Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/25/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200084 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6318200084.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu ENERGYMONTAGE, s.r.o., so sídlom Nová Osada 2391, 945 01 Komárno, IČO: 35 927 399, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanému REA- S s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno, IČO: 36 059 099, právne zastúpenému JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 10.000,-- Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 26.260,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/4/2018-270 zo dňa 17. decembra 2019, takto r o z h o d o l : I. Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/4/2018-270 zo dňa 17. decembra 2019 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000,-- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 10.000,-- Eur od 01.12.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal voči žalovanému v konaní o zaplatenie 10.000,-- Eur s príslušenstvom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, konanie o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi zastavil a priznal žalobcovi voči žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, alternatívne, aby žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho). 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil jeho odvolacie námietky a dôvody. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v odvolaní. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých vyniesol napadnutý rozsudok a že odvolanie žalovaného je nedôvodné a účelové. 6. Podaním zo dňa 29.04.2020 žalobca vzal žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zastavení konania podľa § 370 os. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že pôvodne sa žalobou zo dňa 18.12.2017 proti žalovanému domáhal titulom neuhradenej faktúry č. 542017 zaplatenia neuhradenej časti fakturovanej sumy vo výške 30.000,-- Eur. Po podaní žaloby mu žalovaný zaplatil 20.000,-- Eur, čo malo za následok čiastočné späťvzatie žaloby a predmetom tohto sporu je už len suma 10.000,-- Eur. Žalovaný počas odvolacieho konania uhradil žalovanú sumu v plnej výške na jeho účet pod variabilným symbolom 542017, čo je číslo faktúry, a to dňa 18.03.2020 sumu 3.500,-- Eur, dňa 19.03.2020 sumu 3.500,-- Eur a dňa 25.03.2020 sumu 8.242,78 Eur. Spolu žalovaný uhradil sumu 15.242,78 Eur. Vzhľadom na to, že okrem istiny v sume 10.000,-- Eur sa domáhal aj zaplatenia príslušenstva, t.j. úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 10.000,-- Eur od 01.12.2017 úroky z omeškania po úhrade celej žalovanej sumy vypočítal tak, že 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.000,-- Eur od 01.12.2017 do 18.03.2020 je 1.836,71 Eur, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.000,-- Eur (po úhrade sumy 7.000,-- Eur zo dňa 18. a 19.03.2020) od 20.03.2020 do 25.03.2020 je 3,29 Eur. Úroky ku dňu splatenia celej pohľadávky predstavujú spolu sumu 1.840,-- Eur. Žalovaný teda v priebehu odvolacieho konania od 18.03.2020 do 25.03.2020 uhradil celú istinu a jeho príslušenstvo v celkovej sume 11.840,-- Eur. Nakoľko žalovaný uhradil žalovanú istinu s príslušenstvom v plnej výške, zanikli dôvody na pokračovanie v konaní. 7. Žalovaný v podaní zo dňa 25.05.2020 vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby a žiadal, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku vo veci samej. Nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodnil tým, že späťvzatie žaloby je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalobca si voči jeho spoločnosti cestou exekúcie uplatňuje iný nárok na zaplatenie vo výške 13.999,80 Eur s príslušenstvom. Uvedená exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade v Žiari nad Hronom u JUDr. Ing. Miroslava Pallera od sp.zn. EČ 127EX 213/20. Uviedol, že dňa 19.03.2020 e-mailom oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že na vysporiadanie pohľadávky z exekučného titulu Platobného rozkazu sp.zn. 33Up/138/2019, a to istiny vo výške 16.999,80 Eur uhradil klientovi dňa 16.03.2020 sumu 3.000,-- Eur, dňa 18.03.2020 sumu 3.500,-- Eur s tým, že omylom uviedol nesprávny variabilný symbol 542017, nakoľko uhrádzaný nárok v celkovej výške 16.999,80 Eur neeviduje v účtovníctve, nakoľko faktúru vrátil späť ako spornú. Z Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 26.03.2020, ktorý mu žalobca doručil dňa 07.05.2020 je nepochybné, že ním vykonanú platbu vo výške 3.000,-- Eur zo dňa 17.03.2020 započítal na úhradu pohľadávky z Platobného rozkazu sp.zn. 33Up/138/2019, kde je istina vo výške 16.999,80 Eur a že nejde o pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Uviedol, že ku dňu 25.03.2020 uhradil celý dlh vymáhaný v exekúcii a nie dlh uplatnený v tomto konaní. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd späťvzatie žaloby podľa čl. 5 CSP odmietol, nakoľko ide o šikanózny výkon práva poškodzujúci jeho spoločnosť. 8. K nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalovaného, že omylom uhradil jednotlivé čiastky pod variabilným symbolom 542017 nakoľko nárok v sume 16.999,80 Eur neeviduje, lebo faktúru zaslal späť žalobcovi je zavádzajúce, pretože faktúra č. 612017 na sumu 16.999,80 Eur bola pripojená k tejto žalobe a bola zaslaná žalovanému spolu s platobným rozkazom, k tejto faktúre sa žalovaný vyjadril v tomto konaní aj prípisom, ktorým žiadal spojiť túto vec s vecou 33Up/138/2019 a k tejto faktúre sa žalovaný vyjadril aj vo svojom odpore v upomínacom konaní proti platobnému rozkazu sp.zn. 33Up/138/2019. Žalovanému bola teda faktúra č. 612017 na sumu 16.999,80 Eur doručená po jej vystavení žalobcom, následne v tomto konaní spolu so žalobou a tretí krát aj v upomínacom konaní sp.zn. 33Up/138/2019 spolu so žalobou na vydanie platobného rozkazu. Preto mal za to, že argument žalovaného o neevidovaní tejto faktúry neobstojí. Žalovaný v jednotlivých úhradách dňa 18.03.2020 v sume 3.500,-- Eur, dňa 19.03.2020 v sume 3.500,-- Eur a dňa 25.03.2020 v sume 8.242,78 Eur uviedol variabilný symbol aký chcel. Keďže žalovaný uviedol variabilný symbol 542017, správne započítal jednotlivé úhrady na pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 542017, ktorá je predmetom tohto konania. Argumentáciu žalovaného, že žiadal od jeho advokátky zaslať faktúru na sumu 16.999,80 Eur považoval za bezpredmetnú. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného že úhradami v celkovej sume 15.242,78 Eur uspokojil nároky žalobcu v exekučnom konaní sp.zn. 127EX 213/20 nie je pravdivé. Z upovedomenia o začatí exekúcie, ktorú listinu predložil žalovaný vyplýva, že nároky oprávneného (žalobcu) v exekučnom konaní pozostávajú z istiny 13.999,80 Eur, z príslušenstva 4.335,77 Eur, trov exekúcie, teda suma 15.242,78 Eur by nepokryla nároky oprávneného ani v prípade, pokiaľ by bola suma započítaná na exekučné konanie. K jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok uviedol, že toto bolo riadne dourčené žalovanému a do dňa podania tohto vyjadrenia nebolo zo strany žalovaného vrátené, resp. spochybnené. Poukázal na to, že snahou žalovaného je opakovane zavádzať a účelovo predlžovať toto súdne konanie, ako aj exekučné konanie a tým oddialiť jeho povinnosť uspokojiť nároky žalobcu. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby považoval za účelový a chaotický. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby vyhovel. 9. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 11. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno a existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 136/2010 zo dňa 22.09.2010) 12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vydaní rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/4/2018-270 zo dňa 17.12.2019 a po podaní odvolania proti tomuto rozsudku žalovaným, t.j. v čase, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť. Ustanovenie § 370 ods. 2 CSP pre nesúhlas so späťvzatím žaloby vyžaduje, aby tento nesúhlas bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za takéto vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktorý odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustí, považovať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 136/2010 zo dňa 22.09.2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. 13. Odvolací súd zistil, že v predmetnom spore sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.01.2018 proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 30.000,-- Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 542017 zo dňa 01.11.2017, splatnej dňa 30.11.2017 vystavenej na sumu 36.317,40 Eur. Pred vydaním platobného rozkazu v predmetnej veci žalobca vzal čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 20.000,-- Eur späť z dôvodu, že žalovaný čiastočne uhradil dlh, a to dňa 17.01.2018 zaplatil 3.000,-- Eur, dňa 18.01.2018 zaplatil 2.000,-- Eur, dňa 19.01.2018 zaplatil 5.000,-- Eur a dňa 24.01.2018 zaplatil 10.000,-- Eur. Z uvedeného dôvodu predmetom tohto sporu ostalo zaplatenie sumy 10.000,-- Eur s príslušenstvom. 14. Odvolací súd z obsahu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby mal za nepochybné, že žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôvodu, že uhrádzal nárok vo výške 16.999,80 Eur vyplývajúci z platobného rozkazu sp.zn. 33Up/138/2019 a pri vykonaných úhradách žalobcovi uviedol omylom nesprávny variabilný symbol 542017 a že nárok vo výške 16.999,80 Eur neeviduje v účtovníctve, nakoľko faktúru vrátil späť ako spornú. Z obsahu spisu mal odvolací súd tiež preukázané, že nárok vo výške 16.999,80 Eur vyplýva z faktúry č. 612017 zo dňa 05.12.2017, splatnej dňa 31.12.2017, pričom táto nebola predmetom tohto sporu. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný pri všetkých jednotlivých platbách v dňoch 18.03.2020, 19.03.2020 a 25.03.2020 sám uviedol variabilný symbol 542017, ktorý predstavuje číslo faktúry, na základe ktorej sa žalobca v tomto konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia dlžnej sumy. Keďže žalovaný sám opakovane identifikoval svoje platby variabilným symbolom týkajúcim sa pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní, s prihliadnutím na okolnosti a povahu uplatneného nároku odvolací súd dospel k záveru, že zastavením predmetného konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom nie sú ohrozené práva a právom chránené záujmy žalovaného. 15. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a odvolací súd nezistil existenciu žiadnych vážnych dôvodov na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali nepripustenie žaloby žalobcom v celom rozsahu, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 2, druhej vety CSP. 16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania podľa ust. § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný, pretože žalobcom uplatnenú istinu zaplatil po začatí tohto súdneho konania. Preto odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 17. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).