Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/71/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201215 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6220201215.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: P.. T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. 5, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Zuzanou Šimovou, LL.M., so sídlom 984 01 Lučenec, M. Rázusa 32, proti žalovanému: Z.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., D. XX/X, o nariadeníe neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 11C/23/2020-40 zo dňa 13.08.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/23/2020-40 zo dňa 13.08.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) zastavil konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1, 2, § 230 a § 329 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a rozhodol o trovách zastaveného konania keď vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. 1.1. V odôvodení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť umožniť mu prístup na pozemok parc. reg. „C“ na LV č. XXXX parc. č. XXX/X, trvale trávnatý porast o výmere 10 144 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. Z., X. Z., Okres N. E., za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku parc. reg. „E“ par. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX v k.ú. Z., a to do právoplatného rozhodnutia vo veci žaloby o zriadenie vecného bremena. Návrh zdôvodnil tým, že okrem iných je výlučným vlastníkom pozemkov v k.ú. Z. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X trvale trávnatý porast o výmere 10 144 m2, parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 2 360 m2, parc. č. XXX/X trvale trávnatý porast o výmere 158 m2 pod B1 v 1/1. Tieto pozemky ležia tesne za usadlosťou Ponod vedenej na pozemku parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX parc. reg. „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve pod B1 A. E. a P. E. v podiele 1, pod B2 P. E. v podiele 1. Poukázal na to, že medzi ním a P. E., došlo dňa 12. 12. 2017 k Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní č. N 46/2017, Nz 54562/2017, V2025/2017 zo dňa 04. 01. 2017 a to na základe vypracovaného geometrického plánu. Ďalej žalobca uviedol, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá ležala na pozemku parc. reg. „E“ parc. č. XXX/X trvale trávnatý porast o výmere 96 280 m2 na LV č. XXX vo vlastníctve Q. E., ktorou bol jediný možný prístup na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vzhľadom na členitosť terénu (strmý svah). Poľnú cestu žalobca využíval viac ako 10 rokov bez akéhokoľvek rušenia od pôvodných vlastníkov. Terajší vlastník parc. č. XXX/X v podiele 7/8 postupne skúpil podiely ostatných spoluvlastníkov kúpnymi zmluvami a dedením, a v roku 2019 mu zamedzil prístup po poľnej ceste k jeho pozemkom a to kovovým zábradlím, poľnú cestu rozoral, čím žalobcovi znemožnil akýkoľvek prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca argumentoval, že v lese je potrebné podľa plánu starostlivosti o les hospodáriť, mať k lesu prístup aj v prípade požiaru, resp. inej živelnej pohromy, čo je v súčasnej dobe znemožnené postupom žalovaného, ktorý mu prístup k majetku zamedzil, resp. znemožnil. Ako ďalšiu zásadnú skutočnosť žalobca uviedol, že vlastníčka usadlosti Ponod P. E., ho vyzvala listom z 30. 04. 2019, aby s ňou pozemky vysporiadal a to sčasti deľbou, sčasti aby jej svoje pozemky odpredal a za to zabezpečí súhlas vlastníka Q. E. na bezproblémové užívanie poľnej cesty na pozemku parc. č. XXX/X za účelom zvozu a vývozu drevnej hmoty z jeho pozemkov. Hrozí mu bezprostredná majetková ujma, pretože nemôže hospodáriť na svojich poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a zároveň hrozí všeobecné ohrozenie v prípade živelnej pohromy alebo požiaru. 1.2. Súd prvej inštancie vykonanou lustráciou predchádzajúcich konaní zistil, že na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/23/2020 prebiehalo konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa dožadoval neodkladného opatrenia s rovnakým obsahom a na základe totožných právnych dôvodov ako v predmetnom konaní. Z obsahu pripojeného spisu veci sp. zn. 2C/23/2020 vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 2C/23/2020-16 zo dňa 25. 06. 2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že s predmetnými lesnými pozemkami hospodári, nepripojil dohodu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ani geometrický plán, na ktorý sa odvolával v návrhu a súd nemohol posúdiť obsah listín a osvedčenie nároku. Ďalej v uvedenom uznesení súd uviedol, že sporné pozemky neboli identifikované parc. číslami a žalobca nepreukázal, že žalovaný by zamedzil prístup k jeho pozemkom. Súd v uvedenom konaní zamietol návrh aj z dôvodu nevykonateľnosti petitu, pretože nebola špecifikovaná časť pozemku, parc. reg. „E“, parc. č. 589/2, po ktorej žiadal žalobca umožniť prístup. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 07. 2020. 1.3. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod na zastavenie konania pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie mal za to, že v predmetnom konaní sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia s totožným obsahom, na zhodnom skutkovom základe a z rovnakých právnych dôvodov ako vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/23/2020, v ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zamietnutý. Porovnaním oboch návrhov v označených konaniach je zistiteľné, že sa jedná o totožné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia voči totožnému žalovanému. Okrem odlišného dátumu vyhotovenia oboch návrhov je zrejmé, že navrhovateľ v rámci nového návrhu v petite použil upravenú formuláciu a uviedol: „… po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku registra E …“, oproti predchádzajúcemu zneniu: „… po časti pozemku parcely registra E …“. V novom návrhu doplnil označenie dôkazov (dôkaz č. 5 - č. 9). Uvedené podľa názoru okresného súdu nemá žiadny vplyv na záver, že ide o prekážku res iudicatae. Aj keď nejde o absolútnu zhodu petitu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 24. 07. 2020, podľa názoru súdu prvej inštancie je ho potrebné posúdiť ako návrh na uloženie rovnakej povinnosti žalovanému (bez ohľadu na formuláciu). Z návrhu, ktorý bol súdu doručený len týždeň po právoplatnosti rozhodnutia súdu o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pre vydanie nového neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je evidentné, že žalobca uvedeným spôsobom reagoval na závery (pre neho nepriaznivé) vyjadrené v zamietajúcom uznesení Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/23/2020-16 zo dňa 25. 06. 2020, čo však mal odvolaním, ktoré voči označenému uzneseniu v zákonnej lehote nepodal. 1.4. Z dôvodu konštatovanej procesnej prekážky res iudicatae pre nový návrh s totožným obsahom, podaný z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie, okresný súd konanie zastavil a rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP a nakoľko žalovanému preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písm. d), f) a h) CSP . Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že išlo o totožné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože text návrhu bol doplnený o nové skutkové dôkazy, ktoré v čase podania prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nedoložil. Takisto okresný súd nebral do úvahy, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný len proti žalovanému, teda z pôvodného návrhu bol žalovaný 2/. vypustený. Žalobca taktiež upravil petit návrhu, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. 2.1. Žalobca nesúhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca mal uvádzať skutočnosti, uvedené v novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci pôvodného odvolacieho konania, pretože v odvolaní by nemohol meniť účastníkov konania, meniť petit žaloby a ani by nemohol predkladať nové dôkazy, ktoré mohol použiť v rámci prejednania veci na súde prvej inštancie. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 329 ods. 3 CSP a argumentuje, že dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že prekážka rei iudicatae sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutie vo veci samej. Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky a v rozhodnutí 5MCdo 13/2007, v ktorom vyslovil : „Rozhodnutie, ktorým súd vydá predbežné opatrenia alebo zamietne návrh na jeho vydanie, nie je rozhodnutím vo veci samej a zásadne ani neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Nie je preto ani svojou povahou res iudicata, ktorá skutočnosť by bránila opätovnému rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ak sú na jeho vydanie splnené podmienky podľa § 74 a nasl. O.s.p.” Z uvedeného teda možno konštatovať, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedá aplikovať. 2.2. Odvolateľ zdôraznil, že predpoklad použitia prekážky res iudicata je súčasné splnenie troch podmienok a to, že : 1. súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania, 3. súd začne opätovne konať o tej istej veci. Súd prvej inštancie opomenul uviesť tú skutočnosť, že nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je už voči tým istým účastníkom, nakoľko prvý návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeroval aj voči neznámemu vlastníkovi, zastúpeného SPF, ako žalovanému 2/, avšak žalobca po zvážení právnych skutočností už tohto do nového návrhu neoznačil za pasívne legitimovaného. Odvolateľ ďalej argumentoval, že z nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, že nejde o totožný návrh ani po obsahovej stránke, pretože okrem toho, že je podaný len voči jednému žalovanému, žalobca doplnil skutkové okolnosti k vydaniu takéhoto neodkladného opatrenia a to na strane 2 v bode 1., kde dopĺňa skutkové okolnosti ohľadne svojej osoby a preukázania aktívnej legitimácie na podanie daného návrhu, takisto doplnil skutkový stav o nové tvrdenie na strane 3. bod 4., z ktorého vyplýva, že žalovaný zamedzil prístup na pozemky žalobcu kovovým zábradlím, čo vidno aj z priloženej fotodokumentácie, ktorá nebola súčasťou prvého návrhu. Žalobca takisto doplnil právne dôvody, na základe ktorých sa domáhal predmetného opatrenia, ktoré sú doplnené na strane 4 a na strane 5. Samotný petit predmetného návrhu je zmenený, nakoľko smeruje len voči jednému žalovanému a zároveň je v novom petite bližšie špecifikovaný žalovaný pozemok. Takže sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že ide len o označenie dôkazov v novom návrhu, ale ide o doplnenie skutkového stavu. 2.3. Žalobca argumentoval, že rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, sa nerieši akútne nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorá môže vzniknúť živelnou pohromou alebo požiarom a prístup k pozemkom žalobcu je bez nariadenia neodkladného opatrenia znemožnený. Žalobca nemôže riadne hospodáriť na pozemkoch, ktoré sú jeho vlastníctvom, pričom ide o rozsiahly lesný majetok a žalobca je viazaný plánom starostlivosti o les, ktorého výkon mu znemožňuje žalovaný. Odvolateľ je toho názoru, že výklad právnych predpisov súdu prvej inštancie je príliš formalistický a domnieva sa, že postupom súdu dochádza k nevymožiteľnosti práva žalobcu. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania na účelné bránenie jeho vlastníckych práv. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní žalobcu sa nestotožňuje. Podľa ustálenej judikatúry prekážka rei iudicatae nastáva v prípade, ak ide o "totožnú" vec, pričom totožnosť sa posudzuje podľa identity účastníkov, nároku, právneho dôvodu a skutkových tvrdení. Prekážka rei iudicatae vyplýva z tzv. materiálnej právoplatnosti rozhodnutia, ktorej všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola právoplatným rozhodnutím autoritatívne vyriešená zásadne definitívne a nezmeniteľným spôsobom. Je teda procesným dôsledkom resp. účinkom materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorou sa rozumie záväznosť súdneho rozhodnutia a jeho nezmeniteľnosť. Podľa názoru žalovaného v preskúmavanej veci prvoinštančný súd správne konštatoval totožnosť veci nielen čo do predmetu, ale aj účastníkov vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/23/2020. V novom konaní sa má prejednať tá istá vec, nakoľko ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Nový návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Síce žalobca v rámci nového návrhu použil upravenú formuláciu petitu a doplnil označenie dôkazov, aj napriek tomu, že nejde o absolútnu zhodu petitu, má žalovaný za to, že je potrebné nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť ako návrh na uloženie rovnakej povinnosti žalovanému. Bolo by nadbytočné, aby súd vydal fakticky dve rovnaké zamietavé rozhodnutia o tom istom nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, týkajúce sa rovnakého predmetu konania a tej istej osoby. Ide o ten istý predmet konania, o tom istom nároku vyplývajúcom z rovnakých skutkových tvrdení a bez zmeny skutkového stavu. 3.1. Žalovaný zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálne a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom predbežnú ochranu práva jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia alebo domáhania sa svojho práva v spore. Žalobca však z predložených listinných dôkazov nepreukázal dostatočným spôsobom potrebu dočasnej úpravy pomerov strán a taktiež nepreukázal, že s predmetnými lesnými pozemkami hospodári. Nebolo dokázané, že žalobcovi vznikla bezprostredná ujma - zásah do jeho vlastníckych práv. Žalobcovo tvrdenie, že nie je možné sa na jeho pozemok dostať motorovými vozidlami je nepravdivé, nakoľko v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové komunikácie k žalobcovým pozemkom, ktoré môže využívať. Skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dokladov sú nepravdivé a tým pádom nemôže vzniknúť nárok na poskytnutie predbežnej ochrany navrhovanej neodkladným opatrením. Nepravdivosť neexistencie iných prístupových ciest na pozemky žalobcu už bola dôkladne rozoberaná v konaní vedenom na Okresnom úrade Veľký Krtíš č.sp. OU-VK- OSZP-2020j003313-008. 3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje žalovaný, aby odvolací súd odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a právneho zastúpenia žalovaného. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a opakovane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 13/2007. Zotrváva na svojom názore, že nie je splnená podmienka prekážky res iudicatae, pretože v novom konaní sa zmenila pasívna legitimácia a nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva sa stal len žalovaný Q. E.. Z komentovaného znenia k CSP vyplýva, že v teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených skutkových okolností, čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane žalobcu priestor na podanie nového návrhu, v ktorom boli doplnené skutkové, ako aj právne dôvody na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4.1. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a taktiež nepreukázal, že s predmetnými pozemkami hospodári. Skutočnosť, že žalobca hospodári na lesných pozemkoch, žalobca preukázal predložením Dohody o odovzdaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu medzi žalobcom a medzi SR- Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica zo dňa 25.05.2016. Žalobca následne od ďalších vlastníkov odkúpil ich spoluvlastnícke podiely. Ďalej žalobca v konaní predložil súdu listinný dôkaz - evidencia obhospodarovateľov lesa- oznámenie o zaevidovaní zmeny obhospodarovateľov lesných pozemkov, z ktorého jasne vyplýva, že žalobca je obhospodarovateľ a vlastník lesných pozemkov k.ú. M. K., k.ú. Z. od 21.05.2018 v celkovej výmere 46,1492 ha a teda aj vyššie uvedenej parcely zapísanej v k.ú. Z., parcela CKN parc. č. XXX/X a ďalšie, na ktoré sa žalobca do dnešného dňa nevie dostať v dôsledku neoprávneného konania zo strany žalovaného. Túto skutočnosť žalobca preukázal okrem iných dôkazov aj priznaním matky žalovaného v liste, ktorý mu bol adresovaný so žiadosťou o odpredaj iných pozemkov, ktoré nie sú predmetom konania, s tým, že v prípade vyhovenia matka žalovaného zabezpečí súhlas vlastníka Q. E. - žalovaného na bezproblémové užívanie poľnej cesty na jeho pozemku. Z uvedeného listinného dôkazu jasne vyplýva, že žalovaný neoprávnene zamedzil prístup na pozemky vo vlastníctve žalobcu a sprístupnenie danej prístupovej cesty podmieňuje odpredajom pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Týmto vzniká žalobcovi bezprostredná ujma - zásah do jeho vlastníckych práv a zároveň je tu aj osvedčenie existencie obavy z bezprostredne hroziacej ujmy - škoda na majetku v prípade živelnej pohromy alebo požiaru, keďže nie je možné sa na žalobcov pozemok dostať motorovými vozidlami. 4.2. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na pozemok existujú aj iné prístupové cesty, žalobca poznamenal, že o tejto skutočnosti žalovaný nepredložil jediný dôkaz. Jeho tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný predložil súdu Rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie o nevydaní súhlasu na výrub drevín v k.ú. Z., avšak tento listinný dôkaz svedčí len o tom, že žalobca sa už v marci 2020 domáhal svojich vlastníckych práv k žalovanému pozemku a žiadal o vydanie súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo lesa len preto, že si plánoval realizovať prístupovú cestu k jeho pozemku, ku ktorému mu žalovaný znemožnil prístup. Uvedená žiadosť bola žalobcovi zamietnutá len z toho dôvodu, že na ústnom pojednávaní sľúbil žalovaný, resp. jeho matka v právnom zastúpení, že zrealizujú spoločné stretnutie a dané skutočnosti medzi sebou vyriešia, čo sa však nestalo. Príslušný okresný úrad súhlas na výrub nedal aj z toho dôvodu, že sa jedná o mladé a zdravé porasty. Tento listinný dôkaz predložený zo strany žalovaného takisto preukázal, že nezákonný zásah do vlastníctva žalobcu už trval v marci 2020, hoci sa ho žalobca snažil riešiť všetkými zákonnými spôsobmi. Žalobca sa pridržiava svojho návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia a trvá na odvolacích dôvodoch a na odvolacom návrhu. 5. Žalovaný taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a opakovane uviedol, že v preskúmavanej veci prvoinštančný súd správne konštatoval totožnosť veci nielen čo do predmetu, ale aj účastníkov. Nový návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Síce žalobca v rámci nového návrhu použil upravenú formuláciu petitu a doplnil označenie dôkazov, avšak aj napriek tomu, že nejde o absolútnu zhodu petitu, je potrebné nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť ako návrh na uloženie rovnakej povinnosti žalovanému. 5.1. Žalovaný tvrdí, že v danom prípade nemožno považovať za nové skutkové okolnosti fakt, že žalobca spolu s druhým návrhom na vydanie neodkladného opatrenia predložil aj dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže tieto dôkazy, ako vyplýva z časových okolností posudzovanej veci, mal žalobca k dispozícii už počas konania o jeho prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ich mal a mohol predložiť už v konaní o jeho prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný má za to, že v čase od rozhodovania prvoinštančného súdu o prvom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli nové skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť prekážku res iudicata. 5.2. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný neoprávnene zamedzil prístup na pozemky vo vlastníctve žalobcu a to kovovým zábradlím, toto tvrdenie žalobcu považujeme za zavádzajúce. Žalovaný je väčšinovým vlastníkom pozemku parcely č. XXX/X k.ú. Z. a z tohto dôvodu rozhodol a oprávnene čiastočne ohraničil tento pozemok kovovým zábradlím. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku a preto sa žalovaný nedopúšťa neoprávneného konania, keď si kovovým zábradlím ohraničil tento pozemok. Taktiež nie je pravdivé žalobcovo tvrdenie, že má obavu z bezprostredne hroziacej ujmy v prípade živelnej pohromy alebo požiaru z dôvodu, že nie je možné sa na jeho pozemok dostať motorovými vozidlami. Podľa tvrdenia žalovaného v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové komunikácie k žalobcovým pozemkom, ktoré môže využívať a aj reálne využíva. Svoje tvrdenie žalovaný podložil satelitnou snímkou, na ktorej sú vyznačené aj iné prístupové komunikácie ako "Varianta 1" štátnou a obecnou a následne poľnou/lesnou cestou k žalobcovým pozemkom od obce M. K. a "Varianta 2" poľnou/lesnou cestou od obce Z., časť D.. Žalovaný zhrnul voje stanovisko konštatovaním, že žalobca v konaní tvrdí skutočnosti, ktoré sú nepravdivé a účelovo zamlčuje skutočnosti rozhodujúce pre skutkové posúdenie celého prípadu. 6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP (ďalej „odvolací súd“, alebo „krajský súd“), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1, 2 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj taký nesprávny postup súdu, kedy v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci konanie zastavil bez toho, aby sa vecou samou meritórne zaoberal, ktorým postupom súd odňal stranám sporu možnosť riadne konať pred súdom a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Takouto vadou je postihnuté aj odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu. 11. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/23/2020, je zrejmé, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný dňom 23.07.2020, po tom, čo jeho predošlý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný dňa 17.06.2020, bol uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/23/2020-16 zo dňa 25.06.2020 zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.07.2020. Súd prvej inštancie konanie o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu procesnej prekážky res iudicatae podľa § 161 ods. 1 a CSP keď mal za to (odsek 9. odôvodenia uznesenia), že „sa jedná o totožné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia voči totožnému žalovanému. Okrem odlišného dátumu vyhotovenia oboch návrhov je zrejmé, že navrhovateľ v rámci nového návrhu v petite použil upravenú formuláciu a uviedol: „… po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku registra E …“, oproti predchádzajúcemu zneniu: „… po časti pozemku parcely registra E …“. V novom návrhu doplnil označenie dôkazov (dôkaz č. 5 - č. 9). Uvedené podľa súdu nemá žiadny vplyv na záver, že ide o prekážku res iudicatae. Aj keď nejde o absolútnu zhodu petitu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 24. 07. 2020 je potrebné posúdiť ako návrh na uloženie rovnakej povinnosti žalovanému (bez ohľadu na formuláciu). Podstatné bolo návrh posudzovať výlučne vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci a prípadnú zmenu, ktorá je jediná významná z hľadiska § 329 ods. 3 CSP pre posúdenie prekážky rei iudicatae.“ 12. Konštatovaním odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd konanie zastavil a prekážku rei iudicatae videl v tom, že ide o totožné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúce voči totožnému žalovanému a okrem odlišného dátumu vyhotovenia oboch návrhov okresný súd videl rozdiel len v petite použitia upravenej formulácie, keď žalobca uviedol: „… po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku registra E …“, oproti predchádzajúcemu zneniu: „… po časti pozemku parcely registra E …“ a v novom návrhu doplnil označenie dôkazov (dôkaz č. 5 - č. 9). Naproti tomu žalobca v odvolaní tvrdí, že nejde o totožnosť oboch návrhov ani po obsahovej, ani po právnej stránke, pričom zdôraznil, že nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaný voči tým istým účastníkom, nakoľko prvý návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeroval aj voči neznámemu vlastníkovi, zastúpeného SPF, ako žalovanému 2/, avšak žalobca po zvážení právnych skutočností už tohto do nového návrhu neoznačil za pasívne legitimovaného. Odvolateľ ďalej argumentoval, že z nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, že nejde o totožný návrh ani po obsahovej stránke, pretože okrem toho, že je podaný len voči jednému žalovanému, žalobca doplnil skutkové okolnosti k vydaniu neodkladného opatrenia a to konkrétne na strane 2 v bode 1., kde žalobca dopĺňa skutkové okolnosti ohľadne svojej osoby a preukázania svojej aktívnej legitimácie na podanie daného návrhu, takisto doplnil skutkový stav o nové tvrdenie na strane 3 bod 4., z ktorého vyplýva, že žalovaný zamedzil prístup na pozemky žalobcu kovovým zábradlím, čo vidno aj z priloženej fotodokumentácie, ktorá nebola súčasťou prvého návrhu. Žalobca takisto doplnil právne dôvody, na základe ktorých sa domáha predmetného opatrenia, ktoré sú doplnené na strane 4 a 5. Samotný petit predmetného návrhu je zmenený, nakoľko smeruje len voči jednému žalovanému a zároveň je v novom petite bližšie špecifikovaný žalovaný pozemok. 13. Prekážka res iudicata je daná, ak na súde už v čase podania návrhu bolo prejednané a právoplatne rozhodnuté konanie v skutkovo totožnej veci, teda veci, ktorá má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania (skutkový a právny základ uplatneného nároku) a sú tu dané rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa návrh odvodzuje. 14. Odvolací súd preskúmaním veci, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolacích námietok, ako aj berúc do úvahy obsah vyjadrení žalovaného k argumentom žalobcu a najmä po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/23/2020, konštatuje dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu. 15. Ako už bolo vyššie konštatované, o totožnosť veci ide v prípade, ak je založená na rovnakom skutkovom aj právnom základe, je daný rovnaký predmet konania, ale najmä, ak je zhoda strán sporu, teda vec sa týka rovnakých účastníkov konania. Odvolací súd potom zdôrazňuje, že minimálne posledná požiadavka pre to, aby bolo možné konštatovať totožnosť oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (pôvodného vedeného pod sp. zn. 2C/23/2020 zo dňa 17.06.2020 - ďalej „pôvodný návrh“, ako aj nového v konaní sp. zn. 11C/23/2020 zo dňa 23.07.2020 - ďalej „nový návrh“), nie je daná, nakoľko pôvodný návrh totožného žalobcu smeroval voči inému okruhu pasívne legitimovaných subjektov, keď žalobca svoj návrh smeroval voči žalovanému 1/ - súčasnému žalovanému, no aj voči žalovanému 2/, ktorého označil ako : S. Z. (N. ž. Z. rod. Z.), zast.: Slovenský pozemkový fond Bratislava Búdkova 36, 817 47 Bratislava 11, IČO : 17335345. Došlo tak k zmene pasívnej legitimácie a žalobca sa domáhal v novom návrhu nariadenia neodkladného opatrenia v porovnaní s pôvodným návrhom voči inému okruhu nositeľov subjektívnej povinnosti, ktorá im mala byť v zmysle petitov uložená. Už len z tohto dôvodu by tvrdenie o totožnosti oboch návrhov a totožnosti veci neobstálo. Okrem tohto zásadného rozdielu v okruhu pasívne legitimovaných subjektov je porovnaním oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmá zmena aj v skutkových tvrdeniach, konkrétne, na str. 2 nového návrhu v časti opísania skutkového stavu v bode 1. je uvedené : „Navrhovateľ je, okrem iných, výlučným vlastníkom pozemkov v k.ú. Z. zapísané na LV č. XXXX parcely registra “C“ parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 220625m2...“, ktorá skutočnosť v pôvodnom návrhu úplne absentuje, toto parcelné číslo o tejto výmere sa v pôvodnom návrhu nevyskytuje vôbec. Taktiež do nového návrhu žalobca doplniť skutkové tvrdenie, preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu, ako aj skutkové tvrdenie vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to: „Skutočnosť, že navrhovateľ hospodári na lesných pozemkoch preukazujeme Dohodou o odovzdaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a medzi SR- Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica zo dňa 25.05.2016. Postupne navrhovateľ od ďalších vlastníkov uvedených v predmetnej Dohode , odkúpil spoluvlastnícke podiely. Ďalej predkladáme súdu listinný dôkaz - evidencia obhospodarovateľov lesa - oznámenie o zaevidovaní zmeny obhospodarovateľov lesných pozemkov, z ktorého jasne vyplýva, že navrhovateľ je obhospodarovateľ a vlastník lesných pozemkov v k.ú. M. K. , k.ú. Z. od 21.05.2018 v celkovej výmere 46,1492ha a teda aj vyššie uvedenej parcely zapísanej v k.ú. Z. parcela CKN parc.č. XXX/X a ďalšie , na ktoré sa navrhovateľ nevie dostať v dôsledku neoprávneného konania zo strany odporcu.“ V ďalšom texte je zrejmé doplnenie nového návrhu o označenie (okrem uvedených aj ďalších dôkazov) uvádzaných žalobcom na podporu svojho skutkového tvrdenia a to v bode 4 na strane 3 nového návrhu: „Súdu na preukázanie našich tvrdení predkladáme fotografie , kde zreteľne vidno, ako odporca zamedzil prístup na parcely vo vlastníctve navrhovateľa ukotvením kovového zábradlia a rozoraním poľnej prístupovej cesty.“ Označenie nového dôkazu vyplýva aj z bodu 5. nového návrhu : „Z uvedeného listinného dôkazu takisto jasne vyplýva , že odporca neoprávnene zamedzil prístup na pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú špecifikované v bode 1. a sprístupnenie danej prístupovej cesty podmieňuje odpredajom pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa.“ Žalobca v novom návrhu označil nové dôkazy, na ktoré sa pri skutkovom tvrdení odvoláva a aj ich spolu s návrhom predložil : Dôkaz č. 5: Fotografie z obhliadky, Dôkaz č. 6: Geometrický plán zo dňa 12.07.2017 číslo 190/2017, Dôkaz č. 7: Dohoda o odovzdaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu zo dňa 25.05.2016, Dôkaz č. 8: Evidencia obhospodarovateľov lesa zo dňa 23.05.2018 a napokon Dôkaz č. 9: Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní č. N 46/2017, Nz 54562/2017, V2025/2017 zo dňa 04.01.2017. V novom návrhu je taktiež celkom zjavne rozsiahlejšie a podrobnejšie popísanie právneho stavu (str. 4 a 5) a právne zdôvodnenie nového návrhu. Zmena vyplýva aj z porovnania oboch petitov a to pôvodného, ako aj nového a to najmä, pokiaľ sa aj v znení petitu odzrkadlila zmenená pasívna legitimácia povinných subjektov, voči ktorým sa žalobca svojimi návrhmi domáhal uloženia určitých konkretizovaných povinností neodkladným opatrením, keď pôvodný petit smeroval voči dvom pasívne legitimovaným povinným subjektom, pričom nový petit znie : „Súd ukladá odporcovi Q. E. , nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, F. povinnosť umožniť navrhovateľovi P.. T. D. , nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 5, XXXXX Z. prístup na pozemok parcely registra “C“ na LV č. XXXX parc. č. XXX/X trvale trávny porast o výmere 10144 m2 nachádzajúceho sa v k.ú Z. , obec Z. ,okres N. E. za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku parcely registra “E“ parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. Z. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci žaloby o zriadenie vecného bremena.“ 16. Porovnaním oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho skutkových tvrdeniach, v označení dôkazov preukazujúcich skutkové tvrdenia, v právnych tvrdeniach, v určení petitu, no najmä porovnaním strán sporu a to v označení okruhu pasívne legitimovaných subjektov, je potom zrejmé, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že ide v konaní o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o totožnú vec s pôvodným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcu sa tých istých účastníkov a konštatovanie, že je daná prekážku res iudicatae, nezodpovedá obsahu spisu sp. zn. 11C/23/2020 a sp. zn. 2C/23/2020 a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania, je tak vecne nesprávne. 17. Odvolací súd tak po tom, ako konštatoval nesprávne právne posúdenie veci ohľadom zastavenia konania pre prekážku postupu súdu res iudicatae, bez toho, aby po vecnej stránke skúmal dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zastavením konania súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, pričom v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania tento nedostatok nemožno odstrániť v odvolacom konaní. Odvolací súd následne vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a po posúdení zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia na nové vecné rozhodnutie. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).