Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/246/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200708 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200708.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť D., trvale bytom: Z. D., S. X, K., D. S. R., prechodne bytom na území Slovenskej republiky T. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Hrčka-Sabó s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02.10.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 03.04.2019 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici podal žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. K žiadosti okrem iného predložil ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania na adrese: J. J., Y. D. XXX/XX. 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri kontrole oprávnenosti pobytu a splnenia podmienok pobytu vykonanej dňa 15.04.2019 na adrese Y. D. XXX/XX J. J. zistil, že na adrese sa nikto nezdržiaval a nadobudol dôvodné podozrenie, že uvedená nehnuteľnosť je dlhodobo neobývaná, že žalobca prihlásený na pobyt na tejto adrese vykazuje fiktívne ubytovanie, keď budova nespĺňa ani štandardy pre dlhodobé ubytovanie stanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. (ďalej len „vyhláška"). 3. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal šetrenie a dokazovanie ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Zaobstaral kópiu znaleckého posudku č. 15/2019, z ktorého vyplynul záver, že budova je neobývaná a bez rozsiahlej rekonštrukcie je momentálne neobývateľná. Z oznámenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. zo dňa 30.04.2019 mal preukázanú skutočnosť, že v budove bola od 11.01.2017 do 20.02.2019 zaznamenaná spotreba vody v množstve 1m3. Z oznámenia Stredoslovenskej energetiky, a. s. zo dňa 02.05.2019 mal preukázanú skutočnosť, že za posledné merané obdobie od 01.01.2018 do 11.06.2018 bolo nameraných 23kWh (priemerná ročná spotreba domácnosti je 823kWh). Svedkyňa W.. R. J., bytom Y. D. XX vypovedala, že v budove dlhodobo (minimálne 10 rokov) nikto nebýva a nikdy tam nevidela svietiť. Majiteľ nehnuteľnosti I.. E. Y. na opakované výzvy o sprístupnenie predmetu obhliadky, nehnuteľnosť nesprístupnil a ospravedlnil sa služobnou cestou. Pred vydaním rozhodnutia prvostupňový orgán oboznámil účastníka konania s podkladmi rozhodnutia a umožnil mu vyjadriť sa k nim. Dňa 28.06.2019 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom zástupcu, ku ktorému pripojil aj prehlásenie majiteľa budovy. Vo vyjadrení namietol, že výpoveď svedka nepreukazuje kto v dome býva alebo nebýva. Uviedol, že byt v ktorom býva spĺňa všetky podmienky v zmysle Vyhlášky a výzor fasády a okien nemá nič spoločné s vnútorným priestorom budovy. 4. Prvostupňový orgán dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vysporiadal sa s vyjadrením účastníka konania, ktoré označil za irelevantné, ako aj stanovisko mesta J. J. zo dňa 27.03.2019 z dôvodu, že mesto neprihliadalo na aktuálny stav nehnuteľnosti, vychádzalo iba z archívnych dokladov a nevykonalo fyzickú ohliadku nehnuteľnosti, pričom dospel k záveru, že nehnuteľnosť je neobývaná a neobývateľná, teda žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiava. Konštatoval, že predloženie dokladu o zabezpečení ubytovania na uvedenej adrese k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je účelové a zavádzajúce konanie zo strany účastníka konania s cieľom obnovy prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a získania dokladu o pobyte, ktorý umožňuje vstup do Schengenského priestoru. 5. Z dôvodov vyššie uvedených Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BB5-1799-018/2019-PP zo dňa 11.07.2019 žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietol podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov" alebo „zákon č. 404/2011 Z. z."). Zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území SR z iného dôvodu v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) Zákona o pobyte cudzincov. 6. Žalobca v odvolaní namietal, že ak mal prvostupňový orgán záujem o sprístupnenie bytu, mal o to požiadať jeho ako nájomcu a nie vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti ako svedok vo výpovedi dňa 11.07.2019 správnemu orgánu oznámil, že v byte žalobca so svojou rodinou už nebýva, s tým, že nehnuteľnosť môže sprístupniť v mesiaci august, už bez prítomnosti žalobcu. Namietal, že zákon o pobyte cudzincov nestanovuje povinnosť zdržiavať sa 24 hodín denne na adrese prechodného bydliska. Taktiež nestanovuje spotrebu vody, elektriny, spôsob stravovania, osobnej hygieny, či potreby vybavenia bytu, ktorým sa deklaruje adresa prechodného pobytu na území SR. Zákon ukladá len pripojiť k žiadosti potvrdenie o zabezpečení ubytovania s tým, že ubytovanie musí spĺňať štandardy Vyhlášky č. 259/2008 Z. z. Adresa, ktorú deklaroval v žiadosti ako adresu prechodného pobytu spĺňala všetky zákonné podmienky. Na uvedenej adrese je registrovaných 11 občanov D., vrátane troch maloletých detí, jedná sa o jeho rodinných príslušníkov. Jednému z nich bol udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny dňa 17.12.2018, pričom rozhodnutiu predchádzala kontrola nehnuteľnosti a ten istý správny orgán vyhodnotil danú nehnuteľnosť ako vyhovujúcu. Namietal, že o päť mesiacov správny orgán už konštatoval, že byt je nevyhovujúci. V odvolaní tvrdil, že jeho ubytovanie na adrese Y. D. XXX/ XX v J. J. bolo plne vyhovujúce v zmysle zákona o pobyte cudzincov, preto nebol dôvod pre vydanie zamietavého rozhodnutia o jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, pričom vždy uvádzal len pravdu a nepredkladal žiadne falošné, pozmeňujúce, či nerelevantné doklady a listiny. Zároveň oznámil skutočnosť, že pominuli dôvody na zamietnutie jeho žiadosti, pretože zmenil adresu a zdržiava sa v meste P.. 7. Žalovaný - Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica - rozhodnutím č. PPZ- HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02.10.2019 rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Banská Bystrica Č.p.: PPZ-HCP-BB5-1799-018/2019-PP zo dňa 11.07.2019 potvrdil a odvolanie zamietol. 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zosumarizoval závery prvostupňového orgánu, vrátane vyhodnotenia ním vykonaného dokazovania. Konštatoval, že účastníkovi konania bol na jeho žiadosť udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania s platnosťou od 16.06.2017 do 12.06.2019. Žiadosť o obnovenie tohto prechodného pobytu mu bola zamietnutá v odvolaní posudzovaným rozhodnutím prvostupňového orgánu. O odvolaní rozhodoval potom, čo prvostupňový orgán nevyužil fakultatívny inštitút autoremedúry. Pri posudzovaní odvolania vychádzal odvolací orgán prioritne zo zákona o pobyte cudzincov, zároveň aplikoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. V zmysle § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 citovaného zákona, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Podľa § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6 tohto zákona, pričom podľa § 33 ods. 6 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. V roku 2017, v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, bolo ubytovanie prechodného pobytu doložené potvrdením z Y. D., P. A.. Po udelení pobytu, dňa 07.05.2018 zmenil žalobca adresu ubytovania na adresu Y. D. XX, J. J.. V súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu bola vykonaná previerka nehnuteľnosti na adrese J. J., Y. D. XX, pri ktorej boli zistené závažné skutočnosti, vedúce k záveru, že zo strany účastníka konania došlo k uvádzaniu nepravdivých, resp. zavádzajúcich údajov pred správnym orgánom. Je zrejmé, že účastník konania deklaroval ubytovanie na adrese, na ktorej sa reálne nezdržiaval a ani nehnuteľnosť nie je v takom technickom stave, aby bola reálne obývateľná. Žalovaný ďalej poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku W.. M., na zistenia ohľadom spotreby elektrickej energie, spotreby vody ako aj výpoveď susedy ako svedkyne. Mal za to, že tieto dôkazy dostatočne preukazujú správnosť záverov prvostupňového orgánu, a preto neakceptoval odvolaciu námietku týkajúcu sa neexistencie zákonnej povinnosti zdržiavať sa 24 hodín na deklarovanej adrese. Uviedol, že zákon síce takúto povinnosť výslovne neukladá, avšak je logické, že ak účastník konania uviedol správnemu orgánu adresu, na ktorej ho tento v prípade potreby môže kedykoľvek počas povoleného pobytu kontaktovať, bude sa na tejto adrese reálne aj zdržiavať. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že na deklarovanej adrese dlhodobo nikto nebýva. Žalovaný uviedol, že bežné zdržiavanie sa na akejkoľvek adrese pobytu je prirodzene sprevádzané známkami bežného pohybu osôb cez hlavný vchod budovy, obzvlášť, ak išlo celkovo o 11 ľudí vrátane maloletých detí a navyše cudzincov, ktorí sú pre miestne obyvateľstvo nápadnejší ako občania Slovenska, čo by susedia určite zaregistrovali. A tiež spotreba elektrickej energie a vody, ktoré prirodzene patria k bežne obývanému objektu, by sa pri celkovom počte 11 osôb nepohybovala na skoro mizivých číslach spotreby. Zákon síce presne neurčuje spôsob a miesto prevádzania osobnej hygieny, avšak tvrdenie účastníka, že bežnú osobnú hygienu tak on, ako ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese pravidelne vykonávali na verejnej plavárni je viac než nereálny, obzvlášť, ak išlo aj o každodennú hygienu ústnej dutiny, či bežné vykonávanie vyprázdňovania tak dospelých ako aj maloletých detí. Podľa žalovaného prvostupňový orgán správne spochybnil aj potvrdenie mesta J. J. o predchádzajúcom súhlase s ubytovaním účastníka konania na deklarovanej adrese, keď prvostupňový správny orgán obdržal stanovisko zo dňa 09.05.2019 (pre účely konania ohľadom pobytu osoby X. S. T. H., štátneho príslušníka D.), v ktorom Mesto J. J. oznámilo, že svoje súhlasné stanovisko vydané podľa § 32 ods. 2 písm. k) Zákona o pobyte cudzincov vydalo na základe predloženého listu vlastníctva, avšak bez fyzickej ohliadky nehnuteľnosti z dôvodu nepostačujúcich kapacít pracovníkov mesta. Preto správne prvostupňový orgán neakceptoval predložený súhlas mesta doložený účastníkom ako relevantný dôkaz. K námietke, že na uvedenej adrese má povolený pobyt za účelom zlúčenia rodiny aj cudzinec, žalovaný konštatoval, že ide o maloleté dieťa, ktorého pobyt je závislý od pobytu garanta jeho pobytu, a preto bude v danom prípade začaté konanie o zrušení prechodného pobytu na základe zrušenia pobytu garanta. 9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že správny orgán prvého stupňa mal vyzvať jeho na sprístupnenie nehnuteľnosti, žalovaný označil takéto tvrdenia za nesprávne, nesúhlasil s tým, pretože účastníkovi konania boli zasielané na adresu Y. D. XXX/XX, J. J. výzvy dňa 30.04.2019, ktoré boli prevzaté splnomocnenou osobou účastníka konania dňa 23.05.2019 a 24.05.2019. 10. Podľa žalovaného neobstojí ani odvolacia námietka, že pominuli dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenska, pretože žalobca zmenil adresu svojho pobytu z Y. D. XXX/XX, J. J. na novú adresu T. XXXX/XX, P.. Podľa žalovaného nič nemení na fakte, že účastník konania uvádzal správnemu orgánu nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje spočívajúce v tom, že reálne nepobýval na deklarovanej adrese, hoci aj napriek tomu ňou naďalej preukazoval zabezpečenie ubytovania na území Slovenska v súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu. Takéto konanie značne komplikuje činnosť správnemu orgánu, nakoľko adresa ubytovania nemá byť fiktívna, ale reálna, aby bolo možné bez problémov cudzinca kontaktovať pre služobné, či bezpečnostné dôvody, ako aj preto, aby cudzinecká polícia mala aktuálne informácie o počte cudzincov zdržiavajúcich sa v jeho služobnom obvode. 11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, pričom žiadal, aby súd nariadil žalovanému, aby vydal nové rozhodnutie s tým, že prvostupňový orgán zruší svoje rozhodnutie v rámci autoremedúry a žalobcovi obnoví prechodný pobyt na základe podanej žiadosti. 12. V žalobe namietal, že prvostupňový orgán vyhodnocoval len dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať uvádzaným tvrdeniam správneho orgánu, čo nesie v sebe znaky zaujatosti proti žalobcovi, najmä nevyhodnotil dôkaz vyplývajúci zo zápisnice spísanej s G.. I.. E. Y. dňa 11.07.2019. Uvádzal, že listom zo dňa 10.07.2019 oznámil prvostupňovému orgánu novú adresu T. XXXX/XX, P., ktorú boli skontrolovať zamestnanci Hraničnej a cudzineckej polície z Michaloviec. 13. Podľa žalobcu sa prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nedokázali vysporiadať so skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu. Vec riadne neprešetrili, rozhodovali zaujato a rozhodnutie druhostupňového orgánu nesie v sebe stránky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému orgánu. Dôkazy a tvrdenia žalobcu žalovaný nebral do úvahy. Došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Uvádzal, že správne orgány začali voči nemu a celej jeho rodine vydávať negatívne rozhodnutia potom, čo v inom konaní jeho dcéra L. H. sa vyjadrila, že cudzinecká polícia nie je odborníkom v odbore zdravotníctva, a teda nie je kompetentná vyjadrovať sa k obsahu lekárskej správy, ktorou odôvodňovala nesplnenie podmienky zdržiavania sa na území SR aspoň 180 dní v roku v súvislosti s udelením prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny pre jej manžela, pričom poukázal na konanie vedené v tejto veci s tunajším správnym súdom pod sp. zn. 24S/167/2019, v ktorom sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov dcéry L. H.. Predtým, ako sa dcéra vyjadrila k neodbornosti správneho orgánu, pri preverovaní podmienok prechodného pobytu zaťa H. X. S. T., ktorý doložil k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny ten istý byt, tento bol uznaný za vyhovujúci a pobyt mu bol udelený dňa 07.01.2019. To, že mesto reálne nebolo daný byt skontrolovať pred vydaním súhlasu označil za irelevantné, pretože mesto takto postupuje štandardne, pričom cudzinecká polícia na základe takýchto súhlasov prechodné pobyty udeľuje. Keďže správny orgán v obdobných veciach postupuje rozdielne, dopustil sa porušenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 14. Ako príklad zaujatosti žalovaného poukázal na obsah odôvodnenia na strane 8, kde žalovaný okrem iného uviedol, že sa jedná o cudzincov, ktorí sú nápadnejší pre miestne obyvateľstvo ako občania Slovenska, k čomu namietal, že správny orgán v rozpore s Ústavou SR uviedol, že je nápadný len preto, že je cudzinec a teda, že je S.. Namietal, že tvrdenia ohľadom každodennej hygieny ústnej dutiny, či bežného vykonávania vyprázdňovania nie sú štandardným spôsobom preverovania, či nehnuteľnosť je spôsobilá na užívanie alebo nie. Zákon o pobyte cudzincov nikde nestanovuje spotrebu vody, elektriny, spôsob stravovania, osobnej hygieny, potreby vybavenia bytu, ktorým sa deklaruje adresa prechodného pobytu na území SR. Zákon o pobyte cudzincov stanovil, že pri podávaní žiadosti o prechodný pobyt štátny príslušník tretej krajiny predloží správnemu orgánu podľa § 32 ods. 2 písm. e) zabezpečenie ubytovania s tým, že ubytovanie musí spĺňať štandardy vyhlášky č. 259/2008 Z. z. Poukázal pritom na znenie § 8 citovanej vyhlášky a tvrdil, že adresa, ktorú deklaroval, spĺňa všetky zákonné podmienky a nijakým spôsobom nezavádzal správny orgán. 15. Namietal, že správny orgán nemá ani jednu korešpondenciu, ktorá by sa mu vrátila ako nedoručená, alebo že by na jeho výzvu nereagoval na predmetnej adrese, ktorú uviedol ako adresu svojho prechodného bydliska. Exekúcia na nehnuteľnosť prenajímateľa sa ho ako nájomcu nijako nedotkla, prebieha už od roku 2014, pričom stále je na LV zapísaný jediný majiteľ E. Y.. 16. Tvrdil, že správny orgán ho mal upozorniť na nevyhovujúci stav nehnuteľnosti. Nemohol predpokladať, že nehnuteľnosť nespĺňa štandardy podľa zákona, keď na základe tejto nehnuteľnosti bol udelený pobyt zaťovi T. F. na začiatku roku 2019, pričom jemu nebol pobyt zrušený ani nebolo začaté konanie o jeho zrušení. Podľa žalobcu ho správny orgán dostal do omylu, pričom mu nedal možnosť odstrániť vady jeho pobytu. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú pritom povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a musia poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Poukázal na to, že správny orgán zisťovanie ohľadom adresy prechodného pobytu, resp., či sa nachádza na adrese uskutočnil len jeden krát. Zákon o pobyte cudzincov nijakým spôsobom neobmedzuje štátnych príslušníkov tretích krajín zdržiavať sa mimo adresy uvedenej na prechodnom pobyte, ani im neprikazuje nepretržite sa tam zdržiavať. Poľa § 111 ods. 1 písm. s) príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia SR mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Ústava ako aj Zákon o pobyte cudzincov mu zabezpečuje právo na slobodu pohybu. Adresa prechodného pobytu nemá nič spoločné s jeho pohybom v rámci SR a EÚ. Na podporu svojej argumentácie uviedol príklad, že keby sa aj vôbec nezdržiaval na adrese svojho prechodného pobytu, tak by sa v zmysle Zákona o pobyte cudzincov dopustil len priestupku, a podľa § 118 ods. 7 v blokovom konaní by zaplatil pokutu maximálne 165 Eur, pričom nikde v zákone nie je napísané, že by tým zavádzal správny orgán. Namietal, že výpoveď susedy, informácie o spotrebe vody a elektriky, či znalecký posudok sú vytrhnuté z kontextu a nepoužiteľné na správne vyhodnotenie danej situácie vzhľadom na Ústavou a Zákonom o pobyte cudzincov garantované právo na slobodu pohybu. Žalobca namietal, že druhostupňový správny orgán nepristupoval k odvolaniu s odbornou starostlivosťou, konal v rozpore so Správnym poriadkom ako aj v rozpore so Zákonom o pobyte cudzincov a Ústavou SR. Zamestnanci správneho orgánu nepracovali samostatne, ak v súvisiacich konaniach ohľadom prechodného pobytu ich dcér boli vydané v zásade rovnaké rozhodnutia, akurát bolo vymenené meno a číslo konania. Tvrdil, že takýmto postupom došlo k poškodeniu jeho práv a znemožneniu mu podnikať na Slovensku. 17. Podľa žalobcu na základe presťahovania došlo k skutočnosti, že pominuli fiktívne dôvody, ktoré uvádzal správny orgán, no aj napriek tomu druhostupňový správny orgán podržal prvostupňový správny orgán a neobnovil jeho pobyt. 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Konštatoval, že ustanovenie § 33 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru zákonnú povinnosť zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z taxatívne vymedzených dôvodov. Podľa písm. e) je dôvodom, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu, ktorý bol povinný žiadosť žalobcu zamietnuť. Bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo pred prvostupňovým správnym orgánom k uvádzaniu nepravdivých, resp. zavádzajúcich údajov. Žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam a konštatoval, že prvostupňový orgán vychádzal aj zo zápisnice spísanej s G.. I.. E. Y., ako aj z vlastných zistení. Bolo prihliadnuté na všetky dôkazy zhromaždené v konaní, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Odmietal tvrdenie, že rozhodnutie žalovaného nesie v sebe stránky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému orgánu, čo označil za zavádzajúce. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil preukázané zistenia prvostupňového orgánu. Dôkazy boli vykonané v súlade s § 34 ods. 2, ods. 5 Správneho poriadku. Vyhodnotený bol aj dôkaz vyplývajúci zo zápisnice spísanej s G.. I.. E. Y.. Zároveň prvostupňový orgán vychádzal aj z vlastných zistení. Zohľadnené boli všetky dôkazy zhromaždené v konaní. Vzhľadom na stav nehnuteľnosti vyplývajúci zo znaleckého posudku vyvodil záver, že žalobca doložil doklad o ubytovaní účelovo, a zároveň zavádzajúc správny orgán. K spochybneniu potvrdenia Mesta J. J. o súhlase s ubytovaním pre žalobcu na deklarovanej adrese došlo oprávnene, nakoľko samotné mesto odstúpilo od svojho potvrdenia zo dňa 27.03.2019 listom zo dňa 09.05.2019. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na deklarovanej adrese dlhodobo nikto nebýva, že predmetná nehnuteľnosť je dlhodobo neobývaná, dôkazy neboli vytiahnuté z kontextu. K tvrdeniu, že pokiaľ správny orgán vyhodnotil nehnuteľnosť ako nevyhovujúcu, mal žalobcu na to upozorniť, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu vyvracajú výzvy, ktoré boli žalobcovi a majiteľovi nehnuteľnosti prvostupňovým orgánom zaslané dňa 30.04.2019 a prevzaté dňa 23.05.2019 a 24.05.2019. K námietke, že žalobca nadobudol podozrenie, že správne orgány sú voči jeho osobe zaujaté, a preto sa rozhodol zmeniť adresu svojho pobytu a presťahoval sa do mesta P., žalovaný uviedol, že predmetné namietanie (šikanovanie) sa zo strany žalobcu nevyskytlo počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom a taktiež ani počas odvolacieho konania. O zmene adresy sa dozvedel prvostupňový orgán až dňa 15.07.2019, t. j. po vydaní rozhodnutia. Navyše, žalobca si sám odporuje vo viacerých tvrdeniach, keď v čase odvolacieho konania uvádzal, že „nakoľko dňa 10.07.2019, t. j. jeden deň po vydaní napadnutého rozhodnutia zmenil adresu svojho pobytu...". Žalovaný uvádzal, že sa v žiadnom prípade nejednalo zo strany správnych orgánov oboch stupňov o šikanovanie a uvedené tvrdenie považoval za zavádzajúce a špekulatívne, nakoľko k predmetnému oznámeniu o zmene adresy došlo až po vydaní rozhodnutia, a nie pred jeho vydaním. Samotné presťahovanie sa do mesta P. nič nemení na fakte, že žalobca uvádzal nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje, ktoré spočívalo v tom, že žalobca reálne nebýval na deklarovanej adrese, hoci aj napriek tomu ňou naďalej preukazoval zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. K námietke, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného je v rozpore s Ústavou SR, žalovaný uviedol, že v súlade s článkom 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR a podľa § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní správny orgán môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa článku 35 ods. 4 Ústavy SR môže zákon ustanoviť odchýlnu úpravu práv pre cudzincov. Takýmto zákonom je Zákon o pobyte cudzincov. Úlohou polície vo všeobecnosti je ochrana štátu, jeho občanov a ich majetku, ale aj štátom zverená povinnosť kontrolovať dodržiavanie všetkých zákonov zo strany občanov SR a taktiež cudzincov. Povinnosťou cudzineckej polície je okrem iného sledovať dodržiavanie zákonov na úseku pobytu. K námietke žalobcu, že zamestnanci žalovaného vydali rovnaké rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že všetky predmetné obdobné prípady boli medzi spracovateľmi navzájom na pracovnej porade konzultované s jednoznačným záverom, ktorý bol v rozhodnutiach aplikovaný, jednalo sa o jednu rodinu s rozdielom, že v predmetnom prípade išlo o obnovenie prechodného pobytu a v inom o zrušenie prechodného pobytu. Žalovaný považuje za špekulatívne tvrdenie žalobcu, že pracovníci žalovaného boli niekým riadení, alebo pracovali na niekoho pokyn za účelom poškodenia jeho mena. 19. Žalobca v replike v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe a zdôraznil, že v prípade, že jeho ubytovanie nebolo vyhovujúce, mal ho prvostupňový správny orgán vyzvať, aby v určenej lehote odstránil vady podania a doložil potvrdenie o novej adrese bývania. K záveru o nevyhovujúcom stave nehnuteľnosti uviedol, že čo sa týka rekonštrukcie, je to vždy otázka osobného posúdenia a osobného uhla pohľadu a zastával názor, že nehnuteľnosť spĺňala všetky požadované zákonné podmienky v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR. Uviedol, že na podporu jeho tvrdenia dá vypracovať znalecký posudok, predpokladal, že znalecký posudok by mohol zaslať súdu do 30.06.2020. Trval na stanovisku, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne aplikovali ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca nikdy nepredložil nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. V prípade, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil žiadosť jeho zaťa, dostal tým do omylu aj žalobcu. Nehnuteľnosť bola a aj je reálna a predmetný byt, ktorý mal spolu s jeho rodinou v nájme má požadované parametre v zmysle právnych predpisov, a teda spĺňala predpoklady pre to, aby takéto bývanie mohlo byť doložené k žiadosti. Čo sa týka dátumu zmeny adresy, tak v čase zmeny adresy žalobca nemal vedomosť o tom, že prvostupňový správny orgán rozhodol o jeho žiadosti. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že pominuli dôvody na zamietnutie žiadosti v dôsledku zmeny adresy a spochybňoval postup, ak spisový materiál nebol postúpený do C. tak, aby o odvolaní rozhodoval G., a nie J. J.. 20. Žalovaný v duplike konštatoval, že je nesporné a v konaní preukázané, že žalobca nebýval na adrese Y. D.. XX J. J., a napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že ubytovanie nespĺňa zákonné požiadavky, tak aj naďalej ním preukazoval zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. Na základe získaných dôkazov zastával žalovaný jednoznačný názor, že predmetná nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná. Žalobcovo konanie nebolo iba obyčajným priestupkom, ale závažným porušením zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že vedome zavádzal správny orgán. Svojim konaním sa preukázateľne dopustil porušenia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov tým, že uvádzal nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, a nie porušenia povinností v zmysle § 111 ods. 1 písm. s) Zákona o pobyte cudzincov tým, že neoznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že sa bude zdržiavať v rámci územia SR mimo miesta uvedeného pobytu viac ako 30 dní. Pokiaľ žalobca mienil predložiť súdu znalecký posudok, žalovaný k tomu uviedol, že v čase odvolacieho konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že daná nehnuteľnosť spĺňa požadované zákonné podmienky, nepredložil znalecký posudok ako prostriedok obhájenia ubytovania a obývateľnosti predmetnej nehnuteľnosti. Podľa žalovaného žalobca koná účelovo. K skutočnostiam ohľadom zmeny pobytu žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe a zdôraznil, že o zmene adresy sa dozvedel prvostupňový správny orgán až 15.07.2019, t. j. po vydaní rozhodnutia, a nie jeden deň, ako uvádzal žalobca. Vo veci obnovenia prechodného pobytu žalobcu rozhodoval prvostupňový správny orgán, ktorý je v zmysle § 125 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov vecne a miestne príslušný policajný útvar podľa miesta pobytu žalobcu v meste J. J.. Preto nebolo možné, aby vo veci odvolania rozhodovalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Michalovciach alebo akékoľvek iné Oddelenie cudzineckej polície. Pokiaľ žalobca v replike opakovane uvádzal, že traja zamestnanci žalovaného napísali v podstate zhodné rozhodnutia, žalovaný uviedol, že žalovaným bola posudzovaná predovšetkým zákonnosť vydaného rozhodnutia prvostupňovým orgánom, preverovaná skutočnosť, čo viedlo prvostupňový správny orgán k vydaniu rozhodnutia s prihliadnutím na všetky dôkazy zhromaždené v konaní, ktoré boli vo všetkých prípadoch rovnaké. Napokon, aj odvolanie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov pripravovala jedna osoba, pričom samotné odvolania boli formulované vo všetkých prípadoch rovnako. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky obligatórne ustanovenia Zákona o správnom konaní a totožnosť jednotlivých odsekov nemala žiadny vplyv na samotné meritórne rozhodnutie. Z uvedeného nemôže žalobca vyvodzovať zaujatosť, či šikanovanie jeho osoby. Svoje závery by mal žalobca podložiť relevantnými dôkazmi, inak ide iba o domnienky ničím nepodložené, znevažujúce prácu zamestnancov cudzineckej polície a poškodzujúce jej meno. 21. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol uznesením správneho súdu sp. zn. 23S/246/2019-103 zo dňa 06.05.2020 zamietnutý podľa § 188 SSP, nakoľko žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, resp. iných predvídaných skutočností v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.07.2020 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavil, preto správny súd pokračoval v konaní a vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní správny súd nevykovával žiadne dokazovanie. Pri prejednaní veci zohľadnil stanoviská účastníkov konania vyplývajúce z ich podaní. Žalobca žiadny znalecký posudok do pojednávania nepredložil. 23. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na stanovisku žalovaného a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zhrnul, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné označiť napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1, 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či orgán verejnej správy zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru v Banskej Bystrici, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) a § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. 30. Podľa § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. 31. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. 32. Podľa § 34 ods. 3 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov; k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole, 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26 alebo § 29, 4. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, jeho manžela a dieťa alebo 5. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 25 ods. 1 písm. h) a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe. 33. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 34. Podľa § 125 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy. V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení pobytu iný policajný útvar ako podľa prvej vety. 35. Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 36. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len konkrétne a zrozumiteľné žalobné námietky uplatnené v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, nakoľko súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, eventuálne domýšľať si podstatu všeobecných žalobných námietok. 37. Správny súd nad rozsah dôvodov správnej žaloby s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) primárne posudzoval, či rozhodnutie bolo vydané podľa zákona oprávneným orgánom verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že list, ktorým oznamoval žalobca zmenu pobytu prvostupňovému správnemu orgánu mu bol doručený 15.07.2019, teda v čase po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica vydalo rozhodnutie dňa 11.07.2019, ako miestne príslušný policajný útvar v zmysle § 125 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov. Následná zmena pobytu nemá vplyv na zmenu funkčnej príslušnosti odvolacieho orgánu, ktorá sa nemení, teda o odvolaní správne rozhodol žalovaný, ktorý na to bol podľa zákona oprávnený. 38. Ustanovenie § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov odkazuje na subsidiárne použitie správneho poriadku. 39. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.); na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 40. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 41. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal postup prvostupňového orgánu pri vedení dokazovania, ako aj samotné vyhodnotenie vykonaného dokazovania správny súd zastáva názor, že prvostupňový orgán verejnej správy sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úpravou. Všetky jednotlivé dôkazy, ktoré získal v konaní vyhodnotil, to znamená objasnil skutočnosti z nich vyplývajúce, relevantné pre vydanie rozhodnutia. Zaoberal sa aj vyjadrením majiteľa nehnuteľnosti do zápisnice dňa 11.07.2019. Zo žaloby nie je zrejmé, ako mal správny orgán pochybiť v rámci vysporiadavania sa s týmto dôkazom, žalobná námietka nie je konkrétna, zároveň nedôvodná, pretože je zrejmé, že správny orgán sa s týmto dôkazom vysporiadal, a to, že žalobca nesúhlasí so spôsobom ako sa s ním policajný útvar vysporiadal, nebolo zo strany žalobcu dostatočne konkretizované. 44. Dokazovanie bolo vedené za účelom preverenia spôsobilosti nehnuteľnosti poskytnúť ubytovanie, ak na predmetnej adrese žalobca deklaroval zabezpečenie ubytovania v zmysle § 34 ods. 3 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov. Preto nemožno považovať dôkazy ohľadom spotreby elektrickej energie, spotreby vody za vytrhnuté z kontextu. Naopak, ak z nich vyplýva mizivá spotreba, ktorá preukazuje, že na uvedenej adrese sa nebývalo, podporuje ďalší dôkaz, a to znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že bez značnej rekonštrukcie je nehnuteľnosť neobývateľná. Správny orgán vyhodnotil získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, nie len jednotlivo vytrhnuto z kontextu. Správne bol vyhodnotený aj dôkaz - svedecká výpoveď W.. J. ako aj nepoužiteľnosť súhlasného stanoviska Mesta J. J., pričom všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z dôkazov bol vyvodený správny záver, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, a to, že nehnuteľnosť, adresu ktorej deklaroval žalobca ako zabezpečenie ubytovania je neobývateľná, teda jednalo sa len o fiktívne ubytovanie, kde reálne žalobca nebýval, v čom správne vzhliadol orgán verejnej správy zavádzanie policajného útvaru, resp. uvedenie nepravdivej informácie. Správny súd má za to, že nepostačuje ako prílohu k žiadosti pripojiť doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, adresu akejkoľvek nehnuteľnosti, a to aj takej, ktorá je neobývateľná. 45. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán akceptoval rovnakú nehnuteľnosť v prípade jeho zaťa, správny súd považuje túto žalobnú námietku za irelevantnú pri posudzovaní zákonnosti predmetného rozhodnutia. Správny súd nemá možnosť, keďže nepozná skutkové okolnosti inej veci, na ktorú poukazuje žalobca, posúdiť zhodnosť veci, resp. skutočnosť, či v tej veci postupoval správny orgán v súlade so zákonom. Preto za rozhodujúce považuje len to, čo vyplýva z obsahu tohto administratívneho spisu, a to, akým spôsobom postupoval orgán verejnej správy v tomto konaní. 46. Žalobca odôvodňoval zaujatosť voči nemu poukazom na spôsob odôvodnenia rozhodnutia, najmä, že sa jedná o cudzincov. Rozhodnutie nebolo založené na tom, že ide o S., ale na tom, že v nehnuteľnosti sa nedá bývať, a preto tam žalobca a jeho rodina nebývali, a preto pokiaľ deklaroval zabezpečenie ubytovania v neobývateľnej nehnuteľnosti zavádzal cudzineckú políciu. 47. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia nespôsobuje ani skutočnosť, že zamestnanci žalovaného vydali rovnaké rozhodnutia. 48. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2014 zo dňa 26.05.2016 vyplýva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Správny súd poukazuje tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017, podľa ktorého; „Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu." Závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR sú plne použiteľné aj pre rozhodovanie orgánov verejnej správy. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ by zamestnanci žalovaného vydali odlišné rozhodnutia (resp. rovnaké rozhodnutia ale z odlišujúcich sa dôvodov, mohlo by byť toto ponímané ako porušenie princípov právneho štátu, a to právnej istoty, z ktorej vyplýva zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď správne konanie sa riadi zásadou, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 49. To, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené. 50. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017 vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Správny súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania) nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. 51. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 52. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.