Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200736 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: P.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. E. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, korešpondenčná adresa: A. S. XX, XXX XX W. W., IČO: 50 601 881, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-58/2019 zo dňa 03.10.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca doručil dňa 30.05.2018 nadriadenému Potvrdenie o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu. Liečebný režim bol stanovený ošetrujúcou lekárkou na tomto potvrdení tak, že žalobca bol povinný zdržiavať sa na adrese S. E. XXX/X, XXX XX M., bez udelenia vychádzok. Dočasná práceneschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu u žalobcu trvala v období od 30.05.2018 do 11.06.2018. 2. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2019/003854-031 zo dňa 31.07.2019 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy 1. stupňa príslušný podľa § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z.z.") s použitím § 19 tohto zákona, rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. priznal za kalendárne dni od 31.05.2018 do 11.06.2018 (12 kalendárnych dní) nemocenské vo výške 10,4356 Eur za kalendárny deň, t. j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. 3. Orgán verejnej správy 1. stupňa považoval za preukázané, že žalobca porušil liečebný režim, keď sa zdržiaval na adrese XX. Y.. XXXX/X, W. W., kde bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu a nie na adrese S. E. XXX/X, XXX XX M., ktorá bola uvedená ako miesto určené ošetrujúcim lekárom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon štátnej služby. 4. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-58/2019 zo dňa 03.10.2019 tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov s poukazom na § 54 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom zistil, že orgán verejnej správy 1. stupňa odstránil všetky nedostatky, ktoré boli vytýkané v predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach žalovaného, ktorými boli zrušené predchádzajúce dve rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vydané v tejto veci. 6. Žalovaný považoval za správne závery, ku ktorým dospel orgán verejnej správy 1. stupňa, a to, že žalobca porušil liečebný režim, keď sa nezdržiaval na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. 7. K námietke o tom, že žalobcovi bol strhnutý rozdiel medzi vyplateným služobným platom, náhradou služobného platu a nemocenským, žalovaný uviedol, že doposiaľ mu žiadna zrážka nebola vykonaná preto, že využil svoje oprávnenie a voči rozhodnutiu sa odvolal, čím rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a stalo sa nevykonateľným. 8. Žalovaný nesúhlasil ani s odvolacími námietkami, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia s tým, že rozhodnutie má zákonom stanovenú formu a má všetky obsahové a formálne náležitosti tak, ako to ustanovuje § 49 Správneho poriadku. 9. Za nedôvodné označil žalovaný aj tie odvolacie námietky, ktorými žalobca poukazoval na prieťahy v konaní a na nedodržanie lehôt na rozhodnutie. Podľa žalovaného nebolo zistené porušenie § 49 Správneho poriadku a rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa boli zrušené na základe odvolania žalobcu. 10. Za nedôvodné označil aj žalobné námietky, ktorými žalobca namietal, že postup orgánu verejnej správy 1. stupňa nebol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko mu bola určená hraničná lehota na nazretie do spisu. Ak prvostupňový orgán určil hraničný termín na nahliadnutie do spisu, konal tak výlučne preto, aby žalobca vedel, v akej lehote od tohto úkonu sa môže eventuálne vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, prípadne v akej lehote môže ešte predložiť nové návrhy alebo dôkazy. Postup súvisel s ukončením dokazovania a potrebou vo veci meritórne rozhodnúť. Žalobcovi nebolo upreté právo nazerať do spisu. 11. Za nedôvodné označil žalovaný aj námietku, že pri vyšetrení u obvodnej lekárky mal žalobca veľké bolesti, preto sa nemohol objektívne sústrediť na otázky personálu ambulancie. Toto tvrdenie vyhodnotil žalovaný ako účelové poukazom na vyjadrenie zo strany ošetrujúcej lekárky. 12. Žalovaný neuznal ani odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal, že zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas práceneschopnosti, nahlásil telefonicky dňa 31.05.2018 kolegyni P. N.. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie P. N. s tým, že z tohto vyjadrenia vyplýva, že zmenu adresy, na ktorej sa žalobca zdržiaval, nenahlasoval iniciatívne P. N., ale táto ju sama zistila, keď mu dňa 31.05.2018 v ranných hodinách telefonovala, pretože potrebovala, aby podpísal tlačivo o dočasnej práceneschopnosti, na ktorom chýbal jeho podpis. 13. Žalovaný poukázal na to, že žalobca odporuje sám sebe, keď na jednej strane tvrdí, že zmenu adresy telefonicky nahlásil dňa 31.05.2018 kolegyni a súčasne na druhej strane uvádza, že až pri kontrole dodržiavania liečebného režimu sa dozvedel o zlej adrese. 14. Ani z úradného záznamu o výsledku kontroly zo dňa 31.05.2018 nevyplýva, že by žalobca nahlasoval zmenu adresy. 15. Za irelevantné označil žalovaný aj námietky žalobcu, že kontrola dodržiavania liečebného režimu nebola vykonaná v M., ale v W. W. s tým, že kontrolný orgán mal informáciu o tom, že sa nachádzal na adrese v W. W., a preto bolo nelogické, aby vykonávali kontrolu v mieste, kde sa síce podľa predloženého potvrdenia o dočasnej neschopnosti mal zdržiavať, ale sa tam reálne v čase kontroly nezdržiaval a nenachádzal. 16. Pokiaľ žalobca poukazoval, že celú noc z 30.05.2018 na 31.05.2018 nespal z dôvodu bolestí, tak z vyjadrenia A.. P. N. zo dňa 23.01.2019 naopak vyplýva, že jej uviedol, že do rána pozeral A.. 17. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak žalovaný uviedol, že poverenie na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu bolo vykonané v súlade s § 80 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a v rozsahu § 80 ods. 5 písm. a) a c) tohto zákona a nie v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. Kontrolu liekov ani liečby nie sú nadriadení policajta, ani nimi písomne poverené osoby, oprávnené vykonávať. 18. Dodržiavanie liečebného režimu žalobcom malo spočívať v tom, že sa mal zdržiavať v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a túto povinnosť žalobca nesplnil, čím došlo k nepochybnému porušeniu liečebného režimu. 19. Za nedôvodné označil žalovaný aj odvolacie námietky, ktorými žalobca spochybňoval stanovisko posudkového lekára, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu liečebného režimu a na tomto svojom vyjadrení zotrval aj vo svojom ďalšom stanovisku. V oboch svojich stanoviskách posudkový lekár poznamenal, že posudkový lekár overuje podozrenie porušenia liečebného režimu len v „sporných prípadoch" a nemusí riešiť každé „jasné, jednoznačné" porušenie liečebného režimu, čo bolo aj v prípade žalobcu. 20. Za nedôvodné označil žalovaný aj odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal, že nebol oboznámený so stanoviskom posudkového lekára a dozvedel sa o ňom až pri nahliadnutí do spisu, čo je jeho právo a nie povinnosť. Žalobca sa mohol oboznámiť s celým spisovým materiálom, vrátane stanoviska posudkového lekára a túto možnosť aj využil, keď dňa 01.03.2019 nahliadol do spisu a urobil si z neho fotokópie do mobilu. Rovnakú možnosť dostal aj v ďalšom konaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.03.2019. Ďalšiu možnosť na oboznámenie sa so spisovým materiálom žalobca už nevyužil. 21. Za nedôvodné označil žalovaný aj odvolacie námietky smerujúce vo vzťahu k úradnému záznamu zo dňa 31.05.2018 s tým, že spracovatelia uviedli do úradného záznamu len tie skutočnosti, ktoré objektívne zistili v súvislosti s vykonanou kontrolou dodržiavania liečebného režimu. Úradný záznam nie je kontrolným listom, čo ale neznamená, že nejde o dôkaz, ktorý nemožno použiť v konaní o priznaní dávky nemocenského zabezpečenia. Prispieva k spoľahlivému zisteniu stavu veci a bol zadovážený zákonným spôsobom, preto ide o prípustný dôkaz. 22. K námietkam, že nebol poučený o dôsledkoch neprítomnosti v mieste trvalého bydliska, žalovaný uviedol, že v právnom poriadku SR platí, že o všetkom, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov, sa predpokladá, že je všeobecne známe a netreba to dokazovať. Žalobca ako príslušník PZ mal ovládať povinnosti, ktoré mu ako policajtovi vyplývajú z príslušných všeobecne záväzne právnych predpisov. Nebolo povinnosťou kontrolného orgánu poučovať o dôsledkoch neprítomnosti na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti počas vykonávania kontroly. 23. Podľa žalovaného, v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na nezákonnosť alebo nesprávnosť postupu prvostupňového orgánu, či na nezákonnosť alebo nesprávnosť ním vydaného odvolaním napadnutého rozhodnutia. 24. Žalovaný konštatoval, že tým, že žalobca sa počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby bez povolených vychádzok dňa 31.05.2018 v čase medzi 11.55 - 12.10 hod. nezdržiaval na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, dopustil sa porušenia liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom. Preto bolo namieste konštatovanie o porušení ustanovení § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. a § 48 ods. 3 písm. v) a w) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z."), a preto bolo dôvodné rozhodnúť v zmysle § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a priznať žalobcovi nemocenské vo výške stanovenej týmto zákonným ustanovením. 25. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 26. Žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že správne orgány podľa jeho názoru nerozhodli v zákonom stanovenej lehote a došlo k prieťahom v konaní, bolo rozhodnuté v rozpore s judikatúrou súdov SR a v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi procesný postup správnych orgánov. 27. Žalobca poukázal na príslušné ustanovenia právnych predpisov a na judikatúru súdov. Konkrétne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/3/2015 zo dňa 11.11.2015, ktoré malo podľa žalobcu riešiť obdobný prípad práceneschopnosti príslušníka PZ a závery tohto rozhodnutia podľa žalobcu analogicky možno použiť na jeho konanie, keďže jedným z dôvodov potrestania bolo aj „neoznámenie" zmeny miesta zdržiavania sa počas práceneschopnosti príslušníka PZ. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/5/2018 zo dňa 12.08.20185, ktoré poukazuje na to, že absencia poučenia o následkoch konania, resp. nekonania v rámci dôkazného prostriedku, ktorý pre prípad tejto absencie nemôže byť použitý ako dôkaz v konaní. 28. Podľa žalobcu, z jeho strany nedošlo k porušeniu liečebného režimu, postup správnych orgánov bol v rozpore so Správnym poriadkom a došlo k prieťahom v konaní, nakoľko administratívne konanie trvalo viac ako rok. Žalobca vyjadril nesúhlas s preskúmavanými rozhodnutiami s tým, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že v konaní došlo k procesným pochybeniam, k rozhodnutiam v rozpore s ustanovením § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. a v rozpore s § 48 ods. 3 písm. v) a w) zákona č. 73/1998 Z.z. Nebolo riadne vykonané dokazovanie a nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci, bolo postupované v rozpore s § 80 ods. 6 a 8 zákona č. 328/2002 Z.z. Nebol úplne a presne zistený skutkový stav veci a nebolo postupované v súlade so základnými zásadami správneho konania uvedenými v § 3 Správneho poriadku. 29. Žalovaný a aj orgán 1. stupňa vykonali kontrolu v rozpore s § 80 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. a s ods. 8 tohto ustanovenia, pretože oprávnené osoby na vykonanie kontroly sa nepreukázali dočasne neschopnému policajtovi oprávnením na vykonanie kontroly, a najmä kontrola dodržiavania liečebného režimu sa nevykonala v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej práceneschopnosti policajta, ale na mieste, kde sa policajt dočasne neschopný práce zdržiaval, a ktoré uviedol. 30. Nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. V zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na konanie použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 49 Správneho poriadku správny orgán rozhoduje bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní a v obzvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Lehotu je možné primerane predĺžiť, čo sa v danom prípade ale nestalo. Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR (žalovaného) bolo vydané dňa 06.02.2018 a žalobcovi doručené dňa 28.12.2018. Týmto rozhodnutím bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Následne bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa 23.01.2019 o začatí opätovného konania vo veci priznania dávky a samotné rozhodnutie bolo vydané dňa 14.03.2019 a žalobcovi doručené dňa 15.03.2019, čiže viac ako dva a pol mesiaca po vydaní a doručení zrušujúceho rozhodnutia zo strany Ministerstva vnútra SR. Bolo porušené ustanovenie § 49 Správneho poriadku, neboli dodržané lehoty na rozhodnutie, čo spôsobilo prieťahy v konaní. 31. Žalobca ďalej namietal postup orgánu verejnej správy 1. stupňa v predmetnej veci, konkrétne v liste zo dňa 26.02.2019, s tým, že bol oprávnený nazerať do spisu a žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje hraničnú lehotu na nazeranie do spisu, ani skutočnosť podania žiadosti o nazretie do spisu, prípadne určenú lehotu. 32. Ďalej žalobca namietal, že zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov v celom konaní nebol oboznámený s dôkazmi zaobstaranými zo strany žalovaného a aj orgánu verejnej správy 1. stupňa. Boli mu síce zasielané upovedomenia, výzvy, ale bez kópie dôkazov. 33. Žalobca ďalej poukazoval na to, že bol na vyšetrení u lekára dňa 30.05.2018, bol mu odporučený kľudový režim bez pohybu a následne bol vypísaný na PN. Mal veľké bolesti v O. oblasti a boli mu predpísané utišujúce lieky. Samotnú PN vypisovala sestrička, v ktorej bolo uvedené, že sa žalobca bude nachádzať v W. W. a sama sestrička sa pri vypisovaní spýtala, či adresa trvalého pobytu žalobcu platí, pričom žalobca uviedol, že áno, že trvalý pobyt má evidovaný a nemá nikde podanú alebo vedenú žiadosť o zápis prechodného pobytu alebo zmenu trvalého pobytu. Pre bolesti nebolo objektívne možné, aby sa sústredil na otázky ošetrujúceho lekára a personálu ambulancie. Týmto nedopatrením a nedorozumením v komunikácii medzi žalobcom a sestričkou sa teda stalo, že na potvrdení o dočasnej PN bola uvedená adresa trvalého pobytu a „detto" pri adrese, kde sa mal žalobca zdržiavať počas PN, a teda nie adresa, kde v súčasnosti býva. Zmenu adresy nahlásil žalobca dňa 31.05.2018 kolegyni P. N., čo vyplynulo aj z obsahu ňou podaného vyjadrenia zo dňa 30.07.2018. V tom čase žalobca nemal vedomosť, že na PN je uvedená iná adresa. Vďaka jeho súčinnosti a navigácii z jeho strany prostredníctvom telefónu sa kontrola dostala na uvedenú adresu, keďže prišla priamo na adresu v W. W. za účelom podpísania PN. Až na tvare miesta pri kontrole sa žalobca dozvedel, že na PN by mala byť uvedená zlá adresa. Kontrola nikdy nebola vykonaná na adrese trvalého pobytu v M.. V rámci kontroly bolo konštatované, že žalobca nevykonáva činnosti, ktoré by ohrozovali jeho zdravie a keďže mu zo strany lekára nebol stanovený špeciálny liečebný režim, tento ani nemohol byť z jeho strany porušený. Poskytol maximálnu súčinnosť, nič nezamlčoval a uviedol pravdivé skutočnosti, čo bolo potvrdené aj samotnou činnosťou kontroly. V čase kontroly žalobca ešte objektívne nevedel, že na PN je uvedená zle adresa, dozvedel sa to až pri samotnej kontrole, kde sa musel na mieste k tejto situácii vyjadriť. Objektívne sa žalobca o zle uvedenej adrese na PN dozvedel až zo žiadosti na vyjadrenie zo dňa 25.06.2018, a to žiadosť na vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu. Kroky vykonané v rámci kontroly potvrdzujú, že zmena adresy bola uvedená a potvrdzuje to aj úradný záznam o výsledku kontroly zo dňa 31.05.2018. Najprv mala byť daná len PN na podpis, na tvare miesta to už bola kontrola a zo žiadosti o vyjadrenie to bola kontrola liečebného režimu. Samotný príslušný orgán svojou činnosťou potvrdil, že mal vedomosť o zmene adresy, keďže samotná kontrola prišla na adresu Ul. XX. Y. X, W. W., na ktorej bol žalobca prítomný a nachádzal sa tam v čase kontroly. Kontrola nebola zameraná na liečebný režim, a preto tento samotný nebol ani kontrolovaný. Adresu žalobca uviedol svojej kolegyni P. N., ktorá o týchto skutočnostiach informovala zástupcu pre výkon hneď po skončení telefonického rozhovoru, a tým si žaloba splnil svoju povinnosť, nahlásiť adresu, na ktorej sa bude zdržiavať počas svojej PN v zmysle § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z.z. 34. Samotná kolegyňa N. uviedla vo svojom vyjadrení, že je dosť možné, že vzhľadom na ťažšiu komunikáciu so žalobcom pri prvom telefonáte dobre nerozumela adresu, kde sa presne žalobca nachádzal. Pri druhom telefonáte bola opätovne adresa uvedená ako prvýkrát, ktorá už bola zo strany kolegyne zaznamenaná. 35. Na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa zo dňa 14.03.2018, v ktorom bolo rozhodnuté o priznaní nemocenského vo výške polovice sumy nemocenského v celkovej výške 125,24 Eur a o povinnosti vrátiť sumu vo výške 375,24 Eur, bola žalobcovi vykonaná zrážka sumy 398,- Eur, čo potvrdzuje aj fotokópia výplatnej pásky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zrážka finančných prostriedkov nebola vykonaná, čo je dôkazom toho, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. 36. Samotný liečebný režim nebol kontrolovaný, keďže samotná kontrola sa nezaujímala ani o zdravotný stav, prípadne lieky a liečbu, ktorá bola žalobcovi predpísaná. Kontrola sa zdržiavala pred vchodom do obytného domu a na základe telefonátu, že sa ťažko žalobcovi chodí hore a dole po schodoch vzhľadom na zdravotný stav, prišiel zástupca pre výkon kontroly pred dvere do bytu a podal žalobcovi papier na písomné vyjadrenie, prečo sa nezdržiava na adrese uvedenej na PN. Žalobca vyjadrenie napísal a odovzdal, pričom zo samotného úradného záznamu vyplýva, že žalobca nevykonával činnosti, ktoré by nepriaznivo pôsobili na jeho zdravotný stav, a preto nie je možné tvrdiť, že porušil liečebný režim v zmysle § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z. a v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. Ošetrujúci lekár nepredpísal žiadny špeciálny liečebný režim. 37. Žalobca ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. ukladá policajtovi povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej PN, ako aj povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená dočasná PN a aj uviesť zmenu tejto adresy bezodkladne. Z rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, čo považoval príslušný orgán za liečebný režim, keď ošetrujúci lekár neurčil nejaký typ liečebného režimu, ktorým by bol špeciálne upravený liečebný režim, ktorý by bol žalobca povinný dodržiavať. 38. Žalobca zotrval na tom, že oznámil zmenu adresy ešte predtým, ako sa objektívne dozvedel o zle uvedenej adrese na PN. Zákon neuvádza v § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z.z., akým spôsobom má dôjsť k oznámeniu zmeny adresy, a či je nutné ju oznámiť priamo cestou nadriadeného. Žalobca zotrval na tom, že svoju povinnosť oznámiť zmenu adresy si splnil, keď mu volala kolegyňa N., že mu chýba podpis na PN a oznámil jej hneď adresu, kde sa nachádza, na základe čoho kolegyňa túto adresu oznámila žalobcovmu nadriadenému. Žalobca si nie vedomý toho, že by úmyselne uviedol alebo potvrdil adresu trvalého pobytu na PN, prípadne úmyselne zaviedol nejakým spôsobom svojho nadriadeného, ale bezodkladne oznámil zmenu adresy cez kolegyňu, na základe čoho prišla kontrola na oznámenú adresu, a to v ten istý deň, pričom kontrola nebola vykonávaná na adrese trvalého pobytu žalobcu, ktorá bola uvedená na potvrdení o PN. 39. Žalobca ďalej poukázal na výklad pojmu „bezodkladne", konkrétne, že z právnej praxe vyplynulo, že by malo ísť o lehotu v rozsahu osem dní. Vo všeobecnosti je možné lehotu bezodkladne vymedziť ako „pri najbližšej možnej príležitosti", „ihneď ako to je možné", „v primeranej lehote s prihliadnutím na okolnosti". V súdnej praxi sa vyskytol názor, podľa ktorého lehota bez zbytočného odkladu je lehotou, ktorej maximálna dĺžka zodpovedá rozsahu osem dní (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/108/2005 zo dňa 03.11.2015). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod pojmom „bez zbytočného odkladu" treba rozumieť lehotu spravidla pár dní, maximálne päť až sedem dní. Pojem „bez zbytočného odkladu" nie je zákonom definovaný, preto jeho primeranosť treba posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu, v prípade žalobcu sa hovorí o nasledujúcom dni, hneď na mieste. Aplikačné problémy môžu nastať v súvislosti so stanovením začiatku plynutia lehoty bez zbytočného odkladu v prípadoch, keď právna norma exaktne nevymedzuje subjektívne alebo objektívne kritérium pre začiatok plynutia tejto lehoty, čo je aj prípad ustanovenia § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z. 40. Žalobca ďalej namietal, že bolo ako dôkaz obstarané stanovisko lekára k porušeniu liečebného režimu a s týmto stanoviskom nebol žalobca od začiatku konania vôbec oboznámený a oboznámil sa s ním až pri nahliadnutí do spisu z jeho strany, čo je jeho právom, ale nie povinnosťou. Žalovaný uprel žalobcovi právo vyjadriť sa k obstaranému dôkazu, keďže ho s ním sám neoboznámil, čím porušil jeho práva v konaní. Preto žalobca vyjadruje pochybnosť o uvedení všetkých rozhodujúcich skutočností zo strany príslušného orgánu pre posúdenie objektívneho stavu veci. Zo stanoviska nie je zrejmé, čo sa považuje za liečebný režim, v súvislosti s čím žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z. Žalobcovi nebol ošetrujúcim lekárom nariadený špeciálny liečebný režim a porušenie liečebného režimu nevyplýva ani z úradného záznamu zo dňa 31.05.2018, kde bolo uvedené, že vykonanou kontrolou nebolo zistené, že by policajt vykonával činnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho zdravotný stav. Súčasťou spisu bol aj úradný záznam o výsledku kontroly, v ktorom je uvedené, že kontrola bola zameraná na zdržiavanie sa žalobcu na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej PN. Žalobca vyjadril s týmto konštatovaním pochybnosť, keďže kontrola nebola v daný deň vykonaná na adrese trvalého pobytu, ale na zmenenej adrese priamo. Z obsahu úradného záznamu vyplýva aj potvrdenie tejto informácie. Žalobca vyjadril nesúhlas s obsahom úradného záznamu s tým, že by nemal byť v tomto konaní ani kladený na neho dôraz. Ide o úradný záznam a nie kontrolný list. Hoci mal žalobca povinnosť na tvare miesta sa vyjadrovať, prečo sa nachádza na danej adrese, nebol poučený o dôsledkoch neprítomnosti v mieste trvalého pobytu. Toto poučenie neobsahuje ani úradný záznam, neobsahuje teda poučenie o dôsledkoch neprítomnosti v mieste trvalého pobytu pre účely výplaty nemocenského, preto tento záznam ani nemôže byť podkladom pre závery nespornosti dôvodov pre krátenie nemocenského. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/5/2018 zo dňa 12.08.2018. 41. Žalobca zotrval na tom, že z jeho strany nedošlo k porušeniu liečebného režimu, keďže liečebný režim je životospráva, ktorá nebola ani kontrolou kontrolovaná a toto porušenie nevyplýva ani z úradného záznamu zo dňa 31.05.2018, zdržiaval sa na mieste, ktorého zmenu oznámil v zmysle § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z.z., na ktoré prišla priamo kontrola. Vyjadril presvedčenie, že aj stanovisko posudkového lekára vychádza len z informácií poskytnutých zo strany príslušného orgánu, kde podľa názoru žalobcu neboli uvedené všetky rozhodné skutočnosti v tejto veci. 42. Na základe uvedenej argumentácie žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP. 43. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v žalobe opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré uviedol aj v odvolaní. 44. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2018/035658-004 zo dňa 28.08.2018 orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodol, že žalobcovi sa podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. priznáva dávka nemocenského zabezpečenia za kalendárne dni od 31.05.2018 do 11.06.2018, t. j. nemocenské vo výške 175,17 Eur, t. j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a súčasne mu bola podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 tohto zákona uložená povinnosť vrátiť sumu vo výške 325,31 Eur ako rozdiel medzi vyplatenou náhradou služobného platu a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 31.05.2018 do 11.06.2018. 45. Na základe podaného odvolania bolo uvedené rozhodnutie rozhodnutím riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. PPZ-KA1-229-005/2018-PK zo dňa 06.12.2018 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo najmä nedodržanie procesného postupu vyplývajúceho zo Správneho poriadku (opomenutie § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku), pochybenie pri uvedení zákonného ustanovenia pri uložení povinnosti vrátiť časť dávky sociálneho zabezpečenia a čiastočne zmätočné poučenie. 46. V novom konaní bol žalobca záznamom zo dňa 23.01.2019, ktorý mu bol doručený dňa 24.01.2019, podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomený o začatí nového konania vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia z dôvodu porušenia liečebného režimu, pričom mu bolo umožnené sa k veci vyjadriť do 7 dní. Žalobca sa nevyjadril. 47. Nové vyčíslenie služobného platu spracoval odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra SR na zázname zo dňa 30.01.2019. Zo záznamu vyplýva, že žalobca bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 30.05.2018 do 11.06.2018 a mal vyplatený za obdobie od 30.05.2018 do 31.05.2018 služobný plat vo výške 88,71 Eur, za obdobie od 01.06.2018 do 08.06.2018 služobný plat vo výške 366,67 Eur a za obdobie od 09.06.2018 do 11.06.2018 náhradu služobného platu vo výške 89,45 Eur. Čistý denný služobný plat na účely dávok nemocenského zabezpečenia predstavoval 29,8161 Eur. 48. V novom konaní bolo zabezpečené i stanovisko posudkového lekára Ministerstva vnútra SR P.. D. W. zo dňa 05.02.2019, v ktorom tento opätovne potvrdil, že žalobca jednoznačne porušil liečebný režim, lebo sa nenachádzal v čase kontroly na adrese vyznačenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. 49. Žalobcovi bolo v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnené sa pred vydaním nového prvostupňového rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Upovedomenie o týchto právach, a tiež práve vyplývajúcom z § 23 Správneho poriadku (nazeranie do spisu), mu bolo oznámené písomným záznamom zo dňa 26.02.2019, ktorý mu bol doručený dňa 27.02.2019. Následne žalobca nazeral do administratívneho spisu dňa 01.03.2019, počas čoho si vyhotovoval fotokópie do mobilného telefónu a dňa 06.03.2019 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol v podstate tie isté skutočnosti, ako uviedol neskôr v odvolaní. 50. Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica opätovne dospel k záveru, že žalobca porušil liečebný režim a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2019/003854-002 zo dňa 14.03.2018 žalobcovi priznal podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. za kalendárne dni od 31.05.2018 do 11.06.2018 nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. v celkovej výške 125,24 Eur a súčasne mu podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. uložil povinnosť vrátiť sumu vo výške 375,24 Eur ako rozdiel medzi vyplateným služobným platom za kalendárne dni od 31.05.2018 do 08.06.2018 a vyplatenou náhradou služobného platu za kalendárne dni od 09.06.2018 do 11.06.2018 a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 31.05.2018 do 11.06.2018. 51. Aj toto rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania rozhodnutím riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. PPZ-KA1-30-003/2019-PK zo dňa 24.05.2019 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Bolo zistené také pochybenie, v dôsledku ktorého bolo potrebné opätovne rozhodnutie zrušiť, predovšetkým preto, že orgán verejnej správy 1. stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu, keď znovu uložil žalobcovi okrem iného aj povinnosť vrátiť rozdiel medzi vyplateným služobným platom za obdobie od 31.05.2018 do 08.06.2018 a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za toto obdobie na základe ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Odvolací orgán mal za to, že takýto postup nie je možný, keďže sa vzťahuje výlučne len na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia, vrátane nemocenského zabezpečenia, pričom služobný plat nie je dávkou nemocenského zabezpečenia v zmysle § 5 zákona č. 328/2002 Z.z. Z tohto dôvodu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Rovnako bola vytýkaná pisárska chyba pri označení právneho predpisu. 52. Následne bolo vo veci začaté znovu konanie, čo bolo žalobcovi oznámené podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku záznamom zo dňa 11.07.2019, ktorý mu bol doručený dňa 12.07.2019. Zároveň mu bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, čo žalobca využil a dňa 17.07.2019 doručil písomné vyjadrenie, obsahom ktorého boli skutočnosti obdobné, aké boli uvedené v podanom odvolaní. 53. Ďalším záznamom zo dňa 17.07.2019 bol žalobca upovedomený, že v zmysle § 23 Správneho poriadku má právo nazerať do spisu a robiť si výpisy a odpisy s tým, že o termín nahliadnutia do spisu je potrebné požiadať riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, prípadne jeho zástupcu, najneskôr do 24.07.2019. Žalobcovi bolo umožnené predložiť nové návrhy a vyjadrenie, a to v lehote do 5 dní od nahliadnutia do spisu alebo od márneho uplynutia lehoty na nahliadnutie do spisu. Žalobca do spisu nenahliadol a nepredložil žiadne nové návrhy ani vyjadrenie. 54. Postup a závery orgánu verejnej správy 1. stupňa boli opätovne preskúmané na základe podaného odvolania žalobcu, v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že nedostatky vytýkané predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutiam boli odstránené. 55. V ďalšom uviedol žalovaný rovnakú argumentáciu a skutkové okolnosti, ktoré sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. 56. K námietke o tom, že zo strany orgánu verenej správy už bola vykonaná zrážka finančných prostriedkov ako rozdielu medzi vyplateným služobným platom, náhradou služobného platu a nemocenským, žalovaný uviedol, že došlo k omylu, na základe ktorého boli žalobcovi strhnuté finančné prostriedky za porušenie liečebného režimu. K strhnutiu finančných prostriedkov vo výške 411,02 Eur došlo vo výplate za kalendárny mesiac marec 2019, ktoré sa odzrkadlili vo výplatnej páske v mesiaci apríl 2019. Na základe uvedenej chyby, ku ktorej došlo, bol žalobca v mesiaci október 2019 telefonicky kontaktovaný pracovníčkou príslušnej sekcie Ministerstva vnútra SR, ktorá mu vzniknutú chybu a omyl vysvetlila a následne boli žalobcovi v kalendárnom mesiaci október 2019 finančné prostriedky vrátené a pripísané na jeho účet. Následne na základe právoplatného druhostupňového rozhodnutia zo dňa 03.10.2019 boli žalobcovi v mesiaci november 2019 opätovne strhnuté finančné prostriedky vo výške 411,02 Eur, nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2019. 57. Spisový materiál po zrušení rozhodnutia zo dňa 28.08.2018 bol odvolacím orgánom vrátený orgánu verejnej správy 1. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie dňa 18.01.2019. Dňa 23.01.2019 bolo spracované a žalobcovi zaslané oznámenie o začatí nového konania vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia. Prvostupňový orgán bol viazaný rozhodnutím odvolacieho orgánu vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom a bolo potrebné opätovne osloviť OMP SSMP MVSR za účelom vyčíslenia výšky čistého denného služobného platu a vyplatenia výšky nemocenského, ďalej odbor zdravotníctva SPSČaLU MV SR - detašované pracovisko Banská Bystrica za účelom zistenia, či došlo k porušeniu liečebného režimu a zabezpečiť vyjadrenie A.. P. N. vo vzťahu ku komunikácii so žalobcom dňa 31.05.2018. Po zadokumentovaní všetkých podkladov bolo dňa 14.03.2019 vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, voči ktorému sa žalobca odvolal. Dňa 29.03.2019 bolo odvolanie spolu so spisovým materiálom zaslané na Úrad hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ ako druhostupňovému orgánu. Druhostupňový orgán vrátil spisový materiál spolu s rozhodnutím zo dňa 24.05.2019 prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prejednanie dňa 10.07.2019. Následne po dodržaní základných pravidiel konania bolo vydané opätovne rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca opätovne v zákonom stanovenej lehote odvolal. 58. Pokiaľ bol určený hraničný termín na nahliadnutie do spisu, postupoval tak orgán verenej správy 1. stupňa preto, aby žalobca vedel, v akej lehote od tohto úkonu sa môže eventuálne vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, prípadne v akej lehote môže ešte predložiť nové návrhy alebo dôkazy. Žalobcovi nebolo upreté právo nazerať do spisu. 59. Žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazoval na to, že pri vyšetrení obvodnej lekárky mal veľké bolesti, a preto sa nemohol objektívne sústrediť na kladené otázky, vyhodnotil žalovaný za účelové. Podľa ďalšieho vyjadrenia v odvolaní obvodná lekárka potom, ako žalobcu uznala za dočasne pracovne neschopného, poslala ho za sestričkou, aby mu vypísala potvrdenie o dočasnej neschopnosti. Pri sestričke bol sám a nemusel sa plne sústrediť na otázky ošetrujúceho lekára a personálu ambulancie, stačilo uviesť len správnu adresu, na ktorej sa bude počas trvania dočasne práceneschopnosti zdržiavať a túto si následne skontrolovať. 60. Zmenu adresy žalobca telefonicky nenahlasoval A.. P. N.. Táto ju zistila sama, keď mu dňa 31.05.2018 v ranných hodinách telefonovala, pretože potrebovala, aby podpísal tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom chýbal jeho podpis. Vyplýva to z jej vyjadrenia zo dňa 23.01.2019. Sám žalobca uviedol, že v tom čase nemal vedomosť o tom, že je na PN uvedená iná adresa, a že vďaka jeho súčinnosti a jeho navigácii prostredníctvom telefónu sa kontrola dostala na ním uvádzanú adresu, keďže prišla priamo na adresu v W. W. za účelom podpísania PN. Až na tvare miesta sa mal dozvedieť, že na PN mala byť uvedená zlá adresa. Podľa žalovaného si v tomto žalobca sám sebe odporuje, vo vzťahu k čomu uviedol rovnaké závery a hodnotenia, ako sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. 61. Úradný záznam o výsledku kontroly zo dňa 31.05.2018 nehovorí nič o tom, že by žalobca nahlasoval zmenu adresy, kde sa bude počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby zdržiavať, ide o nepravdivé, nepodložené a zavádzajúce tvrdenia žalobcu. 62. Je nepredmetné, že kontrola dodržiavania liečebného režimu nemala byť vykonaná v M., nakoľko kontrolný orgán mal informáciu o tom, že žalobca sa nachádza na adrese v W. W. a bolo by nelogické, aby vykonával kontrolu v mieste, kde sa síce mal podľa potvrdenia žalobca zdržiavať, ale v čase kontroly sa tam reálne nezdržiaval a nenachádza. 63. Poverenie na vykonanie kontroly bolo vydané v súlade s § 80 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a v rozsahu § 80 ods. 5 písm. a) a c) tohto zákona a nie v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. 64. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko posudkového lekára, v ktorom sa konštatuje, že žalobca jednoznačne porušil liečebný režim, čo slúžilo ako jeden z podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 65. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. v) a w) zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že dodržiavanie liečebného režimu žalobcom malo spočívať v tom, že sa mal zdržiavať v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Túto povinnosť si nesplnil, čím došlo k nepochybnému porušeniu liečebného režimu, žalobca sa nachádzal na úplne inom mieste, ako bolo uvedené na potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. 66. Žalovaný neuznal ani žalobnú námietku o tom, že žalobcovi bolo upreté právo oboznámiť sa so stanoviskom posudkového lekára. Posudkový lekár odboru zdravotníctva SPSČaOU MV SR P.. D. W. vo svojom stanovisku zo dňa 13.06.2018 jednoznačne uviedol, že došlo k porušeniu liečebného režimu a na tomto svojom tvrdení zotrval aj v ďalšom vyjadrení zo dňa 05.02.2019. V oboch stanoviskách posudkový lekár poznamenal, že posudkový lekár overuje podozrenie porušenia liečebného režimu len v „sporných prípadoch" a nemusí riešiť každé jasné a jednoznačné porušenie liečebného režimu, čo bolo v tomto prípade. 67. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol poučený o svojich procesných právach v priebehu administratívneho konania a mal možnosť oboznámiť sa s celým spisovým materiálom, vrátane stanoviska posudkového lekára. Žalobca sa dňa 01.03.2019 oboznámil s obsahom správneho spisu a urobil si aj fotokópie do mobilu. Rovnakú možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu dostal aj v ďalšom konaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.03.2019, čo je potvrdené písomnosťou zo dňa 17.07.2019. Ďalšiu možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom žalobca nevyužil. 68. Žalovaný neuznal ani žalobné námietky vo vzťahu k úradnému záznamu s tým, že skutočnosť, že nejde o kontrolný list, ešte neznamená, že nie ho nemožno použiť ako dôkaz v konaní o priznaní dávky nemocenského zabezpečenia. 69. Vo vzťahu k námietkam o tom, že žalobca nebol poučený o svojich povinnostiach, žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu, aká je uvedená v preskúmavanom rozhodnutí o tom, že všetko, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov, je všeobecne známe a netreba to dokazovať (domnienka), a že žalobca ako príslušník PZ má ovládať povinnosti, ktoré mu ako policajtovi vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Nebolo povinnosťou kontrolného orgánu poučovať žalobcu o dôsledkoch jeho neprítomnosti na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovne neschopnosti počas vykonávania kontroly. 70. Žalovaný zotrval na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a na zákonnosti postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal a zotrval na závere o tom, že žalobca porušil liečebný režim, a preto vydanie rozhodnutí bolo dôvodné. 71. V replike žalobca nad rozsah správnej žaloby uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a pridržiava sa všetkého, čo uviedol v správnej žalobe. Ustanovenie § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z. uvádza lehotu bezodkladného oznámenia a bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom má dôjsť k oznámeniu. Nie je uvedená lehota okamžite ani forma oznámenia. Žalobca má za to, že je dôležité, aby sa takéto oznámenie dostalo do sféry dispozície nadriadeného, čo sa aj stalo a bolo to aj potvrdené samotným konaním orgánu 1. stupňa. Nie je možné tvrdiť, že orgán verenej správy 1. stupňa, vzhľadom na všetky okolnosti, nevedel o zmene adresy, kde sa mal žalobca zdržiavať. 72. Z obsahu samotného potvrdenia o práceneschopnosti v časti, kde sa má žalobca nachádzať, nie je uvedená adresa. Je tam uvedené len „detto", k čomu sa toto spojenie vzťahuje, už nie je bližšie špecifikované. Ak by sa mal záver odvodiť z postupu samotnej kontroly, tá prišla na adresu v W. W., priamo po oznámení zo strany žalobcu. Nebola na adrese trvalého pobytu žalobcu, a teda nie je možné tvrdiť, že sa žalobca nenachádzal na adrese uvedenej na PN. Tam totiž adresa nebola uvedená. Žalobca si splnil svoje povinnosti a nezamlčoval skutočnosti, všetko jasne a pravdivo zdôvodnil a vysvetlil. Na adrese v W. W. sa nachádzal a bol prítomný počas kontroly. Žalovaný nepreskúmal riadne skutkový stav veci, týkajúci sa aj nevyplatenia nemocenského. Až následne, na základe telefonátu žalobcu, došlo k preskúmaniu stavu a následnému uvedeniu omylu v rámci vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.02.2020. 73. V ďalšom uviedol žalobca rovnaké argumenty, aké sú uvedené v správnej žalobe. 74. Účastníci konania nežiadali vo veci nariadenie pojednávania. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP") a rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 04.06.2020. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2020. 75. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu (s prihliadnutím na to že ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci, aplikujúc ustanovenia §134 ods. 1 a 2 SSP a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 76. podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 77. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 78. Podľa § 48 ods. 3 písm. v) a w) zákona č. 73/1998 Z. z.; policajt je povinný v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky. 79. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; (1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. (2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 80. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 6 a 9 nie je ustanovené inak. 81. Podľa § 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje a) náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len "dočasná neschopnosť"), b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské, e) zrušené od 1.1.2005. 82. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby, a ak ide o policajta alebo profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 7, znižuje sa nemocenské na štvrtinu sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby. 83. Podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; výška nemocenského je u policajta a profesionálneho vojaka 70% čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12. 84. Podľa § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; (2) Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. (3) Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. 85. Podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. 86. Podľa § 80 ods. 3 - 9 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; (3) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom je oprávnený kontrolovať bezprostredne nadriadený policajta alebo vyšší nadriadený policajta, alebo nimi písomne poverená osoba a dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom uvedeným v § 7 ods. 1 je oprávnený kontrolovať posledný bezprostredne nadriadený policajta alebo posledný vyšší nadriadený policajta, alebo nimi písomne poverená osoba. (4) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom a profesionálnym vojakom podľa § 7 ods. 1 je oprávnený kontrolovať vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi a profesionálnemu vojakovi podľa § 7 ods. 1, lekár ním splnomocnený alebo veliteľ, bývalý veliteľ profesionálneho vojaka podľa § 7 ods. 1, alebo nimi písomne poverená osoba. (5) Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak a) sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti, b) dodržiava čas povolených vychádzok, c) nevykonáva činnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho zdravotný stav. (6) Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú povinné a) preukázať sa dočasne neschopnému policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi oprávnením na vykonanie kontroly, b) oznámiť posudkovému lekárovi podozrenie z porušenia liečebného režimu. (7) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa môže vykonať na podnet a) posudkového lekára, b) ošetrujúceho lekára, c) služobného úradu alebo služobného orgánu, d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. (8) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak zdržiavať. (9) Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 vykonávať podľa odsekov 5 a 6 od prvého dňa dočasnej neschopnosti. 87. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 31.12.2019; na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 88. Podľa § 34 Správneho poriadku; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 89. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 90. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 91. Žalobné námietky o tom, že žalobca neporušil liečebný režim, nie sú dôvodné. Z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. v) a w) zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive o potvrdení tejto dočasnej neschopnosti. Ak dôjde k zmene adresy, túto zmenu je policajt povinný bezodkladne oznámiť nadriadenému. Zároveň v právnom predpise regulujúcom oblasť sociálneho zabezpečenia policajtov je v § 113 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. zakotvená povinnosť poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej práceneschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti. 92. Z administratívneho spisu vyplýva, že A.. P. N. dňa 31.05.2018 v ranných hodinách kontaktovala žalobcu za účelom zabezpečenia jeho podpisu na tlačive o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (podpis je povinnou náležitosťou takéhoto potvrdenia). Podľa vyjadrenia A.. N., so žalobcom bola ťažšia komunikácia a uviedol, že v noci pozeral A. a na prvý pokus sa jej nepodarilo zistiť adresu, kde sa nachádza. Chcela poslať hliadku na adresu uvedenú na tlačive o potvrdení dočasnej práceneschopnosti a zabezpečiť podpis na tomto tlačive. Na požiadanie žalobcu (kvôli ťažšej komunikácii) mu opätovne zavolala v deň 31.05.2018 okolo 11.00 hod. a žalobca jednoznačne oznámil adresu, kde ho možno zastihnúť, a to adresu v W. W. na Ul. XX. Y.. 93. Z uvedeného záznamu vyplýva, že A.. P. N. sa o adrese, kde sa žalobca nachádza počas práceneschopnosti, dozvedela na základe toho, že sa snažila zabezpečiť podpis na potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. Žalobca teda neoznámil bezodkladne zmenu adresy uvedenú na potvrdení o dočasnej neschopnosti Žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že sám iniciatívne svojmu nadriadenému oznámil zmenu adresy, na ktorej sa mal počas trvania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby zdržiavať. 94. Nie sú dôvodné ani žalobné námietky o tom, že adresu uviedla zdravotná sestra v ambulancii nesprávne, a že z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohol sústrediť na otázky kladené v ambulancii. Aj s týmito námietkami, ktoré žalobca namietal už v priebehu administratívneho konania, sa orgány verejnej správy dostatočne zaoberali a správne ich vyhodnotili. Žalobca ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol taký, že by prípadne nebol schopný (napr. v dôsledku aplikácie liečby) sústrediť sa na otázky položené v ambulancii. Je nepochybné, že v potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby bola uvedená adresa trvalého pobytu a pri mieste, kde sa bude žalobca zdržiavať počas dočasnej neschopnosti bolo uvedené „detto", teda že sa bude zdržiavať na rovnakej adrese, ako je adresa trvalého pobytu. 95. Vyššie uvedené závery vyplývajú z administratívneho spisu a žalobca ich ani v konaní pred správnym súdom nijako nevyvrátil a nepreukázal, že sú nesprávne. 96. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 80 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nadriadený žalobcu poveril dvoch príslušníkov PZ (zástupcovia riaditeľa) na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu v rozsahu § 80 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., teda či sa zdržiava žalobca v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, a či nevykonáva činnosti, ktoré by nepriaznivo mohli pôsobiť na jeho zdravotný stav. 97. Zo záznamu spísaného pri výkone kontroly dňa 31.05.2018 vyplýva, že žalobca uviedol, že na adrese v M. nie je z toho dôvodu, že prechodne býva v W. W. a nevie, prečo uviedla sestrička adresu v M.. Keď sa pýtala, povedal, že bude v W. W., a že adresu trvalého pobytu v M. nezmenil. Zo záznamu nevyplýva, že by žalobca namietal, že by sa mu osoby vykonávajúce kontrolu nepreukázali poverením na vykonanie kontroly, alebo že by takéto poverenie na vykonanie kontroly v administratívnom spise absentovalo. 98. Z ustanovenia § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že kontrola dodržiavania liečebného režimu sa vykonáva v mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti alebo v mieste, kde sa má dočasne práceneschopný policajt zdržiavať. Žalobca namietal, že kontrola nebola v zmysle tohto ustanovenia vykonaná v M. alebo v W. W.. Ani táto žalobná námietka podľa správneho súdu nie je dôvodná. Žalobca na dotaz kolegyne (nie z vlastnej iniciatívy) oznámil, že sa nachádza na adrese v W. W.. Z telefonátu tak mal nadriadený žalobcu informáciu o tom, že sa žalobca nachádza na inej adrese ako na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, preto by bolo neúčelné, neefektívne a nehospodárne, keby bola kontrola vykonaná v M., navyše za situácie, keď bolo potrebné zabezpečiť osobnú prítomnosť žalobcu za účelom podpísania tlačiva o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. Takýto postup preto nie je dôvodom pre vyslovenie záveru o nezákonnosti postupu pri vykonávaní kontroly, a ani pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Skutkový stav bol úplne a dostatočne zistený. 99. Z vyjadrení žalobcu je navyše zrejmé, že u neho nedošlo k náhlej a nepredvídateľnej zmene adresy, na ktorej sa mal zdržiavať počas dočasnej práceneschopnosti a vo vzťahu k takejto zmene by potom bolo namieste zvažovať, kedy žalobca mohol, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ktoré viedli k zmene adresy, bezodkladne zmenu oznámiť. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že hneď od nástupu na dočasnú práceneschopnosť bolo jeho úmyslom zdržiavať sa na adrese v W. W., kde podľa jeho vyjadrenia býva s priateľkou, tu sa zdržiaval od prvého dňa trvania dočasnej práceneschopnosti (30.05.2018) a kontrola bola vykonávaná dňa 31.05.2018. Žalobca nemal v rámci nariadeného liečebného režimu ošetrujúcou lekárkou povolené vychádzky, s čím by sa bolo potrebné osobitne vysporiadať. 100. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa správneho súdu išlo o skutkovo odlišné prípady, ako je prípad žalobcu. U žalobcu nebolo sporné, že nemal povolené vychádzky, a že sa nezdržiaval na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. 101. Neobstoja ani argumenty žalobcu o tom, že sa objektívne dozvedel o zle uvedenej adrese na potvrdení o dočasnej neschopnosti až zo žiadosti o vyjadrenie zo dňa 25.06.2018, a to zo žiadosti na vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu. Zo záznamu, ktorý bol so žalobcom spísaný pri výkone kontroly, nepochybne vyplýva, že so žalobcom bola riešená práve adresa, ktorá bola uvedená v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a adresa, na ktorej sa žalobca reálne zdržiaval, a k tomuto sa osobám vykonávajúcim kontrolu žalobca aj vyjadroval. 102. Dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú takými povinnosťami poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, vo vzťahu ku ktorým nebolo potrebné žalobcu zo strany jeho nadriadeného poučovať. Údaje na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vypĺňa zamestnanec a zodpovedá za ich správnosť. 103. Nemožno prijať ani argumentáciu, že žalobcovi najskôr len malo byť dané na podpis potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a následne z toho bola kontrola dodržiavania liečebného režimu, ktorá bola vykonaná na mieste, kde sa žalobca reálne zdržiaval, a ktorú oznámil. Je nesporné, že žalobca sa zdržiaval na inom mieste, aké bolo uvedené v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a sám zmenu bezodkladne neoznámil, teda nesplnil povinnosť podľa § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 328/2002 Z.z. Navyše je otázne, či by žalobca vôbec oznámil zmenu adresy, ak by nebol kontaktovaný z dôvodu nepodpísania potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. 104. Neobstoja ani námietky žalobcu o tom, že nebol kontrolovaný liečebný režim, ktorý v zmysle § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z. je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Osoby vykonávajúce kontrolu nezistili, že by žalobca vykonával činnosti nezlučiteľné s liečebným režimom, konštatovali len nezdržiavanie sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. 105. Pokiaľ ide o plnenie povinnosti zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a dodržiavanie liečebného režimu, podľa správneho súdu je potrebné vychádzať z toho, že aj keď ošetrujúci lekár nenariadil špeciálny liečebný režim, zo samotnej podstaty uznania osoby za dočasne práceneschopnú vyplýva, že každej diagnóze (ochoreniu), uznanej ako dôvod pre dočasnú pracovnú neschopnosť, zodpovedá určitý liečebný režim, ktorého súčasťou je aj zdržiavanie sa na adrese určenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak by plnenie týchto povinností nebolo takto vnímané, mohlo by to viesť k svojvôli dočasne práceneschopných osôb a tieto by sa mohli zdržiavať aj mimo miesta uvedeného v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne by mohli vykonať akékoľvek činnosti v prípade, že by nebol stanovený určitý konkrétny špeciálny liečebný režim. Žalobcovi neboli povolené vychádzky, ktoré by bolo možné zo strany osôb vykonávajúcich kontrolu preverovať. 106. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe odvolaní žalobcu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa v tejto veci dvakrát zrušené, teda žalovaný a aj orgán verejnej správy sa dôsledne vysporiadali s námietkami vznášanými žalobcom v administratívnom konaní. V ich postupe nedošlo k žiadnym takým prieťahom v konaní alebo prekročeniu takých lehôt, ktoré by mohli byť za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 107. Neobstoja ani žalobné námietky o porušení procesných práv žalobcu. Nie je zrejmé, že by žalobca nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, a že by orgány verejnej správy postupovali tak, že by žalobcu ukrátili na jeho procesných právach. 108. Pokiaľ ide o oboznámenie žalobcu so stanoviskom lekára k porušeniu liečebného režimu a námietky žalobcu o tom, že so samotným stanoviskom nebol žalobca na začiatku konania vôbec oboznámený, a až pri nahliadnutí do spisu z jeho strany, čo je jeho právom, ale nie jeho povinnosťou, bol s týmto oboznámený, tak ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Zo stanoviska posudkového lekára vyplýva, že dospel k záveru, že nepochybne došlo k porušeniu liečebného režimu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca sa dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývali ako osobe uznanej za dočasne práceneschopnú tým, že sa zdržiaval na inej adrese, ako bola adresa uvedená v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ku skutkovému stavu tak, ako bol zistený, a ako nesporne vyplýva z administratívneho spisu, nebolo zaujaté zo strany posudkového lekára také stanovisko, ktoré by bolo komplikované, ktoré by obsahovalo odborné posúdenie zistených skutočností, a voči ktorému by žalobca vznášal konkrétne námietky. Zo samotnej správnej žaloby vyplýva, že žalobca sa so stanoviskom posudkového lekára oboznámil a z námietok prednesených v správnej žalobe nevyplýva, že by v súvislosti s týmto stanoviskom posudkového lekára bol žalobca akokoľvek ukrátený na svojich právach. 109. Nedôvodná je aj žalobná námietka, že žalobca mal síce povinnosť sa na mieste vykonania kontroly vyjadrovať, prečo sa nachádza na danej adrese, ale nebol poučený o dôsledkoch neprítomnosti v mieste trvalého pobytu. Z právnych predpisov nevyplýva, ako už bolo vyššie uvedené, že by orgánu verejnej správy, resp. osobám vykonávajúcim kontrolu, vyplývala povinnosť žalobcu poučovať. Ako už bolo uvedené, išlo o také povinnosti policajta a poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré sú jeho základnými povinnosťami a vyplývajú zo základných ustanovení právneho predpisu. 110. Správny súd nezistil, že by rozhodnutia orgánov verejnej správy neobsahovali náležitosti, ktoré sú stanovené Správnym poriadkom, alebo že by boli nedostatočne odôvodnené. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prejednávanej veci nejde o vec správneho trestania, teda nejde o sankcionovanie žalobcu za porušenie jeho povinností policajta v súvislosti s uznaním za dočasne neschopného na výkon štátnej služby. V prejednávanej veci ide o problematiku sociálneho zabezpečenia, a teda ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach. 111. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje správny súd správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú. 112. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).