Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/243/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200691 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200691.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: myWood Polomka Timber, s. r. o., so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, právne zastúpený: Matejka & Haluška s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4402 O-302/2019 zo dňa 04.10.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2019/4402 O-302/2019 zo dňa 4. októbra 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : U žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce, realizovaná v súvislosti s vyšetrovaním príčin vzniku pracovného úrazu (č. RPU 04/2018) poškodeného zamestnanca - O. O., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaná na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 28.09.2007, druh práce: drevársky výrobný robotník (ďalej aj len „poškodená“). Pracovný úraz sa stal dňa 24.07.2018 o 6.45 hod. na adrese sídla žalobcu, vo výrobnej hale E. 2. O vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu poškodenej zamestnankyne bol vyhotovený Protokol č.: IBB-39-15-2.1/P-J2-18/4979 zo dňa 11.10.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.11.2018, v ktorom boli zdokumentované skutočnosti a nedostatky zistené v príčinnej súvislosti so vznikom vyššie uvedeného pracovného úrazu. Bol vyhotovený aj Protokol č.: IBB-40-15-2.1/P-B22,24,25-18/5060 zo dňa 11.10.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2018, v ktorom je zdokumentovaný výsledok inšpekcie práce v súvislosti s vyšetrovaním vyššie uvedeného pracovného úrazu, pričom v tomto protokole boli uvedené zistené nedostatky, ktoré boli vyhodnotené ako také, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. 3. V následnom administratívnom konaní Inšpektorát práce Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č.: 57/19-1.0/pok/r. IPBB KHIP/KON/2019/2124 zo dňa 29.05.2019, ako orgán príslušný na konanie podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol, že žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) Zákona o inšpekcii práce za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona o inšpekcii práce, ukladá pokutu vo výške 6.500,- €, splatnú do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, a to za porušenie: - § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o BOZP“ alebo „Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj len „nariadenie č. 392/2006 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ myWood Polomka Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36693979, dňa 24.07.2018 v čase vzniku pracovného úrazu p. O. O., nar. XX.XX.XXXX, Pracovná zmluva zo dňa 28.09.2007, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby valcová nanášačka farby, výrobca E., model: E., rok výroby XXXX, ser. číslo XXXX mala pohybujúce sa časti - spodný nanášací valec a spodný dávkovací valec, s ktorými je možný kontakt a môžu spôsobiť úraz, vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, - § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ myWood Polomka Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36693979, ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 10.09.2018, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby valčekový dopravník umiestnený v hale E v linke šalovacích dielcov pred valcovou nanášačkou farby, výrobca E., mal pohybujúce sa časti - reťaz, ozubené koleso, s ktorými je možný kontakt a môžu spôsobiť úraz, vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva - § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ myWood Polomka Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36693979, ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 10.09.2018, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby diskový dopravník umiestnený v hale E v linke šalovacích dielcov za valcovou nanášačkou farby, výrobca E., mal pohybujúce sa časti - reťaz, ozubené kolesá, s ktorými je možný kontakt a môžu spôsobiť úraz, vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. 4. Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že porušenia právnych predpisov upravujúcich oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností podložené dôkazmi získanými v rámci realizovaného vyšetrovania resp. výkonu inšpekcie. 5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaným rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4402 O-302/2019 zo dňa 04.10.2019 tak, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil, a to tak, že pri popise skutkov uvedených v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa doplnil znenie relevantnej právnej normy, konkrétne, že žalobca nezabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy. 6. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Spáchanie správneho deliktu v súvislosti s pracovným úrazom dňa 24.07.2018 považoval žalovaný za preukázané fotodokumentáciou vyhotovenou v rámci ohliadky miesta vzniku vyšetrovaného registrovaného pracovného úrazu, realizovanej v dňoch 22.08.2018 a 10.09.2018. Fotodokumentácia dokumentuje nanášačku farby, a to konkrétne miesto vtiahnutia prstov poškodenej medzi spodný nanášací valec a spodný dávkovací valec. Valcová nanáška farby bola na výstupnej strane vybavená ochranným krytom vrchných nanášacích valcov a nebola vybavená ochranným krytom spodných nanášacích valcov. Zároveň bola vybavená ochranným zariadením - elektrickým koncovým vypínačom zo strany výstupu materiálu, ktorý po zatlačení vypínal chod valcov, avšak tento nebol prepojený na žiadny pohyblivý ochranný kryt, ktorého otvorením by došlo k zatlačeniu elektrického koncového vypínača a k súčasnému vypnutiu pohonu valcov, čím by bol zabránený prístup do zóny nebezpečenstva - k pohyblivým točiacim sa valcom k zbiehavým miestam. Podľa žalovaného skutok bol preukázaný aj výpoveďou zmenového elektrikára Pavla Kováča, ktorý uviedol, že po úraze bola nanášačka doplnená novým ochranným krytom umiestneným na výstupnej strane, tento však stále nebol spriahnutý s koncovým vypínačom a po otvorení krytu nedochádza k vypnutiu spodných ani vrchných valcov v automatickom režime. Nový doplnený kryt sčasti zakrýva aj spodné nanášacie valce. 7. Žalovaný odkázal aj na výpoveď poškodenej zamestnankyne, ktorá uviedla, že najprv zdvihla ochranný kryt zakrývajúci vrchné valce a k spodným bol prístup aj bez zodvihnutia krytu. Uviedla tiež, že ochranný kryt zodvihla, aby mala do priestoru valcov lepší prístup a mohla stroj vyčistiť. Kryt zakrývajúci vrchné valce nebol žiadnym spôsobom blokovaný, nebol pevne prichytený o konštrukciu stroja, ani neblokoval spustenie chodu valcom nanášačky pri otvorenom kryte. 8. Žalovaný rovnako považoval za preukázané ďalšie dva skutky, ktoré boli inšpektormi zdokumentované v rámci fotodokumentácie vyhotovenej dňa 10.09.2018. Táto fotodokumentácia evidentne preukazovala absenciu krytu alebo iného ochranného zariadenia na valčekovom dopravníku a diskovom dopravníku, ktoré boli umiestnené v hale E v linke šalovacích dielcov pred valcovou nanášačkou farby a za valcovou nanášačkou farby. 9. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec aj správne právne posúdil, zároveň boli akceptované zásada materiálnej pravdy a zásada voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. 10. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 11. Žalobca napádal rozhodnutia orgánov verejnej správy z dôvodu podstatného porušenia ustanovení Správneho poriadku, ktoré mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o deliktoch za súčasnej formulácie spisom nepodložených skutkových znení tvoriaci skutkový základ pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti uložením sankcie a pre nesprávne právne posúdenie veci pri vyhodnotení uplatniteľnosti inštitútu súbehu deliktov a dopadu zásad pre jeho trestanie do procesu vyvodzovania zodpovednosti žalobcu za delikty a napokon aj pri individualizácii ukladanej sankcie. 12. V rámci prvého žalobného bodu žalobca namietal, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje odôvodnenie skutkových a právnych záverov. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa neobsahovalo identifikáciu znakov skutkovej podstaty deliktov a ani skutkové a právne posúdenie ich naplnenia in casu. Rozhodnutie o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti vyvolanej porušením povinnosti musia v rámci splnenia požiadavky preskúmateľnosti obsahovať aj analýzu predpokladov aktivizujúcich podľa nariadenia povinnosť, teda okrem poukazu na samotný pohyb zariadenia musia byť vykonaným dokazovaním zistené také skutkové okolnosti, ktoré umožňujú prijať záver o možnosti kontaktu s dotknutými časťami pracovného prostriedku, a zároveň musí byť preukázaná spôsobilosť, že tieto sa v dôsledku pohybu môžu stať zdrojom úrazu. Takúto analýzu, týkajúcu sa problematiky možnosti kontaktu s príslušnými časťami pracovného prostriedku, a otázku spôsobilosti takéhoto kontaktu stať sa príčinou úrazu, rozhodnutie neobsahuje. Nedostatok prvostupňového rozhodnutia pritom napriek námietkam uvedeným v odvolaní nenapravil ani žalovaný. 13. V rámci druhého žalobného bodu namietal žalobca nepostačujúce a neopodstatnené skutkové zistenia. Predovšetkým vo vzťahu k druhému a tretiemu skutku podľa žalobcu nebol realizovaný žiadny skutkový prieskum, neboli vykonané dôkazy a do administratívneho spisu neboli zadovážené ani iné podklady, opodstatňujúce závery, že kontakt s časťami pracovných prostriedkov dotknutými druhým a tretím skutkom môže spôsobiť úraz a takýto kontakt je možný. 14. V rámci tretieho žalobného bodu žalobca namietal neodôvodnený a nesprávny záver o príčinnej súvislosti prvého z vymedzených konaní a úrazu. Podľa žalobcu v rozhodnutí orgánu verejnej správy absentuje argumentácia podporujúca prijatý záver o príčinnej súvislosti medzi konaním vymedzeným v prvom skutku na jednej strane a úrazom na strane druhej. V dôsledku toho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Na odvolaciu námietku žalobcu reagoval žalovaný argumentom, že otázke príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zamestnávateľa a úrazom je na mieste sa „bližšie venovať“ len pri sankcionovaní deliktu, ktorý spôsobenie následku (pracovný úraz) a hmotného účinku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť) priamo vo svojej skutkovej podstate vyžaduje. 15. Správny orgán je povinný náležite objasniť a vo svojom rozhodnutí poskytnúť odôvodnenie prijatého záveru, vo vzťahu ku všetkým aspektom majúcim v prejednávanom prípade právny význam, a to nielen pre samotné posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty deliktu ale pre každé iné posúdenie, na ktoré je v súvislosti s deliktom povinný, vrátane individualizácie ukladanej sankcie. 16. Podľa žalobcu porušenie povinnosti, ktorého sa mal žalobca dopustiť konaním vymedzeným v prvom popise skutku, nebolo a ani nemohlo byť príčinou úrazu, čo i len pri nahliadaní na otázku príčinnej súvislosti v rýdzo prírodovednom zmysle. 17. Správne orgány neuviedli žiadnu vlastnú analýzu kauzality, ani úvahy, na základe ktorých dospeli k záverom uvedeným v rozhodnutí. Žalobca uviedol test kauzality na podporu svojej argumentácie s tým, že podstatu testu conditio sine qua non vystihujú dve metódy, a to metóda eliminácie a metóda substitúcie. Pokiaľ by mal sledovaný následok vzniknúť bez ohľadu na realizovanú substitúciu, posudzovaná protiprávnosť príčinou vzniku následku nebude. Minimálne požiadavky na pracovný prostriedok podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu o požiadavkách, tvoriace súčasť dispozície právnej normy predstavujúcej povinnosť, sú ustanovené alternatívne, konaním zamestnávateľa súladným s pravidlom správania vyjadreným dotknutou dispozíciou pre vykonanie testu kauzality metódou substitúcie je tak vybavenie spodného nanášacieho valca a spodného dávkovacieho valca nanášačky krytom, či iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, ako aj jeho vybavenie zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Podľa žalobcu by jeho správanie zodpovedajúce čo aj len jednej z vymedzených dvoch alternatív pri jeho substitúcii do kauzálneho deja rovnako viedlo k úrazu ako sledovanému následku. 18. V prípade vybavenia spodného nanášacieho valca a spodného dávkovacieho valca nanášačky krytom alebo iným ochranným zariadením brániacim prístupu do zóny nebezpečenstva (teda pri alternatíve splnenia povinnosti konaním popísaným) by takto alternatívny skutkový dej rovnako viedol k spôsobeniu úrazu. Pracovnou úlohou plnenou zo strany zamestnanca (poškodenej) v čase predchádzajúcom úrazu bolo čistenie valcov, a teda pre dosiahnutie sledovaného zámeru bol nevyhnutný prístup k telesám valcov, ktorý z technického hľadiska nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom ako demontážou krytu, čistením nanášačky presne tak, ako sa napokon podľa odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov odohralo, by ani v uvedenom prípade nič nebránilo a úrazový dej by zostal vecne nezmenený. Podľa žalobcu skutočnou príčinou úrazu bolo konanie zamestnanca, ktorý nerešpektoval udelený zákaz čistenia pracovných prostriedkov za chodu. 19. V štvrtom žalobnom bode žalobca namietal vady výroku o uložení sankcie. S odkazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 28/2007, týkajúce sa náležitostí výroku rozhodnutia o postihu za iný správny delikt, žalobca namietal, že výroky napádaných rozhodnutí neobsahujú popis skutkov v zmysle požiadavok vyslovených Najvyšším súdom SR. 20. Podľa žalobcu boli nedostatočne individualizované predmety, ktorých sa týkali druhý a tretí skutok. Povinnosť sa nevzťahuje na pracovné prostriedky ako celok ale len na tie individuálne sa pohybujúce časti pracovného prostriedku, s ktorými je možný kontakt za predpokladu, že takýto kontakt môže spôsobiť úraz. Preto v rozhodnutí by mala byť obsiahnutá presná a nezameniteľná identifikácia tých častí pracovného prostriedku, ktorých sa absencia vybavenia krytom týkala. 21. Skutkové vety napádaného rozhodnutia vymedzujúce druhý a tretí skutok deskripciu príslušnými konaniami dotknutých častí pracovného prostriedku, spĺňajúcu požiadavky individualizácie, neobsahujú. Obsahujú síce informáciu o príslušnosti k niektorému z funkčných celkov komplexného pracovného prostriedku (linky), druhový popis, avšak neobsahujú ďalšie podrobnosti resp. individualizačné prvky umožňujúce nepochybné odlíšenie častí dotknutých konaniami od ostatných častí rovnakého druhu, nachádzajúcich sa na totožnom úseku výrobnej linky. 22. Presná identifikácia časti pracovných prostriedkov vo vzťahu k druhému a tretiemu skutku je podľa žalobcu dôležitá aj za účelom vylúčenia možnosti zámeny týchto skutkov s inými skutkami a tým aj vylúčenia možnosti opakovaného postihu, ale zároveň je to faktor determinujúci predmet správneho konania, čo má nezastupiteľný význam pre zaistenie riadneho práva žalobcu na obhajobu a aj pre zabezpečenie preskúmateľnosti napádaného rozhodnutia správnym súdom. 23. Ďalej žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že vymedzenie času spáchania skutkov nezodpovedá povahe deliktov. Trváce delikty spočívajú vo vyvolaní a udržiavaní alebo len v udržiavaní protiprávneho stavu. Jediným skutkom je tak konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní protiprávneho stavu, ako aj celé obdobie udržiavania tohto stavu. Napádané rozhodnutia pre zasadenie skutkov na časovej osi namiesto časového intervalu, v ktorom malo nastať opomenutie splnenia povinnosti vo vzťahu k definovaným častiam pracovných prostriedkov, určilo konkrétny a tým z hľadiska skutku ako celku arbitrárne zvolený okamih ako čas spáchania skutku. Pri prvom konaní deň 24.07.2008 v čase vzniku úrazu a pri ďalších dvoch skutkoch ku dňu výkonu inšpekcie dňa 10.09.2018 napriek tomu, že v totožnom stave sa situácia nachádzala napríklad aj deň predtým, či v ktorýkoľvek iný moment nasledujúci po momente, v ktorom k opomenutiu splnenia povinnosti po prvýkrát došlo. Časové vymedzenie skutkov tak nereflektuje na trvácu povahu konaní. Takéto vymedzenie nebráni ďalšiemu stíhaniu žalobcu za prakticky neobmedzenú množinu skutkov definovaných úplne totožným spôsobom, avšak situovaných na iný deň alebo posudzovaných k inému dňu, nasledujúcemu po opomenutí porušujúcom povinnosť, čo je v rozpore s esenciálnou funkciou riadneho vymedzenia a popisu skutku výrokovou vetou a zabezpečenie, aby nedošlo k dvojitému sankcionovaniu za ten istý skutok. 24. V rámci štvrtého žalobného bodu žalobca ešte namietal, že nebol vyjadrený následok v podobe úrazu vo vymedzení prvého skutku, ak by aj záver o úraze ako následku prvého konania bol opodstatnený, čo žalobca odmieta. Pre náležité a úplné vymedzenie príslušného skutku bolo povinnosťou správnych orgánov vyjadriť takýto následok priamo vo výroku rozhodnutia, čo sa nestalo. Zmienka o úraze sa vo výroku nachádza, avšak bez akéhokoľvek poznateľného vyjadrenia vzťahu medzi konaním ako príčinou a úrazom ako následkom, len v súvislosti s časovým vymedzením skutku. 25. Inšpektorát a aj žalovaný, aj napriek absentujúcemu vyjadreniu predmetného znaku skutku vo výroku, pri ukladaní sankcie s úrazom ako následkom prvého konania narábali, a to tak v rámci hodnotenia relatívnej závažnosti jednotlivých potrestaných deliktov, ako aj v rámci svojich úvah o individualizácii sankcie. Žalovaný aproboval rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bez zreteľa na to, že v konečnom dôsledku prekročilo oprávnenie správneho orgánu vyvodiť uložením sankcie právnu zodpovednosť výhradne za skutok, ktorý bol vyjadrený a tak, ako bol vyjadrený, jeho výrokom. 26. V rámci piateho žalobného bodu žalobca namietal porušenie pravidiel trestania súbehu deliktov. Poukázal na obsah absorpčnej zásady s tým, že absorpčnú zásadu v konečnom dôsledku aplikoval aj orgán verejnej správy prvého stupňa, keď svojím rozhodnutím za všetky tri zbiehajúce sa delikty, ktoré mali byť spáchané viacerými samostatnými konaniami (viacčinný súbeh), potrestal žalobcu jedinou úhrnnou sankciou. 27. V čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa aj žalovaného bolo správnym orgánom pod sp. zn. 60/18-1.0/pok vedené správne konanie o iných dvoch administratívnych deliktoch. Skutky, za ktoré bol žalobca postihnutý preskúmavanými rozhodnutiami na základe tejto podanej správnej žaloby a iné skutky, riešené v inom administratívnom konaní, nedelí nijaké rozhodnutie inšpektorátu alebo iného orgánu verejnej správy o uložení sankcie na časovej osi. Situácia plurality stíhaných deliktov, ktorých sa mal žalobca dopustiť piatimi skutkami, predstavuje učebnicový príklad reálnej konkurencie deliktov v podobe ich viacčinného subjektu. Preto v prípade ustálenia zodpovednosti žalobcu za všetky alebo za niektoré zo zbiehajúcich sa deliktov, boli správne orgány oprávnené uložiť žalobcovi výhradne jedinú úhrnnú pokutu, trestajúcu všetky zbiehajúce sa delikty ako jeden, hmotnoprávny nedeliteľný celok. 28. Napádané rozhodnutia uložili sankciu za arbitrárne zvolené tri z piatich zbiehajúcich sa deliktov (v prípade súbežného rozhodovania správnych orgánov v otázke zodpovednosti žalobcu za ďalšie dva z nich), čo je v rozpore s hmotným právom a nezákonné. V takomto postupe oddeleného vyvodzovania zodpovednosti potom nemohli byť dostatočne aplikované pravidlá týkajúce sa trestania súbehu. 29. Žalovaný sa s odvolacou námietkou vznesenou žalobcom v tomto smere ani náznakom nezaoberal, v dôsledku čoho nezabezpečil ani žiadne podklady. 30. Napádané rozhodnutie je v otázke súbehu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, založené na nedostačujúcom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci a z hľadiska súladu konečnej podoby výroku s objektívnym právom je tiež výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 31. V šiestom žalobnom bode žalobca namietal arbitrárnosť uloženej pokuty. Podľa žalobcu chýba prepojenie medzi úvahami správneho orgánu o faktoroch ovplyvňujúcich výšku pokuty a výsledkom týchto úvah v podobe individualizovanej výšky sankcie, v dôsledku ktorého by za použitia totožného odôvodnenia, aké bolo napokon predstavené prvostupňovým orgánom, bolo bezpochyby možné opodstatniť akúkoľvek výšku pokuty v rámci zákonného rozpätia aplikovanej sadzby. Preto kvalifikácia pokuty je podľa žalobcu arbitrárna. 32. V úvahe správnych orgánov, týkajúcej sa uloženej sankcie, chýba skutková a argumentačná podpora a aj zohľadnenie jedného zo zákonom ustanovených faktorov (celkový počet zamestnancov žalobcu), flagrantný rozpor s právnymi princípmi riadiacimi ukladanie trestov v administratívnom procese alebo s predpokladmi vyvodzovania akýchkoľvek právnych následkov z mnohostí deliktov. Všetky okolnosti ustálené ako priťažujúce boli vyhodnotené vadne, preto nevyhnutným logickým dôsledkom je záver, podľa ktorého až za predpokladu prijatia metodiky správneho orgánu smerujúcej k individualizácii sankcie za delikty, má byť pokuta uložená rozhodnutím inšpektorátu už len ich elimináciou z okruhu priťažujúcich faktorov nižšia. Žalobca vytýkal arbitrárnosť uloženej pokuty aj v odvolaní a žalovaný na túto odvolaciu námietku reagoval tak, že aproboval závery, odôvodnenia orgánu nižšieho stupňa a tieto doplnil o dodatočné dôvody potvrdzujúce správnosť prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie sankcie je arbitrárne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Jediný vecný uchopiteľný argument žalovaného spôsobilý aspoň typovo podporiť hájený záver o primeranosti uloženej sankcie je porovnanie s hornou hranicou zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty aplikovateľného na delikty. 33. Takéto odôvodnenie však vecne zlyháva pri porovnaní s dolnou hranicou zákonom ustanoveného rozpätia čo je 1.000,- € a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 6,5 násobku. V rozhodnutí nie je poskytnutá odpoveď na otázku dôvodu alebo dôvodov, pre ktoré by bolo primeraným potrestať žalobcu za delikty pokutou vo výške 6,5 násobku dolnej hranice zákonom ustanoveného rozpätia. 34. V otázke uloženia pokuty je tak podľa žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné, založené na nedostačujúcom zistení skutkového stavu pre riadne neposúdenie veci, založené na skutkových zisteniach bez opory v administratívnom spise a je tiež výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 35. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, boli správne právne posúdené a bola akceptovaná zásada materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov v zmysle Správneho poriadku. 36. Podľa žalovaného nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zákonodarca kvalifikuje ako závažné porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce. 37. Z odôvodnení oboch rozhodnutí je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti, skutkové okolnosti a dôkazy boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Je zrejmé, aký postoj správne orgány zaujali, resp. akým spôsobom sa vyrovnali s jednotlivými námietkami, návrhmi, argumentáciou žalobcu a aké konkrétne relevantné závery urobili o tom, do akej miery mala alebo nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie veci. Rozhodnutia zároveň disponujú všetkými obsahovými náležitosťami stanovenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a majú všetky atribúty zákonnosti. 38. K námietke ohľadne absencie dostatočnej identifikácie jednotlivých častí pracovných prostriedkov žalovaný uviedol, že po dôslednom posúdení a preskúmaní identifikácie jednotlivých častí inkriminovaných pracovných prostriedkov resp. strojných zariadení vo výroku vydaných rozhodnutí dospel k tomu, že tieto sú dostatočne a náležite identifikované tak, aby ich nebolo možné si zameniť v inom administratívno-deliktuálnom konaní. Identifikácia valčekového dopravníka spôsobom, že sa jedná o valčekový dopravník, ktorý je umiestnený v konkrétnej označenej hale, v konkrétnej linke, od konkrétneho výrobcu a obdobnú identifikáciu diskového dopravníka spôsobom, že sa má jednať o diskový dopravník umiestnený v konkrétnej hale, v linke šalovacích dielcov, za valcovou nanášačkou od konkrétneho výrobcu, je plne dostatočná, jednoznačná a konkrétna a reflektuje na aplikačnú prax súdov v správnom súdnictve. 39. K námietkam týkajúcim sa kauzálneho nexusu žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní postupovali správne orgány pri ukladaní sankcie podľa § 19 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) Zákona o inšpekcii práce, a nie podľa § 19 ods. 1 písm. a) tohto zákona, kde pri sankcionovaní žalobcu za porušenie zákonných povinností, v dôsledku ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu s následkom smrti, príp. pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, je na mieste sa bližšie venovať a ozrejmiť kauzálnu súvislosť, priame a konkrétne sprostredkovanie objektívnych súvislostí medzi jednotlivými súvisiacimi procesmi. 40. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku týkajúcu sa arbitrárnosti uloženej sankcie a odkázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, na princíp legitímneho očakávania, na jednotlivé posúdenia a zhodnotenia výšky uloženej sankcie správnym orgánom, kde tento vzal zreteľ na všetky legitímne kritériá, ako i na špecifiká a osobitosti daného prípadu a jeho ostatné okolnosti, najmä na to, že žalobca poskytol zamestnancom pracovný prostriedok, na ktorom chýbali bezpečnostné prvky, a to kryty alebo iné ochranné zariadenia, ktoré by zabránili obsluhe takéhoto pracovného prostriedku, prístupu do zóny nebezpečenstva alebo také bezpečnostné prvky, ktoré by zastavili pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Takýmto konaním žalobca vystavil svojich zamestnancov, obsluhujúcich takýto pracovný prostriedok, či bezprostredne sa pohybujúcich v blízkosti takéhoto pracovného prostriedku, resp. jeho konkrétnych častí, zvýšenému riziku poškodenia života a zdravia a nebezpečenstvu vzniku pracovného úrazu, ktorý mohol vzniknúť pritlačením, vtiahnutím pohybujúcimi sa časťami strojného zariadenia, čo mohlo spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, otvorené rany, pomliaždenia, vykĺbenia, zlomeniny, amputáciu, príp. smrť. 41. Žalobca neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku. 42. Na základe vyššie uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 43. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 14.10.2020. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas, aby správny súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom podanej správnej žaloby. 44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale zohľadnil aj možnú aplikáciu ust. § 195 SSP (nakoľko ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému podľa ods. 4 tohto ustanovenia na ďalšie konanie. Správny súd mimo žalobných bodov nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 195 a 196 SSP. 45. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 48. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 49. Podľa § 196 SSP; ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 50. Podľa § 1 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 51. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, 52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 53. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. Zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur. 54. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) Zákona o inšpekcii práce; závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia. 55. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 56. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia č. 392/2006 Z. z.; zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. 57. Podľa bodu 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z.; ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné. 58. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce; sa na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 59. Žalobné námietky vznesené žalobcom v rámci prvého žalobného bodu o tom, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje odôvodnenie skutkových a právnych záverov, nie sú dôvodné. 60. V administratívnom konaní, v ktorom sa vyvodzuje zodpovednosť za správne delikty podľa Zákona o inšpekcii práce, postupujú orgány verejnej správy v zmysle § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce podľa Správneho poriadku, v ktorom sú vymedzené aj náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní. 61. Podľa § 47 ods. 1,2, 3 a 4 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.(1) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (2) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (3) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.(4) 62. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov spĺňajú formálne náležitosti vymedzené Správnym poriadkom a aj obsahové náležitosti vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti za správne delikty. Z rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia z nich orgány verejnej správy vyvodili a ako vec právne posúdili. Je nepochybné, že administratívne konanie o vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nadväzovalo na inšpekciu práce vykonanú za účelom vyšetrovania príčin vzniku ohláseného pracovného úrazu, ktorý sa stal u žalobcu dňa 24.07.2018. Pri vykonaní inšpekcie práce boli zistené a zdokumentované aj iné pochybenia, ktoré nesúviseli so zariadením, na ktorom došlo k pracovnému úrazu. Všetky skutočnosti zistené inšpektormi pri vykonaní inšpekcie práce sú podrobne zdokumentované v protokoloch č.: IBB-39-15-2.1/P-J2-18/4979 a č.: IBB-40-15-2.1/P-B22,24,25-18/5060, oba zo dňa 11.10.2018. V rámci vykonanej inšpekcie práce bola zabezpečená podstatná časť dôkazov, na základe ktorých následne potom bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. 63. Je nepochybné, že znakmi skutkovej podstaty správneho deliktu sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Objektom správnych deliktov posudzovaných v tomto prípade je záujem chránený právnym predpisom, konkrétne Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Konkrétne ide o zabezpečenie prevencie a podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce (§ 1 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci). Záujmom chráneným zákonom, ktorý tvorí znak skutkovej podstaty správnych deliktov, je zabezpečenie takých podmienok, aby sa vylúčila možnosť vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, teda zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prvkami objektívnej stránky správneho deliktu sú konanie a následok a príčinná súvislosť medzi nimi. Správnych deliktov sa možno dopustiť konaním alebo nekonaním a následok sa prejavuje ohrozením alebo porušením záujmu chráneného konkrétnym právnym predpisom, na zabezpečenie ochrany ktorého slúži skutková podstata toho- ktorého správneho deliktu. Medzi opomenutím konania žalobcu a následkom, ktorý sa prejavil v ohrození záujmu chráneného Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je príčinná súvislosť, pretože v dôsledku nedodržania preventívnych povinností žalobcu zabezpečiť zariadenia došlo k tomu, že bola ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci a neboli vylúčené riziká a faktory, ktoré podmieňujú vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce (bol možný kontakt zamestnancov s nezabezpečenými časťami zariadení). Pre naplnenie skutkových podstát správnych deliktov, za ktoré sa voči žalobcovi vyvodila zodpovednosť, nebolo nutné, aby došlo k pracovnému úrazu. Spôsobenie pracovného úrazu nie je znakom ani jednej zo skutkových podstát správnych deliktov, za ktoré bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Skutkové podstaty nie sú vymedzené tak, že by malo dôjsť k následku v podobe pracovného úrazu. Za to, že u žalobcu došlo k pracovnému úrazu v dôsledku nezabezpečenia ochranných prvkov zariadenia, nebola v administratívnom konaní voči žalobcovi ani vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Pokiaľ ide o znak skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorým je subjekt, je nepochybné, že týmto subjektom je žalobca a orgány verejnej správy uviedli, na základe akých ustanovení, ktorého konkrétneho právneho predpisu, voči žalobcovi ako subjektu správneho deliktu, vyvodzujú administratívnoprávnu zodpovednosť. Je nepochybné, že žalobca bol v pozícii zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahovali povinnosti týkajúce sa zabezpečenia podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v jeho prevádzke. V rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti nebolo potrebné riešiť zavinenie, a to či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti (subjektívna stránka), pretože pri tomto druhu správnych deliktov ide o uplatňovanie objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. 64. Jednotlivé znaky skutkových podstát správnych deliktov, za ktoré v preskúmavaných rozhodnutiach bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, sú v rozhodnutiach uvedené a je zrejmé ako orgány verejnej správy ich naplnenie posudzovali. 65. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k analýze predpokladov, za ktorých možno dôjsť ku kontaktu osoby s pracovným prostriedkom a vo vzťahu k spôsobilosti stať sa zdrojom úrazu v dôsledku pohybu, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Ako dôkaz bola inšpektormi práce obstaraná podrobná fotodokumentácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že na zariadeniach sú nekryté časti strojov (točiace sa kolesá a reťaze), ktoré sú pri činnosti strojov v pohybe. Výsledkom jednoduchého logického uvažovania možno dôjsť k záveru, že ak sa v prevádzke nachádzajú nechránené časti strojov a zriadení uvádzané do pohybu, môže pri kontakte s nimi dôjsť k pracovnému úrazu. Takáto pohyblivá nekrytá časť zariadenia predstavuje ohrozenie zdravia a je spôsobilá, pre svoju konštrukciu a vlastnosti materiálu, spôsobiť poškodenie zdravia človeka v prípade stretu s touto časťou zariadenia. Je potrebné zdôrazniť, že voči žalobcovi nebola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť za to, že došlo k pracovnému úrazu, teda neboli vyhodnocované skutočnosti týkajúce sa konkrétneho pracovného úrazu, ale za to, že nezabezpečil, aby určité časti zariadení, ktoré sú identifikované vo výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí, boli zabezpečené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Žalobcovi bolo vytýkané a bola vyvodzovaná administratívna zodpovednosť za to, že neurobil preventívne opatrenia, ktorých účelom bolo, aby sa predišlo možnému vzniku kolízie osôb so zariadeniami (ich nechránenými časťami) a tým neboli zabezpečené základné podmienky a prevencia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a nezabezpečilo sa vylúčenie takých rizík a faktorov, ktoré môžu podmieňovať vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 66. V tomto smere preto podľa správneho súdu preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov netrpia nedostatkami vo vzťahu k odôvodneniu a nie sú nepreskúmateľné. 67. V rámci druhého žalobného bodu žalobca namietal nepostačujúce a neopodstatnené skutkové zistenia, a to vo vzťahu k druhému a tretiu skutku, za ktoré bola voči nemu preskúmavanými rozhodnutiami vyvodená zodpovednosť. 68. Ani tieto žalobné námietky nie sú podľa správneho súdu dôvodné. Nie je pravdou, že neboli obstarané dôkazy a podklady opodstatňujúce závery, že kontakt s časťami pracovných prostriedkov dotknutých druhým a tretím skutkom môže spôsobiť úraz a takýto úraz je možný. 69. Z administratívneho spisu vyplýva, že dotknuté zariadenia, na ktorých v prevádzke žalobcu prebieha výroba a sú obsluhované zamestnancami, sa nachádzajú v hale E. Konkrétne pri druhom a treťom skutku išlo o valčekový dopravník a diskový dopravník. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori fotograficky zdokumentovali tieto zariadenia a ich konkrétne časti, ktoré z hľadiska požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neboli zabezpečené dostatočne. Popis je obsiahnutý aj v protokole z inšpekcie práce. Aj v popisoch k fotografiám je uvedené, o aké konkrétne zariadenie ide a je popísaná pohybujúca sa časť - reťaz, ozubené koleso, ktoré neboli vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva (požiadavky stanovené v bode 2.8 Prílohy č. 1 k nariadeniu č. 392/2006), v dôsledku čoho bol umožnený kontakt s týmito časťami zariadení a v dôsledku možného kontaktu bolo ohrozené zdravie zamestnancov (mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia zamestnancov). 70. Zo žalobných námietok je zrejmé, že žalobca vyslovil požiadavku, v rámci ktorej sa podľa jeho názoru orgány verejnej správy mali v administratívnom konaní zaoberať tým, či takáto časť pracovného prostriedku môže prísť do kontaktu s fyzickou osobou (v spojení s náhodným vplyvom alebo nevedomým konaním zamestnanca) a či takýto kontakt je spôsobilý privodiť pracovný úraz. Požiadavky žalobcu smerovali k vyhodnocovaniu možnosti vzniku poškodenia zdravia v hypotetickej rovine, so zohľadňovaním rôznych okolností, ktoré by podľa jeho názoru mohli zasiahnuť do skutkového deja pri možnom ohrození alebo poškodení zdravia. Dokazovanie v tomto smere v zmysle naznačenej požiadavky žalobcu nebolo potrebné. V Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj v nariadení č. 392/2006 Z.z., sú stanovené minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri používaní pracovných prostriedkov, konkrétne vo vzťahu k takými častiam pracovného prostriedku, ktoré sa pohybujú a ktoré môžu spôsobiť úraz. Konkrétne je stanovená požiadavka, že tieto pohybujúce sa časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Z fotodokumentácie zaobstaranej v priebehu inšpekcie práce je zrejmé, že v predmetnom prípade, pri tých pracovných prostriedkoch, ktoré sú identifikované v rámci druhého a tretieho skutku, ide o také časti pracovných prostriedkov, ktoré sú pri spustení zariadenia v pohybe, a vzhľadom na pohyb tejto časti pracovného prostriedku a jeho konštrukčné vlastnosti (aj vzhľadom na celkový mechanizmus a konštrukčné vlastnosti celého zariadenia) je logický záver, že takáto nechránená a nezabezpečená časť pracovného prostriedku pri kontakte s fyzickou osobou je spôsobilá privodiť poškodenie zdravia fyzickej osoby. Takýto záver vyplýva z náhľadu na zaobstaranú fotodokumentáciu pri aplikácii základných fyzikálnych poznatkov a dokazovanie v tom smere, ako naznačoval žalobca, nebolo potrebné. Podstatné pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za skutky, ktorých právna kvalifikácia je uvedená v rámci vymedzenia druhého a tretieho skutku je to, že išlo o také pohybujúce sa časti pracovných prostriedkov, vo vzťahu ku ktorým mal žalobca realizovať dostatočné zabezpečenie, aby vylúčil možný kontakt s fyzickou osobou a zabránilo sa tým vzniku ohrozenia a až poškodenia zdravia, resp. eliminovalo sa riziko vzniku pracovného úrazu, a takéto zabezpečenie zo strany žalobcu nebolo realizované. 71. Žalobné námietky uvedené v rámci tretieho žalobného bodu o neodôvodnenom a nesprávnom závere o príčinnej súvislosti konania uvedeného v popise prvého skutku a pracovného úrazu taktiež nie sú dôvodné. 72. Orgány verejnej správy vyvodili v rámci prvého skutku vymedzeného v ich rozhodnutiach voči žalobcovi zodpovednosť za to, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy, a to, aby valcová nanášačka farby, výrobca E., model: E., rok výroby XXXX, sériové číslo XXXX, mala pohybujúce sa časti - spodný nanášací valec a spodný dávkovací valec, s ktorými je možný kontakt a môže spôsobiť úraz, vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Z uvedeného vymedzenia popisu skutku a aj z jeho právnej kvalifikácie (§ 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z.) je zrejmé, že orgány verejnej správy vyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za to, že nezabezpečil pracovný prostriedok tak, aby neohrozoval zdravie zamestnancov. Znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť v rámci prvého skutku v preskúmavaných rozhodnutiach nie je následok v podobe pracovného úrazu. Voči žalobcovi nebola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť za to, že v dôsledku nedostatočného zabezpečenia pracovného prostriedku došlo k pracovnému úrazu. Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu, bola zohľadňovaná len v rámci ukladania sankcie, ako argument potvrdzujúci možné dôsledky konania resp. nekonania žalobcu v podobe nedostatočného zabezpečenia pracovných prostriedkov. Otázku kauzálneho nexu medzi konaním resp. nekonaním žalobcu a pracovným úrazom preto nebolo potrebné skúmať. 73. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sú potom nedôvodné aj žalobné námietky o tom, že porušenie povinností, ktorých sa mal žalobca dopustiť konaním popísaným v prvom skutku, nemohlo byť príčinou pracovného úrazu. Ako to vyplýva už z vyššie uvedenej argumentácie, riešenie tejto otázky je pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu nepodstatné. Z rovnakých dôvodov potom nie je na mieste zaoberať analýzou kauzality a súvisiacimi metódami eliminácie a substitúcie, ktoré uviedol žalobca v rámci tohto žalobného bodu. Nebolo potrebné skúmať priebeh skutkového deja pracovného úrazu s dosadzovaním meniacich sa skutkových okolností, týkajúcich sa správania žalobcu, z pohľadu jeho konania alebo nekonania. 74. Vo vzťahu k tretiemu žalobnému bodu je podstatné, že voči žalobcovi nebola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť za to, že došlo k pracovnému úrazu ale za to, že nezabezpečil dostatočne pracovný prostriedok, v dôsledku čoho došlo k ohrozeniu zdravia zamestnancov. Následok v podobe pracovného úrazu nebol znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, a preto nebolo potrebné skúmať otázku kauzálneho nexu medzi konaním resp. nekonaním žalobcu a pracovným úrazom. 75. Nedôvodné sú aj žalobné námietky prednesené v rámci štvrtého žalobného bodu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy neboli dostatočne v rámci druhého a tretieho skutku vymedzené časti pracovných prostriedkov, ktorých sa absencia dodržania opatrení zabezpečujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci týkala a za čo bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť. Dotknuté časti pracovných prostriedkov sú dostatočne identifikované, a to popísaním konkrétnej časti pracovného prostriedku, popisom zariadenia, ktorého je táto časť pracovného prostriedku súčasťou, ako aj identifikáciou umiestnenia zariadenia v hale E v prevádzke žalobcu. Vymedzenie dotknutých častí pracovných prostriedkov v podobe: 1.) valčekový dopravník umiestnený v hale E, v linke šalovacích dielcov pred valcovou nanášačkou farby, výrobca E., pohybujúce sa časti - reťaz, ozubené koleso a 2.) diskový dopravník umiestnený v hale E v linke šalovacích dielcov za valcovou nanášačkou farby, výrobca E., pohybujúce sa časti - reťaz, ozubené kolesá, je dostatočné. 76. Skutky sú vymedzené dostatočným spôsobom, sú dostatočne identifikované dotknuté časti pracovných prostriedkov, je vymedzený popis konania resp. nekonania žalobcu, ktorým sa mal dopustiť správneho deliktu, ako aj právna kvalifikácia správnych deliktov. Popis skutku zodpovedá aj požiadavkám stanoveným judikatúrou správnych súdov pri správnom trestaní vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v § 47 ods. 2 Správneho poriadku, teda uvedeniu popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, ako aj s uvedením iných skutočností, ktoré zabezpečia vylúčenia zameniteľnosti skutku s iným skutkom. Slovné vymedzenie a popis dotknutých častí pracovných prostriedkov zodpovedá dôkazom zabezpečeným zo strany inšpektorov v priebehu výkonu inšpekcie práce (zabezpečenej fotodokumentácii). 77. Pojem trváceho správneho deliktu nie je v rámci predpisov správneho práva komplexne upravený, čo súvisí aj s absenciou komplexnej právnej úpravy správnych deliktov. Ide o termín trestného práva, konkrétne ide o pojem trváceho trestného činu v zmysle § 122 ods. 12 Trestného zákona - za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu. Takéto konanie sa potom posudzuje pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za jeden skutok. V zmysle ust. § 195 písm. c) a d) SSP má správny súd aplikovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie a zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 78. Vymedzenie skutkov tak, ako je obsiahnuté v preskúmavaných rozhodnutiach, postačovalo a nebolo by spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nedostatočnú kvalifikáciu skutkov vo výroku rozhodnutia alebo pre ich nepreskúmateľnosť. Časový okamih je vo výroku rozhodnutí vymedzený časovým okamihom, kedy inšpektori práce zistili nedostatky na jednotlivých pracovných zariadeniach v prevádzke žalobcu a celé obdobie nedostatočného zabezpečenia jednotlivých pracovných prostriedkov bolo vyhodnotené ako jeden skutok. V prípade prvého skutku je vymedzený čas zistenia dňom, kedy došlo k pracovnému úrazu a aj z fotodokumentácie obstaranej žalobcom (ako aj z iných dôkazov) je zrejmé, že v tento deň zariadenie neobsahovalo ochranné prvky, ktoré boli požadované v zmysle relevantnej právnej úpravy. Pri druhom a treťom skutku je vymedzený čas zistenia skutku dňom, kedy inšpektori práce pri výkone inšpekcie zistili nedostatočné zabezpečenie zariadení a toto aj zdokumentovali. 79. Nedôvodné sú aj námietky týkajúce sa toho, že v rozhodnutiach vo vymedzení prvého skutku nie je vyjadrený udávaný následok v podobe pracovného úrazu. V predchádzajúcich častiach tohto rozsudku správny súd uviedol argumentáciu, prečo kauzálny nexus medzi konaním resp. nekonaním žalobcu a pracovným úrazom nebolo potrebné skúmať a zdôvodňovať, a tieto závery sa vzťahujú aj k týmto žalobným námietkam žalobcu. Pracovný úraz nebol znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť v rámci prvého skutku, a preto pracovný úraz nebolo potrebné vymedzovať vo výroku rozhodnutí v rámci popisu skutku. Podstatné je to, že voči žalobcovi nebola vyvodzovaná zodpovednosť za to, že v dôsledku absencie ochranných prvkov na dotknutom pracovnom prostriedku, na ktorom došlo k pracovnému úrazu, skutočne došlo k pracovnému úrazu. Voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za to, že nezabezpečil, aby pracovné prostriedky, s ktorými bol možný kontakt a mohli spôsobiť ohrozenie alebo poškodenie zdravia zamestnancov, neboli vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré by zabránili prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Následok v podobe spôsobenia pracovného úraze nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu zadefinovanej v ust. § 19 ods. 3 písm. d) Zákona o inšpekcii práce, v spojení s § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v spojení s nariadením č. 329/2006 Z. z., a z tohto dôvodu nie je ani súčasťou popisu skutku. Orgány verejnej správy prihliadli na to, že došlo k pracovnému úrazu len v rámci ukladania sankcie. Pri odôvodňovaní uloženej sankcie berú orgány verejnej správy do úvahy kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. V tomto ustanovení sú okolnosti, na ktoré inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada, vymedzené demonštratívne v rámci bodov a) až e). O demonštratívnom vymedzení svedčí použitie termínu „najmä“ v úvodnej vete tohto zákonného ustanovenia. Je preto logické, že inšpektorát práce pri ukladaní sankcie prihliada na rôzne skutočnosti, ktoré pri zisťovaní a preukazovaní správneho deliktu vyšli najavo a v rozhodnutí odôvodní akým spôsobom ich vyhodnotil. V rámci zohľadnenia skutočností, ktoré boli hodnotené pri ukladaní sankcie, nebolo na mieste prihliadať na to, že došlo k pracovnému úrazu, keď nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalobcu a pracovným úrazom. Je ale potrebné zdôrazniť, že zariadenie, na ktorom došlo k pracovnému úrazu, nemalo dostatočné ochranné zabezpečenie, ktoré by znemožňovalo vstup do zóny nebezpečenstva a nemalo naplnenú ani druhú alternatívu stanovenú v nariadení č. 392/2006 Z. z., a to, že by bolo vybavené takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že žalobca nemal k dispozícii ani preklad návodu na obsluhu zariadenia, na ktorom pri čistení došlo k pracovnému úrazu, zamestnanci (vrátane vedúcich zamestnancov) neboli dostatočne oboznámení s chodom tohto zariadenia a s postupom pri jeho čistení. Aj keď tieto skutočnosti nie sú podstatné pre naplnenia znakov skutkovej podstaty správnych deliktov, za ktoré bola voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, majú výpovednú hodnotu vo vzťahu ku komplexnému náhľadu na vyhodnocovanie plnenia povinností žalobcu v rámci zabezpečenia požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 80. Námietky vznesené v rámci piateho žalobného bodu považuje správny súd za dôvodné. Je nepochybné, že aj v rámci odvolania žalobca namietal porušenie pravidla trestania súbehu deliktov a poukazoval na to, že na základe judikatúry súdov z oblasti správneho trestania sa pri ukladaní sankcie aj pri súbehu administratívnych deliktov aplikuje absorpčná zásada vyžadujúca, aby všetky zbiehajúce sa delikty boli potrestané jedinou úhrnnou sankciou, a to v sadzbe určenej pre najťažší resp. najzávažnejší z nich. Správne delikty sa zbiehajú do vtedy, ak určité konanie zodpovednej osoby napĺňa znaky viacerých deliktov (jednočinný súbeh) alebo takáto osoba sa dopustila viacerých skutkov, ktoré nie sú z časového hľadiska rozhraničené rozhodnutím správneho orgánu o vyvodení administratívnej zodpovednosti za niektorý z nich (viacčinný súbeh). Žalobca pritom v odvolaní poukazoval (tak ako v správnej žalobe) na to, že v čase vydania rozhodnutia bolo orgánom verejnej správy prvého stupňa pod sp. zn. 60/18-1.0/ pok vedené administratívne konanie o iných dvoch administratívnych deliktoch, ktorých sa mal žalobca dopustiť. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k tejto odvolacej námietke, v zásade totožnej s námietkami vznesenými v piatom žalobnom bode, žalovaný nezaujal žiadnu odpoveď a nijako sa s týmito námietkami nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti postihnuté vadou nepreskúmateľnosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku je úlohou správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkmi konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto náležitosti odôvodnenia rozhodnutia sa vzťahujú aj na rozhodnutie orgánu druhého stupňa, ktorý rozhoduje o odvolaní. 81. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a za týmto účelom vykonáva dôkazy. Konanie pred správnym súdom ale nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, a to ani v tom smere, že by správny súd akokoľvek „dotváral“ odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy a vysporiadaval sa s takými námietkami, ktoré účastník konania predniesol v administratívnom konaní a s ktorými sa orgán verejnej správy nevysporiadal. Preto správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu, a to návrhu na zaobstaranie administratívneho spisu vedeného Inšpektorátom práce pod sp. zn. 60/10-1.0/pok. Vyhodnocovaním skutočností zistených zo žalobcom uvedeného administratívneho spisu, ktorý je vedený v súvislosti s administratívnym konaním, v ktorom sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť žalobcu za iné správne delikty, vyhodnocovanie prípadného súbehu správnych deliktov a význam tohto súbehu pre administratívne konanie, ktorého výsledok je predmetom prieskumu správneho súdu v tomto súdnom konaní, by viedlo k tomu, že by správny súd nahrádzal činnosť žalovaného a zaujal stanovisko k takým námietkam žalobcu, ktoré boli prenesené v administratívnom konaní, ale na ktoré zo strany žalovaného nebola daná odpoveď. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho postup v konaní bude úlohou žalovaného vysporiadať sa s odvolacou námietkou žalobcu o porušení pravidiel trestania súbehu deliktov a vysvetliť prípadný súvis s iným administratívnym konaní, v ktorom sa vyvodzuje zodpovednosť za iné správne delikty voči žalobcovi, alebo naopak uviesť preskúmateľnú argumentáciu, prečo odvolacia námietka žalobcu vznesená v tomto smere nie je dôvodná. 82. Námietky prednesené v rámci šiesteho žalobného bodu o arbitrárnosti uloženej pokuty taktiež nie sú dôvodné. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu tvrdil, že absentuje dostatočná úvaha orgánu verejnej správy prvého stupňa, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o konkrétnej výške sankcie. Uviedol, že v rozhodnutí absentuje skutková argumentačná podpora, nebol zohľadnený jeden zo zákonom ustanovených faktorov (celkový počet zamestnancov žalobcu), rozpor s právnymi princípmi ukladania trestov (dvojité pričítanie závažnosti) a vyvodzovanie právnych následkov z mnohosti deliktov. Podľa žalobcu všetky okolnosti ustálené inšpektorátom boli vyhodnotené vadne ako priťažujúce. Tieto nedostatky neboli podľa žalobcu odstránené ani v rozhodnutí žalovaného, ktorý doplnil dodatočné dôvody potvrdzujúce správnosť aktu orgánu verejnej správy prvého stupňa. 83. V zmysle § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu, prihliada aj na skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, alebo o opakované zistenie toho istého nedostatku. Z citovaného ustanovenia Zákona o inšpekcii práce je zrejmé, že skutočnosti, na ktoré má orgán verejnej správy prihliadať pri určovaní konkrétnej výšky sankcie, sú vymedzené demonštratívne. Ich demonštratívne vymedzenie preto nevylučuje, aby inšpektorát práce pri ukladaní sankcie prihliadal aj na iné skutočnosti, neuvedené v citovanom zákonnom ustanovení, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, za ktorý je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Zároveň podľa správneho súdu demonštratívne vymedzenie kritérií neznamená, že v každom konkrétnom prípade musí správny orgán vyhodnotiť a prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré sú vymedzené demonštratívne v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, pretože niektoré skutočnosti môžu byť takého charakteru, že nesúvisia so správnym deliktom, za ktorý je v konkrétnom prípade vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Napr. aj skutočnosť týkajúca sa počtu nelegálne zamestnaných fyzických osôb sa zohľadňuje len vtedy, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu ust. § 19 Zákona o inšpekcii práce (teda len vo vzťahu k súvisiacemu správnemu deliktu). 84. Pokuta ako peňažná sankcia má tak ako aj iné druhy sankcií plniť úlohu individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnu funkciu. Podstata generálnej a individuálnej prevencie spočíva vo výchovno-preventívnom pôsobení vo vzťahu k páchateľovi správneho deliktu, ako aj voči iným „nositeľom“/adresátom povinnosti, ktorí by mohli túto povinnosť rovnako ako páchateľ správneho deliktu v budúcnosti porušiť, konkrétne odradiť tieto subjekty od porušovania povinnosti v budúcnosti z dôvodu možného uloženého postihu. Zároveň musí sankcia plniť represívnu funkciu, teda byť citeľným zásahom do určitej sféry páchateľa, konkrétne pri ukladaní sankcie do majetkových práv. 85. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, na aké konkrétne skutočnosti pri ukladaní sankcie prihliadal. Vyhodnotil závažnosť zisteného porušenia a závažnosť následkov porušenia povinností zo strany žalobcu. Skutočnosť, že správny delikt je v zmysle § 19 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce závažným porušením povinností nevylučuje, aby v rámci ukladania pokuty vyhodnocoval inšpektorát charakter konkrétnej závažnosti zisteného porušenia a potom aj charakter následkov, ktoré porušenie povinností privodilo. Bol zohľadnený aj počet zamestnancov u žalobcu (275 zamestnancov) a riziká, ktoré sa pri jeho činnosti vyskytujú, bolo vyhodnotené, že porušenie povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia organizácie práce u zamestnávateľa. Ďalej inšpektorát práce prihliadol na to, že nejde o opakované zistenie tých istých nedostatkov a zohľadnil aj ďalšie zistené skutočnosti, ktoré súviseli so správnymi deliktami, za ktoré bola vyvodzovaná zodpovednosť. Konkrétne inšpektorát práce vymedzil, že celkovo bolo zistených osem nedostatkov, z čoho dva boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a pokuta bola uložená len za jeden z nich a bolo zistených aj šesť nedostatkov, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Bolo prihliadnuté aj na to, že došlo k pracovnému úrazu (k čomu správny súd zaujal stanovisko v bode 79 tohto rozsudku), ako aj na to, že žalobca následne prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, o čom informoval inšpektorát práce a pracovný úraz nemal charakter ťažkej ujmy na zdraví. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, ktoré zo zistených okolností považoval za priťažujúce a ktoré za poľahčujúce a zo zákonom ustanoveného rozpätia pokuty od 1.000,- € do 200.000,- € uložil pokutu vo výške 6.500,- € za zbiehajúce sa tri správne delikty, za ktoré vyvodzoval zodpovednosť v rámci administratívneho konania. Uložená pokuta je bližšie k dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia za tri zbiehajúce sa správne delikty, v rámci ktorých žalobca nedostatočným zabezpečením troch pracovných prostriedkov vystavil svojich zamestnancov zvýšenému riziku ohrozenia zdravia. Výška pokuty je primeraná, plniaca úlohy generálnej a individuálnej prevencie, ako aj represívnu funkciu. 86. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy o uloženej sankcii považuje správny súd za dostatočné a námietky o arbitrárnosti uloženia pokuty za nedôvodné. Z rozhodnutia inšpektorátu práce je zrejmé, aké skutočnosti vo vzťahu k uloženej pokute vzal do úvahy a ako tieto vyhodnotil, či už v prospech alebo v neprospech žalobcu. Taktiež žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo odvolaciu námietku žalobcu o arbitrárnosti uloženej pokuty vyhodnotil ako nedôvodnú. 87. Keďže správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacou námietku žalobcu týkajúcou sa porušenia pravidiel trestania súbehu deliktov, bude úlohou žalovaného v rámci ďalšieho konania vysporiadať sa s touto odvolacou námietkou a vysvetliť súvislosť príp. nesúvislosť iných správnych deliktov, za ktoré je voči žalobcovi vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť v inom administratívnom konaní, so správnymi deliktami, za ktoré mu bola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť v tomto administratívnom konaní, ktorého výsledné rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. Nie je preto vylúčené, že v prípade ak žalovaný uzná opodstatnenosť odvolacích námietok o porušení pravidiel trestania súbehu deliktov, rozhodne odlišným spôsobom aj o sankcii (teda pri ukladaní sankcie zohľadní také zásady trestania, ktoré neboli v tomto administratívnom konaní aplikované). 88. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 89. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.