Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200632 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200632.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: T.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX G., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2019/019316-005 z 30. augusta 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Revúca (ďalej len „prvostupňový orgán") vykonal podľa § 62 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o lesoch") štátny dozor v lesoch Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka. Výkon štátneho dozoru bol oznámený oznámením č. OU-RS-PLO-2016/014550-1 zo dňa 07.10.2016 a č. OU-RS-PLO-2016/014550-5 zo dňa 20.10.2016 (zmena termínu). O priebehu štátneho dozoru, ktorý sa uskutočnil dňa 27.10.2016, bol vyhotovený Záznam/Protokol č. OU-RS- PLO-2016/014550. Rozhodnutím č. OU-RS-PLO-2016/014550-009 zo dňa 22.12.2016 prvostupňový orgán obhospodarovateľovi lesa - Združeniu majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka v zmysle § 62 ods. 2 písm. c/ zákona o lesoch obmedzil vykonávanie ťažby podľa § 22 ods. 1 zákona o lesoch, ako aj realizovanie ďalších opatrení a výkonov, vyplývajúcich z programu starostlivosti o les na roky 2015 - 2024, a to do upravenia právnych pomerov v združení, týkajúcich sa oprávnenia hospodáriť na spoločne obhospodarovaných pozemkoch tak, ako je to špecifikované v zázname z výkonu štátneho dozoru. Obmedzenie podľa tohto rozhodnutia malo platiť v jednotkách priestorového rozdelenia lesa na Lesnom celku Revúca, ktoré boli identifikované v rozhodnutí číselným označením, a ktoré boli v čase vydania rozhodnutia v obhospodarovaní Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka. Dôvodom uloženia obmedzení bolo, že Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka nebolo podľa okresného úradu spôsobilé plniť povinnosti v zmysle § 36 ods. 1 a 2 zákona o lesoch, a to zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o les prostredníctvom odborného lesného hospodára, pretože program nebol združeniu vydaný, a zároveň združenie podľa okresného úradu nemalo oprávnenie hospodáriť na spoločne obhospodarovaných pozemkoch, pretože nedisponovalo dokladmi od fyzických a právnických osôb združených v združení, ktoré by oprávnenie preukazovali a forma združenia podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka nebola postačujúca, keďže išlo o združenie bez právnej subjektivity (§ 2 písm. b/ zákona o lesoch za obhospodarovateľa lesa považuje právnickú alebo fyzickú osobu, ktoré hospodária na lesných pozemkoch). Podľa prvostupňového orgánu neboli právne pomery v združení v súlade so zákonom o lesoch. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zástupcom Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka a Obcou Muránska Dlhá Lúka. O odvolaní rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva (ďalej len „žalovaný") a rozhodnutím č. OU-BB- OOP4-2017/014096/6GP zo dňa 29.05.2017 uvedené rozhodnutie prvostupňového zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že výrok v časti, v ktorej bolo obmedzené vykonávanie ťažby, bol podľa okresného úradu neurčitý a nepreskúmateľný, pretože nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych činností sa obmedzenie dotýka. Zároveň nemalo byť obmedzené, ale zakázané vykonávanie ťažby. Ďalším dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že bola uložená povinnosť plnenia združeniu, ktoré nemalo právnu subjektivitu a nie vlastníkom, resp. spoluvlastníkom dotknutých lesných pozemkov. 3. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-RS-PLO-2017/001134-015 zo dňa 03.07.2017, ktorým uložil v zmysle § 4 ods. 3 zákona o lesoch vlastníkom lesných pozemkov, identifikovaným vo výroku rozhodnutia parcelnými číslami pozemkov, v k.ú. T. J. I., zodpovedajúcim jednotkám priestorového rozdelenia lesa, č. XXXa, XXXb, XXXc, XXXd, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXXc, XXXd, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, na Lesnom celku G., lehotu na zabezpečenie zákonnej povinnosti odborného hospodárenia v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch, a to v termíne do 31.10.2017. Zároveň bolo vlastníkom pozemkov zakázané vykonávanie ťažby podľa § 22 ods. 1 Zákona o lesoch do splnenia uložených opatrení s tým, že plnenie uložených povinností bude predmetom štátneho dozoru v zmysle § 62 ods. 1 zákona o lesoch, ktorý bude vykonaný dňa 31.10.2017. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie Obcou Muránska Dlhá Lúka a N.. T. B.. 4. Žalovaný na základe podaného odvolania rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/028822 zo dňa 19.10.2017 zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch sa ukladá fyzickým a právnickým osobám, ktoré vo výroku identifikoval menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a príslušnými identifikačnými údajmi u právnických osôb, a to ako vlastníkom lesných pozemkov. Bola tak konkrétnym vlastníkom pozemkov uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v lehote do 01.06.2018 a do splnenia tejto povinnosti im zároveň bolo zakázané vykonávanie ťažby podľa § 22 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o lesoch. V ostatnej časti zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. 5. Prvostupňový orgán listom z 25.09.2018 oznámil T.. T. Y., bytom X. XXX/X, XXX XX G. (ďalej len „žalobca") začatie priestupkového konania na úseku lesného hospodárstva a nariadenie ústneho pojednávania o priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, ako obvinenému z priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že nesplnil opatrenia uložené rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva č. OU BB, OOP, č. OU-BB-OOP4-2017/028822 z 19.10.2017, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 a § 36 ods. 1 zákona o lesoch, a tým neboli splnené ďalšie zákonné povinnosti. Ústne pojednávanie bolo nariadené na deň 22.10.2018 o 9:30 hod. Dňa 24.10.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci priestupku na úseku lesného hospodárstva za účasti obvineného. Prvostupňový orgán dňa 25.03.2019 vydal rozhodnutie č. OU-RS-PLO-2019/002089 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým uznal žalobcu vinným z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, ktorého sa žalobca ako obvinený z priestupku dopustil tým, že podľa rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/028822 zo dňa 19.10.2017, ktorým odvolací orgán zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-RS-PLO-2017/001134-015 zo dňa 03.07.2017, mal zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch vo svojom vlastníctve, parcely č. KN-CXXXX/X, XXXX, XXXX/X, prostredníctvom hospodára podľa § 47 ods. 10 zákona o lesoch, po uplynutí márnej lehoty na splnenie opatrenia do 01.06.2018, čím mal porušiť povinnosti ustanovené podľa § 36 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona o lesoch a nesplnil opatrenia uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva na základe zákona o lesoch, čím sa dopustil priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch") udelil obvinenému - žalobcovi sankciu pokarhanie. Zároveň obvinenému podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch upustil od zaplatenia plnej úhrady trov konania. Ďalej uviedol, že o náhrade škody v tomto konaní nerozhodoval a upozornil žalobcu na splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 47 ods. 10 zákona o lesoch ohlásiť vznik zmluvného vzťahu s odborným lesným hospodárom na zápis do evidencie prvostupňového orgánu podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 zákona o lesoch. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že dňa 26.10.2017 prevzal rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP4/2017/018822 zo dňa 19.10.2017, ktorým zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového orgánu z 03.07.2017 tak, že uložil podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o lesoch všetkým fyzickým a právnickým osobám ako spoluvlastníkom lesných pozemkov zodpovedajúcim jednotkám priestorového rozdelenia lesa tam uvedených čísel na lesnom celku lesy Revúca zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v lehote do 01.06.2018. Po uplynutí lehoty na splnenie týchto opatrení prvostupňový orgán viazaný názorom odvolacieho orgánu musel proti fyzickým osobám začať priestupkové konanie podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch za nesplnenie iných povinností - opatrení uložených orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že v predmetnom konaní nariadil ústne pojednávanie, ktorého sa žalobca ako obvinený z priestupku zúčastnil, uviedol obsah zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku. Prvostupňový orgán ďalej s poukázaním na § 4 ods. 1, ods. 3, § 36 ods. 1, § 47 ods. 10, § 60 ods. 1 písm. p/, § 63 ods. 2, ods. 5 zákona o lesoch, § 11 ods. 1, ods. 3, § 67 ods. 2, § 74 ods. 1, § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch uviedol že po vykonaní všetkých úkonov priestupkového konania a z vlastnej činnosti zistil, že žalobca ako obvinený z priestupku sa priestupku na úseku lesného hospodárstva dopustil. Rešpektujúc právny názor odvolacieho orgánu, že obvineného považuje za vlastníka lesa, ale nikdy nebol registrovaný ako obhospodarovateľ lesa so všetkými svojimi právami a povinnosťami, ale musel splniť opatrenia, ktoré vydal odvolací orgán. Z priestupkového konania jednoznačne vyplýva, že spáchanie skutku bolo obvinenému preukázané. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že sa musel vysporiadať s námietkami právneho zástupcu ako aj obvineného a zastával názor, že všetky pripomienky, resp. žiadosti o podanie vysvetlenia boli v konaní uskutočnené. Výhradu voči doručovaniu považoval za neopodstatnenú, pretože všetky rozhodnutia boli doručované v súlade s právnymi predpismi, formou verejnej vyhlášky. Ďalej sa nestotožnil s návrhom na zastavenie konania a zastával názor, že obvinený sa priestupku dopustil. V konaní zohľadnil všetky okolnosti v prospech obvineného - závažnosť priestupku, spôsob spáchania a jeho následky, mieru zavinenia. Pri vydávaní rozhodnutia prvostupňový orgán zohľadnil aj skutočnosť, že spoluvlastníci lesných pozemkov zvolali na deň 23.02.2019 riadne zhromaždenie vlastníkov, za účelom zákonného doriešenia povinností, ktoré sa obvinenému (vlastníkovi lesných pozemkov) kládli za vinu. Konanie obvineného a ostatných spoluvlastníkov lesa považoval za poľahčujúce okolnosti a za ďalšiu poľahčujúcu okolnosť považoval aj to, že obvinený sa nikdy nedopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva a udelil mu miernu sankciu. Z týchto dôvodov upustil aj od povinnosti úhrady trov konania. Na druhej strane prvostupňový orgán zastával názor, že pre zistenie aktuálneho stavu o účastníkoch konania, realizácie hospodárskych opatreniach v lesoch ako aj naplnenie ostatných funkcií lesa je nevyhnutné zabezpečiť a zároveň vyžadovať od obvineného a ostatných vlastníkov lesa bezpodmienečne plnenie stanovených povinností a vydaných opatrení v zmysle citovaných ustanovení zákona o lesoch, kde správny orgán určil opakovane lehotu na splnenie týchto opatrení a povinností s možnosťou uloženia prísnejšej sankcie - pokuty až do výšky 3 320,- Eur. 6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB- OOP4-2019/019316-005 z 30.08.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku v časti výroku 1 zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia zmenil názov operátu parciel na EK-N XXXX/X, XXXX, XXXX/X. v k.ú. T. J. I., pričom ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii prvostupňového rozhodnutia, obsahu odvolania, ako aj odkazu na platnú právnu úpravu uviedol, že Združenie vlastníkov lesa Muránska Dlhá Lúka, na ktoré sa vo svojom odvolaní žalobca odvolával nemá v zmysle § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na práva a povinnosti, a preto nie je oprávnené a právne spôsobilé byť obhospodarovateľom lesa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p/ zákona o lesoch. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné zo strany združenia právne zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch vo vlastníctve členov tohto združenia podľa PSL alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o lesoch. Po zdôvodnení uvedených skutočností žalovaný zhodnotil námietky žalobcu, že nesplnenie povinností odborného hospodárenia v lesoch nemôže zabezpečiť ako neopodstatnené. Správnosť postupu pri posudzovaní oprávnenosti Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka obhospodarovať les podľa PSL bola potvrdená „v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu" list č. Kd/18/6600-12 z 14.05.2018 Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici ako aj v odbornom stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2364/2016-720 zo dňa 09.06.2016. K uvedenému záveru dospel žalovaný aj po zohľadnení skutočností, že zo strany prvostupňového orgánu bolo od roku 2015 smerom k Združeniu majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka, ktorého súčasťou sú aj lesy vo vlastníctve žalobcu, vydaných viacero usmernení a pokynov. Z uvedených usmernení vyplynul záujem správneho orgánu na doriešení problematiky odborného hospodárenia v dotknutých lesoch bez uplatňovania sankcií. Napriek zmierlivému prístupu správneho orgánu vlastníci lesov združení v občianskom združení Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka upozornenia správneho orgánu nerešpektovali, a preto bolo povinnosťou prvostupňového orgánu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o lesoch vyvodiť zodpovednosť za porušenie právnych predpisov uložením sankcie. Prvostupňový orgán zmierlivý postup uplatnil aj pri ukladaní sankcií, čoho dôkazom je postup podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch. Žalovaný porovnaním napadnutého rozhodnutia a listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. T. J. I. zistil, že vo výrokovej časti (výrok č. 1.) prvostupňového rozhodnutia sú uvedené parcely „KN-C" č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X v k.ú. T. J. I. napriek tomu, že predmetné parcely sú v operáte „E-KN" s číslom XXXX/X, XXXX, XXXX/X. v k.ú. T. J. I.. Vzhľadom na to žalovaný uviedol, že výrok musí byť formulovaný presne a určito a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania, rozhodol žalovaný o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia zmenou operátu predmetných parciel na E-KN. Žalovaný záverom uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie, zákonnosť a správnosť postupu prvostupňového orgánu a prvostupňové rozhodnutie, ďalej spisový materiál týkajúci sa veci, priebeh konania na prvostupňovom orgáne, a to v celom rozsahu tak ako mu to ukladá § 59 ods. 1 Správneho poriadku a nezistil pochybenia, či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní prvostupňového orgánu, ktorý konal v súlade so zákonnými predpismi, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal viacero procesných pochybení. Namietal nevhodnú formuláciu napadnutého rozhodnutia, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostávajú nezmenené, pretože správny poriadok je prísne formálnym procesnoprávnym prepisom, ktorý neumožňuje rozhodnúť žalovanému takým spôsobom, akým rozhodol, t.j., že by ostatné časti rozhodnutia prvostupňového orgánu ostali nezmenené. Žalovaný ako odvolací orgán, ak sa stotožňoval so závermi prvostupňového orgánu mal v tomto smere odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí chýba v prvej vete výroku názov prvostupňového orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal. Ďalej vo výrokovej časti podľa neho chýbal údaj, kedy rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu z 19.10.2017 a z 03.07.2017 nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čo považoval za ďalšiu nedôslednosť a vadu. Namietal tiež vetu „priestupkové konanie bolo začaté podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch na základe doručeného citovaného rozhodnutia a prerokované na ústnom pojednávaní dňa 24.10.2018 za účasti obvineného podľa vyhotovenej zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 24.10.2018", ktorá bola vo výroku prvostupňového rozhodnutia podľa jeho názoru nadbytočná a mala byť uvedená nanajvýš v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko sa touto vetnou konštrukciou nerozhoduje o právach a povinnostiach žalobcu ako obvineného, ale naopak citoval sa len priebeh priestupkového konania. Ďalej napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu v tom zmysle, že prvostupňový orgán „udelil" žalobcovi sankciu, ktoré slovné spojenie nie je príliš vhodné, nakoľko zákon o priestupkoch obsahuje ustanovenia o udeľovaní vyznamenaní, čestných uznaní, resp. amnestie, avšak sankciu nemožno za žiadnych okolností udeľovať, ale nanajvýš ukladať. Žalovaný rozhodol nesprávnym spôsobom, keďže svojím výrokom zmenil len časť výroku č. 1 a prvostupňového rozhodnutia, a to názov operátu parciel, kedy je otázne, či tak mal urobiť zmenou rozhodnutia formou zmeny výroku a nielen upozornením na takúto opravu chyby v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, na základe čoho možno považovať rozhodnutie za zmätočné. Súčasne namietal, že žalovaný neumožnil žalobcovi sa k takejto zmene rozhodnutia vyjadriť, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžp 23/2011. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal preklúziu, nakoľko uplynula zákonná lehota, od ktorej mohol žalovaný vyvodiť zodpovednosť voči žalobcovi v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch, podľa ktorej možno začať konanie o uložení pokuty podľa § 63 a § 65 do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov. Z uvedeného ustanovenia podľa jeho názoru vyplynulo, že pre prvostupňový orgán jednoročná subjektívna prekluzívna lehota nebola splnená a žalovaný v tomto smere nemal už začínať konanie o uložení pokuty žalobcovi, keď o tzv. porušení žalobcu už vedel dlhšiu dobu ako jeden rok pred začatím predmetného priestupkového konania vedeného voči žalobcovi, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného. Prvostupňový orgán totiž už z vykonaného štátneho dozoru musel mať vedomosť o tom, že povinnosti obhospodarovateľa lesa nie sú splnené, a teda už od tohto času mohol začať konanie o uložení pokuty, čo sa mu však v zákonom stanovenej subjektívnej prekludovanej lehote nepodarilo. Žalobca ďalej napadol absolútne nedostatočné a riadne odôvodnenie uloženej sankcie v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa jeho názoru konajúce orgány vôbec neprihliadali na skutočnosti uvedené v tomto ustanovení. Uviedol, že žalovaný mohol od uloženia sankcie aj upustiť a správne trestanie vychádza z prísneho princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti spáchaného priestupku. Ďalej napádal doručenie rozhodnutí žalovaného z 19.10.2017, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu z 03.07.2017, na podklade ktorých žalovaný vyvodzoval zodpovednosť žalobcovi aj v predmetnom priestupkovom konaní. Namietal najmä, že súčasne nebola splnená povinnosť zverejnenia uvedených rozhodnutí na webových sídlach orgánov, resp. aj na úradnej tabuli v mieste sídla týchto orgánov. Minimálne za nedostatočné považoval odôvodnenie v tomto smere, ktoré nereagovalo na námietky žalobcu vo vyššie uvedenom smere, kde napádal doručenie predchádzajúcich rozhodnutí. Namietal aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia, pretože žalobcovi neposkytli odpovede na všetky relevantné námietky, ktoré žalobca produkoval v konaní, čím bolo porušené aj jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal neúplnú identifikáciu skutku, v skutkovej vete, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu najmä z hľadiska jeho podstatných okolností. Vo výroku absentuje konkrétne aké opatrenia a v čom mali spočívať, ktoré mal žalobca porušiť tým, že ich nesplnil a taktiež vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu absentujú vlastnícke podiely žalobcu k pozemkom bližšie špecifikovaným vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia, ako aj bližšia špecifikácia týchto pozemkov o aké druhy pozemkov sa jedná, prípadne na akom liste vlastníctva sú zapísané, a pod. Vytýkal správnym orgánom, že nebol špecifikovaný vo výroku rozhodnutia skutok takým spôsobom aby nebol zameniteľný s iným skutkom, aj keď judikatúra v správnom súdnictve vyžaduje špecifikáciu skutku priamo vo výroku rozhodnutia formou skutkovej veci a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 238/2009 z 19.05.2010, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk súdov a Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod čl. 101/2011. Poukázal na špeciálnu úpravu náležitostí výroku rozhodnutia podľa § 77 zákona o priestupkoch, pričom podľa jeho názoru nestačí, ak sú tieto náležitosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pretože len výrok môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania, ktoré sú vynútiteľné. Na nedostatok výroku by mal súd prihliadať ex offo a to aj s ohľadom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorých v rámci garancie spravodlivého procesu hovorí o trestnom obvinení, za ktoré možno považovať aj priestupkové konanie. Namietal aj to, že v konaní pred prvostupňovým orgánom čo sa týka jeho predchádzajúceho rozhodnutia z 03.07.2017, ako aj následne v konaní o odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného z 19.10.2017 nemal zachované práva účastníka konania, čo nestačí zhojiť rozhodnutím odvolacieho orgánu. Nebol si vedomý porušenia žiadnych právnych predpisov. Namietal, že nie je obhospodarovateľom lesa, a preto sa na neho nemôžu vzťahovať povinnosti obhospodarovateľa lesa uvedené v § 4 ods. 3, § 36 ods. 1 a § 47 ods. 10 zákona o lesoch. Kto je obhospodarovateľom lesa explicitne vyplýva z § 2 písm. p/ zákona o lesoch, žalobca sa nikdy nijakým spôsobom neujal užívania lesných pozemkov a lesných porastov a to nielen na pozemku, ktoré sú jeho vlastníctvom, ale na žiadnych pozemkoch v rámci územia SR. Nikdy ani nepožiadal o vydanie užívania žiadnych lesných pozemkov a na nich stojacich lesných porastov a nikdy nikoho nesplnomocnil na to, aby tak učinil v jeho mene ako jeho zástupca. Žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v zozname obhospodarovateľov lesa vedenom okresným úradom podľa § 4 zákona o lesoch ako obhospodarovateľ a nikdy o taký zápis nežiadal. Osobu obhospodarovateľa je potrebné odlíšiť od vlastníka. Lesné pozemky v k.ú. T. J. I. obhospodaroval v minulosti len jeden subjekt - právny predchodca súčasného štátneho podniku Lesy SR, a to bez ohľadu na to, či išlo o vlastníctvo štátne alebo nie. Časť lesných porastov následne bolo vydaných do užívania pozemkovému spoločenstvu a časť Združeniu majiteľov lesa ako združeniu bez právnej subjektivity. Združenie majiteľov lesa bolo zapísané ako obhospodarovateľ lesa a tento obhospodarovateľ je naďalej vedený v evidencii Okresného úradu. Pre Združenie majiteľov lesa ako obhospodarovateľa bol vyhotovený aj lesný hospodársky plán. Ďalej upriamil pozornosť aj na to, že predmetné pozemky, ktoré citoval prvostupňový orgán vo výrokovej časti rozhodnutia sú poľnohospodárske. Prvostupňový orgán nepodložil vo svojom rozhodnutí identifikáciu na stav C KN, z čoho možno vyvodiť, že ide o lesné pozemky a ani neuviedol o aké konkrétne jednotky priestorového rozdelenia lesa sa jedná (podľa porastovej mapy). Pokiaľ by aj pripustil, že vlastníci sú obhospodarovateľmi lesa, potom tým, že sa združili a toto združenie požiadalo o vydanie programu starostlivosti o les a oznámilo príslušnému okresnému úradu odborného lesného hospodára - predsedu združenia - N.. B., vlastníci si tým svoje povinnosti fakticky splnili. Individuálne takúto možnosť ani nemajú, lebo každý vlastník môže odkázať na § 39 ods. 6 zákona o lesoch, podľa ktorého platí, že dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolovanie hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 ha. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou, ak sa nachádza na spoločnom pozemku alebo v jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o les alebo pri jeho zmene. Poukázal na § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Keďže pozemky žalobcu sa nachádzajú v rôznych porastoch, sám bez účinnosti iných vlastníkov nie je schopný ujať sa obhospodarovania žiadneho z porastov a ani nemá možnosť vyčleniť časť porastu do svojho užívania, nakoľko by nebola splnená zákonná požiadavka minimálnej výmery 0,5 ha. Vzhľadom k výmere pozemku u žalobcu v porovnaní s výmerou porastov, tento ani nebol schopný dosiahnuť väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutia o tom, kto bude v predmetných porastoch odborným lesným hospodárom. S poukazom na omyl v osobe adresáta aktu a založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia, považuje žalobca touto správnou žalobou napádané rozhodnutie žalovaného za nulitné. Zároveň uviedol, že spáchanie priestupku, za ktorý bol žalovaným a prvostupňovým orgánom postihnutý mu nebolo hodnoverným spôsobom preukázané. Žalovaný tak spoločne s prvostupňovým orgánom neúplne a nedostatočne zistili skutkový stav a nedôsledne tak realizovali zásadu materiálnej pravdy, ktorej zmyslom a cieľom je obstaranie všetkých podkladov pre rozhodnutie potrebných na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Záverom správnej žaloby žalobca zhrnul, že na základe uvedených žalobných námietok podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vecí, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Záverom navrhol napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému alebo prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietka žalobcu o údajnom procesne nesprávnom rozhodnutí je v rozpore s apelačným princípom odvolacieho konania, kedy je druhostupňový orgán zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Zmenou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia došlo len k odstráneniu formálnej chyby rozhodnutia pri vymedzení lesných pozemkov z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania a nedošlo k rozšíreniu skutku, za ktorý bola sankcia uložená. Uvedenú opravu nemožno považovať za zásadnú zmenu právnej situácie a z toho vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán bol oprávnený výrokovú časť napadnutého rozhodnutia zmeniť. K námietke o údajnom neuvedení názvu správneho orgánu, ktoré prvostupňové rozhodnutie vydal, žalovaný uviedol, že je zavádzajúca, nakoľko v druhej vete výroku napadnutého rozhodnutia názov aj číslo prvostupňového rozhodnutia uvedené sú. K námietke ohľadom výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že je zavádzajúca, nakoľko rozhodujúcim údajom nie je údaj o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ale údaj o termíne, v ktorom mali byť opatrenia vykonané. K námietke preklúzie uviedol, že je zavádzajúca, nakoľko sankcia bola uložená za nesplnenie opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia prvostupňového orgánu z 03.07.2017 zmeneného rozhodnutím žalovaného z 19.10.2017. Predmetné opatrenia mali byť splnené v termíne do 01.06.2018 a konanie prvostupňového orgánu bolo začaté 24.09.2018, pričom v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch možno konanie o uložení pokuty za priestupok na úseku lesného hospodárstva začať do jedného roka odo dňa keď sa orgán o porušení dozvedel. K nedostatočnému, resp. žiadnemu odôvodneniu sankcie žalovaný uviedol, že aj táto námietka je nedôvodná, nakoľko podľa jeho názoru uloženie sankcie formou pokarhania náležite a dostatočne objasnil. Názor žalobcu, že v danom prípade postačovalo samotné prejednanie priestupku je popretím práva správneho orgánu na správnu úvahu o výške a forme trestu. K námietke doručovania verejnou vyhláškou uviedol, že je zavádzajúca, nakoľko v zmysle § 67 ods. 2 zákona o lesoch, ak je v rámci postupov alebo konaní podľa tohto zákona viac ako 20 dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. Z toho mu vyplynulo, že predmetné rozhodnutia boli zverejňované na úradnej tabuli žalovaného a prvostupňového orgánu, na webovom sídle žalovaného, ako aj na úradnej tabuli obecného úradu v Muránskej Dlhej Lúke, na základe čoho bolo zverejnené v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na to, že fyzické a právnické osoby združené v občianskom združení Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka už od roku 2015 boli upozorňované na nezákonný stav pri obhospodarovaní lesných pozemkov v ich vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj zo strany Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Nakoľko sa tento nezákonný stav dlhodobo nedarilo riešiť zmierlivým spôsobom aj napriek snahe OŠSLH, uložil prvostupňový orgán rozhodnutím z 03.07.2017 vlastníkom predmetných lesných pozemkov opatrenie, povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v lehote do 01.06.2018. Z dôvodu nerešpektovania uloženého opatrenia prvostupňový orgán začal priestupkové konanie voči všetkým vlastníkom predmetných lesných pozemkov v k.ú. T. J. I., okrem iného aj voči žalobcovi. V danom prípade nie je podstatným argumentom, či uvedené osoby sú evidované v registri obhospodarovateľov lesa, ale rozhodujúca je skutočnosť, že sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi lesných pozemkov, na ktorých nebolo zabezpečené odborné hospodárenie v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch. Žalovaný považoval za zavádzajúcu námietku žalobcu, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) nie je druh pozemku v registri E záväzným údajom. Tunajší úrad má za preukázané, že žalobca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom lesných pozemkov a vzťahujú sa na neho príslušné ustanovenia zákona o lesoch, o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch. Žalovaný si zároveň dovolil upozorniť na skutočnosť, že v rámci priestupkového konania boli riešené všetky fyzické osoby vlastniace lesné pozemky v k.ú. T. J. I., ktoré boli pôvodne v obhospodarovaní OZ Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka bez právnej subjektivity a aj prostredníctvom predmetného konania došlo v roku 2019 k pretransformovaniu bývalého OZ bez právnej subjektivity na pozemkové spoločenstvo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, t.j. k odstráneniu nezákonného stavu. Žalovaný bol toho názoru, že napriek predchádzajúcej dlhoročnej snahe o zmierne vyriešenie problému pri zabezpečovaní odborného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov nebola v danom prípade iná možnosť ako primäť vlastníkov lesných pozemkov k plneniu ich zákonných povinností. Zároveň bol toho názoru, že pri trestaní postupoval individuálne a citlivo, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že vo všetkých prípadoch bolo uložené len opatrenie pokarhania a bola odpustená úhrada trov konania. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 9. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodol v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, čo podrobne rozviedol v podanej správnej žalobe, prečo bol postup žalovaného v tomto smere nezákonný a nesprávny a v ďalšom na to odkazuje. Nesúhlasil ani s vyjadreniami žalovaného ohľadom namietaných formálnych chýb vo výrokových častiach napádaných rozhodnutí, nakoľko takýmto spôsobom sa žalovaný snaží len bagatelizovať svoje procesnoprávne pochybenie. Zotrval naďalej na podanej námietke preklúzie v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch tak ako ju namietal v správnej žalobe. O skutočnosti, že by žalovaný nevedel o porušení povinnosti žalobcu skôr, túto žalobcom tvrdenú skutočnosť nijakým hodnoverným spôsobom nevyvrátil, keď už minimálne v roku 2015 tak, ako to uvádza žalovaný aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, sa Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka vyzývalo a bolo upozorňované na nezákonný stav pri obhospodarovaní lesných pozemkov vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov, a teda aj žalobcu. Žalobca naďalej zotrval aj na tom, že žalovaný absolútne nedostatočne, resp. nijakým spôsobom nezdôvodnil sankciu uloženú žalobcovi a v podrobnostiach odkázal na správnu žalobu. Správne orgány sa nijakým spôsobom nezaoberali možnosťou neuložiť žiadnu sankciu pokutu žalobcovi a či na daný priestupok naozaj nepostačoval len jeho samotné prejednanie. V ostatnom zotrval na podanej správnej žalobe ako aj na jej návrhu na zrušenie oboch rozhodnutí. 10. Na ústnom pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na znenie podanej správnej žaloby, na ktorej v plnom rozsahu zotrval. Zvýraznil, že žalobca nemohol zabezpečiť sám plnenie, ktoré mu bolo uložené predchádzajúcimi rozhodnutiami, nakoľko ako samotný jednotlivý podielový spoluvlastník by to sám nedokázal. Sám nemal možnosť zvrátiť stav, s ktorým ostatní spoluvlastníci nesúhlasili. Poukázal aj na iné rozhodnutie vydané po určitom čase po napadnutom rozhodnutí, kde správne orgány konanie zastavili, nakoľko odpadol dôvod konania, pretože tam už bolo zriadené pozemkové spoločenstvo a boli splnené podmienky. Navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a uplatnil si nárok na trovy konania. Poverený zamestnanec žalovaného sa stotožnil a zotrval na písomnom vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Poukázal na to, že správny súd o obdobnej správnej žalobe už rozhodoval rozsudkom sp. zn. 30Sa/13/2019 z 25.06.2020, kde žalobu zamietol. Išlo o obdobné rozhodnutie, kde bolo uložené fyzickej osobe pokarhanie za rovnaký priestupok. Právnické osoby nebolo možné postihnúť v priestupkovom konaní, a tak na podnet žalovného boli začaté konania o správnych deliktoch z dôvodu, aby boli riešení všetci vlastníci dotknutých pozemkov. Poukázal tiež na to, že ich postup bol zákonný a práve na základe ními uplantného postupu došlo k zriadeniu pozemkového spoločenstva, ktoré už v súčasnosti v súlade so zákonom vykonáva obhospodarovanie lesných pozemkov. Navrhol žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 1 ods. 1 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019; tento zákon upravuje a/ vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b/ vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c/ odborné hospodárenie v lesoch, d/ podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, 1) e/ pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f/ sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019; na účely tohto zákona sa rozumie a/ lesom ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom, b/ lesným porastom súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch, h/ hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov. 18. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019 (1) lesné pozemky sú pozemky a/ s lesnými porastmi, b/ dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby, c/ na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, d/ o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, e/ bez lesných porastov, 1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky, 2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská, 3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií, f/ vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, g/ na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním. (2) Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom podľa odseku 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý zároveň, na základe zistenia druhu pozemku v teréne, určí v rozhodnutí skutočný druh pozemku. Ak je pozemok dlhodobo poľnohospodársky využívaný, orgán štátnej správy lesného hospodárstva navrhne orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy zmenu lesného pozemku na poľnohospodársku pôdu a ak je pozemok vodnou plochou, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe stanoviska orgánu štátnej vodnej správy rozhodne o zmene lesného pozemku na vodnú plochu. 19. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019 (1) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len "hospodár"). (2) Obhospodarovateľ lesa alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2 sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu hospodára do 15 dní od jej vzniku; zo zmluvy alebo oznámenia (§ 47 ods. 10) musí byť zrejmé, k akému dátumu je zmena hospodára vykonaná a na ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1) bude hospodár vykonávať svoju činnosť. (3) Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností 7 a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods. 1) do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese. 20. Podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019; na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára (§ 47). 21. Podľa § 47 ods. 10 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019; obhospodarovateľ lesa, okrem právnickej osoby podľa odseku 2, je povinný do 15 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa alebo od zániku zmluvného vzťahu s doterajším hospodárom, uzavrieť písomne zmluvu na výkon činnosti podľa § 48 s vybraným hospodárom a predložiť kópiu zmluvy do 15 dní od jej platnosti príslušnému orgánu štátnej správy na zápis do evidencie podľa § 4 ods. 1; ak ide o právnickú osobu podľa odseku 2, táto predkladá len oznámenie podľa § 4 ods. 2. 22. Podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch v znení platnom a účinnom do 30.06.2019; priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. 23. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím uznal žalobcu vinným z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že podľa rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/02882 zo dňa 19.10.2017, ktorým bola zmenená výroková časť rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-RS- PLO-2017/001134-015 zo dňa 03.07.2017, nezabezpečil v lehote do 01.06.2018, odborné hospodárenie v lesoch v jeho vlastníctve na parcelách C-KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, prostredníctvom hospodára podľa § 47 ods. 10 zákona o lesoch, čím mal porušiť povinnosti podľa § 36 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona o lesoch a nesplnil opatrenia uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva na základe zákona o lesoch. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená sankcia pokarhania. Podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch bolo upustené od úhrady trov konania. 24. Žalovaný v odvolacom konaní zmenil časť výroku I. prvostupňového rozhodnutia tak, že zmenil názov operátu parciel na E-KN XXXX/X, XXXX, XXXX/X . v k.ú. T. J. I., pričom ostatné časti ponechal nezmenené. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorým bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch zo dňa 03.07.2017, bolo doručované verejnou vyhláškou v súlade s ustanovením § 26 ods. 2 Správneho poriadku. 25. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal najmä to: - že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/028822 zo dňa 19.10.2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BB-RS-PLO-OOP4-2017/001134-015 zo dňa 03.07.2017, na podklade ktorých žalovaný vyvodzoval zavinenie žalobcu v priestupkovom konaní, a z tohto dôvodu sa nemohol dopustiť priestupku na úseku lesného hospodárstva - že v tomto konaní bolo o zisteniach štátneho dozoru oboznámené združenie a nie jednotlivý vlastníci pozemkov, pričom na základe týchto zistení bolo začaté konanie, - že nemal ako účastník tohto konania od jeho začiatku zachované práva účastníka, ktoré nemožno nahradiť opravou výroku rozhodnutia, - že v konaní, účastníkom ktorého nebol, ukladá rozhodnutie prvostupňového orgánu z 03.07.2017 vlastníkom lesných pozemkov, medzi iným aj tých, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, lehotu na zabezpečenie zákonnej povinnosti podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch. - že podstatnú vadu, že nebol účastníkom konania a neboli mu priznané práva účastníka konania nie možné zhojiť ani výrokom rozhodnutia žalovaného z 19.10.2017. 26. Označené rozhodnutia žalovaného z 19.10.2017 a prvostupňového orgánu z 03.07.2017 boli vydané v osobitnom správnom konaní, ktoré nebolo predmetom prieskumu správnym súdom na základe podanej správnej žaloby žalobcu, nakoľko neboli súčasťou procesného postupu, bezprostredným výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie. Podanou správnou žalobou (návrhom výroku rozhodnutia - žalobným návrhom, resp. petitom) bol v súlade s dispozičnou zásadou správneho súdneho konania žalobcom vymedzený predmet preskúmania správnym súdom zreteľne smerujúci len k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Správny súd vzhľadom na to nebol oprávnený v tomto konaní preskúmať iné rozhodnutia - o určení opatrení na zabezpečenie hospodárenia na lesných pozemkoch v súlade so zákonom o lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára, ktoré by mohol preskúmať iba v samostatnom konaní na základe osobitnej správnej žaloby so žalobným návrhom smerujúcim proti nim. Určovanie predmetu konania (preskúmania) pred správnym súdom je v dispozícii žalobcu, ktorý ho vymedzí práve žalobným návrhom správnej žaloby. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy súd na návrh žalobcu (ktorý v danom prípade podaný nebol) posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Správny súd nemohol posúdiť zákonnosť označených rozhodnutí, na ktorých nedostatky žalobca v rámci svojej argumentácie poukazoval, ani ako „skôr vydaných rozhodnutí, z ktorých preskúmavané rozhodnutie vychádzalo a ktoré boli preň záväzné", nakoľko nič nebránilo tieto rozhodnutia preskúmať správnym súdom samostatne (§ 6 ods. 2 písm. a/ SSP). 27. Z uvedeného vyplýva, že správny súd v danom konaní nebol oprávnený prihliadať na žalobné námietky týkajúce sa označených rozhodnutí. Otázku procesného postavenia žalobcu ako účastníka konania, dodržanie procesného postupu v rámci administratívneho konania, v ktorom bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch, otázku oznámenia týchto rozhodnutí a nadobudnutia ich právoplatnosti, ako aj otázku, či vec bola správne právne vyhodnotená, bolo potrebné namietať práve v tom konaní, v ktorom bola uložená povinnosť odborného hospodárenia v lesoch, a to podaním opravného prostriedku - odvolania. Žalobca bol oprávnený aj na podanie všeobecnej správnej žaloby, ktorou sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktorými bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch. 28. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol obhospodarovateľom lesa a preto sa naňho nemôžu vzťahovať povinnosti obhospodarovateľa podľa zákona o lesoch a zákon neumožňuje uložiť takúto povinnosť vlastníkovi, je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu primárne na to, že v priestupkovom konaní bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva, pretože nesplnil povinnosť uloženú mu na základe zákona o lesoch orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Konkrétne uloženú rozhodnutím žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/028822 zo dňa 19.10.2017 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BB-RS-PLO-OOP4-2017/001134-015 zo dňa 03.07.2017, boli žalobcovi uložené povinnosti zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára, čím mal byť odstránený nezákonný stav, t.zn. stav v tom čase objektívne rozporný s požiadavkami na odborné hospodárenie v lesoch plynúce zo vzájomne nadväzujúcich ustanovení § 1 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 3, § 36 ods. 1, § 47, § 49 a iných zákona o lesoch. Pokiaľ mal žalobca za to, že mu bola neoprávnene uložená povinnosť, ktorú nemohol znášať, je potrebné opätovne poukázať na to, že brániť sa mal a mohol v konaní, v ktorom mu uvedené povinnosti (opatrenia) boli uložené. Prvostupňový orgán a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach vychádzali z právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo účastníkom konania zákonným spôsobom oznámené (§ 67 ods. 2 zákona o lesoch) a bola ním uložená právna povinnosť (aj) žalobcovi (čo v konaní nebolo sporné), ktorá v určenej lehote preukázateľne splnená nebola, v dôsledku čoho bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. 29. Pre úplnosť možno doplniť, že z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka bolo založené na základe Zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda hospodárenie v jednotke priestorového rozdelenia lesa bolo realizované združením bez právnej subjektivity. Z administratívnych spisov zároveň vyplýva, že otázka riešenia právnych vzťahov pri obhospodarovaní pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve osôb, ktoré uzavreli Zmluvu o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka, bola s nimi riešená dlhodobo, boli vybavené podnety aj na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Z obsahu správnej žaloby, aj z podaní žalobcu, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, je zrejmé, že žalobca bol účastníkom zmluvného vzťahu založeného zmluvou podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom toto združenie aj reálne vykonávalo obhospodarovanie pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve týchto osôb, pričom však nespĺňalo zákonné požiadavky, pretože združenie bez právnej subjektivity nemožno považovať za právnickú osobu (podľa § 2 písm. b/ zákona o lesoch sa za obhospodarovateľa lesa považuje právnická alebo fyzická osoba, ktoré hospodária na lesných pozemkoch). Bolo tak potrebné zriadiť pozemkové spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou (teda právnickú osobu), prípadne pristúpiť k ďalším alternatívam ponúknutým prvostupňovým orgánom v rozhodnutí z 03.07.2017. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastníci Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka boli dlhodobo upozorňovaní na to, že spôsob obhospodarovania lesa, ktorý si zvolili, nie je v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy. 30. V nadväznosti na uvedené bola zmätočná argumentácia žalobcu, keď na jednej strane tvrdil, že nebol obhospodarovateľom lesa (nikdy sa ho neujal), ale fakticky sa na obhospodarovaní lesa podieľal ako účastník Zmluvy o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bolo vytvorené Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka bez právnej subjektivity, čo práve bolo dlhodobo vytýkané ako forma obhospodarovania lesa nesúladná s právnou úpravou. Zákon (podľa § 15 Správneho poriadku účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti) neumožňoval združeniu, práve pre nedostatok svojej právnej subjektivity, t.j. nedostatok spôsobilosti mať práva a povinnosti, byť účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu boli účastníkmi konania o uložení opatrenia na odborné obhospodarovanie lesných pozemkov vlastníci dotknutých pozemkov, ktorí boli účastníkmi združenia bez právnej subjektivity. V opačnom prípade by nebolo s kým konať a zabezpečiť tak odborné hospodárenie s lesmi, ktoré je jedným z účelov zákona o lesoch (§ 1 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ zákona o lesoch - účelom tohto zákona je zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch). Žalobca bol jedným z vlastníkov pozemkov, ktorí na základe zmluvy uzavretej podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka vytvorili združenie, ktoré nemalo právnu subjektivitu, a teda obhospodarovateľmi lesa boli jednotlivé fyzické osoby a právnické osoby združené podľa § 829 Občianskeho zákonníka, ktorým bola jednotlivo uložená povinnosť zabezpečiť hospodárenie v lesoch, za nesplnenie ktorej bol tiež žalobca sankcionovaný v priestupkovom konaní. Zo strany vlastníkov, ktorí uzavreli Zmluvu o združení neskôr došlo k vytvoreniu pozemkového spoločenstva Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka s právnou subjektivitou, čím došlo k zosúladeniu faktického a zákonom predpokladaného právneho stavu. 31. Pokiaľ žalobca namietal, že je vlastníkom podielu, ktorý nespĺňal podmienky stanovené zákonom ohľadne minimálnej výmery pre dielec, správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca bol jedným z vlastníkov časti lesa, resp. lesných pozemkov, ktoré v úhrne tvorili celok, ktorý bol obhospodarovaný, a ktorý spĺňal zákonom stanovené minimálne parametre vo vzťahu k výmere. Z námietky, že bez súčinnosti s inými vlastníkmi nemal možnosť zabezpečiť splnenie uložených opatrení nie je zrejmé, aký mala mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo správny súd nebol oprávnený za žalobcu doplniť, resp. špecifikovať, nakoľko aj v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania je vedený dispozičnou zásadou plynúcou z § 134 ods. 1 SSP, t.zn. nezákonnosť správny súd sám nevyhľadáva ani žalobné body, ktorých formulácia je výlučne v dispozícii žalobcu, nemôže prispôsobovať prejednávanej veci podľa vlastného uváženia. Rovnako to platí vo vzťahu k nekonkretizovanej námietke, že spáchanie skutku nebolo žalobcovi hodnoverným spôsobom preukázané a žalovaný tak spolu s prvostupňovým orgánom neúplne a nedostatočne zistili skutkový stav, a nedôsledne realizovali zásadu materiálnej pravdy. Nepodložené a nekonkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že sám nemal možnosť zvrátiť stav, s ktorým ostatní spoluvlastníci nesúhlasili, nebolo nijako preukázané, teda išlo len o jeho všeobecné stanovisko žalobcu bez toho, aby uviedol v čom sa žalovaný mýlil, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. Potom, čo boli začaté priestupkové konania voči jednotlivým vlastníkom lesných pozemkov sa ukázalo, že bola dosiahnutá ich zhoda na založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Pokiaľ žalobca ďalej poukazoval na to, že pozemky v jeho vlastníctve sú evidované ako poľnohospodárske pozemky - trvalé trávnaté porasty, v tejto súvislosti správny súd odkazuje na ustanovenie § 70 ods. 2 posledná veta zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E". 32. Dôvodná nebola ani námietka uplynutia (prekluzie) zákonnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za priestupok žalobcu, na ktorú bol správny súd povinný prihliadať a primárne ju vyriešiť. Podľa § 65 ods. 2 zákona o lesoch konanie o uložení pokuty podľa § 63 a § 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo. Z administratívneho spisu týkajúceho sa priestupkového konania, ako aj z pripojeného administratívneho spisu týkajúceho sa konania, v ktorom bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch, je zrejmé, že žalobcovi ako jednému z vlastníkov pozemkov, ktorí boli združení na základe Zmluvy o Združení majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka bez právnej subjektivity, bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v lehote do 01.06.2018. To znamená k nesplneniu tejto povinnosti (opatrenia) uloženej orgánom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva došlo najskôr dňom 02.06.2018, pričom nezákonný stav trval až do uzatvorenia zmluvy o zriadení pozemkového spoločenstva s odborným lesným hospodárom. Dňa 02.06.2018 teda prvostupňový orgán mohol prvý krát zistiť nesplnenie uloženého opatrenia, od ktorého dňa tak začala plynúť jednoročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty podľa § 65 ods. 2 zákona o lesoch. 33. Prvostupňový orgán oznámil žalobcovi začatie priestupkového konania listom z 25.09.2018 (doručeným žalobcovi 04.10.2018). Vina žalobcu za priestupok bola uznaná prvostupňovým rozhodnutím z 25.03.2019 (doručeným 01.04.2019) a o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalovaným rozhodnuté vydaním napadnutého rozhodnutia z 30.08.2019 (doručené a právoplatné dňa 05.09.2019). Z administratívneho spisu tak vyplýva, že konanie o uložení pokuty bolo začaté do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení povinností dozvedel (najskôr dňa 02.06.2018). Zachovaná bola rovnako aj trojročná objektívna lehota počítaná odo dňa keď k porušeniu došlo, ktorá začala v danom prípade plynúť (nakoľko išlo o tzv. trváci priestupok dokonaný až odstránením protiprávneho stavu) až po skončení trvania protiprávneho stavu (zriadením Združenia majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka s právnou subjektivitou a ustanovením lesného hospodára), ktorý bol nastolený dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k porušeniu - nesplneniu povinnosti uloženej opatrením. Pokiaľ by aj začala plynúť zhodne s jednoročnou lehotou, v prípade nerozhodnutia o priestupku žalobcu by stále plynula a uplynula by až 02.06.2021. 34. Neobstoja žalobné námietky žalobcu, že prvostupňový orgán už z vykonaného štátneho dozoru musel mať vedomosť o tom, že povinnosti obhospodarovateľa lesa nie sú splnené, a teda už od toho času mohol začať konanie o uložení pokuty, čo sa mu v zákonom stanovenej lehote nepodarilo. V rámci vykonaného štátneho dozoru bolo konštatované porušenie povinností, ktoré na (odborné) hospodárenie v lesoch kladie zákon o lesoch. Na základe výsledkov štátneho dozoru bola za účelom odstránenia tohto nesúladu rozhodnutím prvostupňového orgánu z 03.07.2017 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 19.10.2018 uložená povinnosť (opatrenie) zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch. Následkom nesplnenia povinností v zmysle ust. § 36 ods. 1, § 4 ods. 3 a § 47 ods. 10 zákona o lesoch tak bolo uloženie povinností opatrením orgánu štátnej správy lesného hospodárstva za účelom odstránenia nezákonného stavu a to povinnosti zabezpečiť vlastníkmi lesných pozemkov odborné hospodárenie v lesoch. Prvostupňovým rozhodnutím bolo sankcionované až nesplnenie (opomenutie) tejto opatrením uloženej povinnosti zabezpečiť odborné hospodárenie s lesmi, čo vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je zrozumiteľne skutkovo vyjadrené naplnenie objektívnej stránky priestupku (skutková veta) tak, že sa postihuje nesplnenie opatrenia uloženého orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré je tam identifikované konajúcim orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal, číslom konania a dňom vydania. Naopak porušenie ust. § 36 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona o lesoch je vo výroku zmienené len vo vzťahu k uloženému opatreniu, ktoré malo ich porušovaniu zamedziť, čo zrozumiteľne plynie aj s použitého slovného spojenia „čím mal porušiť povinnosti...", ktoré prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia použil práve následkom toho, že o vine za toto porušenie nerozhodoval. V prípade, ak by o ňom rozhodoval, použil by slovné vyjadrenie „porušil", pretože výrok rozhodnutia o priestupku, t.zn. uznanie viny za priestupok vyžaduje spoľahlivé zistenie a preukázanie porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo uloženej na základe zákona. Poznatky z vykonaného štátneho dozoru týkajúce sa zisteného porušenia ust. § 36 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona o lesoch tak nemali žiadny vplyv na začatie plynutia lehôt podľa § 65 ods. 2 zákona o lesoch, nakoľko nesplnenie nimi uložených zákonných povinností netvorilo v priestupkovom konaní predmet konania a dokazovania, ktorý tvorilo nesplnenie povinnosti uloženej na ich základe. 35. V nadväznosti na uvedené nebola dôvodná ani námietka nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať zákonné náležitosti v zmysle § 77 zákona o priestupkoch a súčasne musí byť vymedzený tak (na účely uplatnenia zásad ne bis in idem, litispendencie, res iudicata prípadne iných), aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím spĺňajú uvedené zákonné požiadavky na obsah výroku rozhodnutia o priestupku. Na elimináciu rizika vyvolania nebezpečenstva zámeny s iným skutkom (iným konaním žalobcu majúcim znaky priestupku) v danom prípade postačovalo vo výroku prvostupňového rozhodnutia označiť rozhodnutia (číslom, dňom vydania a orgánmi, ktoré ich vydali; nie je teda opodstatnená ani námietka, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje názov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nakoľko je v rozpore s obsahom výroku prvostupňového rozhodnutia ako celku), ktorými bola nesplnená povinnosť uložená a identifikovať predmet nesplnenej povinnosti „zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch vo vlastníctve žalobcu" na tam uvedených lesných pozemkoch označených parcelnými číslami a katastrálnym územím. To znamená, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje dostatočné konkretizovanie uložených opatrení, ktorého absenciu namietal žalobca. Namietaná absencia vlastníckych podielov žalobcu a bližšia špecifikácia pozemkov sa na účely rozhodovania o danom priestupku javí ako nadbytočná, nakoľko výrok má byť stručný a zrozumiteľný, pričom jeho nezameniteľnosť bola dostatočne zabezpečená uvedeným spôsobom. Možno súhlasiť so žalobcom, že veta týkajúca sa informácie o dátume začatia priestupkového konania nepatrí do výroku rozhodnutia o priestupku, avšak táto nadbytočnosť nespôsobila nezákonnosť rozhodnutia ako celku, ktoré je aj s uvedeným nedostatkom zrozumiteľné. Súčasne je potrebné doplniť, že do výroku rozhodnutia nebolo potrebné uvádzať dátum právoplatnosti rozhodnutia o uložení opatrenia, nakoľko splnenie povinnosti uloženej opatrením bolo časovo limitované stanoveným dátumom - do 01.06.2018, a neodvíjalo sa od právoplatnosti rozhodnutia, ktorý bol uvedený v odôvodnení. 36. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, nakoľko neposkytli odpovede na všetky relevantné námietky, ktoré žalobca v priestupkovom konaní vyprodukoval. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol, s ktorými námietkami alebo skutočnosťami zistenými v správnom konaní sa žalovaný nevysporiadal a správny súd to nemohol urobiť zaňho, nemožno sa ani z tohto dôvodu dopracovať k záveru spočívajúcemu v nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca neuviedol ani či a ako ním tvrdený chýbajúci obsah odôvodnenia mal za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prečo. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva s dostačujúcim a zrozumiteľným odôvodnením, prečo naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Vo všeobecnosti možno len doplniť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného boli žalobcovi dané odpovede na jeho odvolacie námietky. Vysporiadal sa s námietkami týkajúcimi sa oznámenia o začatí konania, v ktorom bola uložená povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch, ako aj s doručovaním rozhodnutí vydaných v tomto konaní. V rozhodnutí žalovaného sú uvedené skutkové okolnosti, z ktorých vychádzalo aj právne posúdenie veci, keď za podstatné považoval to, že Združenie vlastníkov lesa Muránska Dlhá Lúka nemalo v zmysle § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na práva a povinnosti, a preto nebolo oprávnené a právne spôsobilé byť obhospodarovateľom lesa podľa zákona o lesoch. Žalovaný uviedol preskúmateľnú argumentáciu o tom, že zo strany združenia nebolo možné právne zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch vo vlastníctve členov tohto združenia podľa PSL alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára v zmysle § 36 ods. 1 zákona o lesoch, a preto došlo k uloženiu nesplnenej povinnosti zabezpečiť hospodárenie v lesoch jednotlivým vlastníkom. 37. Podľa žalobcu bolo zdôvodnenie uloženej sankcie nedostatočné, resp. žiadne, pričom z ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplývajú kritériá, ktoré mal žalovaný a prvostupňový orgán zohľadniť a v zmysle ktorých vôbec nepostupoval. Poukázal tiež na to, že mu bola uložená sankcia pokarhania, pričom mohlo byť od uloženia sankcie aj upustené. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že: "V konaní zohľadnil všetky okolnosti v prospech obvineného - závažnosť priestupku, spôsob spáchania a jeho následky, mieru zavinenia. Pri vydávaní rozhodnutia prvostupňový orgán zohľadnil aj skutočnosť, že spoluvlastníci lesných pozemkov zvolali na deň 23.02.2019 riadne zhromaždenie vlastníkov, za účelom zákonného doriešenia povinností, ktoré sa obvinenému (vlastníkovi lesných pozemkov) kládli za vinu. Konanie obvineného a ostatných spoluvlastníkov lesa považoval za poľahčujúce okolnosti a za ďalšiu poľahčujúcu okolnosť považoval aj to, že obvinený sa nikdy nedopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva a udelil mu miernu sankciu. Z týchto dôvodov upustil aj od povinnosti úhrady trov konania. Na druhej strane prvostupňový orgán zastával názor, že pre zistenie aktuálneho stavu o účastníkoch konania, realizácie hospodárskych opatreniach v lesoch ako aj naplnenie ostatných funkcií lesa je nevyhnutné zabezpečiť a zároveň vyžadovať od obvineného a ostatných vlastníkov lesa bezpodmienečne plnenie stanovených povinností a vydaných opatrení v zmysle citovaných ustanovení zákona o lesoch, kde správny orgán určil opakovane lehotu na splnenie týchto opatrení a povinností s možnosťou uloženia prísnejšej sankcie - pokuty až do výšky 3 320,- Eur." Žalovaný k tomu v napadnutom rozhodnutí doplnil, že: „Napriek zmierlivému prístupu správneho orgánu vlastníci lesov združení v občianskom združení Združenie majiteľov lesa Muránska Dlhá Lúka upozornenia správneho orgánu nerešpektovali, a preto bolo povinnosťou prvostupňového orgánu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o lesoch vyvodiť zodpovednosť za porušenie právnych predpisov uložením sankcie. Prvostupňový orgán zmierlivý postup uplatnil aj pri ukladaní sankcií, čoho dôkazom je postup podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch." To znamená, že uvedená námietka žalobcu je v rozpore s obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Potrebné je tiež poukázať na to, že voľba druhu uloženej prípustnej sankcie (a jej výšky, resp. kvantifikácie, ak ide dĺžku trvania obmedzenia alebo výšku peňažnej pokuty, čo v danom prípade nepripadá do úvahy) je na správnom uvážení konajúceho orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc). Správny súd postupuje v súlade s § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/. Vzhľadom na to, že podľa zákona o priestupkoch bolo možné takúto sankciu uložiť a jej uloženie nebolo vylúčené iným právnym predpisom (napríklad zákonom o lesoch), nie je dôvod jej uloženie žalobcovi za spáchaný priestupok na úseku lesného hospodárstva správnym súdom vytýkať pre vybočenie z medzí a hľadísk zákona (ani pokiaľ by malo byť uplatnené ust. § 195 písm. e/ SSP). 38. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 40. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný rozhodol procesne nesprávnym spôsobom, keď len zmenil časť výroku I. prvostupňového rozhodnutia, t.j. zmenil názov operátu parciel, pričom uviedol, že ostatné časti rozhodnutia ostávajú nezmenené, a je otázne či tak nemohol urobiť len upozornením na opravu chyby v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Žalovaný zmenou časti výroku prvostupňového rozhodnutia uplatnil svoju rozhodovaciu právomoc v odvolacom konaní vyplývajúcu mu z ust. 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Rozhodnutím o (čo i len čiastočnej) zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sa vylučuje súčasné rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení tohto istého rozhodnutia (v zostávajúcej časti), čo a contrario vyplýva priamo z dikcie normatívneho textu ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Uplatnenie oprávnenia odvolacieho orgánu (žalovaného) zmeniť odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie v jeho časti tak v sebe zároveň implikuje dôsledok takého rozhodnutia v tej podobe, že zmenou nedotknuté časti prvostupňového rozhodnutia zostávajú zachované a platné v jeho pôvodnom znení, keďže potreba ich zmeny nenastala. Legálne uplatňovanie oprávnenia odvolacieho orgánu zmeniť prvostupňové rozhodnutie nemôže byť popreté odlišným výkladom a nadväzujúcim aplikačným prístupom, nakoľko by bolo uplatňované contra legem, a to aj z dôvodu absencie podrobnejšie a formálnejšie precizovanej právnej úpravy, ktorá by ustanovila inak. Zásada dvojinštančnosti správneho konania sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku (§ 53 a nasl. Správneho poriadku), pričom jej zmyslom je umožniť, aby nadriadený orgán v systéme orgánov verejnej správy preskúmal zákonnosť rozhodnutia jemu podriadeného orgánu. Prejavom dvojinštančnosti je povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, aj povinnosť doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). Vzhľadom na to, že v správnom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný princíp, odvolací orgán nepreskúmava len zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. V prípade zistenia nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia, napríklad v písaní alebo počítaní mu tak nič nebráni ju v rámci odvolacieho konania napraviť. Skutočnosť, že obdobné oprávnenie vyplýva (nielen orgánu druhej inštancie) z ust. 47 ods. 6 Správneho poriadku samo o sebe neznamená, že jeho neuplatnením mohol byť porušený zákon. 41. Žalobca s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp 23/2011 namietal tiež to, že žalovaný rozhodol o vykonaní zmeny prvostupňového rozhodnutia, pričom je otázne, či nemal žalobcovi ako obvinenému z priestupku dať možnosť sa k zmene vyjadriť. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pokiaľ správny orgán v ďalších štádiách skutok rozšíri, doplní, alebo spresní, musí umožniť obvinenému z priestupku sa k novo sformulovanému resp. doplnenému skutku vyjadriť, pričom nemôže selektovať závažnosť skutočností doplnených do skutku. Závery vyplývajúce z uvedenej právnej vety rozsudku najvyššieho súdu na prejednávanú vec nedopadajú, pretože je zrejmé, že najvyšší súd mal na mysli len také rozšírenie, doplnenie alebo spresnenie skutku, ktoré by mohlo mať dopad na postavenie obvineného z priestupku v priestupkovom konaní, t.zn. nepriaznivý vplyv na jeho práva a právom chránené záujmy. Napríklad rozšírením, doplnením alebo spresnením skutku vo vzťahu k jeho priebehu ale aj dôsledkom (napr. s dopadom na zmenu právnej kvalifikácie skutku umožňujúcej uloženie vyššej alebo inak nepriaznivejšej sankcie, z dopadom na výšku škody a pod.), t.j. majúcim za následok zhoršenie postavenia obvineného z priestupku. V danom prípade došlo zmenou názvu operátu parciel v katastri nehnuteľností a doplnením názvu katastrálneho územia k oprave nesprávnosti v písaní, ktorá zmienený následok nemala (čo je nepochybné z jej povahy); žalobca ho ani netvrdil. 42. Čo sa týka namietaných formálnych nedostatkov spočívajúcich napríklad v tom, že prvostupňový orgán žalobcovi „udelil" a nie „uložil" sankciu pokarhania, žalobca neuviedol v čom spôsobujú tieto nedostatky nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako celkom, a neuviedol ani to, akým spôsobom tým boli porušené alebo priamo dotknuté jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy, čo zaňho správny súd urobiť nemohol a bez vyjadrenia čoho, nebol žalobca aktívne legitimovaný také nedostatky namietať (§ 2 ods. 1, 2, § 3 písm. b/, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP). Žalobcom je totiž fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho opatrením ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. „Správne súdnictvo slúži predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach. Zákonodarca ustanovil obmedzenia a podmienky súdnej kontroly v správnom súdnictve v SSP tak, že na aktívnu legitimáciu na podanie všeobecnej správnej žaloby nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis", ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe vyjadrené a aspoň potenciálne možné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/7/2019). V danej veci žalobca pri týchto námietkach ukrátenie na svojich subjektívnych právach ani netvrdil. Možno pritom poukázať aj na ust. § 27 osa. 3 SSP, podľa ktorého správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/. Pokiaľ je z obsahu prvostupňového rozhodnutia zrejmé, že prvostupňový orgán uplatnil oprávnenie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, nemožno hovoriť o nezrozumiteľnosti prvostupňového rozhodnutia. 42. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo iného orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade konajúci prvostupňový orgán verejnej správy použil správne právne predpisy, ktoré vzhľadom na obsah predchádzajúcich bodov tohto rozsudku správne interpretoval a použil, na základe čoho žalovaný nemal dôvod rozhodnúť v odvolacom konaní inak, ako spôsobom uplatneným v napadnutom rozhodnutí. Naopak žalobcom presadzované posúdenie veci by pri jeho uplatnení zjavne presahovalo zákonné limity postupu a rozhodovacej činnosti konajúcich orgánov verejnej správy. Správny súd tak namietané nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ani prvostupňovým orgánom nezistil. Nezistil vzhľadom na uvedené ani nedostatočne zistený skutkový stav prípadne inú vadu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. 43. Žalobca listom z 23.09.2020 predložil správnemu súdu rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU- RS-PLO-2019/003049-004 zo dňa 16.12.2019, ktorým došlo k zastaveniu konania o uložení pokuty voči účastníkovi konania Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v., T. J. I., z ktorého vyplýva, že za totožný skutok pri ukladaní sankcie nepostupoval pri ukladaní sankcie u všetkých účastníkov správneho konania rovnako, čím došlo z jeho strany k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom k obdobnému postupu došlo v minimálne ďalších dvoch prípadoch. Žalobca v tejto súvislosti navrhol vyžiadať si tieto spisy a pripojiť ich k prejednávanej veci. Táto žalobcova námietka bola zjavene podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ňu správny súd nemohol prihliadať. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby rozširuje o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). Navyše je zrejmé, že predložené rozhodnutie bolo vydané po vydaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, takže žalovaný alebo prvostupňový orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí nemohli, vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o obdobnom skutku týmto rozhodnutím, uplatniť precedenčnú zásadu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vzhľadom na to nebol dôvod tieto spisy vyžiadať a pripojiť k prejednávanej veci. 44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol. 45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti proti nemu v tej istej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.