Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/40/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319201281 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6319201281.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: C.. R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. X. C. XX, proti žalovanému: Správca bytových domov, s. r. o., IČO: 50 528 025, so sídlom Brezno, Clementisova 5, právne zast. JUDr. Richard Piliar, advokát, so sídlom Brezno, Školská 4, v konaní o zaplatenie sumy 231,88 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/10/2019 - 87 zo dňa 20. 01. 2020, takto r o z h o d o l : I. Návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby z a m i e t a . II. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1C/10/2019 - 87 zo dňa 20. 01. 2020 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 11. 06. 2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 231,88 Eur spolu s náhradou súdneho poplatku, pričom tento nárok odôvodnila tým, že dňa 16. 11. 2017 zaplatila dlh vyčíslený súdom, avšak vtedajší konateľ žalovaného tento zaplatený dlh nezadal do počítača, a preto sa dlh zväčšoval. Od januára 2017 žalobkyni mal vzniknúť dlh na základe uznesenia schôdze vlastníkov bytov o extra mesačnej platbe. Uvedenú sumu žiadala vrátiť, nakoľko o tejto splátke navyše nebola nikým informovaná. Podaním zo dňa 16. 09. 2019 žalobkyňa opravila názov žalovaného subjektu a predmetom jej žaloby je nesprávne účtovanie správcom po zaplatení dlhu dňa 16. 11. 2017 až do vyúčtovania dňa 29. 04. 2019. Pri zaplatení dlhu, ktorý vypočítal žalovaný, „nepadla žiadna zmienka o inom dlhu, a preto má žalobkyňa zato, že dlh v celej výške vyrovnala a má mať na vyúčtovaní preplatok“. Žalovaná suma pozostáva z preplatku za rok 2017 vo výške 153,96 Eur a za rok 2018 vo výške 62,92 Eur a 15 Eur. K žalobe žalobkyňa pripojila rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/452/2016 zo dňa 27. 09. 2017, príjmové pokladničné doklady, mailovú komunikáciu a vyúčtovanie za roky 2015, 2016, 2017 a 2018. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil a konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 231,88 Eur titulom preplatku, ktorý jej vznikol pri platbách do fondov spoločenstvu vlastníkov bytov, jej nárok súd prvej inštancie právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie citáciou poukázal na ustanovenia § 6, § 7b, § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. a konštatoval, že na správu bytu žalobkyne bolo v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov - 9. mája 26, 27, 28, pričom samotná realizácia výkonu správy bola a je vykonávaná prostredníctvom tretej osoby - správcu (žalovaného) na základe mandátnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2016. Správca svoju činnosť vykonáva len podľa zákona, t. j. v rozsahu a v medziach stanovených zákonom; vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravuje tiež zmluva o výkone správy (§ 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). V prejednávanej veci sa právny vzťah medzi spoločenstvom vlastníkov bytov a správcom spravoval Mandátnou zmluvou zo dňa 14. 10. 2016, v zmysle ktorej správca bol a je oprávnený len zastupovať spoločenstvo vlastníkov bytov (konať v mene a na účet mandatára), nie však konať vo vlastnom mene (bod 3.2. a článok VIII. Mandátnej zmluvy). Súd mal zato, že žalobkyňa v žalobe označila za žalovaného subjekt, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale správne mala žaloba smerovať voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Subjekt, ktorý žalobkyňa označila ako žalovaného, vykonával na základe mandátnej zmluvy pre spoločenstvo vlastníkov bytov jednotlivé právne úkony a tieto vykonával v mene a na účet spoločenstva, nie vo svojom vlastnom mene. V dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú namietal aj žalovaný, preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodu, že konanie má inú vadu, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, avšak predovšetkým súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa namietala i priebeh pojednávania vo veci, kedy zvýraznila, že nepokladala za potrebné, aby ona sama navrhla vypočuť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Zvýraznila, že krajským súdom v priloženom rozsudku uložená povinnosť plniť - „nariadený dlh nebola štandardná platba“ a dlh vypočítal JUDr. Piliar v kancelárii Správy. Zamestnancov Správy však nepoučil ako naložiť s platbou. Z toho dôvodu je prirodzené, že za nesprávne účtovanie v mene spoločenstva je zodpovedná Správa. Správa je zodpovedná za nesprávnu implementáciu rozsudku krajského súdu a nie Spoločenstvo. Žalobkyňa uviedla, že nežiadala peniaze od zamestnancov Správy, ale z účtu Spoločenstva. Uvedené by malo byť zrejmé. Žalovanú stranu označila tak, ako bola sama označená v žalobe podanej proti nej. Vtedy navrhovateľ, teraz žalovaná, vymáhal údajný nedoplatok, o ktorom rozhodol krajský súd v konaní 17Co/452/2016. Právny zástupca Správy sa sám vo svojom vyjadrení k návrhu (žalobe) označil za žalovaného Správu a súd vyzval žalobkyňu na opravu označenia žalovaného subjektu. Žalobkyňa má zato, že tu došlo k účelovej manipulácii a zneisteniu za účelom zamietnutia žaloby. Zamietnutím žaloby súd ochraňuje Správu, ktorá nerešpektovala rozhodnutie krajského súdu, čo si možno vysvetliť aj tak, že rozhodnutie krajského súdu nemalo žiadny účinok. Pri troche záujmu o spravodlivé posúdenie veci mohol súd pojednávať a rozhodnúť aj bez finančného plnenia. To by samo vyplynulo z opraveného vyúčtovania odo dňa vyrovnania dlhu k 24. 05. 2016, keby bol súd na to poukázal. Ďalej namietala konkrétne ďalšie nepresnosti v rozsudku okresného súdu, a to konkrétne označenie alebo použitie termínu „dlh“, spresnila, že „nezadali nové dáta do počítača“. Rovnako „extra splátka“ (mesiac vopred) jej bola zaúčtovaná ako nedoplatok. Súd dňa 20. 01. 2020 žiadne dokazovanie nerobil, nebolo by to ani časovo možné. Ďalej uviedla, že stav fiktívneho nedoplatku za rok 2016 je irelevantný, pretože o dlhu žalobkyne rozhodol krajský súd. Vyúčtovania nerobí Spoločenstvo vlastníkov bytov, ale Správa v mene Spoločenstva vlastníkov bytov, a preto má za nesprávne účtovanie pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej namietala, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o vzniku nedoplatku po zaplatení dlhu. Žiadala, aby krajský súd po preštudovaní vlastného rozsudku urobil „právny výklad Správe o tom, ako bolo potrebné pochopiť rozsudok KSBB a zaradiť dlh správne do účtovania a aby nariadil Správe spätne opraviť účtovanie od 24. 05. 2016 včítane platby mesiac vopred, ktorú i podľa rozsudku KSBB zaplatila v októbri 2011“. 3. Prílohou podaného odvolania žalobkyne je predvolanie na pojednávanie dňa 20. 01. 2020, ďalej kópia vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 16. 09. 2019, oprava petitu návrhu Správy bytov Brezno, s. r. o., zápisnica o pojednávaní zo dňa 20. 01. 2020, stav konta za obdobie 01. 01. 2017 až 31. 12. 2017. 4. Dňa 24. 02. 2020 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie nazvané ako „Doplnenie odvolania“, kde uviedla, že doplňuje a spresňuje svoje odvolanie zo dňa 20. 02. 2020 o adresu žalovaného - Spoločenstvo vlastníkov bytov, zastúpeného Správou podľa čl. VIII. Mandátnej zmluvy, kedy vo svojom prvom podaní uviedla tak, ako je uvádzaná v hlavičke vyúčtovaní za r. 2017 - 2018. Tento článok Mandátnej zmluvy poveruje Správu, t. j. mandatára, zastupovaním mandanta v právnych veciach. Žalobkyňa má zato, že značila žalovaného správne. JUDr. Piliar však vo svojom vyjadrení označil za žalovaného Správu. Žalobkyňu tak dostal do omylu a s podporou súdu ju prinútil zmeniť pôvodné podanie, pretože nemala na výber. Tento fakt považuje žalobkyňa za inú vadu, resp. patovú situáciu. Doplnila petit odvolania a uviedla, že žiada krajský súd (v prípade, že nerozhodne sám), aby vzhľadom na podvod JUDr. Piliara vrátil vec okresnému súdu na nové konanie. Prílohou doplnenia odvolania bola fotokópia vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2018 až 31. 12. 2018 a fotokópia vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2017 až 31. 12. 2017. 5. Odvolanie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 26. 03. 2020 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu a odvolacie dôvody uvedené žalobkyňou v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť vyššie uvedených dôvodov. 11. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02. 01. 2017, doručenou Okresnému súdu Brezno a doplnenou podaním zo dňa 16. 09. 2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 231,88 Eur. V žalobe samotnej žalobkyňa uviedla, že dňa 16. 11. 2017 zaplatila dlh vyčíslený súdom (mienené Krajským súdom v Banskej Bystrici) v konaní 17Co/452/2016. Prílohou žaloby bol aj žalobkyňou uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, konajúceho ako súdu odvolacieho, č. k. 17Co/452/2016 - 246. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 16. 09. 2019 žalobkyňa uviedla, že žalovaná suma 231,88 Eur vznikla súčtom preplatkov za služby spojené s bývaním za roky 2017 a 2018, t. j. sumy 153,96 Eur + 62,92 Eur + 15 Eur, čo činí celkovo sumu 231,88 Eur. Na základe uvedeného skutkového zdôvodnenia žalovaného nároku, t. j. sumy 231,88 Eur, je zrejmé, že súd prvej inštancie správne v odvolaním napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala istiny vo výške 231,88 Eur titulom preplatku, ktorý jej vznikol pri platbách do fondov Spoločenstvu vlastníkov bytov. Ustálením charakteru žalobou uplatňovaného nároku, ktorý špecifikovala samotná žalobkyňa, je zrejmé, že žalobkyňa žalobou žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získalo Spoločenstvo vlastníkov bytov so sídlom J., 9. C. XX tvrdeným nesprávnym účtovaním zálohových platieb a žalobkyňou uhradeného nedoplatku, o ktorom bolo už rozhodnuté súdom v inom konaní (v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom odvolacím, pod sp. zm. 17Co/452/2016). Záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňou označeného žalovaného subjektu, je správny a súladný s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktoré ustanovenie správne poukázal i súd prvej inštancie, spoločenstvo hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že samotné Spoločenstvo vlastníkov bytov, v danom prípade Spoločenstvo vlastníkov bytov X. mája XX, XX, XX, so sídlom X. mája XX, XXX XX Brezno, hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. i žalobkyne, v dome za plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov. 12. Žalobou uplatňovaný nárok 231,- Eur, tak predstavuje žalobkyňou tvrdenú pohľadávku voči Spoločenstvu vlastníkov bytov 9. mája 26, 27, 28, Brezno, ktoré jediné je v zmysle citovaného zákona oprávnené hospodáriť s platbami prijatými od vlastníkov bytov a nebytových priestorov titulom úhrad za služby spojené s bývaním. Správny bol tak záver súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že žalobkyňa v žalobe označila ako žalovaného subjekt, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, nakoľko žalobkyňou tvrdená pohľadávka je voči Spoločenstvu vlastníkov bytov X. mája, pričom žalobkyňa takýto svoj nárok uplatnila voči inej právnickej osobe - Správca bytových domov, s. r. o., Clementisova 5, 977 01 Brezno, ktorý však na zmluvnom základe - na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 16. 10. 2016 vo veciach správy koná v mene Spoločenstva a na účet Spoločenstva (viď bod 3.2 a článok VIII. Mandátnej zmluvy zo dňa 16. 10. 2016). Inými slovami, právo uplatňované žalobkyňou v konaní nesvedčí a nepatrí subjektu označenému žalobkyňou v žalobe - Správcovi bytových domov, s. r. o., so sídlom Clementisova 5, 977 01 Brezno. 13. K otázke vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva (alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že subjekt nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité plnenie alebo iný nárok. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi i procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie ako aktívnej, tak i pasívnej, t. j. existenciu tvrdeného práva na strane žalobcu alebo vecnej pasívnej legitimácie - t. j. existenciu tvrdenej povinnosti na strane žalovanej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a je jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Práve uvedená okolnosť nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bola dôvodom pre zamietnutie žaloby, nakoľko i z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorú žalobkyňa uplatnila žalobou o zaplatenie sumy 231,88 Eur, nie je žalovaný subjekt - Správca bytového domu, ktorý zastupuje Spoločenstvo vlastníkov bytov X. mája XX, XX a XX., koná v jeho mene a na jeho účet, avšak tomuto subjektu žalovanému neprislúchajú práva a povinnosti hmotnoprávne patriace subjektu Spoločenstva vlastníkov bytov X. mája, Brezno. 14. Vzhľadom na v konaní zistenú skutočnosť nesprávne označeného subjektu, voči ktorému je nárok uplatňovaný, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je možné uložiť povinnosť plniť (žalovanú sumu 231,88 Eur) subjektu, ktorému neprislúcha hmotnoprávne oprávnenie zodpovedajúce žalovanému nároku. 15. Zároveň je nutné zvýrazniť, že za správne označenie sporových strán je zodpovedný žalobca, (v danom konaní žalobkyňa), na základe návrhu ktorého sa celé súdne sporové konanie začína, a ktorý, ako pán sporu (dominus litis), žalobou, a teda i označením subjektov na strane žalobcu, ako i na strane žalovanej, strán disponuje. 16. Uvedený nedostatok pasívne legitimovaného subjektu nebolo možné konvalidovať ani s prihliadnutím na podanie žalobkyne zo dňa 24. 02. 2020, doručené Okresnému súdu Brezno dňa 24. 02. 2020, po rozhodnutí vo veci samej, označené ako „doplnenie odvolania“, v ktorom žalobkyňa uviedla, že „dopĺňa a spresňuje svoje odvolanie o adresu žalovaného - Spoločenstvo vlastníkov bytom (ďalej len Svb), zastúpeného Správou podľa článku VIII Mandátnej zmluvy“. Uvedené podanie, resp. jeho časť odvolací súd vyhodnotil podľa obsahu ako návrh na pripustenie zmeny žaloby v odvolacom konaní. S poukazom na ust. § 371 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, odvolací súd výrokom I. rozhodol, že návrh žalobkyne na zmenu žaloby zamieta. 17. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd, po nepripustení zmeny žaloby v odvolacom konaní, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I., ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 18. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal správne z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola v konaní na základe ňou podanej žaloby úspešná ani sčasti, súd prvej inštancie správne konštatoval celkový procesný úspech žalovaného podľa § 255 ods. 1 CSP. Nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu logicky na strane druhej, zodpovedá povinnosť žalobkyne zaplatiť náhradu trov konania žalovaného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil i v závislom výroku II. o trovách konania. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobkyne táto nebola úspešná ani sčasti, a preto procesný úspech v rozsahu 100 % svedčí žalovanému. Žalovaný bol síce i v odvolacom konaní zastúpený právnym zástupcom, avšak k odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril, a teda v súvislosti s odvolacím konaním žalovanému žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému, hoci inak procesne úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. 20. O výške náhrady trov (prvoinštančného konania) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).