Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Cob/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219202425 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219202425.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu KP Capital, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 17, 936 01 Šahy, IČO: 35 831 481, právne zast. JUDr. Timea Tóthová, advokátka so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra proti žalovanému Gti-net, s.r.o., so sídlom Krtíšska 320/21, 991 06 Želovce, IČO: 44 526 491 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Cb/35/2019-19 zo dňa 18. decembra 2020 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Cb/35/2019-19 zo dňa 18. decembra 2020 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca po podaní žaloby domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k zmareniu, alebo k sťaženiu dosiahnutia účelu konania vedeného na „OS Veľký Krtíš“, a to tak, že sa žalovanému zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou označenou ako Dom služieb, stojaci na parcele č. 526 o výmere 1973 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú E., na ulici SNP 21, so samostatným vchodom (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), na týchto nehnuteľnostiach realizovať akýkoľvek zásah do príslušenstva týchto nehnuteľností, do konštrukcie Predmetných nehnuteľností a zakazuje sa mu aj vstup do Predmetných nehnuteľností. Uvedený návrh odôvodnil žalobca tým, že odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanému zaslané poštou aj e-mailom. Poštovú zásielku si žalovaný neprevzal avšak e-mail mal možnosť vidieť, a preto o odstúpení od nájomnej zmluvy má vedomosť. Žalobca chcel prenajať Predmetné nehnuteľnosti novým záujemcom, avšak to bolo zmarené, nakoľko žalovaný tieto nehnuteľnosti stále užíva. Žalobca preto žalovanému obmedzil prívod plynu, ktorý uzamkol, avšak žalovaný zámok už šesťkrát prerezal. Žalovaný poškodzuje majetok žalobcu, napríklad aj uvedený zámok, čo žalobca považuje za trestný čin a oznámil to príslušníkom polície, až kým sa 21.12.2019 neodsťahuje. Žalobca nevie žalovaného z vlastnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom vyhodiť a všetky obmedzenia, ktoré robí, žalovaný so smiechom odbije. Dlžnú sumu na nájomnom neuhradil a ani nemá záujem uhradiť. 2. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať Predmetné nehnuteľnosti. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorými sú Predmetné nehnuteľnosti, s tým, že výška nájomného bola dohodnutá na 667 Eur + 20 % DPH. Nakoľko žalobcovi ako prenajímateľovi vznikla pohľadávka voči žalovanému ako nájomcovi vo výške 9.191,02 Eur, žalobca od predmetnej nájomnej zmluvy pre neuhradenie nájomného odstúpil. Žalovaný napriek uvedenému dlžné nájomné dosiaľ neuhradil a Predmetné nehnuteľnosti nevypratal. 3. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnené bezodkladnou potrebou upraviť pomery strán sporu, prípadne reálnou obavou, že (budúca) exekúcia žalobcu, ktorej predmetom bude vypratanie predmetných nehnuteľností, bude bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozená. 4. Okresný súd poukázal na to, že ak sa žalobca v prvom rade domáhal, aby súd žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s Predmetnými nehnuteľnosťami, v podanom návrhu ani len netvrdil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom s týmito nehnuteľnosťami nakladal, alebo aspoň začal uskutočňovať kroky k tomu smerujúce. Navyše oprávnenie nájomcu nakladať s nehnuteľnosťami prenajímateľa, a teda de facto ani reálnu možnosť tak urobiť, nie je možné vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu. Ďalej žalobca v podanom návrhu opätovne ani len netvrdil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom realizoval zásahy do konštrukcie nebytových priestorov a pokiaľ sa jedná o žalobcom deklarované poškodzovanie jeho majetku, tu sa žalobca obmedzil len na konštatovanie, že mu žalovaný šesťkrát prepílil zámok, ktorým žalobca uzamkol prívod plynu. Žalobca však na osvedčenie týchto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, napr. fotodokumentáciu prepíleného zámku a pokiaľ aj uvádza, že považuje prepílenie zámku za trestný čin, čo aj ohlásil, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepriložil ani dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa v tejto súvislosti na orgány činné v trestnom konaní obrátil. Rovnako žalobca v podanom návrhu neosvedčil, že bola zmarená jeho snaha prenajať Predmetné nehnuteľnosti novým záujemcom, keď v podanom návrhu neprezentoval žiadne rozhodné skutočnosti (t. j. že vyhľadával nových záujemcov o prenájom nehnuteľnosti a že niekto o prenájom nehnuteľností záujem prejavil), a zároveň opätovne žiadnym listinným dôkazom skutočnosť, že sa o prenajatie nehnuteľností iným záujemcom aspoň pokúsil, neosvedčil (napr. inzercia o tom, že žalobca nehnuteľnosti na prenájom ponúka, záznam z rokovania s potenciálnym nájomcom, návrh nájomnej zmluvy a pod.) V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie nariadené, nie je potrebné preukázať existenciu bezprostrednej potreby upraviť pomery, avšak táto musí byť zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. 5. Okresný súd ďalej uviedol, že z opisu rozhodných skutočností, ktoré je obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný uskutočňoval akékoľvek kroky vyvolávajúce reálnu obavu o to, že prípadná exekúcia vyprataním Predmetných nehnuteľností by mohla byť zo strany žalovaného ohrozená, keď takouto skutočnosťou podľa názoru súdu nie je len samotný postup žalovaného v tom, že dosiaľ Predmetné nehnuteľnosti nevypratal. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/5/2000, a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/201, či R 20/19982, v zmysle ktorých existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je neodkladným opatrením potrebné poskytnúť ochranu. Okresný súd uviedol, že aj v prípade nevypratania nehnuteľnosti môžu byť dôvody takéhoto postupu žalovaného aprobované právom, keď nájomca sa môže v konaní o vypratanie nehnuteľnosti ubrániť napr. námietkou, že neexistuje dlh na nájomnom, či na službách spojených s užívaním nehnuteľnosti, že zmluva o nájme nebola ukončená platne a podobne. 6. Nad rámec uvedeného okresný súd poukázal na to, že pochybnosti o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením, či o dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie, vyvoláva aj skutočnosť, že sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že „(žalovaný) poškodzuje žalobcov majetok až kým sa dňa 21.12.2019 neodsťahuje“, a teda, že sám žalobca z dôvodov, ktoré súdu neviedol, počíta s tým, že žalovaný nehnuteľnosti dňa 21.12.2019 opustí. 7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepreukázal listinnými dôkazmi dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že v posudzovanom prípade sa žiadnymi listinami hrozba pre žalobcu nedá preukázať. Pokiaľ žalobca obmedzil prívod plynu, tak sama táto skutočnosť je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. O konaní žalovaného nemohol predložiť žiaden dôkaz (fotodokumentáciu), pretože zámok na plyn vždy zmizne. Napriek tomu, že žalovaný sľúbil, že sa vysťahuje do 21. decembra 2019, naďalej zostal v nebytových priestoroch a majetok žalobcu poškodzuje. Tým, že miestnosť nie je vykurovaná, dochádza v dôsledku mrazov k jej znehodnocovaniu. Žalobca uviedol, že poškodzovanie svojich vecí už oznámil polícii, avšak polícia s tým nič nemôže urobiť, kým nebude vydané neodkladné opatrenie. Žalovaný nehnuteľnosť ďalej bez akýchkoľvek sankcií užíva, pričom dlžnú sumu za nájomné neuhradil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 25 Cob/3/2020-47 doručil v zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu a umožnil mu, aby sa k nim v lehote 10 dní vyjadril. Výzvu odvolacieho súdu prevzal žalovaný v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Cob/3/2020-52 dňa 22.03.2020. V zmysle § 2 zákona č. 62/2020 Z.z. sa prerušilo plynutie lehôt na vyjadrenie až do 30.04.2020, takže lehota 10 dní na vyjadrenie uplynula 10.05.2020. V tejto lehote sa žalovaný k návrhu ani k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. 10. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.01.2015 a z dodatku k tejto zmluve zo dňa 28.01.2015 okresný súd zistil, že dňa 28.1.2015 uzatvorili strany sporu (žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca), zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ktorej predmetom je (najmä) záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi Predmetné nehnuteľnosti počnúc dňom 1.2.2015 na užívanie a záväzok nájomcu uhrádzať nájomné vo výške 500 Eur + 20 % DPH a hradiť náklady za plnenia spojení s užívaním Predmetných nehnuteľností (elektrina, plyn, vodné, stočné a i.). Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve došlo s účinnosťou od 1.4.2015 o.i. k navýšeniu sumy nájomného na sumu 667 EUR + 20 % DPH. 11. Zo zoznamu pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo dňa 31.10.2019, z nedatovaného odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových priestorov, z poštového podacieho lístka a z doručenky (na č. l. 6-7 spisu) vyplynulo, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenia platieb za služby spojené s nájomným za obdobie od prvého polroka 2016 do prvého polroka 2019 v celkovej sume 9.191,02 Eur, že žalovanému dňa 3.10.2019 zaslal odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov a že žalovaný uvedenú zásielku žalobcu neprevzal. 12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť buď v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, čoho sa žalobca domáha v prejednávanej veci, alebo v prípade ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená. 18. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení ktoré sa javia určitým spôsobom, pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení. 19. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že by relevantne nepreukázal nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pritom správne konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadne skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia má žalobca, ktorý navrhuje neodkladné opatrenie nariadiť. Podľa § 326 ods. 1 CSP sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, konkrétne akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V návrhu musí osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že je tu obava ohrozenia exekúcie (§ 325 CSP). Žalobca však nepripojil na svoje skutkové tvrdenia žiadne dôkazy, z ktorých by mal okresný súd osvedčené tvrdenia žalobcu. 20. Okresný súd správne upozornil, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha. Aj keď obsah neodkladného opatrenia je § 325 ods. 2 CSP uvedený príkladným spôsobom, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť určité povinnosti, určité konanie alebo zdržať sa konania musí byť do takej miery konkretizovaný, aby v prípade vyhovenia žalobe bol výrok súdu určitý a vykonateľný. Takýmto návrhom určite nie je návrh, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek“ konania, ktoré by viedlo k zmareniu alebo sťaženiu dosiahnutia účelu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš. Odhliadnuc od toho, že žalobca nedefinoval, ktoré konkrétne konanie vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš má byť relevantné, predovšetkým nekonkretizoval, ktorého konania žalovaného sa má týkať. Pojem „akékoľvek konanie“ je natoľko všeobecný, že nie je vykonateľný. Okresný súd tiež správne prihliadol k tomu, že nehnuteľnosti - nebytové priestory, ktoré žalovaný užíva nie sú jeho vlastníctve, a preto s nimi právne nakladať nemôže. Vzhľadom na to, že ide o vec nehnuteľnú, nemôže s ňou nakladať ani fakticky. V tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, aj keby žalobca preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 21. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery. Ako to vyplýva z predmetnej žaloby, nájomná zmluva bola uzatvorená 28. januára 2015 na dobu neurčitú s tým, že žalovaný bol oprávnený užívať tieto nebytové priestory od 1. feburára 2015. Ako to vyplýva z listu žalobcu z 31. októbra 2019 adresovaného žalovanému ohľadne rozpisu pohľadávok z titulu nezaplateného nájomného, žalovaný neplatil nájomné od prvého polroku 2016, pričom žalobca odstúpil od zmluvy až k 30. októbru 2019. Do tejto doby žalobca neosvedčil (ani netvrdil) vykonanie akýchkoľvek právnych krokov na získanie nehnuteľnosti späť do užívania. 22. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 23. Keďže súd prvej inštancie bude v ďalšom rozhodovať vo veci samej, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 24. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).