Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/104/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6400899137 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6400899137.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu XX.XX.XXXX,l W., W.ávne zastúpeného ADIUVANTE s. r. o., so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO: 52 341 046, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, právne zastúpenému JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, so sídlom Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, IČO: 00625701, o zaplatenie 52.618,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/359/2000-538 zo dňa 24. apríla 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/359/2000-538 zo dňa 24. apríla 2019 v napadnutej časti prvej výrokovej vety v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur od 22.06.2002 do zaplatenia. II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/359/2000-538 zo dňa 24. apríla 2019 v napadnutej časti prvej výrokovej vety v zostávajúcej časti, druhej, tretej, štvrtej a piatej výrokovej vety p o t v r d z u j e . III. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 27,44 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 8Cb/359/2000-538 zo dňa 24. apríla 2019 prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.276,37 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,21 % ročne zo sumy 11.217,92 Eur od 09.03.2001 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur od 22.06.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.906,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.906,92 Eur od 04.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.760,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,49 % ročne zo sumy 829,85 Eur od 10.10.2003 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.930,72 Eur od 04.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Štvrtou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a piatou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 64 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.08.2000, dňa 31.05.2002 a dňa 28.01.2003 proti žalovanému domáhal náhrady ušlého zisku spolu s príslušenstvom. Uznesením č.k. 8Cb/359/2000-255 zo dňa 20.06.2018 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 12Cb/153/2002, 12Cb/35/2003 a 8Cb/359/2000, ktoré sa ďalej vedú pod sp.zn. 8Cb/359/2000. Uznesením č.k. 8Cb/359/2000-378 zo dňa 03.10.2018 súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby. 3. Zistil, že v súdnom konaní sp.zn. 8Cb/359/2000 si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody a ušlého zisku (v pôvodnej žalobe kvalifikovaný nárok ako ušlý zisk) vzniknutú v dôsledku neoprávneného znemožnenia poskytovania služieb pripojenia na televízneho káblového rozvodu (ďalej len „TKR“) v lokalite E. G. pre počet účastníkov 959. Žalobca žaloval na základe žaloby zo dňa 01.08.2000, rozšírenia žaloby zo dňa 28.06.2001 a upresnenia zo dňa 25.11.2001, ktorým sa upresňovalo rozšírenie zo dňa 28.06.2001 tieto relevantné obdobia: od 21.08.1996 do 30.06.1997 (10 mesiacov a 11 dní) - žaloval sumu 337.951,-- Sk s príslušenstvom, od 01.07.1997 do 30.06.1998 (12 mesiacov) - žaloval sumu 413.712,-- Sk s príslušenstvom. Celkovo tak žaloval sumu 751.663,-- Sk. Uviedol, že v tomto prípade sa táto suma nedelí na časť v podiele 66,98 % ako ušlý zisk, a 33,02 % ako priama škoda, nakoľko žalobca uplatňuje v konaní sp. zn. 8Cb/359/2000 časť priamej škody vo výške 261.321,-- Sk. Preto zo sumy 751.663,-- Sk pripadá 261.321,-- Sk na sumu priamej škody a 490.342,-- Sk na sumu ušlého zisku. Žalobca v písomných podaniach tieto sumy bližšie rozpísal aj s výpočtom celkového nakontrahovaného obratu zodpovedajúceho všetkým účastníkom v lokalite Banská Štiavnica (nielen počtu 959 účastníkov, ktorý bol zohľadnený v žalobe). 4. V konaní sp.zn. 12Cb/153/2002 si žalobca uplatnil náhradu škody na tom istom skutkovom a právnom základe za lokalitu Žarnovica, vo vzťahu k 748 účastníkom nakontrahovaným prostredníctvom zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 04.05.1995. Nakoľko bola táto zmluva o dielo uzatvorená rovnako v máji 1995, podľa názoru žalobcu sa uplatní úrok z omeškania vo výške 19,25 % ročne. Žalobca žaloval na základe žaloby zo dňa 27.05.2002, rozšírenia žaloby zo dňa 29.12.2002 a rozšírenia žaloby zo dňa 30.12.2003, tieto relevantné obdobia: od 01.06.1998 do 31.12.1998 (7 mesiacov) žaloval sumu 20.000,-- Sk, od 01.01.1999 do 31.12.1999 (12 mesiacov) žaloval sumu 20.000,-- Sk a od 01.01.2000 do 31.12.2000 (12 mesiacov) žaloval bez vymedzenia sumy, ktorá špecifikácia je poskytnutá podaním zo dňa 19.09.2018. 5. V konaní sp.zn. 12Cb/35/2003 si žalobca uplatnil náhradu škody na tom istom skutkovom a právnom základe za lokalitu Nová Baňa, bez obmedzenia počtu účastníkov. Žalobca žaluje na základe žaloby zo dňa 22.01.2003, rozšírenia žaloby zo dňa 30.12.2003 a rozšírenia žaloby zo dňa 30.12.2003, tieto relevantné obdobia: od 01.02.1999 do 31.12.1999 (11 mesiacov) žaloval sumu 25.000,-- Sk, od 01.01.2000 do 31.12.2000 (12 mesiacov) žaloval bez vymedzenia sumy, ktorá špecifikácia je poskytnutá podaním zo dňa 19.09.2018, a to so zahrnutím všetkých účastníkov v Novej Bani, za toto obdobie podľa počtu účastníkov preukázaného na základe doložených zmlúv o dielo. 6. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v postavení podnikateľa so žalovaným platne uzavrel v roku 1995 zmluvy o dielo, ktorými sa žalobca zaviazal, že bude pre žalovaného vykonávať servisné zabezpečovanie prevádzky televízneho, satelitného a terestrického prijímacieho systému vonkajších a vnútorných rozvodov pre lokalitu Nová Baňa (zmluva zo dňa 22.05.1995), Žarnovica (zmluva zo dňa 04.05.1995) a Banská Štiavnica (zmluva zo dňa 22.05.1995) (ďalej aj len ako „servisné služby“ alebo „dielo“). Cena diela bola určená paušálnou sadzbou podľa počtu účastníkov televízneho rozvodu vo výške 30,- Sk za mesiac na jedného účastníka. Zároveň bola v zmluvách dohodnutá úprava ceny diela podľa vývoja miery inflácie a tiež podľa vývoja kurzu slovenskej koruny voči nemeckej marke, vychádzajúc zo základnej úrovne tohto kurzu platného v januári 1995. Predmetné zmluvy o dielo boli neskôr upravené dodatkom zo dňa 01.06.1995. Nebolo v konaní sporné, že žalobca zmluvy o dielo s rovnakým obsahom uzatvoril aj s inými účastníkmi. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že dňa 20.09.1995 oznámil žalovaný žalobcovi, že od zmlúv o dielo odstupuje, pričom na odstúpenie od týchto zmlúv neboli splnené zákonom stanovené podmienky a právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8Cb/387/96 zo dňa 14.03.1997 (právoplatné dňa 11.12.1997) bolo vyslovené, že toto odstúpenie žalovaného je neplatné. Ďalej súd prvej inštancie nemal za sporné, že žalovaný protiprávnym konaním (odvolávajúc sa na neplatné odstúpenie od zmlúv o dielo zo dňa 20.09.1995) zabránil žalobcovi vo vykonávaní diela pre žalovaného, aj ostatných účastníkov, a to dňa 20.08.1996 pre lokalitu Banská Štiavnica, dňa 28.08.1996 pre lokalitu Nová Baňa (Štúrova), dňa 27.02.1998 pre lokalitu Nová Baňa (vstup/Školská). Nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalobca uzatvoril zmluvy o dielo, ktoré pripojil k súhrnnému vyjadreniu zo dňa 19.09.2018. Súd prvej inštancie považoval za spornú výšku nároku žalobcu a výšku uplatneného príslušenstva. 7. Na daný skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval najmä ustanovenia § 261, § 536, § 373, § 379 a § 365 Obchodného zákonníka, pretože medzi žalobcom (pôvodne vystupujúcim pod obchodným menomC. - TV - SAT, služba, IČO: 10 930 345) a žalovaným vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, pričom obe zmluvné strany vystupovali v tomto záväzkovom vzťahu ako podnikatelia, pri ich podnikateľskej činnosti. 8. Súd prvej inštancie považoval za preukázané predložením uzatvorených zmlúv, resp. dokladov o platení ceny diel, že žalobca mal v lokalite Nová Baňa uzatvorené zmluvy o dielo s rovnakým predmetom (vykonávanie servisného zabezpečovania prevádzky televízneho, satelitného a terestrického prijímacieho systému vonkajších a vnútorných rozvodov) s počtom účastníkov celkovo 1014, pričom v prípade žalovaného to bolo 582 účastníkov. V lokalite Žarnovica mal žalobca uzatvorené zmluvy o dielo s rovnakým predmetom zmluvy s počtom účastníkov celkovo 1096 (z toho v prípade žalovaného to bolo 748 účastníkov) a v lokalite Banská Štiavnica s počtom účastníkov celkovo 1000 (z toho pre žalovaného 852). Uvedené počty vyplývajú z vykonaných dôkazov, a to jednotlivých zmlúv, ako aj z rozhodnutí Oblastného Telekomunikačného úradu Stredné Slovensko, pričom počet účastníkov uvedený v týchto rozhodnutiach bol nižší ako počet reálny. 9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv o dielo tým, že neoprávnene obmedzil žalobcovi výkon jeho činnosti vyplývajúcej zo zmlúv, a to dňa 20.08.1996 pre lokalitu Banská Štiavnica, dňa 28.08.1996 pre lokalitu Nová Baňa - Štúrova, dňa 27.02.1998 pre lokalitu Nová Baňa - Vstup/Školská, tým, že znemožnil žalobcovi prístup k hlavným staniciam TKR v príslušných lokalitách a navyše neposkytol žalobcovi súčinnosť v plnení povinností stanovených telekomunikačným úradom. Týmto konaním žalovaný znemožnil žalobcovi plniť zmluvy nielen voči žalovanému, ale aj voči iným účastníkom v týchto lokalitách (toto porušenie povinnosti žalovaný nepoprel). 10. K pôvodnej obrane žalovaného, že žalobca si škodu spôsobil sám, pretože neposkytol žalovanému súčinnosť súd prvej inštancie uviedol, že takéto konanie žalobcu nebolo v konaní preukázané. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný neoprávnene zamedzil činnosť žalobcu (dňa 20.8.1996 v Banskej Štiavnici sídlisko Drieňová) potom, ako (neplatne) odstúpil od zmlúv o dielo (dňa 20.09.1995). Bol to práve žalovaný, ktorý listom zo dňa 19.01.1995 oznámil žalobcovi, že prevádzku TKR bude riešiť až po skončení konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sp.zn. 8Cb/387/1996, ktorým súd rozhodol o neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmlúv o dielo). Žalobca preukázal, že vyzval žalovaného na riadne plnenie zmluvy dňa 24.03.1998, ako aj listom zo dňa 27.12.1998.V predchádzajúcom období žalobca žalovaného vyzýval, aby mu poskytol doklady potrebné pre prevádzkovanie TKR (listom zo dňa 02.08.1995, dňa 22.08.1995 a dňa 26.11.1995). Následne prebiehala medzi žalovaným a žalobcom najmä písomná komunikácia, kde žalovaný neoprávnene žiadal od žalobcu ukončenie poskytovania servisných služieb. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že uvedené porušenie záväzku zo zmluvy bolo konštatované aj v právoplatne skončenom konaní sp. zn. 8Cb/168/1999. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že poškodenému - žalobcovi vznikla škoda, a to skutočná škoda, aj ušlý zisk. Táto škoda žalobcovi navyše vnikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný pritom nepreukázal, že k porušeniu jeho záväzku došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka), a teda že sa z tohto konania liberoval. Súd prvej inštancie sa pri dokazovaní zameral na preukázanie výšky uplatnenej škody, pretože nielen právne posúdenie, ale aj skutkové okolnosti týkajúce sa uplatnenej škody boli medzi stranami sporné. 11. Konštatoval, že žalobca výšku vyčísleného nároku opieral o dôkaz - znalecký posudok vypracovaný v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/168/1999, a to znalecký posudok CORPORA. V konaní sp. zn. 8Cb/168/1999 súd ustanovil za účelom vyčíslenia ušlého zisku znalca - spoločnosť CORPORA, a.s., IČO: 35 804 432. V znaleckom posudku bola skonštatovaná nákladovosť žalobcu vo výške 33,02 %, a teda ziskovosť vychádza 66,98 %. Žalobca z tohto pomeru vychádzal pri vyčíslení škody. Poukázal pritom na skutočnosť, že súdy pri priznaní náhrady škody vychádzali z tohto pomeru aj v konaní sp. zn. 8Cb/168/1999 a aj v ďalších konaniach sp. zn. 12Cb/13/2006 a tiež 12Cb/5/2005. 12. Súd prvej inštancie pôvodnú obranu žalovaného, že žalobcovi za služby riadne zaplatil a predložil fotokópie faktúr a výpisy z účtu považoval za irelevantnú, pretože za tieto obdobia si žalobca náhradu škody neuplatnil. K námietkam žalovaného, žalovaným podávaným od počiatku sporu, a to že celá uplatnená suma nemôže predstavovať ušlý zisk žalobcu, keďže mu museli vzniknúť aj náklady pri výkone jeho podnikateľskej činnosti súd prvej inštancie uviedol, že otázka určenia nákladovosti a ziskovosti podnikania žalobcu bola predmetom znaleckého dokazovania v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/168/99. 13. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že závery znaleckého posudku CORPORA sú nesprávne, resp. že vychádzajú z nereálnych (dokonca fiktívnych) podkladov. Znalecký posudok Znaleckej organizácie s.r.o. č. 7/2012 a jeho doplnenie uvádza, že zisk žalobcu predstavoval 37 %. Uvedený rozdiel medzi znaleckými posudkami CORPORA a Znalecká organizácia s.r.o. č. 7/2012 mal objasniť ďalší znalecký posudok č. 6/2016, z ktorého záveru vyplýva, že nie je možné určiť správnosť ktoréhokoľvek z týchto posudkov, nakoľko každý z nich vychádzal z iných účtovných podkladov. Po vyhodnotení týchto dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že ani znalecký posudok č. 7/2012, ani znalecký posudok č. 6/2016 nevyhodnotil nesprávnosť záverov znaleckého posudku CORPORA a v trestnom konaní nebolo preukázané, že tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe fiktívnych podkladov. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Keďže tento znalecký posudok bol vypracovaný v konaní sp. zn. 8Cb/168/99 na podklade totožného skutkového stavu, bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, ktorý nesie zodpovednosť za pravdivosť záverov v ňom uvedených a odpovedal na otázky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, súd prvej inštancie nezistil dôvod, aby z tohto dôkazu nevychádzal aj pri rozhodnutí v predmetnej veci. 14. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že závery dôkazného prostriedku, ktorý preukazuje nárok žalobcu nie sú správne, je ťarcha uniesť dôkazné bremeno práve na žalovanom. Žalovaný síce navrhol vykonať nový znalecký posudok, avšak ako sám uviedol, nové znalecké dokazovanie je ale možné vykonať len v prípade, že žalobca súdu predloží všetky účtovné doklady za rozhodné obdobie. V trestnom konaní sp. zn. 2T/113/2014 sa žalobca vyjadril a aj produkoval dôkaz o tom, že uvedenými dokladmi nedisponuje, nakoľko mu boli odcudzené. V dôkaznej núdzi sa preto ocitol žalovaný, keď nepreukázal svoju obranu, že znalecký posudok CORPORA obsahoval nereálne závery o výške ziskovosti a nákladovosti žalobcu ako podnikateľa. Preto súd prvej inštancie uviedol, že rozhodným dôkazom, ktorý preukazuje výšku ušlého zisku žalobcu je znalecký posudok CORPORA a z tohto dôkazu súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady škody vychádzal. 15. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tým, že pokiaľ v pôvodnej žalobe nie je uvedené, že si žalobca uplatňuje aj skutočnú škodu, nemožno mu ju z tohto dôvodu priznať. Konštatoval, že Žalobca žiadal titulom náhrady škody priznať sumu 751.663,- Sk. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď poukazoval v tomto smere na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa. Poškodený má právo voľby, či bude požadovať len ušlý zisk, alebo aj skutočnú škodu. Ak žalobca v priebehu konania (teda neskôr ako v čase podania žaloby) špecifikoval žalovanú sumu tak, že požaduje skutočnú škodu vo výške 8.674,27 Eur (261.321,-- Sk) a zvyšok žalovanej sumy teda predstavuje ušlý zisk 16.276,37 Eur (490.342,-- Sk), podľa názoru súdu prvej inštancie nejde o iný nárok, než ktorý bol uplatnený žalobou. Žalobca preukázal, že jeho nárok v danej lokalite za celé žalované obdobie predstavuje ušlý zisk spolu vo výške 18.563,24 Eur, t.j. 559.236,27 Sk (250.820,75 Sk + 308.415,52 Sk). Žalobca si podanou žalobou uplatnil menej, t.j. sumu ušlého zisku 16.276,37 Eur (490.342,- Sk). V medziach žalobného petitu preto nemožno uviesť, že by si žalobca uplatňoval niečo, na čo nemá nárok (aj keď to matematicky nevychádza presne podľa uvedeného pomeru nákladovosti a ziskovosti). 16. K uplatnenej skutočnej škode však súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu nebol v konaní dostatočne preukázaný, preto v tejto časti musel žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca uviedol, že skutočnú škodu, ktorá mu v konaní vznikla a ktorej výška a dôvodnosť bola preukázaná jednak znaleckým posudkom CORPORA a jednak znaleckým posudkom Ing. A. si uplatnil v troch súdnych konaniach, a to sp.zn. 8Cb/168/99 vo výške 133.395,-- Sk, v konaní sp.zn. 12Cb/5/2012 vo výške 861.082,-- Sk a v konaní sp.zn. 8Cb/359/2000 vo výške 261.321,-- Sk. Celková výška skutočnej škody bola vyčíslená spolu vo výške 1.264.798,-- Sk, pričom suma, ktorú žalobca neuplatnil 9.000,-- Sk predstavuje cenu materiálu, ktorý sa podarilo žalobcovi predať. Dôkazom, ktorý označil žalobca je inventúrny zápis zo dňa 04.01.1996, znalecký posudok CORPORA a znalecký posudok Ing. A.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanému, ktorý poukazoval na to, že v znaleckom posudku CORPORA bola znalcovi zadaná úloha posúdiť, či náhrada skutočne spôsobenej škody vo výške 254.605,-- Sk uplatnenej v konaní sp. zn. 8Cb/168/99 je oprávnená. V posudku bolo konštatované, že všetky uvedené nákladové položky vychádzajú z údajov účtovníctva podnikateľa a sú vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. Podľa názoru znalca tieto náklady boli nutné k vykonaniu diela. Zo znaleckého posudku Ing. A. vyplýva, že všetky zariadenia, prístroje a materiál uvedené v prílohe tohto znaleckého posudku mohli byť použité v roku 1996 v súvislosti s činnosťou, ktorú žalobca vykonával. Faktúry obsahujú vyúčtovanie nájmu, úpravu a rekonštrukciu priestorov, zabezpečovacie zariadenia, software materiál a faktúry za jednotlivé zariadenia - uvedené v znaleckom posudku. Podľa názoru odborníkov znaleckej organizácie ide o náklady vynaložené na zriadenie pracoviska TV SAT, ktoré by neboli vznikli, ak by žalobca nevykonával služby v danej lokalite. Pri otázke aby znalec určil, či položky, ktoré sú uvedené ako priama škoda, boli znehodnotené odstúpením od zmluvy, aká bola ich hodnota ku dňu odstúpenia od zmluvy, kde sa nachádzajú a či ich žalobca nevyužil na ďalšie účely, resp. kde sa nachádzajú, znalec uviedol, že položky určené žalobcom ako priama škoda neboli odstúpením od zmluvy znehodnotené. Ide však o jednoúčelové zariadenia, ktoré súvisia s prenosom televízneho signálu a nie je možné ich využiť na iný účel. Keďže neboli využívané v dobe svojej životnosti, došlo v priebehu času k ich fyzickému, ale najmä morálnemu zastaraniu. Položky sa podľa znalca v odbore elektrotechnika slaboprúdová nachádzajú v Novej Bani, Školská 18, žalobca ich nevyužíva. Časť vynaložených nákladov zostala po ukončení činnosti žalobcu inštalovaná na diele - napr. rekonštrukcia priestoru. Ich hodnotu ku dňu odstúpenia od zmluvy by mal určiť znalec v odbore Elektrotechnika slaboprúdová odvetvie Odhad hodnoty elektrických a elektrotechnických zariadení. Na otázku, aby znalec zistil, či bol nákup vecí, na ktorých vznikla škoda i reálne vykonaný, práce skutočne prevedené, či boli zaevidované do účtovníctva žalobcu ako podnikateľa, znalec uviedol, že podľa zoznamu vecí uvedených v spise sp.zn. 8Cb/168/99 sú k dokladom o nákupe priložené aj doklady o zaplatení, čo preukazuje reálny nákup a zaplatenie týchto vecí. V účtovníctve podnikateľa je tento nákup zahrnutý v položke „nákup materiálu, režijné náklady a nákup služieb“. Materiál sa nachádza na inventúrnom zápise stavu a základných prostriedkov ku dňu 31.12.1995, ktorý bol dodaný žalobcom. Jednotlivé položky boli tiež predmetom obhliadky podľa znaleckého Posudku č. 010/2004 vypracovaného Ing. G. A. - znalcom z odboru Elektrotechnika slaboprúdová. 17. Súd prvej inštancie potvrdil, že v zozname vecí, ktorý je prílohou znaleckého posudku č. 010/2004 vypracovaného Ing. A. nie je totožný s inventúrnym zápisom, ktorý označil žalobca ako zoznam vecí, ktorých hodnota predstavuje skutočnú škodu. Navyše aj znalec sa vyjadril, že hodnotu jednotlivých položiek ku dňu odstúpenia od zmluvy by mal určiť znalec v odbore Elektrotechnika slaboprúdová odvetvie Odhad hodnoty elektrických a elektrotechnických zariadení. Toto ohodnotenie však vykonané nebolo. Žalobca sám ocenil materiál a zariadenia podľa účtovníctva, čo však žalovaný v konaní namietal. Súd prvej inštancie konštatoval, že výšku skutočnej škody na základe predložených dôkazov nemožno jednoznačne určiť, a to z dôvodu, že znalcovi CORPORA bola zadaná úloha skúmať položky uvedené v inventúrnom zápise v súvislosti s uplatnenou výškou škody v konaní sp.zn. 8Cb/168/99 v sume 254.605,-- Sk (teda nie celou výškou vzniknutej škody) a znalec sa odvoláva na materiál, ktorý sa nachádza jednak v zozname (príloha znaleckého posudku č. 010/2004) a jednak v inventúrnom zápise, ktoré ale nie sú totožné (počet niektorých položiek sa líši). V tejto súvislosti dal za pravdu žalovanému aj v tom, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť prestal vykonávať postupne, a to dňa 20.08.1996 pre lokalitu Banská Štiavnica, dňa 28.08.1996 pre lokalitu Nová Baňa - Štúrova, dňa 27.02.1998 pre lokalitu Nová Baňa - Vstup/Školská. V znaleckom posudku CORPORA, ktorý bol vypracovaný dňa 25.11.2004 sa konštatuje, že jednotlivé položky sa nachádzajú v Novej Bani, Školská 18, pričom žalobca ich v tom čase už nevyužíval. Pri určení výšky skutočnej škody však podľa názoru súdu nemožno vychádzať z hodnoty vecí pri ich obstaraní, najmä ak boli žalobcom určitý čas ešte využívané. Zostatková hodnota vecí ku dňu vzniku škody nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie musel prihliadnuť na dôvodne vznesené námietky zo strany žalovaného, a to ohľadom určenia výšky skutočnej škody, ktorá podľa názoru súdu nebola jednoznačne preukázaná. Vzhľadom k tomu, že uplatnenú skutočnú škodu nepovažoval súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú a z uvedeného dôvodu ju nemôže žalobcovi priznať, otázkou premlčania (námietka premlčania vznesená žalovaným) tohto nároku sa súd prvej inštancie v odôvodnení nezaoberal. 18. K uplatnenému ušlému zisku súd prvej inštancie uviedol, že považuje podanú žalobu v tejto časti za dôvodnú, výšku ušlého zisku za preukázanú. Zistil, že v časti uplatneného ušlého zisku za lokalitu Banská Štiavnica žalobca vychádzal pri výpočte zo správneho počtu účastníkov (959, pričom reálny preukázaný počet účastníkov bol 1000), použil pre výpočet pomer ziskovosti 66,98 % za obdobie od 21.08.1996 do 30.06.1997 a od 01.07.1997 do 30.06.1998. Keďže za lokalitu Banská Štiavnica si žalobca uplatnil ušlý zisk vo výške 16.276,37 Eur (490.342,-- Sk), a tento riadne preukázal nielen nakontrahovaným obratom a výškou ziskovosti, ale podľa zmluvy aj vyjadrením Štatistického úradu SR o výške inflácie vo výške 18.563,24 Eur, t.j. 559.236,27 Sk, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel. Výška ceny diela po zohľadnení inflačnej a kurzovej doložky vyplýva zo znaleckého posudku CORPORA. 19. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že v časti uplatneného ušlého zisku za lokalitu Žarnovica (pôvodne vedenom pod sp.zn. 12Cb/153/2002) žalobca vychádzal pri výpočte zo správneho počtu účastníkov (748 - nakontrahovaných so žalovaným, pričom celkový počet účastníkov bol preukázaný v počte 1096). Použil pre výpočet pomer ziskovosti 66,98 % za obdobie od 01.06.1998 do 31.12.1998, od 01.01.1999 do 31.12.1999 a za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2000. Keďže žalobca si uplatnil za lokalitu Žarnovica ušlý zisk vo výške 10.906,92 Eur a tento riadne preukázal nielen nakontrahovaným obratom a výškou ziskovosti, ale podľa zmluvy aj vyjadrením Štatistického úradu SR o výške inflácie, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel. Výška ceny diela po zohľadnení inflačnej a kurzovej doložky vyplýva zo znaleckého posudku CORPORA. 20. Nakoniec súd zistil, že v časti uplatneného ušlého zisku za lokalitu Nová Baňa (pôvodne vedenom pod sp.zn. 12Cb/35/2003) žalobca vychádzal pri výpočte zo správneho počtu účastníkov (preukázaný počet nakontrahovaných účastníkov 1014). Použil pre výpočet pomer ziskovosti 66,98 % za obdobie od 01.02.1999 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.12.2000. Keďže žalobca si uplatnil za lokalitu Nová Baňa ušlý zisk vo výške 15.760,57 Eur a tento riadne preukázal nielen nakontrahovaným obratom a výškou ziskovosti ale podľa zmluvy aj vyjadrením Štatistického úradu SR o výške inflácie, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti taktiež vyhovel. 21. K uplatnenému príslušenstvu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pri uplatnení úroku z omeškania vychádzal z toho, že žalovaný sa dostával do omeškania podľa splatnosti plnenia vyplývajúceho zo zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené jednak so žalovaným, ako aj s ostatnými účastníkmi. Žalobca označil dôkaz o výške priemerných úrokových sadzieb poskytovaných bankami v rozhodnom období - vyjadrenie bánk predložené v konaní sp.zn. 12Cb/13/2006 a sp.zn. 8Cb/168/1999. Priemerná úroková sadzba úverov poskytovaných v období máj 1995 tak bola na úrovni 19,25 % ročne. 22. Súd prvej inštancie považoval za dôležité poukázať na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody a takéto právne posúdenie bolo vyslovené aj zo strany súdu. Žalobca preto nemôže požadovať úrok z omeškania tak, ako by to vyplývalo zo zmluvy. Tým, že zmluvy boli zo strany žalovaného porušené a práve preto si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, vniká medzi stranami záväzkový vzťah z titulu, ktorým je náhrada škody vo forme ušlého zisku. Súd prvej inštancie preto nemohol pri výpočte úrokov z omeškania postupovať tak, že nárok na úroky z omeškania, ako aj ich výšku bude odvodzovať od toho, ako mala byť platená cena diela a ako dochádzalo k jej splatnosti. Omeškanie žalovaného preto nemožno odvodzovať zo zmluvných dojednaní. Súd v tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp.zn. 7MCdo/15/2011. 23. Súd prvej inštancie pri ustálení, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku vo forme ušlého zisku nemohol prihliadnuť na výzvu žalobcu zo dňa 24.04.1996 a 30.08.1996, pretože v tejto výzve nebola vyčíslená výška škody, ktorú žalobca požadoval (obsahuje len možný výpočet, resp. čiastočné odškodnenie). Za relevantné uplatnenie súd prvej inštancie teda považoval doručenie jednotlivých žalôb, resp. ich rozšírení žalovanému. 24. Žaloba vedená pod sp.zn. 8Cb/359/2000 o zaplatenie sumy 11.217,92 Eur (337.951,-- Sk), podaná na súde dňa 17.08.2000, bola žalovanému doručená dňa 08.03.200. Rozšírenie žaloby o sumu 13.732,72 Eur (413.712,-- Sk) bolo pripustené na pojednávaní dňa 21.06.2002, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalovaného. Pri pripustení rozšírenia žaloby súd prvej inštancie vychádzal z dátumu, kedy bolo pripustené rozšírenie žaloby (podobne aj pri ostatných podaných žalobách) súdom, keďže samotný návrh nemá účinky podanej žaloby. Žalobcovi bola priznaná z tejto uplatnenej sumy, suma 16.276,37 Eur. Do omeškania sa preto žalovaný dostal s časťou uplatnenej sumy dňom nasledujúcim po doručení žaloby o zaplatenie 11.217,92 Eur, t.j. 09.03.2001 a zo zvyškom nároku žalobcu, t.j. 5.058,45 Eur dňom nasledujúcim po vyhlásení uznesenia o pripustení rozšírenia žaloby, t.j. 22.06.2002 (súdom prvej inštancie nesprávne uvedený deň 22.06.2012). 25. Žaloba vedená pod sp.zn. 12Cb/153/2002, o zaplatenie sumy 663,88 Eur (20.000,-- Sk), podaná na súde dňa 31.05.2002, žalovanému doručená nebola (v spise sa nenachádza doručenka preukazujúca doručenie predmetnej žaloby). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že žalovaný sa dozvedel o tomto nároku dňom vyhlásenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 03.10.2018. Rozšírenie žaloby zo dňa 29.12.2002 (doručené súdu 31.12.2002) o sumu 663,88 Eur (20.000,-- Sk) bolo žalovanému doručené až na pojednávaní dňa 03.10.2018 (kedy bolo o rozšírení žaloby aj rozhodnuté). Rozšírenie žaloby zo dňa 30.12.2003 nebolo v čase podania (30.12.2003) špecifikované. Jeho upresnenie poskytol žalobca až podaním zo dňa 19.09.2018, pričom o pripustení zmeny žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 03.10.2018. Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že žalovaný sa o podanej žalobe a jej rozšíreniach dozvedel až vyhlásením uznesenia o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 03.10.2018. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, súd prvej inštancie uviedol, že z podaných rozšírení žaloby je zrejmé, že úrok z omeškania si žalobca uplatnil v čase podania žaloby z uplatnenej sumy 663,88 Eur (20.000,-- Sk) a neskôr podaním, ktorým rozšíril žalobu o ďalších 663,88 Eur (20.000,- Sk), ktoré bolo doručené súdu dňa 31.12.2012. Čo sa týka návrhu na pripustenie rozšírenia žaloby v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.12.2003 žalobca uviedol, že „rozširuje podaný návrh o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2000 pričom výška spôsobenej ujmy bude upresnená na pojednávaní“. Upresnenie tohto návrhu, kde si zároveň žalobca uplatnil aj príslušenstvo bolo súdu doručené dňa 20.09.2018. Žalobcovi bola priznaná suma 10.906,92 Eur, pričom žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením tejto škody žalobcovi dňom nasledujúcim po vyhlásení uznesenia o pripustení zmeny žaloby, t.j. dňom 04.10.2018. 26. Žaloba vedená pod sp.zn. 12Cb/35/2003, o zaplatenie sumy 829,85 Eur (25.000,-- Sk), podaná na súde dňa 28.01.2003, bola žalovanému doručená 09.10.2003. Rozšírenie žaloby zo dňa 30.12.2003, doručené súdu dňa 30.12.2003 nebolo v čase podania špecifikované. Jeho upresnenie poskytol žalobca až podaním zo dňa 19.09.2018, pričom o pripustení zmeny žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 03.10.2018. Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že žalovaný sa o rozšírení podanej žaloby dozvedel až vyhlásením uznesenia o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 03.10.2018. Čo sa týka návrhu na pripustenie rozšírenia žaloby v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.12.2003 žalobca uviedol, že „rozširuje podaný návrh o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2000, pričom výška spôsobenej ujmy bude upresnená na pojednávaní“. Upresnenie tohto návrhu, kde si zároveň žalobca uplatnil aj príslušenstvo bolo súdu doručené dňa 20.09.2018. Žalobcovi bola priznaná suma 15.760,57 Eur, pričom žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením škody žalobcovi dňom nasledujúcim po doručení žaloby o zaplatenie sumy 829,85 Eur, t.j. dňom 10.10.2003 a so zvyškom nároku, t.j. 14.930,72 Eur až dňom nasledujúcim po vyhlásení uznesenia o pripustení zmeny žaloby, t.j. dňom 04.10.2018. 27. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že výška úroku z omeškania je upravená v § 369 Obchodného zákonníka. Omeškanie žalovaného nastalo dňa 09.03.2001 so sumou 11.217,92 Eur uplatnenou v konaní sp.zn. 8Cb/359/2000 a dňa 10.10.2003 so sumou 829,85 Eur uplatnenou v konaní sp.zn. 12Cb/35/2003. Zistil, že úrok z omeškania nebol medzi stranami dohodnutý. Súd prvej inštancie postupoval analogicky podľa § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 a § 763a Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.01.2004. Keďže ide o uplatnenie náhrady škody, za rozhodný čas pre určenie výšky úroku považoval dátum, kedy sa žalovaný dozvedel, že má voči žalobcovi záväzok vo forme ušlého zisku. Z verejne dostupných informácií na internete na stránke Národnej banky Slovenska v čase omeškania žalovaného so zaplatením sumy 11.217,92 Eur (t.j. dňa 09.03.2001) boli priemerné úroky požadované bankami za úvery zo stavu úverov spolu vo výške 10,56 % a z čerpaných úverov spolu 9,85 %. Priemer teda predstavuje 10,21 %. Ročný úrok z omeškania teda predstavuje podľa § 369 Obchodného zákonníka 11,21 %. V čase omeškania so zaplatením sumy 829,85 Eur (t.j. dňa 10.10.2003) boli priemerné úroky požadované bankami za úvery zo stavu úverov spolu vo výške vo výške 7,87 % a z čerpaných úverov spolu 7,10 %. Priemer teda predstavuje 7,49 %. Ročný úrok z omeškania teda predstavuje podľa § 369 Obchodného zákonníka 8,49 %. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že ide o hodnoverný štatistický údaj zverejnený Národnou bankou Slovenska, pričom banky aj v tomto čase mali úrokové miery nastavené s celoslovenskou pôsobnosťou (t.j. nebol rozdiel vo výške úrokových mier v jednotlivých pobočkách v mieste sídla dlžníka tak ako to vyžaduje citovaný predpis). 28. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 22.06.2012 aj so sumou 5.058,45 Eur uplatnenou v konaní sp.zn. 8Cb/359/2000. Súd prvej inštancie preto v tomto prípade omeškanie posudzoval podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.01.2013 a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zistil, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase omeškania žalovaného, t.j. od 22.06.2012 bola 1%. Ročný úrok z omeškania zo sumy 5.058,45 Eur teda predstavoval podľa uvedených ustanovení 9 %. 29. Ďalej súd zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 04.10.2018 so sumou 10.906,92 Eur uplatnenou v konaní sp.zn. 12Cb/153/2002 a so sumou 14.930,72 Eur uplatnenou v konaní sp.zn. 12Cb/35/2003. Preto v tomto prípade súd prvej inštancie posudzoval omeškanie podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v poslednom znení a podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Konštatoval, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase omeškania žalovaného, t.j. od 22.06.2012 bola 0%. Ročný úrok z omeškania zo sumy 10.906,92 Eur a zo sumy 14.930,72 Eur teda predstavoval podľa uvedených ustanovení 9 %. 30. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 10.10.2003 so sumou 829,85 Eur uplatnenou v konaní sp. zn. 12Cb/35/2003.V tomto prípade súd prvej inštancie posudzoval omeškanie podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v poslednom znení a podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Zistil, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase omeškania žalovaného, t.j. od 22.06.2012 bola 0 %. Ročný úrok z omeškania zo sumy 10.906,92 Eur a zo sumy 14.930,72 Eur teda predstavoval podľa týchto ustanovení 9 %. 31. Súd prvej inštancie sa nakoniec zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného na uplatnené príslušenstvo k uplatnenému nároku návrhom žalobcu v konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 12Cb/153/2002 a sp.zn. 12Cb/35/2003. Žalobca v oboch konaniach podaním doručeným súdu 30.12.2003 rozšíril žalobu nasledovne: „podaný návrh o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31. decembra 2000, pričom výška spôsobenej ujmy bude upresnená na pojednávaní.“ Tento návrh žalobca upresnil až podaním zo dňa 19.09.2018, doručeným súdu dňa 20.09.2018, v ktorom si okrem náhrady škody uplatnil aj príslušenstvo. Súd prvej inštancie túto zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.10.2018. Súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie premlčania nároku na úrok z omeškania premlčaciu dobu, ktorá sa vzťahuje na hlavný záväzok, t.j. na uplatnený nárok na náhradu škody, a preto na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 397 a § 398 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobca si podaným návrhom na rozšírenie žaloby podaným v konaniach sp. zn. 12Cb/153/2002 a sp. zn. 12Cb/35/2003 doručeným súdu dňa 30.12.2003, uplatnil sumu, ktorú špecifikoval až podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018. V uvedenom podaní si po prvýkrát uplatnil k týmto žalovaným sumám aj príslušenstvo. Žalobca si náhradu škody uplatnil včas (už dňa 30.12.2003) aj keď do omeškania sa žalovaný dostal až neskôr, avšak úroky z omeškania si žalobca uplatnil na súde až dňa 20.09.2018. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť však až odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže súd pri uplatnených sumách dospel k záveru, že žalovaný sa do omeškania dostal až pripustením zmeny žaloby na pojednávaní dňa 03.10.2018, nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku na úroky z omeškania, a teda na námietku žalovaného súd prvej inštancie prihliadnuť nemohol. 32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 82 % (súd mu priznal sumu 42.943,86 Eur z uplatnenej sumy 52.618,13 Eur) a neúspech 18 %, preto mu súd prvej inštancie ich náhradu priznal pomerom úspechu proti žalovanému v rozsahu 64 %. 33. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety v rozsahu 6.021,97 Eur z priznanej istiny a tomu zodpovedajúcej časti príslušenstva, v časti druhej výrokovej vety v rozsahu 4.287,59 Eur z priznanej istiny a tomu zodpovedajúcej časti príslušenstva, v časti tretej výrokovej vety v rozsahu 6.682,94 Eur z priznanej istiny a tomu zodpovedajúcej časti príslušenstva a v časti piatej výrokovej vety podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na žalobcom uplatnený nárok v jednotlivých konaniach pred spojením vecí a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom odôvodnil priznanie ušlého zisku za lokalitu Banská Štiavnica v ods. 26.1., Žarnovica v ods. 26.2 a Nová Baňa v ods. 26.3. Uviedol, že podľa znaleckého posudku Znaleckej organizácie s.r.o. č. 7/2012 a jeho doplnenia zisk predstavoval len 37 % z tržieb, čo by pre porovnanie tých istých podkladov pre výpočet zisku v číselnom vyjadrení v konaní sp.zn. 8Cb/359/2000 predstavovalo 10.254,40 Eur, ktorú sumu žalovaný uznal. Rozdiel medzi priznanou sumou 16.276,37 Eur a uznanou sumou 10.254,40 Eur predstavuje sumu 6.021,97 Eur. Ďalej v tomto konaní uznal úrok z omeškania vo výške 11,21 % ročne zo sumy 10.254,40 Eur (rozdiel medzi uznanou sumou a uplatnenou sumou pôvodnou žalobou) od 09.03.2001 do zaplatenia. V konaní sp.zn. 12Cb/153/2002 zisk 37 % z tržieb by predstavoval 6.619,33 Eur, ktorú sumu uznal. Rozdiel medzi priznanou sumou 10.906,92 Eur a uznanou sumou 6.619,33 Eur predstavuje sumu 4.287,59 Eur. Ďalej v tomto konaní uznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.619,33 Eur od 04.10.2018. V konaní sp.zn. 12Cb/35/2003 zisk 37 % z tržieb by predstavoval 9.077,63 Eur, ktorú sumu uznal. Rozdiel medzi priznanou sumou 15.760,57 Eur a uznanou sumou 9.077,63 Eur predstavuje sumu 6.682,94 Eur. Ďalej v tomto konaní uznal úrok z omeškania vo výške 8,49 % ročne zo sumy 829,85 Eur od 10.10.2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.247,78 Eur od 04.10.2018 do zaplatenia. Uviedol, že v konaní poukázal na to, že je nevyhnutné ustáliť najmä výšku uplatnenej škody vo forme ušlého zisku. Namietol, že doposiaľ v konaní neboli zo strany žalobcu produkované dôkazy. Uviedol že v čase rozhodnutí súdu v iných konaniach nemal k dispozícii za účelom svojej obrany poznatky, ktorými disponuje v súčasnosti. Namietal, že súd sa námietkou, že zisk určený znaleckým posudkom CORPORA vo výške 66,98 % je nereálny v iných konaniach nezaoberal. Vyslovil názor, že účtovné doklady, ktoré znaleckej organizácii predložil žalobca boli nedôveryhodné a mal za to, že tieto podklady boli vykonštruované za účelom získania majetkového prospechu, pričom v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/113/2014 boli vyprodukované dôkazy, ktoré sú rozhodné aj pre toto súdne konanie. Súd prvej inštancie sa však pri hodnotení dôkazov s touto námietkou dostatočným spôsobom nevysporiadal. Poukázal na to, že v konaní ako dôkazný prostriedok označil znalecký posudok Znaleckej organizácie s.r.o. č. 7/2012 spolu s dodatkom k tomuto znaleckému posudku a znalecký posudok Ing. I.A. X/XXXX č. 6/2016 nachádzajúcich sa v pripojenom spise sp.zn. 2T/113/2014. Uviedol, že v konaní namietal hodnovernosť údajov poskytnutých žalobcom, pričom tvrdil, že ak sú nehodnoverné vstupné údaje, sú nesprávne aj závery znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa s touto jeho námietkou nevysporiadal a neuviedol, prečo uznal za správne podklady znaleckého o posudku CORPORA a nie znaleckého posudku vypracovaného Znaleckou organizáciou s.r.o. č. 7/2002. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože výšku ušlého zisku musí preukázať žalobca. Uviedol, že na pojednávaní dňa 27.03.2019 žalobca predložil ako dôkaz listiny, z ktorých vyplýva záver, že výkazy na daňovom úrade a výkazy preukazujúce výsledok hospodárenia subjektu vôbec nemusia byť rovnaké. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní mu tieto listiny nedoručil, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcu, že závery účtovné a daňové nemusia byť identické a aspekty, ako napr. nezdaniteľná časť základu dane ovplyvňujú len daňovú povinnosť a nie samotné príjmy a výdavky daňového subjektu. Zásadný problém videl v tom, že vo výkazoch, ktoré boli podkladom pre znalecký posudok CORPORA a vo výkazoch, ktoré boli priložené k daňovému priznaniu sú rozdielne hodnoty práve v príjmoch a rozdielne hodnoty aj vo výdavkoch, pričom poukázal na porovnávaciu tabuľku zo znaleckého posudku č. 6/2016 nachádzajúcu sa na str. 6. Považoval za nepochopiteľné, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov sa nijako nezaoberal tým, že žalobcom vykázané tržby za rozhodné roky mali odchýlku o viac ako 130 %, čo sa nijako nedá zdôvodniť daňovou optimalizáciou. Na základe takéhoto pochybného dôkazu nemôže byť zaviazaný na úhradu neprimeraného zisku vo výške 66,98 %, ktorý je neobvyklý a nie je náležite odôvodnený. Z vyjadrení žalobcu na pojednávaní dňa 27.03.2019 vyplýva, že žalobca sa snaží vinu za to, že v súčasnosti nedisponuje účtovnými dokladmi, preniesť na žalovaného, pričom sám v čase trestného konania v snahe vyviniť sa poskytol dôkaz o tom, že tieto doklady už nemal ani v čase znaleckého dokazovania. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal vysvetliť, prečo uveril podkladom, z ktorých vychádzal znalecký posudok CORPORY. Mal za to, že súd prvej inštancie mal pri hodnotení dôkazov prihliadať aj na to, akú dôkaznú výpovednú hodnotu majú podklady predložené znaleckej organizácii COPROPRA a akú dôkaznú výpovednú hodnotu majú podklady predložené Znaleckej organizácii s.r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 7/2012 spolu s dodatkom k tomuto znaleckému posudku. Z uvedených dôvodov mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi a prostriedkami procesnej obrany žalovaného, dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotil, pričom neuviedol, z akých úvah vychádzal pri hodnotení jednotlivých dôkazov a v dôsledku toho nesprávne rozhodol. Nakoniec vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Podľa názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Cdo 1/2004 zo dňa 27.04.2004 v konaní pred súdom prvej inštancie bol úspešný vo výške 42.943,86 Eur istiny plus 22.684,73 Eur príslušenstva, t.j. úroku z omeškania, t.j. mal úspech spolu 65.628,59 Eur a neúspešný bol vo výške 9.674,27 Eur nepriznanej istiny a v nepriznanom úroku z omeškania, ktorého výška predstavuje 179.339,76 Eur, t.j. neúspech mal spolu vo výške 189.014,03 Eur. Potom žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 74 % a neúspech v rozsahu 26 %. Súd prvej inštancie mu mal preto náhradu trov priznať pomerom úspechu proti žalobcovi v rozsahu 48 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prvou výrokovou vetou žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.254,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,21 % ročne zo sumy 10.254,40 Eur od 09.03.2001 do zaplatenia, druhou výrokovou vetou žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.616,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.619, 33 Eur od 04.10.2018 do zaplatenia, treťou výrokovou žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.077,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,49 % ročne zo sumy 829,85 Eur od 10.10.2003 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.247,78 Eur od 04.10.2018 do zaplatenia, štvrtou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietne a piatou výrokovou vetou žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 48 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti štvrtej a piatej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. K nepriznaniu náhrady priamej škody súdom prvej inštancie vyjadril svoje presvedčenie, že pokiaľ po vykonanom dokazovaní bola preukázaná výška škody v konaní sp.zn. 8Cb/168/1999 a v konaní sp.zn. 12Cb/5/2005 z podkladov ako inventarizačný súpis zo dňa 04.01.1996, potom je tento podklad v spojení so znaleckým posudkom Ing. A. a znaleckým posudkom CORPORA postačujúcim dôkazom preukazujúcim vznik priamej škody v časti uplatnenej náhrady škody rovnakým spôsobom aj v konaní sp.zn. 8Cb/359/2000 vo výške 8.674,27 Ezr (261.321,-- Sk). Preto vyjadril svoj nesúhlas s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že z posudku Ing. A. vyplýva, že veci v zozname boli veci určené na použitie podľa zmluvy, pričom Ing. A. tieto nemal, podľa jeho názoru posudzovať čo do počtu skladových zásob a technickej výbavy, ale len čo do druhu a funkčnosti. Súčasťou vyčíslenia priamej škody neboli rekonštruktcie, nájom, software, ale len materiál a zariadenia potrebné na plnenie zmlúv o dielo. Súvzťažne na to, z posudku CORPORA vyplynulo, že toto možno považovať za priamu škodu, pričom opakoval, že časť zoznamu inventarizovaných vecí uplatnená ako „zbytočný nákup“ pre zmarenie účelu nákupu tých vecí v dôsledku zmarenia zmlúv o dielo zo strany žalovaného boli uplatnené v dvoch súdnych konaniach, kde sa Krajský súd v Banskej Bystrici touto otázkou osobitne zaoberal. Z inventúrneho zoznamu vyplynulo, aká je výška škody podľa materiálu a prístrojov zbytočne nakúpeného, vyjadrené v nákupných cenách. Keďže tieto veci nemohli byť účelne využité, časť bola neskôr odpredaná, pričom suma 9.000,-- Sk inkasovaná z predaja bola následne odpočítaná od celkovej sumy priamej škody. Ak teda v iných dvoch konaniach boli časti priamej škody úspešne uplatnené, legitímne očakáva, že skutočnosti preukázané v týchto právoplatne skončených konaniach budú považované za preukázané aj v tomto konaní. 35. Žalobca v odvolaní k úroku z omeškania uviedol, že aj v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie ním uplatnený nárok právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody a nie ako nárok na zmluvné plnenie. Vyslovil názor, že minimálne vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o dielo uzatvorených so žalovaným sa nejednalo o vznik nového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (vzťahu mimozmluvnej zodpovednosti za náhradu škody), ale stále o ten istý vzťah vyplývajúci z uzavretých zmlúv o dielo. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré nehovorí o vzniku nového právneho vzťahu vyplývajúceho z mimozmluvnej zodpovednosti, ale o zákonných následkoch vyplývajúcich žalovanému z toho istého zmluvného vzťahu zaplatiť dojednanú cenu diela v prípadoch, že zhotoviteľ je pripravený plniť zmluvu, ale vo vykonávaní diela mu zabránia okolnosti na strane objednávateľa. V konaní nebolo sporné, že plniť zmluvy o dielo mu zabránili okolnosti na strane žalovaného. Preto v tomto prípade bol povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo predstavuje 33,02 % podiel nákladovosti stanovený znaleckým posudkom CORPORA, ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval v tomto konaní. Poukázal na to, že úrok z omeškania kompenzuje aj stratu hodnoty peňazí. Priznané sumy mal žalovaný zaplatiť v rokoch 1996 a nasl. a nie od doručenia žaloby alebo rozšírenia návrhu, nakoľko nejde o náhradu škody, ale cenu diela a táto bola splatná v danom čase a vtedy mala byť aj vyplatená. Mal za to, že svojim podaním zo dňa 19.09.2018 upresnil svoje neúplné podania, ktorými rozširoval podané žaloby len o konkrétne obdobia a nie sumy. Upresnenie žalôb v súhrnnom vyjadrení zo dňa 19.09.2018 malo podľa jeho názoru za následok, že jeho neúplným podaniam boli priznané hmotnoprávne aj procesnoprávne účinky ku dňu ich podania na súde. Z uvedených dôvodov vyslovil názor, že súd prvej inštancie v otázke kvalifikácie uplatneného nároku nepostupoval správne, keď uzatvoril, že celý uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody (resp. ušlého zisku), kde minimálne vo vzťahu k účastníkom žalovaného je tento nárok nárokom na cenu diela. V súvislosti s konaním sp.zn. 12Cb/153/2002 poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému nebolo vykázané doručenie žaloby na sumu 20.000,-- Sk (podanej na súde dňa 31.05.2002), ani jej rozšírenie o sumu 20.000,-- Sk (doručené súdu dňa 31.12.2002), preto súd prvej inštancie počítal s tým, že žaloba a jej rozšírenie bolo žalovanému doručené až dňa 03.10.2018. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 20.02.2004, v ktorej sa uvádza predmet konania „o zaplatenie 20.000,-- Sk s príslušenstvom“ a na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca žalovaného. Žalovaný tak o tom, že bola voči nemu podaná žaloba musel vedieť dňa 20.02.2004, pričom vyslovil presvedčenie aj tom, že žalovaný mal vedomosť aj o rozšírení žaloby. Pokiaľ sa v spise nenachádza doručenka o doručení žaloby, videl v tom závažné pochybenie na strane súdu. Ďalej uviedol že súd prvej inštancie v súvislosti s konaním sp.zn. 8Cb/359/2000 priznal žalobcovi v prvej výrokovej vete úrok z omeškania zo sumy 5.058,45 Eur od 22.06.2012 do zaplatenia. V bode 27.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku to súd prvej inštancie odôvodnil tým, že tento dátum naviazal na rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 21.06.2002. Deň po tomto pojednávaní tak nebol 22.06.2012, ale 22.06.2002. Preto mal za to, že ide o zrejmú chybu v písaní. 36. Žalobca v odvolaní ďalej namietal výšku úrokov z omeškania. Mal za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k priznanej percentuálnej sadzbe úrokov z omeškania nepalikoval § 763a Obchodného zákonníka správne. Nakoľko boli zmluvy o dielo uzatvorené so žalovaným pred 31.01.2004 podľa jeho názoru sa má uplatniť právna úprava úrokov z omeškania platná do 31.01.2004 a percentuálna sadzba úrokov z omeškania by mala byť určená vo výške 19,25 % ročne, čo predstavuje priemerné úroky za úvery poskytované bankami v čase uzavretia zmlúv o dielo (máj 1995). Žalovaný nakoniec v odvolaní namietal nesprávnosť výpočtu úspešnosti žalobcu pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania. Podľa výpočtov uvedených v odvolaní žalobca uviedol, že jeho úspešnosť vychádza v rozsahu 66,40 %. Zároveň uviedol, že pokiaľ by súd prvej inštancie rozhodol správne o celom nároku na náhradu priamej škody, vznikol by mu nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle jeho návrhu na zmenu žaloby pripusteného na pojednávaní dňa 03.10.2018, a to tak, že Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 24.950,64 Eur a úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 331,16 € od 17.8.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 933,28 € od 17.9.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 933,28 € od 17.10.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 933,28 € od 17.11.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 933,28 € od 17.12.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.1.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.2.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.3.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.4.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.5.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.6.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,97 € od 16.8.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 163,38 € od 16.9.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 163,38 € od 16.10.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 163,38 € od 16.11.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 163,38 € od 16.12.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 16.1.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 16.2.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 140,11 € od 16.3.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.7.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.8.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.9.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.10.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.11.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 987,01 € od 17.12.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.1.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.2.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.3.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.4.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.5.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 1 046,41 € od 17.6.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.8.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.9.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.10.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.11.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.12.1996 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 189,97 € od 17.1.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 201,56 € od 17.2.1997 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 190,83 € od 17.3.1997 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 10.906,92 Eur a úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 615,33 € od 17.6.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 48,55 € od 17.7.1998 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 658,57 € od 17.1.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 5,31 € od 17.2.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 798,26 € od 17.12.2000 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 15 760,57 € a úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 414,92 € od 17.2.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 414,92 € od 17.3.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 621,11 € od 17.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 192,27 € od 15.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 51,95 € od 15.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 6,76 € od 8.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,12 € od 8.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 197,43 € od 17.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,47 € od 17.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 68,11 € od 15.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.2.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.3.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.4.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.5.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.6.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.8.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.9.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.10.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.11.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 57,28 € od 15.12.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,96 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 10,75 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 69,48 € od 1.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 83,37 € od 1.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 69,48 € od 1.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 83,37 € od 1.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 6,76 € od 1.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,12 € od 1.1.2001 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,04 € od 1.7.1999 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,45 € od 1.1.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 7,04 € od 1.7.2000 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 19,25% ročne zo sumy 8,45 € od 1.1.2001 do zaplatenia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 29.07.2019. Vo vyjadrení uviedol, že ku kolízii záverov znaleckých posudkov znalca CORPORA a Znalecká organizácia sa vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2018 a vyjadril svoj súhlas so záverom súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti percenta pomeru ziskovosti 66,98 % stanovenej znalcom CORPORA. Vyslovil názor, že znalecký posudok CORPORA bol zo strany súdu v r. 2004 a aj v súčasnosti aplikovaný správne. Tento posudok bol opakovane akceptovaný aj zo strany odvolacieho súdu v odvolacích konaniach vedných v sporoch žalobcu proti žalovanému a tiež aj dovolacím súdom. Uviedol, že znalecký posudok Znaleckej organizácie s.r.o. vychádzal z iných podkladov, pričom bol vypracovaný na účel trestného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad Hronom a používali sa v ňom informácie podliehajúce dňovému tajomstvu, s ktorým sa žalovaný vôbec nebol oprávnený oboznamovať. Preto mal za to, že tento znalecký posudok predstavuje neprípustný dôkaz v tomto súdnom konaní. Ani tretím znaleckým posudkom nebolo potvrdené, že by znalecký posudok CORPORA bol nesprávny. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že znalecký posudok CORPORA je nesprávny a vychádza zo sfalšovaných podkladov. Spochybnil tvrdenia žalovaného, že doklady predložené ním znalcovi CORPORA nie sú správne. Poukázal na to, že aj na pojednávaní dňa 27.03.2019 uviedol, že musel rekonštruovať účtovníctvo a že ako podnikateľ bol zodpovedný za správne vedenie vlastného účtovníctva. K odňatiu práva na spravodlivý proces tým, že žalovanému neboli doručené zo strany súdu listiny predložené žalobcom na pojednávaní dňa 27.03.2019 uviedol, že pokiaľ aj tieto listiny neboli žalovanému doručené, je podstatné, že tieto listiny neboli v rozhodovaní súdu priamo zohľadňované. Teda na základe týchto listín súd prvej inštancie žalobcovi neuprel žiadne právo a nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. K žalovaným navrhnutej náhrade trov konania odkázal na svoj návrh na priznanie náhrady trov konania uvedený vo svojom odvolaní Zároveň pre prípad, že by v konaní nemal byť úspešný uviedol, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní. 38. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 16.09.2019. Vo vyjadrení vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu. Mal za to, že žalobca nemohol mať k dispozícii účtovné doklady za rozhodné obdobie z dôvodu, že tieto mu boli odcudzené 28.10.1998. Vzhľadom na krádež v r. 1998 nebolo možné už ani v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom CORPORA (r. 2004) vykonať rekonštrukciu účtovníctva, na základe ktorej by sa dalo jednoznačne určiť, ktorá verzia účtovníctva je správna a odzrkadľuje skutočný reálny hospodársky stav žalobcu. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo zrekonštruované účtovné doklady sa tak diametrálne líšia od dokladov odovzdaných daňovému úradu, pričom doklady pre daňový úrad boli spracovávané v reálnom čase, na základe riadneho a nie zrekonštruovaného účtovníctva. Dôkazy o odcudzení účtovných dokladov v r. 1998 predložil sám žalobca až na svoju obranu v trestnom konaní a až potom sa mohol aj žalovaný začať relevantne brániť a namietať znalecký posudok znaleckej organizácie COPRPORA. Zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že znalecké posudky vypracované v trestnom konaní sú neprípustnými dôkazmi, pretože s daňovými priznaniami žalobcu pracoval znalec ustanovený orgánom činným v trestnom konaní a nie žalovaný, ktorý sa oboznámil len so závermi znaleckého dokazovania. Poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v trestnom konaní týkajúce sa odcudzenia dokumentov v r. 1998 z kancelárie žalobcu a na rozpor jeho tvrdení v tomto trestnom konaní a v predmetnom súdnom spore. Nakoniec sa nestotožnil ani s názorom žalobcu v súvislosti s náhradou trov konania a nesúhlasil s tým, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému (ani v prípade neúspechu žalobcu) nemala byť priznaná náhrada trov konania. Poukázal na to, že dôsledkom jeho nezákonného konania, ktorého si v tom čase nebol vedomý mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi ušlý zisk spolu s vysokým úrokom z omeškania, a to za dlhé obdobie, ktorého dĺžka bola ovplyvnená dĺžkou súdneho konania, pričom prieťahy v konaní nespôsobil. Spôsobil ich žalobca, ktorý dôvody žaloby relevantne nezdôvodnil, neustále ich menil a vyčíslenie výšky ušlého zisku urobil až podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018. Ďalej uviedol, že prejavil ochotu vec doriešiť mimosúdne, avšak žalobca jeho návrh na mimosúdne vyrovnanie všetkých prebiehajúcich sporov odmietol a ani nemal záujem o ňom rokovať. Žalovaný mu ani na základe jeho výzvy neoznámil číslo účtu, na ktoré môže plniť časť nároku, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Mal za to, že žalobca na všetky pohľadávky, ktoré si uplatnil v neprimeranej výške nemá právny nárok, a preto má právo na súdnu ochranu, čo nemôže zakladať dôvod pre dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Zároveň poukázal na to, že neprijatie ponúkaného plnenia môže mať dôvod aj v tom, že jeho prijatím by žalobca prišiel o nárok na bezplatnú právnu pomoc. Z výpočtu výšky úrokov z omeškania priloženému k odvolaniu mal za zrejmé, že v tomto kontexte je námietka straty hodnoty peňazí irelevantná. Z uvedených dôvodov trval na všetkých skutočnostiach a návrhoch uvedených v jeho odvolaní. 39. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 17.10.2019. Opakovane odkázal v plnom rozsahu sa svoje doterajšie vyjadrenia. Tvrdenia o nesprávnosti posudku CORPORA zo strany žalovaného považoval za nesprávne a účelové. Opakovane uviedol, že tým, že bolo žalovanému umožnené oboznámiť sa s predmetom daňového tajomstva, došlo k nezákonnému prelomeniu ochrany daňového tajomstva, a preto znalecké posudky vypracované v trestnom konaní považuje za nedovolený, nezákonný dôkaz. Závery znaleckého posudku CORPORA, ktoré boli opakovane aplikované v minulosti aj v odvolacích konaniach považoval za správne a aplikovateľné naďalej. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spôsobil prieťahy tohto súdneho konania. Pokiaľ žalovaný uviedol, že mu dal ponuku na mimosúdne riešenie veci poukázal na to, že táto ponuka bola neprimeraná a predložený návrh žalobcu neobsahoval ani 8 % z výšky jeho oprávnených nárokov. Preto túto ponuku žalovaného vyhodnotil ako alibistickú, účelovú a hrubo neprimeranú. Poznamenal, že žalovaného prostredníctvom mediátora vyzval na vyriešenie sporu mediáciou, pričom aj tento návrh bol žalovaným odmietnutý. K neposkytnutiu súčinnosti žalovanému za účelom oznámenia platobného miesta pre splnenie časti dlhu uviedol, že toto bolo žalovanému oznámené mailom jeho právneho zástupcu dňa 15.10.2019 o 15:25 hod. Skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol pre úhradu časti dlhu aj bez vyznačenia právoplatnosti na rozsudku považoval za to, že žalovaný si bol plne vedomý porušenia zákona a toto jeho konanie považoval za účelové a zavádzajúce. Dal do pozornosti, že úrok z omeškania nekryje stratu hodnoty peňazí, ale stratu možnosti s peniazmi pracovať a zhodnocovať ich včas. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu v plnom rozsahu a aby odvolanie žalovaného zamietol. 40. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 15.07.2019. Vo vyjadrení k nepriznanej náhrade priamej škody uviedol, že žalobca námietku, že z posudku Ing. L.u vyplynulo, že veci v priloženom zozname boli veci určené na použitie podľa zmluvy, pričom Ing. A. tieto nemal posudzovať čo do počtu skladových zásob a technickej výbavy, ale len čo do druhu a funkčnosti v prvoinštančnom konaní nepoužil. Túto námietku žalobcu považoval za účelovú z dôvodu, že jedine overením skladových zásob znaleckým posudkom ku dňu jeho vypracovania čo do počtu a druhu zásob mohol žalobca preukázať svoje tvrdenie, že mu všetky zásoby uvedené v inventarizačnom súpise zo dňa 04.01.1996 po tomto dátume zostali na sklade a z titulu nepoužiteľnosti mu tým vznikla priama škoda v žalovanej výške. Trval na tom, že žalobca mohol zásoby uvedené v inventarizačnom súpise zo dňa 04.01.1996 po tomto dátume použiť na plnenie jeho záväzku, nakoľko pre niektoré lokality plnil podľa pôvodných zmlúv ešte aj v rokoch 1996 - 1998. V období rokov 1996 -1998 neboli zásoby ani morálne zastarané a ak ich mal žalobca nakúpené, boli určené práve na plnenie predmetu záväzku a preto ich mohol použiť, a teda mu nezostali v zásobách. Uvedené by znamenalo, že mu nevznikla priama škoda z titulu nepoužitých a nepoužiteľných zásob. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že všetky veci uvedené v inventarizačnom súpise zo dňa 04.01.1996 boli po tomto dátume v skladových zásobách žalobcu. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za správne. K námietke žalobcu týkajúcej sa úroku z omeškania uviedol, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu ako nárok na náhradu škody - ušlého zisku, takto priznaný nárok aj právne posúdil a zdôvodnil. V tejto časti žalobca odvolanie nepodal, čo znamená, že sa s tým stotožnil. Preto nie je dôvod, aby súd uplatnené úroky posudzoval ako úroky s omeškaním zaplatiť cenu diela. Vyslovil názor, že ak súd prvej inštancie pri určení obdobia omeškania vychádzal z toho, že začiatok omeškania je deň, kedy si žalobca kvalifikovane u žalovaného škodu uplatnil, postupoval správne. V tejto súvislosti sa odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 21Cdo 1440/2001 zo dňa 05.09.2002 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7MCdo/15/2011 zo dňa 27.09.2012. Uviedol, že úroky z omeškania ako samostatnú časť škody žalovanému tiež nemožno priznať z dôvodu, že za obdobie od vzniku škody, t.j. od neplatného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného až do podania žaloby si ich žalobca mohol kvalifikovane spolu s ušlým ziskom uplatniť a nebolo by došlo k situácii, že o ne prišiel. Za takúto škodu teda žalovaný nezodpovedá, nakoľko k nej došlo zavinením žalobcu a je v priamej príčinnej súvislosti s opomenutím samotného žalobcu. K žalobcom namietanej výške úroku z omeškania žalovaný uviedol, že k jeho omeškaniu došlo až po nadobudnutí účinnosti neskoršieho právneho predpisu, preto nie je dôvod, aby sa na omeškanie žalovaného a v tej súvislosti na vznik nároku na úrok z omeškania uplatňovali podľa § 763a Obchodného zákonníka doterajšie predpisy. V danom prípade sa jedná o úrok z omeškania s náhradou škody, kedy tento subsidiárny záväzok vznikol až dňom doručenia žaloby, teda po roku 2004, t.j. po nadobudnutí účinnosti neskoršieho právneho predpisu. K odvolaniu žalobcu proti náhrade trov žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v jeho odvolaní zo dňa 09.05.2019. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, 41. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 20.09.2019. Vo vyjadrení k nepriznanej náhrady priamej škody uviedol, že argumentácia žalovaného, že nepreukázal, že všetky veci uvedené v inventarizačnom súpise zo dňa 04.01.1996 boli po tomto dátume v skladových zásobách žalobcu je účelová a zavádzajúca. Uvedené preukázal znaleckým posudkom Ing. Antošku, ktorý bol vypracovaný v roku 2004. Tvrdenie žalovaného, že tieto prvky boli použité považoval za neopodstatnené, pretože boli uložené v jeho sklade aj v roku 2004, pričom tieto prvky znalec Ing. Vladimír A. osobne v roku 2004 obhliadal, čo doslovne uviedol aj v závere posudku č. 10/2004. Zdôraznil, že v súdnom konaní sp.zn. 8Cb/168/1999 bola časť priamej škody rovnakým spôsobom uplatnená a aj súdom priznaná, a to aj v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/175/2005 a sp.zn. 41Cob/319/2006, pričom žalovaný v predchádzajúcich súdnych konaniach k tomuto postupu nič nenamietal. K úroku z omeškania uviedol, že nepodaním odvolania proti časti, ktorou súd prvej inštancie vyhovel žalobe nevyjadril súhlas s právnou kvalifikáciou, na základe ktorej mu súd prvej inštancie predmetnú časť uplatneného nároku priznal. K výške úroku z omeškania opakovane uviedol, že v danom prípade došlo k vzniku zodpovednosti žalovaného z porušenia zmlúv o dielo, a teda na tento prípad sa uplatní § 763a Obchodného zákonníka. K náhrade trov konania žalovaný v plnom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenie z 29.07.2019. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel o odvolanie žalovaného zamietol. 42. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 14.10.2019. Vo vyjadrení uviedol, že dôvody, prečo považuje žalovaný nárok na náhradu skutočnej škody z titulu nepoužiteľných zásob za nepreukázaný podrobne rozviedol a zdokladoval vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2018. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že minimálne vo vzťahu k účastníkom žalovaného sa jedná o nárok na zaplatenie ceny diela a nie o náhradu škody. Takýto nárok žalobcovi nevznikol, a preto ani nemôže byť priznaný nárok na úroky z omeškania od dátumu splatnosti ceny diela podľa zmluvy. O výške úroku zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení zo dňa 15.07.2019. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že v súvislosti s náhradou trov konania, ktoré požaduje žalovaný, sú v tejto veci prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému (ani v prípade neúspechu žalobcu) tiež nemala byť priznaná náhrada trov konania. Poukázal na okolnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2019. 43. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 05.11.2019. Opakovane vo vyjadrení uviedol, že znalecký posudok CORPORA a znalecký posudok č. 10/2004 Ing. A. sa nevzťahujú len na skutočnú škodu uplatnenú v konaní sp.zn. 8Cb/168/1999, pretože znalcami sa posudzovala vec ako súbor komponentov a nie iba niektoré technické položky, t.j. ako súbor. Opakovane tiež uviedol, že žalovaný nepripustil ani na jeden z jeho návrhov na mimosúdnu dohodu. Uviedol, že v konaniach sp.zn. 12Cb/5/2005 a sp.zn. 12Cb/13/2006 boli uplatnené náhrady za iné obdobia, aj to len čiastočne a že v tomto konaní nebol tiež uplatnený celý nárok. Tvrdenie žalovaného o jeho pripravenosti na úhradu považoval za hrubo zavádzajúce, alibistické a účelové. Žalovaný s vedomosťou porušenia zákona od augusta 1996 neurobil nič, aby zabránil vzniku škody a aby nedošlo k jej narastaniu. 44. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného a žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, a preto podľa 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur zmenil. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zostávajúcej časti nie je dôvodné a že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti prvej výrokovej vety, druhej, tretej, štvrtej a piatej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil. 45. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca si žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.08.2000 vedenou na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Cb/359/2000 v spojení s rozšírením žaloby zo dňa 28.06.2001 a upresnením zo dňa 25.11.2001 proti žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 11.217,92 Eur (337.951,-- Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody a ušlého zisku vzniknutú v dôsledku neoprávneného znemožňovania poskytovania služieb pripojenia na televízny káblový rozvod (ďalej len „TKR“) v lokalite Banská Štiavnica, sídlisko Drieňová, v počte účastníkov 959 za obdobie od 21.08.1996 do 30.06.1997. Uznesením prijatým na pojednávaní dňa 21.06.2002 súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žaloby o sumu 16.022,24 Eur (413.712,-- Sk) s príslušenstvom. V tomto rozšírení si žalobca proti žalovanému uplatnil náhradu ušlého zisku za obdobie od 01.07.1997 do 30.06.1998. Žalobca v tomto konaní si proti žalovanému celkom uplatnil sumu 24.950,64 Eur (751.663,-- Sk). Časť vo výške 8.674,27 Eur (261.321,-- Sk) z celkovo uplatnenej sumy si žalobca v tomto konaní uplatnil ako nárok na náhradu priamej škody. 46. Žalobca si žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.05.2002 pôvodne vedenou pod sp.zn. 12Cb/153/2002 proti žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 663,88 Eur (20.000,-- Sk) s príslušenstvom titulom náhrady za ušlý zisk vzniknutého v dôsledku neoprávneného znemožňovania poskytovania služieb na TKR v lokalite Žarnovica v počte účastníkov 748 za obdobie od 01.06.1998 do 31.12.1998. Podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 31.12.2002 súd prvej inštancie rozšíril žalobu o zaplatenie 663,88 Eur (20.000,-- Sk) s príslušenstvom za obdobie od 01.01.1999 do 31.12.1999. Podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 30.12.2003 žalobca podal rozšírenie žaloby o návrh na náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2000 s tým, že výšku spôsobenej ujmy upresní na pojednávaní. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2004 žalobca opätovne rozšíril žalobu o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2001 s tým, že výšku spôsobenej ujmy upresní na pojednávaní. 47. Žalobca si žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.01.2003 pôvodne vedenou pod sp.zn. 12Cb/35/2003 proti žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 829,84 Eur (25.000,-- Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku znemožňovania plnenia zmluvy o dielo pre lokalitu Nová Baňa za obdobie od 01.02.1999 do 31.12.1999. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2003 žalobca rozšíril žalobu o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2000 s tým, že výšku spôsobenej ujmy upresní na pojednávaní. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2004 žalobca rozšíril žalobu o náhradu škody a ušlého zisku za obdobie do 31.12.2001 s tým, že výšku spôsobenej ujmy upresní na pojednávaní. 48. Uznesením č.k. 8Cb/359/2000-255 zo dňa 20.06.2018 súd prvej inštancie konania vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 12Cb/153/2002, 12Cb/35/2003 a 8Cb/359/2000 spojil na spoločné konanie s tým, že ďalej sú vedené pod sp.zn. 8Cb/359/2000. 49. Odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný v roku 1995 uzavreli zmluvy o dielo, ktorými sa žalobca zaviazal, že bude pre žalovaného vykonávať servisné zabezpečovanie prevádzky televízneho, satelitného a terestrického prijímacieho systému vonkajších a vnútorných rozvodov, a to zmluvu o dielo zo dňa 22.05.1995 pre lokalitu Nová Baňa pre 582 účastníkov, zmluvu o dielo zo dňa 04.05.1995 pre lokalitu Žarnovica pre 748 účastníkov a zmluvu o dielo zo dňa 22.05.1995 pre lokalitu Banská Štiavnica pre 852 účastníkov. Cena diela bola v zmluvách o dielo určená paušálnou sadzbou podľa počtu účastníkov vo výške 30,-- Sk za mesiac na jedného účastníka. V zmluvách o dielo bola ďalej dohodnutá úprava ceny za dielo podľa miery inflácie a kurzu slovenskej koruny proti nemeckej marke vychádzajúc zo základnej úrovne tohto kurzu platného v januári 1995. Žalobca a žalovaný dňa 01.06.1995 uzavreli k uvedeným zmluvám o dielo dodatok k zmluve o dielo, ktorým doplnili uzavreté zmluvy o dielo v časti dohodnutej úpravy ceny za dielo podľa miery inflácie vyplývajúcej zo štatistických údajov alebo iných dostupných údajov Národnej banky Slovenska. Dňa 20.09.1995 žalovaný žalobcovi oznámil, že odstupuje od zmlúv o dielo. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 8Cb/387/96-83 zo dňa 14.03.1997, právoplatným dňa 11.12.1997 rozhodol, že odstúpenie od zmlúv o dielo uzavretých medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.05.1995 pre lokalitu sídliska Žarnovica, dňa 22.05.1995 pre lokalitu sídliska Drieňová v Banskej Štiavnici a dňa 20.09.1995 pre lokalitu bytového fondu v Novej Bani sú neplatné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal okrem zmlúv o dielo uzavretých so žalovaným uzavreté zmluvy o dielo aj inými subjektmi. V súhrnnom vyjadrení zo dňa 19.09.2018 žalobca upravil svoju žalobu tak, že v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb/359/2000 sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 24.950,64 Eur a príslušenstva za obdobie od 17.08.1996 do 17.03.1997, v konaní vedenom pod pôvodnou sp.zn. 12Cb/153/2002 vyčíslil uplatnenú sumu za obdobie od 01.06.1998 do 31.12.1998 sumou 663,88 Eur (20.000,-- Sk), za obdobie od 01.01.1999 do 31.12.1999 sumou 663,88 Eur (20.000,-- Sk), pričom spolu aj za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2000 si uplatnil sumu 10.906,92 Eur a príslušenstvo a v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 12Cb/35/2003 vyčíslil uplatnenú sumu za obdobie od 01.02.1999 do 31.12.1999 sumu 829,85 Eur (25.000,-- Sk) a za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2000 tak, že spolu si uplatňuje sumu 15.760,57 Eur a príslušenstvo. Uznesením sp.zn. 8Cb/359/2000-378 zo dňa 03.10.2018 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 19.09.2018. 50. Zo znaleckého posudku č. 47/2004 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA, a.s., so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8Cb 168/99-232 zo dňa 19.06.2004, založeného v pripojenom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/168/1999, odvolací súd zistil, že nákladovosť žalobcu bola 33,02 % a ziskovosť vychádza na 66,98 %. Zo znaleckého posudku č. 7/2012 a Doplnenia k Znaleckému posudku č. 7/2012 vypracovaného Znaleckou organizáciou s.r.o. Hurbanovo založeného v pripojenom trestnom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/113/2014 odvolací súd zistil, že podľa záverov tohto znaleckého posudku priemerná nákladovosť žalobcu predstavuje 63 % a ziskovosť vychádza na 37 %. Zo znaleckého posudku č. 6/2016 vypracovaného znalcom Ing. C. A. I. na účely trestného konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/113/2014 odvolací súd zistil, že zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že po porovnaní podkladov, ktoré boli predložené k vypracovaniu Znaleckého posudku č. 47/2004 s podkladmi zabezpečenými od príslušného daňového úradu vyplýva, že k vypracovaniu Znaleckého posudku č. 47/2004 boli použité: súvaha žalovaného za roky 1994 - 1998, výkaz ziskov a strát žalovaného za roky 1994 - 1998, strategický plán firmy TV-SAT, Nová Baňa za obdobie rokov 1995 - 2005, vybrané časti znaleckého posudku 010/2004 vypracovaného Ing. Vladimírom A., predpisy nájomného lokalita Žiar nad Hronom, informácia o výnosoch a nákladoch navrhovateľa za rok 1996 pre časť Nová Baňa - Školská ul., inventúrny zápis stavu zásob ku dňu 31.12.1995, rozhodnutie Oblastného telekomunikačného úradu stredné Slovensko o povolení na prevádzku zo dňa 31.05.1995 a poskytnutie údajov o inflácii od Krajskej správy Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 21.01.1999. K vypracovaniu znaleckého posudku č. 7/2012 boli použité daňové priznania a výkazy, súvaha a výkaz ziskov a strát poskytnuté ako overená fotokópia daňovým úradom. Podľa záverov Ing. C. A. I. v oboch posudkoch sú použité rovnaké postupy pri výpočte nákladovosti ušlého zisku a rozdiely vznikli z dôvodov iných podkladov poskytnutých k vypracovaniu znaleckých posudkov. Zo záveru tohto znaleckého posudku tiež vyplýva, že pravdivosť, resp. nepravdivosť listín a ich obsahu, ktoré odrážajú finančnú situáciu žalovaného sa dá posúdiť len kontrolným spracovaním účtovníctva na základe všetkých účtovných dokladov a spracovania všetkých účtovných zápisov. Zároveň z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T 113/2014 zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, že k vypracovaniu znaleckého posudku č. 47/2004 znaleckou organizáciou CORPORA a.s. Bratislava v období od 19.07.2004 do 25.11.2004 predložil fiktívne, účelovo spracované doklady s nepravdivými údajmi. 51. Zo znaleckého posudku č. 010/2004 vypracovaného znalcom Ing. G. A., ktorého predmetom bolo posúdenie použitia elektrotechnického materiálu zo dňa 18.05.2004 vyplýva, že všetky zariadenia, prístroje a materiál nachádzajúce sa u žalobcu v Novej Bani, Školská 18 mohli byť použité v roku 1996 v súvislosti s činnosťou žalobcu. Prílohou tohto znaleckého posudku je zoznam materiálu prístrojov a zariadení. 52. Podľa § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 53. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 54. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 55. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 56. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 57. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv o dielo, tým, že neoprávnene obmedzil žalobcovi výkon jeho činnosti vyplývajúcej z týchto zmlúv, pričom v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného žalobcovi vznikla škoda pozostávajúca zo skutočnej škody a ušlého zisku. Odvolací súd preskúmaním veci ďalej zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške uplatnenej škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 47/2004 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA, a.s.. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že nákladovosť žalobu je vo výške 33,02 %, z čoho ziskovosť žalobcu vychádza 66,98 %, pričom zo znaleckého posudku č. 6/2016 vypracovaného znalcom IP. na účely trestného konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/113/2014 nevyplýva, že by žalovaný na účely vypracovania znaleckého posudku č. 47/2004 znaleckou organizáciou CORPORA, a.s. znalcovi predložil sfalšované, fiktívne účtovné doklady. Zároveň zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že v znaleckom posudku č. 47/2004 znaleckej organizácie CORPORA a v znaleckom posudku č. 7/2012 a Doplnenia k Znaleckému posudku č. 7/2012 vypracovaného Znaleckou organizáciou s.r.o. Hurbanovo sú použité rovnaké postupy pri výpočte nákladovosti ušlého zisku a rozdiely medzi nimi vznikli z dôvodov iných podkladov poskytnutých k vypracovaniu týchto znaleckých posudkov. Z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T 113/2014 zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, že k vypracovaniu znaleckého posudku č. 47/2004 znaleckou organizáciou CORPORA a.s. Bratislava v období od 19.07.2004 do 25.11.2004 predložil fiktívne, účelovo spracované doklady s nepravdivými údajmi. Žalovaný však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 47/2004 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA, a.s., odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, že zisk určený týmto znaleckým posudkom je nesprávny, za nedôvodnú. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výšky náhrady škody a ušlého zisku vychádzal správne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA, a.s.. 58. K námietke žalovaného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že mu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.03.2019 nedoručil listiny, z ktorých vyplýva záver, že výkazy na daňovom úrade a výkazy preukazujúce výsledok hospodárenia subjektu nemusia byť rovnaké, predložené žalobcom na tomto pojednávaní, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného bola s týmito listinami oboznámená. Zo zvukového záznamu vyhotoveného na tomto pojednávaní, ako aj z písomného vyhotovenia zápisnice z tohto pojednávania založeného v spise vyplýva, že žalobca na pojednávaní predložil listiny, a to oznámenie Daňového úradu Žiar nad Hronom zo dňa 23.03.2016, oznámenie audítorky Q.. N. R. ohľadom posúdenia odbornej otázky a vyjadrenie K. G. k odbornej otázke, ktorá bola položená žalobcom. Ďalej zo zvukového záznamu vyhotoveného na pojednávaní dňa 27.03.2009 vyplýva, že zákonná sudkyňa právnej zástupkyni žalovaného položila otázku, či ešte predtým, ako sa vyjadrí si ich chce pozrieť. Právna zástupkyňa žalovaného na túto otázku odpovedala „Nie, nebudem vedieť na ne rýchlo v krátkosti času reagovať.“ Zákonná sudkyňa zároveň na tomto pojednávaní prečítala obsah týchto listín tak, ako sú založené v spise. Zo zvukového záznamu a ani z písomného vyhotovenia zápisnice z pojednávania zo dňa 27.03.2019 teda nevyplýva, že by právna zástupkyňa žalovaného z dôvodu oboznámenia sa s týmito listinami o odročenie pojednávania, resp. o jeho prerušenie za účelom ich preštudovania a možnosti vyjadriť sa k týmto dôkazom požiadala. Odvolací súd mal teda preukázané, že právna zástupkyňa žalovaného bola na tomto pojednávaní s týmito listinami riadne oboznámená, pričom za účelom bližšieho oboznámenia sa s týmito listinami nevyužila svoje právo o prerušenie pojednávania, ani o jeho odročenie. Odvolací súd preto námietku žalovaného, že by na jeho strane bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces považoval za nedôvodnú. 59. Po preskúmaní veci odvolací súd sa ďalej stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal svoj nárok na náhradu skutočnej škody. Zo znaleckého posudku č. 47/2004 znaleckej organizácie CORPORA, a.s. odvolací súd tak isto, ako súd prvej inštancie zistil, že znalcovi bola v tomto znaleckom posudku súdom zadaná úloha posúdiť, či náhrada skutočne spôsobenej škody vo výške 254.605,-- Sk uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/168/1999 je oprávnená. V tomto znaleckom posudku znalec konštatoval, že všetky nákladové položky vychádzajú z údajov účtovníctva podnikateľa a sú vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti a že všetky zariadenia, prístroje a materiál uvedené v prílohe znaleckého posudku č. 10/2004 vypracovaného Ing. G. A., znalcom v odbore elektrotechnika slaboprúdová mohli byť použité v roku 1996 v súvislosti s činnosťou, ktorú žalobca vykonával. Na otázku súdu, či položky, ktoré sú uvedené ako priama škoda boli znehodnotené odstúpením od zmluvy a aká bola ich hodnota ku dňu odstúpenia od zmluvy, kde sa nachádzajú a či ich žalobca nevyužil na ďalšie účely, resp. kde sa nachádzajú znalec uviedol, že uvedené položky neboli odstúpením od zmluvy znehodnotené. Ide však o jednoúčelové zariadenia, ktoré súvisia s prenosom televízneho signálu a nie je možné ich využiť na iný účel. Keďže neboli využívané v dobe svojej životnosti, došlo v priebehu času k ich fyzickému, ale najmä morálnemu zastaraniu. Položky sa podľa znalca v odbore elektrotechnika slaboprúdová nachádzajú v Novej Bani, Školská 18, žalobca ich nevyužíva. Časť vynaložených nákladov zostala po ukončení činnosti žalobcu inštalovaná na diele - napr. rekonštrukcia priestoru. Ich hodnotu ku dňu odstúpenia od zmluvy by mal určiť znalec v odbore Elektrotechnika slaboprúdová, odvetvie Odhad hodnoty elektrických a elektrotechnických zariadení. Na otázku súdu, či bol nákup vecí, na ktorých vznikla škoda i reálne vykonaný, práce skutočne prevedené, či boli zaevidované do účtovníctva žalobcu ako podnikateľa znalec uviedol, že podľa zoznamu vecí uvedených v spise sp.zn. 8Cb/168/1999 sú k dokladom o nákupe priložené aj doklady o zaplatení, čo preukazuje reálny nákup a zaplatenie týchto vecí. V účtovníctve podnikateľa je tento nákup zahrnutý v položke „nákup materiálu, režijné náklady a nákup služieb“. Materiál sa nachádza na inventúrnom zápise stavu zásob a základných prostriedkov ku dňu 31.12.1995, ktorý bol dodaný žalobcom. Jednotlivé položky boli tiež predmetom obhliadky podľa znaleckého posudku č. 010/2004 vypracovaného Q.. G. A. znalcom z odboru Elektrotechnika slaboprúdová. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zoznam vecí, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 010/2004 vypracovaného Q.. G. A. nie je totožný s inventúrnym zápisom, ktorý žalobca označil ako zoznam vecí, ktorých hodnota predstavuje skutočnú škodu, ktorých hodnotu ku dňu odstúpenia od zmluvy by mal určiť znalec z odboru Elektrotechnika slaboprúdová. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výšku skutočnej škody nie je možné jednoznačne určiť z dôvodu, že znaleckej organizácii CORPORA, a.s. bola zadaná úloha skúmať položky uvedené v inventúrnom zápise v súvislosti s uplatnenou výškou škody v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 8Cb/168/1999, t.j. nie celú výšku vzniknutej škody. Žalobca zároveň žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal zostatkovú hodnotu vecí ku dňu vzniku škody, pretože pri určení výšky škody nie je možné vychádzať z hodnoty vecí pri ich obstaraní, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal výšku uplatnenej skutočnej škody. 60. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne kvalifikoval ním uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody a nie ako zmluvné plnenie vyplývajúce z uzavretých zmlúv o dielo, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/174/2018 zo dňa 30.04.2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/196/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obdo/27/2009 zo dňa 24.03.2010, z ktorých vyplýva, že „ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu“. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca si žalobami proti žalovanému uplatnil náhradu škody a ušlého zisku vzniknutých na základe porušenia povinností vyplývajúcich z uzavretých zmlúv od dielo medzi ním a žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď vznik nároku na úrok z omeškania žalobcovi priznal od momentu, keď si nárok na náhradu škody a ušlého zisku úspešne uplatnil u žalovaného, t.j. od doručenia jednotlivých žalôb a pripustení rozšírení žalôb žalovanému a nie tak, ako by to vyplývalo zo zmlúv o dielo. 61. Pokiaľ žalobca namietal výšku úrokov z omeškania priznanú súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie výšku úrokov z omeškania priznal v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase, kedy jednotlivé nároky na náhradu škody a ušlého zisku boli úspešne uplatnené u žalovaného, t.j. v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení a účinnom v čase vzniku nároku žalobcu na úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 62. Odvolací súd však zistil, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne pri žalobe uplatnenej pod sp.zn. 8Cb/359/2000 uviedol, že so sumou 5.058,45 Eur sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa 22.06.2012. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že súd prvej inštancie o pripustení rozšírenia žaloby o sumu 13.732,72 Eur (413.712,-- Sk) rozhodol na pojednávaní dňa 21.06.2002, na ktorom bol prítomný aj právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa potom so zvyškom nároku žalobcu vo výške 5.058,45 Eur dostal do omeškania dňom nasledujúcim po vyhlásení uznesenia o pripustení žaloby, t.j. dňom 22.06.2002. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v časti prvej výrokovej vety v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur od 22.06.2002 do zaplatenia. 63. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalovaného a žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pokiaľ žalovaný namietal, že úspech a neúspech strán spočíval aj v priznanom príslušenstve, t.j. úroku z omeškania, tento by bol základom pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania len v prípade, ak by bol samostatnou časťou predmetu tohto konania, resp. tento by bol riadne uplatnený konkrétnou vyčíslenou výškou spolu s uplatneným nárokom na náhradu škody. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 52.618,13 Eur s nevyčísleným príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 42.943,86 Eur (16.276,37 Eur + 10.906,92 Eur + 15.760,57 Eur), čo predstavovalo úspech žalobcu v konaní. V zostávajúcej časti o zaplatenie 9.674,27 Eur (52.618,13 Eur - 42.943,86 Eur) žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného konaní. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu v konaní predstavuje 82 %, úspech žalovaného v konaní predstavuje 18 %. Potom pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní predstavuje 64 % (82 % - 18 %). Pokiaľ žalobca žiadal priznať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že žalobca uvedené žiadal až vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.07.2019 po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd touto námietkou žalobcu už nezaoberal. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ustanovením žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 % správne. 64. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil, aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické a presvedčivé. 65. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.058,45 Eur zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti prvej výrokovej vety, druhej, tretej, štvrtej a piatej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil. 66. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP. Predmetom odvolacieho konania bol žalovaným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu vo výške 16.992,50 Eur (6.021,97 Eur + 4.287,59 Eur + 6.682,94 Eur) a žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výške 9.674,27 Eur (52.618,13 Eur - 42.943,86 Eur), t.j. predmet odvolacieho konania spolu predstavuje sumu 26.666,77 Eur. Úspech žalobcu v tomto konaní predstavuje 16.992,50 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení k predmetu odvolacieho konania predstavuje 63,72 %. Úspech žalovaného v tomto konaní predstavuje 9.674,27 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení k predmetu odvolacieho konania predstavuje 36,28 %. Pomer úspechu a neúspechu strán v konaní potom predstavuje 27,44 %. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 27,44 %. 67. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie. 68. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)