Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/42/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010210 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010210.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej R. U., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovanej R. U., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 16.12.2019, sp.zn. 10T/67/2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovanej R. U. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš uznal obžalovanú R. U. rozsudkom zo dňa 16.12.2019 sp.zn. 10T/67/2019 vinnou zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od 29.10.2018 do 12.03.2019 v rodinnom dome v obci S. č. XX a inde, ako matka maloletej I. U., nar. XX.XX.XXXX nezabezpečovala riadne osobnú zdravotnú a hygienickú starostlivosť o maloletú I. U., s ktorou spoločne žila v dome v mieste spoločného trvalého bydliska, maloletú vystavoval chladu, nezabezpečovala jej adekvátne stravovanie, nedostatočne ju umývala, dňa 04. 03. 2019 vo večerných hodinách v rodinnom dome v obci S.. XX v kuchyni na váľande, ako ležala pri svojej maloletej dcére apo tme fajčila W a horúcim popolom z cigarety najmenej štyrikrát popálila tvár maloletej, čím jej spôsobila na tvári najmenej 4 rany s chrastou o veľkosti 0,5 mm bez mokvania, podľa znaleckého posudku z odvetvia pediatria jedná sa o ľahké zranenie s dobo liečenia 3 - 7 dní bez PN, v dôsledku čoho dieťa muselo byť dňa 12. 03. 2019 hospitalizované vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Veľký Krtíš pre mokvavé rozsiahle intertrigo perigentiálne aperianálne, u dieťaťa bola zistená hypokarnimetria a zápal priedušiek, podľa znaleckého posudku z odvetvia pediatria dieťa nedostávalo adekvátnu stravu a bolo podvyživené a uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/30/2019-19 zo dňa 15. 03. 2019 súd nariadil neodkladné opatrenie a maloletú I. U., nar. XX.XX.XXXX zveril do dočasnej starostlivosti zariadenia P. V. R. - R. R., W. XX, Q. Q., pričom podľa znaleckého posudku z odvetvia pediatria, v prípade, ak by tak nebolo uskutočnené, dieťa by bolo ohrozené na dehydratácii, metabolickom rozvrate s postihnutím základných životných funkcií. Za to obžalovanej uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10T/28/2018-240 zo dňa 18.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/47/2019 zo dňa 23.05.2019, ktorým bola uznaná vinnou zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. O uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným 1/ Union zdravotnej poisťovni, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 791,13 Eur a 2/ mal. I. U., nar. XX. XX. XXXX., škodu vo výške 202,06 Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.12.2019 odvolania okresný prokurátor a obžalovaná R. U.. Prokurátor následne v písomných dôvodoch odvolania zo dňa 03.02.2020 predovšetkým namietal výmeru uloženého trestu obžalovanej, v tejto súvislosti poukázal na obsah ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák. a § 39 Tr. zák. Podľa názoru tohto odvolateľa u obžalovanej absentujú také okolnosti prípadu alebo jej pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák. V tejto súvislosti aj vyslovil nesúhlas s argumentáciou prvostupňového súdu v dôvodoch napadnutého rozsudku. Obžalovaná voči maloletej poškodenej zisteným spôsobom konala pod vplyvom alkoholu, dieťa trpelo podvýživou, nevedela si sama pýtať jedlo, bola zanedbaná a ak by maloletá nebola odňatá obžalovanej, bol by ohrozený jej život. Prokurátor tiež pripomenul, že obžalovanej boli v minulosti odňaté aj iné deti, ktoré sú už umiestnené v ústavoch. Napriek predchádzajúcemu potrestaniu Okresným súdom Veľký Krtíš, keď jej bol uložený 4-ročný trest odňatia slobody, sa obžalovaná dopustila ďalšej trestnej činnosti a teda nie je možné v jej prípade použitie zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol sám a uložil jej trest odňatia slobody prísnejší ako trest súhrnný bez použitia § 39 Tr. zák. a na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná v dôvodoch svojho odvolania, ktoré v písomnej forme vypracoval jej obhajca stručne dôvodila tým, že sa necíti byť vinnou zo spáchania stíhaného skutku kladeného jej za vinu v podmienkach, v ktorých žila s dieťaťom, bolo veľmi ťažké zabezpečiť akýkoľvek hygienický štandard a zabezpečiť mu riadnu starostlivosť. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o takýchto jej podmienkach na život vedel a mal teda skôr vyvinúť iniciatívu, smerujúcu k umiestneniu dieťaťa do sociálneho zariadenia, čím by sa predišlo škodlivým následkom. Zvýraznila i to, že v jej prípade nebol preukázaný úmysel spáchať stíhaný zločin a teda absentuje subjektívna stránka trestného činu. Rozhodnutie o vine a treste ponechala na úvahu odvolacieho súdu. Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovanej upresnil návrh v tom smere, že pokiaľ bude obžalovaná uznaná vinnou v zmysle obžaloby, považuje uložený trest súdom prvého stupňa za primeraný, pričom navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Rovnakým spôsobom sa vyjadril aj prokurátor, ktorý nepovažoval podané odvolanie obžalovanej za dôvodné a toto navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej R. U. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že tieto odvolania neboli dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2019 vykonal výsluch obžalovanej, za splnenia procesných podmienok § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu svedkov, vypočutých v štádiu prípravného konania vo veci činným vyšetrovateľom, opäť za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah oboch písomných znaleckých posudkov autorov L.. L. S., znalca z odboru zdravotníctva - psychiatrie a L.. S. P. U.., znalkyne z odboru zdravotníctva - pediatrie, v zmysle § 269 Tr. por. prečítal tiež obsah jednotlivých listinných dôkazov, zadovážených v štádiu prípravného konania a zadokumentovaných v obsahu trestného spisu, a to najmä obsah záznamu z terénnej sociálnej práce, rozhodnutie a návrh ÚPSVaR, správu o zdravotnom stave dieťaťa, jednotlivé lekárske správy, obsah predchádzajúceho rozsudku, týkajúceho sa obžalovanej a tiež obsah uznesenia nadriadeného súdu, správy na obžalovanú a obsah odpisu z registra trestov, týkajúceho sa jej osoby. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom v tom smere, že obžalovaná zisteným konaním spôsobila maloletej poškodenej I.U. fyzické a psychické utrpenie spôsobením rán a popálením rôzneho druhu a iným správaním, ktoré ohrozilo fyzické a psychické zdravie poškodenej a tiež obmedzilo jej bezpečnosť, bezdôvodne mu odopierala stravu aj nevyhnutnú osobnú starostlivosť, hygienu a zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu prvostupňového súdu v tom smere, že vina obžalovanej bola preukázaná výpoveďami svedkov S. Y., T. Y., L. U., C. U. a L.. L. B. (strana 4 napadnutého rozsudku). Okresný súd neuveril tvrdeniu obžalovanej, že sa starala o dieťa tak, ako vedela a mohla. V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovanej boli v minulosti už odňaté dve maloleté deti a umiestnené do detského domova. Už v jednom prípade bola v minulosti stíhaná a aj odsúdená za totožný zločin ako teraz v súdenom prípade, pričom vyšetrovanie trvalo istý čas. Obžalovaná teda už len v priebehu vyšetrovania sa mohla a aj sa dozvedela, ako mala vyzerať starostlivosť o dieťa. Nič jej preto nebránilo, aby u tretieho dieťaťa aj s prihliadnutím na nižší hygienický štandard domácnosti mohla zabezpečiť primeranú starostlivosť. Ona však túto primeranú starostlivosť neposkytla. Pokiaľ by súd uveril tvrdeniu obhajoby, musel by potom mať preukázané, že v uvedenej rodine by všetky deti museli skončiť v detskom domove a trestným stíhaním rodičov, čo v tomto prípade nebolo a trestne stíhaná bola len obžalovaná, pričom v minulosti bol stíhaný aj jej manžel. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu uloženého obžalovanej, okresný súd poukázal na obsah ust. § 34 Tr. zák. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy obžalovanej, pričom prihliadol aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Priznal obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedla riadny život. V odpise z registra trestov nemá žiadny ďalší trest (s výnimkou trestu, za ktorý prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu) a dopustila sa jedného nepodstatného priestupku. Keďže do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu, súd jej priznal aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Súd v tomto prípade na rozdiel od konania vedeného pod sp. zn. 10T 28/2018 už nepriznal obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Tr. zák. (priznala sa a oľutovala), kedy uznal, že popísala skutky takým spôsobom, že to možno chápať ako priznanie. V tomto konaní sa priznala len čiastočne a uviedla, že je nevinná. Keďže uložil obžalovanej súhrnný trest za dva trestné činy, postupoval podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a trest uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., kde je možné uložiť trest v základnej hranici trestnej sadzby 7 až 15 rokov. Keďže u obžalovanej je rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedošlo k modifikácii dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal predovšetkým to, že súdom prvého stupňa bol obžalovanej ukladaný trest za použitia zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., krajský súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu v tom smere, že pri použití tohto ustanovenia Trestného zákona prihliadol na zlú sociálnu situáciu a nevyhovujúce rodinné prostredie. Obžalovaná vyrastala v detskom domove, žila tam do 18-tich rokov, nemala vytvorené žiadne sociálne návyky, nemala vedomosť o tom, ako má správne prebiehať starostlivosť o dieťa. Na druhej strane však okresný súd neznížil trest tak výrazne pod dolnú hranicu trestnej sadzby ako v konaní sp. zn. 10T/28/2018 najmä z toho dôvodu, že ide o opakujúce sa týranie a aj na základe predchádzajúceho trestného stíhania a mnohých návštev sociálnych pracovníkov mala obžalovaná už dostatok možností a vedomostí na to, aby sa podobnej situácie vyvarovala a o dieťa sa riadne starala. Obžalovaná napriek tomu pokračovala vo svojom ľahostajnom a nezodpovednom správaní voči dieťaťu, následkom ktorého bolo odobratie tohto dieťaťa z jej ,,starostlivosti“. Na podklade uvedeného aj krajský súd považoval uložený 6-ročný trest odňatia slobody za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadnuť. Správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom prvostupňový súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/28/2018. Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výrokoch, ktorými obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rešpektujúc obsah ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovanej uložil povinnosť nahradiť obom poškodeným škodu spôsobenú trestným činom, krajský súd o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovanej, považujúc ich za podané nedôvodne, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.