Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoCsp/52/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200481 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6320200481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 789, proti žalovanej: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, R., zast. JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, za účasti osobitného subjektu - občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovu nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 5 354,63 eur s príslušenstvom, v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 17. júla 2020, č. k. 5Csp/14/2020 - 70, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 264,99 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Brezne rozsudkom č. k. 5Csp/14/2020-70 zo dňa 17.07.2020, rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 264,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 264,99 eur od 26.07.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,66 %.“ 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca - Všeobecná úverová banka, a. s., sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2020 domáhala zaplatenia sumy 5 354,63 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 26.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu, že na základe jej splnomocnenia spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, ako splnomocnený sprostredkovateľ k uzatvoreniu zmluvy veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, uzatvorila so žalovanou dňa 24.11.2014 Zmluvu o poskytnutí pôžičky (úveru) č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanej poskytnutých 6 983,33 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 24,16 %, ktoré mala žalovaná splatiť v 72 mesačných splátkach splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2014 a posledná splatná v mesiaci november 2020. Pri riadnom plnení zmluvy mala žalovaná celkovo zaplatiť sumu poskytnutého úveru zvýšenú o sumu 5 601,55 eur (celkové náklady spotrebiteľa). Poskytnutá suma úveru bola určená na splatenie troch úverov v spoločnosti Slovenská požičovňa. Z dôvodu porušovania podmienok zmluvy žalovanou spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. úver okamžite zosplatnila ku dňu 19.07.2017 (podľa žaloby a prehľadu splátok, žalovaná tento dátum nerozporovala) v zmysle čl. 11. bod 4. zmluvy, podľa ktorého, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred, čo zodpovedá ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa doloženého rozpisu splátok a úhrad žalovaná na úver zaplatila celkom sumu 5 249,75 eur, z toho sumu 880,00 eur po vyhlásení okamžitej splatnosti (do vyhlásenia okamžitej splatnosti zaplatila necelých 25 splátok od 12/2014 do 12/2016). 3. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané uzavretie danej zmluvy, túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu - o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné aj zákonné podmienky pre okamžité zosplatnenie úveru veriteľom boli v posudzovanom prípade splnené (viď. odôvodnenie rozsudku body 14., 15.). 4. Žalovaná suma podľa žaloby pozostávala z dlžnej istiny vo výške 5 264,99 eur a nákladov na vymáhanie vo výške 89,64 eur. Keďže v samotnej zmluve tieto náklady neboli uvedené, žalovaná ako spotrebiteľka nebola o nich informovaná, nie je zrejmé, o aké náklady ide, žalobca ich ani nepreukázal, tak podľa záveru súdu nemohli byť započítané do celkovej dlžnej sumy a žalobcovi na ne nárok nevznikol. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 264,99 eur, a keďže sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, žalobcovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) z prisúdenej sumy, počnúc od 26.07.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, konštatoval pomer úspechu strán, kedy mal žaloba úspech 98,33 % a žalovaná úspech 1,67 %, potom rozdiel je v prospech žalobcu 99,66 % (čistý úspech žalobcu). Súd v tejto miere zaviazal žalovanú na úhradu trov konania žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná voči výroku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel (výrok I.) a výroku o trovách konania (výrok III.). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanej priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 7. Žalovaná namietala, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neobstojí ani zistený skutkový stav, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré nemohli byť uplatnené a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. Žalobkyňa v prvom rade namieta voči argumentácii súdu uvedenej v bode 4. odôvodnenia rozsudku, týkajúcej sa odôvodnenia súdu, prečo súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná pripúšťa, že na pojednávanie bola riadne predvolaná a bola jej zachovaná 5-dňová zákonná lehota na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 1 CSP), avšak táto lehota nemohla byť zo strany súdu zachovaná voči právnemu zástupcovi žalovanej, ktorého si žalovaná zvolila deň pred pojednávaním. Zákon však neobmedzuje stranu vo vzťahu k časovému aspektu využitia práva na obhajobu a je povinnosťou súdu postupovať tak, aby právo na obhajobu bolo naplnené (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Žalovaná je toho názoru, že zo strany súdu bolo odignorované konanie jej právneho zástupcu, ktorý v deň pojednávania (nariadeného v deň 17.07.2020 o 9,30 hod.) mal snahu nájsť riešenie a kontaktoval konajúci súd jednak e-mailom ako aj telefonicky, o čom svedčí aj úradný záznam spísaný asistentkou súdu. Ospravedlnenie aj plnú moc mal zaslať e-mailom - o 7,45 hod. e-mailom zasielal súdu žiadosť o odročenie pojednávania a o 8,41 hod. e-mailom zasielal plnú moc 9. Vo vzťahu k meritu veci žalovaná v odvolacom konaní namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku s poukazom na to, že vzniesť takúto námietku jej postupom súdu prvej inštancie nebolo umožnené, (má zato, že žalovanej aj jej právnemu zástupcovi bola odňatá možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany), s ktorou námietkou by sa žalobca aj súd prvej inštancie musel vysporiadať. Odkazuje na ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, s dôrazom na objektívny začiatok plynutia premlčacej doby - že trojročná premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo „mohlo“ vykonať po prvý raz, pričom za ten deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že žalovaná bola v omeškaní so splnením jednej splátky o viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 101 a § 103 je podľa názoru žalovanej žalobcom uplatňovaný nárok premlčaný. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Komunikácia advokáta so súdom prebieha prostredníctvom na to určených elektronických schránok, pričom podania tam odosielané zo strany advokáta musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom. K splneniu uvedenej povinnosti zo strany právneho zástupcu žalovanej neprišlo, preto súd postupoval zákonným spôsobom tak, že na takéto podania právneho zástupcu žalovanej neprihliadol. Žalovaná mala dostatok času na to, aby sa k skutočnostiam vyjadreným v žalobe vzniesla námietky aj bez právneho zástupcu, resp. aby si právneho zástupcu zvolila, nakoľko nechať sa zastúpiť v sporovom konaní tohto typu nie je povinnosťou strany sporu ale jej právom. Odvolacím súdom by tiež nemala byť akceptovaná námietka premlčania vznesená žalovanou až v odvolacom konaní, nejde o prípad podľa ust. § 366 ods. 1CSP, poukazuje aj na ust. § 154 CSP. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, to znamená, že aj taktiež prostriedkom procesnej obrany, na ktorú sa v zmysle zákonných ustanovení vzťahuje zákonná koncentrácia. Odvolací súd by na túto námietku nemal prihliadnuť. Avšak v opačnom prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že je možné pripustiť hmotnoprávnu námietku v druhoinštančnom konaní, žalobca má zato, že nárok uplatňovaný v tomto konaní, bol uplatnený včas a teda nie je premlčaný. Žalovaný bol dňa 26.05.2017 formou predžalobnej upomienky, ktorú dňa 10.06.2017 riadne prevzal, vyzvaný na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 03/2017. Zároveň bol upozornený, že v opačnom prípade veriteľ pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko zo strany žalovaného k úhrade omeškanej splátky neprišlo, veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to pre nezaplatenú splátku spalntú dňa 20.03.2017. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané dňa 20.07.2017. Dňa 21.03.2017 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.03.2020. Žaloba bola na súd podaná v mesiaci február 2020 a teda nárok nie je premlčaný, bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Odvolanie žalovaného považuje žalobca v celom rozsahu za nedôvodné. 11. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu nereagovala. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel (výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) potvrdil. V ostatnej časti je rozsudok nedotknutý (výrok II.). 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2020 sa pôvodný žalobca VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5 354,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt (§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka). Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15CoCsp/52/2020 zo dňa 04.11.2020 na základe návrhu pôvodného žalobcu VÚB, a.s., pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava (§ 80 CSP). Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.11.2017 medzi Consumer Finance Holding, a.s., a VÚB, a.s. a Intrum Justicia Slovakia, s.r.o., - od 16.02.2018 názov spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o., (§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). 15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že v posudzovanom prípade žalobca uplatňuje nárok z úverového vzťahu, na ktorý sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva (zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.. a Občiansky zákonník). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výsledok rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5 264,99 eur spolu s úrokom z omeškania okresný súd vyvodil z preukázaného porušenia zmluvných povinností žalovanou (dlžníčkou), v dôsledku čoho veriteľ právne relevantným spôsobom predčasne zosplatnil úver, ktorého konečná splatnosť by inak pripadla na 20.11.2020, a zo zistenia, že žalobcovi nemožno priznať aj nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie vo výške 89,64 eur, ktorý nárok súd nemal za dôvodný a preukázaný. Odvolací súd sa aj v tomto stotožňuje s názorom okresného súdu a jeho závermi, pritom sa okresný súd dôsledne zaoberal otázkou, či došlo, alebo nedošlo právne relevantným spôsobom k predčasnému zosplatneniu celého zostatku úveru pred podaním žaloby. Výhrada odvolacieho súdu vo vzťahu k výsledku rozhodnutia okresného súdu spočíva v tom, že v záujme správnosti výsledku rozhodnutia mal okresný súd povinnosť ex offo podrobiť žalobcom uplatnený nárok aj prieskumu z hľadiska prípadného premlčania v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Je otázne, či toto okresný súd urobil, keď posúdenie žalovaného nároku z hľadiska premlčania v odôvodnení rozsudku okresného súdu chýba. 16. Ust. § 54a Občianskeho zákonníka bolo doplnené do Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. účinným od 05.12.2018. Jeho účelom je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť, ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Za účelom zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov (teda nielen dlžníka, ale aj veriteľa) uvedená novela zákona stanovila aj prechodné ustanovenie - § 879v Občianskeho zákonníka - upravujúce podrobnosti stretu časovo rozdielnych predpisov a toto prechodné ustanovenie účinné od 05.12.2018 jednoznačne upravuje prípady, ak konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, tak sa dokončí podľa doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci bola žaloba na súd podaná dňa 28.02.2020, pričom ide o spotrebiteľský spor, bolo povinnosťou súdu uvedené ustanovenie v konaní aplikovať - ex offo posúdiť otázku premlčania uplatneného nároku (či už čiastočného, alebo úplného premlčania). 17. Prihliadnuc na vyššie uvedené (bez ohľadu na odvolaciu námietku žalovanej - žalovanou v odvolacom konaní vznesenú námietku premlčania) sa tak rozhodnutie okresného súdu vo veci samej (konečný výsledok) javí ako predčasné, čo spravidla vedie súd druhej inštancie k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vráteniu veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V posudzovanom prípade však podľa zistenia a názoru odvolacieho súdu uvedená vada nepochybne nedisponuje právnou kvalitou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súdom prvej inštancie (teda vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia). Pretože v posudzovanom prípade dal odvolací súd za pravdu žalobcovi, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vyslovil názor, s ktorým sa odvolací súd po zistení skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu stotožňuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.03.2017 a tak trojročná premlčacia doba začala plynúť od 21.03.2017 a uplynula dňa 20.03.2017 a žaloba žalobcu bola na súd podaná dňa 28.02.2020. Teda včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, resp. pred jej uplynutím. Konečný efekt, pokiaľ aj okresný súd z hľadiska premlčania svoje rozhodnutie neodôvodnil (hoci tak urobiť mal ex offo, aj keď žalovaná premlčanie nenamietala), by tak v preskúmavanej veci bol rovnaký, odvolací súd má zato, že obsah spisu neposkytuje žiaden podklad pre to, aby rozhodnutie okresného súdu nebolo posúdené ako vecne správne rozhodnutie. 18. Právne posúdenie otázky premlčania vychádza z ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, kedy premlčanie dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka resp. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predčasného zosplatnenia celého úveru, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo (zosplatnenia) využíva. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka jednotlivé splátky úveru sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), pričom premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Teda, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie platne, v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti (zročnosti) ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo !, ktorá zosplatnenie vyvolala). Uvedenému zodpovedá situácia posudzovaného prípadu (viď. bod 17. Tohto rozhodnutia). 19. Pre úplnosť možno dodať, že premlčanie v prípade dlžných splátok splatných skôr, teda splatných ešte pred splátkou, pre ktorú k zosplatneniu došlo, ktorá zosplatnenie vyvolala (splatných pred dátumom splatnosti splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala) sa posudzuje samostatne (viď. ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka - ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka - trojročná) od dňa zročnosti nesplatenej splátky). V posudzovanom prípade najstaršou omeškanou splátkou však bola splátka splatná 20.03.2017 (vyplýva to žaloby žalobcu aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu). 20. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde - § 378 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli existovali) v čase jeho rozhodovania. 21. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. 22. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky premlčania podlieha sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania v zmysle platnej právnej úpravy CSP (ust. § 152 v spojení s § 153 a § 154 CSP). Zákonná koncentrácia umožňuje uplatniť hmotnoprávnu námietku premlčania najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Vyhlásenie tohto uznesenia je moment, po ktorom už na účely odvolacieho konania nebudú procesné prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany prípustné. Výnimkou môže byť prípustná zmena skutkového stavu v odvolacom konaní (novoty) alebo, ak sa v odvolacom konaní zmení právne posúdenie žalovaného nároku, po tom ako bol aplikovaný § 382 CSP a strana v rámci vyjadrenia k aplikácii iného ustanovenia, ktoré v konaní pred okresným súdom nebolo použité, vznesie námietku premlčania vo vzťahu k aplikácii tohto nového ustanovenia a naň sa vzťahujúce nové právne posúdenie nároku. V odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len v zmysle § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci zo strany žalovanej v prípade vznesenia námietky premlčania v odvolacom konaní (jej odvolacieho dôvodu) sa síce nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, avšak v zmysle § 296 CSP ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania a nepoužijú v prípade spotrebiteľa (ako strany konania). Z uvedených dôvodov, je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že odvolací súd by na námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní nemal prihliadať. 23. Žalovanou namietané skutočnosti týkajúce sa porušenia jej práva na obhajobu v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré malo spočívať podľa názoru žalovanej v ignorovaní snahy právneho zástupcu, zvoleného žalovanou deň pred pojednávaním, na ktorom bola vec súdom prejednaná a rozhodnutá, nájsť riešenie ohľadom preukázania zastupovania žalovanej a jeho žiadosti o odročenie pojednávania, odvolací súd posúdil ako neopodstatnené. Zo spisu vyplýva, že v čase začatia pojednávania nebolo súdu preukázané právne zastupovanie žalovanej a žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, napriek tomu, že jej bolo predvolanie doručené mesiac pred pojednávaním (dňa 12.06.2020) a telefonickú žiadosť právneho zástupcu, ktorého zastupovanie nebolo v tom čase preukázané, a tesne pred pojednávaním, podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd nepovažoval za dôvod na odročenie pojednávania, zástupca neuviedol, prečo sa pojednávania nemôže zúčastniť a prevzatie zastupovania deň pred pojednávaním, keď nejde o zložitú právnu vec, súd nepovažoval za dostatočný dôvod. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).