Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/386/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117203237 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117203237.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Z. S., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXA, XXX XX A. A., právnej zastúpenej JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému PETRA - REAL Bratislava, s.r.o. so sídlom Rudohorská 1/A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 587 636, právne zastúpenému JUDr. Karínou Uhrinovou, advokátkou, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.250,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/38/2017-106 z 18. júla 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.250,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.250,- Eur od 13. 05. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala zaplatenia čiastky 1.250,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia na tom základe, že žalovaný jej vrátil len polovicu zloženej rezervačnej zálohy, hoci v zmysle uzavretej zmluvy mala byť vrátená celá. Súčasne žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27. 11. 2015 došlo k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohode o zložení rezervačnej zálohy medzi žalovaným ako sprostredkovateľom, predávajúcou W. V. a žalobkyňou ako kupujúcou, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zložiť rezervačnú zálohu 2.500,- Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní dvoch mesiacov od podpisu zmluvy. Žalobkyňa zálohu zložila. Z nej bola polovica žalobkyni vrátená a druhá polovica bola poukázaná W. V. ako vlastníčke predávanej nehnuteľnosti, pretože k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo zavinením žalobkyne. Zatajila totiž predávajúcej aj žalovanému, že v minulosti jej už bol poskytnutý úver, ktorý nesplácala a bola preto zapísaná v bankovom registri ako neplatička. Preto dvojmesačná doba na uzavretie kúpnej zmluvy uplynula márne. Okresný súd tak dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby posudzujúc vec v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške. 3. V zákonnej lehote podala proti rozhodnutiu odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že okresný súd neprihliadol na spotrebiteľský právny vzťah medzi ňou a žalovanou, neprihliadol ani na jednotlivé zmluvné dojednania nachádzajúce sa v čl. I. ods. 1.6. zmluvy, ktorá uplynutím dňa 27. 01. 2016 zanikla a s ňou aj povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcou W. V., neprihliadol ani na čl. III. ods. 3.1. zmluvy, podľa ktorého mala byť písomnou formou vyzvaná na uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu však nedošlo, neprihliadol tiež na čl. IV. ods. 4.1. zmluvy, v ktorom si vymienila výnimku zo zmluvnej pokuty pre prípad, ak neuzavrie budúcu kúpnu zmluvu z dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru na nadobudnutie nehnuteľnosti, čo sa aj stalo a to samo o sebe založilo jej nárok na vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy v celej výške. Napokon prvoinštančný súd neprihliadol na čl. IV. ods. 3 zmluvy, v zmysle ktorého listom zo dňa 09. 02. 2016 predávajúca W. V. odstúpila od zmluvy z dôvodu, že nedošlo v dohodnutej lehote k uzavretiu zmluvy a tento právny úkon predávajúcej bez ďalšieho založil jej nárok voči žalovanej na vrátenie celej zaplatenej rezervačnej zálohy. 5. Podľa nej okresný súd vychádzal zo zistení, ktoré neboli preukázané, konkrétne nebolo preukázané, že by vzala žiadosť o hypotekárny úver späť, že by W. V. ubezpečila, že úver jej bude poskytnutý, že menovaná si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnila a že časť rezervačnej zálohy vo výške 1.250,- Eur bol žalovaným poukázaný W. V.. Ak tiež okresný súd vychádzal z písomného vyjadrenia W. V. ako svedkyne, postupoval v rozpore s § 196 ods. 3 CSP a odňal jej možnosť klásť svedkyni otázky. Pritom neprihliadol na ňou predložený dôkaz - vyjadrenie ČSOB potvrdzujúce, že o úver požiadala, avšak nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom banka neakceptuje ako spôsobilý predmet záložného práva. Neprihliadol na argument, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. IV. ods. 4. 1. zmluvy je v rozpore s § 544 ods. 1 OZ, ktorý umožňuje dojednať zmluvnú pokutu len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a v danom prípade ona žiadnu zmluvnú povinnosť neporušila, neprihliadol na to, že nikdy nedošlo k uplatneniu zmluvnej pokuty zo strany W. V. vo výške 1.250,- Eur voči nej a nikdy nedošlo ani k započítaniu údajného nároku na zmluvnú pokutu s nárokom žalobkyne na vrátenie rezervačnej zálohy. Napokon posledná námietka žalobkyne v odvolaní sa týkala nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa nej nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 7. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby zmenil podľa ust. § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), pričom v nadväznosti na to rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní. 8. Nebolo v konaní sporným, že dňa 27. 11. 2015 došlo k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohode o zložení rezervačnej zálohy medzi žalobkyňou ako kupujúcou, žalovaným ako sprostredkovateľom a predávajúcou W. V.. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností súvisiacich so zložením rezervačnej zálohy a záväzku predávajúcej predať a kupujúcej kúpiť od predávajúcej bližšie v zmluve špecifikované nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkom v k. ú. K.). Žalobkyňa sa zaviazala zložiť rezervačnú zálohu 2.500,- Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní dvoch mesiacov od podpisu zmluvy. Rezervačná záloha bola žalobkyňou uhradená vo výške 2.500,- Eur, z ktorej čiastky polovica jej bola žalovaným vrátená, druhá polovica 1.250,- Eur však nie. 9. V čl. IV. ods. 4.1. zmluvy je uvedené, že kupujúca (t. j. žalobkyňa) sa zaväzuje, že v prípade, ak neuzavrie kúpnu zmluvu s predávajúcou alebo iným spôsobom zmarí uzavretie kúpnej zmluvy v dojednanej lehote, je povinná zaplatiť tak predávajúcej W. V., ako aj žalovanému ako sprostredkovateľovi, zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa rezervačnej zálohe. Záväzok kupujúcej na zaplatenie zmluvnej pokuty sa započíta s pohľadávkou kupujúcej na vrátenie rezervačnej zálohy. Sprostredkovateľ a predávajúca majú každý samostatne nárok na polovicu dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú je kupujúca povinná zaplatiť podľa tohto ustanovenia zmluvy. Ďalej však nasleduje znenie, podľa ktorého predchádzajúce ustanovenia tohto odseku neplatia v prípade, ak kupujúca neuzavrie budúcu kúpnu zmluvu z dôvodu, že jej nebol bankou poskytnutý hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti a zaplatenie kúpnej ceny v zmysle tejto zmluvy, v tomto prípade má nárok na vrátenie rezervačnej zálohy. 10. Podľa odvolacieho súdu nebola spornou tá skutočnosť, že dojednaná lehota 2 mesiace od podpisu zmluvy uplynula márne a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Rovnako však nebolo sporným to najpodstatnejšie - že žalobkyňa si osobitne v čl. IV. ods. 4.1 zmluvy vymienila dojednanie, že nebude povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vtedy, ak neuzavrie, či inak zmarí uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, ak jej banka neposkytne hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti a v takom prípade bude mať nárok na vrátenie rezervačnej zálohy. 11. Z výpovede svedkyne X a aj z výpisu z bankového registra (č. l. 9 a nasl. spisu) vyplynulo, že síce žalobkyňa požiadala banku o úver na kúpu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy, úver jej však v konečnom dôsledku poskytnutý nebol. Hoci dôvod neposkytnutia úveru žalobkyni bol medzi stranami sporný (žalobkyňa uvádzala, že banka by neakceptovala ako predmet zálohu dotknutú nehnuteľnosť, ku ktorej sa v tom čase viazalo vecné bremeno, žalovaný zasa, že žalobkyňa zatajila svoju úverovú minulosť), nebola táto skutočnosť vo vzťahu k čl. IV. ods. 4.1 zmluvy vôbec podstatnou, pretože toto zmluvné ustanovenie nehovorilo nič o tom, z akého dôvodu prípadne banka úver žalobkyni neposkytne. 12. V čl. IV. ods. 4.1 zmluvy nie je uvedené nič v tom zmysle, že by dôvod neposkytnutia úveru mal mať vplyv na povinnosť žalobkyne zaplatiť zmluvnú pokutu. Jednoducho zmluvné strany zakotvením dojednania o výnimke z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zo strany žalobkyne sledovali úpravu tej situácie, kedy žalobkyňa nemala dostatok vlastných finančných prostriedkov na zaplatenie budúcej kúpnej ceny, bolo potrebné, aby túto financovala z hypotekárneho úveru a v prípade, že v procese žiadosti o úver bude neúspešná, nebude povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. Logicky totiž, ak nebude mať dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, tak jednoducho riadnu kúpnu zmluvu uzavrieť ani nemôže. 13. Podľa odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá zmyslu článku IV. ods. 4.1 zmluvy. Strany nepochybne nevstupovali do tohto právneho vzťahu týkajúceho sa uzavretia budúcej kúpnej zmluvy s tým vedomím, že žalobkyňa nedostane hypotekárny úver, práveže počítali s poskytnutím úveru čoho dôkazom je aj znenie čl. II. ods. 2.1, 2.2, 2.3 a 2.4, kde si dojednali spôsob zaplatenia kúpnej ceny, konkrétne prvá časť 2.500,- Eur ako platba kúpnej ceny sa rovná rezervačnej zálohe, ktorá bude započítaná do kúpnej ceny a ostávajúca časť kúpnej ceny 68.000,- Eur (kúpna cena bola dohodnutá v bode 1.4 zmluvy na sumu 70.500,- Eur) bude zaplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého komerčnou bankou s tým, že ak financujúca banka poskytne kupujúcej úver v menšej sume ako je uvedená časť kúpnej ceny, zaviazala sa kupujúca zaplatiť rozdiel predávajúcej v deň podpisu kúpnej zmluvy z vlastných zdrojov. Z tohto je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že sa nepočítalo s tým, že žalobkyňa úver nedostane, strany vychádzali z toho, že žalobkyni budú určité peňažné prostriedky poskytnuté a prípadne zvyšok kúpnej ceny zaplatí z vlastných zdrojov. 14. Dotknuté ustanovenia zmluvy preto nemožno vykladať inak než tak, že ak sa nepodarí zabezpečiť žalobkyni financovanie kúpy prostredníctvom hypotekárneho úveru, tak ku žiadnej kúpe nehnuteľnosti nedôjde a za tým účelom potom bola aj dohodnutá výnimka z povinnosti úhrady zmluvnej pokuty v prípade neuzavretia (zmarenia) kúpnej zmluvy. Žalobkyni v dôsledku toho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy nevznikla. 15. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola uzavretá na dobu určitú odo dňa jej podpisu zmluvnými stranami na dva mesiace. Zmluva bola podpísaná dňa 27. 11. 2015 a teda uplynutím dňa 27. 01. 2016 zmluva zanikla, súčasne s tým márne uplynula aj lehota na uzavretie kúpnej zmluvy. Tým odpadol aj právny dôvod, na základe ktorého žalobkyňa zaplatila rezervačnú zálohu 2.500,- Eur a žalovanému ako realitnej kancelárii v pozícii uschovávateľa zložených peňažných prostriedkov (čl. I. ods. 1.3 zmluvy) vznikla povinnosť vrátiť celú zloženú rezervačnú zálohu žalobkyni, čím bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto spore. Keďže si žalovaný splnil svoju povinnosť len v polovičnom rozsahu, je povinný zaplatiť aj zvyšok rezervačnej zálohy v sume 1.250,- Eur žalobkyni v zmysle § 451 ods. 1 a 2 OZ ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol. Bez právneho významu vo vzťahu k žalovanému nároku bola obrana žalovaného, že uvedenú sumu vyplatil predávajúcej W. V. z titulu zmluvnej pokuty. Menovanej nárok na zmluvnú pokutu nevznikol vzhľadom na znenie čl. IV. ods. 4.1 zmluvy a preto ani k započítaniu so zloženou rezervačnou zálohou nemohlo dôjsť. Rovnako bezpredmetným bolo odstúpenie od zmluvy realizované W. V. dňa 09. 02. 2016, lebo tak urobila až po zániku zmluvy, ktorá uplynutím dojednanej doby zanikla ešte dňa 27. 01. 2016. Odstúpenie od zmluvy nevyvolalo účinky vyplývajúce z ust. § 48 ods. 2 OZ. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.250,- Eur. 16. O úroku z omeškania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Lehota na vrátenie rezervačnej zálohy dojednaná nebola, preto sa čas plnenia v takom prípade spravuje ust. § 563 OZ. Žalovaný v odpore potvrdil, že ho žalobkyňa telefonicky v marci 2016 požiadala o vrátenie rezervačnej zálohy a tak nepochybne najneskôr koncom marca 2016 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením čiastky 1.250,- Eur. V tom období mala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,00 % ročne a preto odvolací súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.250,- Eur od ňou požadovaného dňa 13. 05. 2016 do zaplatenia. 17. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovené, bola žalobkyňa plne úspešnou voči žalovanému a preto jej odvolací súd s použitím ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).