Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/208/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200588 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200588.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: VAON, s.r.o., Sibírska 6945/15, 080 01 Prešov, IČO: 51 208 008, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4375, O-285/2019 zo dňa 22. augusta 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán verejnej správy, v správnom konaní, ktoré začalo na základe výsledkov výkonu inšpekcie práce uskutočnenej v dňoch 29.05.2018, 31.07.2018, 20.08.2018, 06.09.2018, 22.10.2018, 23.10.2018, 24.10.2018, 25.10.2018 a 26.10.2018 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica a dňa 28.05.2018 u účastníka konania ako zamestnávateľa (v procesnom postavení žalobca) na pracovisku „Študentský domov I. T. vo G.“, rozhodnutím č. k.: 74/19-1.0/pok/ r.,IPBB-KHIP/KON/2019/2059 zo dňa 06.06.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 500 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., konkrétne § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúcom v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28.05.2018 v čase osobného výkonu inšpekcie o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: - P. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XX, V., O. U. Z., cudzí štátny príslušník z tretích krajín, - W. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. S. XXX, W. Q., S., W., cudzí štátny príslušník z tretích krajín - J. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. R. XXX, O., W., cudzí štátny príslušník z tretích krajín, ktorí pre účastníka konania ako zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce pri zatepľovaní fasády na pracovisku - stavba „Študentský domov I. T. vo G.“, B. XX, G. - O. a neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - ustanovenia § 21 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je porušením ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. 2. Z výkonu kontroly inšpektor práce vyhotovil protokol č.: IBB-086-13-2.4/PE24, 28-18 zo dňa 26.10.2018, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 26.10.2018. Inšpektor práce vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 17.12.2018, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu k protokolu a svoje stanovisko k vyjadreniu. Dňa 07.04.2019 Inšpektorát práce v Banskej Bystrici začal voči žalobcovi správne konanie vo veci postihu za správny delikt. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia Inšpektorátu práce o uložení pokuty vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezohľadnil námietky žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania (namietal, že protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom, že protokol v časti určenia zistených nedostatkov sa zakladá len na formálnom konštatovaní inšpektora, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, že správny orgán nedostatočne a neobjektívne zistil a zadokumentoval skutkový stav, že nezohľadnil zmenu právnych predpisov upravujúcich zamestnávanie cudzích štátnych príslušníkov, nezohľadnil uvedené dôkazy proti tvrdeniu inšpektora práce o obchádzaní zákona - ustanovenia § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. poukázaním na zmenu tejto právnej úpravy platnej od 01.05.2018, že protokol je v časti opatrenia nezrozumiteľný, nejasný, nevysporiadal sa s návrhom na zastavenie správneho konania v celom rozsahu) a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania v rámci správneho konania o správnom delikte a zistení výkonom inšpekcie práce bolo preukázateľne zistené, že žalobca využíval závislú prácu troch štátnych príslušníkov z tretích krajín, pričom nebola splnená ani jedna podmienka na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení platnom v čase spáchania deliktu. Žalobcovi ako zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil pokutu 7 500 Eur. Pri ukladaní výšky pokuty zohľadnil závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, konkrétne, že žalobca využíval závislú prácu zamestnancov pochádzajúcich z tretích krajín, ktorí nespĺňali podmienky práce na území Slovenskej republiky. Pracovali bez príslušných dokladov (povolenia na pobyt a prácu na území SR). Žalobca tento nedostatok zakryl tým, že uzatvoril s nimi Dohody o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie. Dohodol s nimi odmenu vo výške 2,50 Eur/hod., čo je menej ako minimálna mzda (2,759 Eur/hod.). Žalobca zneužíval svojich zamestnancov ako lacnú pracovnú silu, ktorí pre neho vykonávali závislú prácu na stavbe pri zatepľovaní budovy internátu I. G.. Týchto zamestnancov vystavil aj neistote počas pobytu a práci na území SR, čím porušil nielen zákony Slovenskej republiky, ale aj medzinárodné Dohovory upravujúce podmienky výkonu práce pri zamestnávaní cudzích štátnych príslušníkov. Ďalej zohľadnil, že mal pri výkone kontroly 10 zamestnancov, z toho troch zamestnancov, ktorí boli skontrolovaní dňa 28.05.2018 a boli označení ako nelegálne zamestnávané osoby. Zohľadnil, že u žalobcu boli zistené nedostatky vo veci nelegálneho zamestnávania osôb po druhýkrát. 4. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica podal žalobca odvolanie, ktoré Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4375 O-285/2019 zo dňa 22.08.2019 zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 06.06.2019 potvrdil. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav má za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané pri inšpekcii práce vykonanej dňa 28.05.2018 na kontrolovanom pracovisku. Fyzické osoby P. O., W. Q., J. I. ako štátni príslušníci tretích krajín vykonávajúci prácu pri zatepľovaní fasády ako pomocní robotníci, vykonávajúci prácu pre žalobcu a v jeho mene, na základe Dohody o vykonaní práce pre zvýšenie kvalifikácie, boli pri kontrole poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisníc potvrdili svojimi podpismi. Zo zápisníc je zrejmé, že všetci traja príslušníci tretích krajín v jasnom kontexte s kladenými otázkami zdôvodnili svoju prítomnosť na pracovisku, a to bez akéhokoľvek náznaku, ktorý by naznačoval, že nerozumejú významu kladených otázok. 6. Žalovaný preskúmal skutkový stav veci zistený na podklade predložených listín a uviedol, že zo skutkových zistení náležite zaznamenaných v Protokole a v Dodatku č. 1 k Protokolu, ako aj v zápisniciach o podaní informácie žiadnym spôsobom nevyplýva, že títo zamestnanci sa nachádzali na pracovisku za účelom zvyšovania svojej kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, ale išlo o riadny výkon závislej práce, uskutočňovanej bez školiaceho procesu, samostatne, a to pre účastníka konania vo vzťahu k nadriadenosti a podriadenosti, podľa jeho pokynov, v nim určenom pracovnom čase, ktorý sa realizoval za účelom plnenia záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, ktorú uzavrel s objednávateľom diela spoločnosťou DAG SLOVAKIA, a. s. Uviedol, že aj keď účastník konania predložil tri Dohody o vykonávaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie, tieto nie sú uzatvorené v súlade so Zákonníkom práce, ich obsah preukázateľne nasvedčuje vôľu účastníka konania uzatvoriť s menovanými príslušníkmi tretích krajín pracovnoprávny vzťah a na ich základe využívať závislú prácu týchto osôb. K predloženým Dohodám o zvyšovaní kvalifikácie v zmysle § 155 Zákonníka práce, žalovaný uviedol, že v prípade zvyšovania kvalifikácie dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania. Vzhľadom na fakt, že zamestnanci účastníka konania vykonávali počas kontroly stavebné práce - omietky, bez školiaceho procesu, napr. zvyšovanie kvalifikácie praktickou prípravou za prítomnosti osoby poverenej školením, ale vykonávali stavebné práce pri plnení záväzkov účastníka konania voči tretím osobám, nie je možné hovoriť o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce. Uvedené potvrdili aj zamestnanci žalobcu pri podaní informácie do spísaných zápisníc. 7. Žalovaný sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, ktoré nepovažoval za relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia vydané inšpektorátom práce. Nezohľadnil ani námietky čo do porušenia procesných ustanovení v postupe orgánu verejnej správy v štádiu inšpekcie práce, či v štádiu správneho konania a konštatoval, že účastník konania po začatí správneho konania uplatnil svoje námietky a návrhy na prvom aj na druhom stupni, ktorými sa správne orgány zaoberali, vyhodnotili ich a teda žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na jeho procesných právach. Podklady získané v štádiu inšpekcie práce a predložené v rámci správneho konania nevykazujú žiaden rozpor a na ich podklade bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Podľa žalovaného prvostupňový orgán pri ukladaní výšky pokuty dostatočne zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky relevantné kritéria vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Výška pokuty je zákonná, dôvodná a primeraná zisteným skutočnostiam najmä prihliadnuc na počet nelegálne zamestnávaných osôb (tri), na skutočnosť, že ide o opakujúci sa nedostatok, ktorého sa účastník konania dopustil opätovne, keďže žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania už Inšpektorátom práce Trnava, rozhodnutím zo dňa 13.02.2019. 8. Žalovaný uzavrel, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Odvolací orgán sa preto stotožnil s právnym názorom Inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty. 9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. Podľa žalobcu žalovaný rozhodnutie odôvodnil len citovaním právnych predpisov a formálnym odôvodnením odvolacích námietok. Rozhodnutia a postup inšpektorátu aj žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočné odôvodnenie. Rozhodnutia a postup považuje žalobca za nezákonné, stav opísaný v protokole bol zistený nedostatočne a neobjektívne, a preto aj predmetné rozhodnutia sú nezákonné a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. 11. Žalobca namietal vady výroku rozhodnutia v dôsledku absencie takého popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Tvrdil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len „Správny poriadok“). 12. Poukázal na skutočnosť, že v protokole sa tvrdí, že protokol bol prerokovaný a následne v Dodatku č. 1 k protokolu sa už tvrdí, že protokol nebol prerokovaný, pričom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. má byť prerokovaný protokol, a nie jeho dodatok. Prerokovať znamená prediskutovať, prebrať rokovaním, najmä úradne. Nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť postupu inšpektorátu spôsobuje aj skutočnosť, že inšpektor až dňa 18.07.2019 vykonal opravu protokolu týkajúcu sa „zrejmej chyby v písaní“ spočívajúcej v nesprávnom uvedení štátnej príslušnosti dvoch fyzických osôb, pričom žalobca zastával názor, že v danom prípade sa nejednalo o chybu v písaní, ale o nedostatočne zistený skutkový stav. Namietal, že Dodatkom č. 1 inšpektor značne menil a dopĺňal protokol, v ktorom mohol uviesť len vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu a svoje stanovisko k nemu. Pre žalobcu je nezrozumiteľná aj časť „opatrenia“ protokolu ohľadom určenia lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, ak v protokole sa uvádza - ihneď po prevzatí protokolu - a v dodatku - v lehote troch dní od prerokovania protokolu. Žalobca považoval protokol v znení Dodatku č. 1, ako aj postup správneho orgánu pri jeho vydaní za nezákonný. Vytýkal inšpektorátu ako aj žalovanému, že pri posudzovaní stavu zisteného inšpektorom sa mali zaoberať zákonnosťou podkladov pre rozhodnutie, t. j. posudzovať aj zákonnosť protokolu, ktorej povinnosti sa nemôžu zbaviť žiadnym odôvodnením, keďže je im daná ex offo. Povinnosti uložené v rámci opatrení pre to, aby boli vynútiteľné a vykonateľné musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo nebolo splnené. Podľa žalobcu sa žalovaný s namietaným, nezákonným a nezrozumiteľným postupom inšpektorátu vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, preto rozhodnutie postráda riadne a dostatočné odôvodnenie. Opatrenie, ktoré bolo vydané v danom prípade, je podľa žalobcu aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, v zmysle ktorého pri akomkoľvek trestnom obvinení treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Nie je zrejmé, aký konkrétny právny predpis a z toho plynúce opatrenie na jeho dodržiavanie malo byť prijaté. 13. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného ako sa vysporiadal s jeho odvolaním, v ktorom namietal zabezpečovanie zápisníc o podaní informácií spísanými s menovanými osobami z tretích krajín. Zo zápisníc nevyplýva, že by menované osoby boli dotazované ku skutočnosti, či ovládajú slovenský jazyk, boli len všeobecne poučené o právach inšpektorátu práce a povinnostiach osoby podávajúcej informácie. Postup označil za rozporný s článkom 47 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého ten, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred orgánmi verejnej správy, má právo na tlmočníka. Ak správny orgán použil tieto vyjadrenia ako dôkaz proti žalobcovi v rozhodnutí, tak ide o výsluchy svedkov, pričom žalobcovi nebolo umožnené klásť týmto svedkom otázky v správnom konaní, čo je porušením ústavných práv žalobcu klásť svedkom otázky a práva na obhajobu. 14. Žalobca vytýkal nesprávny postup, pokiaľ nebolo vyhovené jeho žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania, na ktorom žiadal vypočuť osoby z tretích krajín. Zápisnice o podaní informácií sú podľa žalobcu stručné a nedostatočné. Vyslovil presvedčenie, že povaha veci odôvodňovala nariadenie ústneho pojednávania, lebo kľúčovým dôkazom je ústne vyjadrenie konkrétnych osôb z hľadiska posúdenia znakov závislej práce. 15. Žalobca dôvodil, že protokol, zabezpečenie podkladov a postup inšpektora práce musia spĺňať všetky podmienky zákonnosti a perfektnosti právneho úkonu, keďže sú jedinými právne relevantnými podkladmi pre predmetné „sankčné“ konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za nedostatky uvedené v protokole. Výška sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závažnosti počas kontroly, ktorá je zavŕšená vydaním protokolu. Nepreskúmateľnosť, nezákonnosť protokolu a postupu inšpektora práce spôsobuje aj nezákonnosť správneho konania o uložení sankcie ako aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Namietal nesprávne právne posúdenie tvrdiac, že žalobca postupoval v zmysle ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. platného v čase kontroly, to znamená, že v čase spáchania skutku skutok nebol správnym deliktom ani priestupkom. Podľa žalobcu, neporušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že mal využívať závislú prácu menovaných fyzických osôb, štátnych príslušníkov z tretích krajín, a nemal splniť podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 21 zákona č. 5/2004), nakoľko postupoval podľa § 21 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a citovaného zákona. Podľa § 23a písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. platného v čase spáchania deliktu, zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnávaný na určené obdobie za účelom zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, najviac na jeden rok. 17. Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s v odvolaní namietanou skutočnosťou ohľadom nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Išlo o formálne, všeobecné, nezákonné odôvodnenie, vo svojom dôsledku nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho došlo k podstatnej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 18. Žalobca uzavrel, že v konaniach napadnutých správnych orgánov boli porušené základné zásady správneho konania, najmä zásada zákonnosti, zásada materiálnej pravdy, zásada voľného hodnotenia dôkazov poukazujúc na ustanovenia § 3, § 32, § 33, § 34, § 46 a § 47 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo vypracované na základe nezrozumiteľných, nepreskúmateľných a nezákonných dôkazoch na nesprávnych myšlienkových postupoch zakladajúcich svojvôľu. Došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci a k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaného dokazovania. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nijakým spôsobom nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri uložení pokuty. Odôvodnenie, ako obsahová náležitosť rozhodnutia, nepresvedčila žalobcu o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia, čo neposilnilo dôveru v správnosť rozhodnutia tak, aby prijaté rozhodnutie viedlo žalobcu k dobrovoľnému plneniu povinnosti. Správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená. Pri vykonávaní dôkazov sa vyskytli pochybnosti, preto bolo nutné rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo). 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. 20. Konštatoval, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom rozhodnutia boli vydané za aplikácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom výška pokuty bola uložená v medziach ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, a to s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá v zmysle § 19 ods. 6 tohto zákona. 21. Keďže žalobné body v zásade korešpondujú s obsahom odvolania poukázal na to, že s námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 22. Žalovaný uviedol, že pri obstarávaní zápisníc postupoval inšpektorát v súlade so Zákonom o inšpekcii práce a nebolo porušené ústavné právo na tlmočníka toho, kto vyhlási, že neovláda jazyk, nakoľko takéto vyhlásenie nebolo počas spisovania zápisníc dané žiadnou dotazovanou osobou. Inšpektor práce je štátnym zamestnancom, ktorý pri výkone inšpekcie dodržiava kompetenčné zákony a vystupuje ako nestranná osoba, navyše výkon inšpekcie práce na pracovisku prebiehal za prítomnosti členov Policajného zboru. 23. Ústne pojednávanie orgán verejnej správy prvého stupňa nenariadil, nakoľko disponoval podkladmi, ktoré boli postačujúce pre zhodnotenie skutkového stavu veci a jeho právne posúdenie. Vykonanie dokazovania v správnom konaní patrí správnemu orgánu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/262/2015 zo dňa 01.12.2016, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. Najvyšší súd zdôraznil, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania. Žalovaný, konštantne s právnym názorom (napr. 3Asan/3/2016 zo dňa 21.03.2018) uviedol, že v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnym orgánom nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. 24. Z predložených dokladov žalobcom jednak vyplýva, že dohody o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce neobsahujú požadované náležitosti a jednak žalobca nepreukázal, že je výchovno- vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, ktorá by realizovala kvalitatívnu zmenu vzdelávania štátnych príslušníkov tretej krajiny a počas inšpekcie práce nebolo preukázané zvyšovanie kvalifikácie týchto osôb ani inou výchovno-vzdelávacou inštitúciou. Práve naopak, z predložených podkladov a zo zistení v priebehu inšpekcie práce zaznamenaných inšpektormi práce v protokole je zrejmé, že jednoznačne išlo len o fiktívne zvyšovanie kvalifikácie dotyčných zamestnancov, ktorí na pracovisku fakticky vykonávali závislú prácu pre žalobcu. 25. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci a poukázal na ustanovenie § 72ae ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého sa vzhľadom na zistený skutkový stav veci aplikuje ustanovenie § 23a písm. u) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 30.04.2018. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného poukázal na judikatúru Ústavného súdu ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/261/2015. 26. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, že v predmetnej veci ide o zastieranie zamestnávania príslušníkov tretej krajiny bez splnenia zákonných podmienok na ich zamestnávanie prostredníctvom simulovania zvyšovania ich kvalifikácie. Žalobca tak preukázateľne naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. Po posúdení zákonných kritérií, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, Inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu v blízkosti spodnej hranice zákonnej sadzby (7 500 Eur). Zopakoval argumentáciu uvedenú inšpektorátom práce ako aj žalovaným ohľadom odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Nad rámec toho konštatoval, že žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol v prípade žalobcu obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, teda použil „rovnaký meter“ aj na žalobcu, nevybočil zo zákonných medzí a inštitút diskrečnej právomoci nezneužil. 27. Žalobca podal repliku zo dňa 22.01.2020 ako aj doplnenie vyjadrenia zo dňa 02.03.2020 po doručení mu vyjadrenia žalovaného k žalobe (správny súd umožnil žalobcovi zaujať stanovisko k doplnenému vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktorá pôvodne nebola žalovanému doručená správne v celom rozsahu), pričom v replikách žalobca v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobných bodoch. Rovnako žalovaný v duplike zotrval na záveroch uvedených v rozhodnutí napadnutom žalobou ako aj vo vyjadrení k žalobe. Správny súd pritom poznamenáva, že je oprávnený prihliadať len na žalobné body uplatnené v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. Rozširovať žalobné body a dôvod nezákonnosti po zákonom stanovenej lehote je neprípustné (s výnimkou tých, na ktoré by súd musel prihliadať ex offo - § 195 SSP). 28. Zároveň s podaním správnej žaloby, žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, o ktorom návrhu správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 23S/208/2019-65 zo dňa 08.01.2020 tak, že návrh podľa § 188 SSP ako nedôvodný zamietol, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia správneho súdu. 29. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.05.2020 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2020. 30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu štátnej správy vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadnuť ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 35. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či orgán verejnej správy zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi 36. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím inšpektorátu práce Banská Bystrica ako prvostupňového orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 7 500 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za to, že ako právnická osoba porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to tým, že dňa 28.05.2018 o 10:10 hod. na pracovisku „študentský domov I. T. vo G., B. XX, G. - O.“ využíval závislú prácu troch fyzických osôb štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý vykonávali pre žalobcu na pracovisku pomocné stavebné práce pri zatepľovaní fasády, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - § 21 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. 37. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce; inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur. 38. Podľa § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce; pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 39. Podľa § 19 ods. 6 písm. a) až e) Zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 40. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 41. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 82/2005 Z. z.; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. 42. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti; (1) Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len "modrá karta"), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo f) spĺňa podmienky podľa § 23a. 43. Podľa § 23a ods. 1 písm. u) Zákona o službách zamestnanosti v znení platnom do 01.05.2018; zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, najviac na jeden rok. 44. Podľa § 72ae Zákona o službách zamestnanosti; (1) Konanie začaté pred 1. májom 2018, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. (2) Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u) v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorého zamestnávateľ zamestnával k 30. aprílu 2018 a ktorého zamestnanie trvá aj po 30. apríli 2018, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. 45. Z inšpekcie práce a vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu o dielo č. 100/1715/S/2017 zo dňa 06.02.2018, ktorú uzatvoril ako zhotoviteľ s objednávateľom DAG SLOVAKIA, a. s., Volgogradská 9, Prešov, ktorý sa zaviazal v rámci stavby vykonať stavebno-montážne práce v rámci stavby „zníženie energetickej náročnosti budovy I. vo G. - objekt O.“. Práce žalobca vykonával aj prostredníctvom troch zamestnancov, ktorí sú občanmi tretej krajiny. 46. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že títo traja zamestnanci pracovali ako robotníci vykonávajúci stavebné pomocné práce pri oprave a zatepľovaní budovy. Práce vykonávali v pozícii pomocný stavebný robotník. 47. P. O., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník O. U. Z. mal uzatvorený so žalobcom pracovnoprávny vzťah na základe Dohody o vykonaní práce za účelom zvýšenia kvalifikácie zo dňa 02.03.2018. Žalobca predložil aj Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 02.03.2018. P. O. do Zápisnice o podaní informácií uviedol, že práce vykonáva od 15.03.2018, konkrétne ako prácu ktorú vykonáva uviedol: omietky. Súčasťou dohody so zamestnávateľom nebolo získanie výučného listu. 48. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník W. mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom na základe Dohody o vykonaní práce za účelom zvýšenia kvalifikácie zo dňa 02.03.2018. Žalobca predložil aj Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce zo dňa 02.03.2018. Do Zápisnice o podaní informácií W. Q. uviedol, že prácu vykonáva od 14.03.2018, konkrétne pomocné stavebné práce. 49. J. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník W. mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom na základe Dohody o vykonaní práce za účelom zvýšenia kvalifikácie zo dňa 13.03.2018. Žalobca predložil aj Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce zo dňa 13.03.2018. J. I. do Zápisnice o podaní informácií vypovedal, že prácu vykonáva od 14.03.2018 na základe Dohody o vykonaní práce pre zvýšenie kvalifikácie. Ako prácu ktorú vykonáva uviedol: pomocné stavebné práce, omietky. 50. Podľa orgánu verejnej správy žalobca obchádzal zákon, a to konkrétne ustanovenie § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý umožňoval zamestnávateľovi zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, najviac na jeden rok. 51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o dielo sa pracovná úloha mala vykonávať od 03.03.2018 do 31.05.2018, na ktorú dobu mal byť jednotlivý zamestnanec zamestnaný na určené obdobie za účelom zvýšenia jeho kvalifikácie. 52. V zhode so stanoviskom žalovaného, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca neoprávnene zaviazal zamestnancov Dohodou o zvýšení kvalifikácie, nakoľko týchto mal zaškoliť, resp. zaučiť v zmysle § 154 Zákonníka práce. Predložené Dohody o zvýšení kvalifikácie v zmysle § 155 Zákonníka práce žalovaný dôvodne nepovažoval za naplnenie podmienky predpokladanej ustanovením § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. Samotné Dohody o zvýšení kvalifikácie, ktoré uzatvoril žalobca so zamestnancami poukazuje na fakt, že ide o zaučenie, a nie o zvyšovanie kvalifikácie. Podľa žalovaného ani samotný zákonník práce neumožňuje uzatvoriť Dohodu o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie. Pracovnoprávny vzťah môže vzniknúť len na základe presne vymedzených skutočností uvedených v ustanoveniach Zákonníka práce. Správny súd uvedenú argumentáciu považuje za správnu, plne zodpovedajúcu právnej úprave. 53. V konaní bolo preukázané, že žalobca využíval závislú prácu troch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v čase výkonu inšpekcie práce mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah, boli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Dôvodom pre uloženie sankcie bola skutočnosť, že nebola splnená ani jedna podmienka na zamestnanie týchto osôb v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Dohody o zvýšení kvalifikácie boli uzavreté účelovo v snahe formálne splniť podmienky predpokladané zákonom, avšak v skutočnosti nezodpovedali realite. Traja štátni príslušníci tretích krajín vykonávali práce ako zamestnanci žalobcu, pričom nešlo o zvyšovanie kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní. V zhode so stanoviskom žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, správny súd zastáva názor, že vzhľadom na povahu prác na pozícii „pomocný stavebný robotník“ sa nejedná o zvyšovanie kvalifikácie v zmysle § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. Menovaní, teda nevykonávali žiadnu činnosť smerujúcu k zvýšeniu ich kvalifikácie. Získanie alebo zvýšenie kvalifikácie znamená získanie vyššieho stupňa kvalifikácie, čím zamestnanec získava predpoklady pre výkon kvalitne náročnejšej práce (pre vyššiu funkciu). Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny bolo náležite preukázané, a to na základe osobného výkonu inšpekcie práce na pracovisku žalobcu ako aj listinnými dôkazmi, či výsluchmi dotknutých osôb. 54. Žalobca namietal vady výroku rozhodnutia v dôsledku absencie takého popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Tvrdil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 55. Správny súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú a zastáva názor, že popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania je dostatočné pre identifikáciu správneho deliktu pre jeho nezameniteľnosť, resp. duplicitný postih. Z výroku rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že sankcia bola uložená za porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) tohto zákona, pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia uviedol, že pokuta sa ukladá za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., konkretizoval, že ide o právne predpisy, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Povinnosťou stanovenou zákonom pre žalobcu ako právnickú osobu je dodržať ustanovenie § 3 ods. 2, ktoré explicitne upravuje, že právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) je nelegálnym zamestnaním využívanie závislej práce príslušníkov tretej krajiny, ak nie sú splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Námietku žalobcu, čo do výroku rozhodnutia správny súd považuje za nedôvodnú, pretože prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktorými bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu, čím splnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. 56. K námietke, že obsah protokolu mal byť prerokovaný dňa 26.10.2018 konateľom spoločnosti V. X., pričom v Dodatku č. 1 inšpektor uvádza, že protokol o výsledku inšpekcie práce nebol prerokovaný v deň jeho prevzatia a akceptoval námietku uplatnenú kontrolovaným subjektom vo vyjadrení k protokolu v súvislosti s čím žalobca namietal, že význam slova prerokovať znamená vec prediskutovať, prebrať rokovaním, najmä úradne, správny súd poukazuje na to, že otázkou pojmu prerokovanie protokolu sa zaoberal Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, pričom dospel k záveru, že pod týmto pojmom sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžk/22/2017). Obsah protokolu bol z tohto aspektu s konateľom žalobcu prerokovaný dňa 26.10.2018, ku ktorému sa vyjadril tak, že vytknutým uvedeným nedostatkom v bodoch 1 a 2 porozumel, protokol zobral na vedomie a požiadal o lehotu na písomné vyjadrenie k protokolu, čo aj využil. Žalobná námietka ohľadom procesného pochybenia pri prerokovaní protokolu je účelová. Žalobca v žalobe nenamietal eventuálny dôsledok tvrdeného nesprávneho postupu pri prerokovaní protokolu, pričom súd zastáva názor, že ani k žiadnemu nepriaznivému dôsledku prejavujúcom sa v ukrátení na právach žalobcu nedošlo, ak sa k protokolu mal možnosť po oboznámení sa s jeho obsahom riadne vyjadriť. 57. Tvrdený dôvod nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti v dôsledku uvedenia nesprávnej štátnej príslušnosti dvoch fyzických osôb v protokole, správny súd neakceptuje za relevantný privodiť nezrozumiteľnosť. Nejedná sa o tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav veci, ale o zrejmú chybu v písaní, ktorú orgán verejnej správy napravil neformálnym spôsobom. Je zrejmé, že inšpektorát práce nevychádzal zo zistenia, že dve fyzické osoby sú štátni príslušníci T., keďže zo všetkých zabezpečených podkladov k rozhodnutiu bolo zrejmé, že u zistených osôb pri inšpekcii práce vykonávajúcich práce pre žalobcu sa jedná o fyzické osoby v jednom prípade štátnej príslušnosti O. U. Z. a v dvoch prípadoch štátnej príslušnosti W.. Uvedený nesprávny údaj preto bol len zrejmou chybou v písaní. 58. Podstatnú časť žalobných námietok smerujúcich do časti protokolu „opatrenia“ správny súd považuje za irelevantné pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt. Protokol je preskúmateľný súdom na základe samostatnej správnej žaloby v časti, ktorou je spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu, t. j. práve v časti prijatých opatrení. Správny súd preto nepovažuje za dôvodné zaoberať sa zákonnosťou protokolu v tejto časti, ak protokol v tejto časti mohol byť samostatným predmetom súdneho prieskumu. Navyše, predmetom konania nie je splnenie, resp. nesplnenie opatrení, ktoré boli žalobcovi nariadené počas inšpekcie práce. Nariaďovacia časť protokolu nepredstavuje pre žalobcu sankciu a nedotýka sa samotného rozhodnutia o uložení pokuty (porovnaj napríklad závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/22/2017). 59. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s odvolacou námietkou vo vzťahu k spôsobu zabezpečovania Zápisníc o podaní informácie spísané s menovanými osobami z tretích krajín tvrdiac, že tieto dôkazné prostriedky boli zabezpečované nezákonným spôsobom, pričom žalovaný neuznal odvolaciu námietku majúc za to, že všetci traja príslušníci tretích krajín komunikovali s inšpektormi práce bez jazykovej bariéry, správny súd ani túto žalobnú námietku nepovažuje za opodstatnenú. Z administratívneho spisu je zrejmé, že tlmočník nebol prizvaný, Avšak v zápisniciach nie je žiadny záznam, že by osoby podávajúce informácie namietali, že nerozumejú položeným otázkam, pričom sú zaznamenané zrozumiteľné odpovede na otázky inšpektora práce. Počas spisovania zápisníc nebolo uplatnené právo na tlmočníka, resp. vypočúvané osoby nevyhlásili, že neovládajú slovenský jazyk. Správny súd považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú, navyše žalobca netvrdí, že by príslušníci tretích krajín v dôsledku skutočnosti, že podľa neho nerozumeli, uviedli nesprávne informácie, resp., že by v zápisniciach boli uvedené iné informácie, ktoré mienili uviesť. Obsah zápisníc v zásade nie je spochybňovaný. Namietané je len porušenie práva na tlmočníka, avšak jeho nevyhnutnosť vzhľadom na priebeh podávania informácií nevyplynula. 60. Žalobca namietal, že nebolo vyhovené jeho požiadavke o nariadenie ústneho pojednávania, na ktorom žiadal vypočuť štátnych príslušníkov tretích krajín. Správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval prečo nebolo nariadené ústne pojednávanie, t. j. s návrhom sa vysporiadal a odôvodnil, prečo mu nevyhovel. Je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, najmä na dôkaznú situáciu, či je potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku. Správny súd sa stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že prvostupňový orgán verejnej správy disponoval dostatočnými dôkazmi, na základe ktorých mal náležite zistený skutkový stav veci, a preto vykonanie ďalšieho dokazovania o skutočnostiach, ktoré už boli správnemu orgánu známe nebolo potrebné a neprispelo by k ďalšiemu objasneniu veci. Záleží od povahy veci, či správny orgán nariadi ústne pojednávanie. Vzhľadom na dôkaznú situáciu, správny súd zastáva názor, že v preskúmavanom prípade postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť, ak nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania. Z obsahu žalobnej námietky navyše ani nie je zrejmé ako mal byť ukrátený žalobca na svojich právach nenariadením ústneho pojednávania, čo by na ústnom pojednávaní malo byť z hľadiska preukázaného skutkového stavu veci vyvrátené, najmä vyjadreniami príslušníkov tretích krajín, ktorí už svoje stanovisko, resp. informácie k veci poskytli do zápisníc pri výkone inšpekcie. Jedná sa o prvotné výpovede, ktoré z hľadiska vypovedacej hodnoty sú hodnovernejšie ako následne uskutočnené výpovede, keď nie je vylúčené, že by tieto osoby mohli byť ovplyvňované. 61. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou v žalobe o nezákonnosti protokolu a postupu inšpektora práce, ktorá skutočnosť mala podľa žalobcu spôsobiť aj nezákonnosť správneho konania a nezákonnosť rozhodnutia vydaného v správnom konaní o uložení sankcie. 62. Žalovaný nepochybil ani pri právnom posúdení veci. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 23a písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktoré podľa žalobcu nemalo byť účinné v čase spáchania skutku. Žalobná námietka nie je dôvodná, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zamestnával štátnych príslušníkov tretej krajiny ku dňu 30.04.2018, preto orgány verejnej správy správne aplikovali na predmetnú vec ustanovenie § 23a písm. u) Zákona o službách v zamestnanosti v znení účinnom do 30.04.2018, v zmysle ktorého zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, najviac na jeden rok. Vyplýva to z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2018, a to § 72ae ods. 2 Zákona o službách v zamestnanosti, v zmysle ktorého pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u) v znení účinnom do 30.04.2018, ktorého zamestnávateľ zamestnával k 30.04.2018 a ktorého zamestnanie trvá aj po 30.04.2018 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30.04.2018. Inšpekciou práce bol zistený správny delikt dňa 28.05.2018, avšak je zrejmé, že k zamestnaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny došlo už pred 01.05.2018. Prechodné ustanovenie teda zohľadňuje začiatok porušovania právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce a nie samotný dátum odhalenia protispoločenského konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu. 63. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku neozrejmenia správnej úvahy, či myšlienkových pochodov dostatočným spôsobom, správny súd nepovažuje za dôvodnú ani túto žalobnú námietku. Žalovaný sa zaoberal vyjadreniami žalobcu a vyhodnotil ich v napadnutom rozhodnutí. Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj Ústavného súdu SR sa nevyžaduje, aby sa na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, dala odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Preskúmaním veci správny súd zastáva názor, že žalovaný dostatočným spôsobom reflektoval na relevantné odvolacie námietky. 64. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu správny súd navyše poznamenáva, že žalobné námietky v tomto smere nie sú ani dostatočne konkretizované. Všeobecne uplatnené dôvody, resp. dôvody nekonkrétne vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia alebo dôvody, ktoré sú len polemikou s odôvodnením rozhodnutia, ktoré dostatočne nekonkretizujú v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom boli jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, neumožňujú súdu vykonať prieskum zákonnosti. 65. Žalobca namietal nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie výšky pokuty. Túto žalobnú námietku správny súd považuje za neopodstatnenú, pretože prvostupňový orgán podrobne odôvodnil rozhodnutie zaoberajúc sa kritériami ovplyvňujúcimi výšku pokuty. Správny súd pritom posudzoval len to, či nedošlo k vybočeniu zo zákonom stanovených medzí a hľadísk (kritérií) pre uloženie sankcie a či určená výška bola odôvodnená tak, aby odôvodnenie dávalo možnosť prieskumu jej výšky, a teda zamedzeniu svojvôle pri rozhodovaní orgánu verejnej správy za použitia správnej úvahy. Správny súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnili skutočnosti, na ktoré bolo prihliadnuté pri ukladaní výšky pokuty, pričom spĺňala aj požiadavku represie a zároveň mala aj preventívny charakter, t. j. odradiť účastníka konania, resp. aj iné subjekty od protiprávneho konania, pričom zabezpečený bol aj výchovný účel. Je zrejmé, že pri preukázaní správneho deliktu, vzhľadom na dikciu Zákona o inšpekcii práce je povinnosťou správneho orgánu uložiť sankciu ex offo, teda právna úprava vylučuje možnosť úvahy upustiť od potrestania za tento správny delikt. Pokuta mohla byť uložená minimálne v sume 5 000 Eur a maximálne v sume 200 000 Eur. Vzhľadom na to, že bolo zistené nelegálne zamestnávanie troch osôb, pričom išlo o druhé nelegálne zamestnávanie žalobcu, ktorý je zaevidovaný v registri nelegálneho zamestnávania možno konštatovať, že pokuta uložená vo výške 7 500 Eur, t. j. bližšie pri spodnej hranici je pre žalobcu primeraná. 66. Uplatnené žalobné námietky nepovažuje správny súd za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. 67. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritéria uvedené v § 19 ods. 6 písm. a) až e) tohto zákona. 68. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 69. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 70. Správny súd má za to, že ani žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR. 71. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd nevyhovel žalobe a žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 72. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc predmetné ustanovenie a contrario. 73. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.