Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/246/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200630 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200630.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E. - K., Slovenská republika, zastúpeného advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezidenta finančnej správy č. 502440/2019 zo dňa 12. septembra 2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1. Riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica rozhodnutím č. 328269/2019 zo dňa 1.7.2019 ako oprávnený orgán vo veci ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie prvou výrokovou vetou rozhodol podľa § 322 ods. 2, prvá veta zákona č. 35/2019 Z. z. a § 322 ods. 3, prvá veta zákona č. 35/2019 Z. z. k 1. júlu 2019 o ustanovení ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaradeného v stálej štátnej službe žalobcu do funkcie - A. Q. v 02. platovej triede, začlenenej do PCÚ B. B., úsek S. v orgáne finančnej správy - Colný úrad B. B., ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane a menovaného zaradil na orgán finančnej správy - Colný úrad B. B. s miestom výkonu štátnej služby B. B.. Druhou výrokovou vetou určil žalobcovi dĺžku základného času služby v týždni 40 hodín a treťou výrokovou vetou podľa § 323 ods. 8 v spojení s § 159 zákona č. 35/2019 Z. z. k 1. júla 2019 žalobcovi určil služobný plat, pričom uviedol výšku jednotlivých zložiek služobného platu a služobný plat spolu. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi vznikol 1.10.1995 služobný pomer a 1.7.1998 bol zaradený do stálej štátnej služby podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Žalobca bol k 30.6.2019 ustanovený do funkcie H. v stálej štátnej službe v orgáne finančnej správy - Colný úrad B. B. s miestom výkonu štátnej služby B. B.. Ďalej dôvodil tým, že: podľa § 322 ods. 1, písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. platí: „Colník, ktorý je k 30. júnu 2019 v služobnom pomere podľa predpisu účinného do 30. júna 2019, sa 1. júla 2019 stáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy takto: colník zaradený v stálej štátnej službe je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do stálej štátnej služby podľa tohto zákona“. Podľa § 322 ods. 2, prvá veta a ods. 3, prvá veta zákona č. 35/2019 Z. z. platí: „Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vydá nadriadený k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým tohto príslušníka finančnej správy ustanoví do funkcie; toto rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2“. Rozhodnutím podľa odseku 2 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne štátnej správ a na tom istom mieste výkonu štátnej služby a zároveň sa ustanoví do funkcie, ktorej opis činností sa zhoduje alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019“. Ďalej odcitoval aj ustanovenie § 323 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., podľa ktorého: „Príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí nový služobný plat podľa § 159“. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil tým, že v nadväznosti na tieto ustanovenia zákona bol žalobca ustanovený do funkcie A. Q. v stálej štátnej službe a opis služobných činností vyplýva z organizačného začlenenia v PCÚ B. B., úseku správy spotrebných daní. Ďalej, že funkcia A. Q. sa podľa § 323 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. považuje za funkciu spojenú s pridelením strelnej zbrane. Funkcia A. Q., do ktorej bol žalobca ustanovený podľa výroku rozhodnutia, je zaradená do 02. platovej triedy. Započítateľná odborná prax colníka sa považuje za započítateľnú odbornú prax príslušníka finančnej správy. Základný čas služby v týždni je rozvrhnutý pravidelne a dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín. Uviedol, že jednotlivé zložky platu boli priznané podľa § 161, 162, 163, 164 ods.1, 167, 171 ods. 4 a § 323 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., pričom osobný príplatok bol určený v nadväznosti na organizačné zaradenie a je vyjadrením množstva a kvality plnenia služobných úloh. 3. V správnom spise sa pred vydaním tohto prvostupňového rozhodnutia nachádzajú rozhodnutie č. 1284973/2017 zo dňa 21.8.2017, ktorým bol žalobca preložený a dňom 1. septembra 2017 ustanovený do funkcie H. C. J. (XXXX), PCÚ B. B., úsek Q. Q. L., Colný úrad B. B., miesto výkonu štátnej služby B. B. a zaradený do 04. platovej triedy a bol mu priznaný služobný plat v konkrétnej výške. Zároveň sa v spise nachádza opis funkcie vykonávanej žalobcom - H. C. J. s opisom služobných činností, s ktorým bol žalobca oboznámený 4.9.2017. V správnom spise sa tiež nachádza opis služobných činností vo funkcii A. Q. v platovej triede 2. obsadenej žalobcom s charakteristikou služobných činností a konkretizáciou služobných činností vypracovaných vedúcou pobočky colného úradu, PCÚ B. B. dňa 1.7.2019. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. Na základe odvolania žalobcu prezident finančnej správy rozhodnutím č. 502440/5019 zo dňa 12.9.2019 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu ako aj námietky uvedené v odvolaní a s prihliadnutím na návrh poradnej komisie dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že vychádzal z dokumentov tvoriacich spisový materiál a z platnej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na vec, konkrétne z ustanovenia § 322 ods. 1, písm. a), ods. 2 prvá veta a ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Zo spisového materiálu zistil, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím zaradený v súlade s § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby, zároveň bol ustanovený do funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje, alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, t. j. podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Pokiaľ ide o správnosť posúdenia zaradenia do 2. platovej triedy odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že podľa predchádzajúceho predpisu sa colník vymenúval do funkcie v 1. až 9. platovej triede podľa charakteristiky platovej triedy určenej v prílohe č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z. a podľa zákona č. 35/2019 Z. z. sa príslušník finančnej správy ustanovuje do funkcie v 1. až 7. platovej triede podľa charakteristiky platovej triedy určenej v prílohe č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z. z. Nadriadený má pri zaraďovaní príslušníka finančnej správy do platovej triedy k dispozícii o dve platové triedy menej, ako tomu bolo podľa predchádzajúceho predpisu. 5. Žalovaný ďalej dôvodil nasledovne: „Žalobca bol k 30.6.2019 zaradený do 4. platovej triedy podľa tejto charakteristiky: „Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami na úseky v rámci orgánu štátnej správy v oblasti colníctva i mimo neho". Konkrétne ďalšie činnosti sú v bodoch opisu funkcie vymedzené najmä takto: „Agenda administratívy, agenda komunikácie, agenda riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, agenda administrácie daní, agenda daňového dozoru, agenda pripravovania podkladov na vydanie rozhodnutí agenda rozsahu pôsobnosti pobočky kombinovanej, agenda kontroly platieb v hotovosti". Ostatné činnosti: „Vedie odborné agendy, pripravuje podklady pre rozhodovanie v odvolacom konaní. Rozhoduje o zabezpečení tovaru, o prepadnutí tovaru, o predbežnom opatrení, vo vyrubovacom konaní, vykonáva daňové kontroly, miestne zisťovania, ústne pojednávania, daňový dozor nad držbou a pohybom tovaru podliehajúceho SPD alebo oslobodeného od SPD, vykonáva odber vzoriek, prijíma daňové priznania. Rozhoduje o zložení, úprave, znížení a použití zábezpeky v oblasti správy spotrebných daní. Vykonáva stály daňový dozor v užívateľských podnikoch a daňových skladoch. Odhaľuje a prejednáva správne delikty a priestupky na úseku správy spotrebných daní v stanovenom rozsahu, prípadne ich postupuje na vybavenie príslušnému organizačnému útvaru, odhaľuje trestné činy v súvislostí s porušením colných, devízových alebo daňových predpisov. Vydáva rozhodnutia na mieste podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Vydáva daňovým subjektom všetky povolenia a vykonáva úkony s tým súvisiace - zaznamenávanie, preverovanie a realizácia zmien. Ničí tlačiarňou odovzdané a odberateľom neprevzaté kontrolné známky a ničí poškodené alebo z iného dôvodu nepoužité kontrolné známky odovzdané odberateľom kontrolných známok. Ničí tovar podliehajúci SPD v zmysle príslušných ustanovení zákonov o SPD. Zabezpečuje vybavenosť registratúrnych záznamov a spolupracuje s Oddelením organizačným a jeho príručným registratúrnym strediskom. Poskytuje informácie verejností. o podmienkach registrácie, náležitosti jednotlivých žiadostí a ich príloh, o lehotách súvisiacich s registráciou a o ostatných verejne dostupných informáciách o všetkých predmetoch SPD. Zapisuje údaje do centrálnej evidencie subjektov a vybraných sekcií aplikačného programového vybavenia pre SPD. Pripravuje, kompletizuje a odovzdáva za vykonávané agendy a spravované daňové subjekty všetky príslušné záznamy a spisy do príručného registratúrneho strediska pobočky colného úradu k ďalšej manipulácií s registratúrnymi záznamami. Plní ďalšie úlohy podľa pokynov a rozkazov nadriadených. Podľa opisu služobných činnosti, vypracovaného bezprostredne nadriadeným dňa 01.07.2019, odvolateľ bol do 2. platovej triedy zaradený na základe tejto charakteristiky služobných činností: „Samostatné ucelené odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivým; informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi na úrovni daňového alebo colného úradu. Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni daňového, colného alebo správneho konania vo vymedzenom úseku štátnej služby so štandardizovaným výstupom na úrovni daňového úradu alebo colného úradu. vykonávanie kontrolných činností, vrátane odbornej prípravy štandardných rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej služby na úrovní príslušného orgánu finančnej správy. Odvolateľ má v Opise služobných činnosti zo dňa 01.07.2019 bližšie určenú charakteristiku služobných činností: „Samostatné ucelené odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi na úseku správy spotrebných dani na úrovni pobočky colného úradu“. Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni daňového alebo správneho konania na úseku správy spotrebných daní so štandardizovaným výstupom na úrovni colného úradu. Vykonávanie kontrolných činností, vrátane odbornej prípravy štandardných rozhodnutí na úseku správy spotrebných dani na úrovní colného úradu. V rámci konkretizácie služobných činností sa v opise služobných činností odvolateľa ďalej najmä uvádza: »Vykonávanie primárnej správy spotrebných dani u daňových subjektov, ktoré majú sídla v územnom obvode PCÚ BB. Odborná príprava rozhodnutí podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Pripravovanie a kompletizovanie podkladov pre rozhodovanie v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Postupovanie prípadov porušenia daňových predpisov na riešenie oddeleniu právnemu, resp. inému príslušnému organizačnému útvaru. Odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením daňových predpisov a postupovanie trestných oznámení Kriminálnemu úradu FS. Vydávanie rozhodnutí o správnych deliktoch. Odborná príprava rozhodnutí o registrácií a evidencií daňových subjektov, rozhodnutí o zamietnutí registrácie, prideľovanie registračných a evidenčných čísel, príprava podkladov na vydávanie osvedčení, povolení, odberných poukazov podľa hmotnoprávnych predpisov a procesnoprávneho predpisu, odnímanie povolení, rušenia registrácie a registračné čísla, určovanie lehoty na vykonanie inventarizácie pri zániku povolení, vykonávanie úkonov súvisiacich so zánikom povolení. Poskytovanie informácií verejnosti o podmienkach zaradenia do evidencie, registrácii, o náležitostiach jednotlivých žiadostí a ich príloh, lehotách súvisiacich s evidenciou a registráciou a ostatných verejne dostupných informácií o všetkých predmetoch spotrebných daní. Vykonávanie úkonov súvisiacich s určením, zvyšovaním, znižovaním, doplnením, preúčtovaním alebo vrátením zábezpeky na daň, zábezpeky na prepravu, predpisovanie platobných symbolov na účely zloženia zábezpeky, potvrdenia o zložení zábezpeky, Vykonávanie úkonov súvisiacich s použitím zábezpeky na daň zloženej formou hotovostí, úkonov súvisiacich s vrátením zábezpeky na daň, súhlas na zloženie zábezpeky príjemcom, resp. dopravcom. Overovanie úhrad zábezpek na daň v prospech depozitného účtu. Odborná príprava rozhodnutí o znížení zloženej Zábezpeky na daň, o uložení povinnosti prevádzkovateľovi daňového skladu doplniť zábezpeku na daň. Vykonávanie daňových kontrol zameraných na zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, vykonávanie daňových kontrol zameraných na preverenie nároku na vrátenie spotrebnej dane, uskutočňovanie určovania dane podľa pomôcok, odborná príprava rozhodnutí vo vyrubovacom konaní, v skrátenom vyrubovacom konaní. Vykonávanie vrátenia dane. daňového preplatku alebo zábezpeky prostredníctvom T. likvidačný list pre E. T.. Prijímanie daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní, ktorými si daňové subjekty uplatňujú nárok na vrátenie dane. Kontrola prepravy tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v pozastavení dane alebo oslobodených od dane v elektronickom systéme M.. Ukladanie povinností oznámiť prijatie predmetu dane a nenakladať s ním prostr. M.. Vykonávanie úkonov súvisiacich s prepravou tovarov podliehajúcich spotrebnej dani mimo pozastavenia dane. Vydávanie potvrdení o vysporiadaní dane, potvrdzovanie zjednodušených sprievodných dokumentov. Prijímanie daňových priznaní, opravných a dodatočných daňových priznaní, kontrola ich formálnej správnosti, zápis alebo akceptácia v T. Q.. Zasielanie výziev na podanie daňového priznania, na odstránenie nedostatkov daňového priznania, na zaplatenie nedoplatku, preverovanie nedoplatkov daňových subjektov. Vykonávanie daňového dozoru nad držbou a pohybom tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a oslobodeného od spotrebnej dane v súlade so zákonmi o spotrebných daní ach. Kontrola výrobných, prepravných a skladovacích zariadení, v ktorých sa nachádza alebo sa môže nachádzať tovar podliehajúci spotrebným daniam. Uznávanie technologicky odôvodneného množstva tovaru použitého v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky, rozbory, technologické straty, prepravné straty a prirodzené úbytky tovaru. Vykonávanie procesných úkonov v daňovom konaní (miestne zisťovania, ústne pojednávania. úradné záznamy, zápisnice, odborná príprava rozhodnutí o prerušení konania, o zastavení konania, o predĺžení lehoty, o odpustení zmeškania lehoty, o zabezpečení vecí, o prepadnutí veci, o predbežnom opatrení, o uložení záznamovej povinnosti, nazeranie do spisov, doručovanie, predvolanie, dokazovanie, výzvy na odstránenie nedostatkov podania), vykonávanie predbežnej finančnej kontroly. Odber vzoriek, evidenčné listy a sprievodné listy k vzorkám, Zápisy do elektronickej evidencie vzoriek v T. M., skladovanie a odvoz vzoriek na SCÚ. Zabezpečovanie výrobných, skladovacích a meracích zariadení uzáverami colného úradu a ich kontrola. Ničenie tovaru podliehajúceho SPD alebo dozor nad jeho zničením. Vykonávanie miestnych zisťovaní za účelom preverenia dodržiavania zákona č. 289/2008 Z. z. Vydávanie rozhodnutí na mieste podľa cit. zákona. Kontrola dodržiavania zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a postupovanie zistených prípadov porušenia cit. zákona na oddelenie právne. Spolupráca s ostatnými organizačnými útvarmi, inými orgánmi a organizáciami pri plnení úloh. Spracovávanie osobných údajov pri plnení služobných úloh s povinnosťou zachovávania mlčanlivosti o osobných údajoch. Vykonávanie administratívnych činnosti súvisiacich s činnosťou pobočky. Vykonávanie ďalších činností podľa Organizačného poriadku colných úradov a plnenie ďalších služobných úloh podľa pokynov príslušného nadriadeného“. 6. Žalovaný odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia uzavrel tak, že zo znenia § 322 ods. 1, písm. a), ods. 2 prvá veta a ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., z organizačného poriadku colných úradov, prvostupňového rozhodnutia ako aj z Opisu služobných činností žalobcu zo dňa 1.7.2019 vyplýva, že žalobcom reálne vykonávané činnosti možno subsumovať pod charakteristiku 2. platovej triedy podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z. z. Žalovaný ďalej k námietkam uplatneným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že vydávanie rozhodnutí v blokovom konaní spadá podľa charakteristiky platových tried podľa zákona č. 35/2019 Z. z. do 1. platovej triedy. Opis služobných činností zodpovedá činnostiam uvedeným v charakteristike 2. platovej triedy. Vydávaním rozhodnutia sa v ponímaní charakteristiky 4. platovej triedy podľa prílohy č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. rozumie kontrola a podpísanie spracovaného rozhodnutia príslušným nadriadeným, ktorý má zverenú takúto kompetenciu. Predmetná formulácia sa v opisoch služobných činností od 1.7.2019 pre funkciu A. Q. neuvádza. K námietke porušenia zákona z dôvodu, že žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v zmysle § 283 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. prvým úkonom oprávneného voči účastníkovi konania bolo oznámenia rozhodnutia, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákona zo strany prvostupňového orgánu, keď postupoval podľa tohto ustanovenia. K námietke, že žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady odborného profesijného vzdelania na zaradenie do 3. platovej triedy, žalovaný v odôvodnení uviedol, že ide len o jeden z nevyhnutných predpokladov na zaradenie do platovej triedy. Súčasne musí platiť, že funkcia zaradená do danej vyššej platovej triedy musí byť v služobnom úrade vytvorená a voľná a zároveň príslušník finančnej správy podľa opisu jeho služobnej činnosti vykonáva činnosť, ktorá v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z. z. zodpovedá charakteristike danej vyššej platovej triedy. Dosiahnutý vyšší stupeň všeobecného vzdelania, než vyžaduje funkcia v platovej triede, do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený, nezabezpečuje príslušníkovi finančnej správy právny nárok na zaradenie do vyššej platovej triedy. Podľa žalovaného prvostupňový orgán konal v súlade s právnymi predpismi, keď služobné činnosti vykonávané odvolateľom zaradil medzi činnosti nadefinované v charakteristike 2. platovej triedy a ustanovil žalobcu do funkcie v 2. platovej triede. Opis služobných činnosti žalobcu zodpovedá činnostiam uvedeným v charakteristike 2. platovej triedy, ktorá presnejšie vystihuje činnosti vykonávané A. Q.. Účelom pri príprave opisov služobných činnosti nebolo uvádzať všetky možné činnosti v rámci charakteristiky príslušnej platovej triedy podľa zákona č. 35/2019 Z. z., ktoré sa môžu vyskytnúť pri vykonávaní štátnej služby príslušníkom finančnej správy (aj len sporadicky), ale uviesť prioritne nosnú činnosť, ktorá vystihuje vykonávané činnosti príslušníkom finančnej správy, ustanoveným do tejto funkcie. Z odvolania žalobcu vyplynulo, že vykonáva tie činnosti, ktoré sú uvedené v opise služobných činností A. Q. v 2. platovej triede a skutočnosti, na ktoré poukázal v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu jeho platovej triedy. Žalobné body 7. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súd v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie spĺňa hmotnoprávne a procesné podmienky len v rovine formálnej a deklaračnej a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v rozpore s § 291 ods. 1 zákona č. 35/2009 Z. z. neaplikoval vyhľadávaciu zásadu a nepostupoval tak, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady, resp. na ne neprihliadal. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, nakoľko dôkazy sú v zjavnom rozpore so zisteniami, o ktoré sa výrok napadnutého rozhodnutia opiera. Pri výklade a aplikácii zákona č. 35/2019 Z. z. sa žalovaný v predmetnej veci natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam. 8. Žalobca má za to, že príslušník finančnej správy sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej činnosti vyplývajúcej z opisu služobných činnosti príslušného funkčného miesta, a to z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže. Zaradenie príslušníka finančnej správy do konkrétnej platovej triedy musí byť tiež v súlade s charakteristikami platových tried, uvedenými v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Tak, ako sa to uvádza v ust. § 74 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried na orgánoch finančnej správy v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru má ustanoviť' vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. Žalobca má teda za to, že požadovaná najnáročnejšia činnosť' by mala byt' uvedená vo vnútornom predpise, ktorý mal vydať prezident finančnej správy a táto činnosť' by mala kopírovať konkrétnu činnosť, ktorá je uvedená v platnom a účinnom organizačnom poriadku pre daný organizačný útvar finančnej správy na ktorom je príslušník finančnej správy zaradený. Takýto interný predpis však vydaný nebol. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je zmätočné, pretože v opise služobných činností funkčného miesta žalobcu stoja popri sebe služobné činnosti, ktoré síce zodpovedajú rôznym platovým triedam, avšak z týchto činností nemožno jednoznačne určiť, ktorá z týchto činností je najzložitejšia a do ktorej platovej triedy je teda možné ju zaradiť. Určujúcim kritériám pritom nemôže byť činnosť nižšieho radu, menej závažná pre zhodnosť formulácie, či ľahkú identifikovateľnosť, ale vždy len služobná činnosť vyššieho radu, hoci táto je určená len rámcovo kritériami, a je ťažšie a zložitejšie zaradiť ju, lebo treba odhaliť jej podstatu. Podľa žalobcu opis činností žalobcu, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o ustanovení do funkcie je súhrnom hierarchicky neusporiadaných služobných činností, ktoré žalovaný zostavil účelovo tak, aby formálne síce zodpovedali charakteristikám pre platovú triedu, do ktorej žalobcu žalovaný zaradil dňom 01.07.2019 podľa zákona č. 35/2019 Z.z., avšak v skutočnosti pre žalobcu neprijateľným spôsobom žalovaný obchádza § 322 ods. 3 zákona. 9. Žalobca namietal, že jeho právo na legitímne očakávanie, že žalovaný bude postupovať predvídateľným a hlavne čitateľným spôsobom podľa § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. pri zaraďovaní príslušníkov finančnej správy do jednotlivých platových tried podľa § 161 zákona č. 35/2019 Z. z. bolo konaním a napadnutým rozhodnutím žalovaného porušené. Poukázal na skutočnosť, že pred dňom 1.7.2019 ako aj po tomto dátume vykonával u žalovaného obsahovo úplne rovnaké služobné činnosti, ktoré svojou zložitosťou do 30.6.2019 spĺňali kritériá na platovú triedu 04 podľa § 80 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ktorý bol účinný do 30.6.2019. Žalobca v súlade s § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. očakával, že odo dňa 1.7.2019 pri vykonávaní rovnakej služobnej činnosti ako vykonával do 30.6.2019, bude zaradený do platovej triedy 03 podľa § 161 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorá svojou charakteristikou a obsahovou náplňou spĺňa kritériá pôvodnej platovej triedy 04. Žalovaný tento prístup použil pri príslušníkoch finančnej správy služobne zaradených na PCÚ B. B., ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého stupňa a v období do 1.7.2019 boli zaradení do platovej triedy 04 a platovej triedy 05. Žalobca zdôraznil, že pre zaradenie do platovej triedy je rozhodujúcim kritériom zložitosť a náročnosť skutočne vykonávaných činností a nie dosiahnuté všeobecné vzdelanie, čo paradoxne tvrdil aj žalovaný. Podľa žalobcu všetci porovnateľní príslušníci finančnej správy služobne zaradení na PCÚ B. B. vykonávajú úplne identické činnosti. Pre platovú triedu 03 sa podľa prílohy č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. vyžaduje kvalifikačný predpoklad dosiahnutého úplného stredoškolského vzdelania alebo vyššieho odborného vzdelania a kvalifikačný predpoklad dosiahnutého profesijného vzdelania a to odborné profesijné vzdelanie. Žalobca spĺňa všetky uvedené podmienky vrátane zložitosti reálne vykonávaných služobných činností. Rozdielne opisy služobných činností pri platových triedach 03 a 02 sú len výsledkom formalizovaného postupu žalovaného, ktoré však nekorešpondujú so skutočne vykonávanými služobnými činnosťami. Napadnuté rozhodnutie spôsobilo racionálne neodôvodnené rozdiely medzi príslušníkmi finančnej správy, služobne zaradenými na PCÚ B. B. pri skutkovo zhodných prípadoch vo veci ich zaradenia do platových tried pri systémových zmenách vykonaných žalovaným odo dňa 1.7.2019. 10. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 185/2014. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 291 zákona č. 35/2019 Z. z., pretože žalovaný nespravil podrobný rozbor služobných činností žalobcu pred dňom 1.7.2019, ale ani po tomto dni s prihliadnutím na platný a účinný organizačný poriadok colných úradov, ktorý ako interný predpis vydal sám žalovaný a nemohol teda dostatočne presne posúdiť zložitosť a náročnosť žalobcom vykonávaných služobných činností a zistiť tak skutočný stav prejednávanej veci. Podľa žalobcu zákon č. 35/2019 Z. z. nedefinoval, čo pokladá za opis činností u príslušníkov finančnej správy, na ktorý odkazuje § 322 ods. 3, prvá veta. Podľa názoru žalobcu je potrebné toto ustanovenie považovať za právnu normu s relatívne neurčitou abstraktnou hypotézou. Bolo tak na žalovanom, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, z akých hľadísk žalovaný vychádzal, a teda vymedzil hypotézu právnej normy. Podľa žalobcu bolo úlohou žalovaného skúmať spoločné a odlišné znaky opisu služobných činností vykonávaných žalobcom pred 1.7.2019 a po ňom, tiež skutočný význam týchto činností, ich obtiažnosť, predpoklady žalobcu na ich vykonávanie a zároveň uviesť, či vzhľadom na zistenú mieru podobnosti išlo v danom prípade o zhodnú alebo podobnú služobnú činnosť. Takýto komplexný rozbor významných právnych skutočností nebol urobený a to ani v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní. Napadnuté rozhodnutie tak nemá jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, či zákonné predpoklady podľa § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. boli naplnené, alebo nie. 11. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neodkazuje na žiadne stanovisko ani návrh poradnej komisie, po prerokovaní v ktorej mal žalovaný vo veci rozhodnúť. Strohý odkaz na to, že vec bola prerokovaná v poradnej komisii nestačí. Povinnosť uvádzať v rozhodnutiach žalovaného o stanovisko poradnej komisie a vysporiadať sa s jeho obsahom opakovane judikovali súdy rôznych inštancií. 12. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu zloženia poradnej komisie, v ktorej malo byť odvolanie prerokované. Legitímne prerokovanie odvolania v poradnej komisii je podmienené jej legálnym personálnym zložením s poukazom na § 276 ods. 1, písm. c) zákona č. 35/2019 Z. z. Žalobca tvrdil, že účasť odborových organizácií ako zmluvných strán platnej a účinnej kolektívnej zmluvy v poradnej komisii, ktorú zriaďuje žalovaný ako poradný orgán za účelom posúdenia odvolania žalobcu v personálnych otázkach je nevyhnutným predpokladom dodržania zásady zákonnosti vo veciach služobného pomeru. Uviedol, že žalovaný opomenul právo na nomináciu zástupcu odborov pri zriaďovaní takejto komisie, čím bol porušený § 276 ods. 1, písm. c) v spojení s článkom 26 platnej a účinnej kolektívnej zmluvy na obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019. V tejto časti žaloby tiež uviedol, že žalovaný bol povinný prerokovať s odborovou organizáciou podklady potrebné na zostavenie systemizácie podľa § 297 ods. 2, písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z., čo nespravil. Podľa žalobcu bolo rokovanie poradnej komisie, ktorá nebola zložená tak, ako mala byť, nulitné a v dôsledku toho odvolacie zmätočné. Výsledkom zmätočného odvolacieho konania je nezákonné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Kolektívna zmluva je pre žalovaného záväzná a to s právnou silou zákona v oblasti ňou upravených otázok služobného pomeru, čo možno vyvodiť z § 277 zákona č. 35/2019 Z. z. 13. Žalobca namietal, že zaradenie príslušníkov finančnej správy, ktorí spĺňajú rovnaké kvalifikačné predpoklady vzdelania a plnia služobné úlohy identického charakteru do rôznych platových tried je porušením zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania a iných plnení peňažnej hodnoty v súvislosti s vykonávaním štátnej služby uvedenej v § 75 zákona č. 35/2019 Z. z. v spojení s§ 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou. Pokiaľ na príslušnom organizačnom útvare vykonávajú všetci porovnateľní príslušníci finančnej správy služobné činnosti rovnakej zložitosti, závažnosti, či fyzickej a psychickej záťaže, tak sa nemôže bez porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zaobchádzať menej priaznivo so žalobcom, ako s ostatnými príslušníkmi finančnej správy vykonávajúcimi porovnateľné činnosti. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerešpektoval § 75 zákona č. 35/2019 Z. z. nielen pri zaraďovaní príslušníkov finančnej správy do jednotlivých platových tried v rámci systemizácie na PCÚ B. B., ale obdobným spôsobom porušil práva žalobcu na zákaz diskriminácie i v súvislosti so zaraďovaním porovnateľných príslušníkov do platových tried ku dňu 1.7.2019 na daňových úradoch ako organizačných zložkách žalovaného a rovnako tak pri verejne vyhlásených výberových konaniach na voľné funkcie odo dňa 1.7.2019. Žalobca uviedol výberové konania pod jednotlivými identifikačnými údajmi na Daňový úrad B. a K. do funkcia A. v platovej triede 3 a na Colný úrad B. B. do funkcie A. Q. v platovej triede 2. Žalobca tvrdil, že vo zverejnených výberových konaniach bola uvedená najzložitejšia činnosť, ktorá je obdobná tej, ktorá bola zaradená v opise služobných činností pre žalobcu až na piatom mieste ako piaty pododsek. Z toho žalobca vyvodil, ako aj z platného organizačného poriadku daňových úradov, že na porovnateľné funkčné miesta sú na pobočkách daňových úradov zaradení porovnateľní príslušníci finančnej správy do platovej triedy 3, hoci opis ich služobných činností je obdobný ako opis služobných činností žalobcu. Uviedol, že má názor, že plní úlohy identické alebo takmer identické s činnosťami na už obsadených alebo voľných miestach zaradených do platovej triedy 3 obsadzovaných žalovaným vo finančnej správe na úseku daňovej a colnej správy. Preto sa domnieva, že rozdiely v platových triedach finančnej správy na pobočkách colných a daňových úradov sú neopodstatnené a neodôvodnené. Pri zaradení žalobcu podľa novej systemizácie platnej od 1.7.2019 sa so žalobcom zaobchádzalo menej priaznivo ako s porovnateľnými príslušníkmi finančnej správy na pobočkách colných a daňových úradov. Takto vykonanou systemizáciou a platovou diferenciáciou došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 75 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., keďže nie sú splnené žiadne zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré pripúšťajú rozdielne zaobchádzanie v zmysle § 8 zákona č. 365/2004 Z. z. V prípadoch kedy je charakter služobných činností u jednotlivých príslušníkov finančnej správy v zásade rovnaký, nesmie dochádzať k platovej diferenciácii. 14. Žalobca tiež tvrdil, že v dôsledku diskriminácie žalovaného sa znížila jeho vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vznikol a pretrváva dojem, ako keby zaradením žalobcu do platovej triedy 2, resp. existencii a personálnom obsadení vyšších tried na iných organizačných zložkách žalovaného s obdobným opisom služobných činností ako má žalobca, bol žalobca odborne na nižšej úrovni, alebo ako keby mali iní príslušníci finančnej správy iné výnimočnejšie vzdelanie a prax, ako má žalobca a ako keby veci, na riešení ktorých sa podieľal a podieľa žalobca, neboli vyriešené s dostatočnou odbornosťou. 15. Žalobca v žalobe uviedol, že dôležité pre konštatovanie porušenia zákazu diskriminácie je preukázať odlišné zaobchádzanie a objektívne a rozumné ospravedlnenie takéhoto zaobchádzania. Jeden z výslovne upravených dôvodov zakázaného odlišného zaobchádzania je podľa § 75 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. iné postavenie. Žalobca v podanej žalobe poukazuje práve na svoje postavenie. Označil žalovaného ako osobu, ktorá porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ako aj komparátorov, t. j. porovnateľných príslušníkov finančnej správy, ktorí spĺňajú všetky kritériá pre termín „porovnateľný stály pracovník“. Žalobca tým, podľa jeho názoru splnil dôkaznú povinnosť. Poukazuje na skutočnosť, že § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. zakotvuje tzv. prenesené dôkazné bremeno, ktorým sa delí dôkazná povinnosť medzi žalobcom a žalovaným. 16. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na § 75 zákona č. 35/2019 Z. z. napriek tomu, že žalobca v odvolaní namietal tak porušovanie hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov a to vrátane podozrenia z diskriminácie vo veci odmeňovania a rovnosti príležitostí na funkčný postup. Žalovaný v odvolacom konaní nepoužil inštitút prenosu dôkazného bremena a uspokojil sa len s ustálenými formuláciami, ktorými deklaroval podľa jeho názoru legitímny právny stav. Ako dôkaz na existenciu porovnateľných zamestnancov žalobca navrhuje, aby žalovaný predložil súdu všetky výberové konania, ktoré vyhlásil žalovaný odo dňa 1.7.2019 na voľné miesta „A.“ alebo „A. Q.“ platová trieda 03 vo forme, v akej boli oficiálne zverejnené. Podľa žalobcu je nepochopiteľné, keď žalovaný v rámci jedného organizačného útvaru, ktorý podľa organizačného poriadku vykonáva len určitý druh služobných činností, ktoré sú svojou zložitosťou identické a tieto druhovo určené činnosti v približnej rovnakej miere vykonávajú rovnako všetci príslušníci finančnej správy, ktorí spĺňajú rovnaké kvalifikačné predpoklady všeobecného a profesijného vzdelania a sú zaradení do rozdielnych platových tried. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vec žalobcu bola v napadnutom rozhodnutí ako aj v jemu predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového orgánu správne posúdená a vyhodnotená. Pri vydávaní rozhodnutia o ustanovení žalobcu do funkcie príslušníka finančnej správy k 1.7.2019 bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, na ktorý bol správne aplikovaný zákona č. 35/2019 Z. z. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia sú zákonné a vecne správne a boli vydané v konaní, v ktorom nebol porušený zákon a neexistuje žiadny z dôvodov nezákonnosti, ktorý uplatnil žalobca v žalobe. Žalobca navrhol, aby správny súd žalobu v celosti ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Namietol nesplnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia žalobcu, pričom povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Žalovaný za nedostatok žaloby považoval aj to, že žalobca navrhol vykonanie nových dôkazov a to predložením všetkých výberových konaní, ktoré vyhlásil žalovaný odo dňa 1.7.2019 na voľné miesta „A.“ alebo „A. Q.“ platová trieda 03 za nedôvodnú, nakoľko v správnom súdnictve sa vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. 18. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe v časti V. namieta porušenie zásady zákazu diskriminácie, tak táto by nemala byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého obchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou v zmysle § 307 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) je antidiskriminačným sporom. Ak má žalobca za to, že zo strany žalovaného vo vzťahu k nemu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, má právo domáhať sa ochrany podaním antidiskriminačnej žaloby na všeobecnom súde podľa ustanovení CSP. Poukázal na rozsudok sp. zn. 4Sžk/3/2019, podľa ktorého v konaní o správnej žalobe, nie je možné posudzovať otázky, ktoré patria do právomoci všeobecného súdu. 19. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že námietky žalobcu týkajúceho sa spoľahlivého zistenia skutočného stavu nezodpovedali právnej úprave obsiahnutej v § 322 ods. 1, 2, 3 zákona č. 35/2019 Z. z.. Z týchto ustanovení vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre zaradenie príslušníka finančnej správy je zachovanie orgánu štátnej správy a miesta výkonu štátnej služby a pre jeho ustanovenie do funkcie k 1.7.2019 je určujúce, aby opis služobných činností sa zhodoval, alebo bol podobný opisu funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, t. j. podľa zákona č. 200/1998 Z. z.. Žalovaný poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že podľa opisu funkcie žalobcu zo dňa 4.9.2017 (pozn.: funkcia odborný colný referent, platová trieda 4) odborný colný referent, platová trieda 4) je ako najnáročnejšia činnosť v rámci charakteristiky platovej triedy v súlade s prílohou č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z. uvedené: „Samostatné odborné činností alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činností spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami na úseky v rámci orgánu štátnej správy v oblasti colníctva i mimo neho“. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takisto uviedol, že opis činností žalobcu, na základe ktorých bol ustanovený k 1.7.2019 do funkcie A. Q. platová trieda 2 má v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. úplne zhodnú charakteristiku služobných činnosti ako opis funkcie žalobcu do 30.6.2019 (H. C. J. platová trieda 4). Žalovaný preto zotrval na tom, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím zaradený v súlade s § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby, zároveň bol ustanovený do funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje, alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. 20. Charakteristika jednotlivých platových tried, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. vymedzuje práve najnáročnejšie činnosti, ktoré sú určujúce pre zaradenie tej ktorej funkcie do príslušnej platovej triedy podľa zodpovedajúcej činnosti, ktorá je v rámci nej skutočne vykonávaná. Nakoľko podľa opisu služobných činností žalobcu je najnáročnejšia činnosť ním vykonávanej služobnej činnosti v rámci charakteristiky služobných činností k 1.7.2019 zhodná s najnáročnejšou činnosťou, ktorú žalobca vykonával do 30.6.2019, tak ako to vyplýva z opisu jeho funkcie v uvedenom období je požiadavka žalobcu na to, aby žalovaný pri ustanovovaní žalobcu do funkcie vykonal podrobný rozbor jeho služobných činností a ich hierarchické usporiadanie podľa zložitosti bezpredmetná. Nedôvodná bola aj požiadavka, aby žalovaný vydal vnútorný predpis, v ktorom by mala byť uvedená požadovaná najnáročnejšia činnosť, ktorá by kopírovala konkrétnu činnosť, ktorá je uvedená v platnom a účinnom organizačnom poriadku pre daný organizačný útvar finančnej správy, na ktorom je príslušník finančnej správy zaradený. Takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo zákona č. 35/2019 Z. z. a ani z iného právneho predpisu. Navyše by sa jednalo o duplicitnú úpravu, nakoľko najnáročnejšie služobné činnosti vymedzuje samotný zákonodarca v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. v charakteristike jednotlivých platových tried. Samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že pred dňom 1.7.2019, ako aj po tomto dátume, vykonáva u žalovaného obsahovo úplne rovnaké služobné činnosti. K jeho legitímnemu očakávaniu, že bude zaradený do platovej triedy 3 žalovaný uviedol, že ak žalobca u žalovaného vykonáva obsahovo úplne rovnaké činnosti, ktoré sú podľa zákona č. 35/2019 Z. z. zaradené do 2.platovej triedy, je očakávanie žalobcu nereálne a v rozpore správnou úpravou. Poukázal tiež na to, že podľa predchádzajúceho predpisu bolo deväť platových tried uvedených v prílohe č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z., kým podľa zákona č.35/2019 Z. z. je len sedem platových tried. Nadriadený mal pri zaraďovaní žalobcu do platovej triedy k dispozícii o dve platové triedy menej, ako tomu bolo podľa zákona č. 200/1998 Z. z.. Žalovaný poukázal aj na to, že v rámci informácii poskytovaných žalovaným svojim zamestnancom pred nadobudnutím účinnosti zákona č.35/2019 Z. z. bolo uvádzané, že pravidlo zaradenia o dve triedy nižšie bude spravidla uplatnené, ak je to v súlade s charakteristikami platových tried. V prípade žalobcu nedošlo k zníženiu platovej triedy, resp. k preradeniu o dve platové triedy nižšie, ale od 1.7.2019 došlo k jeho ustanoveniu do funkcie v zodpovedajúcej platovej triede podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 35/2019 Z. z.. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že príslušníci finančnej správy by mali byť zaradení do platovej triedy v súlade s najnáročnejšou činnosťou, ktorá je uvedená v organizačnom poriadku toho ktorého organizačného útvaru orgánu finančnej správy. Organizačný poriadok, ako vnútorný predpis orgánu finančnej správy, vymedzuje kompetencie orgánu finančnej správy a jeho organizačných útvarov, ale tento neurčuje, že náročnosť vykonávaných činností v rámci jednotlivých organizačných útvarov musí byť určená všetkým príslušníkom finančnej správy organizačne zaradeným na tomto útvare rovnako. Je úlohou príslušného nadriadeného, aby prideľoval podriadeným príslušníkom finančnej správy služobné úlohy v súlade s opisom služobných činností na jednotlivé funkcie. Popis jednotlivých činností v organizačnom poriadku naopak môže odzrkadľovať potrebu vytvorenia rozdielnych funkcií podľa charakteru vykonávaných činností. Vo viacerých organizačných útvaroch boli vytvorené rozdielne funkcie podľa charakteru vykonávaných činností. Žalobcom reálne vykonávané činnosti možno subsumovať pod charakteristiku 2. platovej triedy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z. z. 21. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa zloženia poradnej komisie odvolacieho orgánu uviedol, že zriadenie a činnosť poradnej komisie prezidenta finančnej správy upravuje Interný riadiaci akt č. 177/2019 - Smernica o zriadení a rokovaní osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, poradnej komisie prezidenta finančnej správy a poradnej komisie generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná a generálneho riaditeľa sekcie, sekcia daňová. V zmysle uvedeného interného riadiaceho aktu poradná komisia prezidenta je poradným orgánom prezidenta finančnej správy (odsek 18). Poradná komisia prezidenta prerokováva odvolanie na základe zhromaždeného spisového materiálu vzťahujúceho sa na odvolanie atak aby bola zabezpečená objektivita prerokúvanej veci (odsek 27). Snahou je, aby výsledkom zasadnutia bolo prijatie návrhu pre prezidenta finančnej správy vo veci rozhodovania o odvolaní (odsek 28). Zároveň platí, že rokovanie poradnej komisie je neverejné (odsek 25). Z uvedeného vyplýva, že poradná komisia je pre prezidenta finančnej správy jeho poradným orgánom, z čoho je zrejmé, že aj návrh poradnej komisie, ktorý prijme ako výsledok prejednania podaného odvolania má pre prezidenta finančnej správy len odporúčací charakter a prezident finančnej správy ním nie je viazaný. Samotné rozhodnutie o odvolaní totiž zákon zveruje do výlučnej právomoci odvolacieho orgánu, ktorým v prípade rozhodovania o podanom odvolaní žalobcu bol v zmysle ustanovenia § 280 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. v nadväznosti na čl. 10 ods. 5 druhá veta prílohy personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2019 príslušný výlučne prezident finančnej správy. 22. K námietke nedostatku odôvodnenia z dôvodu, že v ňom nebolo uvedené stanovisko poradnej komisie a vyrovnanie sa žalovaného s ním, žalovaný uviedol, že nešlo o chybu alebo nedodržanie procesného postupu odvolacieho orgánu, a preto nemôže byť ani dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 291 zákona č. 35/2019 Z. z. nie je nevyhnutnou náležitosťou odôvodnenia žalovaného, aby boli uvedené údaje obsiahnuté v odôvodnení. 23. Žalovaný k námietkam zloženia poradnej komisie uviedol, že podľa článku 26 Kolektívnej zmluvy platnej v období 1.7.2019 až 31.12.2019 platilo: „Zamestnávateľ umožní PV sekcie colnej správy a PV sekcie územných finančných orgánov, NOOZ, ZO OZ MO AIOS v osobitných prípadoch aj zástupcom závodných výborov účasť v stálych a dočasných poradných orgánoch prezidenta finančnej správy (členov zastupujúcich SLOVES určí PV). Riaditelia colných úradov, riaditelia daňových úradov, riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy umožnia zástupcom závodných výborov, NOOZ a ZO OZ MO AIOS účasť v stálych a dočasných poradných orgánoch riaditeľov colných úradov, riaditeľov daňových úradov, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (členov zastupujúcich základnú organizáciu SLOVES určí príslušný závodný výbor).“ Pokiaľ ide o druh komisií podľa názoru žalovaného nie je možné článok 26 Kolektívnej zmluvy vykladať tak, že sa vzťahuje ku každej poradnej komisii, len že sa jedná o komisie na prerokovanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov finančnej správy. Za takéto komisie je potrebné považovať také, pri ktorých nevyplýva povinnosť osobitného prerokovania podľa § 273 zákona č. 35/2019 Z. z., resp. súhlasu odborových orgánov, nakoľko by sa jednalo o duplicitu úpravy. Jedná sa len o personálne opatrenia, ktoré nadriadený zveril predtým, ako sám rozhodne, do posúdenia jeho poradnej komisii. Pri prejednaní odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o ustanovení do funkcie sa nejedná o žiadnu z oblastí, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 276 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/2019 Z. z. Zo žiadnych právnych predpisov ani zákonných ani interných a ani z kolektívnej zmluvy nevyplýva pre žalovaného povinnosť, aby zástupcovia odborových organizácii museli byť členmi poradnej komisie prezidenta finančnej správy. Preto nie je možné zloženie poradnej komisie v prípade prerokovania odvolania žalobcu označiť za nelegitímne, ktoré by mohlo spôsobiť prípadnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odvolanie žalobcu bolo prerokované v poradnej komisii, o čom svedčí správny spis. Poradná komisia bola menovaná v súlade s interným predpisom a napadnuté rozhodnutie bolo vydané potom, ako bolo žalobcom podané odvolanie pre prekovanie v poradnej komisii žalovaného. 24. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že aj námietka týkajúca sa povinností žalovaného prerokovať s odborovou organizáciou podklady potrebné na zostavenie systemizácie k 1.7.2019 podľa ustanovenia § 273 ods. 2 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z., nebola dôvodná, nakoľko podľa § 317 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. sa ustanovenie § 74 ods. 3 zákon č. 35/2019 Z. z., a teda schválenie systemizácie na rozpočtový rok vládou, prvýkrát uplatní až na rozpočtový rok 2020. Systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 určil v súlade s § 317 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z minister. Preto nie je možné predložiť „interný predpis vydaný prezidentom FS v súlade s § 74 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.“, ako to požaduje žalobca. 25. Žalovaný k námietkam týkajúcich sa diskriminácie žalobcu uviedol, že táto nemá byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, avšak z opatrnosti uviedol, že žalobca poukázal na zaradenie iných, podľa žalobcu porovnateľných príslušníkov finančnej správy, ktorí sú zaradení na iných organizačných útvaroch ako žalobca a to na daňových úradoch a výkon ich služobnej činnosti je aj s prihliadnutím na rozdielnosť charakteru jednotlivých daní odlišný. Pokiaľ žalobca tvrdil, že poukazuje na to, že vo zverejnených podmienkach na voľné funkčné miesta sú uvedené najzložitejšie činnosti, tak takýto názor nezodpovedá obsahu týchto zverejnených podmienok, kde sa uvádza, že sa jedná o hlavnú náplň činností, ktorú bude prípadný úspešný uchádzať vykonávať najčastejšie. Táto samozrejme nemusí byť totožná s najzložitejšou činnosťou pre uvedenú funkciu. Žalovaný taktiež uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že vo vyhlásených konaniach nebola požiadavka odborného profesijného vzdelania, ktorá sa pre zaradenie do 3. platovej triedy vyžaduje, tak tomu bolo z toho dôvodu, že v zmysle § 77 zákona č. 35/2019 Z. z. sa príslušník finančnej správy po prijatí do služobného pomeru zaradí do prípravnej štátnej služby, počas ktorej je povinný získať určené profesijné vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený, ak ho nezíska, je to dôvod na skončenie služobného pomeru. Toto musí byť žalobcovi s 25- ročnou praxou známe. Námietky žalobcu vyhodnotil ako účelové. Konštatoval, že namietané porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa týka oblasti prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii v zmysle § 6 ods. 2, písm. a) antidiskriminačného zákona, vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, čo s ustanovením žalobcu do funkcie žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy odôvodňujúce prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu došlo k diskriminácii. Žalovaný poukázal tiež na to, že zásada rovnakého zaobchádzania podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitným zákonom. O porušenie rovnakého zaobchádzania ide len vtedy, ak k nemu dochádza v súvislosti s uplatnením určitého práva v uvedených oblastiach, ktoré vyplýva z osobitného zákona, v prípade žalobcu je ním zákon č. 35/2019 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru. Podľa žalovaného v prípade konania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania platí, že ten kto tvrdí, že bol diskriminovaný, musí predložiť také skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne usudzovať, že k diskriminácii skutočne došlo. Musí byť preukázaný rozdiel v zaobchádzaní s inou porovnateľnou osobou, ktorá je alebo môže byť na tej istej pozícii ako on, len u nej absentuje zákonom chránený dôvod diskriminácie. Tiež je dôležité preukázať dôvod, kvôli ktorému k diskriminácií došlo, a z ktorého je diskriminácia zakázaná. Medzi dôvodom namietanej diskriminácie a vzniknutou nevýhodou musí existovať príčinná súvislosť. Žalobca nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo možné dôvodne usúdiť, že vo vzťahu k nemu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní štátnej služby. Námietka žalobcu, že bol diskriminovaný tým, že bol zaradený do 2. platovej triedy žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Žalovaný predložil do súdneho spisu Organizačný poriadok colných úradov zo dňa 1. júla 2019, Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019, Personálny rozkaz prezidenta finančnej správy č. XXX/XXXX-XXXXXXX, Opis funkcie žalobcu zo dňa 4.9.2017. Vyjadrenia účastníkov konania 27. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých žalobných argumentoch. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave 1S/299/2015 zo dňa bod 59 s tým, že žalovaný ignoruje ustálenú judikatúru v správnych veciach, kde bol sám účastníkom konania. Nesprávne si vykladá článok 26 Kolektívnej zmluvy. Uviedol, že sa domnieva, že záväznosť obsahom kolektívnej zmluvy pre žalovaného s právnou silou zákona v oblasti ňou upravených otázok, možno vyvodiť z ustanovenia § 277 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorý predpokladá uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a podnikových kolektívnych zmlúv v záujme lepšieho zabezpečenia oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy. Pokiaľ žalovaný namieta, že žaloba mala byť spísaná advokátom, tak k tomu uviedol, podľa jeho názoru postačuje, že v predmetnom konaní je zastúpený advokátom. 28. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na svojom návrhu, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. K poukazu žalobcu a jeho citácie z rozsudku 1S/299/2015 bod 59 (obaja účastníci nesprávne uvádzajú, že išlo o rozsudok Najvyššieho súdu SR, správne má byť Krajského súdu v Bratislave), v ktorom súd žalovanému vytýkal neuvedenie stanoviska osobitnej komisie napriek tomu, že to bolo už žalovanému vytýkané v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2014 zo dňa 25.6.2015, žalovaný uviedol, že v predmetom rozsudku bolo žalovanému vytýkané, že v administratívnom spise sa nenachádzali doklady preukazujúce ustanovenie osobitnej komisie a obsah jej návrhu, a preto nebolo možné zistiť splnenie zákonných predpokladov na vydanie v tej veci preskúmavaného rozhodnutia, v dôsledku čoho sa rozhodnutie žalovaného stalo nepreskúmateľným. Zároveň poukázal na fakt, že aj najvyšší súd sa v uvedenom rozsudku stotožnil so žalovaným, že osobitná komisia je len poradným orgánom a na jej závery nemusí prezident prihliadať. Z týchto rozsudkov vyplýva, že splnenie podmienky zákonnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia je pre splnenie podmienky zákonnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia, je rozhodujúce dodržanie procesného postupu stanoveného zákonom. V predmetnej veci to znamená, že žalovaný vydá rozhodnutie po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Z ustanovenia § 291 zákona č. 35/2019 Z. z. vyplýva, že medzi obligatórnymi náležitosťami obsahu rozhodnutia nie je uvedené uvedenie stanoviska poradnej, resp. osobitnej komisie oprávneného orgánu. Predmetom správneho spisu tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení, je zápisnica zo zasadnutia poradnej komisie ako aj interné akty žalovaného o menovaní a ustanovení poradnej komisie. Poradná komisia bola menovaná v súlade s internými predpismi, t. j. zákonným spôsobom a bol dodržaný zákonný postup, ktorý spočíval v rozhodnutí žalovaného o podanom odvolaní po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 35/2019 Z.z. v znení do 31.12.2019 štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona a osobitných predpisov 27) a právne vzťahy s tým súvisiace. 32. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 35/2019 Z.z. (4) Funkciou sa na účely tohto zákona, okrem ustanovenia § 116 ods. 2, rozumie miesto s určenou náplňou činnosti, ktoré bolo v súlade s § 74 ods. 1, 4 a 5 začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy. Začlenenie miesta do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je vytvorením funkcie a vyradenie funkcie z organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je zrušením funkcie. O vytvorení funkcie a o zrušení funkcie rozhoduje prezident. Vytvorenú funkciu prezident zaradí do platovej triedy v súlade s charakteristikami platových tried uvedenými v prílohe č. 3. Na účely § 291 ods. 1 sa funkciou rozumie aj pozícia ministra alebo pozícia služobného posudkového lekára alebo pozícia hlavného posudkového lekára. (5) Názvy funkcií podľa charakteru vykonávaných činností ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. 33. Podľa § 72 ods. 1, 2 zák. č. 35/2019 Z.z. (1) Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru a služobná činnosť vykonávaná na pokyn nadriadeného. (2) V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby, úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Úkonmi v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby nie sú cesta do práce a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a cesta na ne a späť okrem lekárskeho vyšetrenia konaného na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesty na ne a späť. 34. Podľa § 74 ods. 1, 4, 5, 6 zák. č. 35/2019 Z.z. (1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia") určuje v nadväznosti na pôsobnosť orgánov finančnej správy počet miest príslušníkov finančnej správy v členení na ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na ich služobné príjmy v členení na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. (4) Minister na návrh prezidenta určí na základe systemizácie počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried. (5) Počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried na orgánoch finančnej správy v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. (6) Obsadzovanie funkcií príslušníkov finančnej správy vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že funkcia je a) vytvorená podľa § 71 ods. 4 a b) voľná; to neplatí, ak ide o dočasné obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovená príslušníčka finančnej správy, ktorá je na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1. 35. Podľa § 317 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z.z. ustanovenie § 74 ods. 3 sa prvýkrát uplatní na rozpočtový rok 2020. Systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 určí minister. Počet miest v rámci systemizácie podľa druhej vety sa určí ako súčet miest colníkov v štátnej službe k 30. júnu 2019 podľa doterajších predpisov a štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vyčlenených zo systemizácie štátnozamestnaneckých miest k 30. júnu 2019 podľa osobitného predpisu. 195) Objem finančných prostriedkov na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe podľa doterajších predpisov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy neozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov vyčlenených na platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 1. júlu 2019 podľa osobitného predpisu.7) Úpravy v systemizácii od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 vykoná minister. 36. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom (§ 204 ods. 6) pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom finančnej správy pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným predpisom.106) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu osobného stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického, náboženského alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 37. Podľa § 105 ods. 7 zák. č. 35/2019 Z.z. po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie mu bezprostredne nadriadený písomne určí opis jeho služobnej činnosti. 38. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z.z. príslušníkovi finančnej správy patrí funkčný plat určený pre platovú triedu, do ktorej je zaradená funkcia, ktorú vykonáva. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník finančnej správy vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, poverený zastupovaním príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. 39. Podľa § 276 ods. 1 písm. c/ zák. č. 35/2019 Z.z. súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov finančnej správy. 40. Podľa § 278 písm. a/ zák. č. 35/2019 Z.z. konaním vo veciach služobného pomeru je konanie, v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene alebo zániku služobného pomeru. 41. Podľa § 281 ods. 1, 2 zák. č. 35/2019 Z.z. (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. (2) Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 42. Podľa § 283 ods. 3 zák. č. 35/2019 Z.z. ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. j) alebo p), prvým úkonom oprávneného orgánu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; na vydanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje postup podľa § 281. 43. Podľa § 291 ods. 1, 4 zák. č. 35/2019 Z.z. (1) Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzať zo skutočného stavu veci. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, a ak rozhodnutie vydal oprávnený orgán, ktorý je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj s uvedením jeho hodnosti a musí byť opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Rozhodnutie musí byť oznámené účastníkovi konania. (4) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 44. Podľa § 294 ods. 3, 4 zák. č. 35/2019 Z.z. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 45. Podľa § 297 zák. č. 35/2019 Z.z. na konanie podľa tejto časti zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia. 46. Podľa § 322 ods. 2, 3 zák. č. 35/2019 Z.z. (2) Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vydá nadriadený k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým tohto príslušníka finančnej správy ustanoví do funkcie; toto rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2. Také rozhodnutie sa nevydá príslušníkovi finančnej správy uvedenému v § 323 ods. 14 a 15. (3) Rozhodnutím podľa odseku 2 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby a zároveň sa ustanoví do funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Rozhodnutím podľa odseku 2 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne finančnej správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak príslušník finančnej správy ako colník do 30. júna 2019 vykonával činnosti pri plnení týchto úloh; ustanovenie prvej vety o mieste výkonu štátnej služby, na ktorom má byť príslušník finančnej správy zaradený a o funkcii, do ktorej má byť ustanovený, tým nie je dotknuté. 47. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. - charakteristika platových tried 2. PLATOVÁ TRIEDA Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie. Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania: základné profesijné vzdelanie. Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku štátnej služby na úrovni príslušného orgánu finančnej správy. Samostatné ucelené odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi na úrovni daňového alebo colného úradu. Samostatné ucelené odborné činnosti na úseku finančného hospodárenia orgánu finančnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni daňového, colného alebo správneho konania vo vymedzenom úseku štátnej služby so štandardizovaným výstupom na úrovni daňového úradu alebo colného úradu. Rozhodovanie v prvom stupni colného konania o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu. Príprava podkladov na výkon vnútornej kontrolnej alebo inšpekčnej činnosti vo vymedzenom úseku štátnej služby alebo na prešetrovanie sťažností v príslušnom orgáne finančnej správy. Vykonávanie kontrolných činností vrátane odbornej prípravy štandardných rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej služby na úrovni príslušného orgánu finančnej správy. 48. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca ustanovený do funkcie A. Q. v druhej platovej triede na Colnom úrade B. B., úseku správy spotrebných daní, ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane, pričom bol zaradený na Colný úrad B. B. s miestom výkonu štátnej služby B. B. z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. 49. Žalobca v bode III žaloby - viď bod 7-9 tohto rozsudku a v bode VI žaloby uplatnil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia len všeobecne. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti bez ich konkretizácie na preskúmavaný prípad podľa obsahu správneho spisu neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Totiž konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou. Každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou SR zaručené právo obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Je však na ňom, ako toto právo využije. Správny súd je oprávnený preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy na základe včas podanej žaloby, pričom je viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a v rámci týchto dôvodov potom skúma, či predchádzajúci postup a napadnuté rozhodnutie boli v súlade tak s procesnými, ako aj hmotnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v preskúmavanom administratívnom konaní. Nie je preto oprávnený za žalobcu dopĺňať dôvody nezákonnosti podľa zistení z obsahu správneho spisu a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad podľa obsahu správneho spisu a tak v podstate žalobné dôvody za žalobcu dopĺňať. Z uvedených dôvodov nebolo možné dospieť k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia zo všeobecne uplatnených dôvodov nezákonnosti. 50. Žalobca v žalobe tvrdil, že zaradenie príslušníka finančnej správy do konkrétnej platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platových tried. Z vyššie citovaného § 74 zákona č. 35/2019 Z.z. je zrejmé, že počet miest na jednotlivých orgánoch finančnej správy zaradených do platových tried určuje prezident finančnej správy vnútorným predpisom, ktorý vydáva na základe systemizácie, pričom vychádza zo systemizácie v štátnej službe schválenej na daný rozpočtový rok a ministrom určeného počtu miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried. Na obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019 bol oprávnený robiť úpravy v systemizácii minister a to na základe vyššie citovaného prechodného ustanovenia v § 317 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. 51. Predmetom vnútorného predpisu je tak len počet miest a platové triedy pre tieto miesta. Takto určené miesto v platovej triede sa na účely zákona rozumie funkciou. Príslušník finančnej správy sa tak zaraďuje do funkcie na miesto s určenou platovou triedou, pre ktorú je určená náplň činnosti zodpovedajúca charakteristike činnosti uvedenej v prílohe č. 3 zákona pre danú platovú triedu. Teda nejde o ľubovoľnú náplň činnosti, ale náplň činnosti určenú pre danú funkciu, čo je v zmysle zákona miesto určené v platovej triede. Žalobcom prezentované názory v časti III žaloby o tom, že vnútorný predpis má obsahovať akýsi rozbor činností určený pre dané miesto a ich odstupňovanie, resp. určenie, ktorá zo služobných z činností na danom mieste je najnáročnejšia, nemajú oporu v zákone č. 35/2019 Z.z. Žalobca sa preto mýli, keď tvrdí, že len na základe takéhoto rozboru bolo možné zistiť riadne a úplne skutkový stav. Naopak, pre funkciu v danej platovej triede možno určiť náplň služobných činností len takú, ktorá zodpovedá charakteristike danej platovej triedy uvedenej v prílohe č. 3 zákona. 52. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím zaradený do funkcie príslušníka finančnej správy na základe prechodných ustanovení zákona č. 35/2019 Z.z. vzťahujúcich sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol do 30.06.2019 colníkom obsiahnutých v § 322 a nasl. zákona č. 35/2019 Z.z. Podľa § 322 ods. 2 príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30.6.2019 colníkom, vydá nadriadený k 1.7.2019 rozhodnutie, ktorým tohto príslušníka finančnej správy ustanoví do funkcie. Žalovaný resp. prvostupňový orgán tak urobil v prípade žalobcu napadnutým rozhodnutím. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia rozhodnutím podľa ods. 2 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby a zároveň sa ustanoví do funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30.6.2019. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca bol od 1.9.2017 do 30.6.2019 ustanovený do funkcie H. C. J. na úseku Q. Q. L. Colného úradu B. B., miesto výkonu štátnej služby B. B. so zaradením do 4. platovej triedy, pričom opis služobných činností v danej funkcii bol žalobcovi oznámený 4.9.2017. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popis žalobcových služobných činností odcitoval na str. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia tak, ako je presne uvedené v bode 5. tohto rozsudku. Uviedol tiež, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím zaradený podľa § 322 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. a ods. 3 prvá veta do funkcie A. Q. v 2. platovej triede začlenenej do PCÚ B. B. na úseku správy spotrebných daní v orgáne finančnej správy Colný úrad B. B., pričom podľa opisu služobných činností vo funkcii A. Q. platová trieda 2. obsadená žalobcom, ktorý bol spracovaný k 1.7.2019 k funkcii, do ktorej bol žalobca ustanovený prináležia činnosti, tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a bližšie boli špecifikované v bode 5. tohto rozsudku. Opis činností spojených s funkciou, do ktorej bol ustanovený žalobca napĺňa charakteristiku 2. platovej triedy, tak ako je vymedzená v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019. Žalovaný vec správne právne posúdil, keď žalobcu ustanovil do funkcie s náplňou služobných činností, ktoré zodpovedajú činnostiam vykonávaným do 30.06.2019 v platovej triede, ktorej charakteristike uvedenej v prílohe č. 3 zákona, zodpovedá náplni činností danej funkcie. 53. Žalobca v žalobe uvádza, že zákon bol naplnený len formálne. Žalobca na svoje tvrdenie o tom, že popis činností bol žalovaným zoradený účelovo, aby formálne zodpovedali charakteristike 2. platovej triedy, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, v čom by mala táto účelovosť spočívať. Netvrdil, že v náplni činnosti nie sú uvedené všetky podstatné činnosti, ktoré vykonával ako C. do 30.6.2019 a ani to, že sú tam zaradené činnosti, ktoré podľa charakteristiky platových tried uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. zodpovedajú vyššej ako 2. platovej triede. Bez takýchto (prípadne aj iných) skutočností je tvrdenie o účelovosti určenia rozsahu a obsahu činnosti pridelených funkcii, do ktorej bol žaloba ustanovený len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. To, že žalobca s rozhodnutím nesúhlasí, samé o sebe nestačí na to, aby správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 54. Takisto námietky zahrnuté v bode 9. tohto rozsudku neboli konkrétne. Žalobca neuviedol, z ktorého ustanovenia právneho predpisu, či predchádzajúcej rozhodovacej praxe nadriadeného mu vyplynulo ním tvrdené legitímne očakávanie, že bude ako príslušník finančnej správy zaradený na také funkčné miesto, ktoré je v 3. platovej triede. Zo zákona, teda z ust. § 322 ods. 2 a 3 zákona č. 35/2019 Z.z. mu vzniklo právo na to, aby bol zaradený do takej funkcie, ktorá bude na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby, čo bolo naplnené. Zároveň, že bude ustanovený do takej funkcie, ktorej opis činností sa buď bude úplne zhodovať alebo bude podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený podľa predpisov účinných do 30.6.2019. Žalobca netvrdil, že sa tak nestalo. Nesúhlasí len s tým, že išlo o funkciu, a teda miesto zaradené v 2. platovej triede. Neuvádza v čom, alebo ktoré ustanovenie zákona by ho oprávňovalo alebo mu dávalo legitímne očakávanie, že bude zaradený do 3. platovej triedy. Odkazuje len na postup žalovaného, resp. prvostupňového orgánu pri zaraďovaní colníkov, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Žalovaný správne poukazuje na to, že zaradiť bolo možné príslušníkov finančnej správy len do takých funkcií, ktoré boli vytvorené a voľné, pričom zaradenie do platových tried je súčasťou predpisu, ktorým sú určené funkčné miesta s platovými triedami. Poukaz na zaradenie kolegov do iných funkcií preto nemá právny význam. A aj tento poukaz je nekonkrétny, založený na tvrdení o porovnateľných príslušníkoch bez toho, aby bolo zrejmé, čo to znamená, v čom sú porovnateľní príslušníci a aký to má vplyv na vnútorným predpisom stanovený počet miest na orgáne finančnej správy v jednotlivých platových triedach. Tvrdenie o tom, že všetci vykonávajú rovnaké činnosti, že žalobca vykonáva činnosti svojou zložitosťou odôvodňujúce zaradenie do vyššej platovej triedy a že opisy služobných činností pre 2. a 3. platovú triedu sú výsledkom formalizované postupu, žalobca ničím nepodoprel. Takéto tvrdenia sú potom len prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Podstatné pre posúdenie, či žalobca bol ustanovený do funkcie v súlade s ust. § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z., bolo posúdenie troch rozhodných skutočností a to, či žalobca bol zaradený do takej funkcie na tom istom orgáne, na akom pracoval ako C. do 30.6.2019 a v tom istom mieste, ktoré obidve skutočnosti naplnené boli. Treťou rozhodnou skutočnosťou je, či žalobca bol zaradený do takej funkcie, ktorej opis činností zodpovedá činnostiam, ktoré vykonával ako C.. Ani toto sporné nebolo, pretože žalobca nič konkrétne nenamietal a z obsahu činností, ktoré vykonával do 30.6.2019 ako sú popísané v opise činností obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí a ktoré má v popise činností od 1.7.2019, vyplýva, že aj táto požiadavka bola naplnená. Nesúhlas žalobcu s tým, že funkcia, do ktorej bol zaradený, bola určená ako miesto v 2. platovej triede, nestačí na to, aby správny súd mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 55. Zákonom č. 35/2019 Z.z. bol zrušený zákon č. 200/1998 Z.z., podľa ktorého § 80 ods. 1 a 4 bol žalobca zaradený do funkcie v 4. platovej triede na Colnom úrade v B. B. rozhodnutím zo dňa 21.8.2017. Podľa tohto zrušeného predpisu boli činnosti colníkov zoradené v prílohe č. 1 do 9 platových tried. Nová právna úprava - zákon č. 35/2019 Z.z., ktorá platí pre všetkých príslušníkov finančnej správy, pozná len 7 platových tried. Potom skutočnosť, že žalobca do 30.6.2019 vykonával funkciu, pre ktorú bol určený plat v 4. platovej triede nemohla založiť pre žalobcu dôvod na to, aby pri prechode do funkcie príslušníka finančnej správy bol zaradený do funkcie spojenej so 4. platovou triedou, alebo ako tvrdí v žalobe s 3. platovou triedou. Žalobca tvrdil, že skutočne vykonávané služobné činnosti nekorešpondujú s činnosťami podľa ich charakteristík zaradených do 2. a 3. platovej triedy. K tomu je potrebné uviesť, že skutočnosť, či žalobcovi nadriadený potom, ako bol zaradený do funkcie v 2. platovej triede priraďuje prácu inak, ako má v popise činností pre funkciu, do ktorej bol zaradený, nebola ani nemohla byť predmetom tohto súdneho prieskumu. Preto, ak by aj išlo o preukázané tvrdenie, nemohlo by mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 56. Pokiaľ bol žalobca zaradený do funkcie s náplňou služobných činností obdobných, aké patrili do služobných činností tvoriacich náplň funkcie, ktorú vykonával do 30.6.2019, potom rozhodnutie o zaradení do takejto funkcie nemá ani náznak prekvapivosti. Žalobca síce tvrdil, že postup žalovaného resp. nadriadeného sa odlišoval od postupu v prípade porovnateľných príslušníkov finančnej správy, pričom patrilo medzi legitímne očakávania, že tento postup bude obdobný, avšak táto námietka bola úplne nekonkrétna. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých odvodzoval, že existujú porovnateľní príslušníci, resp. z čoho žalobca usúdil, že išlo o skutkovo zhodné prípady a ani neuviedol, o ktoré konkrétne prípady by malo ísť. Takáto námietka pre jej úplnú všeobecnosť neumožnila vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Navyše všetci colníci boli zaradení do funkcie príslušníka finančnej správy rozhodnutiami nadriadeného o ustanovení do funkcie podľa prechodných ustanovení zákona č. 35/2019 Z.z., a teda v rovnakom čase. Potom odvolávanie sa na legitímne očakávania na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe žalovaného, neboli na mieste. 57. K týmto žalobným námietkam ešte možno uviesť aj to, že žalobca vychádza z toho, že na jednom organizačnom útvare vykonávajú všetci príslušníci finančnej správy druhovo určené činnosti identické zložitosťou a napriek tomu sú zaradení do rozdielnych platových tried, čo nie je otázkou správnosti zaradenia do príslušnej funkcie, ale otázkou správnosti prideľovania služobných úloh, a to aj za predpokladu, že by išlo o tvrdenie, ktoré by bolo tak konkrétne, že by bolo možné overiť jeho pravdivosť navrhnutým dokazovaním. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že by existoval prípad konkrétneho príslušníka finančnej správy, ktorý s popisom činností C. a následne príslušníka finančnej správy rovnakým ako u žalobcu, bol zaradený do funkcie v 3. platovej triede. 58. Pokiaľ žalobca poukazoval na výberové konania na obsadenie funkcie A. v platovej triede 3 na daňových úradoch, tak treba súhlasiť so žalovaným, že v týchto vyhlásených výberových konaniach je uvedená hlavná náplň uvedená na prvom mieste a nie popis činností spojených s danou funkciou. Okrem toho ide, i keď pomenovaním, o obdobnú funkciu, avšak na inom orgáne finančnej správy s inou pôsobnosťou. 59. Žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného zistenia skutočného stavu a z toho vyplývajúceho nedostatočného odôvodnenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný nevykonal rozbor zložitosti žalobcom vykonávaných činností, a teda nebolo zrejmé, či boli splnené predpoklady podľa § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z., nemajú oporu v aplikovanom právnom predpise. Zákon v prílohe č. 3 stanovil charakteristiky pre jednotlivé platové triedy. Povinnosťou žalovaného bolo ustanoviť colníka do funkcie príslušníka finančnej správy s náplňou činnosti zhodnou alebo podobnou náplni činnosti, ktoré vykonával do 30.06.2019 ako C.. Podľa právnej úpravy k funkcii je priradená platová trieda na základe interného predpisu, ktorý je vydaný na základe systemizácie. Rozhodnými skutočnosťami pre ustanovenie C. do funkcie príslušníka finančnej správy v zmysle § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. bola náplň činností žalobcu ako C. pred 30.6.2019 a zistenie, či funkcia, do ktorej sa zaradil od 1.7.2019 má náplň činností zhodnú alebo podobnú. Tieto skutočnosti boli v konaní zisťované ako vyplýva z obsahu správneho spisu, ktorého súčasťou je opis činností žalobcu ako colníka a opis činností, ktoré sú náplňou pre funkciu, do ktorej bol zaradený a vyplýva to tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré tieto opisy činnosti cituje z náplni činnosti žalobcu. Vecou právneho posúdenia bolo, či činnosti spĺňali uvedené zákonné požiadavky, teda či išlo o činnosti podobné alebo zhodné a tiež, či spĺňali charakteristiku činností v konkrétnej platovej triede. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď zisťoval skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia. Tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal a vec správne právne posúdil, keď žalobcu zaradil do funkcie s platovou triedou, ktorej popis činností zodpovedal opisu činností podľa ich charakteristiky obsiahnutej v prílohe č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z.z., čo bolo v danom prípade pre platovú triedu 2. Z uvedeného vyplýva, že námietka nedostatku dôvodov nebola na mieste. Žalobca nedostatočné odôvodnenie namietal aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom bolo v inej veci, za iných skutkových okolností a inej právnej úpravy vyčítané podľa žalobcu to, že v odôvodnení nebolo uvedené stanovisko poradnej komisie. Takejto námietke nebolo možné vyhovieť, nakoľko rozhodnutie má podľa § 291 zákona č. 35/2019 Z.z. obsahovať odôvodnenie s náležitosťami, ktorými sú, že rozhodnutie musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej akými úvahami bol oprávnený orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne záväzných predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a uviedol aj to, že vydaniu rozhodnutia predchádzalo jeho prerokovanie v poradnej komisii, čím bol dodržaný procesný postup. Odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žiadna zo zákonom stanovených náležitostí nechýba. Žalovaný dal žalobcovi odpovede aj na všetky ním uplatnené podstatné námietky, tak konanie nezaťažil vadou porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v žalobe poukazoval aj na rozhodnutia ESĽP, podľa ktorých nemožno vyňať spod ochrany čl. 6 ods. 1 dohovoru konanie týkajúce sa sporov medzi štátnou správou a zamestnancom, pokiaľ sa toto konanie týka majetkových nárokov, avšak neuviedol, že tento článok by mal byť preskúmavaným administratívnym konaním porušený (a teda, že žalobcovi bolo odňaté či porušené právo na spravodlivé konanie), ani čím by malo dôjsť k jeho porušeniu. 60. Žalobca v bode V žaloby (body 13 až 16 tohto rozsudku) namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nerešpektoval § 75 zákona č. 35/2019 Z.z. pri zaraďovaní príslušníkov finančnej správy do jednotlivých platových tried v rámci systemizácie na PCÚ B. B. a tiež v súvislosti so zaraďovaním porovnateľných príslušníkov ku dňu 1.7.2019 na daňových úradoch ako organizačných zložkách žalovaného a pri výberových konaniach od 1.7.2019. Námietky vychádzajú z ďalších všeobecných tvrdení, podľa ktorých sa so žalobcom zaobchádzalo menej priaznivo ako s porovnateľnými príslušníkmi finančnej správy na pobočkách colných a daňových úradov v oblasti odmeňovania a pri príležitostiach na funkčný postup, pričom sa tak stalo vykonanou systemizáciou a platovou diferenciáciou. Žalobca vychádzal z toho, že keď charakter služobných činností u jednotlivých príslušníkov finančnej správy je v zásade rovnaký, nesmie dochádzať k platovej diferenciácii. Žalovaný k námietkam diskriminácie správne argumentoval, že v prípade, ak sa žalobca domnieva, že je na pracovisku pri výkone štátnej služby zo strany nadriadených diskriminovaný, musí sa pre svoju ochranu obrátiť na civilný súd s antidiskriminačnou žalobou podľa príslušných ustanovení civilného sporového poriadku. 61. V preskúmavanej veci žalobca poukázal na zákon č. 365/2004 Z.z., avšak bez toho, aby uviedol, že sa dovoláva súdnej ochrany podľa tohto predpisu. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pri vydaní ktorého žalovaný nerešpektoval § 75 zákona č. 35/2019 Z.z. Patrí do prieskumnej právomoci správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj z tohto dôvodu a zisťoval, či táto námietka bola dôvodná. Avšak aj táto námietka nebola uplatnená dostatočne konkrétne. Podľa prvej vety § 75 sa práva ustanovené príslušníkom finančnej správy zákonom č. 35/2019 Z.z. zaručujú rovnako. Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne právo vyplývajúce príslušníkovi finančnej správy bolo žalobcovi odopreté. Zákon č. 35/2019 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť právo na zaradenie do funkcie spojenej s 3. platovou triedou pri prechode C. na príslušníka finančnej správy podľa § 322 a nasl. tohto predpisu. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodom nerovnakého zaobchádzania malo byť jeho iné postavenie, avšak neuviedol, v čom by toto iné postavenie na strane žalobcu malo spočívať. Nerovnaké zaobchádzanie je zakázané, dokiaľ k nemu dôjde zo „zlých“ dôvodov, ktoré zákon určil. Bez poznania, o aký dôvod išlo, nie je možné dospieť k tomu, že išlo o zakázané, a teda diskriminačné konanie. Ďalšou podmienkou naplnenia diskriminačného zaobchádzania je, že išlo o zaobchádzanie menej priaznivé, ako zaobchádzanie s inou osobou v porovnateľnej situácii. Žalobca v žalobe tvrdil, že „pokiaľ na príslušnom organizačnom útvare vykonávajú všetci porovnateľní príslušníci finančnej správy služobné činnosti rovnakej zložitosti, závažnosti, psychickej a fyzickej záťaže, tak žalovaný nemôže bez porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zaobchádzať menej priaznivo so žalobcom, ako s ostatnými príslušníkmi finančnej správy vykonávajúcimi porovnateľné činnosti. Takéto žalobcove tvrdenie nebolo konkretizované. Zostalo vo všeobecnej rovine. Nie je zrejmé, či služobné činnosti, ktoré mal žalobca v popise činností do 30.6.2019 mal rovnako aj iný colník, takéto tvrdenie v žalobe absentuje a či taká iná osoba mala rovnaké činnosti pretransformované do iných činností zodpovedajúcich podľa charakteristiky platových tried pre funkciu v platovej triede 3. Žalobné námietky tak zostali len vo forme nepodložených všeobecných tvrdení, čo nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia § 75 zákona č 35/2019 Z.z. . 62. Žalobca poukazoval na to, že pre zaradenie do platovej triedy je rozhodná zložitosť a náročnosť skutočne vykonávaných činností a že vykonanou systemizáciou s platovou diferenciáciou došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 75 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. K tomu je potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu nebola systemizácia na obdobie 2. polroka 2017. Táto patrila do kompetencie ministra, tak ako to stanovil zákon č. 35/2019 Z.z. vo vyššie citovanom § 317 ods. 2. Pokiaľ zákon stanovil postup pri zaraďovaní colníkov do služby príslušníka finančnej správy, ktorý nepozná žiadne alternatívy, potom postup podľa zákona nemôže napĺňať znaky diskriminačného konania. Podstatným pre zaradenie colníka do služby príslušníka finančnej správy bol popis vykonávaných činností colníka a popis činností pre funkciu, do ktorej sa zaraďuje, ktorý je podobný činnostiam alebo rovnaký s činnosťami, ktoré patrili do náplne C. do 30.6.2019. 63. Žalobca námietky nerovnakého zaobchádzania rozvíjal ďalej tak, že o nerovnakom zaobchádzaní svedčí aj to, že daňový kontrolór na daňových úradoch je zaraďovaný do 3. platovej triedy, pričom opis jeho činností je obdobný ako opis činností žalobcu. Ide len o všeobecné tvrdenie založené na názore žalobcu o rovnakom obsahu činností vykonávaných na rôznych orgánoch finančnej správy s rôznou pôsobnosťou, ktorý ale nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť ani vo vzťahu k rovnakej obsahovej náplni služobných činností na rôznych orgánoch vo funkcii A. a ani vo vzťahu k tvrdenému nerovnakému zaobchádzaniu. Nemohlo byť ani predmetom súdneho prieskumu, či v rámci systemizácie a nadväzných krokov boli určené platové triedy pre miesta v iných orgánoch finančnej správy správne podľa charakteristiky činností uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. 64. Z vyššie uvedeného v prechádzajúcich bodoch rovnako vyplýva, že námietky týkajúce sa porušenia § 75 zákona č 35/2019 Z.z. napadnutým rozhodnutím neboli dôvodné. 65. Žalobná námietka uvedená v bode IV žaloby (bod 12 tohto rozsudku), že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodu podstatného porušenia konania pred žalovaným, keď odvolanie žalobcu bolo prerokované v poradnej komisii, ktorá ale nebola zložená v súlade s ust. § 276 zákona č. 35/2019 Z.z., pretože odborom nebola daná možnosť, aby do tejto komisie delegovali svojho zástupcu, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v aplikovanom právnom predpise. Správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe, ktorý správne a v súlade s obsahom administratívneho spisu opísal spôsob kreovania poradnej komisie žalovaného pre prerokovanie odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že Finančné riaditeľstvo SR 30.7.2019 prijalo interný riadiaci akt č. 177/2019 smernicu o zriadení a rokovaní osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, poradnej komisie prezidenta finančnej správy a poradnej komisie generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná a generálneho riaditeľa sekcie, sekcia daňová, ktorý v oddiely 2 stanovil, že poradná komisia sa zriadila za účelom prerokovania odvolaní účastníkov konania podaného proti rozhodnutiu nadriadeného s personálnou a disciplinárnou právomocou na Finančnom riaditeľstve SR a riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy vydanému v prvom stupni podľa § 294 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z., ďalej upravilo zloženie a rokovanie poradnej komisie. Tento predpis stanovil, že členov poradnej komisie prezidenta na prerokovania jednotlivých odvolaní určuje predseda poradnej komisie prezidenta a v prípade jeho neprítomnosti tajomník s prihliadnutím na obsah prerokúvaného odvolania a na služobné zaradenie člena poradnej komisie prezidenta, pričom predsedu, tajomníka a ostatných členov poradnej komisie prezidenta vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy rozhodnutím. Ďalej z obsahu správneho spisu správny súd zistil, že interným riadiacim aktom č. 176/2019, a to rozhodnutím prezidenta finančnej správy o menovaní členov poradnej komisie prezidenta finančnej správy boli 30.7.2019 za členov komisie menované tam uvedené osoby a dodatkom č. 1 bol tento text doplnený o ďalšieho člena 5.8.2019. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že členmi poradnej komisie, teda zo zápisnice zo zasadnutia poradnej komisie zo dňa 10.9.2019 vo veci odvolania žalobcu boli členmi tejto poradnej komisie rozhodnutím určené osoby uvedené v rozhodnutí prezidenta finančnej správy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď prerokoval odvolanie žalobcu v poradnej komisii, ktorá bola zložená a ustanovená tak, ako stanovil interným riadiacim aktom a z členov, ktorých stanovil prezident finančnej správy rozhodnutím. Správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 7 písm. b/ SSP). 66. K žalobnej námietke nesprávneho zloženia poradnej komisie a z toho plynúceho porušenia zákonnej povinnosti prerokovať odvolanie v poradnej komisii, možno tiež uviesť, že pokiaľ zákon mlčí, niektorá otázka či oblasť v ňom nie je upravená, nemôže dôjsť k jeho porušeniu. Žiadne ustanovenie zákona č. 35/2019 Z.z. neobsahuje úpravu kreovania poradnej komisie, v ktorej je odvolací orgán povinný prerokovať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v konaní podľa dvanástej hlavy zákona č. 35/2019 Z.z. - konania vo veciach služobného pomeru. Žalobca svoje argumenty o nesprávnom zložení poradnej komisie pre prejednanie odvolania v konaniach vo veciach služobného pomeru opiera o znenie § 276 ods. 1 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z., ktoré ale nič nehovorí o poradnej komisii na prejednanie odvolaní. Z textu zákona obsiahnutého v § 276 ods. 1 písm. c/ súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov finančnej správy, je zrejmé, že zákonodarca v ňom vymedzil poradné orgány, do ktorých v rámci súčinnosti nadriadení odborovým orgánom umožňujú nominovať svojich zástupcov. Tieto poradné orgány v ňom boli vymedzené účelom a predmetom ich činnosti. V zásade ide o poradné orgány, ktoré si nadriadení zriaďujú ad hoc za účelom a predmetom uvedeným v tomto ustanovení. Potom je potrebné poskytnúť súčinnosť odborom a umožniť im nominovať do týchto orgánov svojich zástupcov. Nie je najmenšou pochybnosťou, že poradná komisia podľa § 294 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. má účel a predmet odlišný. Vyplýva priamo z textu zákona, a to prerokovať odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam. Teda nie sú jej predmetom návrhy personálnych opatrení a ani žiadne opatrenia v oblastiach sociálneho zabezpečenia, atď. Zo strany žalobcu tak nejde o výklad § 276 ods. 1 písm. c/, ale o jeho doplnenie. Pokiaľ žalobca ďalej namietal rozpor kreovania predmetnej komisie s kolektívnou zmluvou, tak k tomu možno uviesť len toľko, že predmetom súdneho prieskumu je to, či napadnuté rozhodnutie je v súlade alebo nie je v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi právnymi predpismi. Navyše, ako už bolo vyššie uvedené, komisia bola zriadená interným predpisom a rozhodnutím ministra, ktoré nemohli byť predmetom súdneho prieskumu v tomto preskúmavacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že námietku procesnej chyby, keď žalovaný odvolanie neprerokoval v poradnej komisii pre jej nesprávne zloženie, nebola dôvodná. 67. Žalobca v žalobe tvrdil, že skutočne vykonávané služobné činnosti nekorešpondujú s opisom činností. K tomu je možné uviesť, že skutočnosť, či žalobcovi nadriadený prideľuje prácu inak, ako má v popise činností pre funkciu, do ktorej bol ustanovený, a teda v rozpore s preskúmavaným rozhodnutím, nebola predmetom tohto konania. Jeho predmetom bola výlučne zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 68. K námietke žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky obligatórneho zastúpenia advokáta aj na spísanie žaloby, správny súd uvádza, že žalobca nesprávne označil žalobu ako žalobu v sociálnych veciach, pričom súčasne so žalobou doručil správnemu súdu aj splnomocnenie na zastupovanie pre odborovú organizáciu Nezávislá odborová organizácia zamestnancov Finančného riaditeľstva SR, so sídlom v Žiari nad Hronom, zastúpenú P.. J. A., predsedom odborovej organizácie. Správny súd uznesením zo dňa 18.2.2020 vyzval žalobcu na odstránenie chýb žaloby a doplnenie o plnomocenstvo pre advokáta, ktorej žalobca vyhovel. Z obsahu poučení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, je zrejmé, že žalobca nebol poučený o možnosti obrátiť sa so žalobou o preskúmanie napadnutého rozhodnutia na správny súd a ani o tom, že musí byť pri spísaní takej správnej žaloby zastúpený advokátom. Nejde o výčitku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, len o konštatovanie faktov. Správny súd preto žalobcu poučil o povinnom zastúpení advokátom v konaní pred správnym súdom a aj o tom, že sa mýli, že ide v jeho prípade o žalobu v sociálnych veciach, a preto zastúpenie odborovou organizáciou nebolo prípustné. Tiež poskytol žalobcovi poučenie o následkoch podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP. Správny súd pritom vychádzal z účelu § 49 SSP, ktorým je poskytnúť ochranu účastníkovi už pri spísaní žaloby, nakoľko správny súd je viazaný pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí dôvodmi, ktoré účastník uplatní vo včas podanej žalobe. Ako bolo uvedené, žalobca na túto výzvu reagoval a predložil správnemu súdu plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v tomto súdnom konaní. Odmietnutie žaloby za takejto procesnej situácie, by podľa správneho súdu bolo odmietnutím prístupu k správnemu súdu. 69. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žiadnemu zo žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti nebolo možné vyhovieť. Správny súd preto žalobu pre jej nedôvodnosť podľa § 190 SSP zamietol. 70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len plne úspešný alebo čiastočne úspešný žalobca. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 71. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov X:X. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.