KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica3. 5. 2021plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2021 z 3. 5. 2021

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. mája 2021, sp. zn. 14Co/19/2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6220201215.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/19/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201215
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220201215.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: P.. T. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX Z. X, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Zuzanou Šimovou, LL.M., so
sídlom 984 01 Lučenec, M. Rázusa 32, proti žalovanému: Z.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX F., D. XX/X, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Landl &
Co., advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Rázusova 47/4825, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 11C/23/2020-114 zo
dňa 23.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/23/2020-114 zo dňa 23.12.2020 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. d/ a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“), ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup na pozemok vedený
Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č.
XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 10.144 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Z., obec
Z., okres N. E. za účelom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá
sa nachádzala na pozemku vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXX
ako parcele registra „E“, parc. č. XXX/X v katastrálnom území Z., obec Z., okres N. E., a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci žaloby o zriadenie vecného bremena a výrokom II. uznesenia
uložil súd žalobcovi povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo
veci samej o zriadenie vecného bremena.

1. 1. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, ako výlučný vlastník dotknutých špecifikovaných
nehnuteľností, sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť umožniť mu prístup na špecifikovaný pozemok za účelom prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na špecifikovanom pozemku žalovaného. Svoj
návrh zdôvodnil tým, že pozemky žalobcu ležia tesne za usadlosťou Ponod vedenej na pozemku parc.
č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX parc. reg. „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve pod B1
A. E. a P. E. v podiele 1, pod B2 P. E. v podiele 1. Poukázal na to, že medzi ním a P. E., došlo dňa 12.
12. 2017 k Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní č. N 46/2017, Nz 54562/2017,
V2025/2017 zo dňa 04. 01. 2017, na podklade vypracovaného geometrického plánu pripojeného k
návrhu. Účelom dohody bolo predísť sporom o užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve
medzi ním a P. E., matkou žalovaného. Na základe rozsiahlej deľby nemali v budúcnosti vznikať žiadne
susedské spory. Žalobca uviedol, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá ležala
na pozemku parc. reg. „E“ parc. č. XXX/X trvale trávnatý porast o výmere 96.280 m2 na LV č. XXX



vo vlastníctve žalovaného a táto poľná cesta bola jediný možný prístup na nehnuteľnosti žalobcu, iný
prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, vzhľadom na členitosť terénu (strmý svah), nie je. Poľnú
cestu žalobca využíval viac ako 10 rokov bez akéhokoľvek narušenia od pôvodných vlastníkov. Terajší
vlastník parc. č. XXX/X v podiele 7/8 - žalovaný - postupne skúpil podiely ostatných spoluvlastníkov a v
roku 2019 mu zamedzil prístup po poľnej ceste k jeho pozemkom. Na začiatok poľnej cesty dal kovové
zábradlie, poľnú cestu rozoral, čím mu znemožnil akýkoľvek prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca
zdôraznil skutočnosť, že okrem vyššie označených pozemkov vlastní rozsiahly lesný pozemok zapísaný
na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X o výmere 220.625 m2 v podiele 1/1, pričom v lese je potrebné podľa
plánu starostlivosti o les hospodáriť, mať k lesu prístup aj v prípade požiaru, resp. inej živelnej pohromy,
čo je v súčasnej dobe znemožnené postupom žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez akýchkoľvek
vážnych dôvodov zničil prístupovú cestu na pozemky v jeho vlastníctve a jej sprístupnenie podmienil
odpredajom pozemkov žalobcu. Cieľom žalovaného je prinútiť ho, aby sa vzdal časti svojho majetku
pre P. E.- matku žalovaného. Hrozí mu bezprostredná majetková ujma, pretože nemôže hospodáriť
na svojich poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a zároveň hrozí všeobecné ohrozenie v prípade
živelnej pohromy alebo požiaru.

1.2. Súd prvej inštancie preskúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a konštatoval existenciu dôvodov na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Súd mal
z evidencie v katastri nehnuteľností preukázané vlastnícke vzťahy strán k dotknutým nehnuteľnostiam
a konštatoval, že medzi stranami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, existuje právny vzťah,
ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti vlastníkov pozemkov, pričom meritórne usporiadanie
právnych pomerov k nehnuteľnostiam bude predmetom konania vo veci samej. Následne súd prvej
inštancie vyhodnotil, že žalobca v návrhu pripojenými listinami v potrebnej miere osvedčil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku. Z predložených listín vyplýva, že žalobca je
vlastníkom parcely registra CKN, parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10144 m2, zároveň je
obhospodarovateľ a vlastník lesných pozemkov v k. ú. M. K. a k. ú. Z. o celkovej výmere 46,1492 ha
vrátane CKN parcely, parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere 220625 m2 a CKN parcely parc. č.
XXX/X lesný pozemok o výmere 2360 m2. Záznamy podľa katastrálnej mapy a Geometrického plánu
č. 190/2017 zo dňa 12. 07. 2017 potvrdzujú, že návrhom špecifikované pozemkové nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v blízkosti usadlosti Ponod, ktorá sa nachádza na CKN parcele p. č.
XXX/X zapísanej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a P. E. (matky žalovaného).
Z mapových podkladov ďalej vyplýva, že v tesnej blízkosti usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá
je zakreslená v katastrálnej mape a je situovaná na EKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere
96 280 m2 vedenej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, ktorá vedie k pozemku
žalobcu parcela CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10144 m2. Dlhodobo (po dobu viac
ako 10 rokov) do roku 2019 žalobcom bola nerušene využívaná na prístup k pozemkom žalobcu.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch uznesenia konštatoval, že narušenie zaužívaných pomerov
a bezodkladnosť úpravy pomerov je zjavná vzhľadom na situáciu pozemkových nehnuteľností vo
vlastníctve sporných strán tým, že žalovaný zamedzil jediný prístup po poľnej ceste situovanej na EKN
parc. č. XXX/X a žalobcovi znemožnil prístup k jeho pozemku a nadväzne aj k susediacim lesným
pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný nekonal v súlade s právom, pretože ohraničenie svojho
pozemku uskutočnil v mieste prístupovej poľnej komunikácie, ktorá ako jediná žalobcovi garantovala
možnosť realizovať svoje vlastnícke oprávnenia a uvedenú možnosť žalobcovi vedome zmaril. Postoj
žalovaného bol neoprávnený, pretože výkon vlastníckeho práva žalovaný nemôže realizovať na úkor
práv iného vlastníka (žalovaného), ktoré požíva rovnakú právnu ochranu. Uvedené mal súd osvedčené
z pripojenej fotodokumentácie žalobcu, kde je zreteľný taký stav, že prístup po poľnej ceste k pozemkom
žalobcu bol zamedzený umiestnením kovového zábradlia na začiatku cesty a rozoraním poľnej cesty.
Komunikácia po poľnej ceste predstavovala jediný reálny a možný prístup k žalovanej nehnuteľnosti.
Zhodne tiež ostatné listiny dosvedčujú, že žalobca skutočne nemá k dispozícii iný prístup k pozemkovým
nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve. Uvedený stav trvá od marca 2020, čo vyplýva z rozhodnutia
Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie OU-VK-OSZP-2020/003313-008
zo dňa 18. 06. 2020, kedy žalobca žiadal o vydanie súhlasu na výrub drevín na pozemku CKN parc. č.
XXX/X práve z toho dôvodu, aby si vytvoril prístupovú cestu cez lesný porast k žalovanému pozemku,
pretože mal znemožnený jediný prístup k pozemku cez pôvodnú poľnú cestu. Fakt, že chýba ďalšia
prístupová alternatíva k žalovanej nehnuteľnosti dosvedčuje taktiež list zo dňa 30. 04. 2019 adresovaný
žalobcovi P. E. (matkou žalovaného), ktorým žalobcovi bol predložený návrh vyporiadania spoločných
pozemkov. Návrh priorizuje vynechanie okrajovej časti EKN parc. č.XXX/X z poľnohospodárskej činnosti



žalovaného, uvedomujúc si zjavne zmienený hendikep na strane žalobcu, aby v prospech žalobcu bolo
zabezpečené bezproblémové využitie parcely ako komunikácie resp. prístupovej cesty za účelom zvozu
drevnej hmoty. Predložené riešenie bolo podmienené súhlasom žalobcu s vyporiadaním spoluvlastníctva
špecifikovaných pozemkov v prospech P. E. za odplatu alebo výmenou ostatných spoluvlastníckych
podielov.

1.4. V ďalších bodoch odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ súd zriaďuje
(aj keď len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremeno, konkrétne právo
prechodu a prejazdu cez pozemok, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne
vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej mape, prípadne vyčlenením a vyznačením
presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Následne potom
aj súd vyhodnotil, že vychádzajúc z usporiadania vlastníctva pozemkov na podklade Dohody o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 12. 02. 2017 osvedčenej Notárskou zápisnicou č.
N 46/2017, Nz 54562/2017 spísanou notárom JUDr. Jánom Šimovom vo Veľkom Krtíši medzi žalobcom
a Ildikó Krnáčovu, z geometrického plánu č. 190/2017 a mapových podkladov pozemkov CKN parc. č.
XXX/X a EKN parc. č. XXX/X podľa katastra (č. l.24) vyplýva, že žalobca konkrétne určil časť parcely EKN
parc. č. XXX/X, ktorej sa navrhovaný odlišný právny režim týka. Nejde tak o využívanie ľubovoľnej časti
dotknutej parcely, ale o dočasné využitie presne vymedzenej časti parcely, resp. pôvodnej poľnej cesty,
ktorá uvedenému účelu dlhodobo slúžila v minulosti do roku 2019 až do zmeny vlastníckych pomerov.
Uvedené potvrdzuje katastrálna mapka, v ktorej je vyznačená konkrétna línia poľnej cesty.

1.5. Ohľadom námietky žalovaného o existencii aj ďalších prístupových ciest pre žalobcu súd prvej
inštancie vyhodnotil, že varianty č. 1 a č. 2, znázornené žalovaným na satelitnej snímke, nie sú
v zhode s podkladom podľa katastrálnej mapy a nezodpovedajú rozloženiu a zákresu parciel ani
podľa geometrického plánu č. 190/2017. Vyznačené verzie prístupových ciest neberú do úvahy reliéf a
členitosť terénu, hranice jednotlivých pozemkov, neoznačujú parcelnými číslami, čím nie sú dostatočne
určité. Nie je vôbec zrejmé, cez ktoré konkrétne pozemky vyznačená prístupová komunikácia vlastne
prebieha. Pritom podľa satelitnej snímky sa javí, že označené cesty smerujú k iným ako žalovaným
nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu nemožno objektívne hovoriť o reálnej prístupovej ceste k
žalovanej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že dočasná úprava nariadená žalovanému
spočívajúca v povinnosti „umožniť prístup“ na pozemok CKN parc. č. XXX/X po pôvodnej poľnej ceste na
pozemky EKN parc. č. XXX/X žalovaným bude dosiahnutá tým, že žalovaný odstráni ohraničenie, ktoré
vykonal na parc. č. XXX/X na začiatku poľnej cesty a súčasne vynechaním okrajovej časti označenej
parcely EKN parc. č. XXX/X zo svojej poľnohospodárskej činnosti, čím zabezpečí jej sprístupnenie
na pôvodný účel prístupovej komunikácie k pozemku, aby žalobcovi bol umožnený prechod a prejazd
motorovým vozidlami po tejto ceste. Uvedené je v súlade so zásadou primeranosti neodkladného
opatrenia a nepredstavuje nedôvodné či neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného.
Naopak, v súčasnosti existujúci stav výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke práva žalobcu tým, že
mu zabraňuje v príjazde k svojim nehnuteľnostiam a zároveň mu znemožňuje riadny a primeraný výkon
hospodárskej činnosti a zabezpečenie starostlivosti o les, vrátane zásahu hasičskej služby v prípade
požiaru a zásah za účelom ochrany zdravia osôb a majetku, čím žalobcovi hrozí bezprostredný vznik
škody. Súd na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1
CSP, preto podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu
a podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcovi súčasne uložil, aby v lehote 30 dní podal na súd žalobu, ktorou
sa bude domáhať zriadenia práva vecného bremena voči žalovanému spočívajúceho v práve prechodu
peši a prejazdu motorovými vozidlami po pozemku žalovaného. O nároku na náhradu trov konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude podaná zo strany
žalobcu žaloba vo veci samej, o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto
žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o
neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a
uznesenie považuje v celom rozsahu za nesprávne a nezákonné a to z dôvodov, že súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy; nedostatočne zistil skutkový stav; uznesenie je vecne nesprávne, odporuje
objektívnej realite a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval platné právo.

2.1. Odvolateľ v prvom rade namietal správnosť výroku v znení, ako vyplýva z uznesenia, pokiaľ
súd prvej inštancie vo výroku jasne a výslovne upravil účel prístupu žalobcu na žalobcov pozemok



za účelom „prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste“ na žalovaného
pozemku. Takýto výrok je nezmyselný z dôvodov, že žalovaný nikdy nebránil žalobcovi vo vstupe na
žalobcov pozemok, t.j. na pozemok na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, trvalý
trávny porast o výmere 10.144 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres N.
E.. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal súd poskytovať ochranu žalobcovi pred údajným konaním
žalovaného, ktorého sa žalovaný nikdy nedopustil. Taktiež žalovaný namieta, že mu nie je zrejmé, z
akého dôvodu by mal žalobca prechádzať a jazdiť motorovými vozidlami po pozemku žalovaného, keďže
neexistuje akýkoľvek právny titul a hospodársko-ekonomický dôvod žalobcu na „jazdenie po pozemkoch
žalovaného“. Podľa výroku uznesenia má žalovaný umožniť vstup žalobcovi na žalobcov pozemok (v
čom mu žalovaný nikdy a nijako nebránil) aby následne žalobca mohol jazdiť motorovými vozidlami po
žalovaného pozemku (to je výslovný účel, kvôli ktorému je žalovanému povinnosť uložená). Žalovaného
pozemok je poľnohospodárskou pôdou, nie je komunikáciou pre motorového vozidlá a neexistuje pre
takúto povinnosť žalovaného žiadny právny, ani logický, či hospodársky dôvod. Absentuje akýkoľvek
zmysel, pre ktorý by malo byť vydané uznesenie a ak žalobca napriek tomuto takto nezmyselný návrh
na súd podal, bolo úlohou súdu takto nezmyselný návrh zamietnuť.

2.2. Samotný výrok podľa názoru žalovaného však nijakým spôsobom nekorešponduje s ďalším
obsahom uznesenie, t.j. jeho odôvodnením. Z obsahu odôvodnenia totiž zrejmým spôsobom vyplýva,
že sa v ňom rozoberá a skúma otázka umožnenia prístupu/prejazdu žalobcu cez žalovaného pozemok,
za účelom vstupu na žalobcov pozemok. Takéhoto uznesenia/výroku sa však žalobca nedomáhal a
takýto výrok ani súd v uznesení nevyriekol. Preto výrok uznesenia nemá žiadnu oporu v odôvodnení.
Podstatné však je, že podľa tvrdenia odvolateľa na žalovaného pozemku sa žiadna pôvodná poľná cesta
nenachádza, ani nenachádzala a ani nie je zakreslená v žiadnej katastrálnej mape. Ako dôkaz žalovaný
pripojil k odvolaniu print-screen (t.j. zachytenie obrazovky monitora pri zobrazení údajov) z portálu
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR bez dodatočnej legendy (t.j. stav údajov portálu) a print-
screen z portálu so žalovaným doplnenou legendou (popisom objektov) pre lepšiu názornosť a možnosť
odkazovať v texte tohto odvolania na prílohy. V následnom texte odvolania žalovaný podrobne popisuje
snímky žalovaného pozemkov, žalobcov pozemok, taktiež stavby nachádzajúce sa v teréne (domy 1 a
domy 2). Ďalšia príloha k odvolaniu je tzv. ortho-foto mapa, ktorá na grafický základ satelitnej snímky
(ktorá zobrazuje reálny stav) premieta údaje katastra/geodézie a umožňuje určiť vzťah konkrétnych
terénnych prvkov vo vzťahu ku geodetickým dátam (hranice a body). Prílohy odvolania dokazujú, že v
teréne sa nenachádza žiadny poľná cesta, ktorá by viedla po žalovaného pozemku a viedla alebo ústila
na žalobcov pozemok alebo umožňovala vstup motorovými vozidlami naň. Taktiež z príloh odvolania
zároveň vyplýva, že takáto cesta ani nie je (a ani nebola) zakreslená v žiadnej katastrálnej mape.
Výrok uznesenia teda zrejmým spôsobom odporuje objektívnej realite, nakoľko judikuje objektívne
nevykonateľnú činnosť (ak nie je cesta, nie je možné po neexistujúcej ceste prechádzať).

2.3. V ďalšom bode odvolania žalovaný zdôraznil, že jeho dotknutý pozemok je zahrnutý do
užívateľského celku poľnohospodárskej pôdy č. 4802/2, kultúra OP (t.j. orná pôda v zmysle METODICKÝ
POKYN MINISTERSTVA PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR č. 387/2012-550). Tento
celok obhospodaruje, užíva a zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany poľnohospodárskej a
ornej pôdy. Povinnosti na úseku ochrany pôdy určuje najmä zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy. Zákon ukladá rozsiahle povinnosti, okrem iného povinnosť vlastníka zachovať
výmeru poľnohospodárskej pôdu, jej vlastnosti a produkčné vlastnosti, ochranu pred zhutnením, ochranu
pred eróziou, a mnohé iné. Umožniť žalobcovi vstup na pôdu, ktorá je súčasťou užívateľského celku ornej
pôdy pre účel „prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste“, pričom takáto cesta
nejestvuje a jazdenie po ornej pôde, nenapĺňa účel poľnohospodárskeho využitia a poľnohospodárskej
ochrany tejto pôdy a bolo by v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Nepochybne by totiž došlo k
zníženiu výmery (vyjazdenie koľají), k zníženiu produkčnej kapacity, k nežiaducemu zhutneniu pôdy a
pod. Dochádza tak k právne absurdnému stavu, kedy súd vydaním uznesenia núti žalovaného voliť
medzi dvomi zlami: alebo porušovať zákon, alebo porušovať uznesenie súdu.

2.4. Odvolateľ namieta ďalej, že neodkladným opatrením nie je možné nariadiť tak výrazný zásah
do jestvujúceho stavu, ktorý by spočíval v odstránení 5 rokov jestvujúceho, do zeme zabudovaného
zábradlia (zábradlie bolo na pozemku žalovaného inštalované v rokoch 2015-2016). Práva a povinnosti
účastníkov konania musí určovať výrok rozhodnutia, čo v tomto prípade nie je splnené. Je neprípustné,
aby súd v odôvodnení rozhodnutia uvádzal povinnosti strán, resp. konanie, ktoré je účastník povinný
vykonať a takáto povinnosť by nemala základ a svoje výslovne zakotvenie vo výroku rozhodnutia. Ďalej



odvolateľ polemizuje s odôvodnením uznesenia v bode 26., v ktorom a súd uvádza, že pokiaľ zriaďuje (aj
keď len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je nevyhnutné, aby
toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej
mape, prípadne vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým
plánom na konkrétnej parcele. Toto konštatovanie súdu je absolútne správne, avšak súd ho v uznesení
nerešpektuje a sám koná v rozpore s týmto konštatovaním. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že
vo výrokovej časti rozhodnutia sa žiadnym spôsobom neidentifikuje dráha, po ktorej by mal žalobca
svoje prípadné právo prejazdu cez pozemok žalovaného realizovať a ani sám žalovaný vo svojom
návrhu nijako údajnú cestu nezakreslil, neoznačil. Pokiaľ súd konštatuje nutnosť zakreslenia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na katastrálnej mape, v tomto prípade žiadne takéto zakreslenie
nebolo žalobcom predložené, ani v návrhu tvrdené, ani reálne neexistuje. Takáto vnútorná rozpornosť
uznesenia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti mám za
to, že Uznesenie je v rozpore s platným právom, je v rozpore s objektívnou realitou, je nevykonateľné
a teda je nezákonné.

2.5. V ďalšom bode rozsiahleho odvolania sa žalovaný vyjadruje k nesprávnemu vyhodnoteniu
vykonaných dôkazov a považuje za hrubo zarážajúce tvrdenie súdu v odôvodnení uznesenia v bode
24, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že z mapových podkladov mu vyplýva, že v tesnej blízkosti
usadlosti sa nachádzala poľná cesta, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a je situovaná na EKN parc.
č. 589/2 trvalý trávny porast o výmere 96 280 m2 vedenej na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve
žalovaného, ktorá vedie k pozemku žalobcu parcela CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere
10144 m2. Žalobca predložil ako jediný mapový podklad, na tomto nie je žiadna cesta, ako ju uvádza súd,
zakreslená. Žiadna taká cesta, ako ju opisuje súd, v žiadnej katastrálnej mape zakreslená nie je. Toto
tvrdenie súdu v bode 24. odôvodnenia je základným východiskom celého rozhodnutia, je predpokladom
ďalších záverov súdu a pritom je nepravdivé a rozpore s mapovými podkladmi predloženými samotnými
žalobcom, ako aj predloženými žalovaným. Preto už tento samotný fakt je dostatočným argumentom pre
konštatovanie, že uznesenie je založené na nesprávne vykonanom dokazovaní, čo viedlo k nesprávnym
zisteniam súdu a je vecne nesprávne a teda aj nezákonné. Odvolateľovi taktiež nie je zrejmé, ako sa
konajúci súd vyporiadal s aplikáciou zákona o ochrane pôdy. Uznesenie spôsobuje neprimeranú ujmu
na právach žalovaného, kedy ak by žalovaný plnil uznesenie, nevyhnutne poruší zákon.

2.6. Nie je správne ani konštatovanie súdu v odôvodnení uznesenia v bode 25., pretože pokiaľ je
žalovaný väčšinovým vlastníkom pozemku parcely č. 589/2 k.ú. Muľa, z tohto dôvodu sa rozhodol a
oprávnene čiastočne ohraničil svoj pozemok kovovým zábradlím. Tvrdenie súdu, že žalovaný nekonal
v súlade s právom, pretože ohraničenie svojho pozemku uskutočnil v mieste prístupovej poľnej
komunikácie, je nesprávne a taktiež zavádzajúce, čo je možno vidieť z priloženej fotodokumentácie k
odvolaniu. Žalovaný síce ohraničil svoj vlastný pozemok, ale žiadnym spôsobom neznemožnil vstup na
pozemok žalovaného. Žalovaný v danom mieste dodnes vstupuje za účelom výkonu poľnohospodárskej
činnosti na svoj pozemok a zároveň platí, že žalobca nie je vlastníkom žalovaného pozemku a preto
sa žalovaný nedopúšťa neoprávneného konania, keď si kovovým zábradlím ohraničil na určitom úseku
pozemok pred vstupmi neoprávnených osôb. Existencia vyfotografovaného segmentu zábradlia nemá
žiadnu relevanciu pre rozhodovanie v tejto veci a žalobca len zneužil túto fotografiu na navodenie
nesprávneho dojmu na strane súdu. Z pripojenej fotodokumentácie k návrhu nie je možné, aby súd
dostatočne vyhodnotil, že kovovým zábradlím bol zamedzený jediný reálny a možný prístup k pozemku
žalobcu a preto považujeme za nesprávne tvrdenie, že žalovaný vedome zmaril žalobcovi možnosť
realizovať svoje vlastnícke oprávnenia. Žalovaný tvrdí, že v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové
komunikácie k pozemku žalobcu, ktoré môže využívať a aj reálne využíva, napríklad cez parcely v k.ú
Z. reg. E č. XXX, reg. E č. XXX, reg. E č. XXX, reg. E č. XXX a na žalobcov pozemok. Pokiaľ súd prvej
inštancie argumentuje rozhodnutím OÚ VK pre výrub drevín, už v tomto konaní žalovaný argumentoval,
že na povolenie výrubu drevín nie je dôvod, nakoľko to nie je v záujme ochrany krajiny a prírody a
lesného hospodárstva, ale ide len o neprimerané uprednostňovanie ekonomických záujmov žalobcu. V
konaní OÚ VK nebola zistená absencia inej prístupovej ceny na pozemky žalobcu a súhlas na výrub
drevín žalobcovi vydaný nebol. Žalovaný tvrdí, že na svoj pozemok sa vie žalobca dostať priamo po
svojich pozemkoch, a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. M. K. register
E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok.
Všetky tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil
návrh - list pani E. na vysporiadanie si spoluvlastníckych vzťahov medzi ňou a žalobcom, z ktorého jasne
vyplýva neexistencia cesty, pričom súd ho považoval za nepriamy dôkaz o neoprávnenom zamedzení v



jej využívaní. Aj toto konštatovanie súdu je teda v rozpore s realitou a konštruuje nepodloženú domnienku
na ťarchu žalovaného.

2.7. Taktiež odvolateľ namieta bod 27. odôvodnenia uznesenia a nie je mu zrejmé, ako mohol súd
spojiť dohodu o zrušení spoluvlastníctva, geometrický plán a mapu s tvrdením, že z týchto listín
vyplýva dočasné využitie presne vymedzenej časti parcely, resp. pôvodnej poľnej cesty. Dohoda sa
vôbec netýkala pozemku žalovaného, t.j. parcely reg. E č. XXX/X k.ú. Z., tento pozemok sa v dohode
vôbec nespomína. Taktiež geometrický plán sa vôbec netýka pozemku žalovaného, tento pozemok sa
v pláne nespomína, ani akékoľvek právo k nemu, ani nič iné s ním spojené. Taktiež ani na mapke,
ktorá je súčasťou tohto geometrického plánu, nie je žiadna žalobcom tvrdená a súdom konštatovaná
„pôvodná poľná cesta“ zakreslená. Mapa neobsahuje žiadnu líniu poľnej cesty, ktorá by išla cez
pozemok žalovaného na pozemok žalobcu a napriek tomu toto súd tvrdí. Nie je možné, aby súd
konštatoval, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyčítal údaje, ktoré v týchto listinách
vôbec nie sú uvedené. Na mape nie je zakreslená žiadna „línia“ alebo „cesta“, ktorá by prechádza
cez žalovaného pozemok. V južnej časti mapy sa nachádza prerušovaná čiara, ktorá však prechádza
len cez časť žalovaného pozemku a nikam nepokračuje (končí na tomto pozemku) a ide o chodník,
ako vyplýva z legendy značiek priamo uvedenej na ZBGIS portály. Išlo o chodník pre účely vstupu
a pohybu na tejto samotnej parcele, nie pre prechod cez tento pozemok na ďalšie parcely. Súd
bez náležitého skúmania predložených dôkazov, bez zohľadnenia skutočností, ktoré sa nedokazujú a
bez zohľadnenia niektorých právnych noriem SR dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom
odôvodňujú jeho tvrdenia a to i v prípade, ak dôkazy predložené samotným žalobcom dokazujú presný
opak, než žalobca tvrdí. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa názoru
žalovaného prvoinštančný súd sa nezaoberal dostatočne otázkou, či došlo k splneniu zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a či vôbec v predmetnom prípade je potrebné
neodkladné opatrenie. Žalobca súdu nepredložil dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku,
ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov
medzi stranami. Súd sa nezaoberal ani tým, či vôbec je daná bezprostredná hrozba škody/ujmy, ktoré
žalobca odôvodnil len tým, že v dôsledku znemožnenia prístupu na pozemky nemôže hospodáriť (bez
akéhokoľvek preukázania). Tvrdenia žalobcu sú ničím nepodložené a nachádzajúce sa výlučne v rovine
domnienok a hypotéz, keďže znemožnený prístup na jeho pozemky žalobcovi nebol a preto môže s
nimi hospodáriť a taktiež využívať iné prístupové komunikácie. Nebolo dokázané, že žalobcovi vznikla
bezprostredná ujma - zásah do jeho vlastníckych práv. Žalobcovo tvrdenie, že má obavu z bezprostredne
hroziacej ujmy v prípade živelnej pohromy alebo požiaru z dôvodu, že nie je možné sa na jeho pozemok
dostať motorovými vozidlami je nepravdivé, nakoľko v súčasnosti jestvujú aj iné prístupové komunikácie
k žalobcovým pozemkom, ktoré môže využívať a aj reálne využíva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti odvolateľ žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s výrokom súdu prvej inštancie v
napadnutom uznesení sa v plnom rozsahu stotožňuje a je toho názoru, že výrok je správny,
zrozumiteľný, zákonný a dostatočne odôvodnený. Žalovaný tendenčne navádza dojem, že uvedený
výrok nezodpovedá realite a nezodpovedá samotnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
zo strany žalobcu. Žalovaný zrejme nesprávnym gramatickým výkladom dospel k svojmu záveru, keď
konštatoval, že podľa uznesenia súdu má žalovaný umožniť vstup žalobcovi na žalobcov pozemok,
aby následne žalobca mohol jazdiť motorovými vozidlami po pozemku žalovaného. Toto konštatovanie
žalovaného je absolútne nezrozumiteľné .Na druhej strane, z predmetného odvolania žalovaného
vyplýva, že žalovaný jasne pochopil správnosť a zmysel výroku súdu, akú povinnosť mu súd prvej
inštancie uložil, nakoľko to sám odcitoval vo svojom odvolaní na strane 9 , čl. IV. v bode 2.

3.1. Žalobca uvádza, že žalovaný vo svojich podaniach, ako aj v odvolaní, neustále uvádza klamstvá o
tom, že nikdy nebránil žalobcovi vo vstupe na jeho pozemky. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný bráni
takémuto vstupu žalobcovi na svoj pozemok vsadením kovového zábradlia, čo aj sám v odvolaní uviedol.
Žalobca uviedol, že dňa 12.01.2021 prechádzal za účelom lesných práv na svojom pozemku registra“C“
parc. č. XXX/X motorovým vozidlom cez časť pozemku parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného v 7/8
a to z dôvodu vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Následne v tento deň ho žalovaný
napadol a zabránil mu v prejazde cez uvedenú časť pozemku žalovaného až do príchodu policajtov z
Obvodného oddelenia PZ M. K.. Žalovaný vyskočil na motorové vozidlo žalobcu a následne žalobcu



vytiahol zo sedadla vodiča a vzal mu násilím kľúče od auta (o tomto incidente sa vedie na Obvodnom
oddelení PZ M. K. konanie). Následne žalovaný umiestnil na pozemok parcely č. XXX/X ďalšiu kovovú
zátarasu, čo žalobca preukázal snímkou pripojenou k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného. Žalovaný
takisto bráni bezproblémovému vstupu na pozemok žalobcu, ktorý ide cez časť parcely žalovaného
parc.č. 589/2 zo severnej strany od X. M. K. na pozemok žalobcu parc.č. XXX/X. Zábrana pozostáva
z drevenej závory opatrenej tabuľkou „Súkromný pozemok, vstup zakázaný“. Snímku taktiež pripojil k
vyjadreniu.

3.2. Žalobca označil ako nepravdivé aj tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na pozemku žalovaného
sa žiadna poľná cesta nenachádza a ani nenachádzala a že nie je zakreslená v žiadnej katastrálnej
mape. Žalovaný dal do pozornosti tú skutočnosť, že uvedená parcela EKN zapísaná na LV č. XXX
v k.ú. Z. č. XXX/X bola vždy vedená ako orná pôda, avšak po tomto pozemku viedla viac ako 30
rokov poľná cesta, príjazdová cesta na okolité parcely, ako aj na žalobcovu parcelu CKN zapísanú
na LV č. XXXX parc.č. XXX/X, ktorú žalovaný označil ako chodník. Na snímke z katastrálnej mapy
je časť tejto cesty vyznačená čiarkovanou trasou. Takisto predmetnú poľnú cestu využíval dlhé roky
aj právny predchodca žalobcu za účelom vstupu na svoj pozemok. Na podrobnej satelitnej snímke
je vidieť po uvedenej parcele stopy (koľaje) po prejazde ťažkých poľných mechanizmov. Na podporu
svojich tvrdení predložil žalobca čestné prehlásenie Z. B., ako technicko-hospodárskeho pracovníka
pôvodného Roľníckeho družstva Dolná Strehová, ktorý uviedol, že na pozemku parc. č. XXX/X bola
poľná cesta, pričom uvedený pozemok pred zmenou majiteľov užívalo poľnohospodárske družstvo,
následne KLAS, s.r.o., až po zmene vlastníkov prešiel daný pozemok do užívania žalovaného. Existenciu
poľnej cesty tieto poľnohospodárske organizácie rešpektovali. Zároveň vyhlásil, že má vedomosti, že
poľná cesta slúžila aj žalobcovi ako prejazd do jeho lesných pozemkov. Taktiež k vyjadreniu predložil
žalovaný ako listinný dôkaz aj ďalšie čestné prehlásenie A. R., ktorý vlastnil nehnuteľnosti v lokalite S.
a na svoju usadlosť chodil poľnou cestou, ktorá bola situovaná na pozemku parc. XXX/X minimálne 20
rokov. Roľnícke družstvo ako užívateľ pozemku parc.č. XXX/X rešpektovalo prístupovú cestu, nikdy ju
nerozorali a táto poľná cesta slúžila aj iným osobám ako poľovníkom, rybárom, turistom a pod.

3.3. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že jazdenie po ornej pôde by bolo v rozpore so zákonom č.
220/2004 Z.z. o ochrane pôdy a jazdením by podľa neho došlo k zníženiu výmery, k zníženiu produkčnej
kapacity a pod., žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva, že poľnohospodársku
pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a
v odôvodnenom rozsahu. Právo užívania žalovanej parcely za účelom prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami sa žalobca domáhal a to len v obmedzenej miere a v nevyhnutnom rozsahu. Zároveň sa
domnieva, že žalovaný na tejto nepatrnej časti parcely, pôvodnej poľnej ceste, nehospodári, uvedenú
časť parcely len zámerne pooral, aby tak znemožnil prístup žalobcovi na jeho parcely. V časti, kde
sa žalobca domáha užívania pôvodnej poľnej cesty je táto situovaná po okraji pozemku parc. č. XXX/
X popri hraniciach s pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X. Takže tvrdenia žalovaného, že súd svojím
rozhodnutím núti žalovaného porušovať citovaný zákon, neobstojí. Taktiež pokiaľ žalovaný uvádza, že
neodkladným opatrením nie je možné nariadiť výrazný zásah do jestvujúceho stavu, ktorý by spočíval v
odstránení 5 rokov jestvujúceho, do zeme zabudovaného zábradlia, žalobca sa s názorom žalovaného
nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť, pretože zo žiadneho právneho ustanovenia nevyplýva časové
ohraničenie akútnych zásahov do práv účastníka, ktorý sa domáha ochrany neodkladným opatrením. Je
zrejmé, že takýto akútny stav u žalobcu trvá už dlhšiu dobu, žalovaný tento zásah do vlastníckych práv
žalobcu stupňuje rôznymi inými aktivitami, napríklad tým, že znemožnil prístup na pozemok žalobcu
namontovaním, resp. vsadením závory so značkou, o čom žalobca k vyjadreniu pripojil aj fotografiu.
Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že by vo výroku uznesenia chýbala špecifikácia pozemku,
po ktorom má žalovaný umožniť žalobcovi prístup na žalobcov pozemok. Z výroku je zrejmé, že
ide o parcelu EKN parc. č. XXX/X v k.ú. Z. a že ide o časť parcely, cez ktorú viedla pôvodná poľná
cesta. Je zrejmé, že v základnom konaní bude prebiehať znalecké dokazovanie, kde bude potrebné na
základe posudku a geometrického plánu presne zamerať dráhu, po ktorej bude zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po žalovanej parcele EKN č.XXX/X. Presná špecifikácia
práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami bude súdom určená rozhodnutím o zriadení vecného
bremena znaleckým posudkom.

3.4. V ďalšom texte vyjadrenia k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom doposiaľ
nepreukázal, že by mu vznikala predmetným nariadením neodkladného opatrenia nejaká neprimeraná
ujma, pretože žalovaný na jeho parcele nehospodári, len ju zámerne zoral, aby tým znemožnil žalobcovi



prístup a prechod na pozemky žalobcu a na danom úseku uvedenú časť parcely žalovaný nevyužíva
na poľnohospodársku výrobu. Naopak žalobcovi hrozí bezprostredná majetková ujma, pretože nemôže
plnohodnotne hospodáriť na svojich poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a zároveň hrozí
všeobecné ohrozenie v prípade živelnej pohromy alebo požiaru, keďže žalovaný nedodržiava súdom
nariadené neodkladné opatrenie a naďalej bráni žalobcovi v bezproblémovom prístupe na pozemok.
Žalovaný tak marí plnenie plánu o hospodárení v lesoch, čím hrozí bezprostredná majetková škoda na
strane žalobcu. Žalobca ďalej poznamenal, že žalovaný svojvoľne, bez možnosti vyjadriť sa ďalšiemu
spoluvlastníkovi, vsadil kovové zábradlie do zeme, čím porušil zákonné ustanovenie § 139 ods. 1 OZ.
Minoritným spoluvlastníkom je neznámy vlastník Z. S. (N., žena Z. rod. Z.) v 1/8 v správe SPF.

3.5. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že v súčasnosti existujú aj iné prístupové komunikácie
k pozemku žalobcu a poukázal na parcely v k.ú. Z. reg. “E“ č. XXX, XXX, XXX,XXX a takisto cez
verejnú cestnú sieť obec M. K., cez parcely v k.ú. M. K. parcely registra „E“ parc.č. XXX/XXX, k.ú.
Z. parcely registra “E“ parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X, žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že pokiaľ sa
týka prístupovej cesty zo severnej strany od Obce M. K., na pozemku parc. č. XXX/X bola prístupová
cesta zahradená drevenými zátarasmi a tabuľkou - súkromný pozemok, vstup zakázaný, teda na
pozemok parc. č. XXX/X žalovaný zamedzil žalobcovi vstup. Ďalšou prístupovou cestou by mohla byť
cesta po parcele č. XXX cez parcelu XXX/X vo vlastníctve žalobcu na parcelu č. XXX/X a XXX/X,
pričom tieto pozemky sú pôvodne vedené ako pozemok parcela č. XXX. Žalobca sa domáhal súhlasu
na výrub drevín na pozemku parc. č. XXX, avšak Okresný úrad N. E., odbor starostlivosti o životné
prostredie rozhodnutím zo dňa 18.06.2020 č. OU-VK-OSZP-2020 /003313-008 nedal súhlas na výrub
drevín žalobcovi a teda táto cesta nemôže byť prístupovou cestou, keďže ide o pozemok zarastený
drevinami, ktoré nemožno vyrúbať. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, že písomnosť zo
dňa 30.04.2019 adresovaná žalobcovi zo strany matky žalovaného, (de facto zo strany žalovaného),
bola pre žalovaného legitímna ponuka a že z listu nevyplýva, že by žalovaný mal žalobcovi zamedzovať
prístup na pozemky žalobcu, žalobca namietal, že uvedená písomnosť je ultimatívnym návrhom a nie
legitímnou ponukou na vysporiadanie príjazdovej cesty (bezproblémového užívania parc.č. XXX/X.).
Žalovaný by dal súhlas na užívanie pozemku parc.č. 589/2 ako príjazdovej cesty pre žalobcu v tom
prípade, ak by žalobca predal pozemky parc.č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X pre P. E., matku
žalovaného. Zo situačného nákresu je zrejmé, že ide o najlukratívnejšie pozemky vo vlastníctve žalobcu
a žalobca v žiadnom prípade nemá záujem o ich predaj alebo výmenu za iné pozemky. Keďže na tento
ultimatívny návrh žalobca nepristúpil, znemožnil žalovaný akýkoľvek prístup na pozemky žalobcu, z čoho
je zrejmé, že žalovaný zamedzil prístupovú cestu po svojom pozemku, aby tým vymáhal od žalobcu
plnenie požiadaviek podľa listu A.. F., advokáta zastupujúceho žalovaného a jeho matku, čo považuje
žalobca za neetický a nemorálny prístup.

3.6. Žalobca zhrnul svoje vyjadrenie, s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením sa v plnej miere stotožňuje
a má za to, že je správne, odôvodnené a zákonné. Súd správne zistil skutkové okolnosti a to, že medzi
stranami sporu existuje právny vzťah, ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti vlastníkov
pozemkov. Takisto súd správne vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu, že narušenie zaužívaných
pomerov strán a bezodkladnosť úpravy pomerov je zjavná, a to tým, že žalovaný zamedzil jediný
bezproblémový prístup a to po pôvodnej poľnej ceste situovanej na EKN parc. č. XXX/X a žalobcovi
tak znemožnil prístup k pozemku CKN parc.č. XXX/X a následne aj k susediacim lesným pozemkom
vo vlastníctve žalobcu. Má za to, že súd v súlade s objektívnou realitou vyhodnotil predložené dôkazy
zo strany žalobcu, ako aj tú skutočnosť, že ide o dlhoročnú prístupovú cestu - poľnú cestu, ktorá je aj
prerušovanou čiarou vyznačená na katastrálnej mape a geometrickom pláne. O tej skutočnosti svedčí
aj Rozhodnutie Okresného úradu N. E., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18.06.2020,
kde žalobca svoju žiadosť na výrub porastov zdôvodnil práve tým, že si chcel vybaviť prístup k
jeho pozemkom, keďže mu jedinú dlhoročne využívanú prístupovú cestu znemožnil žalovaný. Takisto
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť nariadená žalovanému napadnutým
rozhodnutím je v súlade so zásadou primeranosti a nepredstavuje nedôvodné, či neprimerané
obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, práveže naopak, existujúci stav vyvolaný žalovaným
výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke práva žalobcu, znemožňuje mu riadny a primeraný výkon
hospodárskej činnosti a zabezpečenie starostlivosti o les, vrátane hasičskej služby v prípade požiaru,
čím žalobcovi hrozí bezprostredný vznik škody. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby
odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a napadnuté unesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil .



4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu konštatoval opakujúce sa nepravdy zo strany
žalobcu. Zdôraznil základnú skutočnosť - tou je existencia a aktívne využívanie prístupovej cesty na
pozemok žalobcu. Žalovaný vykonal so zapnutým nahrávaním GPS pozície prechod cesty, ktorú bližšie
označil vo svojom odvolaní ako „prístupovú cestu cez obec M. K.“. Na svoj pozemok sa vie žalobca
dostať priamo po svojich pozemkoch a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely
k.ú. Dolná Strehová register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný
žalobcov pozemok (žalovaný túto trasu označil ako K. prístupovú cestu). Z tohto prechodu vznikol
záznam pohybu po tejto prístupovej ceste, ktorý následne prostredníctvom aplikácie O. G. importoval
do mapového podkladu, čím sa zobrazenie tejto prístupovej cesty zobrazilo priamo v reálnej polohe v
teréne. Následne žalovaný z tohto zobrazenia vyhotovili „print-screen“, ktorý priložil k vyjadreniu ako
prílohu č. 1. Z prílohy 1 výrezom zhotovil detail - prílohu č. 2, kde priamo v zobrazení terénu označil
farebným rozlíšením relevantné objekty a to žalovaného pozemok, severnú prístupovú cestu, miesto
napojenia prístupovej cesty na štátnu asfaltovú cestu a miesto vyústenia prístupovej cesty na žalovaného
pozemok. Počas prechodu Severnej prístupovej cesty fotografoval žalovaný rozhodujúce miesta tejto
cesty, pričom každá z týchto fotografií je číselne označená tak, že jej číslo zodpovedá oranžovému
číslu na Prílohe 2. Všetky tieto fotografie zobrazujú najaktuálnejší stav. V následnom texte žalovaný
dopodrobna popísal jednotlivé fotografie a popísal cestu ktorú zaznamenávajú, z čoho možno vyvodiť,
že táto prístupová cesta je bez problémov prejazdná motorovým vozidlo, traktorom a podobne., je
udržiavaná, čistená, dreviny sú odsúvané na kraje cesty, prípadne odpiľované. Foto dokazuje, že popri
ceste prebieha výrub, cesta je teda využívaná aj na zvoz drevnej hmoty a v miestach, kde je svah
naklonený, je cesta do svahu „zapustená“ a je prejazdná aj pre auto, či traktor. Fotografie zobrazujú
vyústenie lesnej cesty na lúky, teda lesná cesta sa mení na lúčnu/poľnú cestu. Samotný lesný úsek je cca
1050 metrov, taktiež zobrazuje miesto, kde sú zrejmé stopy a pozostatky po skládke dreva, t.j. dokazuje
využívanie tejto cesty na ťažbu dreva, pričom poľná cesta vyúsťuje na obecnú asfaltovú cestu a ďalej
na sever vyúsťuje na štátnu cestu. Samotný poľný úsek (po lúkach krajom polí) predstavuje 350 metrov.
Vzdialenosť medzi koncom asfaltovej cestnej siete a žalobcovým pozemkom je po existujúcej Severnej
prístupovej ceste spolu 1.400 metrov a v celej tejto dĺžke je tento prístup prejazdný pre motorové vozidlá
a techniku. Pokiaľ žalobca k svojmu vyjadreniu doložil fotografiu zobrazujúcu drevené brvno s ceduľkou
„Súkromný pozemok Vstup zakázaný“, toto brvno sa nachádzalo v mieste, v ktorom sa spája žalobcov
pozemok so severnými pozemkami žalobcu a v mieste vyústenia Severnej prístupovej cesty na žalobcov
pozemok. Toto brvno tam umiestnil žalovaný ako upozornenie, aby žalobca nevstupoval na žalovaného
pozemky z dôvodu, že už mal v minulosti opakovane problém so žalobcom. Preto konal žalovaný
preventívne. Žalovaný ale nikdy nebránil žalobcovi, aby po Severnej prístupovej ceste prechádzal medzi
svojimi pozemkami. Predmetné brvno nijako neobmedzovalo žalobcu vo využívaní prístupovej cesty,
nebolo nijako pevne so zemou spojené ani nijako zabezpečené. Keďže však zo strany žalobcu došlo k
účelovej dezinterpretácii umiestnenia tohto brvna a jeho zneužitiu v tomto súdnom konaní, žalovaný už
toto brvno odstránil a ku dnešnému dňu sa už na mieste nenachádza.

4.1. Žalovaný tak uviedol, že preukázal fotografiami a reálnych využitím Severnej prístupovej cesty a
zhotovením jej GPS-záznamu, že táto prístupová cesta je po celej svojej dĺžke pohodlne prístupná pešo,
koňmo, motorovým vozidlom aj lesnou traktorovou technikou. Jej vzdialenosť od asfaltovej komunikácie
predstavuje len 1.400 metrov Akékoľvek iné tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti. V následnom
texte sa žalovaný vyjadroval osobitne k jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu. Z podstatných častí
tohto vyjadrenia odvolací súd konštatuje nasledujúce tvrdenia. Osadené kovové zábradlie nemôže
nikomu brániť vo vstupe na pozemok žalovaného, nakoľko toto zábradlie nekrižuje vyjazdený vstup
na tento pozemok, ktorým aj sám žalovaný na svoj pozemok vstupuje a celý segment zábradlia má
len cca 6 metrov. Zábradlie nekrižuje prístupovú cestu, ale bráni vjazdu na obhospodarované pole.
Taktiež popis udalostí, ktoré sa dňa 12.01.2021 udiali, je nepravdivý. Bol to práve žalovaný, ktorý
ako šofér vo vozidle napadol - chcel prejsť žalovaného, o čom je aj videozáznam. Jediná pravdivá
skutočnosť je tá, že o tomto skutku sa naozaj vedie konanie na OO PZ Dolná Strehová, v ktorom
je žalovaný oznamovateľ/poškodený. Je len ohromným šťastím, že dnes je žalovaný živý a zdravý.
Nie je teda pravdou, že by cez parcelu reg. E č. XXX/X k.ú. Z. viedla nejaká prístupová cesta na
okolité nehnuteľnosti, ako to tvrdí žalobca. Na satelitných snímkach tejto parcely z rôznych období
prirodzene vidno stopy po strojných mechanizmoch, nakoľko takéto stopy vidno na snímkach všetkých
obhospodarovaných pozemkov na celom svete, čo však neznamená, že každá takáto stopa je „cestou“.
Predložené čestné vyhlásenia sú zrejmým spôsobom pripravené inou osobou, než ktorá ich podpisovala.
Svedčí o tom predtlačový charakter týchto listín, kde boli následne doplnené údaje. Je zrejmé, že
si tieto listiny od sebe spriaznených osôb zadovážil žalobca podľa svojich potrieb. Neexistuje žiadna



obmedzená miera ani žiadny nevyhnutný rozsah, v ktorom by žalobca musel využívať cudzí majetok
na prístup ku svojim pozemkom, ak sa k týmto pozemkom môže dostať po verejných komunikáciách a
svojich vlastných pozemkoch. Nie je pravdou, že by sa žalobca domáhal len „ užívania pôvodnej poľnej
cesty“ - žalovaný nepredložil žiadny relevantný graficky podklad na vymedzenie cesty, ktorej užívania
sa domáha (geometrický plán). Žalobca ignoruje fakt, že nepredložil relevantnú špecifikáciu dráhy
práva prechodu/prejazdu, ktorého sa domáha. Tento fakt je nespochybniteľný a je v jasnom rozpore s
požiadavkou práva a ustálenej judikatúry v tejto otázke. Žalovaný len opakuje formulku „pôvodná poľná
cesta“, ktorej priebeh a presné umiestnenie nijako nepreukázal. Dôvod absencie preukázania tejto cesty
je zrejmý, nakoľko taká cesta, ktorá by viedla cez žalovaného pozemok na žalobcov pozemok, nikdy
nebola. V konaní nebola predložená žiadna katastrálna mapka, ktorá by obsahovala údajnú cestu, ktorá
by viedla cez parcelu reg. E č. XXX/X k.ú. Z. a ústila na parcelu reg. C č. XXX/X k.ú Z.. Žalobcovi nehrozí
žiadna ujma, riadne na svojich pozemkoch hospodári a môže hospodáriť. Je pravdou, že žalobcovi
nebol povolený výrub drevín na uvedenom pozemku, avšak preto, že na to nebol daný žiadny dôvod,
nakoľko žalovaný má zabezpečený prístup na svoje pozemky po inej ceste, ktorú označuje žalovaný
ako Severnú prístupovú cestu. K pozemkom žalobcu jestvuje bezproblémová prístupová cesta, ktorú
žalobca aj aktívne využíva a ktorú žalovaný podrobne opísal v tomto vyjadrení. Tvrdenie žalobcu, že
neexistuje iný prístup na jeho pozemky, než cez pozemky žalovaného, je nepravdivé. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žalovaný naďalej zotrváva na svojom odvolaní.

4.2. Dodatočne žalovaný doplnil svoje vyjadrenie osobitným podaním o dôkazy a nové skutočnosti a
uviedol, že dňa 17.03.2021 išiel motorovým vozidlom po štátnej ceste č. 585 od Dolnej Strehovej na
juh smerom na obec Muľa. Táto asfaltová cesta je jasne viditeľná aj na priloženej snímke satelitnej
mapy s legendou. Žalovaný sa nachádzal zhruba v bode B na snímke, keď zbadal na lesnej prístupovej
ceste (ktorú vo svojich doterajších podaniach označuje ako Severnú prístupovú cestu) zelené vozidlo
Lada Niva, o ktorom každý v danej oblasti vie, že ho používa žalobca. Žalovaný preto zastavil a
následne zbadal pri aute aj postavu zodpovedajúcu svojím vzhľadom a pohybmi žalobcovi. O týchto
skutočnostiach vyhotovil fotografie. Zdokumentovanie tejto náhodnej udalosti dokazuje pravdivosť jeho
tvrdení, že ním popisovaná Severná prístupová cesta jestvuje, žalobca o nej vie, využíva ju a to aj
na prejazd motorovým vozidlom a žalobca teda v tejto veci od počiatku zavádza a z jeho strany ide o
vopred neúčelné uplatňovanie práva. V predmetnom podaní žalovaný poznamenal, že týmto podaním
nemení ani nedopĺňa odvolacie dôvody, ani odôvodnenie svojho odvolania. Predkladá len dôkazy, ktoré
vznikli po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu, ktorým prvoinštančný súd vyhovel návrhu
žalobcu a preto ich nebolo možné skôr predložiť. Tieto dôkazy však majú zásadný význam pre posúdenie
pravdivosti tvrdení žalovaného a pre posúdenie nepravdivosti tvrdení žalobcu a preto žiada odvolací
súd, aby tieto dôkazy zohľadnil v rámci rozhodovania o jeho odvolaní.

5. Na vyjadrenie žalovaného k predošlému vyjadreniu žalobcu opätovne žalobca reagoval tvrdením, že
žalovaný neustále podsúva súdu nové a nové informácie, tendenčne zavádza súd a podniká kroky k
náprave skutkového stavu až po vydaní napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
Trvá na svojich doterajších vyjadreniach a predložených dôkazoch. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalovaný žalobcovi bránil pri vstupe na pozemky a to kovovým zábradlím. Žalovaný takisto
bránil bezproblémovému vstupu na pozemok žalobcu, ktorý ide cez časť parcely žalovaného parc. č.
XXX/X zo severnej strany od Obce M. K. na pozemok žalobcu parc. č. XXX/X. Zdôraznil tú skutočnosť,
že žalovaný až po žalobcovom vyjadrení k odvolaniu odstránil drevenú zátarasu na parcele č. XXX/X zo
severnej časti a žalobca nemá záruku, že žalovaný opakovane túto prekážku nevsadí do zeme. Kovové
zábradlie zo spodnej časti - pôvodnej poľnej cesty, doteraz nebolo odstránené. Tvrdenia žalovaného, že
ho mal žalobca napadnúť motorovým vozidlom sa nezakladajú na pravde, pretože práve žalovaný bol
ten, ktorý skočil pred motorové vozidlo žalobcu, vyskočil na kapotu a po zastavení motorového vozidla
silou vytiahol žalobcu z vozidla. S výrokom súdu v napadnutom uznesení sa v plnom rozsahu stotožňuje
a trvá na svojich doterajších vyjadreniach a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391
ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



7. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 11C/23/2020
zo dňa 13.08.2020 konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil podľa § 161
ods. 1, 2 a § 230 CSP, pretože mal za to, že postupu súdu a rozhodnutiu o návrhu bráni prekážka
právoplatne rozhodnutej veci. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 14Co/71/2020-102 zo
dňa 16.11.2020 zrušil uznesenie súdu prve inštancie podľa § 289 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že vyslovil, že v danej veci neexistuje procesná prekážka
konania súdu res iudicatae, bez toho, aby odvolací súd po vecnej stránke skúmal dôvodnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do
doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte
pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu
tohto procesného inštitútu v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“
takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája
a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to
bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu
do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne
okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie
nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci
doposiaľ nie sú hodnoverne osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci a zohľadňujúc najmä skutočnosti uvádzané v dôvodoch odvolania,
nepovažuje za naplnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom poukazuje aj na ďalšie skutočnosti preukázané v štádiu odvolacieho konania a vyplývajúce z
doterajšieho obsahu spisu.

15. Je v prvom rade nutné prisvedčiť v plnej miere relevantnosti odvolaciemu argumentu žalovaného,
že výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, je v takom znení, ako
vyplýva z výrokovej časti uznesenia, nevykonateľný a trpí vadou neurčitosti. Je pravdou, že vo výrokovej
časti rozhodnutia súd prvej inštancie žiadnym konkrétnym spôsobom nevymedzuje, nešpecifikuje a
nekonkretizuje rozsah oprávnenia žalobcu na výkon práva, ktoré mu z nariadeného neodkladného
opatrenia vyplýva; vo výroku nie je identifikovaná trasa, dráha, po ktorej by mal žalobca po špecifikovanej
parcele žalovaného prechádzať a jazdiť motorovými vozidlami. Pokiaľ súd prvej inštancie (preberajúc
petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vymedzil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi
prístup na špecifikovaný pozemok, ktorého je výlučným vlastníkom žalobca, za účelom prechodu a
prejazdu motorovými vozidlami po pôvodnej poľnej ceste, ktorá sa nachádzala na špecifikovanom



pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, je nutné dať za pravdu odvolacej námietke, že
takáto formulácia je nejednoznačná, nekonkrétna. Trasa, po ktorej má žalobca v zmysle nariadeného
neodkladného opatrenia oprávnenie prejazdu, nie je žiadnym spôsobom a na žiadnom listinnom dôkaze
v spise vymedzená, zakreslená, vytýčená či inak špecifikovaná. Takto neurčité vymedzenie „po pôvodnej
poľnej ceste“, pokiaľ nie je žiadnym listinným dôkazom jednoznačne a konkrétne „pôvodná poľná cesta“
vymedzená, vyznačená, vytrasovaná ani zakreslená, potom celkom zjavne neobstojí. Uznesenie v
takomto neurčitom petite je nevykonateľné. Je nutné navyše priznať dôvodnosť aj odvolacej námietke
žalovaného, že je zjavná vnútorná rozpornosť výroku uznesenia súdu s jeho odôvodnením v bode
26. uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom súd uvádza, že pokiaľ zriaďuje (aj keď len formou
neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je nevyhnutné, aby toto právo
bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené minimálne jeho zakreslením na katastrálnej mape,
prípadne vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na
konkrétnej parcele. Toto konštatovanie súdu je však v rozpore s tým, ako súd výrokom vymedzil rozsah
oprávnenia žalobcu a uloženej povinnosti žalovanému. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvoinštančný
súd žiadnym spôsobom neidentifikuje trasu, po ktorej by mal žalobca svoje právo prejazdu cez pozemok
žalovaného realizovať, trasa „pôvodnej poľnej cesty“ vyznačením jej priebehu a rozsahu nie je zrejmá
a nevyplýva z katastrálnej mapy, ani geometrického plánu a nevyplýva ani z mapového podkladu,
ktorý je obsahom spisu. Pokiaľ sám súd konštatuje nutnosť zakreslenia a jednoznačného, presného
a určitého vymedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na katastrálnej mape, eventuálne
vymedzením geometrickým plánom, je nutné dať za pravdu žalovanému, že žiadne takéto zakreslenie
a jednoznačné vymedzenie a konkretizovanie priebehu a rozsahu „pôvodnej poľnej cesty“ nebolo
žalobcom predložené, ani v návrhu tvrdené, ani nevyplýva zo žiadneho doposiaľ v spise obsiahnutého
listinného dôkazu. Súd prvej inštancie pritom v bode 27. odôvodnenia svojho uznesenia konštatuje, že
presné vymedzenie časti parcely, resp,. pôvodnej poľnej cesty vyplýva na podklade Dohody o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 12.02.2017, z geometrického plánu č. 190/2017
a mapových podkladov pozemkov CKN parc. č. XXX/X a EKN parc. č. XXX/X (č.l. 24 spisu). Sú
pritom oprávnené odvolacie námietky, že uvedená dohoda sa vôbec netýkala pozemku žalovaného, t.j.
parcely reg. E č. XXX/X k.ú. Z., tento pozemok sa v dohode vôbec nespomína, ani akékoľvek právo
k nemu, ani nič iné s ním spojené. Taktiež na geometrickom pláne nie je na pozemku žalovaného,
t.j. parcele reg. E č. XXX/X k.ú. Z., zakreslená či vyznačená trasa pôvodnej poľnej cesty, taktiež ani
na mapke, ktorá je súčasťou tohto geometrického plánu nie je žiadna žalobcom tvrdená a súdom
konštatovaná „pôvodná poľná cesta“ zakreslená. V južnej časti mapy sa nachádza prerušovaná čiara,
ktorá však prechádza len cez časť žalovaného pozemku a nikam nepokračuje (končí na tomto pozemku)
a ide podľa popisu len o chodník, nie cestu a nemožno preto mať za to, že by konkrétnym spôsobom
vymedzovala pôvodnú poľnú cestu spôsobilú na prejazd motorovými vozidlami na žalobcov pozemok.
Neobstojí pritom argument žalobcu, že až následne, v konaní vo veci samej o zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po dotknutej parcele, bude v rámci nariadeného
znaleckého dokazovania presne vymedzená, špecifikovaná a vyznačená konkrétna línia poľnej cesty.
Každé rozhodnutie súdu, o nariadenom neodkladnom opatrení nevynímajúc, musí v prvom rade spĺňať
kritérium určitosti a vykonateľnosti a pokiaľ je ním ukladaná povinnosť, musí byť rozsah tejto povinnosti
určitý a konkrétny.

16. Taktiež je nutné zohľadniť ako relevantné odvolacie dôvody žalovaného namietajúce záver súdu
prvej inštancie, že aktuálne neexistuje žiadna ďalšia prístupová cesta žalobcu na jeho pozemky. Tento
záver konštatuje súd prvej inštancie vo viacerých častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia (najmä v
bode 24. a bode 25.), v ktorom súd konštatuje, že ide o „jediný prístup po poľnej ceste“, „komunikácia
po poľnej ceste predstavuje jediný reálny a možný prístup k žalovanej nehnuteľnosti“, pričom súd
prvej inštancie pri konštatovaní tejto, od počiatku žalovaným rozporovanej skutočnosti, vychádzal z
fotodokumentácie zhotovenej z obhliadky na mieste (č.l. 15 a č.l. 38 spisu), kde je zrejmé umiestnenie
kovového zábradlia na začiatku cesty a rozoranie poľnej cesty. Taktiež súd pri osvedčení tejto skutočnosti
vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie OU-VK-
OSZP-2020/003313-008 zo dňa 18.06.2020 a súd mal za to, že fakt, že chýba ďalšia iná prístupová
cesta k žalobcovej nehnuteľnosti dosvedčuje taktiež list (č.l. 23 spisu) zo dňa 30.04.2019 adresovaný
právnym zástupcom P. E. (matky žalovaného ) žalobcovi, ako návrh na vyporiadanie spoločných
nehnuteľností. Odvolací súd však, oboznámiac sa so všetkými súdom prvej inštancie uvedenými
listinnými dôkazmi, na ktoré pri svojej právnej úvahe a vyhodnotení skutkového a právneho stavu
poukázal súd prvej inštancie, konštatuje, že ani z jedného súdom prvej inštancie uvedeného podkladu
takýto jednoznačný záver nevyplýva. Žalovaný tvrdí, že na svoj pozemok sa môže žalobca dostať



priamo po svojich pozemkoch, a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú.
M. K. register E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov
pozemok. N. tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zásadné z hľadiska konštatovania
dôvodnosti neodkladnej predbežnej úpravy pomerov medzi stranami sporu však pre odvolací súd je, že v
štádiu odvolacieho konania žalovaný fotodokumentáciou a výňatkami a podrobným popisom preukázal
existenciu reálnej, zjazdnej a aktuálne aj využívanej prístupovej cesty na pozemok žalobcu. Žalovaný
vykonal so zapnutým nahrávaním GPS pozície prechod cesty, ktorú bližšie označil vo svojom odvolaní
ako „prístupovú cestu cez obec M. K.“, alebo ako „Severnú prístupovú cestu“ a vyhotovenou rozsiahlou a
podrobne zdokumentovanou, na mape zakreslenou, vyznačenou a podrobne popísanou dokumentáciou
poukazoval na to, že na svoj pozemok sa môže žalobca reálne a bezproblémovo dostať priamo po
svojich pozemkoch a to cez verejnú cestnú sieť cez obec M. K., následne cez parcely k.ú. M. K. register
E č. XXX/XXX, k.ú. Z. register E č. XXX/X, register E č. XXX/X až na samotný žalobcov pozemok bez
toho, aby bol odkázaný na využívanie cudzieho pozemku. Z tohto prechodu vznikol záznam pohybu
po tejto prístupovej ceste, pričom odvolací súd poukazuje na obsah spisu a dokumentáciu predloženú
žalovaným na podporu svojej odvolacej argumentácie v štádiu odvolacieho konania (č.l. 210- 221
spisu) . Uvedeným argumentom je nutné venovať náležitú pozornosť a vyhodnotiť ich.

17. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti a relevantné odvolacie námietky
žalovaného nestotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca aj doposiaľ osvedčil hodnoverne
a nespochybniteľne naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami
sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu a že bola preukázaná dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa tak javí ako predčasné. Bude
úlohou súdu prvej inštancie dôslednejšie skúmať opodstatnenosť a dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia najmä vzhľadom na doteraz nepreukázaný priebeh a vôbec existenciu
„pôvodnej poľnej cesty“ vedúcej po konkrétnych častiach parcely žalovaného, taktiež s dôrazom na
tvrdenú reálne existujúcu alternatívu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu výlučne len po jeho pozemkoch
a taktiež bude úlohou súdu venovať náležitú pozornosť nutnosti presne vyšpecifikovať, vyznačiť,
vymedziť trasu, ktorej by sa eventuálne nariadené neodkladné opatrenie týkalo tak, aby výrok uznesenia
súdu bol jednoznačne špecifikovaný, konkrétny a rozhodnutie súdu netrpelo vadou nevykonateľnosti z
dôvodu jeho neurčitosti. Z výroku uznesenia musí byť jednoznačné, po akej konkrétnej trase a najmä
v akom konkrétnom rozsahu je výkon práva vyplývajúceho z neodkladného opatrenia vymedzený. Je
nevyhnutné mať taktiež dôsledne na zreteli, že nariadiť neodkladné opatrenie je nutné len v nevyhnutnej
miere a v nevyhnutnom rozsahu. Vyhodnotenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako
vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie, s poukazom na skutočnosti, ktoré vyhodnotil súd prvej
inštancie, ktoré však z doterajších listinných dôkazov nevyplývajú, sa javí ako predčasné. Navyše, ako
už odvolací súd vyššie zdôraznil, uznesenie v takom znení, ako vyplýva z výroku, je nevykonateľné
pre nekonkrétnosť, čo je už samo osebe dôvodom na nutnosť zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie.

18. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6220201215