Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/19/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201215 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220201215.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: P.. T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. X, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Zuzanou Šimovou, LL.M., so sídlom 984 01 Lučenec, M. Rázusa 32, proti žalovanému: Z.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., D. XX/X, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Landl & Co., advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Rázusova 47/4825, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 11C/23/2020-114 zo dňa 23.12.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/23/2020-114 zo dňa 23.12.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup na pozemok vedený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 10.144 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres N. E. za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcele registra „E“, parc. č. XXX/X v katastrálnom území Z., obec Z., okres N. E., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci žaloby o zriadenie vecného bremena a výrokom II. uznesenia uložil súd žalobcovi povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena. 1. 1. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, ako výlučný vlastník dotknutých špecifikovaných nehnuteľností, sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť mu prístup na špecifikovaný pozemok za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na špecifikovanom pozemku žalovaného. Svoj návrh zdôvodnil tým, že pozemky žalobcu ležia tesne za usadlosťou Ponod vedenej na pozemku parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX parc. reg. „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve pod B1 A. E. a P. E. v podiele 1, pod B2 P. E. v podiele 1. Poukázal na to, že medzi ním a P. E., došlo dňa 12. 12. 2017 k Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní č. N 46/2017, Nz 54562/2017, V2025/2017 zo dňa 04. 01. 2017, na podklade vypracovaného geometrického plánu pripojeného k návrhu. Účelom dohody bolo predísť sporom o užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve medzi ním a P. E., matkou žalovaného. Na základe rozsiahlej deľby nemali v budúcnosti vznikať žiadne susedské spory. Žalobca uviedol, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá ležala na pozemku parc. reg. „E“ parc. č. XXX/X trvale trávnatý porast o výmere 96.280 m2 na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného a táto poľná cesta bola jediný možný prístup na nehnuteľnosti žalobcu, iný prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, vzhľadom na členitosť terénu (strmý svah), nie je. Poľnú cestu žalobca využíval viac ako 10 rokov bez akéhokoľvek narušenia od pôvodných vlastníkov. Terajší vlastník parc. č. XXX/X v podiele 7/8 - žalovaný - postupne skúpil podiely ostatných spoluvlastníkov a v roku 2019 mu zamedzil prístup po poľnej ceste k jeho pozemkom. Na začiatok poľnej cesty dal kovové zábradlie, poľnú cestu rozoral, čím mu znemožnil akýkoľvek prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že okrem vyššie označených pozemkov vlastní rozsiahly lesný pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X o výmere 220.625 m2 v podiele 1/1, pričom v lese je potrebné podľa plánu starostlivosti o les hospodáriť, mať k lesu prístup aj v prípade požiaru, resp. inej živelnej pohromy, čo je v súčasnej dobe znemožnené postupom žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez akýchkoľvek vážnych dôvodov zničil prístupovú cestu na pozemky v jeho vlastníctve a jej sprístupnenie podmienil odpredajom pozemkov žalobcu. Cieľom žalovaného je prinútiť ho, aby sa vzdal časti svojho majetku pre P. E.- matku žalovaného. Hrozí mu bezprostredná majetková ujma, pretože nemôže hospodáriť na svojich poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a zároveň hrozí všeobecné ohrozenie v prípade živelnej pohromy alebo požiaru. 1.2. Súd prvej inštancie preskúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a konštatoval existenciu dôvodov na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Súd mal z evidencie v katastri nehnuteľností preukázané vlastnícke vzťahy strán k dotknutým nehnuteľnostiam a konštatoval, že medzi stranami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, existuje právny vzťah, ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti vlastníkov pozemkov, pričom meritórne usporiadanie právnych pomerov k nehnuteľnostiam bude predmetom konania vo veci samej. Následne súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca v návrhu pripojenými listinami v potrebnej miere osvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku. Z predložených listín vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely registra CKN, parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10144 m2, zároveň je obhospodarovateľ a vlastník lesných pozemkov v k. ú. M. K. a k. ú. Z. o celkovej výmere 46,1492 ha vrátane CKN parcely, parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 220625 m2 a CKN parcely parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 2360 m2. Záznamy podľa katastrálnej mapy a Geometrického plánu č. 190/2017 zo dňa 12. 07. 2017 potvrdzujú, že návrhom špecifikované pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v blízkosti usadlosti Ponod, ktorá sa nachádza na CKN parcele p. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a P. E. (matky žalovaného). Z mapových podkladov ďalej vyplýva, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a je situovaná na EKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 96 280 m2 vedenej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, ktorá vedie k pozemku žalobcu parcela CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10144 m2. Dlhodobo (po dobu viac ako 10 rokov) do roku 2019 žalobcom bola nerušene využívaná na prístup k pozemkom žalobcu. 1.3. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch uznesenia konštatoval, že narušenie zaužívaných pomerov a bezodkladnosť úpravy pomerov je zjavná vzhľadom na situáciu pozemkových nehnuteľností vo vlastníctve sporných strán tým, že žalovaný zamedzil jediný prístup po poľnej ceste situovanej na EKN parc. č. XXX/X a žalobcovi znemožnil prístup k jeho pozemku a nadväzne aj k susediacim lesným pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný nekonal v súlade s právom, pretože ohraničenie svojho pozemku uskutočnil v mieste prístupovej poľnej komunikácie, ktorá ako jediná žalobcovi garantovala možnosť realizovať svoje vlastnícke oprávnenia a uvedenú možnosť žalobcovi vedome zmaril. Postoj žalovaného bol neoprávnený, pretože výkon vlastníckeho práva žalovaný nemôže realizovať na úkor práv iného vlastníka (žalovaného), ktoré požíva rovnakú právnu ochranu. Uvedené mal súd osvedčené z pripojenej fotodokumentácie žalobcu, kde je zreteľný taký stav, že prístup po poľnej ceste k pozemkom žalobcu bol zamedzený umiestnením kovového zábradlia na začiatku cesty a rozoraním poľnej cesty. Komunikácia po poľnej ceste predstavovala jediný reálny a možný prístup k žalovanej nehnuteľnosti. Zhodne tiež ostatné listiny dosvedčujú, že žalobca skutočne nemá k dispozícii iný prístup k pozemkovým nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve. Uvedený stav trvá od marca 2020, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie OU-VK-OSZP-2020/003313-008 zo dňa 18. 06. 2020, kedy žalobca žiadal o vydanie súhlasu na výrub drevín na pozemku CKN parc. č. XXX/X práve z toho dôvodu, aby si vytvoril prístupovú cestu cez lesný porast k žalovanému pozemku, pretože mal znemožnený jediný prístup k pozemku cez pôvodnú poľnú cestu. Fakt, že chýba ďalšia prístupová alternatíva k žalovanej nehnuteľnosti dosvedčuje taktiež list zo dňa 30. 04. 2019 adresovaný žalobcovi P. E. (matkou žalovaného), ktorým žalobcovi bol predložený návrh vyporiadania spoločných pozemkov. Návrh priorizuje vynechanie okrajovej časti EKN parc. č.XXX/X z poľnohospodárskej činnosti žalovaného, uvedomujúc si zjavne zmienený hendikep na strane žalobcu, aby v prospech žalobcu bolo zabezpečené bezproblémové využitie parcely ako komunikácie resp. prístupovej cesty za účelom zvozu drevnej hmoty. Predložené riešenie bolo podmienené súhlasom žalobcu s vyporiadaním spoluvlastníctva špecifikovaných pozemkov v prospech P. E. za odplatu alebo výmenou ostatných spoluvlastníckych podielov. 1.4. V ďalších bodoch odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ súd zriaďuje (aj keď len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremeno, konkrétne právo prechodu a prejazdu cez pozemok, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej mape, prípadne vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Následne potom aj súd vyhodnotil, že vychádzajúc z usporiadania vlastníctva pozemkov na podklade Dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 12. 02. 2017 osvedčenej Notárskou zápisnicou č. N 46/2017, Nz 54562/2017 spísanou notárom JUDr. Jánom Šimovom vo Veľkom Krtíši medzi žalobcom a Ildikó Krnáčovu, z geometrického plánu č. 190/2017 a mapových podkladov pozemkov CKN parc. č. XXX/X a EKN parc. č. XXX/X podľa katastra (č. l.24) vyplýva, že žalobca konkrétne určil časť parcely EKN parc. č. XXX/X, ktorej sa navrhovaný odlišný právny režim týka. Nejde tak o využívanie ľubovoľnej časti dotknutej parcely, ale o dočasné využitie presne vymedzenej časti parcely, resp. pôvodnej poľnej cesty, ktorá uvedenému účelu dlhodobo slúžila v minulosti do roku 2019 až do zmeny vlastníckych pomerov. Uvedené potvrdzuje katastrálna mapka, v ktorej je vyznačená konkrétna línia poľnej cesty. 1.5. Ohľadom námietky žalovaného o existencii aj ďalších prístupových ciest pre žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil, že varianty č. 1 a č. 2, znázornené žalovaným na satelitnej snímke, nie sú v zhode s podkladom podľa katastrálnej mapy a nezodpovedajú rozloženiu a zákresu parciel ani podľa geometrického plánu č. 190/2017. Vyznačené verzie prístupových ciest neberú do úvahy reliéf a členitosť terénu, hranice jednotlivých pozemkov, neoznačujú parcelnými číslami, čím nie sú dostatočne určité. Nie je vôbec zrejmé, cez ktoré konkrétne pozemky vyznačená prístupová komunikácia vlastne prebieha. Pritom podľa satelitnej snímky sa javí, že označené cesty smerujú k iným ako žalovaným nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu nemožno objektívne hovoriť o reálnej prístupovej ceste k žalovanej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že dočasná úprava nariadená žalovanému spočívajúca v povinnosti „umožniť prístup“ na pozemok CKN parc. č. XXX/X po pôvodnej poľnej ceste na pozemky EKN parc. č. XXX/X žalovaným bude dosiahnutá tým, že žalovaný odstráni ohraničenie, ktoré vykonal na parc. č. XXX/X na začiatku poľnej cesty a súčasne vynechaním okrajovej časti označenej parcely EKN parc. č. XXX/X zo svojej poľnohospodárskej činnosti, čím zabezpečí jej sprístupnenie na pôvodný účel prístupovej komunikácie k pozemku, aby žalobcovi bol umožnený prechod a prejazd motorovým vozidlami po tejto ceste. Uvedené je v súlade so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a nepredstavuje nedôvodné či neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Naopak, v súčasnosti existujúci stav výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke práva žalobcu tým, že mu zabraňuje v príjazde k svojim nehnuteľnostiam a zároveň mu znemožňuje riadny a primeraný výkon hospodárskej činnosti a zabezpečenie starostlivosti o les, vrátane zásahu hasičskej služby v prípade požiaru a zásah za účelom ochrany zdravia osôb a majetku, čím žalobcovi hrozí bezprostredný vznik škody. Súd na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, preto podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu a podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcovi súčasne uložil, aby v lehote 30 dní podal na súd žalobu, ktorou sa bude domáhať zriadenia práva vecného bremena voči žalovanému spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami po pozemku žalovaného. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude podaná zo strany žalobcu žaloba vo veci samej, o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a uznesenie považuje v celom rozsahu za nesprávne a nezákonné a to z dôvodov, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy; nedostatočne zistil skutkový stav; uznesenie je vecne nesprávne, odporuje objektívnej realite a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval platné právo. 2.1. Odvolateľ v prvom rade namietal správnosť výroku v znení, ako vyplýva z uznesenia, pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku jasne a výslovne upravil účel prístupu žalobcu na žalobcov pozemok za účelom „prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste“ na žalovaného pozemku. Takýto výrok je nezmyselný z dôvodov, že žalovaný nikdy nebránil žalobcovi vo vstupe na žalobcov pozemok, t.j. na pozemok na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 10.144 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres N. E.. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal súd poskytovať ochranu žalobcovi pred údajným konaním žalovaného, ktorého sa žalovaný nikdy nedopustil. Taktiež žalovaný namieta, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal žalobca prechádzať a jazdiť motorovými vozidlami po pozemku žalovaného, keďže neexistuje akýkoľvek právny titul a hospodársko-ekonomický dôvod žalobcu na „jazdenie po pozemkoch žalovaného“. Podľa výroku uznesenia má žalovaný umožniť vstup žalobcovi na žalobcov pozemok (v čom mu žalovaný nikdy a nijako nebránil) aby následne žalobca mohol jazdiť motorovými vozidlami po žalovaného pozemku (to je výslovný účel, kvôli ktorému je žalovanému povinnosť uložená). Žalovaného pozemok je poľnohospodárskou pôdou, nie je komunikáciou pre motorového vozidlá a neexistuje pre takúto povinnosť žalovaného žiadny právny, ani logický, či hospodársky dôvod. Absentuje akýkoľvek zmysel, pre ktorý by malo byť vydané uznesenie a ak žalobca napriek tomuto takto nezmyselný návrh na súd podal, bolo úlohou súdu takto nezmyselný návrh zamietnuť. 2.2. Samotný výrok podľa názoru žalovaného však nijakým spôsobom nekorešponduje s ďalším obsahom uznesenie, t.j. jeho odôvodnením. Z obsahu odôvodnenia totiž zrejmým spôsobom vyplýva, že sa v ňom rozoberá a skúma otázka umožnenia prístupu/prejazdu žalobcu cez žalovaného pozemok, za účelom vstupu na žalobcov pozemok. Takéhoto uznesenia/výroku sa však žalobca nedomáhal a takýto výrok ani súd v uznesení nevyriekol. Preto výrok uznesenia nemá žiadnu oporu v odôvodnení. Podstatné však je, že podľa tvrdenia odvolateľa na žalovaného pozemku sa žiadna pôvodná poľná cesta nenachádza, ani nenachádzala a ani nie je zakreslená v žiadnej katastrálnej mape. Ako dôkaz žalovaný pripojil k odvolaniu print-screen (t.j. zachytenie obrazovky monitora pri zobrazení údajov) z portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR bez dodatočnej legendy (t.j. stav údajov portálu) a print- screen z portálu so žalovaným doplnenou legendou (popisom objektov) pre lepšiu názornosť a možnosť odkazovať v texte tohto odvolania na prílohy. V následnom texte odvolania žalovaný podrobne popisuje snímky žalovaného pozemkov, žalobcov pozemok, taktiež stavby nachádzajúce sa v teréne (domy 1 a domy 2). Ďalšia príloha k odvolaniu je tzv. ortho-foto mapa, ktorá na grafický základ satelitnej snímky (ktorá zobrazuje reálny stav) premieta údaje katastra/geodézie a umožňuje určiť vzťah konkrétnych terénnych prvkov vo vzťahu ku geodetickým dátam (hranice a body). Prílohy odvolania dokazujú, že v teréne sa nenachádza žiadny poľná cesta, ktorá by viedla po žalovaného pozemku a viedla alebo ústila na žalobcov pozemok alebo umožňovala vstup motorovými vozidlami naň. Taktiež z príloh odvolania zároveň vyplýva, že takáto cesta ani nie je (a ani nebola) zakreslená v žiadnej katastrálnej mape. Výrok uznesenia teda zrejmým spôsobom odporuje objektívnej realite, nakoľko judikuje objektívne nevykonateľnú činnosť (ak nie je cesta, nie je možné po neexistujúcej ceste prechádzať). 2.3. V ďalšom bode odvolania žalovaný zdôraznil, že jeho dotknutý pozemok je zahrnutý do užívateľského celku poľnohospodárskej pôdy č. 4802/2, kultúra OP (t.j. orná pôda v zmysle METODICKÝ POKYN MINISTERSTVA PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR č. 387/2012-550). Tento celok obhospodaruje, užíva a zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany poľnohospodárskej a ornej pôdy. Povinnosti na úseku ochrany pôdy určuje najmä zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Zákon ukladá rozsiahle povinnosti, okrem iného povinnosť vlastníka zachovať výmeru poľnohospodárskej pôdu, jej vlastnosti a produkčné vlastnosti, ochranu pred zhutnením, ochranu pred eróziou, a mnohé iné. Umožniť žalobcovi vstup na pôdu, ktorá je súčasťou užívateľského celku ornej pôdy pre účel „prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste“, pričom takáto cesta nejestvuje a jazdenie po ornej pôde, nenapĺňa účel poľnohospodárskeho využitia a poľnohospodárskej ochrany tejto pôdy a bolo by v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Nepochybne by totiž došlo k zníženiu výmery (vyjazdenie koľají), k zníženiu produkčnej kapacity, k nežiaducemu zhutneniu pôdy a pod. Dochádza tak k právne absurdnému stavu, kedy súd vydaním uznesenia núti žalovaného voliť medzi dvomi zlami: alebo porušovať zákon, alebo porušovať uznesenie súdu. 2.4. Odvolateľ namieta ďalej, že neodkladným opatrením nie je možné nariadiť tak výrazný zásah do jestvujúceho stavu, ktorý by spočíval v odstránení 5 rokov jestvujúceho, do zeme zabudovaného zábradlia (zábradlie bolo na pozemku žalovaného inštalované v rokoch 2015-2016). Práva a povinnosti účastníkov konania musí určovať výrok rozhodnutia, čo v tomto prípade nie je splnené. Je neprípustné, aby súd v odôvodnení rozhodnutia uvádzal povinnosti strán, resp. konanie, ktoré je účastník povinný vykonať a takáto povinnosť by nemala základ a svoje výslovne zakotvenie vo výroku rozhodnutia. Ďalej odvolateľ polemizuje s odôvodnením uznesenia v bode 26., v ktorom a súd uvádza, že pokiaľ zriaďuje (aj keď len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej mape, prípadne vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Toto konštatovanie súdu je absolútne správne, avšak súd ho v uznesení nerešpektuje a sám koná v rozpore s týmto konštatovaním. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že vo výrokovej časti rozhodnutia sa žiadnym spôsobom neidentifikuje dráha, po ktorej by mal žalobca svoje prípadné právo prejazdu cez pozemok žalovaného realizovať a ani sám žalovaný vo svojom návrhu nijako údajnú cestu nezakreslil, neoznačil. Pokiaľ súd konštatuje nutnosť zakreslenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na katastrálnej mape, v tomto prípade žiadne takéto zakreslenie nebolo žalobcom predložené, ani v návrhu tvrdené, ani reálne neexistuje. Takáto vnútorná rozpornosť uznesenia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti mám za to, že Uznesenie je v rozpore s platným právom, je v rozpore s objektívnou realitou, je nevykonateľné a teda je nezákonné. 2.5. V ďalšom bode rozsiahleho odvolania sa žalovaný vyjadruje k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov a považuje za hrubo zarážajúce tvrdenie súdu v odôvodnení uznesenia v bode 24, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že z mapových podkladov mu vyplýva, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a je situovaná na EKN parc. č. 589/2 trvalý trávny porast o výmere 96 280 m2 vedenej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, ktorá vedie k pozemku žalobcu parcela CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10144 m2. Žalobca predložil ako jediný mapový podklad, na tomto nie je žiadna cesta, ako ju uvádza súd, zakreslená. Žiadna taká cesta, ako ju opisuje súd, v žiadnej katastrálnej mape zakreslená nie je. Toto tvrdenie súdu v bode 24. odôvodnenia je základným východiskom celého rozhodnutia, je predpokladom ďalších záverov súdu a pritom je nepravdivé a rozpore s mapovými podkladmi predloženými samotnými žalobcom, ako aj predloženými žalovaným. Preto už tento samotný fakt je dostatočným argumentom pre konštatovanie, že uznesenie je založené na nesprávne vykonanom dokazovaní, čo viedlo k nesprávnym zisteniam súdu a je vecne nesprávne a teda aj nezákonné. Odvolateľovi taktiež nie je zrejmé, ako sa konajúci súd vyporiadal s aplikáciou zákona o ochrane pôdy. Uznesenie spôsobuje neprimeranú ujmu na právach žalovaného, kedy ak by žalovaný plnil uznesenie, nevyhnutne poruší zákon. 2.6. Nie je správne ani konštatovanie súdu v odôvodnení uznesenia v bode 25., pretože pokiaľ je žalovaný väčšinovým vlastníkom pozemku parcely č. 589/2 k.ú. Muľa, z tohto dôvodu sa rozhodol a oprávnene čiastočne ohraničil svoj pozemok kovovým zábradlím. Tvrdenie súdu, že žalovaný nekonal v súlade s právom, pretože ohraničenie svojho pozemku uskutočnil v mieste prístupovej poľnej komunikácie, je nesprávne a taktiež zavádzajúce, čo je možno vidieť z priloženej fotodokumentácie k odvolaniu. Žalovaný síce ohraničil svoj vlastný pozemok, ale žiadnym spôsobom neznemožnil vstup na pozemok žalovaného. Žalovaný v danom mieste dodnes vstupuje za účelom výkonu poľnohospodárskej činnosti na svoj pozemok a zároveň platí, že žalobca nie je vlastníkom žalovaného pozemku a preto sa žalovaný nedopúšťa neoprávneného konania, keď si kovovým zábradlím ohraničil na určitom úseku pozemok pred vstupmi neoprávnených osôb. Existencia vyfotografovaného segmentu zábradlia nemá žiadnu relevanciu pre rozhodovanie v tejto veci a žalobca len zneužil túto fotografiu na navodenie nesprávneho dojmu na strane súdu. Z pripojenej fotodokumentácie k návrhu nie je možné, aby súd dostatočne vyhodnotil, že kovovým zábradlím bol zamedzený jediný reálny a možný prístup k pozemku žalobcu a preto považujeme za nesprávne tvrdenie, že žalovaný vedome zmaril žalobcovi možnosť realizovať svoje vlastnícke oprávnenia. Žalovaný tvrdí, že v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové komunikácie k pozemku žalobcu, ktoré môže využívať a aj reálne využíva, napríklad cez parcely v k.ú Z. reg. E č. XXX, reg. E č. XXX, reg. E č. XXX, reg. E č. XXX a na žalobcov pozemok. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje rozhodnutím OÚ VK pre výrub drevín, už v tomto konaní žalovaný argumentoval, že na povolenie výrubu drevín nie je dôvod, nakoľko to nie je v záujme ochrany krajiny a prírody a lesného hospodárstva, ale ide len o neprimerané uprednostňovanie ekonomických záujmov žalobcu. V konaní OÚ VK nebola zistená absencia inej prístupovej ceny na pozemky žalobcu a súhlas na výrub drevín žalobcovi vydaný nebol. Žalovaný tvrdí, že na svoj pozemok sa vie žalobca dostať priamo po svojich pozemkoch, a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. M. K. register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok. Všetky tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil návrh - list pani E. na vysporiadanie si spoluvlastníckych vzťahov medzi ňou a žalobcom, z ktorého jasne vyplýva neexistencia cesty, pričom súd ho považoval za nepriamy dôkaz o neoprávnenom zamedzení v jej využívaní. Aj toto konštatovanie súdu je teda v rozpore s realitou a konštruuje nepodloženú domnienku na ťarchu žalovaného. 2.7. Taktiež odvolateľ namieta bod 27. odôvodnenia uznesenia a nie je mu zrejmé, ako mohol súd spojiť dohodu o zrušení spoluvlastníctva, geometrický plán a mapu s tvrdením, že z týchto listín vyplýva dočasné využitie presne vymedzenej časti parcely, resp. pôvodnej poľnej cesty. Dohoda sa vôbec netýkala pozemku žalovaného, t.j. parcely reg. E č. XXX/X k.ú. Z., tento pozemok sa v dohode vôbec nespomína. Taktiež geometrický plán sa vôbec netýka pozemku žalovaného, tento pozemok sa v pláne nespomína, ani akékoľvek právo k nemu, ani nič iné s ním spojené. Taktiež ani na mapke, ktorá je súčasťou tohto geometrického plánu, nie je žiadna žalobcom tvrdená a súdom konštatovaná „pôvodná poľná cesta“ zakreslená. Mapa neobsahuje žiadnu líniu poľnej cesty, ktorá by išla cez pozemok žalovaného na pozemok žalobcu a napriek tomu toto súd tvrdí. Nie je možné, aby súd konštatoval, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyčítal údaje, ktoré v týchto listinách vôbec nie sú uvedené. Na mape nie je zakreslená žiadna „línia“ alebo „cesta“, ktorá by prechádza cez žalovaného pozemok. V južnej časti mapy sa nachádza prerušovaná čiara, ktorá však prechádza len cez časť žalovaného pozemku a nikam nepokračuje (končí na tomto pozemku) a ide o chodník, ako vyplýva z legendy značiek priamo uvedenej na ZBGIS portály. Išlo o chodník pre účely vstupu a pohybu na tejto samotnej parcele, nie pre prechod cez tento pozemok na ďalšie parcely. Súd bez náležitého skúmania predložených dôkazov, bez zohľadnenia skutočností, ktoré sa nedokazujú a bez zohľadnenia niektorých právnych noriem SR dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom odôvodňujú jeho tvrdenia a to i v prípade, ak dôkazy predložené samotným žalobcom dokazujú presný opak, než žalobca tvrdí. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd sa nezaoberal dostatočne otázkou, či došlo k splneniu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a či vôbec v predmetnom prípade je potrebné neodkladné opatrenie. Žalobca súdu nepredložil dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi stranami. Súd sa nezaoberal ani tým, či vôbec je daná bezprostredná hrozba škody/ujmy, ktoré žalobca odôvodnil len tým, že v dôsledku znemožnenia prístupu na pozemky nemôže hospodáriť (bez akéhokoľvek preukázania). Tvrdenia žalobcu sú ničím nepodložené a nachádzajúce sa výlučne v rovine domnienok a hypotéz, keďže znemožnený prístup na jeho pozemky žalobcovi nebol a preto môže s nimi hospodáriť a taktiež využívať iné prístupové komunikácie. Nebolo dokázané, že žalobcovi vznikla bezprostredná ujma - zásah do jeho vlastníckych práv. Žalobcovo tvrdenie, že má obavu z bezprostredne hroziacej ujmy v prípade živelnej pohromy alebo požiaru z dôvodu, že nie je možné sa na jeho pozemok dostať motorovými vozidlami je nepravdivé, nakoľko v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové komunikácie k žalobcovým pozemkom, ktoré môže využívať a aj reálne využíva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s výrokom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sa v plnom rozsahu stotožňuje a je toho názoru, že výrok je správny, zrozumiteľný, zákonný a dostatočne odôvodnený. Žalovaný tendenčne navádza dojem, že uvedený výrok nezodpovedá realite a nezodpovedá samotnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Žalovaný zrejme nesprávnym gramatickým výkladom dospel k svojmu záveru, keď konštatoval, že podľa uznesenia súdu má žalovaný umožniť vstup žalobcovi na žalobcov pozemok, aby následne žalobca mohol jazdiť motorovými vozidlami po pozemku žalovaného. Toto konštatovanie žalovaného je absolútne nezrozumiteľné .Na druhej strane, z predmetného odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný jasne pochopil správnosť a zmysel výroku súdu, akú povinnosť mu súd prvej inštancie uložil, nakoľko to sám odcitoval vo svojom odvolaní na strane 9 , čl. IV. v bode 2. 3.1. Žalobca uvádza, že žalovaný vo svojich podaniach, ako aj v odvolaní, neustále uvádza klamstvá o tom, že nikdy nebránil žalobcovi vo vstupe na jeho pozemky. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný bráni takémuto vstupu žalobcovi na svoj pozemok vsadením kovového zábradlia, čo aj sám v odvolaní uviedol. Žalobca uviedol, že dňa 12.01.2021 prechádzal za účelom lesných práv na svojom pozemku registra“C“ parc. č. XXX/X motorovým vozidlom cez časť pozemku parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného v 7/8 a to z dôvodu vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Následne v tento deň ho žalovaný napadol a zabránil mu v prejazde cez uvedenú časť pozemku žalovaného až do príchodu policajtov z Obvodného oddelenia PZ M. K.. Žalovaný vyskočil na motorové vozidlo žalobcu a následne žalobcu vytiahol zo sedadla vodiča a vzal mu násilím kľúče od auta (o tomto incidente sa vedie na Obvodnom oddelení PZ M. K. konanie). Následne žalovaný umiestnil na pozemok parcely č. XXX/X ďalšiu kovovú zátarasu, čo žalobca preukázal snímkou pripojenou k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného. Žalovaný takisto bráni bezproblémovému vstupu na pozemok žalobcu, ktorý ide cez časť parcely žalovaného parc.č. 589/2 zo severnej strany od X. M. K. na pozemok žalobcu parc.č. XXX/X. Zábrana pozostáva z drevenej závory opatrenej tabuľkou „Súkromný pozemok, vstup zakázaný“. Snímku taktiež pripojil k vyjadreniu. 3.2. Žalobca označil ako nepravdivé aj tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na pozemku žalovaného sa žiadna poľná cesta nenachádza a ani nenachádzala a že nie je zakreslená v žiadnej katastrálnej mape. Žalovaný dal do pozornosti tú skutočnosť, že uvedená parcela EKN zapísaná na LV č. XXX v k.ú. Z. č. XXX/X bola vždy vedená ako orná pôda, avšak po tomto pozemku viedla viac ako 30 rokov poľná cesta, príjazdová cesta na okolité parcely, ako aj na žalobcovu parcelu CKN zapísanú na LV č. XXXX parc.č. XXX/X, ktorú žalovaný označil ako chodník. Na snímke z katastrálnej mapy je časť tejto cesty vyznačená čiarkovanou trasou. Takisto predmetnú poľnú cestu využíval dlhé roky aj právny predchodca žalobcu za účelom vstupu na svoj pozemok. Na podrobnej satelitnej snímke je vidieť po uvedenej parcele stopy (koľaje) po prejazde ťažkých poľných mechanizmov. Na podporu svojich tvrdení predložil žalobca čestné prehlásenie Z. B., ako technicko-hospodárskeho pracovníka pôvodného Roľníckeho družstva Dolná Strehová, ktorý uviedol, že na pozemku parc. č. XXX/X bola poľná cesta, pričom uvedený pozemok pred zmenou majiteľov užívalo poľnohospodárske družstvo, následne KLAS, s.r.o., až po zmene vlastníkov prešiel daný pozemok do užívania žalovaného. Existenciu poľnej cesty tieto poľnohospodárske organizácie rešpektovali. Zároveň vyhlásil, že má vedomosti, že poľná cesta slúžila aj žalobcovi ako prejazd do jeho lesných pozemkov. Taktiež k vyjadreniu predložil žalovaný ako listinný dôkaz aj ďalšie čestné prehlásenie A. R., ktorý vlastnil nehnuteľnosti v lokalite S. a na svoju usadlosť chodil poľnou cestou, ktorá bola situovaná na pozemku parc. XXX/X minimálne 20 rokov. Roľnícke družstvo ako užívateľ pozemku parc.č. XXX/X rešpektovalo prístupovú cestu, nikdy ju nerozorali a táto poľná cesta slúžila aj iným osobám ako poľovníkom, rybárom, turistom a pod. 3.3. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že jazdenie po ornej pôde by bolo v rozpore so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane pôdy a jazdením by podľa neho došlo k zníženiu výmery, k zníženiu produkčnej kapacity a pod., žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Právo užívania žalovanej parcely za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami sa žalobca domáhal a to len v obmedzenej miere a v nevyhnutnom rozsahu. Zároveň sa domnieva, že žalovaný na tejto nepatrnej časti parcely, pôvodnej poľnej ceste, nehospodári, uvedenú časť parcely len zámerne pooral, aby tak znemožnil prístup žalobcovi na jeho parcely. V časti, kde sa žalobca domáha užívania pôvodnej poľnej cesty je táto situovaná po okraji pozemku parc. č. XXX/ X popri hraniciach s pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X. Takže tvrdenia žalovaného, že súd svojím rozhodnutím núti žalovaného porušovať citovaný zákon, neobstojí. Taktiež pokiaľ žalovaný uvádza, že neodkladným opatrením nie je možné nariadiť výrazný zásah do jestvujúceho stavu, ktorý by spočíval v odstránení 5 rokov jestvujúceho, do zeme zabudovaného zábradlia, žalobca sa s názorom žalovaného nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť, pretože zo žiadneho právneho ustanovenia nevyplýva časové ohraničenie akútnych zásahov do práv účastníka, ktorý sa domáha ochrany neodkladným opatrením. Je zrejmé, že takýto akútny stav u žalobcu trvá už dlhšiu dobu, žalovaný tento zásah do vlastníckych práv žalobcu stupňuje rôznymi inými aktivitami, napríklad tým, že znemožnil prístup na pozemok žalobcu namontovaním, resp. vsadením závory so značkou, o čom žalobca k vyjadreniu pripojil aj fotografiu. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že by vo výroku uznesenia chýbala špecifikácia pozemku, po ktorom má žalovaný umožniť žalobcovi prístup na žalobcov pozemok. Z výroku je zrejmé, že ide o parcelu EKN parc. č. XXX/X v k.ú. Z. a že ide o časť parcely, cez ktorú viedla pôvodná poľná cesta. Je zrejmé, že v základnom konaní bude prebiehať znalecké dokazovanie, kde bude potrebné na základe posudku a geometrického plánu presne zamerať dráhu, po ktorej bude zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po žalovanej parcele EKN č.XXX/X. Presná špecifikácia práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami bude súdom určená rozhodnutím o zriadení vecného bremena znaleckým posudkom. 3.4. V ďalšom texte vyjadrenia k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom doposiaľ nepreukázal, že by mu vznikala predmetným nariadením neodkladného opatrenia nejaká neprimeraná ujma, pretože žalovaný na jeho parcele nehospodári, len ju zámerne zoral, aby tým znemožnil žalobcovi prístup a prechod na pozemky žalobcu a na danom úseku uvedenú časť parcely žalovaný nevyužíva na poľnohospodársku výrobu. Naopak žalobcovi hrozí bezprostredná majetková ujma, pretože nemôže plnohodnotne hospodáriť na svojich poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a zároveň hrozí všeobecné ohrozenie v prípade živelnej pohromy alebo požiaru, keďže žalovaný nedodržiava súdom nariadené neodkladné opatrenie a naďalej bráni žalobcovi v bezproblémovom prístupe na pozemok. Žalovaný tak marí plnenie plánu o hospodárení v lesoch, čím hrozí bezprostredná majetková škoda na strane žalobcu. Žalobca ďalej poznamenal, že žalovaný svojvoľne, bez možnosti vyjadriť sa ďalšiemu spoluvlastníkovi, vsadil kovové zábradlie do zeme, čím porušil zákonné ustanovenie § 139 ods. 1 OZ. Minoritným spoluvlastníkom je neznámy vlastník Z. S. (N., žena Z. rod. Z.) v 1/8 v správe SPF. 3.5. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že v súčasnosti existujú aj iné prístupové komunikácie k pozemku žalobcu a poukázal na parcely v k.ú. Z. reg. “E“ č. XXX, XXX, XXX,XXX a takisto cez verejnú cestnú sieť obec M. K., cez parcely v k.ú. M. K. parcely registra „E“ parc.č. XXX/XXX, k.ú. Z. parcely registra “E“ parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X, žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že pokiaľ sa týka prístupovej cesty zo severnej strany od Obce M. K., na pozemku parc. č. XXX/X bola prístupová cesta zahradená drevenými zátarasmi a tabuľkou - súkromný pozemok, vstup zakázaný, teda na pozemok parc. č. XXX/X žalovaný zamedzil žalobcovi vstup. Ďalšou prístupovou cestou by mohla byť cesta po parcele č. XXX cez parcelu XXX/X vo vlastníctve žalobcu na parcelu č. XXX/X a XXX/X, pričom tieto pozemky sú pôvodne vedené ako pozemok parcela č. XXX. Žalobca sa domáhal súhlasu na výrub drevín na pozemku parc. č. XXX, avšak Okresný úrad N. E., odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím zo dňa 18.06.2020 č. OU-VK-OSZP-2020 /003313-008 nedal súhlas na výrub drevín žalobcovi a teda táto cesta nemôže byť prístupovou cestou, keďže ide o pozemok zarastený drevinami, ktoré nemožno vyrúbať. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, že písomnosť zo dňa 30.04.2019 adresovaná žalobcovi zo strany matky žalovaného, (de facto zo strany žalovaného), bola pre žalovaného legitímna ponuka a že z listu nevyplýva, že by žalovaný mal žalobcovi zamedzovať prístup na pozemky žalobcu, žalobca namietal, že uvedená písomnosť je ultimatívnym návrhom a nie legitímnou ponukou na vysporiadanie príjazdovej cesty (bezproblémového užívania parc.č. XXX/X.). Žalovaný by dal súhlas na užívanie pozemku parc.č. 589/2 ako príjazdovej cesty pre žalobcu v tom prípade, ak by žalobca predal pozemky parc.č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X pre P. E., matku žalovaného. Zo situačného nákresu je zrejmé, že ide o najlukratívnejšie pozemky vo vlastníctve žalobcu a žalobca v žiadnom prípade nemá záujem o ich predaj alebo výmenu za iné pozemky. Keďže na tento ultimatívny návrh žalobca nepristúpil, znemožnil žalovaný akýkoľvek prístup na pozemky žalobcu, z čoho je zrejmé, že žalovaný zamedzil prístupovú cestu po svojom pozemku, aby tým vymáhal od žalobcu plnenie požiadaviek podľa listu A.. F., advokáta zastupujúceho žalovaného a jeho matku, čo považuje žalobca za neetický a nemorálny prístup. 3.6. Žalobca zhrnul svoje vyjadrenie, s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením sa v plnej miere stotožňuje a má za to, že je správne, odôvodnené a zákonné. Súd správne zistil skutkové okolnosti a to, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti vlastníkov pozemkov. Takisto súd správne vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu, že narušenie zaužívaných pomerov strán a bezodkladnosť úpravy pomerov je zjavná, a to tým, že žalovaný zamedzil jediný bezproblémový prístup a to po pôvodnej poľnej ceste situovanej na EKN parc. č. XXX/X a žalobcovi tak znemožnil prístup k pozemku CKN parc.č. XXX/X a následne aj k susediacim lesným pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Má za to, že súd v súlade s objektívnou realitou vyhodnotil predložené dôkazy zo strany žalobcu, ako aj tú skutočnosť, že ide o dlhoročnú prístupovú cestu - poľnú cestu, ktorá je aj prerušovanou čiarou vyznačená na katastrálnej mape a geometrickom pláne. O tej skutočnosti svedčí aj Rozhodnutie Okresného úradu N. E., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18.06.2020, kde žalobca svoju žiadosť na výrub porastov zdôvodnil práve tým, že si chcel vybaviť prístup k jeho pozemkom, keďže mu jedinú dlhoročne využívanú prístupovú cestu znemožnil žalovaný. Takisto sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť nariadená žalovanému napadnutým rozhodnutím je v súlade so zásadou primeranosti a nepredstavuje nedôvodné, či neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, práveže naopak, existujúci stav vyvolaný žalovaným výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke práva žalobcu, znemožňuje mu riadny a primeraný výkon hospodárskej činnosti a zabezpečenie starostlivosti o les, vrátane hasičskej služby v prípade požiaru, čím žalobcovi hrozí bezprostredný vznik škody. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a napadnuté unesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil . 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu konštatoval opakujúce sa nepravdy zo strany žalobcu. Zdôraznil základnú skutočnosť - tou je existencia a aktívne využívanie prístupovej cesty na pozemok žalobcu. Žalovaný vykonal so zapnutým nahrávaním GPS pozície prechod cesty, ktorú bližšie označil vo svojom odvolaní ako „prístupovú cestu cez obec M. K.“. Na svoj pozemok sa vie žalobca dostať priamo po svojich pozemkoch a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. Dolná Strehová register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok (žalovaný túto trasu označil ako K. prístupovú cestu). Z tohto prechodu vznikol záznam pohybu po tejto prístupovej ceste, ktorý následne prostredníctvom aplikácie O. G. importoval do mapového podkladu, čím sa zobrazenie tejto prístupovej cesty zobrazilo priamo v reálnej polohe v teréne. Následne žalovaný z tohto zobrazenia vyhotovili „print-screen“, ktorý priložil k vyjadreniu ako prílohu č. 1. Z prílohy 1 výrezom zhotovil detail - prílohu č. 2, kde priamo v zobrazení terénu označil farebným rozlíšením relevantné objekty a to žalovaného pozemok, severnú prístupovú cestu, miesto napojenia prístupovej cesty na štátnu asfaltovú cestu a miesto vyústenia prístupovej cesty na žalovaného pozemok. Počas prechodu Severnej prístupovej cesty fotografoval žalovaný rozhodujúce miesta tejto cesty, pričom každá z týchto fotografií je číselne označená tak, že jej číslo zodpovedá oranžovému číslu na Prílohe 2. Všetky tieto fotografie zobrazujú najaktuálnejší stav. V následnom texte žalovaný dopodrobna popísal jednotlivé fotografie a popísal cestu ktorú zaznamenávajú, z čoho možno vyvodiť, že táto prístupová cesta je bez problémov prejazdná motorovým vozidlo, traktorom a podobne., je udržiavaná, čistená, dreviny sú odsúvané na kraje cesty, prípadne odpiľované. Foto dokazuje, že popri ceste prebieha výrub, cesta je teda využívaná aj na zvoz drevnej hmoty a v miestach, kde je svah naklonený, je cesta do svahu „zapustená“ a je prejazdná aj pre auto, či traktor. Fotografie zobrazujú vyústenie lesnej cesty na lúky, teda lesná cesta sa mení na lúčnu/poľnú cestu. Samotný lesný úsek je cca 1050 metrov, taktiež zobrazuje miesto, kde sú zrejmé stopy a pozostatky po skládke dreva, t.j. dokazuje využívanie tejto cesty na ťažbu dreva, pričom poľná cesta vyúsťuje na obecnú asfaltovú cestu a ďalej na sever vyúsťuje na štátnu cestu. Samotný poľný úsek (po lúkach krajom polí) predstavuje 350 metrov. Vzdialenosť medzi koncom asfaltovej cestnej siete a žalobcovým pozemkom je po existujúcej Severnej prístupovej ceste spolu 1.400 metrov a v celej tejto dĺžke je tento prístup prejazdný pre motorové vozidlá a techniku. Pokiaľ žalobca k svojmu vyjadreniu doložil fotografiu zobrazujúcu drevené brvno s ceduľkou „Súkromný pozemok Vstup zakázaný“, toto brvno sa nachádzalo v mieste, v ktorom sa spája žalobcov pozemok so severnými pozemkami žalobcu a v mieste vyústenia Severnej prístupovej cesty na žalobcov pozemok. Toto brvno tam umiestnil žalovaný ako upozornenie, aby žalobca nevstupoval na žalovaného pozemky z dôvodu, že už mal v minulosti opakovane problém so žalobcom. Preto konal žalovaný preventívne. Žalovaný ale nikdy nebránil žalobcovi, aby po Severnej prístupovej ceste prechádzal medzi svojimi pozemkami. Predmetné brvno nijako neobmedzovalo žalobcu vo využívaní prístupovej cesty, nebolo nijako pevne so zemou spojené ani nijako zabezpečené. Keďže však zo strany žalobcu došlo k účelovej dezinterpretácii umiestnenia tohto brvna a jeho zneužitiu v tomto súdnom konaní, žalovaný už toto brvno odstránil a ku dnešnému dňu sa už na mieste nenachádza. 4.1. Žalovaný tak uviedol, že preukázal fotografiami a reálnych využitím Severnej prístupovej cesty a zhotovením jej GPS-záznamu, že táto prístupová cesta je po celej svojej dĺžke pohodlne prístupná pešo, koňmo, motorovým vozidlom aj lesnou traktorovou technikou. Jej vzdialenosť od asfaltovej komunikácie predstavuje len 1.400 metrov Akékoľvek iné tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti. V následnom texte sa žalovaný vyjadroval osobitne k jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu. Z podstatných častí tohto vyjadrenia odvolací súd konštatuje nasledujúce tvrdenia. Osadené kovové zábradlie nemôže nikomu brániť vo vstupe na pozemok žalovaného, nakoľko toto zábradlie nekrižuje vyjazdený vstup na tento pozemok, ktorým aj sám žalovaný na svoj pozemok vstupuje a celý segment zábradlia má len cca 6 metrov. Zábradlie nekrižuje prístupovú cestu, ale bráni vjazdu na obhospodarované pole. Taktiež popis udalostí, ktoré sa dňa 12.01.2021 udiali, je nepravdivý. Bol to práve žalovaný, ktorý ako šofér vo vozidle napadol - chcel prejsť žalovaného, o čom je aj videozáznam. Jediná pravdivá skutočnosť je tá, že o tomto skutku sa naozaj vedie konanie na OO PZ Dolná Strehová, v ktorom je žalovaný oznamovateľ/poškodený. Je len ohromným šťastím, že dnes je žalovaný živý a zdravý. Nie je teda pravdou, že by cez parcelu reg. E č. XXX/X k.ú. Z. viedla nejaká prístupová cesta na okolité nehnuteľnosti, ako to tvrdí žalobca. Na satelitných snímkach tejto parcely z rôznych období prirodzene vidno stopy po strojných mechanizmoch, nakoľko takéto stopy vidno na snímkach všetkých obhospodarovaných pozemkov na celom svete, čo však neznamená, že každá takáto stopa je „cestou“. Predložené čestné vyhlásenia sú zrejmým spôsobom pripravené inou osobou, než ktorá ich podpisovala. Svedčí o tom predtlačový charakter týchto listín, kde boli následne doplnené údaje. Je zrejmé, že si tieto listiny od sebe spriaznených osôb zadovážil žalobca podľa svojich potrieb. Neexistuje žiadna obmedzená miera ani žiadny nevyhnutný rozsah, v ktorom by žalobca musel využívať cudzí majetok na prístup ku svojim pozemkom, ak sa k týmto pozemkom môže dostať po verejných komunikáciách a svojich vlastných pozemkoch. Nie je pravdou, že by sa žalobca domáhal len „ užívania pôvodnej poľnej cesty“ - žalovaný nepredložil žiadny relevantný graficky podklad na vymedzenie cesty, ktorej užívania sa domáha (geometrický plán). Žalobca ignoruje fakt, že nepredložil relevantnú špecifikáciu dráhy práva prechodu/prejazdu, ktorého sa domáha. Tento fakt je nespochybniteľný a je v jasnom rozpore s požiadavkou práva a ustálenej judikatúry v tejto otázke. Žalovaný len opakuje formulku „pôvodná poľná cesta“, ktorej priebeh a presné umiestnenie nijako nepreukázal. Dôvod absencie preukázania tejto cesty je zrejmý, nakoľko taká cesta, ktorá by viedla cez žalovaného pozemok na žalobcov pozemok, nikdy nebola. V konaní nebola predložená žiadna katastrálna mapka, ktorá by obsahovala údajnú cestu, ktorá by viedla cez parcelu reg. E č. XXX/X k.ú. Z. a ústila na parcelu reg. C č. XXX/X k.ú Z.. Žalobcovi nehrozí žiadna ujma, riadne na svojich pozemkoch hospodári a môže hospodáriť. Je pravdou, že žalobcovi nebol povolený výrub drevín na uvedenom pozemku, avšak preto, že na to nebol daný žiadny dôvod, nakoľko žalovaný má zabezpečený prístup na svoje pozemky po inej ceste, ktorú označuje žalovaný ako Severnú prístupovú cestu. K pozemkom žalobcu jestvuje bezproblémová prístupová cesta, ktorú žalobca aj aktívne využíva a ktorú žalovaný podrobne opísal v tomto vyjadrení. Tvrdenie žalobcu, že neexistuje iný prístup na jeho pozemky, než cez pozemky žalovaného, je nepravdivé. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný naďalej zotrváva na svojom odvolaní. 4.2. Dodatočne žalovaný doplnil svoje vyjadrenie osobitným podaním o dôkazy a nové skutočnosti a uviedol, že dňa 17.03.2021 išiel motorovým vozidlom po štátnej ceste č. 585 od Dolnej Strehovej na juh smerom na obec Muľa. Táto asfaltová cesta je jasne viditeľná aj na priloženej snímke satelitnej mapy s legendou. Žalovaný sa nachádzal zhruba v bode B na snímke, keď zbadal na lesnej prístupovej ceste (ktorú vo svojich doterajších podaniach označuje ako Severnú prístupovú cestu) zelené vozidlo Lada Niva, o ktorom každý v danej oblasti vie, že ho používa žalobca. Žalovaný preto zastavil a následne zbadal pri aute aj postavu zodpovedajúcu svojím vzhľadom a pohybmi žalobcovi. O týchto skutočnostiach vyhotovil fotografie. Zdokumentovanie tejto náhodnej udalosti dokazuje pravdivosť jeho tvrdení, že ním popisovaná Severná prístupová cesta jestvuje, žalobca o nej vie, využíva ju a to aj na prejazd motorovým vozidlom a žalobca teda v tejto veci od počiatku zavádza a z jeho strany ide o vopred neúčelné uplatňovanie práva. V predmetnom podaní žalovaný poznamenal, že týmto podaním nemení ani nedopĺňa odvolacie dôvody, ani odôvodnenie svojho odvolania. Predkladá len dôkazy, ktoré vznikli po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu, ktorým prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobcu a preto ich nebolo možné skôr predložiť. Tieto dôkazy však majú zásadný význam pre posúdenie pravdivosti tvrdení žalovaného a pre posúdenie nepravdivosti tvrdení žalobcu a preto žiada odvolací súd, aby tieto dôkazy zohľadnil v rámci rozhodovania o jeho odvolaní. 5. Na vyjadrenie žalovaného k predošlému vyjadreniu žalobcu opätovne žalobca reagoval tvrdením, že žalovaný neustále podsúva súdu nové a nové informácie, tendenčne zavádza súd a podniká kroky k náprave skutkového stavu až po vydaní napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Trvá na svojich doterajších vyjadreniach a predložených dôkazoch. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný žalobcovi bránil pri vstupe na pozemky a to kovovým zábradlím. Žalovaný takisto bránil bezproblémovému vstupu na pozemok žalobcu, ktorý ide cez časť parcely žalovaného parc. č. XXX/X zo severnej strany od Obce M. K. na pozemok žalobcu parc. č. XXX/X. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný až po žalobcovom vyjadrení k odvolaniu odstránil drevenú zátarasu na parcele č. XXX/X zo severnej časti a žalobca nemá záruku, že žalovaný opakovane túto prekážku nevsadí do zeme. Kovové zábradlie zo spodnej časti - pôvodnej poľnej cesty, doteraz nebolo odstránené. Tvrdenia žalovaného, že ho mal žalobca napadnúť motorovým vozidlom sa nezakladajú na pravde, pretože práve žalovaný bol ten, ktorý skočil pred motorové vozidlo žalobcu, vyskočil na kapotu a po zastavení motorového vozidla silou vytiahol žalobcu z vozidla. S výrokom súdu v napadnutom uznesení sa v plnom rozsahu stotožňuje a trvá na svojich doterajších vyjadreniach a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 11C/23/2020 zo dňa 13.08.2020 konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil podľa § 161 ods. 1, 2 a § 230 CSP, pretože mal za to, že postupu súdu a rozhodnutiu o návrhu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 14Co/71/2020-102 zo dňa 16.11.2020 zrušil uznesenie súdu prve inštancie podľa § 289 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že vyslovil, že v danej veci neexistuje procesná prekážka konania súdu res iudicatae, bez toho, aby odvolací súd po vecnej stránke skúmal dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci doposiaľ nie sú hodnoverne osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci a zohľadňujúc najmä skutočnosti uvádzané v dôvodoch odvolania, nepovažuje za naplnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukazuje aj na ďalšie skutočnosti preukázané v štádiu odvolacieho konania a vyplývajúce z doterajšieho obsahu spisu. 15. Je v prvom rade nutné prisvedčiť v plnej miere relevantnosti odvolaciemu argumentu žalovaného, že výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, je v takom znení, ako vyplýva z výrokovej časti uznesenia, nevykonateľný a trpí vadou neurčitosti. Je pravdou, že vo výrokovej časti rozhodnutia súd prvej inštancie žiadnym konkrétnym spôsobom nevymedzuje, nešpecifikuje a nekonkretizuje rozsah oprávnenia žalobcu na výkon práva, ktoré mu z nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva; vo výroku nie je identifikovaná trasa, dráha, po ktorej by mal žalobca po špecifikovanej parcele žalovaného prechádzať a jazdiť motorovými vozidlami. Pokiaľ súd prvej inštancie (preberajúc petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vymedzil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup na špecifikovaný pozemok, ktorého je výlučným vlastníkom žalobca, za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na špecifikovanom pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, je nutné dať za pravdu odvolacej námietke, že takáto formulácia je nejednoznačná, nekonkrétna. Trasa, po ktorej má žalobca v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia oprávnenie prejazdu, nie je žiadnym spôsobom a na žiadnom listinnom dôkaze v spise vymedzená, zakreslená, vytýčená či inak špecifikovaná. Takto neurčité vymedzenie „po pôvodnej poľnej ceste“, pokiaľ nie je žiadnym listinným dôkazom jednoznačne a konkrétne „pôvodná poľná cesta“ vymedzená, vyznačená, vytrasovaná ani zakreslená, potom celkom zjavne neobstojí. Uznesenie v takomto neurčitom petite je nevykonateľné. Je nutné navyše priznať dôvodnosť aj odvolacej námietke žalovaného, že je zjavná vnútorná rozpornosť výroku uznesenia súdu s jeho odôvodnením v bode 26. uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom súd uvádza, že pokiaľ zriaďuje (aj keď len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej mape, prípadne vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Toto konštatovanie súdu je však v rozpore s tým, ako súd výrokom vymedzil rozsah oprávnenia žalobcu a uloženej povinnosti žalovanému. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neidentifikuje trasu, po ktorej by mal žalobca svoje právo prejazdu cez pozemok žalovaného realizovať, trasa „pôvodnej poľnej cesty“ vyznačením jej priebehu a rozsahu nie je zrejmá a nevyplýva z katastrálnej mapy, ani geometrického plánu a nevyplýva ani z mapového podkladu, ktorý je obsahom spisu. Pokiaľ sám súd konštatuje nutnosť zakreslenia a jednoznačného, presného a určitého vymedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na katastrálnej mape, eventuálne vymedzením geometrickým plánom, je nutné dať za pravdu žalovanému, že žiadne takéto zakreslenie a jednoznačné vymedzenie a konkretizovanie priebehu a rozsahu „pôvodnej poľnej cesty“ nebolo žalobcom predložené, ani v návrhu tvrdené, ani nevyplýva zo žiadneho doposiaľ v spise obsiahnutého listinného dôkazu. Súd prvej inštancie pritom v bode 27. odôvodnenia svojho uznesenia konštatuje, že presné vymedzenie časti parcely, resp,. pôvodnej poľnej cesty vyplýva na podklade Dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 12.02.2017, z geometrického plánu č. 190/2017 a mapových podkladov pozemkov CKN parc. č. XXX/X a EKN parc. č. XXX/X (č.l. 24 spisu). Sú pritom oprávnené odvolacie námietky, že uvedená dohoda sa vôbec netýkala pozemku žalovaného, t.j. parcely reg. E č. XXX/X k.ú. Z., tento pozemok sa v dohode vôbec nespomína, ani akékoľvek právo k nemu, ani nič iné s ním spojené. Taktiež na geometrickom pláne nie je na pozemku žalovaného, t.j. parcele reg. E č. XXX/X k.ú. Z., zakreslená či vyznačená trasa pôvodnej poľnej cesty, taktiež ani na mapke, ktorá je súčasťou tohto geometrického plánu nie je žiadna žalobcom tvrdená a súdom konštatovaná „pôvodná poľná cesta“ zakreslená. V južnej časti mapy sa nachádza prerušovaná čiara, ktorá však prechádza len cez časť žalovaného pozemku a nikam nepokračuje (končí na tomto pozemku) a ide podľa popisu len o chodník, nie cestu a nemožno preto mať za to, že by konkrétnym spôsobom vymedzovala pôvodnú poľnú cestu spôsobilú na prejazd motorovými vozidlami na žalobcov pozemok. Neobstojí pritom argument žalobcu, že až následne, v konaní vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po dotknutej parcele, bude v rámci nariadeného znaleckého dokazovania presne vymedzená, špecifikovaná a vyznačená konkrétna línia poľnej cesty. Každé rozhodnutie súdu, o nariadenom neodkladnom opatrení nevynímajúc, musí v prvom rade spĺňať kritérium určitosti a vykonateľnosti a pokiaľ je ním ukladaná povinnosť, musí byť rozsah tejto povinnosti určitý a konkrétny. 16. Taktiež je nutné zohľadniť ako relevantné odvolacie dôvody žalovaného namietajúce záver súdu prvej inštancie, že aktuálne neexistuje žiadna ďalšia prístupová cesta žalobcu na jeho pozemky. Tento záver konštatuje súd prvej inštancie vo viacerých častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia (najmä v bode 24. a bode 25.), v ktorom súd konštatuje, že ide o „jediný prístup po poľnej ceste“, „komunikácia po poľnej ceste predstavuje jediný reálny a možný prístup k žalovanej nehnuteľnosti“, pričom súd prvej inštancie pri konštatovaní tejto, od počiatku žalovaným rozporovanej skutočnosti, vychádzal z fotodokumentácie zhotovenej z obhliadky na mieste (č.l. 15 a č.l. 38 spisu), kde je zrejmé umiestnenie kovového zábradlia na začiatku cesty a rozoranie poľnej cesty. Taktiež súd pri osvedčení tejto skutočnosti vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie OU-VK- OSZP-2020/003313-008 zo dňa 18.06.2020 a súd mal za to, že fakt, že chýba ďalšia iná prístupová cesta k žalobcovej nehnuteľnosti dosvedčuje taktiež list (č.l. 23 spisu) zo dňa 30.04.2019 adresovaný právnym zástupcom P. E. (matky žalovaného ) žalobcovi, ako návrh na vyporiadanie spoločných nehnuteľností. Odvolací súd však, oboznámiac sa so všetkými súdom prvej inštancie uvedenými listinnými dôkazmi, na ktoré pri svojej právnej úvahe a vyhodnotení skutkového a právneho stavu poukázal súd prvej inštancie, konštatuje, že ani z jedného súdom prvej inštancie uvedeného podkladu takýto jednoznačný záver nevyplýva. Žalovaný tvrdí, že na svoj pozemok sa môže žalobca dostať priamo po svojich pozemkoch, a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. M. K. register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok. N. tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zásadné z hľadiska konštatovania dôvodnosti neodkladnej predbežnej úpravy pomerov medzi stranami sporu však pre odvolací súd je, že v štádiu odvolacieho konania žalovaný fotodokumentáciou a výňatkami a podrobným popisom preukázal existenciu reálnej, zjazdnej a aktuálne aj využívanej prístupovej cesty na pozemok žalobcu. Žalovaný vykonal so zapnutým nahrávaním GPS pozície prechod cesty, ktorú bližšie označil vo svojom odvolaní ako „prístupovú cestu cez obec M. K.“, alebo ako „Severnú prístupovú cestu“ a vyhotovenou rozsiahlou a podrobne zdokumentovanou, na mape zakreslenou, vyznačenou a podrobne popísanou dokumentáciou poukazoval na to, že na svoj pozemok sa môže žalobca reálne a bezproblémovo dostať priamo po svojich pozemkoch a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. M. K. register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok bez toho, aby bol odkázaný na využívanie cudzieho pozemku. Z tohto prechodu vznikol záznam pohybu po tejto prístupovej ceste, pričom odvolací súd poukazuje na obsah spisu a dokumentáciu predloženú žalovaným na podporu svojej odvolacej argumentácie v štádiu odvolacieho konania (č.l. 210- 221 spisu) . Uvedeným argumentom je nutné venovať náležitú pozornosť a vyhodnotiť ich. 17. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti a relevantné odvolacie námietky žalovaného nestotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca aj doposiaľ osvedčil hodnoverne a nespochybniteľne naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu a že bola preukázaná dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa tak javí ako predčasné. Bude úlohou súdu prvej inštancie dôslednejšie skúmať opodstatnenosť a dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najmä vzhľadom na doteraz nepreukázaný priebeh a vôbec existenciu „pôvodnej poľnej cesty“ vedúcej po konkrétnych častiach parcely žalovaného, taktiež s dôrazom na tvrdenú reálne existujúcu alternatívu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu výlučne len po jeho pozemkoch a taktiež bude úlohou súdu venovať náležitú pozornosť nutnosti presne vyšpecifikovať, vyznačiť, vymedziť trasu, ktorej by sa eventuálne nariadené neodkladné opatrenie týkalo tak, aby výrok uznesenia súdu bol jednoznačne špecifikovaný, konkrétny a rozhodnutie súdu netrpelo vadou nevykonateľnosti z dôvodu jeho neurčitosti. Z výroku uznesenia musí byť jednoznačné, po akej konkrétnej trase a najmä v akom konkrétnom rozsahu je výkon práva vyplývajúceho z neodkladného opatrenia vymedzený. Je nevyhnutné mať taktiež dôsledne na zreteli, že nariadiť neodkladné opatrenie je nutné len v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom rozsahu. Vyhodnotenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie, s poukazom na skutočnosti, ktoré vyhodnotil súd prvej inštancie, ktoré však z doterajších listinných dôkazov nevyplývajú, sa javí ako predčasné. Navyše, ako už odvolací súd vyššie zdôraznil, uznesenie v takom znení, ako vyplýva z výroku, je nevykonateľné pre nekonkrétnosť, čo je už samo osebe dôvodom na nutnosť zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. 18. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).