Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/277/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406201550 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6406201550.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast.: JUDr. Viliam Pogran, advokát, Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Z. B. V., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 8.065,89 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, Exekútorský úrad so sídlom Podunajská 23/D, 821 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 399/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/418/2006-65 zo dňa 21. mája 2018, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/418/2006-65 zo dňa 21. mája 2018 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 15Er/418/2006-65 zo dňa 21. mája 2018 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1.899,36 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením č. 5613 002247 * zo dňa 07. marca 2006 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 04. apríla 2016 predložil súdny exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis EX 399/2006. Súd prvej inštancie mal z predloženého exekútorského spisu EX 399/2006, ako aj z predložených majetkových lustrácií preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V dôsledku toho by ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t. j. je nemajetný, a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, exekučný súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že suma 10.789,81 Eur ako časť vymoženej pohľadávky, z ktorej súdny exekútor a na jeho podklade aj súd vychádzal pri výpočte odmeny súdneho exekútora T.. T. J. je nesprávna. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor na základe návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vymohol v rámci exekúcie EX 399/2006 celkovú sumu 4.159,36, z toho na účet oprávneného poslal peňažné prostriedky v sume 3.136,83 Eur dňa 18.09.2007 a v sume 282,15 Eur dňa 27.03.2008. Celková vymožená suma peňažných prostriedkov, ktorú v rámci exekúcie EX 399/2006 súdny exekútor T.. J. poslal na účet oprávneného teda predstavuje 3.418,98 Eur. Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor si vyplatil na trovy exekúcie z vymožených súm nasledovné trovy: zo sumy 3.136,83 Eur vymoženej dňa 18.09.2007 si dal na trovy exekúcie sumu 690,60 Eur, z toho odmena 627,37 Eur a hotové výdavky 63,23 Eur a zo sumy 282,15 Eur vymoženej dňa 27.03.2008 si dal na trovy exekúcie sumu 49,79 Eur, avšak mal nárok na sumu 56,43 Eur. Súdny exekútor mal teda podľa oprávneného nárok na odmenu vo výške 627,37 Eur + 56,43 Eur, spolu 683,80 Eur a na hotové výdavky v sume 48,83 Eur, tak ako to vyčíslil exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Súdnemu exekútorovi preto patrili v zmysle uvedeného trovy exekúcie v celkovej sume 732,63 Eur. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 690,60 Eur + 49,79 Eur, teda spolu v sume 740,39 Eur, čo je viac, než na ktorú mal podľa oprávneného nárok. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že súdnemu exekútorovi nepriznáva žiadne trovy exekúcie, nakoľko tie, na ktoré mu vznikol nárok mu boli vyplatené už v priebehu exekúcie. 3. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že na účte exekútorského úradu došlo k plneniu vo výške 4 159,37 EUR, z ktorého bola uspokojená časť nároku oprávneného vo výške 3 418,98 EUR a časť trov exekúcie vo výške 740,39 EUR a na účte oprávneného na túto pohľadávku došlo k plneniu vo výške 7 370,83 EUR, z ktorého bol uspokojený nárok oprávneného bez trov exekúcie; za vymoženú pohľadávku sa po začatí exekučného konania považujú všetky úhrady na účte súdneho exekútora ako aj na účte oprávneného, teda v tomto exekučnom konaní pre túto pohľadávku došlo k celkovému plneniu vo výške 11 530,20 EUR a teda k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vo výške 10 789,81 EUR a sumy trov exekútora vo výške 740,39 EUR; súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017 a vyhláškou č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu t.j. v znení účinnom do 30.04.2008 (§ 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z.), keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 16 ods. 2 vyhlášky v sume 2 158,00 EUR z vymoženej časti pohľadávky pred jej zastavením v sume 10 789,81 EUR (úhrada dňa 17. 09. 2007 v sume 3 136,83 Eur, dňa 26. 03. 2008 v sume 282,15 Eur a dňa 05. 10. 2009 v sume 7 370,83 Eur), z čoho si uplatnil 20 % t.j. 2 157,96 EUR a odmenu správne zaokrúhlil v súlade s ustanovením § 26 vyhlášky na najbližších 50 eurocentov nahor, čiže 2 158,00 EUR; súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej sume 62,38 EUR s DPH, z toho 61,06 EUR s DPH poštovné a poplatky 1,32 EUR s DPH, avšak po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 399/2006 súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky, ktoré reálne vznikli, exekútor ich vykonal a reálne preukázal - poštovné v sume 48,83 EUR s DPH a poplatky v sume 1,32 EUR s DPH t.j. spolu 50,15 EUR s DPH. Na základe uvedených skutočností exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 1 899,36 EUR, z toho odmena 2 158,00 EUR, hotové výdavky 50,15 EUR s DPH (poštovné + poplatky) a 20 % DPH z odmeny, t.j. 431,60 EUR, pričom okresný súd zohľadnil sumu 740,39 EUR, ktorú si súdny exekútor v priebehu exekúcie uhrádzal na svoje trovy exekúcie. Z uvedeného podľa súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor nepochybil a postupoval podľa citovaného zákona a vyhlášky a preto žiadal odvolací súd, aby odvolanie oprávneného zamietol a následne potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. 15Er/418/2006-65 zo dňa 21.05.2018. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 15Er/418/2006-65 zo dňa 21. mája 2018 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1.899,36 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrili trovy exekúcie v celkovej sume 732,63 Eur a nie v sume 740,39 Eur, ako si ich vyčíslil súdny exekútor. Oprávnený preto žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že súdnemu exekútorovi nebudú priznané žiadne trovy exekúcie, nakoľko tie na ktoré mu vznikol nárok mu boli vyplatené už v priebehu exekúcie. 10. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“ 11. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).