarizačná jednotka na spôsob fyzikálnej úpravy vody z 12.03.2015 prihlasovateľa Swiss Aqua Technologies AG sa zastavuje podľa § 43 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. Predmetné rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote nedošlo k podaniu žiadosti o vykonanie úplného prieskumu. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca formálny rozklad s tým, že odôvodnenie rozkladu bude podané v lehote podľa § 55 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. 6. Žalobca bližšie rozklad neodôvodnil, zároveň dňa 20.09.2018 bola zaslaná žiadosť o vykonanie úplného prieskumu spolu so zaplatením správneho poplatku, ktorú odôvodnil tým, že pracovník externého dodávateľa, ktorý preňho spravoval elektronické spisy bol dlhodobo PN a do práce sa dostavil až dňa 30.07.2018. Pri podrobnej kontrole spisu XXXX-XXXX. bolo zistené, že dokument - žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nemá vyznačený dátum odoslania.. Vzhľadom na skutočnosť, že voči rozhodnutiu o zastavení konania bol podaný len formálny rozklad, v ktorom uviedol, že vecné odôvodnenie rozkladu predloží Úradu v zákonom stanovenej lehote, avšak prihlasovateľ v tejto lehote formálny rozklad nedoplnil o jeho vecné odôvodnenie, predseda Úradu priemyselného vlastníctva rozhodnutím č. PP XXXX-XXXX/G.-XX-XXXX . zo dňa 19.10.2018 v podaní o rozklade podľa § 55 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. zastavil. 7. Následne bol prihlasovateľ oznámením zo dňa 29.10.2018 upovedomený o skutočnosti, že žiadosť v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z. bližšie nešpecifikoval vo vzťahu k nešpecifikovanej poruche informačného systému v čase elektronického zasielania dokumentov odosielaných predošlým patentovým zástupcom, ale len argumentáciou, že pracovník externého dodávateľa, ktorý preňho spravuje elektronické spisy bol dlhodobo PN a do práce sa dostavil až 30.07.2018. Zároveň mu Úrad uložil, aby sa v lehote do 05.01.2019 k zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalobca dňa 02.01.2019 uviedol, že vzhľadom na predchádzajúce pozitívne skutočnosti vo vzájomnej spolupráci pri preberaní zastupovania od predošlého patentového zástupcu došlo ku skutočnosti, že dokument nazvaný ako žiadosť o vykonanie úplného prieskumu s dátumom pred 12.03.2018 nebol dôvod preverovať, z hľadiska či žiadosť o vykonanie skutočného prieskumu bola aj adresátovi doručená. Vzhľadom na letné dovolenkové obdobie, kedy permanentne mal minimálne jeden kolega dovolenku v kombinácii s výpadkami počítačového systému a to celé multiplikované skutočnosťou, že všetky podklady boli zaslané zaheslované nastala situácia, kedy aj pri riadne vykonávanej odbornej starostlivosti nebolo možné zistiť, že dokument v systéme zaevidovaný ako existujúci, v skutočnosti nebol zaslaný. 8. Úrad rozhodnutím sp. zn. PP XXXX-XXXX/V-XX-XXXX zo dňa 12.02.2019 žiadosť žalobcu zamietol podľa § 52 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z. 9. Voči predmetnému rozhodnutiu Úradu podal prihlasovateľ dňa 13.03.2019 formálny rozklad s tým, že odôvodnenie rozkladu bude dodané v lehote podľa § 55 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. V uvedenej lehote žalobca zaslal stručné odôvodnenie, v ktorom poukázal na uplatnenie zásady in dubio pro reo, pričom namiesto postupu, ktorý by bol v prospech a na úžitok všetkých strán Úrad sa rozhodol postupovať spôsobom, ktorý iracionálne poškodil nielen účastníka konania, ale aj samotný štát. Podľa jeho názoru došlo nezmyslene k poškodeniu fiškálnych záujmov štátneho rozpočtu, pretože v prípade zápisu patentu do registra by štát profitoval z udržiavacích poplatkov, ako aj z podnikateľskej činnosti prihlasovateľa na území SR. 10. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom právneho správneho posúdenia, bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v ods. 1 a 2 tohto rozsudku. 11. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu a vrátenia veci Úradu na ďalšie konanie. Pričom uviedol, že rozhodnutie považuje za predčasne vydané a poškodzujúce záujem prihlasovateľa, ako aj záujem Úradu a štátny rozpočet a fiškálne záujmy Slovenskej republiky. Zároveň v žalobe namietal skutočnosti rovnaké ako v písomnom odôvodnení rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu a to najmä v časti, kde Úrad nezohľadnil skutočnosť, že boli naplnené všetky ustanovenia zákona, ktoré mu bez poškodenia akýchkoľvek práv, akejkoľvek tretej strany, umožňovali vyhovieť žiadosti, pri ktorej boli naplnené všetky zákonné podmienky. Uviedol, že existuje zásada používaná hlavne v teórii trestného práva, ale ktorá je univerzálne aplikovateľná aj pre správne právo, a to zásada „in dubio pro reo“. Namiesto postupu, ktorý by bol v prospech a na úžitok všetkých strán sa štátny orgán rozhodol postupovať spôsobom, ktorý iracionálne poškodzuje nielen účastníka konania, ale aj samotný štát. Došlo tak nezmyslene k poškodeniu fiškálnych záujmov štátneho rozpočtu, pretože v prípade zápisu patentu do registra by štát profitoval z udržiavacích poplatkov ako aj z podnikateľskej činnosti prihlasovateľa na území SR. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že samotnú žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodnil žalobca len veľmi stručne a k žiadosti nepredložil žiadne dôkazné materiálny na preukázanie svojich tvrdení. Ako dôvod zmeškania lehoty na podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky žalobca uviedol bližšie nešpecifikovanú poruchu informačného systému v čase elektronického zasielania dokumentov k spisu PP XXXX- XXXX predošlým zástupcom prihlasovateľa novému zástupcovi prihlasovateľa a ich následným prenesením do jednotlivej spisovej agendy nového zástupcu prihlasovateľa. Uviedol, že po prenesení dokumentov do jednotlivej spisovej agendy v agende spisu PP XXXX-XXXX bola uvedená aj položka - dokument nazvaný Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu s dátumom pred 12.03.2018“. Doplnil, že skutočnosť, že nedošlo k odoslaniu tejto žiadosti, bola zistená až pri podrobnej kontrole spisu vykonanej po opätovnom nástupe pracovníka externého dodávateľa, ktorý spravuje elektronické spisy nového zástupcu prihlasovateľa do práce po dlhodobej práceneschopnosti dňa 30.07.2018. Konštatoval, že k prevzatiu k zastupovania v konaní o patentovej prihláške došlo 24.11.2018, pričom lehota na podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky uplynula až 12.03.2018, to znamená, že nový zástupca prihlasovateľa mal takmer 4 mesiace na to, aby zistil prípadné nedostatky preberaného spisu. Žalovaný zároveň uviedol, že bol neobvyklý aj postup žalobcu, ktorý zrejme vôbec neriešil adekvátne zastupovanie pracovníka externého dodávateľa spravujúceho elektronické spisy v čase jeho dlhodobej práceneschopnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že konanie o žiadosti o uvedenie do predošlého je stavu viazané koncentračnou zásadou podľa § 52 ods. 2 druhá veta zákona č. 435/2001 Z. z. a žiadateľ - prihlasovateľ sa vo svojej reakcii na list úradu nesnažil vysvetliť skutočnosti, ktoré úrad označil ako prekážky vyhoveniu podanej žiadosti, Úrad nemohol rozhodnúť inak a na základe iných dôvodov, ako sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 13. Právo dupliky žalobca nevyužil. 14. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanej veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2020. 15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu, ako postup orgánu verejnej správy v konaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 61 písm. a) SSP; žaloba je procesný úkon, ktorým a) fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 20. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 435/2001 Z. z.; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní21) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 21. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z.; úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. 22. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.; proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok. 23. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z.; pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach a) v ktorých možno začať konanie z úradnej moci, b) spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. 24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.; ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. 25. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z.; účastník konania je povinný žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu neprihliada. 26. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z.; úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti. 27. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z.; žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 35) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13). 28. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z.; ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku 2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci, úrad konanie o prihláške zastaví. 29. Úlohou správneho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný správne vyhodnotil pojem „náležitá starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti“, na základe ktorých Úrad ako aj žalovaný rozhodli tak, že konanie podľa § 52 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z. o podanej žiadosti zastavili. 30. Správny súd v súvislosti so žalobnými námietkami uvádza, že súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej správnej úvahy podlieha osobitným pravidlám podľa § 27 ods. 2 SSP, v zmysle ktorých súd preskúmava, iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu vlastnou, nakoľko správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne dokáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 31. Posudzovanie „náležitej starostlivosti“ sa riadi ust. § 52 ods. 1, 2 zákona č. 435/2001 Z. z., pričom mal správny súd za to, že z predmetného administratívneho spisu prihlasovateľ v pozícii žiadateľa o uvedenie do predošlého stavu svoju žiadosť, ako aj odpoveď na oznámenie skutočnosti pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj v samotnom rozklade a v neposlednom rade aj v žalobe, zotrval len na tých istých tvrdeniach keď uviedol, veľmi stručné dôvody, ktoré by mali preukazovať „náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti“. Súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalobcu uvedenú v rozklade, že vzhľadom na predchádzajúce dobré skúsenosti nemal dôvod na preverovanie, či písomnosť nachádzajúca sa v jeho spise bola alebo nebola doručená Úradu v lehote na vykonanie úplného prieskumu prihlášky. Takéto tvrdenie skôr poukazuje na laxný prístup nového zástupcu prihlasovateľa, ako na náležitú starostlivosť o jeho konania. Je zrejmé, že žalobca svoje tvrdenie ničím nepreukázal v rámci prvostupňového, resp. druhostupňového konania a táto skutočnosť nemôže byť vadou správnej úvahy úradu a žalovaného, nakoľko takýmto spôsobom by bola narušená rovnováha administratívneho konania tým, že by samotný štátny orgán doplnil, resp. zisťoval relevantné skutočnosti v prospech prihlasovateľa nad rámec jeho žiadosti. 32. Aj v samotných žalobných námietkach žalobca zotrval len na tvrdeniach, ktoré nepreukázal žiadnymi ďalšími dôkazmi, ani v samotnom konaní tvrdenia týkajúce sa práceneschopnosti pracovníka starajúceho sa o informačný systém neboli ničím preukázané a ostali len v rovine tvrdenia. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že aj objektívnu a subjektívnu lehotu posudzoval Úrad vo vzťahu k prihlasovateľovi veľmi benevolentne nakoľko vychádzal len z jeho tvrdení a neopieral svoje rozhodnutie o žiadne dôkazné prostriedky. 33. Vzhľadom k tejto skutočnosti môže správny súd jedine konštatovať, že tak Úrad ako aj žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnili, v danom prípade vzhľadom na absenciu dôvodov a ich nepreukázanie orgán verejnej správy posúdil tak prvostupňovo ako aj druhostupňovo dané skutočnosti správne. 34. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 35. Žalobcovi, ktorý nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom X : X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom 3 : 0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.